Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821203883
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3821203883.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, zast.: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka 37, 811 07
Bratislava, proti žalovanému: KLAK, s.r.o., IČO: 36 775 550, so sídlom Fačkovské sedlo - Salaš Kľak
146, 972 15 Kľačno, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická
46/276, 911 40 Trenčín, o zaplatenie 6.717,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.717,50 eur s príslušenstvom titulom náhrady poistného

plnenia, ktoré za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. 3491743209 pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s účinnosťou od 6.2.2013 na dobu
neurčitú, poistené motorové vozidlo bola motorová štvorkolka značky Polaris Ranger 800 XP. Dňa
16.7.2016 v čase okolo 3,00 hod. v katastrálnom území obce A., 300 metrov nad salašom Kľak pod
vplyvom alkoholu viedol B. C. D. túto štvorkolku s E. F. XXX za účasti dvoch spolujazdcov, v dôsledku
nesprávnej techniky a spôsobu jazdy nezvládol riadenie štvorkolky v teréne, čím došlo k jej prevráteniu

zo svahu a následnému pádu do rokliny vľavo od lyžiarskeho vleku s celou posádkou vozidla, ako aj
k privaleniu tela vodiča štvorkolkou a k jeho úmrtiu. Pri nehode boli zranení aj ďalší dvaja spolujazdci,
poškodená G. H., nar. XX.X.XXXX, utrpela otras mozgu, zlomeniny dvoch stavcov v driekovej oblasti
hrudnej chrbtice, zmliaždenie ľavého pleca a kolien s dobou liečenia cca 42 dní, poškodený I. J., nar.
XX.X.XXXX utrpel zlomeniny stavcov v oblasti hrudnej chrbtice a zlomeniny dvoch rebier vpravo s dobou
liečenia cca 42 dní. Pri dopravnej nehode tak došlo k ublíženiu na zdraví týchto poškodených. Slovenská
kancelária poisťovateľov požiadala listom z 26.3.2019 žalobcu o refundáciu poistného plnenia vo výške

24 427,02 eur a delegačného poplatku vo výške 1 660 eur. Žalobca na základe žiadosti poukázal sumu
vo výške 13 434,86 eur (suma 24 427,02 eur znížená o spoluvinu za vedomé prisadnutie do vozidla,
ktoré viedol šofér pod vplyvom alkoholu - 12 213,51 eur a spracovateľský poplatok bol znížený o 438,65
eur)spoločnostiSlovenskákanceláriapoisťovateľovdňa10.7.2019.Žalovanýpoistnúudalosťnenahlásil
v lehote 15 dní od vzniku škodovej udalosti, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného
plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Z tohto
dôvodu vyzval žalovaného 15.7.2021 na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 6 717,50 eur v

lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

2. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz 9C/34/2021 zo dňa 20.10.2021 proti ktorému včas podal žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu odpor. V odpore poprel uplatňovaný nárok čo do výšky aj právnehodôvodu, poukázal, že žalovaný počas dopravnej nehody 16.7.2016 neviedol predmetné motorové
vozidlo, viedla ho tretia osoba bez akéhokoľvek pracovnoprávneho alebo iného vzťahu so žalovaným.
Žalovaný má postavenie poistníka, ktorý však škodu nespôsobil a preto nie je nositeľom pasívnej

vecnej legitimácie. Slovenská kancelária poisťovateľov požiadala žalobcu dňa 26.3.2019 o refundáciu
nákladov na základe čoho žalobca poukázal sumu 13 434,86 eur, od žalovaného žiadal žalobca 6
717,50 eur, čo odôvodňuje porušením povinnosti žalovaného nahlásiť poistnú udalosť v zákonnej
lehote.Podľažalovanéhonedodržanienahláseniapoistnejudalostivzákonnejlehote,neboloporušením
zákonnej povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Tiež sú dané dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré žalovaného zbavujú viny, pretože dopravnou nehodou bola spôsobená
škoda žalovanému a tento je poškodený. Len s poukazom na tragické následky nehody si žalovaný
neuplatnil náhradu škody. Dopravná nehoda bola spôsobená mimo cestnej infraštruktúry a žalovaný
nemal vedomosť, že by bola spôsobená škoda iným subjektom, okrem žalovaného. V zákonnej lehote
nedisponoval informáciou, ani mu nebol doručený záver z vyšetrovania nehody, preto si nemohol
splniť ohlasovaciu povinnosť, keďže tá s poukazom na § 10 ods. 1 písm. a v spojení s § 2 písm. h)

Zákona č. 381/2001 vôbec nevznikla. Tiež nárok nie je špecifikovaný, nie je preukázané, či skutočne
došlo k poskytnutiu poistného plnenia z predmetnej poistnej zmluvy a v akej výške a v prospech
koho. Namietal predložené dokumenty v nemeckom jazyku. Tiež namietal, že návrh podala v mene
žalobcu advokátka, ktorú splnomocnil riaditeľ právneho úseku, poukázal na ustanovenia občianskeho a
obchodného zákonníka s tým, že riaditeľ právneho úseku nemohol konať za žalobcu.

3. Súd na pojednávaní oboznámil predložené listinné dôkazy: Poistnú zmluvu čl. 5, poistku čl. 5 druhá
strana, predpis poistného čl. 6, uznesenie OR PZ N. Pravno čl. 7 - 9, správu čl. 10, listiny v nemeckom
jazyku preložené čl. 11 - 26, 70-81, plnenie - výpis z interného systému čl. 27, urgenciu z 23.1.2020,
odpoveď čl. 28, poverenie čl. 29, plnomocenstvo čl. 31, listiny čl. 70 - 81, vysporiadanie pohľadávok čl.

82, výzvu čl. 124, výpis z inkasného účtu čl. 125, vyjadrenie žalobcu z 12.6.2023 s prílohami - články
z webu. Súd zistil tento skutkový stav:

4.Žalobca tvrdil, že dňa 16.7.2016 došlo v obci Kľačno k poistnej udalosti, kedy vodič jazdiaci motorovou
štvorkolkou B. C. D. zavinil dopravnú nehodu vozidlom, ktoré bolo poistené u žalobcu a pri tejto poistnej

udalosti došlo k úmrtiu vodiča a poškodeniu zdravia dvoch spolujazdcov. Škodu na zdraví likvidovala
Slovenská kancelária poisťovateľov z garančného fondu a následne vyzvala žalobcu ako poisťovateľa
na refundáciu vyplateného plnenia. Žalobca pri refundácii uhradil sumu SKP avšak nie v plnej výške,
plnenie krátil z dôvodu, že spolujazdci si sadli do štvorkolky, ktorú viedol vodič, ktorý požíval alkohol pred
jazdou. Žalobca zastáva názor, že žalovaný tak, ako je označený v žalobe, je pasívne legitimovaný a to

i napriek tomu, že p. B. D., ktorý motorovú štvorkolku viedol, nebol v pracovnoprávnom vzťahu, avšak
žalovaný umožnil menovanému prístup k uvedenej štvorkolke, nikdy použitie predmetnej štvorkolky
nepovažoval za použitie bez jeho súhlasu ani nepodal trestné oznámenie za odcudzenie predmetnej
štvorkolky. V čase škodovej udalosti bol p. D. manželom konateľa spoločnosti p. D. a použitie predmetnej
štvorkolky považuje žalobca za použitie so súhlasom a vedomím žalovaného. Spoločníci žalovaného

krátko potom, čo došlo k tragickej udalosti, boli na mieste nehody a mali vedomosť o tom, že motorovou
štvorkolkou, ktorá bola poistená u žalobcu a ktorá bola vo vlastníctve žalovaného došlo k škode a
taktiež mal vedomosť žalovaný, že v čase kedy sa jazdilo predmetnou štvorkolkou, sedeli v nej ďalší
spolujazdci, ktorí boli tiež poškodení na zdraví. Z toho dôvodu žalobca zastáva názor, že žalovaný
disponoval všetkými informáciami o vzniku škody a bolo jeho povinnosťou vznik škodovej udalosti v

zákonnej lehote nahlásiť. Túto ohlasovaciu povinnosť si žalovaný nesplnil.

