Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010579
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2215010579.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Danou Molitorys v trestnej veci obžalovaného: N.

J., N.. XX.XX.XXXX M. F. B., C. A. A. XXX/XX, Š. - V., Y. F. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 14. júna 2024 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný N. J., N.. XX.XX.XXXX M. F. B., C. A. Š. - V., A. XXX/XX, Y. F. B.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 20. marca 2014 v čase okolo 19:00 hod. v obci Rohovce v okrese Dunajská Streda viedol po
miestnej komunikácii osobné motorové vozidlo zn. KIA Sportage evidenčného čísla F.-XXXDH, kedy
pri vjazde do križovatky najskôr zastal, avšak následne nerešpektujúc dopravnú značku P2 „Stoj, daj
prednosť v jazde“!, nedal prednosť zľava po hlavnej ceste idúcej cyklistke - poškodenej C. B., P. C. W., v
dôsledku čoho prednou časťou vozidla do nej zboku narazil, v dôsledku čoho poškodená C.É. B. utrpela
otvorenú zlomeninu kostí predkolenia, ktoré zranenie si vyžiadalo liečbu spojenú s práceneschopnosťou

v trvaní od 20.03.2014 do 31.08.2014, počas ktorej bola poškodená C. B. obmedzovaná pobolievaním
poranenej končatiny a obmedzenou schopnosťou chôdze, ktorú mohla vykonávať len s podporou barlí,
čím svojim konaním porušil ustanovenie § 20 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137 ods. 2 písm. c),
písm. i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom do 31.12.2015,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písmeno h/ Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výmere 1.000 (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad zmarenia peňažného trestu ukladá obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému N. J. povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., krajská pobočka Trnava, IČO: 35 937 874, so sídlom
Halenárska 22, Trnava, škodu vo výške 1.410,28 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 23.10.2015 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. 2 Pv 289/14/2201-22 zo dňa 20.10.2015 na obvineného N. J., N..

XX.XX.XXXX M. F. B. (ďalej len „obvinený“ alebo „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V poradí prvým rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2T/147/2015 zo dňa 04.07.2016 bol obžalovaný N. J.
uznaný za vinného skutkovo aj právne v zmysle podanej obžaloby z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
a skúšobnou dobou 18 mesiacov za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v trvaní 1 rok.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 07.februára 2017, sp. zn. 3To/88/2016 podľa § 321 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 04.júla 2016 v celom
rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V uvedenom uznesení krajský súd uložil úlohu okresnému súdu
vypočuť svedkov D. R. P. M. B. a pribrať do konania znalca, uznesenie doručiť obžalovanému a rovnako
mu doručiť aj znalecký posudok a jeho dodatok.

V poradí druhým rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2T/147/2015 zo dňa 04.04.2018 bol obžalovaný N.

J. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a skúšobnou dobou 18 mesiacov za
súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 rok.

Krajský súd v Trnave druhým uznesením zo dňa 22. novembra 2018, sp. zn. 3To/80/2018 podľa § 321
ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku znovu zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 04. apríla
2018 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresnému súdu uložil, aby doplnil skutkovú vetu
o konkrétne ustanovenie zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom do 31.12.2015, doplnil dokazovanie o evidenčnú kartu vodiča, prípadne o
lustráciu v Sociálnej poisťovni, a aktualizoval lustráciu v Registri priestupkov a lustráciu v Registri trestov.

V poradí tretím rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/147/2015 zo dňa 02.08.2021 bol obžalovaný
uznaný za vinného z prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona
uložený peňažný trest vo výške 1.000 eur , podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanému
uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov; podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1
roka. Vo vzťahu k náhrade škody súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal na

náhradu škody voči poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., vo výške 1.410,28
eur a poškodenú C. B. podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona s jej nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

KrajskýsúdvTrnavetretímuznesenímsp.zn.3To/107/2021zodňa22.02.2022 podľa§321ods.1písm.

a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil rozsudok tunajšieho súdu v celom rozsahu a podľa § 322ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Okresnému súdu uložil, aby doplnil skutkovú vetu o konkrétne ustanovenie zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015,

doplnil dokazovanie o evidenčnú kartu vodiča, prípadne o lustráciu v Sociálnej poisťovni, a aktualizoval
lustráciu v Registri priestupkov a lustráciu v Registri trestov a dôkazy vykonal v súlade s § 269 Trestného
poriadku, odstránil rozpory vyplývajúce z jednotlivých evidencií a uložil trest zákonným spôsobom.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa došlo v zmysle Dodatku č. 11 k Rozvrhu práce Okresného súdu

Dunajská Streda na rok 2022 s účinnosťou od 01.12.2022 k zmene zákonného sudcu v prejednávanej
trestnej veci. Obžalovaný na výzvu samosudkyne podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku vyslovil
nesúhlas so zmenou zákonného sudcu.

Konajúcisúdvykonalvprejednávanejtrestnejvecihlavnépojednávanie,naktoromvykonaldokazovanie
výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovedí ďalších svedkov a znalcov postupom podľa § 277a ods.

3 Trestného poriadku, a to svedkyne poškodenej C. W. (M. C. Č. B.) z hlavného pojednávania zo
dňa 13.05.2019, svedka D. R. z hlavného pojednávania zo dňa 08.07.2019, svedka Z. E. z hlavného
pojednávania zo dňa 08.07.2019, svedka M. B. z hlavného pojednávania zo dňa 08.07.2019, znalca
Doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča, PhD. z hlavného pojednávania zo dňa 03.07.2020, znalca Ing. Gabriela
Belobrada z hlavného pojednávania zo dňa 03.07.2020, svedka Š. Y. V. z hlavného pojednávania zo

dňa 19.04.2021, znalca MUDr. Igora Vargu z hlavného pojednávania zo dňa 28.07.2020, oboznámením
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise postupom podľa § 269 Trestného poriadku ich
prečítaním - závery znaleckého posudku č. 13/2017 zo dňa 27.06.2017 vypracovaného znalcom MUDr.
Igorom Vargom, závery znaleckého posudku č. 7/2020 zo dňa 13.03.2020 vypracovaného znalcom
Doc. JUDr. MUDr. Petrom Kováčom, PhD., závery znaleckého posudku č. 44/2019 zo dňa 10.10.2019

vypracovaného znalcom Ing. Gabrielom Belobradom, závery znaleckého posudku č. 76/2023 zo dňa
15.11.2023 vypracovaného znaleckou organizáciou Automotive Solution4u, s.r.o., zápisnica o ohliadke
miesta cestnej dopravnej nehody na č. l. 87-89, záznam dopravnej nehody na č. l. 90-92 s príslušnou
fotodokumentáciou na č. l. 92-94, lekárska správa zo dňa 20.03.2014 na č. l. 97, evidenčná karta
vodiča zo dňa 19.04.2023, 18.05.2023 a dňa 04.03.2024, odpis registra trestov zo dňa 13.06.2024, výpis

z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 13.06.2024, odpoveď na lustráciu v
Sociálnej poisťovni zo dňa 13.06.2024, odpoveď na lustráciu v registri generálnej prokuratúry zo dňa
13.06.2024, lustrácia v evidencii dopravno-správnych činnosti zo dňa 13.06.2024, správa o povesti zo
dňa 01.06.2023 na č. l. 617, a zistil tento skutkový stav veci.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods.12 Trestného poriadku dospel
bez dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, predmetný skutok je trestným činom a dopustil sa ho obžalovaný, ktorý svojím konaním

naplnilvšetkyznakyskutkovejpodstatystíhanéhotrestnéhočinu.Súdvpredmetnejvecivykonaldôkazy,
po vyhodnotení ktorých nemal žiadne pochybnosti o relevantných skutkových okolnostiach a priebehu
skutku a tieto ustálil v zhode s obžalobou.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Trestného poriadku, keď v odôvodnení tohto rozsudku

nebude uvádzať podrobný obsah na hlavnom pojednávaní učinených či čítaných výpovedí a vykonaných
listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z
nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané
skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Napokon zápisnice o
hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých

dôkazných prostriedkoch a dôkazoch z nich získaných, o ktoré súd svoje skutkové zistenia opiera.
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1závažnejším spôsobom konania.Podľa § 138 písm. h/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona,

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účinného do 31.12.2015, vodič, ktorý
prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde"
alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom
cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku

v organizovanom útvare.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účinného do 31.12.2015,
porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej
premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka
dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,

Podľa § 137 ods. 2 písm. i/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účinného do 31.12.2015,
porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je nedanie prednosti v jazde.

Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty uvedeného prečinu sú subjekt a subjektívna stránka, objekt

a objektívna stránka. Subjektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 Trestného
zákona môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Subjektívna stránka spočíva v
nedbanlivostnom zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví. Nedbanlivosť vyžadovaná
zákonodarcom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti pokrýva tak vedomú nedbanlivosť, ako
aj nedbanlivosť nevedomú. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 Trestného

zákona je záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia. Hmotným predmetom útoku je telesná
integritajednotlivca.Objektívnastránkatrestnéhočinuublíženianazdravípodľa§157Trestnéhozákona
spočíva v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví. Zákonodarca však v rámci základnej skutkovej podstaty
nezakomponoval do jej znenia, akým spôsobom má byť ťažká ujma na zdraví spôsobená. Z toho dôvodu
je bez právneho významu, akým spôsobom páchateľ tento škodlivý následok vyvolá. Na vyvodenie

trestnoprávnej zodpovednosti podľa § 157 Trestného zákona je teda relevantné výlučne to, že ťažká
ujma na zdraví nastala v dôsledku nedbanlivosti páchateľa. Ťažká ujma na zdraví musí byť navyše
spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním páchateľa (existencia kauzálneho
vzťahu medzi konaním a následkom).

K pojmu "ťažká ujma na zdraví", ktorej vznik sa vyžaduje na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti
v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty, poukazuje súd na § 123 ods. 3 a 4 Trestného zákona v
zmysle ktorého sa ťažká ujma na zdraví charakterizuje nasledujúcimi znakmi: 1/vážna porucha zdravia
alebo vážne ochorenie, čo znamená, že a) ide o závažnejšiu formu ujmy na zdraví ako ublíženie na
zdraví, b) je významným spôsobom prekročená hranica poškodenia zdravia vyžadovaná pri ublížení

na zdraví: poškodený pociťuje ujmu ako citeľnú ujmu vo zvyčajnom spôsobe života a vážna porucha
zdravia a vážne ochorenie si vyžadujú vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; t.j. je potrebné posúdiť,
akými príznakmi, ťažkosťami a bolesťami sa ujma na zdraví prejavuje, v akej intenzite, funkcia akého
orgánu je narušená, resp. po akú dlhú dobu a do akej miery narušila porucha zdravia zvyčajný spôsob
života poškodeného; 2/ vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie sa prejavuje niektorým z deviatich

atribútov, resp. foriem, ktoré sú vymenované taxatívne a alternatívne: a) zmrzačenie, b) strata alebo
podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie
funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu
alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas - rozumie sa
ňou porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní

najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné
zásady Trestného poriadku a dospel k celkom jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného bola
preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, a to predovšetkým s poukazom na výpoveď poškodenej a
na hlavnom pojednávaní oboznámenými listinnými dôkazmi.Súd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v jeho závažnosti z hľadiska
Trestným zákonom vyžadovaného stupňa (závažnosť vyššia než nepatrná) vychádzajúc z kritérií

upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na spôsob vykonania činu a okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, následok ako aj zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti ako aj s ohľadom
na osobu obžalovaného má súd za to, že závažnosť spáchaného činu je nepochybne oveľa vyššia než
nepatrná a konanie obžalovaného predstavuje konanie napĺňajúce zákonné znaky prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/

Trestného zákona, ktoré je potrebné postihovať aj prostriedkami trestného práva, nakoľko obžalovaný
vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a tento svojim konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, a to po stránke subjektívnej
aj objektívnej. Je tomu tak preto, že obžalovaný dňa 20.03.2014 v čase okolo 19:00 hodine ako vodič
viedol osobné motorové vozidlo po miestnej komunikácii v obci Rohovce, kedy nerešpektoval dopravnú
značku P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“! a nedal prednosť zľava po hlavnej ceste idúcej cyklistke -
poškodenej, v dôsledku čoho prednou časťou svojho vozidla narazil zboku do poškodenej, pričom

poškodená pri dopravnej nehode utrpela ťažkú ujmu na zdraví, ktoré zranenie si vyžiadalo liečbu
spojenú s práceneschopnosťou v trvaní od 20.03.2014 do 31.08.2014, počas ktorej bola poškodená
obmedzovaná pobolievaním poranenej končatiny a obmedzenou schopnosťou chôdze, ktorú mohla
vykonávať len s podporou barlí, a obvinený svojím konaním porušil ustanovenia zákona o cestnej
premávke, čím obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom

konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Z výsledkov vykonaného a doplneného dokazovania bolo zistené a súčasne nebolo nikým rozporované,
že medzi obžalovaným a poškodenou došlo dňa 20.03.2014 v obci Rohovce ku kolízii, pričom
obžalovaný viedol motorové vozidlo zn. K. B. B. Z.. Č.B. F.-XXX-F. z vedľajšej cesty na hlavnú cestu a

poškodená riadila bicykel idúc po hlavnej ceste zľava z pohľadu obžalovaného. V konaní ďalej nebolo
sporné, že vedľajšia cesta mala pred križovatkou s hlavnou cestou dopravné značenie P2 „Stoj, daj
prednosť v jazde“. Dokazovaním bolo ďalej preukázané, že ani jeden z účastníkov dopravnej nehody
- obžalovaný ani poškodená, bezprostredne po kolízii nekontaktovali políciu. V konaní rovnako nebolo
sporné, že poškodená pred zrážkou bola pod vplyvom alkoholu.

K samotnému priebehu nehodového deja sa vyjadril tak obžalovaný ako aj poškodená, ktorí zhodne
uviedli, že auto obžalovaného najskôr zastalo na križovatke, avšak rozchádzajú sa v tom bode, či auto
obžalovaného potom zostalo stáť na križovatke alebo bolo uvedené do pohybu cez križovatku, a teda
či poškodená narazila do vozidla obžalovaného, kým stál na vedľajšej ceste alebo obžalovaný nedal

prednosť poškodenej, ktorá prichádzala po hlavnej ceste a vozidlom do nej narazil.

Poškodená na hlavnom pojednávaní zo dňa 13.05.2019 uviedla, že išla po hlavnej ceste, tá križovatka
je krásna, vidieť na všetky strany, aj z tých vedľajších ciest aj na hlavnej ceste, tam nie je žiadny krík,
čo by zabránilo tomu, aby nebolo vidieť. Odvšadiaľ vidno. Ona išla po hlavnej ceste smerom po hlavnej

ceste, celú cestu po hlavnej ceste. Auto obžalovaného stálo pri stopke, tam je stopka daj prednosť v
jazde. Nevedela, či auto trčalo, stálo tam kde má stáť. Nezavadzalo jej auto v ceste. Auto narazilo do
zadnej časti bicykla, vtedy už bola skoro na druhej strane križovatky s tým, že pred nehodou si dala
dve až tri pivá. Poškodená nevidela priamo, že by sa vozidlo pohlo z miesta ako stálo, už to len cítila.
Bicyklom išla na svojej strane, nie úplne na kraji, približne v strede. Poškodená políciu nekontaktovala.

Poškodená vypovedala, že kým prichádzala k vozidlu, určite stálo, ona išla pred ním, takže videla, že
stojí to auto, asi 20-30 centimetrov. On stál na kraji, ona bola na hlavnej ceste, a keď išla vedľa neho,
stále stálo, následne cítila náraz a ďalej už nič. Poškodená uviedla, že mala otvorenú zlomeninu pravého
predkolenia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zo dňa 01.3.2023 vypovedal, že keď vošiel do križovatky, zastavil
s motorovým vozidlom, pozrel sa doprava doľava doprava, v tom pocítil náraz do vozidla, zatiahol ručnú
brzdu, vystúpil zistiť čo sa stalo, a poškodená ležala vedľa auta. Na jeho otázku čo si spravila, mala
poškodená odpovedať, že to nechcela. Obžalovaný ďalej uviedol, že chcel volať policajtov a záchrannúslužbu, avšak poškodená to opakovane odmietla, lebo pila. Obžalovaný uviedol, že poškodenú nevidel,
preto nevedel uviesť jej trasu, to odkiaľ prichádzala. Zopakoval, že s motorovým vozidlom zastavil pred
hranicou križovatky odkiaľ mal náležitý výhľad na obe strany, nevytvoril poškodenej žiadnu prekážku.

Výpoveď svedkov D. R., Z. E. P. M. B. na hlavnom pojednávaní zo dňa 08.07.2019 z pohľadu súdu
nepriniesla viac svetla do prejednávaného prípadu. Ani jeden zo svedkov nevideli sporné udalosti,
teda kto do koho narazil. V tejto súvislosti konajúci súd dáva do pozornosti, že v tomto prípade nie
je sporné, že poškodená javila známky požitia alkoholu, ale skutočnosť, či poškodená narazila do

vozidla obžalovaného, kým stál na vedľajšej ceste alebo obžalovaný nedal prednosť poškodenej, ktorá
prichádzala po hlavnej ceste a vozidlom do nej narazil. Všetci títo zhodne tvrdili, že samotnú nehodu
nevideli, k miestu nehody došli až po zrážke. Keďže ku uvedeným skutočnostiam sa vyššie uvedený
svedkovia nevedia vyjadriť, sú ich výpovede v tomto smere bezpredmetné.

Svedok Š. Y. V., ktorý ako príslušník policajného zboru spisoval záznam o nehode, sa k jej priebehu

nevedel vyjadriť, svedok sa nevedel vyjadriť ku skutku, nevedel si ani spomenúť, kde sa skutok stal.
Jeho výpoveď tak z pohľadu súdu nemala žiadnu relevanciu k sporným skutočnostiam prejednávaného
prípadu.

Zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplýva, že príslušník policajného zboru

dňa 25.03.2014 vykonal obhliadku miesta cestnej dopravnej nehody v obci Rohovce, ktorú nahlásil
obžalovaný dodatočne dňa 21.03.2014. Účastníkmi dopravnej nehody boli obžalovaný ako vodič a
poškodená ako cyklistka. Zo zápisnice vyplynulo, že prednosť pri riadení premávky bola vyznačená
dopravnými značkami.

Zo záznamu dopravnej nehody vyplynulo, že dňa 20.03.2014 v čase o 20:40 v obci Rohovce došlo k
dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli obžalovaný ako vodič vozidla a poškodenej ako cyklistky. V
zázname o dopravnej nehode je zachytené poškodenie vozidla vedeného obžalovaným, a to na prednej
časti vozidla - predný nárazník, predná ŠPZ a poškodenie bicykla na pravej časti - pedál. Zo záznamu
ďalej vyplynulo, že účastníci dopravnej nehody z miesta odišli a dopravnú nehodu neoznámili. Pri

dopravnej nehode cyklistka utrpela zranenia s predpokladanou dobou liečenia do 6 týždňov. K priebehu
udalosti zo záznamu vyplýva, že obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla na konci vedľajšej
cesty na príkaz dopravnej značky „Stop, daj prednosť v jazde!“ so svojim vozidlom zastavil, avšak nedal
prednosť po vyznačenej hlavnej ceste jazdiacej cyklistke - poškodenej pričom vošiel do križovatky, kde
prednou časťou svojho vozidla narazil do cyklistky, ktorá následkom bočného nárazu spadla z bicykla

na vozovku.

K priebehu dopravnej nehody sa vyjadroval znalec MUDr. Igor Varga z odboru zdravotníctvo a farmácia
z odvetvia chirurgia a traumatológia v znaleckom posudku č. 13/2017 zo dňa 27.06.2017 a na hlavnom
pojednávaní dňa 28.07.2020. Znalec k mechanizmu vzniku poranenia u poškodenej uviedol, že

mechanizmus poranenia u poškodenej vznikol pôsobením sily vo výške zlomeniny, táto sila pôsobila
na bočnú, vonkajšiu stranu pravého predkolenia, išlo o priamu zlomeninu, výška zlomeniny zodpovedá
končatine na pedáli bicykla a táto plocha (vonkajšia časť pravého predkolenia) bola aj miestom kontaktu
pravého predkolenia poškodenej s prednou časťou vozidla. Znalec konštatoval, že išlo o priamu
zlomeninu, ktorá vznikla v momente nárazu osobného motorového vozidla do pravého predkolenia

poškodenej. V momente nárazu motorového vozidla do pravého predkolenia poškodenej sa poškodená
nachádzala pred prednou kapotou vozidla, kedy náraz vozidla - strednej časti nárazníka, v oblasti ŠPZ,
narazil do pravého predkolenia a pedálu bicykla. V tom okamihu nastala priama zlomenina predkolenia,
a až následne pád poškodenej na vozovku. Z uvedeného znalec jednoznačne ustálil, že poškodená
cyklistka, aj osobné motorové vozidlo boli v momente stretu v pohybe. Ďalej mal znalec za jednoznačné,

že poškodená nemohla naraziť do stojaceho auta, lebo by bola narazila do oblasti ľavej časti kapoty
z boku, a pri stojacom aute je veľmi nepravdepodobné, že by bol nastal hore popísaný typ zlomeniny.
Znalec doplnil, že poškodená išla na bicykli na hlavnej ceste, prichádzala zľava, kde prichádzalo
motorovévozidlozvedľajšejcesty,spočiatkuautozastavilo,následnesapohlo.Nárazdocyklistkynastal
dopravéhopredkoleniavovýške1/3.NárazastretsvozidlombolovprednejčastikapotyvoblastiŠPZ.V

momente stretu nastala otvorená zlomenina pravého podkolenia, následkom tohto stretu došlo k priamej
zlomenine a následne k pádu poškodenej na vozovku. K tomu, či z lekárskeho hľadiska mohli vzniknúť
takéto zranenia poškodenej, keby vozidlo stálo, znalec uviedol, že je to veľmi nepravdepodobné, pretože
ak by vozidlo stálo, aj cyklistka by narazila do ľavého boku motorového vozidla, alebo do ľavej častiprednej kapoty. K zraneniam poškodenej znalec poukázal na zdravotnú dokumentáciu, doplnil, že
poškodená bola odkázaná na barle s tým, že presne je to uvedené v zdravotných dokumentáciách ako
aj v znaleckom posudku. Znalec záverom konštatoval, že na základe preštudovania konceptu úradného

spisu, zdravotných záznamov poškodenej, na základe náčrtu, na základe výpovede obvineného dospel
k jednoznačnému záveru, ktorý uviedol v znaleckom posudku.

Z oboznámených záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Igora Vargu č. 13/2017 súd zistil, že
poškodená utrpela otvorenú zlomeninu pravého predklonenia, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske

ošetrenie spočívajúce v nutnosti hospitalizácie poškodenej na traumatologickom oddelení dňa
20.03.20214, v nutnosti navŕtania transskeletálnej extenzie za pätovú kosť, následne operácia dňa
21.03.20214, kedy v celkovej anestéze bola robená vnútrodreňová fixácia zlomeniny kovovým klinom,
pooperačná starostlivosť a ukončenie hospitalizácie dňa 25.03.2014, neskôr čiastočné vyňatie 2
kovových skrutiek spojené s jednodňovou hospitalizáciou dňa 15.07.2014, kompletné odstránenie
kovového materiálu zo zlomeniny dňa 18.05.2015 spojené s jednodňovou hospitalizáciou. Zo záverov

znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že doba PN poškodenej bola vedená odo dňa úrazu 20.03.2014
do 31.08.2014 s tým, že odo dňa 01.09.2014 bola poškodená práceschopná. Z pohľadu znalca bola
doba liečenia primeraná. Z lekárskeho hľadiska znalec hodnotil poranenie poškodenej ako ťažké, ktoré
nemusízanechaťhodnotiteľnétrvalénásledky.Kobmedzeniuvobvyklomspôsobeživotaznalecuviedol,
že toto trvalo u poškodenej odo dňa úrazu dňa 20.03.2014 a spočívalo v nutnosti nechať sa doviesť do

nemocnice, podstúpiť vyšetrenia, následne hospitalizácia v trvaní od 20.03.2014 do 25.03.2014, kedy
poškodená musela podstúpiť operáciu zlomeniny, nutnosť opakovane podstúpiť RTG vyšetrenie. Počas
hospitalizácie dostávala poškodená lieky proti bolesti vo forme infúzií a lieky proti zrážanlivosti krvi
pod kožu, pričom tieto úkony sú značne bolestivé a nepríjemné. Počas hospitalizácie mala poškodená
bolesti v oblasti zlomeniny strednej intenzity, prvé dva dni hospitalizácie bola poškodená pripútaná

na lôžko - absolútne nesebestačná a vyžadovala obsluhu inou osobou. Po prepustení do domácej
liečby poškodená bola obmedzovaná už iba miernym pobolievaním poranenej končatiny s obmedzenou
schopnosťou chôdze za pomoci barlí.

K priebehu dopravnej nehody sa vyjadroval aj znalec Ing. Gabriel Belobrad z odboru cestná doprava

v znaleckom posudku č. 44/2019 a na hlavnom pojednávaní zo dňa 03.07.2020. Znalec dospel k
záveru, že príčinou nehody bolo, že cyklistka sa nevenovala riadeniu a nedala prednosť vo verzii 1/ a
vo verzii 2/ cyklistka narazila do stojaceho vozidla. Nehodový dej riešil v dvoch verziách, podľa verzie
cyklistky a podľa verzie vodiča, pričom vychádzal z grafického znázornenia dvoch svedkov. Vozidlo
nevošlo do cesty, vodič nemal dávať prednosť v jazde, cyklistka vošla do jazdy, podľa verzie cyklistky.

Podľa verzie vodiča, on stál a ona doňho narazila. Nemal dôvod neveriť svedeckým výpovediam. Na
otázku prokurátora „či obžalovaný mal možnosť vidieť prichádzať cyklistku po hlavnej ceste“ znalec
uviedol, že „mal možnosť, ale v danom prípade je to nepodstatné, lebo on prichádzal do križovatky a
ona mu vošla do dráhy. Nemal povinnosť jej dať prednosť, lebo nešla po hlavnej ceste.“.

