Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-8Csp/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418201428
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8418201428.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPopradsudcomJUDr.JurajomŠteffelomvprávnejvecižalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX C. X, právne zastúpenej: Mgr. Zuzana Vaňková, advokátka, so sídlom Sov. Hrdinov
200/33, 089 01 Svidník a JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01
Svidník, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653, právne zastúpenej: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B,
036 01 Martin, o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaním z 22.06.2018 domáhala, aby bola žalovanej (ďalej žalovanému) uložená
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobkyne špecifikované v časti II, článok I pod bodom 1.1 Záložnej zmluvy uzavretej
medzi sporovými stranami.

2. Žalobu odôvodnila tvrdením, podľa ktorého jej syn D. E. B. s manželkou F. B. uzavreli so žalovaným
30.06.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0493450754, ktorej predmetom boli peňažné prostriedky

v celkovej výške 132.776 eur (4.000.000 Sk).

3. Na zabezpečenie úveru bola 11.07.2008 medzi sporovými stranami a dlžníkmi uzavretá
zmluva o zriadení záložného práva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne
a nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníkov.

4. Podľa tvrdenia žalobkyne dlžníci úver splácali do doby, kedy sa dostali do finančnej krízy a splátky

platili už len podľa svojich možností a schopností.

5. Listom z 19.10.2017 žalovaný oznámil žalobkyni, že došlo k zosplatneniu úveru.

6. Listom zo 07.02.2018 Dražobná spoločnosť, a. s. vyzvala žalobkyňu na umožnenie vykonania
znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti.

7. Uvedené skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné.8. Spornou medzi stranami bola právna otázka, či je prípustné, aby sa žalobkyňa za daných skutkových
okolností mohla na žalovanom domáhať uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou.

9. Argumentácia žalobkyne spočívala v tvrdení, podľa ktorého je ich Záložná zmluva neplatná podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj
mimosúdne.

10. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky dovoľuje
vykonať záložné právo bez schválenia súdu alebo iného nezávislého orgánu. To znamená, že nie súd,
ale podnikateľ rozhodne, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľa vrátane najdôležitejších vecí
spojených s bývaním.

11. Žalobkyňa vyslovila súhlas s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonalo na uspokojenie

neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, avšak, ako ďalej sama uznáva,
vnútroštátne právne predpisy umožňujú veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky súdom vykonať
záložné právo.

12. Podľa žalobkyne samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom plenárnom rozhodnutí

(PL ÚS 23/2014 z 24.09.2014) vyslovil o. i., že jediným prostriedkom následnej nápravy proti výkonu
záložného práva je žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách.

13. Podčiarkla východisko, z ktorého Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí vychádzal. V ňom upozornil,
že v dobrovoľnej dražbe pôsobí pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo

najvyššiu cenu, resp. na tom, aby vec nebola predaná na dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote
zálohu a záujmom záložného veriteľa na speňažení zálohu aspoň vo výške postačujúcej pre uspokojenie
jehopohľadávky.TotopnutiepodľaÚstavnéhosúdupôsobíipridobrovoľnejdražbenevykazujúcejznaky
podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu.

14. Poukázala v ďalšom na názor Ústavného súdu, podľa ktorého intenzita zásahu do vlastníckeho
práva v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo
k skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva.

15. Samotný Ústavný súd poukázal na fakt, že zákon o dobrovoľných dražbách, ale i súvisiace právne

predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem
veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci (zálohu).

16. Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje
v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, najmä v prípade,

ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť
nadradenýzáujmudlžníkavoväčšejmiere,akojetovprípadeprávnejúpravyexekúcie(IIÚS261/2013).
Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí
v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť relevantný záver pre danú vec.

17. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žaloba ani len nezastiera najpodstatnejší
fakt protiprávneho konania samotného úverového dlžníka spočívajúci v dlhotrvajúcom omeškaní so
splácaním úverového záväzku, čo je v rozpore s princípom súkromného práva riadne dodržiavať
uzavreté zmluvy (pacta sunt servanda).

18. Upozornil, že žaloba neobsahuje tvrdenia relevantné vo vzťahu k svojmu petitu a vo vzťahu
k žalovanému žalobkyňa netvrdí a nepreukazuje skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, hoci len
hypoteticky, záver zodpovedajúci požadovanému rozhodnutiu. Práve naopak, v žalobe sú uvádzané
skutočnosti, ktoré bez ďalšieho vylučujú dôvodnosť petitu.

19. Žalovaný upozornil, že z ust. § 151a a § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že
ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať
výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť predajomzálohu na dražbe podľa osobitného zákona. Ide tak o výkon práva vyplývajúceho z obsahu kogentných
noriem práva a nie zo zmluvy.

20. Vo vyjadrení k žalobe zo 16.10.2018 v ďalšom namietol, že podanie žalobkyne označené
ako ,,žaloba“ je len zdanlivo žalobou na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“), keďže žalobkyňa vôbec nezdôvodnila o akú povinnosť by sa malo jednať a z čoho
vyvodzuje svoj žalobný nárok. V tejto súvislosti poznamenal, že žiadna taká povinnosť, akej uloženia sa
na ňom domáha žalobkyňa v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje.

21. Preto je podľa žalovaného žalobný návrh materiálne nevykonateľný. Poukázal v tomto smere na ust.
Článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, resp. Článok 13 ods. 1 písm. a)
Ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa Článku 7 ods. 4, ktorá priamo

zakladáprávaapovinnostifyzickýchosôbaleboprávnickýchosôb,alebonariadenímvládypodľaČlánku
120 ods. 2 Ústavy.

