Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422200435
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4422200435.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B. C.,
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. XX, proti žalovanej: B. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H., F.
XX, právne zastúpená: Mgr. Ivan Uhlár, advokát so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 53 041 887,
o zaplatenie 4.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové

Zámky č. k. 13C/8/2022-227 zo dňa 22. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie č.k. 13C/8/2022-211 zo dňa 10.01.2024. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4.500 eur s príslušenstvom titulom nesplatenej časti pôžičky. Na
pojednávaní konanom dňa 10.01.2014 na návrh žalovanej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu,
žalobu zamietol z dôvodu naplnenia podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku; tiež zamietol
návrh žalobcu na prerušenie konania. Uviedol, že žalobca v lehote podal návrh na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie, kde uvádzal dôvody ospravedlňujúce jeho neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa
10.01.2024 zaslané e-mailom, a to jeho finančnú núdzu a nezamestnanosť a taktiež zotrval na svojom
návrhu na prerušenie konania. Mal za to, že ak súd žiadal o jeho vyjadrenie výzvou z 19.12.2023, čo trvá
na návrhu na prerušenie konania, na ktorú zaslal kladnú odpoveď, mal súd najprv vyhodnotiť žiadosť
a až potom vytýčiť pojednávanie. Vytýkal súdu nedostatok odôvodnenia v tom, prečo nepovažuje
nedostatok finančných prostriedkov za dôvod na odročenie pojednávania.

1.1. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca bol na pojednávanie dňa 10.01.2024
riadne a včas predvolaný, keď predvolanie prevzal osobne dňa 01.12.2023 na adrese E., D. XX. Na
pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil až v deň pojednávania o 8.52 hod. uvádzajúc,
že naďalej žiada o prerušenie konania dňa 10.01.2024 z dôvodu jeho žiadosti zo dňa 04.12.2023 vo
veci prerušenia konania a trvá na osobnej účasti na pojednávaní, pričom v jeho súčasnej situácii toto

nie je možné a navrhol prerušiť v zmysle jeho žiadosti zo dňa 04.12.2023, alebo stanoviť termín
pojednávania vypočutím cez IT technológie. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že dňa 04.12.2023
po tom, ako žalobca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 10.01.2024 podal návrh na prerušenie
konania, v ktorom uviedol, že žiada konanie prerušiť na pol roka, pretože sa dňa 24.11.2023 náhle stal
nezamestnaným, je vedený na Úrade práce v E. a nevie vycestovať z E. I. G. H., náklady 40 eur sú
vysoké, uviedol, že vynaloží všetko úsilie, aby si našiel prácu a doriešil svoje žaloby voči žalovanej.1.2. Súd prvej inštancie posudzujúc návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, sa zaoberal
otázkou, či v danom prípade existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý žalobca pojednávanie zmeškal.
Zaoberajúc sa uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/26/2019 z 29.

januára 2020, konštatujúc, že prvotným predpokladom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je, že
žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom bol takýto rozsudok vyhlásený z ospravedlniteľného dôvodu,
ktorýdôvodzároveňžalovanýpreukáže.Súdprvejinštanciezastalnázor,ževokamihu,kedybolžalobca
na pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal povinnosť sa na toto pojednávanie dostaviť, a to s
výnimkou prípadu, kedy svoju neúčasť ospravedlní z ospravedlniteľného dôvodu, ktorým nie je okolnosť,

ktorážalobcovibolaznáma,tedaibaokolnosť,ktoránastalaneočakávaneabolapríčinou,žesanemohol
na pojednávanie dostaviť.

1.3.Súdprvejinštanciekonštatoval,žekdôvodomzamietnutianávrhužalobcunaprerušeniekonaniasa
vyjadril v kontumačnom rozsudku a na týchto naďalej trvá. Skutočnosť, že žalobca nemá prostriedky na
cestunapojednávanienepreukázal atátookolnosťsamaosebenemôžebyťdôvodompreakceptovanie

jeho neúčasti, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania sa
opakovala, celkovo z rôznych dôvodov žiadal o odročenie pojednávania a nedostavil sa na vytýčené
pojednávania, a to aj z dôvodu práceneschopnosti, hoci lekár, ktorý ju vystavil, uviedol, že pacient je
mobilný a jeho zdravotný stav mu nebráni pojednávania sa zúčastniť. Nejde totiž o žiadnu neočakávanú
prekážku na strane žalobcu a ani o prekážku, ktorú by nebolo možné v lehote 6 týždňov, odkedy

žalobca predvolanie na pojednávanie prevzal, vyriešiť. Argumenty žalobcu o nemožnosti zúčastniť sa
pojednávaní a jeho opakovaná neúčasť na súde boli pre súd prvej inštancie nepochopiteľné, pretože
ako žalobca by mal mať záujem na skorom vyriešení sporu a jeho rýchlom rozhodnutí, preto sa jeho
konanie súdu javilo ako účelové.