Vo veci bol vypočutý znalec Doc. JUDr. MUDr. Peter Kováč, PhD., ktorý sa vyjadroval v znaleckom
posudkuč.7/2020anahlavnompojednávaní03.07.2020.Výsluchomznalcabolozistené,žepoškodená
v čase dopravnej nehody mala v krvi od 0,595 do 0,75 g/kg etanolu, to je stav podnapitosti v danom
rozpätí intervalu. Na otázku ohľadne účinku takejto koncentrácii aká bola zistená na človeka znalec
poznamenal, že ide o bežný stav spoločenského rozveselenia. Človek vie čo robí, je orientovaný

situáciou, môže byť zhovorčivejší, závisí od tohto, či sa ten človek dobre vyspal alebo nie. To isté
množstvo môže pôsobiť inak podľa situácie. Štandardne sa dá povedať, že u koncentrácie 0,6 - 0,7 už
je predĺžené reakčné oneskorenie, to znamená že na náhle vzniknuté situácie môže reagovať o čosi
dlhšie ako by to bolo za triezva. Výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní bola v súlade so závermi ním
vypracovaného znaleckého posudku č. 7/2020, ktoré boli oboznámené postupom podľa § 268 ods. 2

Trestného poriadku.

Z výpovede poškodenej, ktorá uviedla, že videla na križovatke stáť auto, a keď prechádzala pred
ním už len pocítila náraz je jednoznačné, že motorové vozidlo obžalovaného skutočne zastavilo pred
križovatkou, no následne sa pohlo. Z výsluchu znalca MUDr. Igora Vargu sa uvedené tiež potvrdilo, keď

uviedol,žekzraneniam,ktorémalapoškodenáponehodenijakýminýmspôsobomnemohlodôjsť,lenza
podmienky kolízie pohybujúceho sa motorového vozidla, ale aj pohybujúceho sa bicykla. Z uvedeného
potom súd dospel k záveru, že síce obžalovaný zastavil svoje motorové vozidlo, no následne sa pohol
a došlo ku kolízii s poškodenou. Iba tak mohlo dôjsť k incidentu, v ktorého dôsledku poškodená utrpelazranenia - zlomeninu nohy. Tvrdenie obhajoby, že cyklistka narazila do auta obžalovaného, tak bolo
jednoznačne vyvrátené výpoveďou poškodenej, ako aj znalca.

V konaní nebolo sporné, že pri dopravnej nehode poškodená utrpela otvorenú zlomeninu pravej dolnej
končatiny - predkolenia. V danom prípade išlo o zranenie násilné, ktoré je v priamej príčinnej súvislosti
s konaním obžalovaného, ktorý pri dopravnej nehode dňa 20.03.2014 v čase okolo 19.00 hodine
na miestnej komunikácii v obci Rohovce ako vodič motorového vozidla narazil do poškodenej, ktorá
sa v tom čase nachádzala na bicykli, ktorá až v dôsledku nárazu spadla z bicykla, pričom došlo k

uvedenému zraneniu, ktoré si jednak objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie a ošetrenie, a jednak nie
na krátky čas sťažovalo obvyklý spôsob života poškodenej tým, že obmedzilo jej schopnosť chôdze,
ktorú mohla poškodená vykonávať len s podporou barlí. Z lekárskej správy zo dňa 20.03.2014 vyplynulo,
že pacientka - poškodená bola v daný večer zrazená na bicykli osobným autom, utrpela otvorenú
zlomeninu pravého predklonenia, zranenie vyžaduje liečbu nad 6 týždňov.

Na základe opätovného prejednania predmetnej trestnej veci súd vyhodnotil, že obrana obžalovaného
prezentovanávtomsmere,žemupoškodenávraziladojehoauta,jevrozporesozáveromznalcaMUDr.
Igora Vargu, ktorý jednoznačne vylúčil stret - náraz bicykla do stojaceho auta, nakoľko takého zranenia
bysitakýmtospôsobomjazdynemohlaprivodiť.Rovnakojeverziaobžalovanéhovrozporesvýpoveďou
poškodenej, ktorá uviedla, že keď prechádzala pred autom, zrazu pocítila náraz a následne padla.

Tiež následná argumentácia obhajoby, že poškodená mala doňho naraziť nie je v súlade s vykonaným
dokazovaním. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie obžalovaného, keď na otázku prokurátora
„A viete mi uviesť predpokladanú trasu poškodenej“ uviedol „Ja som poškodenú nevidel. Neviem odkiaľ
prichádzala“. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že križovatka, na ktorej došlo ku kolízii bola
prehľadná, teda ak by obžalovaný mal registrovať cyklistku až momentom nárazu, potom sa nemohol

dôsledne presvedčiť o možnosti vjazdu do križovatky, pretože by ju musel vidieť a registrovať už skôr ako
momentom nárazu. Obžalovaný pri dodržaní svojich povinností pri daní prednosti by musel spozorovať
poškodenú oveľa skôr, ako až pri náraze. Napokon aj znalec MUDr. Varga vylúčil spôsobené zranenia
priamym nárazom cyklistky do stojaceho motorového vozidla. Tvrdenia obhajoby, že znalec MUDr. Igor
Varga sa vo svojom znaleckom posudku vyjadroval nad rámec svojich oprávnení nebolo preukázané. Z

pohľadu konajúceho súdu sa daný znalec vyjadroval len k povahe zranenia poškodenej, pričom ustálil,
že typ zranenia, aké utrpela poškodená, vzniklo pohybom motorového vozidla.

V prejednávanej veci došlo ku kolízii v križovatke hlavnej cesty s vedľajšou, označenou dopravnou
značkou P2 „Stoj, daj prednosť v jazde. Keďže nebolo sporným, že obžalovaný vchádzal do križovatky

z vedľajšej cesty, takouto značkou označenou, mal povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po
hlavnej ceste. Po hlavnej ceste prechádzala cyklistka - poškodená, ktorá aj registrovala stojace auto.
Následne pocítila náraz, pričom v čase nárazu už auto nevidela. Je teda vylúčené, že by cyklistka sama
narazila do auta a nevidela ho, pričom utrpela zranenia - zlomeninu nohy. Preto tvrdenie obhajoby, že
cyklistka si spôsobila zranenia sama tým, že vrazila do motorového vozidla, vzhľadom na vykonané

dokazovanie sú vysoko nepravdepodobné.

Čo sa týka svedkov Z. E., D. R. P. M. B., súd opätovne pripomína, že títo len potvrdili skutočnosť, že došlo
k dopravnej nehode, nehodu však ani jeden z nich nevidel. Argumentácia, že videli kde bolo motorové
vozidlo a kde bicykel, môže byť pravdivá, avšak znalec Ing. Gabriel Belobrad vychádzal z ich náčrtkov,

ktoré boli značne nepresné. Práve tu musí súd zdôrazniť, že keby obžalovaný ohlásil dopravnú nehodu
policajtovi, resp. zotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto
bezodkladne vrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody zabezpečil
dopravnú nehodu, alebo aspoň by sa zdržal konania, ktoré bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody
(premiestnením vozidiel), neznemožnil by dokumentáciu viacerých údajov. Z pohľadu súdu to bol práve

obžalovaný, ktorý významnou mierou prispel k tomu, že viaceré údaje neboli zadokumentované.

Súd nepovažoval výsluch znalca Ing. Gabriela Belobradu za spôsobilý privodiť rozhodnutie o nevine
obžalovaného, pretože tento podľa názoru súdu vychádzal z výpovedí svedkov, ktorí samotnú dopravnú
nehodu nevideli. Navyše nemal k dispozícii ani zaistené stopy z dopravnej nehody, z ktorých by

mohol zistiť relevantné skutočnosti. Preto nemohol spoľahlivo a jednoznačne a odborne zodpovedať
okolnosti dopravnej situácie, teda situáciu pred zrážkou osobného motorového vozidla obžalovaného
s cyklistkou poškodenou, pretože aj podľa jeho výpovede svedkovia nevideli to, ako došlo konkrétne
k nehode a vychádzal len z ich náčrtov vykonaných až pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Podľanázoru súdu zistenia tohto znalca boli pre spoľahlivosť veci svojvoľné a metodika pri spracovaní jeho
posudku nelogická. Svedčí o tom aj jeho tvrdenie, že „(obžalovaný) nemal povinnosť jej (poškodenej)
dať prednosť, lebo nešla po hlavnej ceste“, ktoré súd len uisťuje o neznalosti dopravnej situácie týmto

znalcom.

Čo sa týka stavu opitosti poškodenej, poškodená sama priznala, že si dala niekoľko pív. Z výpovede
a znaleckého posudku Doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča, PhD., bolo zistené, že poškodená v čase
dopravnej nehody mala v krvi od 0,595 do 0,75 g/kg etanolu, čo predstavuje stav podnapitosti v danom

rozpätí intervalu, čo je bežný stav spoločenského rozveselenia, človek však vie čo robí, je orientovaný
situáciou, môže byť predĺžené reakčné oneskorenie, to znamená že na náhle vzniknuté situácie môže
reagovať o čosi dlhšie ako by to bolo za triezva.

Súd však musí dodať, že k náhle vzniknutej situácii, a to z pohľadu oboch účastníkov dopravnej nehody
nemohlo dôjsť, keď cyklistka videla auto obžalovaného stáť, pričom v čase stretu už auto nevidela, už

prechádzala pred ním, resp. jej pedál bol v úrovni ŠPZ auta, teda jej hlava už musela byť v úrovni pred
pravým bokom auta, bola dobrá viditeľnosť, vo výhľade ani jedného z účastníkov dopravnej nehody
nebola žiadna prekážka a križovatka bola dostatočne široká pre rozoznanie prekážok.

