Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204642
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624204642.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. B. XXXX/XXXX, XXX XX E. F., proti odporcovi: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. B. XXXX/XXXX, XXX XX E. F., zastúpenému JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom so sídlom
K. A. Medveckého 1503/1, 034 01 Ružomberok, IČO: 48 411 884, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 5C/112/2024-20 zo dňa 5. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/112/2024-20 zo dňa 5. decembra 2024
potvrdzuje.

II. Odporcovi proti navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia (prvá veta výrokovej časti uznesenia) a navrhovateľke nepriznal
nárok na náhradu trov konania (druhá veta výrokovej časti uznesenia).
2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným mu dňa 03.12.2024
sa navrhovateľka domáhala voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu bola

uložená povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti, a to
do rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele KN-C č. 486/4, evidovaného
na LV č. XXXX, k. ú. E. F., a to až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“). Návrh odôvodnila tým, že dňa 17.09.2024 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu spis. zn.
20P/69/2024 vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinnosti. Deti boli súdnym rozhodnutím
zverené do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, keďže žijú v spoločnej domácnosti. Po vydaní

rozhodnutia
o rozvode manželstva sa správanie odporcu zhoršilo, vystupňovalo sa do agresivity. Odporca svojím
arogantným a agresívnym správaním v stave opitosti znehodnocuje ich spoločné bývanie, napr. aj tým,
že v čase jej neprítomnosti nekúril v dome a deti tak museli byt' doma
v zime. Denne požíva alkohol, hlavne vo večerných hodinách. Opakovane jej hrubo nadával, čo počuli
aj ich deti. Žalovaný začal byť agresívny aj na deti, čo ovplyvňuje ich psychosomatický stav. Deti

trpia nespavosťou, sťažujú sa na bolesť hlavy, často vynechávajú školskú dochádzku. Odporca svojím
správaním ohrozuje ich mravnú a morálnu výchovu.
Na základe odporúčaní oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len
„SPODaSK“) úradu práce, sociálnych vecí a rodiny deti absolvovali psychologické vyšetrenia, ktoré zle
znášajú.Jedenvečerodporcanebadanevošieldokúpeľneanatáčaljunahúvsprche,pritomtoincidente
bol aj mladší syn. Večer sa musí zamykať vo svojej izbe

a musela si odporcu zablokovať aj na sociálnych sieťach, kde sa jej stále vyhráža a osočuje ju.
Osobné veci si musí ukladať k matke. Počas jej neprítomnosti jej zobral osobné veci, šperky, oblečenie.Niekoľkokrát privolala policajnú hliadku, o čom je aj záznam na polícií. Spolužitie tak navrhovateľka
vnímala ako neúnosné s nemožnosťou čakať do vyporiadania BSM. Doplnila tiež, že odporca má
možnosť bývania v rodinnom dome v E. F.

H. I. D., súpisné č. XXX, ktorého je spoluvlastníkom.
3. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie osvedčené, že na LV č. XXXX k. ú. E. F., obec E. F.,
J. K., je v časti A LV zapísaný rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na pozemku parcela KN-C č.
486/4, ktorého vlastníkmi zapísanými pod B1 sú strany v podiele 1/1. Na LV č. XXX, k. ú. E. F., obec E.
F., okres Ružomberok, je v časti A LV zapísaný rodinný dom súpisné č. XXX postavený

na pozemku parcela KN-C č. 1901/2, ktorého spoluvlastníkom zapísaným pod B4 je odporca v podiele
1/6. Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku č. ORPZ-RK-OPP3-P-543/2024 zo dňa
27.11.2024 mal ďalej súd prvej inštancie preukázané, že dňa 27.11.2024
o 14.43 hod. sa dostavila na útvar policajného zboru Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok
navrhovateľka za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust.
§ 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch. V oznámení uviedla, že toto podáva na

svojho bývalého manžela (odporcu) z dôvodu, že dňa 13.11.2024 zistila,
že bývalý manžel podal v poisťovni Generali žiadosť o zrušenie jej osoby ako poistníka, kde mal životné
poistenie v poistnej zmluve č. 2400318937, v ktorej do uvedeného dňa bola evidovaná ako poistník. Zo
správy Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ
Liptovská Teplá zo dňa 03.12.2024 mal súd prvej inštancie preukázané, že za obdobie od septembra