22. Upozornil, že jeho možnosť vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou je jeho zákonným
oprávnením ako záložného veriteľa.

23. Z uznesenia citovanom žalobkyňou (PL ÚS 23/2014) je zrejmý právny názor Ústavného súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorého úprava výkonu záložného práva upravená normami Občianskeho
zákonníka (§ 151a a nasl. OZ) a právnymi normami obsiahnutými v ustanoveniach zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách je s Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd zlučiteľná.

24. Žalovaný poukázal v ďalšom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom vyššie citovanom
rozhodnutíkonštatoval,žeObčianskyzákonníkvychádzaztoho,žesamotnéuzavretiezmluvyozriadení
záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom

dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa tak odvíja od
predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku
spôsobomregulovanýmkonkrétnyminormamipráva(vdanomprípadenormamiZákonaodobrovoľných
dražbách).

25. Žalovaný v súvislosti s posúdením otázky výkonu záložného práva bez ex offo ingerencie štátu
argumentoval rozhodnutím vo veci E. A. c/a SMART Capital, a. s., v ktorej SD EÚ vyslovil právny
názor, z ktorého vyplýva, že ustanovenia smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že im
neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom

záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu (bod 68 Rozhodnutia).

26. Podľa ust. § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,

že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len ,,záloh“), ak pohľadávky nie je riadne a včas splnená.

27. Podľa ust. § 151j ods. 1 OZ , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný

veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákonaalebodomáhaťsauspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov,aktentozákonalebo
osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Príslušným osobitným zákonom je Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov.29. Podľa ust. § 13 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách pred začatím dražby musí byť umožnená
účastníkom dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby.

30. Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách dražobník je povinný upustiť od dražby
najneskôr do jej začatia
a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby,

b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený

navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi
preukázané, že toto bolo súdom nariadené,

c) ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k
odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve
o vykonaní dražby dražbu vykonať,

d) ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17,

e) ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená
reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby,

f) ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť
nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov,16)

g) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol

nariadenýsjehosúhlasom9)výkonrozhodnutiaaleboexekučnékonaniepodľaosobitnýchpredpisov,16)

h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať,

i) ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka,

j) ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu,

k) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží

dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov
dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.

31. Podľa ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola

dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

32. Žalovaný je záložným veriteľom, má voči dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku, s ktorou sú obaja
v omeškaní, žalobca v právnom postavení záložcu je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a zákon
dáva žalovanému možnosť pre takýto prípad uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti

v dobrovoľnej dražbe. Tá vyplýva jednak zo zákona a zároveň ako spôsob realizácie záložného práva
bola dohodnutá aj v zmluve o zriadení záložného práva.

33. Pokiaľ by žalobkyňa chcela na základe rozhodnutia súdu nastoliť právnu istotu vo vzájomných
vzťahoch účastníkov, ktoré boli založené predmetnými úverovými zmluvami a následne zmluvami

o zriadení záložného práva, bolo by namieste domáhať sa určenia toho, či tu sú alebo nie sú dané
podmienky na výkon záložného práva, teda či sú splnené zákonné podmienky na to, aby sa mohol začať
výkon záložného práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka.

34. Žalobkyňa síce poukázala na neprijateľnosť niektorých zmluvných podmienok v uzavretých

zmluvách, avšak tak učinila všeobecne, nezamerala sa na konkrétny dopad tvrdeného nesúladu zmlúv
so zákonom na jej právne postavenie ako záložcu, ani na to, v akej výške boli povinní plniť svoje
povinnosti voči žalovanému dlžníci, či sa skutočne dostali do omeškania a ak áno, či to bolo neskôr
alebo vôbec, čo by bolo v rozpore s tvrdeným právnym stavom zo strany žalovaného.35. Žalobkyňa nežiadala vyslovenie takého výroku súdneho rozhodnutia, z ktorého by bolo zrejmé.
v akom právnom postavení sa v súčasnosti sporové strany nachádzajú, aká je skutočná výška dlhu

dlžníkov voči žalovanému a či sa so svojím plnením z úverových zmlúv dostali do omeškania. Uložením
povinnosti nevykonať záložné právo záložnému veriteľovi nedôjde k nastoleniu právnej istoty zo strany
súdu a nepredíde sa tým ďalším možným sporom medzi stranami, resp. by súd žalovanému uložil
povinnosť nezodpovedajúcu žiadnemu zo zákonných ustanovení relevantných právnych predpisov.

36. Až v prípade, ak by súd na základe takého znenia petitu žaloby dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky pre výkon záložného práva, a teda že navrhovateľ dražby nie je oprávnený túto dražbu
navrhnúť, bol by dražobník povinný od dražby upustiť (pozri ust. § 19 ods. 1 Zákona o dobrovoľných
dražbách) a dražba by sa mohla konať až vtedy, ak by jej zákonné podmienky splnené boli.