Trestná zodpovednosť podľa slovenského práva je založená výlučne na zavinení v zmysle § 4 a 5 TZ,

ktoré musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinnú
súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. U vodiča motorového vozidla chýba
zavinenie v situácii, keď sám dodržiava pravidlá cestnej premávky, ale vzhľadom na okolnosti objektívne
nie je v stave napraviť pochybenie iného účastníka cestnej premávky a napriek včasným opatreniam z
jeho strany predísť, resp. zabrániť dopravnej nehode. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 3 Tz 11/2001 zo dňa 1.5.2003)

Skutočnosť, že iná osoba porušila predpisy o premávke na pozemných komunikáciách a vlastným
zavinenímvytvorilanebezpečnúsituáciu,neospravedlňujevodiča,akajonsámporušilpovinnosťvozidlo
stále ovládať a konať tak, aby doprava nebola ohrozená. Preto zásadne nemožno vylúčiť zodpovednosť

za následok dopravnej nehody ani u vodiča, ktorého vozidlo malo napr. prednosť v jazde, ale pritom
porušil všeobecné povinnosti vodiča. (83/2003 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3 Tz 28/2002 zo dňa 1.11.2003)

Bicyklistu stojaceho na hranici križovatky, prípadne predným kolesom bicykla v križovatke, nemožno

považovať za chodca podľa výkladového pravidla uvedeného v § 2 písm. m) citovaného zákona, pretože
nejde pešo, ani bicykel netlačí. Za tejto situácie náraz bicykla cyklistu idúceho po ceste s právom
prednosti v jazde do prekážky stojacej (napr. do nepohybujúceho sa cyklistu) na krajnici tejto cesty v
križovatke tejto a vedľajšej cesty, ktorá však nevznikla náhle a neočakávane (a bol priestor aj čas na
vyhnutie sa takejto prekážke), nemožno posudzovať ako porušenie povinnosti dať prednosť v jazde

cyklistovi idúcemu po ceste s právom prednosti v jazde cyklistom takto stojacim na krajnici.(53/2002
ZSP, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tz 10/2001 zo dňa 1.9.2002)

Vo svetle vyššie uvedeného súd k argumentom obžalovaného, že požitie alkoholu poškodenou mohlo
mať vplyv na vzniknutú dopravnú situáciu, považuje za potrebné uviesť, že na prvom mieste je potrebné

zamerať pozornosť na obžalovaného ako vodiča auta, či sám dodržiaval pravidlá cestnej premávky. Aj
napriek tomu, že stav podnapitosti poškodenej mohol spôsobiť reakčné oneskorenie, tento stav nemal
vplyv na situáciu, nakoľko k zrážke došlo nepozornosťou obžalovaného. Ten porušil svoju povinnosť
vodiča dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po
hlavnej ceste.

K námietkam obžalovaného, že vzhľadom na dôkaznú situáciu by súd mal ustanoviť znalca z odboru
cestnej dopravy, je potrebné sa vyjadriť, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dunajskej
Strede použilo dňa 21.03.2014 na zadokumentovanie dopravnej nehody počítačový program PC-
Crash. Použitie počítačového programu PC-Crash je potrebné zásadne považovať za rovnocenný úkon

rekonštrukcii priebehu nehodovej udalosti.

Rozbor nehodového deja pomocou špeciálneho simulačného výpočtového programu treba zásadne
považovať za rovnocenný úkon rekonštrukcii priebehu nehodovej udalosti z technického hľadiska, bezvstupu subjektívnych faktorov, na podklade dôkazov zadokumentovaných na mieste nehody alebo
zadovážených v priebehu trestného konania. (74/2006 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4 Tz 9/2006 zo dňa 1.9.2006)

Keďže dopravná nehoda nebola oznámená ihneď, ale až s odstupom času, čo je zrejmé z úradného
záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa
20.03.2014 nebolo možné zistiť a uchovať detaily o priebehu dopravnej nehody, najmä údaje o konečnej
pozícii auta, bicykla a cyklistky. K dispozícii je fotodokumentácia zachytávajúca priestor križovatky a

poškodenie auta a bicykla. Na tomto mieste súd pripomína, že to bol práve obžalovaný, ktorý významnou
mierou prispel k tomu, že viaceré údaje neboli zadokumentované.

Pokiaľ obžalovaný poukázal na oznámenie dopravnej nehody policajtovi v nemocnici je potrebné dodať,
že bola to práve povinnosť obžalovaného zotrvať na mieste dopravnej nehody a privolať policajné
zložky, aby tieto riadne zadokumentovali miesto dopravnej nehody a zároveň lekársku pomoc na

ošetrenie poškodenej. Postup ktorý zvolil obžalovaný - vyhovel žiadosti poškodenej, ktorá odmietla
zavolať policajné zložky a na jej žiadosť ju odviezol do nemocnice, nepovažoval súd za správny. K
formulovanému záveru súd dospel predovšetkým s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný nemá
potrebnélekárskevzdelanie,abyvedelakonakladaťsozranenouosobou,resp.čijejsvojouneodbornou
manipuláciou neprivodí vážnejšie následky.

K námietke obhajoby, že dôkazná núdza mala svoju príčinu v prístupe policajného orgánu, súd
zdôrazňuje, že je to práve on, ktorý významnou mierou prispel k tomu, že viaceré údaje neboli
zadokumentované a nebolo možné zistiť a uchovať detaily o priebehu dopravnej nehody, najmä údaje
o konečnej pozícii auta, bicykla a cyklistky.

Obžalovaný do konania predložil znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou Automotive
Solution4u, s.r.o. v odbore cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej
doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel č. 76/2023, v ktorých sa znalecká organizácia vyjadrila k
priebehu nehodového deja. V záveroch znaleckého posudku č. 76/2023 zo dňa 15.11.2023 je uvedené,

že pokiaľ malo k dopravnej nehode dôjsť v súlade s podmienkami, za ktorých je potrebné analýzu
priebehu nehodového deja vypracovať, t.j. za predpokladu, že vozidlo K. B. Z..Č.. F. neprešlo počas
nehodového deja z vedľajšej cesty do vozovky hlavnej cesty (z uvedeného vyplýva, že aj k stretu
vozidla Kia s bicyklom Admiral došlo vo vozovke vedľajšej cesty pred vjazdom na hlavnú cestu) a
za predpokladu, že vozidlo Kia bolo v čase stretu s bicyklom, resp. s cyklistkou v pohybe (v súlade

so závermi znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia) je možné technicky
prijateľný priebeh nehodového deja za uvedených predpokladov popísať na základe preštudovania
predložených podkladových materiálov, na základe vykonanej obhliadky miesta dopravnej nehody a na
základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody nasledovne: Vozidlo Kia sa pohybovalo po
miestnej komunikácii v obci Rohovce, okres Dunajská Streda, od parku v obci Rohovce ku križovatke

s cestou č. III/1381 s úmyslom vodiča vozidla Kia pokračovať v jazde cez uvedenú križovatke v
priamom smere. Cesta č. III/1381 je zvislým dopravným značením označená ako hlavná cesta. Miestna
komunikácia, po ktorej sa pohybovalo vozidlo Kia, je v križovatke označená ako vedľajšia cesta,
pričom pred križovatkou sa nachádza zvislá dopravná značka P2 - Stoj, daj prednosť v jazde. Po
ceste č. III/1381 sa smerom do obce Kyselica (vzhľadom na smer jazdy vozidla Kia zľava doprava)

pohyboval bicykel. Vozidlo Kia v úmysle vodiča vozidla zastaviť pred vjazdom na vozovku cesty č.
III/1381 (označenú v uvedenej križovatke ako hlavná cesta), spomaľovalo z počiatočnej rýchlosti jazdy
(pri analýze priebehu nehodového deja bola použitá polovičná hodnota maximálneho dosiahnuteľného
brzdnéhospomaleniavozidlaKia,ktorújemožnépovažovaťztechnickéhohľadiskazahraničnúhodnotu
nenáhlej zmeny rýchlosti jazdy vozidla Kia vzhľadom na podmienky v mieste dopravnej nehody, t.j.