2024 Obvodné oddelenie PZ Liptovská Teplá neevidovalo podané trestné oznámenie, ani oznámenie
o priestupku
v súvislosti s psychickým, príp. fyzickým násilím voči navrhovateľke, príp. jej maloletým synom L. E.,
nar. XX.XX.XXXX a F. E., nar. XX.XX.XXXX.
Po prekontrolovaní archívnych záznamov bolo zistené, že navrhovateľka podala dňa 09.06.2024

oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde bol podozrivým jej manžel
(odporca) a taktiež bolo podané oznámenie o priestupku dňa 18.07.2024, kde bol opäť podozrivý
odporca. Obidve oznámenia o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu boli predložené
k prejednaniu priestupku. Zo spisového materiálu Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis. zn.
20P/69/2024 vyplynulo,

že v uvedenom konaní súd rozhodoval na základe návrhu navrhovateľky proti odporcovi o rozvod
manželstva. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom sp. zn. 20P/69/2024 zo dňa 17.09.2024, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2024. Súčasne bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L. E. a F. E., podľa ktorej boli deti zverené do
spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Výživné počas spoločnej osobnej starostlivosti určené

nebolo. Dňa 16.09.2024 bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku vykonaný pohovor
s maloletými deťmi L. a F. E., ktoré sa dostavili v sprievode matky, za účelom zisťovania stanoviska k
predmetu konania vedeného pod spis. zn. 20P/69/2024. Obidve deti sa vyjadrili, že situácia v rodine je
stabilná, rodičia sa vedia normálne rozprávať medzi sebou. Rozumejú si s obidvoma rodičmi rovnako.
Preferujú spoločnosť obidvoch rodičov. V tom čase k aktuálnej situácii maloletý L. uviedol,

že v prípade, že by otec s nimi nechcel bývať, chce byť zverený do starostlivosti matky, maloletý F.
chcel, aby aj naďalej všetci bývali spolu ako rodina. Obidve maloleté deti uviedli, že v prípade, ak by
boli zverené mame, tak by sa chceli stretávať s otcom kedykoľvek. Obidve deti uviedli, že oboch rodičov
majú radi a je im s nimi dobre. Deťom bolo poskytnuté poradenstvo ohľadom zachovania vzťahovej
väzby k obidvom rodičom.

4. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. f), g) a h) a § 328 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uviedol,
že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo
obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené

skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchle a pružné riešenie
situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom strán. Navrhovateľka sa
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, teda nie podľa ust.

§ 325 ods. 2 písm. e) CSP. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust.
§ 325 ods. 2 písm. f) CSP je zabrániť kontaktu osoby s osobou, ktorej telesnú alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje, tým, že jej bude zakázaný vstup do nehnuteľností, v ktorých býva, zdržiava
sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú alebo duševnú integritu svojím konanímohrozuje. Aj keď sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi dočasne nevstupovať do
rodinného domu až do vyporiadania BSM, ako to upravuje ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, na základe
skutkových tvrdení navrhovateľky však súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 325 ods.

2 písm. f) CSP, ktoré sa svojou hypotézou právnej normy čiastočne prelína s hypotézou právnej
normy podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity nepochybne
predstavuje aj domáce násilie, avšak čiastočne sa líši v predpokladoch nariadenia tohto neodkladného
opatrenia (osvedčenie domáceho násilia vs. osvedčenie zásahu do telesnej alebo duševnej integrity)
a jeho následkoch (možnosť domáhať sa náhrady škody). Súd prvej inštancie však nemal osvedčené,