37. Konkrétne normy práva (pozri vyššie) dávajú žalobkyni možnosť ochrany pred neoprávneným

zásahom do jej vlastníckeho práva, príp. do jej práva na nedotknuteľnosť obydlia. Napriek tomu, že
predaj nehnuteľností nie je dozorovaný priamo štátnym orgánom, sú tu právne prostriedky súdnej
ochrany pred neoprávneným zásahom do jej vlastníctva a neoprávneným výkonom záložného práva,
avšak nie spôsobom negovania práv záložného veriteľa vyplývajúcich zo zákona. Súdne konanie má
v takomto prípade pre žalobkyňu aj žalovaného význam len v tom prípade, ak je posudzovaný konkrétny

právny stav ich konkrétneho záväzkového vzťahu v určitom okamihu, v tomto prípade okamihom
rozhodovania súdu o uplatnenom práve. Súd považoval žalobu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

38. Podľa ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu

záložného práva sa môže záložný veriteľ uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
predpisov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Takýmto osobitným zákonom je
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, resp. v druhom prípade Zákon č. 233/1995 Z. z. –
Exekučný poriadok. Ide teda o právo, ktoré žalovaný využil. Žalobkyňa sa snaží žalobou dosiahnuť, aby

bolo žalovanému uložené zdržať sa výkonu tohto práva.

39. Podľa ust. § 137 C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo okrem iného o splnení
povinnosti. Pokiaľ ide o žalobu o splnení povinnosti, je treba vychádzať z toho, že pôjde o povinnosť
vyplývajúcu buď z právneho predpisu, alebo zo zmluvy. Pokiaľ ide o žalobu o nároku na usporiadanie

práv a povinností strán, musí tento spôsobom usporiadania vzťahu vyplývať z právneho predpisu. Pokiaľ
ide o žalobu na určenie, či tu právo je, alebo nie je, resp. žalobu na určenie právnej skutočnosti,
ide o určenie, či tu právo je, alebo či tu právo nie je (pozitívna, resp. negatívna určovacia žaloba
s povinnosťou preukázať naliehavý právny záujem na tomto určení a v prípade žaloby na určenie právnej
skutočnosti musí takáto žaloba vyplývať z osobitného predpisu).

40. Keďže ustanovenie § 137 C. s. p. uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne, treba dospieť
k záveru, že iná žaloba je prípustná jedine za predpokladu, že takýto osobitný petit vyplýva z normy
hmotného práva.

41. Súd prvej inštancie v súvislosti s uvedeným poukazuje na ust. § 19 ods. 1 písm. b) Zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným
rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, musí od dražby
upustiť. Z uvedeného možno uzavrieť, že je tu právny základ pre podanie osobitnej žaloby, ktorou
sa možno domáhať určenia, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Na

podanie takejto žaloby bude vecne legitimovaný ten, kto preukáže svoj naliehavý právny záujem na
takomto určení.

42.Súdprvejinštancievčastiposúdeniasporuzhľadiskaprocesnoprávnehouzatvára,žežaloba,ktorou
sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,

nie je takýmto osobitným druhom žaloby. Žalobkyňa sa žalobou domáha opaku toho, čo konkrétne
normy práva žalovanému z uvedeného zmluvného vzťahu výslovne umožňujú. Súd pritom poukazuje
aj na dôvody žaloby, ktoré tiež nesmerujú k takémuto osobitnému druhu žaloby, pretože v opačnom
prípade by muselo byť zrejmé, z akého konkrétneho právneho dôvodu nie je žalovaný (záložný veriteľ)oprávnený v tomto konkrétnom prípade navrhnúť vykonanie dražby. Takýto dôvod však musí byť presne
špecifikovaný, preukázaný a musí vyplývať z daného konkrétneho prípadu.

43. Podľa ust. § 139 C. s. p., žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

44. Podľa ust. § 140 ods. 2 C. s. p., zmenou žaloby je podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

45. O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena
navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby
uplatnená podaním mimo pojednávania (ust. § 142 ods. 1 C. s. p.).

46. Podľa ust. § 296 C. s. p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia

o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

47. Ak je však spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 C. s. p. sa nepoužije.

48. V prejednávanom spore tak žalobkyňa disponuje kvalifikovanou právnou pomocou advokátov,

a preto nemá procesnoprávne postavenie slabšej procesnej strany (pozri Števček, M, Ficová, S.,
Baricová J., Mesiarkinová, S. Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. BECK, 2016, 1540 s., str. 1023).

49. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

50.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúce
sa sporu (ust. § 150 ods. 1 C. s. p.).

51. Podľa ust. § 153 ods. 1 C. s. p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

52. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (ust. § 153 ods. 2 C. s. p.).

53. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia (ust. § 153 ods. 3 C. s. p.).

54. Žalobkyňa zastúpená právnymi zástupcami z radov advokátov navrhla 06.03.2019 odročenie
pojednávania. Dôvodom bol jej návrh na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov – dlžníkov žalovaného

- D. E. B. a jeho manželky F. B..

55. Uvedený návrh žalobkyne bol súdom prvej inštancie akceptovaný a pojednávanie odročené na
12.04.2019.

56. Podaním datovaným 11.03.2019 žalobkyňa súdu oznámila, že na výsluchu uvedených svedkov už
netrvá, pretože vyšli najavo nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, ktoré ozrejmí na nariadenom
pojednávaní.

57. Tieto skutkové tvrdenia predniesla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na

pojednávaní 12.04.2019.

58. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa už 11.03.2019 disponovala prostriedkami procesného útoku.
Tieto neuplatnila včas, a preto na ne súd v ďalšom neprihliadol.59. V časti tvrdení žalobkyne vo vzťahu jej práva na obydlie je potrebné prisvedčiť argumentácii
žalovaného(pozriI.ÚS253/2010).Ktomusúdprvejinštanciedopĺňa,žestavkedybysúdzmarilochranu

záložného práva žalovaného v celom rozsahu práva, ktoré mu bolo priznané všeobecne záväzným
právnym predpisom je neprípustný i vzhľadom na samotné znenie Článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky. Z uvedeného ustanovenia totiž nemožno vyvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá
by vytvárala záruky pre zotrvanie v určitom obydlí. Právo na súkromie v priestorovej dimenzii tiež
nemožno interpretovať v zmysle nároku na zotrvanie v určitom konkrétnom obydlí (v danom prípade

dome navrhovateľky). To preto, že interpretácia priestorovej dimenzie práva na súkromie ako práva
na plnenie nemá obsahovo určitejšie ústavnoprávne kontúry. Preto ani Článok 21, rovnako ani Článok
19 a tým menej Článok 17 Ústavy SR nemožno interpretovať ako inštitucionálnu garanciu, ktorú by
bol zákonodarca povinný rozvinúť zákonom, predstavujúcim právnu oporu pre uplatnenie naznačených
nárokov. K záveru o nemožnosti vyvodiť z citovaného ústavného práva (na obydlie) nárok na zotrvanie
v určitom dome (byte), resp. nárok na byt, dospela i judikatúra zahraničných ústavných súdov (napr.

Spolkový ústavný súd Nemeckej spolkovej republiky vo veci 1 BvR 375/62).

60. Okrem uvedeného citovaný ústavný článok (čl. 21 ods. 3) zásah do nedotknuteľnosti obydlia
predpokladá. Ten zákon dovoľuje o. i. vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných (v danom prípade práva žalovaného na majetok). Súd je vždy povinný

venovať zvýšenú pozornosť i tomu, či nenakladaním s právom (v danom prípade právom žalovaného
vykonať svoje záložné právo určitým spôsobom) nedochádza k zásahu do jeho vlastníckeho práva nad
nevyhnutnú mieru.

61. Na strane žalobkyne tak súd prvej inštancie nezistil také konanie žalovaného, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako porušenie jej práva podľa Článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

62. V zmysle čl. 20 ods. 1 veta prvá a veta druhá Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

63. Podľa Článku 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

64. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné,
aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných
poplatkov alebo pokút.

65. Predmetom ochrany podľa Článku 1 Protokolu č. 1 Dohovoru je majetok v širšom slova zmysle,

t. j. nejedná sa iba o vlastnícke právo, ale aj o ďalšie vecné práva (napr. vecné práva zabezpečujúce
splnenie záväzku dlžníka, o. i. záložné právo), rovnako sú predmetom ochrany nielen majetkové hodnoty
hmotné – predovšetkým veci, ale i hodnoty nehmotné (napr. pohľadávky).

66. K rovnakým záverom (vo vzťahu k aplikácii čl. 20 ods. 1 Ústavy) dospel i Ústavný súd Slovenskej

republiky, keď vyslovil, že „Majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 Ústavy, zahŕňa
nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty“ (ÚS SR, spis. zn. II. ÚS 19/97).

67. Uvedený rozsah majetkovej ochrany, tak ako je zaručený čl. 20 Ústavy, resp. čl. 1 Protokolu č. 1
Dohovoru je významný s ohľadom na skutočnosť, že uvedenej ochrane podlieha i majetok žalovaného,

tvorený o. i. jeho úverovou pohľadávkou, resp. záložným právom zriadeným na zabezpečenie splnenia
dlhu dlžníkov a má legitímne očakávanie (súčasť princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva a jeho
aplikácie) na nadobudnutie majetku (resp. premene jednej majetkovej hodnoty na inú) po uhradení jeho
úverovej pohľadávky.

68. Úverová zmluva je právnym úkonom, na základe ktorého sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Veriteľ svoju povinnosť splnil a zo svojho majetku úverové
prostriedky poskytol a o uvedené prostriedky došlo k zmenšeniu jeho majetku.69. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy má žalovaný ako veriteľ legitímne očakávanie, resp.
legitímnu nádej na uspokojenie jeho splatnej úverovej pohľadávky a každý orgán, vrátane súdu je

povinný majetok žalovaného chrániť. K uspokojeniu úverovej pohľadávky môže dôjsť i na základe
realizácie zabezpečovacieho prostriedku – záložného práva, ktorého predmetom je záloh vo vlastníctve
záložcu, pričom možnosť realizovať záložné právo v prípade nesplnenia zabezpečovanej povinnosti
vyplýva priamo zo skutočnosti existencie záložného práva, pričom záložca je povinný výkon záložného
práva strpieť a na jeho výkon poskytnúť potrebnú súčinnosť.

70. Ak dlžník neplní dlh, je v omeškaní, vzniká protiprávny stav, ktorého dôsledkom je o. i. vždy
vznik škody (preto existuje vždy minimálne nárok na paušalizovanú škodu v podobe nároku na úroky
z omeškania), pričom majetkové poškodenie veriteľa - každým dňom omeškania - narastá.

71. Žaloba smeruje k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní žalovaného

týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase.

72. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že navrhované rozhodnutie by tak zásadným spôsobom – a to
bez relevantného zákonného dôvodu – zasiahlo do základného práva chráneného o. i. čl. 20 Ústavy.

73. K obmedzeniu základných práv alebo slobôd môže dôjsť v prípade ich kolízie. V takom prípade je
potrebné stanoviť podmienky, pri splnení ktorých má prioritu jedno základné právo alebo sloboda a za
splnenia ktorých iné. Základným je v tejto súvislosti princíp, podľa ktorého základné právo alebo slobodu
možno obmedziť výlučne v záujme iného základného práva alebo slobody.