vozidlo Kia spomaľovalo pred križovatkou nenáhlou zmenou rýchlosti jazdy). Počas spomaľovania
vozidla Kia pred zastavením došlo k stretu prednej časti vozidla Kia a pravou stranou bicyklu, resp.
s pravou nohou cyklistky v oblasti pravého predkolenia v priestore vozovky vedľajšej cesty - miestnej
komunikácie, po ktorej sa pohybovalo vozidlo Kia. Vzhľadom na takto určené miesto stretu vozidla
Kia s bicyklom došlo počas jazdy bicyklu pri pravom okraji cesty č. III/1381 (označenej v uvedenej

križovatke ako hlavná cesta) k zmene smeru jazdy, resp. bočnému premiestneniu smerom doprava, t.j.
do vozovky vedľajšej cesty - miestnej komunikácie, po ktorej sa pohybovalo vozidlo Kia. Po vzájomnom
strete sa vozidlo Kia, bicykel aj cyklistka, pohybovali do konečných polôh. Konečná poloha vozidla Kia,
bicyklu, ani cyklistky, nebola zadokumentovaná. S prihliadnutím k podmienkam, za ktorých je analýzapriebehu nehodového deja v zmysle zadanej úlohy znaleckej organizácie vypracovaná, vozidlo Kia
zostalo stáť v konečnej polohe pred vjazdom do vozovky hlavnej cesty, t.j. vo vozovke vedľajšej cesty,
po ktorej sa vozidlo Kia pôvodne pohybovalo. Vzhľadom na spôsob jazdy bicyklu nie je z technického

hľadiska možné určiť okamih, ani miesto, kedy začala cyklistka tento úkon (bočné premiestnenie, resp.
zmenu smeru jazdy bicyklu) vykonávať. Táto poloha má významný vplyv na vyhodnotenie z technického
hľadiska techniky jazdy vodiča vozidla Kia - kedy mohol vodič vozidla Kia pohyb bicyklu do jazdnej dráhy
vozidla Kia rozpoznať a prípadne akým spôsobom mohol vodič vozidla Kia stretu s bicyklom za daných
podmienok z technického hľadiska zabrániť. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vypracovať analýzu

priebehu nehodového deja za vyššie uvedených predpokladov vo viacerých alternatívach v závislosti
od spôsobu pohybu bicyklu z počiatočnej polohy výpočtu do miesta stretu vozidla Kia s bicyklom.
AlternatívaApriebehunehodovéhodejajevypracovanázapredpokladuneskoršiehozačiatkuvykonania
manévru zmeny smeru jazdy, resp. bočného premiestnenia bicyklu a alternatíva B priebehu nehodového
deja je vypracovaná za predpokladu skoršieho začiatku vykonania manévru zmeny smeru jazdy, resp.
bočného premiestnenia bicyklu. Obe alternatívy priebehu nehodového deja je potrebné považovať za

ilustratívne a zároveň za rovnocenné. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že z technického
hľadiska je možné vypracovať aj ďalšie priebehy nehodového deja, pričom vypracované alternatívy
priebehu nehodového deja podľa alternatívy A a podľa alternatívy B je možné v zásade považovať za
hraničné.
Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody podľa alternatívy A je konštatované, že

technika jazdy vodiča vozidla Kia bola z technického hľadiska správna. Vodič vozidla Kia sa v úseku
dopravnej nehody pohyboval rýchlosťou jazdy nižšou, ako je najvyššia dovolená rýchlosť jazdy v úseku
dopravnej nehody. Vozidlo Kia by za podmienok, za ktorých je analýza priebehu dopravnej nehody v
zmysle zadanej úlohy znaleckej organizácie vypracovaná, zastavilo ešte vo vozovke vedľajšej cesty
pred vjazdom do vozovky cesty č. III/1381 - hlavnej cesty pôvodným zohľadneným brzdným spomalením

v úrovni polovičnej hodnoty maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vozidla Kia vzhľadom
na povrch vozovky (nenáhlou zmenou rýchlosti jazdy). Pri analýze priebehu nehodového deja podľa
alternatívy A nie je možné z technického hľadiska preukázať, či a prípadne akým spôsobom reagoval
vodič vozidla Kia na bicykel, resp. či bola reakcia vodiča vozidla Kia na bicykel z technického hľadiska
včasná, prípadne oneskorená. Z technického hľadiska je však na základe vypracovanej možnosti

zabránenia stretu vozidla Kia s bicyklom podľa alternatívy A možné konštatovať, že vodič vozidla
Kia by stretu vozidla Kia s bicyklom nemohol zabrániť ani za predpokladu včasnej reakcie na zmenu
smeru jazdy bicyklu. Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody podľa alternatívy A
znalecká organizácia konštatovala, že technika jazdy cyklistky nebola z technického hľadiska správna.
Nesprávnym prvkom v technike jazdy cyklistky bolo nesprávne smerové vedenie bicyklu. Cyklistka vošla

z vozovky cesty č. III/1 381 do vozovky vedľajšej cesty do jazdnej dráhy zastavujúceho vozidla Kia pred
vozovkou cesty č. 111/1 381, čím cyklistka vytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska kolíznu
situáciu. Dôvod nesprávneho smerového vedenia bicyklu cyklistkou nie je možné z technického hľadiska
zistiť. Cyklistka zároveň vytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska prekážku náhlu.
Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody podľa alternatívy B bolo konštatované, že

technika jazdy vodiča vozidla Kia nebola z technického hľadiska správna. Vodič vozidla Kia sa v úseku
dopravnej nehody pohyboval rýchlosťou jazdy nižšou, ako je najvyššia dovolená rýchlosť jazdy v úseku
dopravnej nehody. Vozidlo Kia by za podmienok, za ktorých je analýza priebehu dopravnej nehody v
zmysle zadanej úlohy znaleckej organizácie vypracovaná zastavilo ešte vo vozovke vedľajšej cesty pred
vjazdom do vozovky cesty č. III/1381 - hlavnej cesty s pôvodným zohľadneným brzdným spomalením v

úrovnipolovičnejhodnotymaximálnehodosiahnuteľnéhobrzdnéhospomaleniavozidlaKiavzhľadomna
povrch vozovky (nenáhlou zmenou rýchlosti jazdy). Z tohto hľadiska bola technika jazdy vodiča vozidla
Kiasprávna.Ztechnickéhohľadiskajevšaknazákladevypracovanejmožnostizabráneniastretuvozidla
Kia s bicyklom podľa alternatívy B možné konštatovať, že vodič vozidla Kia by stretu vozidla Kia s
bicyklom mohol zabrániť za predpokladu začiatku včasnej reakcie na zmenu smeru jazdy bicyklu pri

náhlej zmene rýchlosti jazdy vozidla Kia. Z uvedeného teda vyplýva, že za týchto predpokladov bola
nesprávnymprvkomvtechnikejazdyvodičavozidlaKiaoneskorenáreakciavodičavozidlaKianazmenu
smeru jazdy bicyklu. Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody podľa alternatívy B
je možné konštatovať, že technika jazdy cyklistky nebola z technického hľadiska správna. Nesprávnym
prvkom v technike jazdy cyklistky bolo nesprávne smerové vedenie bicyklu. Cyklistka vošla z vozovky

cesty č. III/1381 do vozovky vedľajšej cesty do jazdnej dráhy zastavujúceho vozidla Kia pred vozovkou
cesty č. III/1381 , čím cyklistka vytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska kolíznu situáciu.
Dôvod nesprávneho smerového vedenia bicyklu cyklistkou nie je možné z technického hľadiska zistiť.
Cyklistka v tomto prípade nevytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska prekážku náhlu.Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že pri určení technickej príčiny dopravnej nehody
je potrebné vychádzať z definície, podľa ktorej technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky
nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď

vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode.
Pri tejto konkrétnej dopravnej nehode je týmto prvkom podľa alternatívy A priebehu dopravnej nehody:
- z technického hľadiska nesprávna technika jazdy cyklistky (nesprávne smerové vedenie bicyklu,
cyklistka vytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska kolíznu situáciu a zároveň cyklistka
vytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska prekážku náhlu.)

Pri tejto konkrétnej dopravnej nehode sú týmito prvkami podľa alternatívy B priebehu dopravnej nehody:
- z technického hľadiska nesprávna technika jazdy cyklistky (nesprávne smerové vedenie bicyklu,
cyklistka vytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska kolíznu situáciu);
-ztechnickéhohľadiskanesprávnatechnikajazdyvodičavozidlaKia(oneskorenáreakciavodičavozidla
Kia na zmenu smeru jazdy bicyklu - prvok, ktorý znemožnil vodičovi vozidla Kia zabrániť' stretu vozidla
Kia s bicyklom).

Súčasne je v záveroch znaleckého posudku uvedené, že z technického hľadiska nie je možné
vzhľadom na rozsah podkladových materiálov, resp. vzhľadom na nedostatočne zadokumentované
miesto dopravnej nehody vypracovanou analýzou priebehu nehodového deja vypočítať, resp. technicky
preukázať, aký bol skutočný priebeh posudzovanej dopravnej nehody. Z technického hľadiska znalecká
organizácia pripustila, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť aj iným spôsobom, ako je spracovaný v

znaleckom posudku. Z technického hľadiska pripustila, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť aj za iných
podmienok, ako sú definované v zadanej úlohe znaleckej organizácie, t.j. na inom mieste v križovatke
cesty č. III/1381 a miestnej komunikácie v obci Rohovce a zároveň za iného spôsobu pohybu vozidla
Kia a bicyklu.