že žalovaný dlhodobo zasahuje do telesnej a duševnej integrity navrhovateľky. Sama navrhovateľka
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že po násilnom správaní sa žalovaného
voči nej, nebola jeho konanie oznámiť na polícii. Teda návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepredchádzalo konanie, v ktorom by boli využité inštitúty umožňujúce rýchlu ochranu osôb, vo vzťahu
ku ktorým je iná osoba dôvodne podozrivá z násilia pred bezprostredne hroziacou ujmou, ako napríklad
vykázanie

z domu podľa ust. § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Súd prvej inštancie
tak nemal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom.
Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená
individuálnymi okolnosťami prípadu. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade
podľa navrhovateľky vyplývala z toho, že žalovaný je násilný, vulgárny voči nej a deťom a ona

ho chce vylúčiť z užívania domu vo svojom záujme a v záujme maloletých detí. Navrhovateľka
naliehavosť požadovanej úpravy pomerov medzi stranami založila primárne na svojich tvrdeniach
o konaní odporcu. Tvrdenia preukazovala jediným listinným dôkazom o podaní oznámenia o priestupku.
Oznámenie sa však netýkalo psychického a fyzického násilia voči nej alebo deťom, ale týkalo sa
majetkovej sféry navrhovateľky a odporcu. Ani z navrhovateľkou navrhnutých dôkazov, ktoré súd prvej

inštancie zabezpečil, nevyplynula bezprostredná hrozba vyžadujúca si úpravu pomerov neodkladným
opatrením. Ani zo správy psychologického Centra Nosko zo dňa 03.12.2024 nevyplynulo, že by že
deti vnímali otca ako potencionálnu hrozbu či strach. Psychologický pohovor s deťmi bol vykonaný
dňa 05.11.2024, deti boli poučené o možnosti pokračovať v poradenských stretnutiach. Od vykonania
pohovoru do podania správy ubehol jeden mesiac a zo žiadnej zo správ nevyplynulo, že by deti

potrebovali intenzívnejšiu psychologickú pomoc v tomto období. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
rozvod manželstva a následné vyporiadanie majetku je psychicky náročné obdobie, ale to nemôže
viesť k tomu, že jeden z manželov v dôsledku bežných sporov bude vylúčený z užívania spoločného
majetku. Súdu prvej inštancie sa javilo, že sa navrhovateľka snažila usporiadať vzťahy užívania
spoločného majetku, avšak uvedené môže realizovať právne prípustným spôsobom. Tento postup však

nemožno obchádzať nariaďovaním neodkladných opatrení. Z hľadiska skutkového bol nevyhnutným
predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého
osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom je možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, ktoré však v danej veci doposiaľ osvedčené neboli.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na znenie ust.

§ 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal,
pričom zároveň prihliadal na to, že v súlade s ust. § 331 ods. 1 CSP sa uznesenie o zamietnutí návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nedoručuje žalovanej strane.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka,
ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu navrhovateľky vyhovie

v celom rozsahu. Navrhovateľka nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím, keďže mala za to, že boli
splnenévšetkyzákonnédôvodyprevyhovenienávrhuvcelomrozsahu.Navrhovateľkauviedla,ženávrh
podala z dôvodu, že odporca robí v rodinnom dome schválnosti a situácia je medzi nimi neúnosná. Má
strach o svoj život a život svojich detí. Odporca požíva dennodenne alkoholické nápoje vo väčšej miere
apodvplyvomalkoholujuverbálneuráža,zasahujedojejsúkromnýchvecí.Odporcaboldňa29.07.2024

uznaný vinným z priestupku v rozkaznom konaní a vedie sa voči nemu niekoľko priestupkových konaní,
ktoréniesúdoposiaľukončené.Svedkamijehovýstupovsúajichdeti.Odcudziljejhodinky,LEDbaterku,
strieborné hodinky zn. Esprit, manžetové gombíky
po starom otcovi, zlatú retiazku s delfínom, obrúčky, prstene, náramky, rôzne darčekové krabice
s retiazkami a strieborný náhrdelník. Všetko nahlásila polícií, ktorá toto postúpila