74. Posúdenie možnosti obmedzenia základného práva alebo slobody v prospech iného základného
práva alebo slobody je možné pod podmienkou ich i) vzájomného porovnania, ii) posúdenia podstaty
a zmyslu obmedzovaného základného práva alebo slobody (článok 4 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd).

75. V rámci aplikácie princípu proporcionality v danom prípade súd porovnával na jednej strane právo
žalobkyne na obydlie (článok 12 Listiny) a na strane druhej právo žalovaného vlastniť majetok (Článok
11 Listiny).

76. V otázke aplikácie kritéria vhodnosti súd dospel k záveru, že inštitút záložného práva a dobrovoľnej

dražby ako inštitúty obmedzujúce určité základné právo (právo na obydlie) sú právnymi inštitútmi
umožňujúcimi dosiahnuť sledovaný cieľ (ochranu iného základného práva – práva žalovaného na
majetok), t. j. zabezpečiť ochranu majetku žalovaného (veriteľa).

77. Druhým kritériom porovnávania vyššie uvedených základných práv a slobôd, ktoré súd v danom

spore aplikoval bolo kritérium potrebnosti, spočívajúci v legislatívnom prostriedku (záložného práva
a dobrovoľnej dražby), obmedzujúceho základné právo alebo slobodu (právo na obydlie), s inými
opatreniami umožňujúcimi dosiahnuť rovnaký cieľ, avšak tak, aby sa nedotkli základných práv a slobôd.
Súd v tejto súvislosti nezistil existenciu iného legislatívneho opatrenia (zákonného a ústavného riešenia),
ktorým by bolo možné zabezpečiť ochranu práva žalovaného na majetok. Iné riešenie nepredložila ani

samotná žalobkyňa.

78. V rámci tretieho kritéria vzájomného porovnávania oboch v kolízii stojacich práv a slobôd súd
porovnal ich závažnosť.

79.Empirickýmargumentompreposkytnutieochranyprávužalovanéhonamajetokjevšeobecneznámy
nárast počtu nesplácaných úverov a pôžičiek v podmienkach občanov Slovenskej republiky.

80. V súvislosti so systémovým argumentom v rámci porovnávania oboch v kolízii stojacich práv a slobôd
je potrebné zdôrazniť, že obe práva a základné slobody sú z hľadiska zmyslu a zaradenia v systéme

základných práv a slobôd súčasťou všeobecnej inštitucionálnej ochrany základných práv a slobôd
(Článok 20 a Článok 21 Ústavy SR), a preto sú prima facie rovnocenné.81. Z hľadiska uplatnenia hodnotového argumentu v rámci porovnávania oboch práv považuje súd prvej
inštancie za dôležité uviesť, že v prejednávanom spore je nevyhnutné vychádzať z určitej hierarchie
všeobecne uznávaných spoločenských hodnôt. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký

zákonný obsah a ochranu. Je nepochybné, že s právom žalovaného vlastniť majetok nie je späté len
právo jeho akcionárov na prípadný podiel na zisku. Pri ochrane jeho vlastníckeho práva je veľmi dôležité
pamätať i na ochranu práv a oprávnených záujmov tretích osôb – vkladateľov vystupujúcich vo vzťahu
k žalovanému (ktorý je bankou) tiež v právnom postavení spotrebiteľov. Ich záujmom je o. i. stabilita
finančného systému, v rámci ktorého môžu i oni, a teda i širšia verejnosť (klienti žalovaného) realizovať

svoje legitímne ekonomické očakávania.

82. Súčasťou hierarchie hodnôt je o. i. múdrosť a zodpovednosť. Múdrosť ako cnosť, ktorej cieľom
je prejsť od princípov k praktickým rozhodnutiam, a teda nielen určiť najvyššie dobro, ale aj pravidlá,
ktorými by sa mala po všetkých stránkach riadiť naša životná prax (Cicero). Jedným z týchto pravidiel
je i obozretnosť každého jednotlivca pri poskytovaní ručenia za dlhy druhého (pozri k tomu i Príslovia

múdrych, prvá časť, Verš 26 – 27).

83. V posudzovanom prípade rad argumentov je v prospech inštitútu záložného práva realizovaného
formou dobrovoľnej dražby. Najmä argument empirický (nárast zadlženia občanov SR a s tým spojené
riziko ohrozenia stability finančného systému), systémový (ohrozenie práva vlastniť majetok ako

základného práva a základnej slobody) a hodnotový (nielen ochrana majetku občana, ale aj dôvery
jednotlivca k justícii presadzujúcej zodpovednosť v súkromnoprávnych vzťahoch).

84. Kompetencia subjektov vytvárajúcich normatívne právne akty zahŕňa prijímanie, zmeny a rušenie
normatívnych právnych aktov. Súdy majú právomoc inej povahy. Nesmú prijímať, meniť ani rušiť

normatívne právne akty. Môžu vytvárať všeobecne záväzné pravidlo správania výlučne vo sfére vzťahov
neupravených normatívnym právnym aktom, prípadne normatívnou právnou zmluvou alebo na základe
úpravy danej v normatívnom právnom akte. V tejto sfére majú právomoc nielen vytvoriť právnu normu,
ale tiež môžu svoju právnu normu zmeniť alebo zrušiť. To všetko iba dokiaľ sa dotknutý spoločenský
vzťah nestane predmetom úpravy normatívneho právneho aktu alebo normatívnej právnej zmluvy.