5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že tvrdenie, že dňa 10.7.2019 mal poukázať SKP sumu
13 434,86 eur ku dňu 11.4.2023 nepreukázal. Predloženie tabuľkového zobrazenia pravdepodobne
z interného systému žalobcu nie je dôkazom preukazujúcim túto tvrdenú skutočnosť. Nemožno voči

žalovanému uplatniť postihové práva titulom regresu, keďže žalovanému nevznikla povinnosť žalobcu
informovať. Ako je zrejmé z opisu skutkových okolností, žalobca predmetnú škodovú udalosť nezavinil,
nespôsobil, žiadnym spôsobom sa nepričinil o vznik škodlivého následku. V tejto súvislosti nemožno
súhlasiť s tvrdením žalobcu na dnešnom pojednávaní, že použitie predmetnej štvorkolky bolo so
súhlasom a vedomím žalovaného, jedná sa len o ničím nepodloženú domnienku žalobcu, ktorá ale sama

je vyvracaná listinou predloženou spolu so žalobou, z obsahu ktorej je zrejmé, že osoby v deň tragickej
udalosti nachádzajúce sa na mieste nehody, nemali vedomosť o použití štvorkolky treťou osobou a
ani o tom, že jazdu na tejto štvorkolke mali absolvovať ďalšie osoby. Z obsahu uznesenia OO PZ z
31.10.2016 vyplýva, že vyťažované osoby boli privolané na miesto až po tragédii a o udalostiach jejpredchádzajúcichvedomosťnemali.Žalovanývrozhodnomčasenedisponovalinformáciamipotrebnými
k ohláseniu vzniku škodovej udalosti, keďže v rozhodnom čase škodca na mieste zomrel, a žalovaný
sám bol poškodený na predmetnej štvorkolke, preto sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré

by žalovaného exkulpovali. Zo strany žalobcu ním uplatnený regresný nárok nie je ani zdôvodnený, v
tejto súvislosti poukázal na USSR III US 90/21, keďže žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil výšku
ním uplatnenej regresnej náhrady voči žalovanému vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti, nie je
zrejmé či žalobca tieto nejakým spôsobom zohľadnil. Z predložených listín len vyplýva, že žalobca
krátil uplatnený nárok SKP o 50% z dôvodu spoluzavinenia poškodených a vo vzťahu k žalovanému v

písomnej korešpondencii tento nárok ďalej krátil z dôvodu, že bolo vyvrátené jeho skoršie tvrdenie, že
žalovaný mal viesť predmetné vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Žaloba nebola podaná oprávnenou
osobou. Spoločníci žalovaného nemali vedomosť, že v čase nehody a v čase jazdy na vozidle sedeli
aj ďalšie osoby.

6. Právny zástupca žalobcu k tomu uviedol, že žalovaný ako vlastník štvorkolky, ktorou došlo k poistnej

udalosti nijakým spôsobom nepreukázal, ako sa toto vozidlo dostalo do držby p. D. a žiadnym spôsobom
žalovaný nespochybnil, že p. D. si zobral vozidlo s jeho súhlasom. Nebolo podané trestné oznámenie
za odcudzenie štvorkolky a teda s vedomím žalovaného p. D. túto štvorkolku použil. Z uznesenia
OR PZ vyplýva, že p. C. K., spoločník žalovaného krátko po nehode prišiel na miesto nehody a bol
oboznámený s priebehom nehody. Z vyšetrovacieho spisu jasne vyplýva, že vo štvorkolke boli ďalší

spolujazdci, ktorí sa po prevrátení štvorkolky pri nehode tiež zranili. Z toho dôvodu považuje obranu
žalovaného, že nemal vedomosť, že pri predmetnej poistnej udalosti boli zranené aj iné osoby len za
účelovú obranu v spore. Žalobca poukazuje na to, že podľa zákona 381/2001 pri porušení povinnosti
má právo postihu do výšky plnenia alebo jeho časti a je teda na zvážení poisťovateľa, či využije právo
postihu v plnej výške alebo túto výšku postihu bude krátiť, pričom zákonodarca neukladá poisťovateľovi

za povinnosť presne špecifikovať jeho výpočet. Vzhľadom na súdnu prax a rozhodnutia súdu, žalobca
zastáva názor, že v prípade, keď nevyužíva právo postihu v plnej výške, časť postihu je len na vôli
poisťovateľa. V tomto prípade žalobca pristúpil k postihu vo výške žalovanej sumy, čo predstavuje 50%
vyplateného plnenia titulom refundácie v SKP. Ešte v odpore žalovaný vzniesol aj námietku premlčania,
v prípade takéhoto regresného postihu je 3 ročná premlčacia lehota a začína plynúť nasledujúcim dňom

po vyplatení regresného plnenia. SKP bolo plnenie 13 434,86 eur poukázané 12.7.2019, žaloba bola zo
dňa 6.9.2021 a teda nárok premlčaný nie je. Plná moc, ktorá bola právnemu zástupcovi udelená, bola
udelená v súlade so zákonom, ktorú mu udelil riaditeľ právneho úseku, ktorý bol štatutárnymi zástupcami
k takémuto úkonu poverený. Čo sa týka výšky plnenia, ktoré žalobca poukázal titulom refundácie SKP,
tak k výpočtu žalobca dospel tak, že suma 24 427,02 eur čo predstavuje vyčíslenú škodu v dokumentoch

bola krátená o polovicu + spracovateľský poplatok vo výške 1 221,36 eur, z tejto sumy je uplatňovaná
voči žalovanému polovica.

7. Z poistnej zmluvy uzavretej 6.2.2013 vyplýva, že žalovaný uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu na
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na štvorkolku s E. F. XXX,

o čom vydal žalobca žalovanému poistku č. 6573644257. Z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy
vyplýva, že poistka bola zaplatená dňa 4.5.2017.

8. Z uznesenia OR PZ Prievidza, Obvodné oddelenie Policajného zboru Nitrianske Pravno z 31.10.2016
č. ČVS ORP 692/NP-PD -2016 vyplýva, že za skutok zo dňa 16.7.2016 v čase okolo 3,00 hod. keď v

katastrálnom území obce Kľačno, 300 metrov nad salašom Kľak pod vplyvom alkoholu viedol B. C. D.
túto štvorkolku s E. F. XXX za účasti dvoch spolujazdcov, v dôsledku nesprávnej techniky a spôsobu
jazdy nezvládol riadenie štvorkolky v teréne, čím došlo k jej prevráteniu zo svahu a následnému pádu do
rokliny vľavo od lyžiarskeho vleku s celou posádkou vozidla, ako aj k privaleniu tela vodiča štvorkolkou
a k jeho úmrtiu a pri nehode boli zranení aj ďalší dvaja spolujazdci, poškodená G. H., nar. XX.X.XXXX,

utrpela otras mozgu, zlomeniny dvoch stavcov v driekovej oblasti hrudnej chrbtice, zmliaždenie ľavého
pleca a kolien s dobou liečenia cca 42 dní, poškodený I. J., nar. XX.X.XXXX utrpel zlomeniny stavcov
v oblasti hrudnej chrbtice a zlomeniny dvoch rebier vpravo s dobou liečenia cca 42 dní, bolo trestné
stíhanie vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví zastavené ako neprípustné. Z odôvodnenia
uznesenia vyplýva, že poškodení si prisadli do štvorkolky, ktorú viedol B. C. D., vedeli, že šofér požíval