Súd neprihliadol na závery formulované v obhajobou predloženou znaleckom posudku, ktorý
vypracovala znalecká organizácie z odboru cestná doprava. Súd v prvom rade poukaze na
konštatovanie spracovateľa znaleckého posudku, ktorý v záveroch daného znaleckého posudku
zdôraznil, že ním formulované závery platia iba za predpokladu, že sa dopravná nehoda odohrala za
podmienok,zaktorýchbolopotrebnéanalýzupriebehunehodovéhodejavypracovať,t.j.zapredpokladu,

že vozidlo K. B. Z..Č.. F. neprešlo počas nehodového deja z vedľajšej cesty do vozovky hlavnej
cesty, teda že k stretu vozidla Kia s bicyklom Admiral došlo vo vozovke vedľajšej cesty pred vjazdom
na hlavnú cestu za súčasného predpokladu, že vozidlo Kia bolo v čase stretu s bicyklom, resp. s
cyklistkouvpohybe.Spracovateľsúčasnepripustil,žeztechnickéhohľadiska niejemožnévzhľadomna
rozsah podkladových materiálov, resp. vzhľadom na nedostatočne zadokumentované miesto dopravnej

nehody vypracovanou analýzou priebehu nehodového deja vypočítať, resp. technicky preukázať, aký
bol skutočný priebeh posudzovanej dopravnej nehody. Spracovateľ rovnako pripustil, že z technického
hľadiska k dopravnej nehode mohlo dôjsť aj iným spôsobom, ako je spracovaný v znaleckom posudku
resp. aj za iných podmienok, ako sú definované v zadanej úlohe znaleckej organizácie, t.j. na inom
mieste v križovatke cesty č. III/1 381 a miestnej komunikácie v obci Rohovce a zároveň za iného spôsobu

pohybu vozidla Kia a bicyklu.
Spracovateľ vychádzal z predpokladu, že vodič vozidla Kia pred vjazdom na hlavnú cestu spomaľoval a
počas spomaľovania vozidla pred jeho zastavením došlo k stretu prednej časti vozidla s pravou stranou
bicykla resp. s pravou nohou cyklistky v priestore vozovky vedľajšej cesty - miestnej komunikácie, po
ktorej sa pohybovalo vozidlo Kia. Takýto záver znalca je však v rozpore s vykonaným dokazovaním,

keď obžalovaný aj poškodená zhodne vypovedali o tom, že obžalovaný s vozidlom pred vjazdom
na hlavnú cestu zastavil, pričom z výpovede poškodenej podporenej znaleckým posudkom znalca z
odboru farmácia a zdravotníctvo dospel súd k záveru, že k stretu medzi vozidlom obžalovaného a
poškodenou došlo až následne, potom čo sa obžalovaný s vozidlom opätovne pohol. V konaní taktiež
nebolo sporným, že poškodená sa po celý čas pohybovala po hlavnej ceste a predpoklad znalca, že

došlo k zmene smeru jazdy resp. bočnému premiestneniu cyklistky doprava do vozovky vedľajšej cesty,
po ktorej sa pohybovalo vozidlo, ktoré riadil obžalovaný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ani
predpoklad znalca, že auto, ktoré riadil obžalovaný v čase kolízie zastavovalo sa dôkazmi vykonanými
na hlavnom pojednávaní nepotvrdil.
Vzhľadom na spôsob jazdy bicykla vypracoval znalec analýzu priebehu nehodového deja vo viacerých

alternatívach v závislosti od spôsobu pohybu bicykla z počiatočnej polohy výpočtu do miesta stretu
vozidla Kia s bicyklom, pretože z technického hľadiska nebolo možné určiť okamih, ani miesto, kedy
začala cyklistka bočné premiestnenie, resp. zmenu smeru jazdy bicykla vykonávať, pričom táto poloha
má významný vplyv na vyhodnotenie techniky jazdy vodiča vozidla Kia z technického hľadiska - kedymohol vodič vozidla Kia pohyb bicykla do jazdnej dráhy vozidla Kia rozpoznať a prípadne akým
spôsobom mohol vodič vozidla Kia stretu s bicyklom za daných podmienok z technického hľadiska
zabrániť. Alternatíva A priebehu nehodového deja bola vypracovaná za predpokladu neskoršieho

začiatku vykonania manévru zmeny smeru jazdy, resp. bočného premiestnenia bicykla, alternatíva B za
predpokladu skoršieho začiatku vykonania manévru zmeny smeru jazdy, resp. bočného premiestnenia
bicykla. Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody podľa alternatívy A spracovateľ
konštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy cyklistky, teda
nesprávne smerové vedenie bicykla, (cyklistka vytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska

kolíznu situáciu a zároveň cyklistka vytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska prekážku
náhlu). Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody podľa alternatívy B spracovateľ
konštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy cyklistky
(nesprávne smerové vedenie bicykla, cyklistka vytvorila vodičovi vozidla Kia z technického hľadiska
kolíznu situáciu) a nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Kia (oneskorená reakcia vodiča vozidla Kia
na zmenu smeru jazdy bicyklu - prvok, ktorý znemožnil vodičovi vozidla Kia zabrániť stretu vozidla Kia s

bicyklom). K jednotlivým alternatívam priebehu nehodového deja a určeniu technickej príčiny dopravnej
nehody konajúci súd opätovne pripomína, že zmena smeru jazdy poškodenej nebola v konaní pred
súdom preukázaná, preto znalcom prezentované alternatívy priebehu nehodového deja nebral súd do
úvahy. S poukazom na uvedené, závery znaleckej organizácie vyvolávajú pochybnosti o ich správnosti,
preto ich nie je možné dôvodne považovať za správne.

Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný, ktorý
prichádzal do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou " Stoj, daj prednosť v
jazde!" mal povinnosť dať prednosť v jazde cyklistke - poškodenej prichádzajúcej po hlavnej ceste.
Pričom obžalovaný mal povinnosť zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý

rozhľad; mal povinnosť sa náležite presvedčiť, či vojdením do križovatky nespôsobí kolíziu vozidlám na
hlavnej ceste, ktoré majú prednosť v prejazde križovatky. Súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný
predmetný skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, keď porušil dôležitú povinnosť uloženú mu
podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, kedy nedal prednosť v jazde cyklistke
prichádzajúcej po hlavnej ceste. Súd teda protiprávnosť konania obžalovaného zistil práve v porušení

ustanovenia podľa § 20 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137 ods. 2 písm. c), písm. i) zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015. Z
vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na výhrady odvolacieho súdu považoval súd za nevyhnutné
doplniť skutkovú vetu o konkrétne ustanovenie zákona č. 8/2009, ktoré svojím konaním obžalovaný
porušil, a to v doplnení porušenia povinnosti uloženej ustanovením podľa § 20 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 137 ods. 2 písm. c), písm. i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015. Súd modifikoval skutkovú vetu aj v
tom smere, že na základe vykonaného dokazovania spresnil osobné údaje poškodenej, spresnil dobu
liečenia a konkretizoval obmedzenia v obvyklom spôsobe živote, ktoré obmedzovali poškodenú v jej
obvyklom spôsobe života v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného.

Na zdôraznenie sa žiada dodať, že od vodiča motorového vozidla síce nie je možné požadovať, aby
predvídal vždy od druhého účastníka dopravy (v danom prípade poškodenej cyklistky) možné porušenie
pravidiel cestnej premávky a z toho následne príčinnú súvislosť vedúcu k dopravnej nehode. Ak však
vodičreagujenesprávnenanebezpečnúsituáciu,ktorúvyvolalinýúčastníkcestnejpremávkyporušením

jeho pravidiel tak, že nezabráni dopravnej nehode, pričom pri správnej reakcii bolo ešte možné nehode
predísť, možno ho považovať za zodpovedného len vtedy, ak mu za voľbu nesprávneho riešenia situácie
možno pričítať zavinenie. Skutočnosť, ak by aj iná osoba porušila predpisy o premávke na pozemných
komunikáciách a vlastným zavinením vytvorila nebezpečnú situáciu, neospravedlňuje vodiča, ak aj on
sám porušil povinnosť stále vozidlo ovládať a počínať si tak, aby doprava nebola ohrozená. V danom

prípade bol teda obžalovaný jednoznačne zodpovedný za to, že cyklistke nedal prednosť v jazde, hoc
bola na hlavnej ceste, a vytvoril kolíznu situáciu, namiesto toho, aby sa presvedčil, že nemá prekážku v
ceste, pričom cyklistka nevytvorila na vozovke nebezpečnú situáciu - nezjavila sa náhle, nepozorovane
napr.spozakríka.Vinunadopravnejnehodenemôženiesťpoškodená,ktoráišlarovnovosvojompruhu,
na hlavnej ceste. Takto zistený skutkový stav veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného

činu, i jeho konkrétny následok bol na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými
dôkazmi.Preto súd na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového
zistenia dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho
spáchal obžalovaný a že obžalovaný tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedené zákonné

znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, pričom ako už konajúci súd poznamenal, v danom
prípade nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10
ods. 2 Trestného zákona (R 23/2008).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla nedal prednosť v

jazde cyklistke prichádzajúcej po hlavnej ceste, následkom čoho došlo ku kolízii motorového vozidla
a cyklistky, pričom náraz do cyklistky nastal do pravého predkolenia vo výške 1/3, náraz a stret s
vozidlom bol v prednej časti kapoty v oblasti ŠPZ. V momente stretu nastala otvorená zlomenina
pravého podkolenia poškodenej, následne k pádu poškodenej na vozovku. Súd tak nemal žiadne
pochyby o tom, že práve obžalovaný svojím konaním spočívajúcim v nedaní prednosti po hlavnej ceste
prichádzajúcej cyklistke - poškodenej spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodená utrpela ťažkú

ujmunazdraví.Poškodenápridopravnejnehodeutrpelotvorenúzlomeninapravéhopodkoleniasdobou
práceneschopnosti od 20.03.2014 do 31.08.2014, počas ktorej bola poškodená závažným spôsobom
obmedzená v obvyklom spôsobe života a to tým, že chôdzu mohla vykonávať len za pomoci barlí, preto
súd posúdil zranenie poškodenej ako ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona
(vážna porucha zdravia, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas).