85. Judikatúra nesmie mariť ochranu práva v celom rozsahu práva priznaného všeobecne záväzným
právnym predpisom ani okliešťovať účel takého práva (v danom prípade záložného práva žalovaného).
Aj interpretácia všeobecne záväzného právneho predpisu súdom musí byť v súlade s princípmi
materiálneho právneho štátu. V materiálnom právnom štáte je vylúčené, aby sa prostredníctvom

súdnych rozhodnutí vytvárali podmienky obmedzujúce dostupnosť práva priznaného ústavou, zákonom
alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom (v danom prípade práva záložného veriteľa
realizovať záložné právo právne dovoleným spôsobom). Uvedené platí o to viac, že v danom prípade
by vyhovením žalobe s navrhovaným petitom došlo nielenže k obmedzeniu a výraznému okliešteniu,
ale dokonca k úplnému odňatiu tohto práva žalovanému.

86. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že v prejednávanom spore nemôže
žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa výkonu práva, ktoré mu explicitne priznávajú normy hmotného
práva. Preto žalobu zamietol.

87. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p.).

88. Ak má byť súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, musí odvolací
súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zreteľne uviesť, z akého konkrétneho právneho

názoru vychádzal. Z právneho názoru odvolacieho súdu musí byť súdu prvej inštancie zrejmé, v čom
konkrétne spočíva naplnenie zrušovacích dôvodov podľa ust. § 389 C. s. p., najmä v čom konkrétne
spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových zistení a skutkových záverov, prípadne prečo bolo
právne posúdenie veci chybné. Súd prvej inštancie je viazaný výlučne takým právnym názorom, ktorý
je skutočným základom zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu (R 68/71).

89. Záväzným právnym názorom odvolacieho súdu je predovšetkým názor na to, aká norma práva na
posudzovaný prípad dopadá, ako má byť interpretovaná a ako má byť aplikovaná na skutkový stav,
z ktorého vychádzal odvolací súd.90. Uznesením č. k. 4Co/93/2019-173 z 18.03.2020 odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

91. V odseku č. 12 Uznesenia odvolací súd konštatoval, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj
právo strany sporu na presvedčivé odôvodnenie rozsudku, ale aj právo, aby v obdobných otázkach súdy
rozhodovali rovnako, prípadne sa vyrovnali s odklonom od názoru iného súdu na rovnakú právnu otázku.

92. V tejto súvislosti si súd prvej inštancie, rešpektujúc istú inštitucionálnu nadriadenosť odvolacieho
súdu, dovoľuje poukázať na Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica vydaného v konaní vedenom
podsp.zn.14Co/927/2015z13.06.2017.Vňomodvolacísúdzaobdobnýchskutkovýchokolnostídospel
k identickému právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby aká je predmetom i tohto konania.
93. Odvolací súd v uvedenom Uznesení v ďalšom o. i. uviedol, že právnou otázkou je otázka intenzity
porušovania práv spotrebiteľa na preventívne opatrenie súdu pred vykonaním dobrovoľnej dražby.

Nemožno súhlasiť s názorom, že na vydraženie akejkoľvek nehnuteľnosti postačuje dlh v akejkoľvek
výške a bez ohľadu na povahu draženej veci. Preto je legitímne považovať za neprijateľnú nielen
zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných
podmienoktakétoplnenieumožnívymôcť.Toutopodmienkoujepráveklauzulaospôsobemimosúdneho
výkonu záložného práva. Preto, ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky

umožňujúcej dosiahnutie nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 Smernice neprijateľnou aj zmluvná
podmienka priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto neželateľného výsledku.

94. Poukazujúc na obsah preskúmavaného rozhodnutia je potrebné podľa odvolacieho súdu
konštatovať, že úverová zmluva v spojení so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,

na základe ktorej žalovaný začal s výkonom záložného práva, nebola doposiaľ podrobená súdnej
kontrole zmluvných podmienok a súd prvej inštancie nevyhodnotil opodstatnenosť námietok žalobkyne
prezentovaných v priebehu konania, a to pokiaľ ide o oprávnenie žalovaného okamžite zosplatniť úver,
stanovenie výšky nesplatného úveru, existenciu problematických poplatkov - za poskytnutie úveru,
vedenieúverovéhoúčtu,zaupomienky,čiužspomínanéneprijateľnéúrokypozosplatneníúveruaúroky

(zmluvné), ktoré má spotrebiteľ platiť popri úrokoch z omeškania. Odvolací súd poukázal na ust. § 565
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

95. V ďalšom odvolací súd konštatoval, že dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone č.
527/2002 Z. z. je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Vo všeobecnosti platí, že záložné právo až do úplného uspokojenia pohľadávky nezanikne
a kým pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá príslušenstvo
pohľadávky a pod. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pripraviť záložcu, ktorý v danom

prípade ani nie je dlžníkom z uzatvorenej zmluvy o úvere, o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti
uspokojenia pohľadávky, čo taktiež nijako súd prvej inštancie pri svojom zamietnutí žaloby neskúmal.

96. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť podľa odvolacieho súdu v súlade
so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ust. § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

97. Primeranosť výkonu záložného práva je podľa neho nutné posudzovať aj s prihliadnutím na to, či

v tom-ktorom prípade nie je možné domôcť sa vymoženia pohľadávky od dlžníkov (v danom prípade
syn žalobkyne a jeho manželka) aj inými menej inváznymi spôsobmi, resp. či už takéto iné spôsoby boli
vyskúšané a zlyhali.