alkoholické nápoje. Počas jazdy sa nemenili, keď sa vracali na chatu, G. H. si okolnosti prevrátenia
motorky nepamätá, I. J. potvrdil, že sa vozidlo viackrát prevrátilo, potom G. uvidela pod vozidlom šoféra.
Obidvaja boli mimo vozidla, zavolali pomoc. L. C. D. nepoznali, ponúkol im pri posedení na chate, že ich
povozí po okolitej krajine. Z vyšetrovania vyplynulo, že šofér pri nehode zomrel. Príčinou nehody bolonezvládnutie riadenia štvorkolky. Dňa 24.10.2016 podal vysvetlenie C. K., ktorý uviedol, že sa zúčastnil
na oslave, na ktorej boli poškodení. Nezaregistroval, že by sa išli voziť na štvorkolke, z oslavy odišiel,
nad ránom mu volali, že sa stala nehoda. Keď prišiel na miesto nehody s I. K. - synom, M. N. a O. P.,

prevrátili štvorkolku na pravý bok, pod kolesami sa nachádzal B. C. D.. Vysvetlenie podal aj O. P., ktorý
sa vyjadril, že poškodení odišli z oslavy so šoférom, nevidel ich však nasadať na štvorkolku. Následne
popisovali postup pri záchranárskych prácach.

9.Zosprávy,ktorúpodaloORPZPrievidza Slovenskejkanceláriipoisťovateľovdňa24.10.2018vyplýva,

že SKP sa dozvedelo 24.10.2018, že trestné stíhanie vo veci bolo zastavené. K správe bola pripojená
fotodokumentácia a ohliadka miesta činu. Z listín - faktúr predložených žalobcom vyplývajú úhrady za
zdravotnú starostlivosť poškodených, ktorá im bola poskytnutá v Nemecku.

10. Z výpisu z internej evidencie žalobcu vyplýva úhrada zo strany žalobcu pre SKP vo výške 13 434,86
eur, zúčtovaná 15.7.2019. Z platobného príkazu č.l.125 vyplýva dňa 12.7.2019 úhrada sumy 13 434,86

eur žalobcom na účet Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

Podľa výzvy z 23.1.2020 žalobca urgoval žalovaného na úhradu náhrady poistného plnenia vo výške
13 434,86 eur, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla E. F. XXX. Dňa 15.7.2021 túto
úhradu opäť urgoval.

11. Z ďalších predložených listín predložených žalobcom vyplýva, že v súvislosti so zdravotnou
starostlivosťou o I. J. bolo vyfakturovaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti 24 427,02 eur, k
čomu sú pripojené jednotlivé fakturované položky.

12. Právna zástupkyňa žalobcu predložila do spisu články z webu cas.sk a 1pluska.sk, ktoré popisovali
predmetnú nehodu. V rámci vyjadrení k medializácii nehody sa vyjadroval aj priateľ nebohého a
spolumajiteľ rezortu C. K. tak, že nebude poskytovať žiadne informácie.

13. Právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu list, kde sa vyjadroval k nehode zástupca spoločnosti

KLAK, s.r.o. pre žalobcu dňa 13.8.2019 tak, že žalovaný sa považuje za poškodenú organizáciu, nie
zodpovednú. Nehoda bola spôsobená mimo cestnej infraštruktúry a žalovaný nemal žiadnu vedomosť
o tom, že by bola spôsobená škoda iným subjektom, okrem samotnej spoločnosti. V zákonnej lehote
nedisponovali takýmito informáciami a tiež im nebol doručený záver z vyšetrovania nehody.

14. Podľa § 427 ods. 1-2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení

možnosť ich opatrovať.

Podľa § 430 Občianskeho zákonníka ods. 1 namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný
prostriedokbezvedomiaaleboprotivôliprevádzateľa.Prevádzateľzodpovedáspoločnesním,aktakéto
použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení k 16.7.2016, kedy nastala škodová udalosť, tento
zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.Podľa § 4 ods. 2 písm. a) vyššie citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodeným uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 10 ods.1 - 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti:

a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,

b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Vo všeobecných poistných
podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení
škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej
lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi

písomne oznámiť, že a) bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej
náhrade a jej výške, b) v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o
priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený
právneho zástupcu, je povinný oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho
obchodné meno a sídlo, c) právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takomto prípade je

poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa. Poistený je povinný bez zbytočného odkladu
oznámiť poisťovateľovi, že nastali okolnosti odôvodňujúce prechod práva podľa § 13 na poisťovateľa
a odovzdať mu doklady potrebné na uplatnenie týchto práv. Na žiadosť poškodeného je poistený
povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť údaje potrebné pre poškodeného na uplatnenie nároku na
náhradu škody, najmä a) meno, priezvisko a trvalý pobyt poisteného alebo jeho obchodné meno a sídlo,

b) obchodné meno a sídlo poisťovateľa, u ktorého bolo uzavreté poistenie zodpovednosti, c) číslo
poistnej zmluvy. Poistený je oprávnený písomne požiadať poisťovateľa o vydanie dokladu o škodovom
priebehu poistenia zodpovednosti za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu, ale najmenej za obdobie
predchádzajúcich piatich rokov trvania zmluvného vzťahu. Poisťovateľ je povinný tento doklad vydať do
15 dní od doručenia žiadosti poisteného.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak

a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d)
b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16)
c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17)

a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,
d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového
vozidla podľa osobitného predpisu, 18)
e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ( § 51 zákona č. 315/1996
- povinnosti účastníka dopravnej nehody, podľa ktorého účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa

priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode, ktorá je poistnou udalosťou)
f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného,
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4,
h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d)

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákon č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (zákon o PZP) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, trojročná premlčacia lehota začala plynúť
nasledujúcim dňom po vyplatení regresného plnenia. Slovenskej kancelárii poisťovateľov bolo plnenie
13 434,86 eur žalobcom poukázané 12.7.2019, žaloba bola zo dňa 6.9.2021 a teda nárok premlčaný
nie je.

18. V konaní nebolo sporné, že 16.7.2016 došlo v obci Kľačno k poistnej udalosti, kedy vodič jazdiaci
motorovou štvorkolkou žalovaného poistenou žalobcom, B. C. D. zavinil dopravnú nehodu vozidlom a
pri tejto poistnej udalosti došlo k úmrtiu vodiča a poškodeniu zdravia dvoch spolujazdcov. Škodu na
zdraví týchto poškodených preukázanú predloženými faktúrami a potvrdeniami o úhradách zdravotnej
starostlivosti, likvidovala Slovenská kancelária poisťovateľov z garančného fondu a následne vyzvala

žalobcu ako poisťovateľa na refundáciu vyplateného plnenia. Žalobca pri refundácii uhradil sumu
Slovenskej kancelárii poisťovateľov dňa 12.7.2019 vo výške 13 434,86 eur, ako to žalobca aj preukázal
príkazom na úhradu.

19. Pokiaľ namietal žalovaný podanie žaloby neoprávnenou osobou, z plnomocenstva zo 6.9.2021

súd uzavrel, že žalobca splnomocnil advokátku JUDr. Pohovejovú na zastupovanie v konaní vo
veci o zaplatenie 6 717,50 eur proti spol. KLAK s.r.o - na zastupovanie v konaní pred súdom.
Z poverenia žalobcu podpísaného predsedom predstavenstva a členom predstavenstva žalobcu
vyplýva, že K. Q. R., LL.M je oprávnený konať v mene spoločnosti vo veciach právnej agendy a je
oprávnený aj udeliť plnomocenstvo na zastupovanie inej osobe. Súd sa nestotožnil s názorom právneho

zástupcu žalovaného, že nešlo o obvyklý úkon zamestnanca a že by muselo byť podpísané osobitné
plnomocenstvo pre splnomocnenie na uzavretie splnomocnenia za žalobcu. Pokiaľ poukazoval na záver
Ústavného súdu SR III.ÚS 353/2012-17 z 1.8.2012, je tu rozdiel v tom, že Ústavný súd sa vyjadroval k
oprávneniu robiť právne úkony vo všetkých veciach, čo prináleží len konateľovi. V tomto prípade však je
poverenie vydané pre zamestnanca - riaditeľa právneho úseku - konať v mene spoločnosti vo veciach

právnej agendy, ktoré sú konkrétne vymenované a ide aj o konanie pred súdmi. Nepochybne ide teda o
právny úkon obvyklý vzhľadom na jeho pracovné zaradenie podľa § 20 ods.2 Občianskeho zákonníka,
poverenieiplnomocenstvosútedaplatnýmiúkonmiasúdpretonámietkunedostatkuaktívnejlegitimácie
považuje za nedôvodnú.

20. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, bolo preukázané, že vodič, ktorý
nehodu a teda i škodu spôsobil, p. B. D., ktorý motorovú štvorkolku viedol, nebol v pracovnoprávnom
vzťahu ani v inom vzťahu k žalovanému, k 16.7.2016 bola spoločníčkou spoločnosti I. S. D., bytom K.
XXX/X, F. a to od 23.2.2013 do 3.8.2017. I. K. bytom Velvárska 1326/31 bol k 16.7.2016 spoločníkom
spoločnosti a A. K. nebola k 16.7.2016 ani spoločníčkou, ani konateľom spoločnosti. O. P. je konateľom

spoločnosti od 5.11.2009.

21. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol rozsudkom 9C/34/2021 z 13.6.2023 tak, že žalobu
zamietol s poukazom na to, že podľa názoru súdu z vykonaných dôkazov nevyplýva, že žalovaný
umožnil vodičovi prístup k uvedenej štvorkolke, s tým že dôkazné bremeno preukázať naplnenie

podmienok zodpovednosti v tomto prípade žalovaného tak zaťažuje žalobcu. Súd konštatoval, že nebola
preukázaná ani nevedomá nedbalosť žalovaného podľa § 430 ods. 1 alinea 2 a nebolo preto možné
konštatovať ani skutočnosť, že by žalovaný škodu spôsobil ako to predpokladá § 12 ods.1 písm. g)
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla. Tiež sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že sú u neho dané aj dôvody hodné

osobitného zreteľa podľa § 12 ods. 1 písm. g), keďže pri nehode došlo k poškodeniu samotného
žalovaného, ktorý si však škodu z poistenia neuplatnil, tiež došlo k tragickému následku a nebolo
preukázané, že by žalovaný bol políciou informovaný o výsledku vyšetrenia nehody, teda kto ju spôsobil
a aké mala následky. Na základe týchto skutočností žalobu zamietol.

22. a) Vo veci podal odvolanie žalobca, ktorému Krajský súd Trenčín vyhovel a rozsudok tunajšieho
súdu uznesením 19Co/68/2023-183 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie videl v otázke toho, kto má niesť dôkazné bremeno
na preukázanie, či prevádzateľ svojou nedbalosťou umožnil použitie dopravného prostriedku osobou,ktorá použila dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Odpoveď na uvedenú
otázku je rozhodujúca pre posúdenie, či žalovaný ako prevádzateľ zodpovedal za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a preto mal splniť povinnosť podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.

b) Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/313/2013, na ktorý súd prvej inštancie
poukazoval a z ktorého vychádzal, odvolací súd uviedol, že v uvedenom konaní bolo na rozdiel od
tohto konania vykonané rozsiahle dokazovanie týkajúce sa zistenia umožnenia použitia dopravného
prostriedku nedbalosťou prevádzateľa. V danej veci odvolací súd konštatoval, že žalovaná (matka

vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel) neporušila žiadnu povinnosť, ktorá by
jej bola uložená všeobecným právnym predpisom, pretože žiadny právny predpis držiteľovi vozidla
výslovne neukladá povinnosť zakázať inej osobe (ani svojmu rodinnému príslušníkovi), aby nepoužil
jeho motorové vozidlo, ani povinnosť odložiť kľúče od vozidla na neprístupné miesto. Najvyšší súd
tu poukázal, že z hľadiska ustanovenia § 430 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka k naplneniu
podmienky nedbanlivosti stačí nedbanlivosť nevedomá, ktorá predstavuje psychický stav prevádzateľa

k zákonom predvídanému následku, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku a ktorá
je charakteristická tým, že prevádzateľ nechcel, aby dopravný prostriedok bol zneužitý a ani nevedel, že
spôsobjehozabezpečenia,ktorýzvolil,niejedostatočnýmaumožňujezneužitiedopravnéhoprostriedku
v čase jeho neprítomnosti, hoci vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie či osobné pomery vedieť
mal a mohol. V danom konaní zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že škodu pri vedení osobného

motorového vozidla žalovanej bez jej vedomia spôsobil syn žalovanej, ktorý mal vodičské oprávnenie
a ktorý v čase, keď žalovaná bola mimo bydliska na dovolenke vo Vysokých Tatrách, vzal kľúče od
vozidla uložené na obvyklom mieste ich odkladania a následne ich použil na jazdu. V uvedenom prípade
dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho súdu uviedol, že žalovaná nezavinila zneužitie svojho
motorovéhovozidla,atoanivoformenevedomejnedbanlivosti,nakoľkovdanejveciničnenasvedčovalo

tomu, že by v rámci bežných rodinných vzťahov existovalo riziko zneužitia vozidla synom žalovanej,
keďže syn žalovanej riadil motorové vozidlo vždy len v prítomnosti žalovanej a nikdy neprejavil vôľu
jazdiť vozidlom sám. Žalovaná preto nemala dôvod, aby počas svojej dovolenky, ktorú trávila mimo
bydliska, zabezpečovala motorové vozidlo nejakým dôslednejším spôsobom, napríklad vzatím kľúčov
od neho na dovolenku. V predmetnej veci nič v správaní syna žalovanej nenasvedčovalo tomu, že by

také riziko existovalo, keďže syn žalovanej nikdy motorové vozidlo sám nepoužil a ani jeho správanie
nijakým spôsobom nenasvedčovalo opak. Žalovaná preto nemala dôvod predpokladať, že jej syn za
pomoci kľúčov uložených na obvyklom mieste, kde ich žalovaná vždy odkladala, vozidlo k jazde použije.

c) Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 430 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka výslovne

nevyžaduje porušenie povinností na strane prevádzateľa, zodpovedá prevádzateľ spoločne a
nerozdielne spolu s pôvodcom škody aj vtedy, ak zneužitie dopravného prostriedku svojou
nedbanlivosťou umožnil iným spôsobom než porušením právnej povinnosti. Z hľadiska ustanovenia
§ 430 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka postačuje k splneniu podmienky nedbanlivosti
nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah prevádzateľa k následku predvídanému

zákonom, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku a ktorá sa vyznačuje tým, že
prevádzateľnechcel,abyboldopravnýprostriedokzneužitýaaninevedel,žespôsobjehozabezpečenia,
ktorý zvolil, nie je dostačujúci a umožňujúci zneužitie dopravného prostriedku, hoci to vzhľadom na
okolnosti a svoje postavenie alebo osobné pomery mal a mohol vedieť. Podľa komentára k § 430
Občianskeho zákonníka (JUDr. Imrich Fekete, CSc, Občiansky zákonník, veľký komentár, 2. zväzok,

str. 711) aplikácia ustanovenia § 430 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka prichádza v praxi
najčastejšie do úvahy v prípade použitia dopravného prostriedku osobami, s ktorými je prevádzateľ v
užšom vzťahu. V tejto súvislosti Krajský súd Trenčín poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.
63/1951 Zb. o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami, podľa ktorého platilo
do skončenia účinnosti tohto zákona dňa 1.4.1964, že ak dopravný prostriedok použije bez vedomosti

alebo proti vôli prevádzateľa osoba blízka prevádzateľovi, predpokladá sa, že prevádzateľ použitie
dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil. Z uvedeného vyplýva, že dôkaznú núdzu
má vždy žalovaný prevádzateľ, ktorý musí poskytnúť súdu dôkaz opaku, t.j. že použitie dopravného
prostriedkusvojounedbanlivosťoublízkejosobeneumožnil,ažezaškodubudevýlučnezodpovedaťtáto
osoba. Žalobcovi stačí, ak bude na súde tvrdiť opak, t.j., že prevádzateľ použitie dopravného prostriedku

svojou nedbanlivosťou svojmu rodinnému príslušníkovi umožnil.