na priestupkové konanie. Rovnako jej súčasný partner bol nútený obrátiť sa na políciu, keď odporca z
falošného profilu dal ku fotke jej partnera komentár - prasa. Priestupkové konanie v tomto prípade bolo
ukončené zmierom. Navrhovateľka ďalej poukazovala ajna zlý vplyv správania sa odporcu na ich deti, ktoré sú z jeho správania labilné. Pociťuje z jeho strany
nátlak, aby odišla zo spoločného domu. K odvolaniu pripojila fotografiu, ktorá má preukazovať fyzické
násilie voči jej osobe. Ďalej navrhovateľka namietala záver súdu prvej inštancie, že situácia doma je

zastabilizovaná. K dokazovaniu uviedla, že od posledného výsluchu detí na kuratele sa situácia zhoršila
a tvrdila, že sa výsluch detí nerealizoval v aktuálnom období. Aplikácia neodkladného opatrenia má byť
účinným prostriedkom preventívneho riešenia násilia. Nie je pravdou, že deti mali uviesť, že prostredie
doma je zastabilizované. Deti sa jej naopak vyjadrili, že kuratele uviedli, že otec pije a nadáva na matku.
Súčasne poukázala na priestupkové konanie vedené proti odporcovi, ktorý sa mal dopustiť porušovania

občianskeho spolunažívania voči jej starému otcovi M. L.. Na záver dodala, že jej právo na ochranu
života a zdravia má prednosť pred právom povinného, ktoré mu vyplýva z ust. § 329 ods. 1 CSP.
7. Navrhovateľka k odvolaniu pripojila odpovede Okresného úradu Ružomberok zo dňa 19.12.2024 na
žiadosť o výsledku priestupkových konaní, potvrdenie o podaní oznámenia
na Okresné riaditeľstvo PZ Ružomberok zo dňa 15.12.2024, rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 20P/69/2024-145 zo dňa 17.09.2024, výpisy z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX a LV

č. XXXX, k. ú. E. F. a viaceré fotografie.
8. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu považoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne
správneazákonné.Kodvolacejargumentáciiodvolateľkyuviedol,ženavrhovateľkahoneustáleosočuje
a zakladá svoje vyjadrenia na klamstvách. V odvolaní podľa jeho názoru účelovo stupňuje svoje
tvrdenia, aby pridala na dôležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca mal za

to, že navrhovateľka nepreukázala svoje skutkové tvrdenia a dodal, že práve ona zapríčinila rozvrat
manželstva tým, že si našla nového partnera. Čelí provokáciám, schválnostiam a klamstvám z jej strany
a zo strany jej partnera. Navrhovateľka ho zastrašuje, že na neho zavolá políciu a sama vyvoláva
konflikty. Opakovane mu uviedla, že ho dostane z domu. K tvrdeniam navrhovateľka sa ďalej vyjadril,
že práce a ďalšie náklady na stavbu rodinného domu zabezpečoval a vykonával on spolu s pomocou

jeho známych a rodiny. V rodinnom dome majú pec na tuhé palivo, preto sa stará o vykurovanie domu.
V dome bývajú jeho deti, takže by si nedovolil prestať v dome kúriť. Poprel tvrdenia navrhovateľky
o jeho alkoholizme. Upresnil, že si občas vypije jedno - dve pivá, napríklad pri pozeraní futbalu. Vo
veci vyporiadania BSM sa snažil o dohodu, dal si vypracovať znalecký posudok na rodinný dom,
pričom žiadal od navrhovateľky vyplatenie polovice hodnoty domu, aby si zabezpečil dôstojné bývanie,

načo navrhovateľka reagovala výsmechom. K tvrdeniam navrhovateľky, že jej odcudzil veci, odporca
uviedol, že práve ona odcudzila jemu tenisky a vŕtačku. K poistnej zmluve uviedol, že poistné platil
on a rozhodol sa poistku po rozvode zrušiť pre manželku, keďže nemal dôvod na to, aby za ňu ďalej
platil. Poukazoval na to, že odstúpenie od poistnej zmluvy podpísala sama navrhovateľka. K tvrdeniu
o zlom psychickom stave detí uviedol, že sa maloleté deti zúčastnili v novembri 2024 poradenského