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo
nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, a že tento svojim konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona. Súd mal vykonaným dokazovaním za
jednoznačne preukázané, že u poškodenej nastala ťažká ujma na zdraví, táto bola spôsobená v priamej
príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním obžalovaného, ktorý ako vodič motorového vozidla
porušil zákonom uloženú povinnosť (vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej
dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť

v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem
chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare), zapríčinil dopravnú nehodu, pri
ktorej poškodená utrpela poranenie uvedené v skutkovej vete rozsudku, ktoré súd vzhľadom na jeho
závažnosť posúdil ako ťažkú ujmu na zdraví poškodenej.

Súd dáva do pozornosti, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné
pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej

prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia spočíva
vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i
utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Spravodlivé a včasné
uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je
protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe
tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v
zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i
na ostatných členov spoločnosti.Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Súd ďalej vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú
faktickyvyjadrenímznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinu,atoobjektívnejstránky(spôsobspáchania
činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej
vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Súd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu súd u
obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť - poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/
Trestného zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním stíhaného trestného činu viedol riadny život.
Žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil.

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0) súd pri stanovení trestu aplikoval §
38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti
Trestného zákona o 1 tretinu s tým, že základná trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal bola podľa §
157 ods. 2 Trestného zákona 1 až 5 rokov, po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona 1 rok

až 3 roky a 8 mesiacov.

Zo správy o povesti zo dňa 01.06.2023 vyplynulo, že obžalovaný je ženatý a má jedno dospelé dieťa,
je spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom býva aj so svojou rodinou. Na verejnosti sa neprejavuje
ako problematická osoba, zo strany spoluobčanov nedochádzali na jeho osobu žiadne sťažnosti ani

oznámenia ohľadne jeho osoby, jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku, teda
v mieste bydliska nemá zlú povesť. Dňa 22.02.2022 sa dopustil priestupku proti verejne záväznému
nariadeniu o parkovaní, ktorý bol riešený napomenutím.

V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam o odsúdení. Z odpovede na lustráciu

v Sociálnej poisťovni zo dňa 14.06.2024 vyplynulo, že obžalovaný odo dňa 01.11.1977 vykonáva
samostatnú zárobkovú činnosť, nepoberá žiadne dávka a dôchodky. Z odpovede na lustráciu v
registri Generálnej prokuratúry zo dňa 13.06.2024 vyplynulo, že voči obžalovanému sa nevedie žiadne
ďalšie trestné konanie. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa
13.06.2024 súd nezistil žiadne informácie. Z lustrácia v evidencii dopravno-správnych činnosti zo dňa

13.06.2024 vyplynulo, že v danej evidencii obžalovaný nemá žiaden záznam. Evidenčná karta vodiča -
obžalovaného zo dňa 19.04.2023, 18.05.2023 a 04.03.2024 neobsahuje žiaden záznam o priestupkoch
a trestných činoch v cestnej premávke.

Na tomto mieste dáva súd do pozornosti, že pri ukladaní trestu vychádzal z aktuálnych relácii na

obžalovaného. K rozporu medzi evidenčnou kartou vodiča zo dňa 25.03.2019, 09.06.2021 a dňa
27.07.2021 súd uvádza, že v zmysle registratúrneho poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
priestupky nezávažného charakteru sa po uplynutí 5 rokov automaticky vyraďujú z evidenčnej karty
vodiča, preto napríklad priestupok zo dňa 17.04.2017, ktorý kedysi figuroval v evidenčnej karte vodiča
sa nenachádza v evidenčnej karte vodiča zo dňa 18.05.2023 z dôvodu uplynutia 5 rokov.

Súd po posúdení okolností prípadu s prihliadnutím najmä na doterajší život obžalovaného a zistenie,
že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa a išlo o ojedinelé vybočenie z vedenia inak
riadnehospôsobuživota,jetohonázoru,žeobžalovanémunebolonutnéukladaťnajprísnejšídruhtrestu,ktorý upravuje Trestný zákon, a to trest odňatia slobody (hoci s podmienečným odkladom jeho výkonu),
ale postačuje uloženie miernejšieho druhu trestu, a to peňažného trestu, keďže sú splnené zákonné
podmienky uvedené v § 56 ods. 2 Trestného zákona (obžalovaný spáchal prečin a vzhľadom na povahu

spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného nebolo nutné ukladať trest odňatia slobody),
teda na naplnenie účelu trestu postačí aj uloženie alternatívneho peňažného trestu vo výške 1.000,-
eur, vrátane obligatórne ukladaného primeraného náhradného trestu odňatia slobody (3 mesiace), ktorý
je možné považovať za dostatočný. Súd mal za to, že na výchovu obžalovaného bude dostačujúci
aj peňažný trest vo výške 1000,- eur, ktorý by mal obžalovaný vzhľadom na jeho príjem a výšku

trestu pociťovať ako dostatočnú sankciu za svoje nezákonné správanie. Súd je tiež toho názoru, že
uložený peňažný trest zabezpečí ochranu spoločnosti a zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako
z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

V intenciách vyššie spomenutých základných zásad ukladania trestov súd pri ukladaní trestu prihliadol
na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, že je ženatý, má jedno plnoleté dieťa, je zamestnaný, má

pravidelný príjem, nepoberá žiadne dávky, dôchodky, vedie riadny život a v obci, v ktorej žije, je kladne
hodnotený. Z hľadiska spôsobu spáchania trestného činu súd zobral do úvahy, že obžalovaný spáchal
trestný čin z nedbanlivosti.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný doposiaľ

nebol odsúdený, pred spáchaním trestného činu viedol usporiadaný život a riadne pracoval, preto s
prihliadnutím na uvedené a so zreteľom na výsledky dokazovania považuje súd uložený peňažný trest
vo výmere 1.000 eur za primeraný. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a pomery obžalovaného,
ktorý nebol pred spáchaným stíhaného skutku súdne trestaný dospel súd k záveru, že trest odňatia
slobody by bol pre obžalovaného neprimerane prísny, a preto využil možnosť uloženia alternatívneho

trestu. Peňažný trest bol uložený vo výmere 1.000 eur prihliadajúc na postoj obžalovaného k súdenej
trestnej činnosti, okolnosti spáchania skutku a spôsobený následok. Všetky vyššie uvedené skutočnosti
z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia pre záver, že uložený trest
je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Súd mal vo svetle uvedeného za zrejmé, že obžalovaný nemá
sklony k protiprávnej činnosti, pričom uložený peňažný trest pozitívne ovplyvní obžalovaného v ďalšom

spôsobe jeho života. Súd dospel k záveru, že hlavne vzhľadom na doterajší život obžalovaného nie je
na mieste na jeho prevýchovu pôsobiť trestom odňatia slobody, hoc s podmienečným odkladom jeho
výkonu.

Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal

ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy,
vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest
odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez
zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor

pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom

dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako

aj funkciu individuálne a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne
vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto
pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný
spáchanému skutku.

Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku ako i na povahu spáchaného prečinu, s
poukazom na oboznámené relácie vo vzťahu k obžalovanému súd je toho názoru, že na nápravu
obžalovaného nie je potrebné pôsobiť uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, hoci
sa obžalovaný dopustil stíhaného skutku ako vodič motorového vozidla, pretože obžalovaný svojimživotom po skutku ku ktorému došlo dňa 20.03.2014 preukázal, že na jeho nápravu postačuje uloženie
peňažného trestu, ktorý súd určil vo výmere 1000,- Eur, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby. Podľa §
57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

súd ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

Z pohľadu súdu takto uložený peňažný trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody bude v
dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel.

Pokiaľ ide o návrh poškodenej spoločnosti na náhradu škody, súd konštatuje, že poškodená spoločnosť
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., sa do konania pripojila, pričom riadne a včas uplatnila nárok
na náhradu škody. Keďže súd dospel k záveru o vine obžalovanej za trestný čin, ktorým obžalovaný
spôsobil škodu poškodenej spoločnosti, ktorej výška bola preukázaná a súd nezistil žiadne prekážky,
ktoré by bránili rozhodnúť o tomto nároku poškodenej spoločnosti, v zmysle § 287 ods. 1 Trestného
poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti vzniknutú škodu.

S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
DS. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti osoby, ktorej treba rozsudok doručiť, oznámením je až doručenie
rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V odvolaní
treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.