d) Krajský súd uviedol, že žalobca tvrdil, že B. D. bol manželom konateľky žalovaného, a preto použitie
predmetnej štvorkolky považoval za použitie so súhlasom a vedomím žalovaného. Podľa žalobcužalovaný umožnil B. D. prístup k uvedenej štvorkolke, použitie predmetnej štvorkolky nepovažoval za
použitie bez jeho súhlasu a poukázal na to, že žalovaný nepodal trestné oznámenie pre odcudzenie
tejto štvorkolky. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako vlastník štvorkolky nepreukázal, ako sa vozidlo v daný

večer po spoločenskej udalosti v priestoroch žalovaného dostalo do držby B. D. a žiadnym spôsobom
nespochybnil to, že vozidlo vzal B. D. so súhlasom žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, akým spôsobom si B. D. zabezpečil kľúče, či tieto kľúče boli niekde uzamknuté,
či musel B. D. prekonať nejakú prekážku pri ich zabezpečení. Žalobca preto v konaní pred súdom
prvej inštancie predniesol tvrdenia o tom, že žalovaný ako prevádzateľ použitie dopravného prostriedku

svojou nedbanlivosťou B. D. umožnil, a preto sa dôkazné bremeno na preukázanie opaku prenieslo na
žalovaného, ktorý mal v konaní navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré by preukázali, že použitie
dopravnéhoprostriedkusvojounedbalosťouneumožnil.Krajskýsúduložiltunajšiemusúdu,abyposkytol
stranám sporu možnosť navrhnúť dôkazy, tieto vykonať a následne ich v rozhodnutí vyhodnotiť a
vysporiadať sa s nimi. Uložil, že v tomto smere bude potrebné dôkladne zistiť, ako boli v deň škodovej
udalosti zabezpečené kľúče od vozidla aj s ohľadom na prebiehajúcu spoločenskú udalosť večer pred

ňou a akým spôsobom tieto kľúče získal B. D., ako bolo zabezpečené uvedené motorové vozidlo
proti krádeži, kto uvedené vozidlo v akom čase a na aké účely využíval, aké ďalšie prekážky bolo
potrebné prekonať na použitie vozidla a všetky ďalšie rozhodné okolnosti, ktoré viedli k tomu, že sa B.
D. uvedeného vozidla zmocnil a pri jazde na ňom spôsobil škodu. Pokiaľ po vykonanom dokazovaní
súd dospeje k záveru, že prevádzateľ zodpovedá za škodu podľa § 430 ods. 1 veta druhá Občianskeho

zákonníka, následne bude potrebné súdom prvej inštancie vyhodnotiť, či došlo zo strany prevádzateľa k
porušeniu povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. a či má žalobca ako poisťovateľ
protižalovanémunároknanáhradupoistnéhoplneniapodľa§12ods.1písm.g)zákonač.381/2001Z.z.

23.Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania, trojročná premlčacia lehota začína plynúť

nasledujúcim dňom po vyplatení regresného plnenia. SKP bolo plnenie 13 434,86 eur poukázané
12.7.2019, žaloba bola zo dňa 6.9.2021 a teda nárok premlčaný nie je. Súd vyzval strany na doplnenie
dokazovania v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Trenčín.
24. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že predmetné vozidlo sa v rozhodnom čase nachádzalo
zaparkované v uzamknutej garáži v budove Salaša Kľak. Kľúče od predmetného vozidla sa v rozhodnom

čase nachádzali v priestore vyhradenom pre kľúče prevádzky a to konkrétne v uzamykateľnom trezore
(na kód) nachádzajúcom sa v kancelárii v budove Salaša Kľak, do ktorej vedie prístup z vonku
cez tzv. technický vstup - zamrežované dvere. Trezor určený na uloženie kľúčov je vždy uzamknutý
a otvorený len za účelom prevzatia kľúčov a po ich prevzatí z trezora je tento hneď uzamknutý.
Vstupné dvere vedúce do kancelárie ako aj technický vstup vedúci do budovy, v ktorej sa nachádza

daná kancelária sa vždy uzamykajú po skončení prevádzky t.j. v letných mesiacoch cca o 22:00 hod.
posledným zamestnancom, ktorý odchádza z prevádzky. Kľúče od uzamknutých dverí zamestnanec
odkladá do kovovej skrine umiestnenej na stene budovy zabezpečenej číselným kódom. Predložil súdu
fotodokumentáciu zobrazujúcu uzamknuté vstupné dvere s mrežovou kovanou uzamykateľnou bránou,
ktoré predstavujú technický vstup do budovy (nie je určené verejnosti ale len zamestnancom Salaša

Kľak), v ktorej je situovaná kancelária, do ktorej vedú uzamykateľné dvere. V priestore kancelárie je na
stene namontovaný kovový trezor odomykateľný na číselný kód. V tomto trezore sa uchovávajú kľúče,
vrátane kľúčov od daného vozidla. V rozhodnom čase sa predmetné vozidlo nachádzalo v uzamknutej
garáži a kľúče od tohto vozidla sa nachádzali uzamknuté v trezore v uzamknutej kancelárii a uzamknutej
budove. Z predloženej fotodokumentácie ako aj z popisu vyššie preukazoval, že každá osoba, ktorá

mienila získať kľúče od predmetného vozidla musela prekonať celkom 5 zabezpečovacích systémov
(číselný kódový zámok, zámok na mrežiach pred vstupnými dverami, zámok na vstupných dverách do
budovy, zámok na dverách do kancelárie, číselný kódový zámok na trezore) a následne za účelom
získania prístupu k predmetnému vozidlu musela prekonať aj prekážku - zamknutú garážovú bránu na
diaľkové ovládanie.

25. Súd vypočul navrhnutých svedkov: A. K. ako konateľka žalovaného uviedla, že 16.7.2016 boli na
oslave aj p. D., ona a jej manžel. Odišli (s manželom) skôr, ako p. D. a dozvedeli sa tú smutnú udalosť až
keď boli doma. Ako sa dostal p. D. ku kľúčom od štvorkolky je pre nich záhadou. Štvorkolka sa používala
pre potreby prevádzky. Bývala vždy zaparkovaná v garáži a používal ju technický pracovník, ktorý si
vždy vypýtal od nadriadeného alebo od kolegyne kľúčiky, vybavil čo mal a vrátil kľúčiky späť. Kľúčiky boli

zabezpečené, dodnes bývajú kľúče od týchto vecí zabezpečené v trezore v kancelárii. Počas oslavy
bola štvorkolka v garáži. Na oslave p. D. požíval alkohol. Ku štvorkolke sa dá dostať tak, že kto ju
chce použiť, musí si zo zakódovanej skrinky vybrať kľúče, odkódovať skrinku a potom kľúčmi odomknúť
mreže, dvere. F. D. kľúče od štvorkolky nemal a predtým ju nepoužíval. Nikdy predtým sa podobnásituácia, že by si niekto zobral štvorkolku nestala. Manželka p. D. nebola v tom čase konateľkou
spoločnosti žalovaného, stala sa ňou až po smrti p. D.. Keďže štvorkolka bola na mieste, nebola preč,
nenapadlo ich hlásiť jej odcudzenie. Kľúče od garáže boli na tom istom mieste, kde boli aj kľúče od