stretnutiasopsychologičkamivNoskoCentrum,pričomtotosauskutočnilomesiacpredpodanímnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal pritom na závery,
že emočné a psychické prežívanie maloletých nenaznačuje, že by ho vnímali ako potencionálnu hrozbu.
Uviedol, že má s deťmi pekný vzťah, príkladne sa o nich stará. S mladším synom chodí
najehofutbalovétréningyasostaršímsynomsatiežsnažítráviťčonajviacčasu.Jehovzťahysrodinoua

partnerom navrhovateľky nemajú vplyv na spolužitie v rodinnom dome, v súvislosti s predmetom konania
sú však irelevantné. Podľa odporca tak navrhovateľka nepreukázala skutkové okolnosti uvádzané v
návrhu ani v odvolaní a súd prvej inštancie správne konštatoval,
že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť len na základe jej prianí. Nikdy jej neublížil a ani ich synom.
Občasné vyjadrenia na osobu navrhovateľky označil za bežnú výmenu názorov. Tvrdil,

že maloletý syn L. nesie ťažko to, že sa ho snaží navrhovateľka dostať z ich spoločného domu.
9. V odvolacej replike navrhovateľka zopakovala, že jej návrh bol dôvodný, dostatočne vyšpecifikovala
dôkazy, konkrétne sms správy, policajné záznamy, fotky, lekársky záznam, vyjadrenie Okresného úradu
Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy, trestné oznámenie zo dňa 27.11.2024, výsledok
priestupkových konaní zo dňa 19.12.2024 a rozkaz o uložení sankcie zo dňa 29.07.2024. K čestnému

vyhláseniu syna L. zo dňa 30.01.2025 uviedla, že toto je popreté novším vyhlásením syna. Ďalej
navrhovateľka doplnila, že aby pred žalovaným chránila deti, veľakrát spali u jej matky alebo pri sestre.
Poprela, že by jej terajší partner vyhľadával, alebo nejako nadväzoval kontakt s odporcom. Naopak
on vyhľadával jej partnera a vyhrážal sa mu. Deti chráni tým, že ich berie z domu na pobyty, chatu,
kúpaliská či do kina. Uviedla, že jej patrí pozemok, ktorý dostala darom od matky, rovnako ako materiál

na stavbu domu, sanita, či iné zariadenie domu, ktoré taktiež mala vybavovať jej matka. V ďalšom sa
vyjadrovala k priebehu stavby spoločného rodinného domu a prácam okolo domu. Zopakovala tvrdenia,
že odporca užíva alkohol aj potajomky, zmenil kvôli alkoholu zamestnanie, ale jeho pitie pokračuje aj
v novom zamestnanía na nákup alkoholu odporcom ju mala upozorniť aj predavačka z miestneho obchodu. Ďalej reagovala,
že odporca jej nepredložil žiaden návrh na vyporiadanie BSM, odmietol jej predložiť znalecký posudok,
preto ho musela dať vypracovať ona sama. Zopakovala tiež,

že odporca má kde bývať, je aj čiastočným vlastníkom rodinného domu, v ktorom žije jeho matka o ktorú
sa stará. K tvrdeniu odporcu, že jej nevzal žiadne veci, uviedla, že toto nie je pravdou, dokonca jej ich mal
rozhadzovať po vedľajšom poli. K poistnému za poistku uviedla, že toto sa platilo počas manželstva zo
spoločných peňazí. Zopakovala, že sa deti odporcu boja. Rozporovala aj jeho tvrdenie, že sa so synom
L. hráva s tým, že syn je vo veku, kedy je radšej sám. Rovnako sa syn musí pripravovať na talentové

skúšky a následne na prijímacie pohovory na strednú školu. Uviedla, že sa venuje deťom, pripravuje ich
do školy, učí sa s nimi, venuje im všetok čas.
10. K replike navrhovateľka pripojila listiny - potvrdenie o podaní oznámenia na Okresné riaditeľstvo
PZ Ružomberok zo dňa 12.01.2025, záznam z ambulantného vyšetrenia zo dňa 12.01.2025, rozkaz
Okresného úradu Ružomberok o uložení sankcie za priestupok zo dňa 29.07.2024, čestné prehlásenie
A. D. C. zo dňa 26.02.2025, vyjadrenie N. A. O., kópiu textových správ a emailovej komunikácie.