98. V ďalšom súd prvej inštancie usmernil v tom zmysle, že jeho úlohou bude podrobiť zmluvu o

poskytnutí splátkového úveru v spojení so zmluvou o zriadení záložného práva, na základe ktorých
žalovaných pristúpil k výkonu záložného práva, súdnej kontrole zmluvných podmienok, predovšetkým
v nadväznosti na námietky žalobkyne v súvislosti s namietaným okamžitým zosplatnením úveru, keďže
jeho závery sú v tomto smere veľmi všeobecné a nekonkrétne.99. V ďalšom, že súd prvej inštancie zistí, z čoho pozostáva zatiaľ bližšie neurčená výška nesplatného
úveru, či v tejto nie sú zahrnuté namietané problematické poplatky, či neprípustné úroky po zosplatnení

úveru alebo úroky popri úrokoch z omeškania a zistí, či veriteľ sa mohol domáhať vykonania iného
primeranejšieho spôsobu výkonu záložného práva, predovšetkým vo vzťahu k dlžníkom, ktorí so
žalovaným uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere.

100. Súd prvej inštancie sa podľa neho musí vyrovnať aj s predajom nehnuteľnosti ako s obydlím

žalobkyne. V závislosti od týchto zistení bude možné o veci opätovne rozhodnúť tak, aby vydané
rozhodnutie zodpovedalo kritériám určeným v § 220 ods. 2 C. s. p.

101. Vzhľadom na posledne uvedené (,,usmernenia“ odvolacieho súdu v ods. 31 – 33 Uznesenia) je
potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/235/2010, podľa
ktorého za záväzný právny názor nemožno považovať jeho pokyny na ďalší postup súdu prvého stupňa

po procesnej stránke, napríklad na doplnenie dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu.
102. Odvolací súd v zrušujúcom Uznesení usmernil súd prvej inštancie v tom zmysle, že má zmluvu
o poskytnutí splátkového úveru v spojení so zmluvou o zriadení záložného práva podrobiť súdnej
kontrole zmluvných podmienok.

103. K tejto otázke považuje súd prvej inštancie za náležité podotknúť, že nie je celkom zrejmý právny
dôvod posudzovania zmluvných podmienok zmluvy, ktorej zmluvnou stranou žalobkyňa nebola, a to
aj napriek skutočnosti, že zmluva o zriadení záložného práva má k uvedenej zmluve akcesorickú
povahu. Na tomto mieste je potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalovaného, podľa ktorého čo sa týka
záležitostí týkajúcich sa obligačného dlžníka, nie je zrejmé aký význam by mohli mať pre toto konanie,

resp. aké konkrétne námietky by žalobkyňa mohla vznášať v situácii, ak nie je účastníčkou daného
(obligačného) vzťahu. Inak povedané, ak by aj súd prvej inštancie zistil, že zmluva medzi žalobcom
(Slovenskou sporiteľňou, a. s.) a dlžníkom obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je jasné aký
by to mohlo mať na vznik a trvanie záložného práva veriteľa (žalovaného) voči záložcovi vplyv. V tejto
súvislosti ani odvolací súd nesformuloval žiaden právny názor, ktorým by sa mohol súd prvej inštancie

riadiť.

104. Odvolací súd o. i. usmernil súd prvej inštancie na súdnu kontrolu zmluvných podmienok
predovšetkým v nadväznosti na námietky žalobkyne v súvislosti s namietaným okamžitým zosplatnením
úveru.

105. V tejto súvislosti súd prvej inštancie odkazuje na vyššie uvedenú právnu argumentáciu týkajúcu sa
zákonných procesných povinností strany sporu podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 153
ods. 1 a §§ 291 ods. 3 a 296 C. s. p.

106. Žalobkyňa uvedené zákonné procesné povinnosti neplnila ani po zrušení rozsudku odvolacím
súdom, keď navrhla pripojiť spis Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6Csp/98/2020 bez toho, aby
konkretizovala, aké prostriedky procesného útoku v prejednávanom spore z uvedeného spisového
materiálu navrhuje uplatniť.

107. Uvedené je zrejmé i z postupu substitučného právneho zástupcu žalobkyne, ktorý sa až
v záverečnej reči (!!) vyjadril k otázke výšky splateného alebo nesplateného úveru a aj to len odkazom
na konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 6Csp/98/2020, a to len konštatovaním, že žaloba o zaplatenie
zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. bola zamietnutá pre premlčanie s tým, že v uvedenom konaní
(6Csp/98/2020 pozn. súdu) bol stanovený aj počiatok plynutia premlčacej doby na 20.05.2018.

108. Až v záverečnej reči substitučný právny zástupca žalobkyne uviedol i to, že v tomto konaní bolo
predložené i oznámenie o začatí záložného práva, ktoré banka začala dňom 08.12.2018, čím opätovne
nesplnil svoju zákonnú procesnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenie týkajúce sa sporu včas tak ako mu to ukladajú ust. §§§ 150 ods. 1, 153 ods. 1 v spojení s ust.

291 a 296 C. s. p.

109. Z uvedeného dôvodu tak na uvedené prostriedky procesného útoku súd prvej inštancie neprihliadal
(ust. § 153 ods. 2 C. s. p.).110. Je tak potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalovaného vyslovenému v záverečnej reči, podľa
ktorého vzhľadom na to, že počas celého konania nebol zo strany žalobkyne podaný žiaden návrh na

doplnenie skutkových tvrdení podľa ust. § 140 ods. 2 C. s. p, relevantným základom pre vymedzenie
predmetu konania naďalej ostal obsah žaloby.

111. V tomto smere je dôvodná i námietka žalovaného, podľa ktorej v civilnom sporovom konaní sa
zisťuje skutkový stav a nie stav skutočný zodpovedajúci princípu materiálnej pravdy.