štvorkolky - v skrinke. Od garáže je diaľkové ovládanie – (pípač) jedným pípačom sa otvárajú všetky
garáže. Od štvorkolky boli len jedny kľúče, pri kúpe štvorkolky si myslí, že boli dva, ale je možné, že ten
druhý kľúčik by mohol byť v druhom trezore, ktorý je na fotodokumentácii naľavo - bez číselného kódu,
v ktorom sú náhradné kľúče. Tento trezor je tiež zabezpečený kľúčom, ktorý má oprávnený pracovník
a používa sa len pre prípad požiaru, alebo keby sa udiala havária. Nemali vypracovanú smernicu BOZP

a PO, ktorá by upravovala, kde majú byť umiestnené náhradné kľúče. Nadriadený musel povedať
zamestnancovi, čo treba spraviť, dal mu diaľkové ovládanie a kľúče od štvorkolky a zamestnanec išiel
urobiť, čo bolo treba a potom vrátil nadriadenému zamestnancovi diaľkové ovládanie. Nevie, či po
nehode zistili, že chýba diaľkový ovládač a kľúče od štvorkolky, po poistnej udalosti, museli riešiť iné
veci. Nevyvodili postih voči technickému pracovníkovi, ktorý bol jediný oprávnený nakladať s kľúčmi
a diaľkovým ovládaním, pretože on kľúče p. D. nedával. Voči nikomu nevyvodili postih. Žiaden zo

zamestnancov by sa nepriznal, že mu dal kód. Kód (myslí sa ku trezoru na vonkajšej stene salaša – ku
kľúču od salaša) vie každý zamestnanec, ktorý prichádza do smeny.

Právny zástupca žalovaného k tomu poukázal, že p. D. bola spoločníčka ako to vyplýva z OR SR od
02/2013 do 7/2017, a konateľka bola od 8/2016 do 7/2017.

26. Svedok B. C. K., manžel súčasnej konateľky a spoločníčky uviedol, že to bola veľmi tragická udalosť,
človek, ktorému sa to stalo, bol jeho blízky priateľ. Stalo sa to v júli 2016, kedy boli na priateľskom
posedení v reštauračnom zariadení. On osobne odišiel v nočných hodinách, kde následne asi nad
ránom ho zobudili, že sa stala nejaká udalosť, nevedeli ani čo. Osobne sa zúčastnil záchrannej akcie,

priviedli ho k miestu nehody, ktoré bolo v lesnom prostredí, videl prevrátenú štvorkolku a prvé čo zistil,
že videl priateľa privaleného vozidlom. Na základe toho s prítomnými vyvinul úsilie, aby vozidlo odstránili
a poskytoval prvú pomoc. Vnímal, že sú tam ešte dve osoby, ktoré ale vyhodnotil, že neboli nejako
vážne zranené, komunikovali, normálne rozprávali, jeden posedával a jedna normálne chodila. Keď
zistil, že je prvá pomoc márna, kolegovia už zmobilizovali záchranné zložky, prišli požiarnici a RZP, lekár

skonštatoval smrť, tie dve osoby boli odvezené sanitkou, a on to už neriešil a nemal s nimi absolútne
žiaden kontakt. Po tejto udalosti kolegovia vrak vozidla upratali, kontaktoval najbližších, manželka p.
D. bola v Londýne, išiel po ňu. Štvorkolku poznal, bolo to vozidlo spoločnosti, slúžilo na podnikateľské
účely, v zimnom období bez neho nebolo možné vykonávať úkony v súvislosti s prevádzkou. Stredisko
má garáže, kde sú umiestnené všetky vozidlá, vrátane tohto. Aj toto vozidlo sa nachádzalo v garáži.

Počas posedenia nikto nepoužíval toto vozidlo, ani sa nezmienil, že by ho chcel použiť. Nie je si vedomý,
žeby p. D. niekedy používal štvorkolku za jeho prítomnosti. F. D. požíval v ten večer alkohol. On sám
nemal k dispozícii kľúče od štvorkolky ani ovládač od garáže. Vie, že kľúče od štvorkolky boli uložené v
kancelárii v trezore. Aby sa niekto dostal do tejto kancelárie z reštauračného zariadenia, musel prekonať
troje dverí. Kľúče od kancelárie, kde bol trezor je generálny kľúč, ktorý slúži v prípade havárie, tento

býva uložený vo vonkajšom trezore pri vchode do salaša a je ním možný prístup do všetkých dverí
salaša. K nemu mali prístup len zamestnanci. L., ktorá vznikla spoločnosti, si nechceli uplatňovať, neboli
si vedomí ďalšej škody. Pred udalosťou sa tam nachádzal ako štatutár svedkov syn. Počas samotnej
záchrannej akcie a po nej mal iné problémy, ako dávať pozor, kto je okolo. Nevedel v tom okamihu, ako
sa tam tie dve osoby (poškodení) dostali. Podľa komunikácie na mieste dospeli k záveru, že neutrpeli

vážne zranenia, a po ich odvoze nemali žiadnu spätnú väzbu a informácie.

27. Svedkyňa I. C., zamestnanec firmy KLAK s.r.o. vypovedala, že v tom čase pracovala ako
zamestnanec žalovaného. Mala smenu ako čašníčka, mali tam posedenie. Odišla skôr, všetci ostatní
tam zostali. Pred odchodom pozamykala celý salaš, aj kuchyňu, kľúčiky vrátila na späť do trezoru,

skontrolovala všetky dvere, či sú pozatvárané a odišla. Zamkla kuchynské dvere, aby sa tam nikto
nedostal, tržbu dala do trezoru, zamkla kanceláriu, resp. ju skontrolovala, či je zamknutá, bola zamknutá,
zamklahlavnévchodovédvere,mrežovédvereakľúčikdaladotrezoru,ktorýjeprivchode.Hlavnývchod
býva otvorený pre ubytovaných, aby sa mohli dostať von, ubytovaní hostia majú kľúčik od hlavného
vchodu, aby sa mohli pohybovať, keby chceli ísť von alebo vojsť do apartmánu. Ešte skontrolovala

dolné garáže, boli zatvorené a išla domov. Počas jej smeny bola štvorkolka zavretá v garáži. F. D. tam
chodieval s p. K., osobne sa s ním nepoznala. V čase, keď odchádzala domov bol p. D. v priestoroch
reštaurácie. Kľúče od štvorkolky boli zamknuté v kancelárii v trezore, kam majú prístup len konatelia
a ona ako prevádzkarka. V ten večer nevyberala kľúče z trezora od štvorkolky. Nevie, ako sa p. D. moholdostať ku štvorkolke, nikto (cudzí) nepozná kód do salaša a od trezora v kancelárii. Kľúče do trezora
odkladala ona, ona ich aj v prípade potreby dávala pracovníkovi, ktorý má na starosti štvorkolku, po
skončení smeny jej pracovník vždy vráti kľúče a ona ich zamkne do kancelárie do trezora. Právo od

nej žiadať kľúče od štvorkolky má len jeden zamestnanec - údržbár, tento zamestnanec nemal kód od
trezora. F. D. býval v areáli asi raz týždenne, aj menej. Zamestnanec, ktorý mal oprávnenie od nej brať
kľúče od štvorkolky tam už v ten deň nebol, on končí smenu o 15:30. Kód od trezora s kľúčmi vedeli len
ona a konatelia. Kód na vonkajšom trezore ten určite p. D. nevedel. Od štvorkolky boli podľa nej jedny
kľúče. Nevie nič o následnom vyvodzovaní zodpovednosti.