11. Následne podaním zo dňa 25.02.2025 navrhovateľka doplnila k vyjadreniu čestné prehlásenia synov
F. E. zo dňa 18.02.2025 a L. E. zo dňa 17.02.2025.
12. Odporca v odvolacej duplike namietal, že odvolateľka v replike opätovne uviedla nové skutočnosti,
ktoré neboli spomenuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jej vyjadrenia označil za
čisto subjektívne a všetky poprel. Považoval ich za účelové a nesúvisiace s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia. Vyjadrenia týkajúce sa BSM označil za nesúvisiace s predmetom konania.
Poukázal na to, že navrhovateľka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie len z majetkových dôvodov
a celé konanie využíva maloletých synov na citové vydieranie. Zopakoval, že navrhovateľku nikdy
nenapadol. Priznal, že rozvod znášal to ťažko. Priznal, že vo vyhrotenej situácií navštívil priateľa
navrhovateľky, aby sa ho opýtal, prečo im aj sebe rozvrátil manželstvo. Toto konanie bolo podľa neho

spôsobené emočnou reakciou zo sklamania. K predloženým čestným vyhláseniam partnera a matky
navrhovateľky uviedol, že obidvaja sú spriaznené osoby vo vzťahu k navrhovateľke, ani jeden z nich
nežije so stranami v spoločnej domácnosti a informácie majú len sprostredkovane
od navrhovateľky. K oznámeniam, ktoré na jeho osobu podala navrhovateľka uviedol,
že konania o nich nie sú skončené a bráni sa v nich. Odporca zároveň uviedol, že je pripravený odísť

z domu za predpokladu, že mu navrhovateľka vyplatí podiel, aby si vedel zabezpečiť adekvátne bývanie.
K čestnému prehláseniu synov, ktoré navrhovateľka predložila v odvolacom konaní, uviedol, že toto
bolo podpísané pod nátlakom. Mal za to, že za rozpad manželstva môže navrhovateľkina nevera. Ďalej
odporca poprel tvrdenie, že by sa vyhrážal partnerovi navrhovateľky. Rozprával sa s ním len raz, kedy
sa ho opýtal, prečo spáva s jeho manželkou. Naopak tento ho kontaktoval dňa 20.08.2024 o 21:07

hod., kedy mu nadával a provokoval ho. Navrhovateľka bola jeho manželkou 17 rokov a nikdy ju fyzicky
nenapadol, aj keď priznal, že keď sa dozvedel o jej nevere, tak na ňu nakričal. Poukázal tiež na to,
že navrhovateľka na dom nainštalovala bez jeho súhlasu kamery a cíti sa ako vo väzení. K tvrdeniu, že
sa mal pravidelne pýtať na navrhovateľkin program uviedol, že to robil z dôvodu, že potreboval vedieť,
či pôjde ráno zaviezť deti do školy. V ďalšom sa odporca vyjadroval opätovne k majetkovým veciam

strán, pričom zásadne zopakoval už svoje predchádzajúce tvrdenia. Odmietol tvrdenie, že prinútil deti
podpísať čestné prehlásenie. Toto mali podpísať až potom, čo si ho prečítali a ak ho zmenili, považoval
za manipuláciu.
13. Ďalšie podania strán v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu predložené.
14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP] a oprávneným
subjektom (§ 359 CSP), preskúmal odvolaním navrhovateľky napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie

v prvej vete výrokovej časti, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania - druhej vete výrokovej
časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých napadnuté rozhodnutie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej

veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).16. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia

súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady spočívajúce
v nedostatku procesných podmienok odvolací súd nezistil.
17. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil.
Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd
zároveň poukazuje na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/78/2005, spis. zn. III.ÚS/264/2008 a
spis. zn. IV.ÚS/372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (uznesenie Ústavného
súdu SR spis. zn. IV.ÚS/350/2009 zo dňa 08.10.2009).
18. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky navrhovateľky
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie

nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.
19. Zásadnou odvolacou námietkou navrhovateľky bolo, že v konaní pred súdom prvej inštancie ňou
produkovanými dôkazmi osvedčila také skutočnosti, ktoré napĺňajú predpoklady
pre nariadenie ňou požadovaného neodkladného opatrenia.
20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je právnym inštitútom,

účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie
výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia (pre účely
rozhodnutia v danom prípade sa odvolací súd v ďalšom neodkladným opatrením v tomto druhom
prípade zaoberať nebude, keďže zjavne nešlo o tento prípad). Predpokladom pre vydanie neodkladného
opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje

určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami a že je potrebné, aby došlo k bezodkladnej
úprave pomerov medzi stranami, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu
neodkladného opatrenia, súd

pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu
na neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa
teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania (§ 326 ods. 1 CSP, viď osobitná časť
dôvodovejsprávykCSP).Všetkyzásadydokazovaniaplatnévcivilnomprocesesatotižnemôžuuplatniť

v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania teda znamená, že súd
na základe stranou produkovaných dôkazných prostriedkov (spravidla len na podklade listín) zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so

zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na
návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu produkovať dôkazné prostriedky (pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva,
§ 328 ods. 2 CSP) osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti,

legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
Pri neodkladnom opatrení je teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné
a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tietoprávne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí
nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

a - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP, v súdenom
prípade zjavne nešlo o zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľky).
21. Súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie na závere, že v posudzovanom prípade neboli
osvedčené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, a to
konkrétne, že neboli osvedčené také okolnosti - konanie odporcu v zmysle ust.

§ 325 ods. 2 písm. e) alebo f) CSP, z ktorých by vyplýva potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi
stranami (odsek č. 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Tento záver súdu prvej inštancie odvolací
súd považoval za vecne správny a v plnom rozsahu naň odkazuje.
22. Ďalej sa žiada uviesť, že v rámci kontradiktórneho procesu je žalujúca strana zaťažená jednak
povinnosťou tvrdiť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce danosť uplatneného nároku a zároveň
dôkaznou povinnosťou podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi (čl. 8 CSP). Tieto povinnosti žalujúcej strany

sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia odzrkadľujú v osobitných náležitostiach návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 326 CSP). Navrhovateľ je povinný uviesť v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa ust. § 132 opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana, pričom z návrhu musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ
domáha (§ 326 ods. 1 CSP). K návrhu musí zároveň navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva
(§ 326 ods. 2 CSP). Navrhovateľka plniac si povinnosť podľa ust. § 326 ods. 2 CSP k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia pripojila len jedinú listinu, a to záznam Okresného riaditeľstva PZ
v Ružomberku, odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Ružomberok o podaní oznámenia

Č.: ORPZ-RK-OPP3-P-543/2024 zo dňa 27.11.2024, ktorým navrhovateľka oznamovala skutočnosti,
ktoré mali nasvedčovať tomu, že odporca sa dopustil konania, ktoré malo naplniť skutkovú podstatu
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Oznamované skutočnosti sa týkali životného poistenia
a konania odporcu spočívajúceho v podaní žiadosti o zrušenie jej osoby ako poistníka, pričom odporca
mal

pri podávaní žiadosti sfalšovať jej podpis. Takéto konanie odporcu, aj v prípade jeho neoprávnenosti,
však nebolo spôsobilé osvedčiť tvrdenia navrhovateľky o násilnom konaní odporcu voči jej osobe či
osobe ich spoločných detí, resp. o konaní odporcu ohrozujúcom ich telesnú alebo duševnú integritu.
Navrhovateľka iné listiny k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila, len v ďalšom
uviedla,žedôkazovýmateriálsimôžesúdvyžiadaťodpolíciaLiptovskáTeplá,OkresnýsúdRužomberok