112. Ako dôvodnú je potrebné v danom prípade (za daných procesných okolností súvisiacich s pasivitou
žalobkyne) vyhodnotiť i námietku žalovaného, podľa ktorej, vzhľadom na obsah petitu žaloby, nie je
v žalobe tvrdený žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by nemal byť prípustný výkon záložného
práva.

113. Dôvodnou je i námietka žalovaného, podľa ktorej predmetom tohto konania nie je zmluva
o splátkovom úvere o. i. i vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky,
podľa ktorej, ak je predmetom konania prieskum zmluvy, musí v takom konaní vystupovať každá
zmluvná strana v príslušnom procesnom postavení strany sporu, čo v prejednávanom spore žalobkyňou
navrhnuté nebolo.

114. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie včas neuplatnila ani prostriedok procesného útoku súvisiaci s konaním vedeným pred
Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 6Csp/98/2020, spočívajúci v námietke premlčania výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Učinila tak prostredníctvom substitučného právneho

zástupcu opäť až v záverečnej reči.

115. K tejto právnej argumentácii je potrebné poukázať na ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže
sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená

pohľadávka je premlčaná.

116. Okrem uvedeného, opäť až v záverečnej reči, substitučný právny zástupca žalobkyne tvrdil, že
v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/98/2020 bol stanovený počiatok plynutia premlčacej doby, a to od
20.05.2015. Na preukázanie tohto skutkového tvrdenia nenavrhol žiaden konkrétny dôkaz z uvedeného

spisového materiálu (dokonca naň ani len neodkázal, čo by aj tak bolo v rozpore s ust. § 132 ods. 2
C. s. p.).

117. Pravdivosť uvedeného skutkového tvrdenia tak žalovaný mohol prostredníctvom svojho právneho
zástupcu objektívne namietnuť až v záverečnej reči priamo na pojednávaní. V nej uviedol, že tvrdenie

žalobkyne je nepravdivé, pretože veriteľ (žalovaný) začal s výkonom záložného práva 08.12.2017 a nie
08.12.2018 ako tvrdí, ale nepreukazuje žalobkyňa.

118. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia tak súd prvej inštancie nemohol na prostriedky
procesného útoku žalobkyne uplatnené v záverečnej reči jej substitučného právneho zástupcu,

prihliadnuť (ust. § 153 ods. 2 C. s. p.).

119. Žalobkyňa sa domáhala, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne špecifikované v časti
II, článok I pod bodom 1.1 Záložnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami.

120. K takto vymedzenému predmetu konania je potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – Uznesenia vydané v konaniach vedených pod sp. zn.
8Cdo/147/2017 z 29.01.2019, 5Cdo/113/2017 a 2Cdo/36/2019 z 26.08.2019 (pred vydaním Uznesenia
odvolacieho súdu v prejednávanom spore 18.03.2020), avšak publikované neskôr.

121. Najvyšší súd v uvedených uzneseniach konštatoval, že právny názor, podľa ktorého je možné
žalovanej ako záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamympredajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny (pozri
ods. č. 30 Uznesenia vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cdo/147/2017).

122. Krajský súd v napadnutom uznesení vyslovil pre okresný súd záväzný právny názor (§ 226 OSP).
Aj v prípade, ak by po právoplatnom ukončení konania pred všeobecnými súdmi vo veci samej ústavný
súd pri meritórnom prerokovaní neskôr podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy dospel k záveru, že
niektorý z právnych názorov formulovaných v napadnutom uznesení krajského súdu a rešpektovaných
v ďalších fázach konania okresným súdom a neskôr pri rozhodovaní o odvolaní aj krajským súdom

nespĺňa požiadavky plynúce pre sťažovateľa zo základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
nevylučuje to kladné rozhodnutie o takej neskôr podanej sťažnosti. Ústavný súd totiž nie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení, ktorým sa vec vracia na
ďalšie konanie okresnému súdu.

123. Súčasne, ak by sa obrana všeobecných súdov v konaní o neskôr podanej sťažnosti sťažovateľa

odvíjala od poukazu na povinnosť prvostupňového súdu rešpektovať vyslovený, hoci ústavne nesúladný
právny názor súdu odvolacieho, nebráni to ústavnému súdu vysloviť porušenie základných práv
sťažovateľa.

124. Pre odvolací súd totiž nevyplýva z ust. § 226 OSP jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Teda

odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže (napríklad aj pod vplyvom záväzného právneho
názoru ústavného súdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) zmeniť.

125. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými
predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 24. októbra 2007 vo veci sp. zn. 28Cdo/3342/2007). Obdobne Najvyšší súd Českej republiky
v rozsudku z 3. mája 2007 vo veci sp. zn. 22Cdo/1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre
súd prvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju
považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý

je vo všeobecnosti viazaný len zákonom... Opodstatneným dôvodom odlišného právneho názoru môže
byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov judikatúrou najvyššieho súdu alebo ústavného súdu
(k predchádzajúcim štyrom odsekom pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
46/2013 z 03.09.2013).

126. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah i recentnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
a Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel súd opätovne k záveru, že v prejednávanom spore
nemôže žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa výkonu práva, ktoré mu explicitne priznávajú normy
hmotného práva. Preto žalobu zamietol.

127. Podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

128. Podľa ust. § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

129.Žalovanýbolvkonaníúspešný,apretomubolvočižalobkynipodľaposlednecitovanýchzákonných
ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené vo výroku
II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.