28. Súd sa oboznámil aj s predloženou fotodokumentáciou a vyjadrením žalovaného. Súd mal
preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli poistnú zmluvu č. 3491743209 pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (motorová štvorkolka značky
Polaris Ranger 800 XP) s účinnosťou od 06.02.2013 na dobu neurčitú. Dňa 16.07.2016 v čase okolo
3,00 hod. v k. ú. obce Kľačno, 300 metrov nad salašom Kľak pod vplyvom alkoholu viedol B. C. D. túto

motorovú štvorkolku za účasti dvoch spolujazdcov, v dôsledku nesprávnej techniky a spôsobu jazdy
nezvládol riadenie štvorkolky v teréne, čím došlo k jej prevráteniu zo svahu a následnému pádu do
rokliny vľavo od lyžiarskeho vleku s celou posádkou vozidla, ako aj k privaleniu tela vodiča štvorkolkou
a k jeho úmrtiu. Pri nehode boli zranení spolujazdci, poškodená G. H., nar. XX.X.XXXX, utrpela otras
mozgu, zlomeniny dvoch stavcov v driekovej oblasti hrudnej chrbtice, zmliaždenie ľavého pleca a kolien

s dobou liečenia cca 42 dní a poškodený I. J., nar. XX.X.XXXX utrpel zlomeniny stavcov v oblasti hrudnej
chrbtice a zlomeniny dvoch rebier vpravo s dobou liečenia cca 42 dní. Pri dopravnej nehode došlo k
ublíženiu na zdraví týchto poškodených. Slovenská kancelária poisťovateľov požiadala listom zo dňa
26.03.2019 žalobcu o refundáciu poistného plnenia vo výške 24.427,02 eur a delegačného poplatku vo
výške 1.660,- eur. Žalobca na základe žiadosti poukázal sumu vo výške 13.34,86 eur (suma 24.427,02

eur znížená o spoluvinu za vedomé prisadnutie do vozidla, ktoré viedol šofér pod vplyvom alkoholu -
12.213,51 eur a spracovateľský poplatok bol znížený o 438,65 eur) spoločnosti Slovenská kancelária
poisťovateľov dňa 10.07.2019. Žalovaný poistnú udalosť nenahlásil v lehote 15 dní od vzniku škodovej
udalosti, preto žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Z tohto dôvodu vyzval žalovaného dňa

15.07.2021 na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 6.717,50 eur v lehote 15 dní od doručenia
výzvy, ktorú žalovaný neuhradil.

29. Z vykonaného a doplneného dokazovania, vyjadrenia žalovaného a aj z výpovedí všetkých
vypočutých svedkov ďalej vyplynulo, že vozidlo – štvorkolka sa v čase nehody, ktorú spôsobil manžel

vtedajšej spoločníčky v spoločnosti žalovaného, ktorý pri nehode zomrel, nachádzalo zaparkované
v uzamknutej garáži v budove Salaša Kľak. Kľúče od predmetného vozidla sa v rozhodnom čase
nachádzali v priestore vyhradenom pre kľúče prevádzky a to konkrétne v uzamykateľnom trezore
(na kód) nachádzajúcom sa v kancelárii v budove Salaša Kľak, do ktorej vedie prístup z vonku
cez tzv. technický vstup - zamrežované dvere. Trezor určený na uloženie kľúčov je podľa svedkov

vždy uzamknutý a otvorený len za účelom prevzatia kľúčov a po ich prevzatí z trezora je tento hneď
uzamknutý. Vstupné dvere vedúce do kancelárie ako aj technický vstup vedúci do budovy, v ktorej
sa nachádza daná kancelária sa vždy uzamykajú po skončení prevádzky t.j. v letných mesiacoch
cca o 22:00 hod. posledným zamestnancom, ktorý odchádza z prevádzky. Kľúče od uzamknutých
dverí zamestnanec odkladá do kovovej skrine umiestnenej na stene budovy zabezpečenej číselným

kódom. V tomto prípade takto postupovala svedkyňa C., táto v ten deň kľúče nikomu nedala, nikomu
neumožnila jazdu na štvorkolke a počas posedenia v prítomnosti svedkov nikto neprejavil záujem
o takúto jazdu na štvorkolke. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplynulo, že žalovaný
urobil také opatrenia na zabránenie, aby sa nepovolaná osoba dostala k štvorkolke, žiadna taká
udalosť sa v minulosti nevyskytla, že nemohol predpokladať, že sa tak môže stať. Teda ani v tejto

veci nič nenasvedčovalo tomu, že by v rámci bežných vzťahov existovalo riziko zneužitia vozidla.
Žalovaný má postavenie poistníka, ktorý však škodu nespôsobil. B. D. bol síce manželom vtedajšej
spoločníčky, ale ak by aj bol vo vzťahu k žalovanému blízkou osobou, právna úprava platná a účinná
v čase nehody s tým nespája žiadne právne následky, pokiaľ ide o prezumpciu zavinenia. Tvrdenie
žalobcu, že B. D. bol manželom konateľky žalovaného v čase nehody nezodpovedalo skutočnosti.

Nebolo síce v konaní zistené a preukázané, akým spôsobom tieto kľúče získal B. D., avšak bolo
preukázané, že v deň škodovej udalosti boli riadne zabezpečené kľúče od vozidla a uvedené motorové
vozidlo bolo riadne zabezpečené proti krádeži. Prípadné zlyhanie zamestnancov nebolo zistené a je
okolnosťou, ktorú žalovaný nemohol predpokladať. Bolo nepochybne zistené, že žalovaný škodunespôsobil. Tiež za ňu nezodpovedá a to ani z nevedomej nedbanlivosti s poukazom na závery
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/313/2013, podľa ktorého v žiadnom právnom predpise
nie je stanovená povinnosť prevádzateľa, ako majú byť kľúče od vozidla zabezpečené, preto treba

vychádzať z požiadavky rozumného zabezpečenia kľúčov od vozidla. Súd mal za preukázané, že
žalovaný nechcel, aby bol dopravný prostriedok zneužitý a ani nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia,
ktorý zvolil, nie je dostačujúci a umožňujúci zneužitie dopravného prostriedku a ani to vzhľadom na
okolnosti - predchádzajúce skúsenosti a svoje postavenie alebo osobné pomery nemal a nemohol
vedieť. Išlo o použitie vozidla bez jeho súhlasu, škodu spôsobila vo vzťahu k žalovanému cudzia

osoba. Preto nemožno konštatovať, že žalovaný spôsobil škodu a nie je za ňu ani zodpovedný v
zmysle § 430 ods.1 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie §§ 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka: každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Na základe

vykonaného dokazovania sa súdu javí, že dopravný prostriedok bol v tomto prípade použitý bez vedomia
a proti vôli prevádzateľa. Z týchto ustanovení možno uzavrieť, že v danom prípade nejde o prípad, že
by žalovaný spôsobil škodu, teda že by bola škoda spôsobená jej pracovníkom, ako to predpokladá §
420 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 430 Občianskeho zákonníka sa už zaoberá výlučne len
zodpovednosťou za spôsobenú škodu. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená

inou osobou – zodpovednostným subjektom, ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Výlučné
zavinenie poškodeného môže viesť aj k úplnému zbaveniu zodpovednosti prevádzateľa za škodu,
avšak len v tom prípade, ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky podľa § 427 ods.1
Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide nepochybne o prípad, keď škoda bola vyvolaná osobitnou

povahou prevádzky (§427 ods.1 OZ). Aj tieto ustanovenia sa však zaoberajú už len zodpovednosťou
za spôsobenú škodu. V tomto smere súd vychádzal zo záverov v bode 20. Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky III.ÚS 90/2021. Právne posúdenie veci súdom vychádza z tých istých ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval aj pri predchádzajúcom rozsudku.