spis. zn. 20P/69/2024, SPODaSK, psychologické vyšetrenie Nosko Centrum Ružomberok, telefonické
nahrávky. Aj napriek tomu, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bližšie
dôkazy neoznačila (nekonkretizovala listiny alebo iné dôkazné prostriedky, ktoré si mal súd prvej
inštancie vyžiadať), súd prvej inštancie vyhotovil do spisu výpisy z katastra nehnuteľností z LV č.
XXXX a z LV č. XXX, k. ú. E. F. a vyžiadal od Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, odbor

poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Liptovská Teplá správu o prijatí oznámení v súvislosti
s psychickým či fyzickým násilím voči navrhovateľke, príp. jej deťom. Zároveň vyhotovil do spisu kópie
listín týkajúce sa činnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, oddelenie SPODaSK
vo veci maloletých detí strán, ako aj vyjadrenia Súkromného centra poradenstva a prevencie Nosko
Health Prevention Ružomberok na žiadosť o správu pre účely súdneho konania zo dňa 03.12.2024.

Zabezpečené listinné dôkazy aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli spôsobilé osvedčiť podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 325 ods. 2 či
už písm. e) alebo písm. f) CSP. Teda odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie
(viď odsek č. 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Tvrdenia navrhovateľky neosvedčovalo ani
vyjadrenie Súkromného centra poradenstva a prevencie Nosko Health Prevention Ružomberok na

žiadosť o správu pre účely súdneho konania zo dňa 03.12.2024, v zmysle ktorého sa obidve maloleté
deti strán dňa 05.11.2024 zúčastnili jednorazového poradenstva, pričom bol prijatý záver, že aktuálne
emočné a psychické prežívanie maloletých nenaznačuje, že by otca vnímali ako potencionálnu hrozbu
alebo osobu vyvolávajúcu obavy či strach. Súd prvej inštancie napokon tiež skonštatoval,
že hoci navrhovateľka ako dôkaz označila telefonické nahrávky, žiadne však k návrhu nepripojila.

23. Navrhovateľka v odvolaní, ako aj v ďalších jej podaniach v rámci odvolacieho konania, zopakovala
skutkové tvrdenia uvedené už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň uviedla ďalšie,
ktoré sa týkali tak obdobia pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (05.12.2024),
ako aj obdobia po jeho vydaní. Pokiaľ ide o nové skutkové tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa obdobiapred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a s tým spojené nové dôkazy, odvolací súd
na tieto prihliadať nemohol, keďže ide o neprípustné prostriedky procesného útoku (novoty) podľa ust.
§ 366 písm. d) CSP, ktoré mohla navrhovateľka uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom

nepreukázala a ani netvrdila akékoľvek okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že ich neuplatnila
nezavinene. Odvolací súd taktiež neprihliadal na skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, ku ktorým malo
dôjsť v období po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a na s týmito tvrdeniami spojené
dôkazy, keďže v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ust. § 329

ods. 3 CSP, v zmysle ktorého Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.
24. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka si dostatočne nesplnila dôkaznú povinnosť, čo vyústilo
do pre ňu nepriaznivého rozhodnutia o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

keďže jej skutkové tvrdenia zostali neosvedčené. Na tomto nič nemení ani to, že navrhovateľka bola
stranou, ktorá vyžadovala v spore zvýšenú právnu ochranu, keďže právo na ochranu zdravia a života by
malo mať v kolízii s vlastníckym právom a právom na obydlie prednosť. V kontexte s uvedeným odvolací
súd zdôrazňuje,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS
252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa
ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II.ÚS
251/2003 zo dňa 17.12.2003). Skutočnosť, že sa navrhovateľka s vysloveným právnym názorom súdu
prvej inštancie, ako aj jeho skutkovými závermi nestotožnila, nemôže teda založiť záver o inej vade

konania [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], či porušení práva navrhovateľky na spravodlivý proces [§ 365 ods.
1 písm. b) CSP].
25. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok navrhovateľky,
odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu, t. j. v prvej vete
výrokovej časti, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania - druhej vete výrokovej časti, ako vecne

správne potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Odporca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný, a preto mu odvolací súd proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].