30. V spise sa ďalej nachádza urgencia žalobcu žalovanému z 23.1.2020 na zaplatenie sumy 13 434,86
eur, v ktorej sa uvádza, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia,
ktoré poskytli z jeho poistnej zmluvy č. 6573644257 poškodenému na základe oznámenia poškodeného
o vzniku poistnej udalosti a na základe protokolu o dopravnej nehode poškodenému Slovenská

kanceláriapoisťovateľovztitulupoistnejudalostič.9528485721–dopravnejnehodyz16.7.2016,pričom
škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV F., v urgencii je ďalej doslovne uvedené:
- „ktorým ste viedli motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky“. Plnenie bolo žalobcom poskytnuté
12.7.2019. Následne bola 15.7.2021 zaslaná výzva právnemu zástupcovi žalovaného na zaplatenie
sumy 6 717,50 eur, s konštatovaním porušenia povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z.

31. Listom z 13.8.2019 oznámil žalovaný žalobcovi, že nehodou z 16.7.2016 mu bola spôsobená
škoda, ktorú si ale kvôli tragickým následkom neuplatnil, čo nebolo v konaní sporné. Tiež žalovaný
v liste poukázal, že nehoda bola spôsobená mimo cestnej infraštruktúry a spoločnosť nevedela o
spôsobení škody iným subjektom. Toto tvrdenie a tiež tvrdenie žalovaného, že im nebol nahlásený

výsledok prešetrenia nehody a preto ani nenahlasovali žiadnu škodu, nebolo vykonaným dokazovaním
spochybnené.

32. Z výzvy žalobcu z 23.1.2020 ani z 15.7.2021 nevyplýva, že sa z nich žalovaný dozvedel o škode
I. J. a G. H.. O. P. ako je vyššie konštatované, prišiel na miesto po nehode. Vo vysvetlení O. P. ako

štatutárny zástupca žalovaného polícii uviedol, že B. D., G. H. a I. J. odišli zo spoločnej oslavy, nevidel
ich však nasadať na štvorkolku. Cestou k nehode stretli G. H., ktorá kričala, bola v šoku, nedalo sa
s ňou komunikovať. Na mieste bol pod štvorkolkou B. a na mieste bol zranený I. J. a bol tu aj R. J..
Teda nepochybne štatutár žalovaného resp. žalovaný prišiel na miesto po nehode a nebol priamym
účastníkom nehody ( § 12 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z.)

V čase udalosti bol vodič vozidla manželom spoločníčky v žalovanej spoločnosti. Z uznesenia OO
PZ Nitrianske Pravno vyplýva, že konateľ žalovaného O. P. ako poškodený vypočutý nebol, podal vo
veci vysvetlenie, že zaregistroval, že menovaní (poškodení) odišli z oslavy okolo 00.30 a o 1.00 hod16.7.2016, nevidel ich však nasadať na štvorkolku. Cca o 3.00 hod si šiel ľahnúť na chate kde sa konala
oslava. O 3.15 hod mu telefonoval M. N., že sa niečo deje, zobudil spiaceho I. K. a utekali k miestu
nehody. Zhodne s I. K. uviedli, že po ceste k nehode stretli pobehujúceho psa patriaceho B. C. D., stretli

G. H., ktorá strašne kričala, bola v šoku, nedalo sa s ňou komunikovať. Na mieste videli pod štvorkolkou
B. D., na korbe štvorkolky , ktorá bola nahnutá bol zranený I. J., ktorý sa opieral o štvorkolku, toho dali
opatrne z korby štvorkolky dole. I. K. sa pokúsil B. D. nahmatať pulz, čo sa mu nepodarilo. Následne na
miesto prišiel B. C. K., prevrátili B. D., skontrolovali mu životné funkcie avšak nejavil známky života. Po
nehode sa teda na miesto dostavili viaceré osoby, svedok B. C. K., jeho syn a O. P., konateľ žalovaného.

Na mieste sa nachádzali aj ďalšie dve osoby, ktoré sa javili (podľa svedeckej výpovede B. K.), že
neutrpeli vážne zranenia, podľa uznesenia OO PZ Nitrianske Pravno – vysvetlení viacerých prítomných,
boli z miesta odvezení sanitkou. Podľa výpovede svedkov po ich odvoze nemali o nich žiadnu spätnú
väzbu a informácie. Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že konateľ spoločnosti si bol
vedomý, že ide o škodovú udalosť a to s poukazom na § 2 písm. h) Zákona č.381/2001 Z.z., podľa
ktorého je škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na

plnenie poisťovateľa alebo kancelárie. Možno teda konštatovať, že žalovaný poistnú udalosť nenahlásil
v lehote 15 dní od vzniku škodovej udalosti.

33. Z listín - uznesenia Obvodného oddelenia PZ Nitrianske Pravno, článkov v médiách (z dôkazov
nevyplýva, že by sa konateľ žalovaného s týmito článkami oboznámil), z výpovedí svedkov nevyplýva,

že konateľ žalobcu B. P. vedel o tom, že práve v dôsledku nehody ďalším osobám (okrem p. D.) na
mieste vznikla škoda a aká. Potvrdzuje to i vyjadrenie žalovaného na adresu žalobcu z 13.8.2019.
Z uznesenia OO PZ Nitrianske Pravno nevyplýva tiež jeho doručenie žalovanému, ani že by vo veci
vystupoval ako poškodený. Podľa uznesenia ako poškodení vystupovali G. H. a I. J.. Táto skutočnosť,
ako aj to, že nehodu spôsobila z právneho hľadiska vo vzťahu ku žalovanému cudzia osoba, ktorá

v dôsledku nehody zahynula, sú predpokladom aj pre konštatovanie, že sú naviac dané okolnosti
osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. h) Zákona č. 381/2001 Z.z. Tiež z uvedených
skutočností vyplýva jednoznačný záver, že žalovaný ako poistník škodu nespôsobil. Na tomto závere nie
sú spôsobilé nič zmeniť ani žalobcom namietané skutočnosti: že žalovaný nevyvodil zodpovednosť voči
svojim zamestnancom, že nepodal trestné oznámenie, pretože ide o konanie žalovaného nasledujúce

po poistnej udalosti, ktoré nemôžu mať vplyv na to, kto škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na nasledovné ustanovenia:

Podľa § 420 ods.1,2) Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Na základe vykonaného dokazovania sa súdu javí, že dopravný prostriedok bol v tomto prípade použitý

bez vedomia a proti vôli prevádzateľa. Z týchto ustanovení možno uzavrieť, že v danom prípade nejde
o prípad, že by žalovaný spôsobil škodu, teda že by bola škoda spôsobená jej pracovníkom, ako to
predpokladá § 420 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 430 Občianskeho zákonníka sa už zaoberá
výlučne len zodpovednosťou za spôsobenú škodu.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená inou osobou – zodpovednostným
subjektom, ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Výlučné zavinenie poškodeného môže viesť
aj k úplnému zbaveniu zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak škoda bola
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu

v danom prípade ide o prípad, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§427 ods.1 OZ).
Aj tieto ustanovenia sa však zaoberajú už len zodpovednosťou za spôsobenú škodu. V tomto smere súd
vychádzal zo záverov v bode 20. Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 90/2021. Právne
posúdenie veci súdom vychádza z tých istých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval aj pri
predchádzajúcom rozsudku.

34. Neboli preto naplnené žiadne predpoklady uvedené v § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
na ktorých bol postavený žalobný návrh, podľa ktorého ustanovenia poisťovateľ má proti poistníkovinárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak poistník spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Preto súd žalobu zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdnyúradník.Vzhľadomnato,žežalovanýbolvkonaníplneúspešný,súdmupriznalnárok nanáhradu
trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí

obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku
a Exekučného poriadku.