1.4. V súvislosti s podaním žalobcu doručeným v deň pojednávania, súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca neuviedol žiaden dôvod pre odročenie pojednávania, alebo pre ospravedlnenie jeho neúčasti
na pojednávaní, ktorý by bolo možné považovať za ospravedlniteľný. Ním uvádzané dôvody nespĺňajú
náležitosť neočakávanej a náhlej skutočnosti, pre ktorú sa na pojednávanie dostaviť nemohol. Zastal
názor, že žalobca si musel byť vedomý toho, že pokiaľ podá na súde žalobu, bude sa v uvedenej veci

konať pojednávanie a toho sa bude musieť zúčastniť. Vo chvíli, kedy bol na pojednávanie riadne a
včas predvolaný (približne 6 týždňov vopred) a termín pojednávania zrušený nebol (ani napriek jeho
žiadosti o prerušenie konania) musel vedieť, že pojednávanie sa v uvedený deň uskutoční. Z uvedeného
dôvodu súd v daný deň pojednávanie uskutočnil a rozhodol na ňom kontumačným rozsudkom, keď
mal za to, že žalobca nepreukázal žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by sa nebol mohol na

pojednávanie dostaviť. Taktiež zastal názor, že ani v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
žalobcu zo dňa 20.02.2024 žalobca neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že
sa na pojednávanie dňa 10.01.2024 nemohol dostaviť z ospravedlniteľného dôvodu. Súd prvej inštancie
v tejto súvislosti uviedol, že v danom návrhu žalobca len vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny postup
pri jeho predvolávaní, resp. posudzovaní jeho žiadosti o prerušenie konania, resp. pri posúdení jeho

neúčasti na pojednávaní, a neobsahuje však žiadnu novú relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala,
že žalobca sa na pojednávanie dňa 10.1.2024 nemohol dostaviť z ospravedlniteľného dôvodu.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie (bližšie definovanému v záhlaví tohto rozhodnutia) podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie.

Uviedol, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Pojednávanie konané dňa
10.01.2024sanemalouskutočniť,keďsariadneavčasospravedlnilprechybusúduprvejinštancie,ktorú
nevedel ovplyvniť. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie mu doručil dve veci, ktoré si vzájomne
odporujú, a to výzvu zo dňa 09.01.2024, na ktorú mal reagovať do 7 dní, keď nerozumel, prečo túto výzvu
súd vystavil, keď uvedené mohol zodpovedať na pojednávaní, na ktoré sa včas a dostatočne pripravil.

Poukázal na to, že ak sa mal dostaviť na pojednávaní dňa 10.01.2024 v G. H., musel by vycestovať z E.
I. J. autobusom a prestupovať z J. na vlak do G. H.. Jeho vlastná doprava nie je možná vzhľadom na jeho
súčasné liečenie. Vyhlásil, že na základe jeho dôkazu sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Navrhol
súdu jeho vypočutie cez IT. Zastal názor, že korešpondencia zo strany súdu mu mala byť doručená
v postupnosti: výzva súdu na jeho vyjadrenie v lehote 7 dní (výzva súdu prvej inštancie na vyjadrenie

sa, či naďalej trvá na podanom odvolaní - poznámka odvolacieho súdu) a následné stanovenie termínu
pojednávania. Ďalej poukazoval na postup súdu prvej inštancie, ktorý si mal od jeho lekárky vyžiadať
stanovisko, či je spôsobilý sa dostaviť na pojednávanie, ktorý postup nepovažoval za správny, lebo
najskôr mal súd požiadať o zbavenie mlčanlivosti lekárku. Zastal názor, že pojednávanie nezmeškal,keď pre jeho dôvody a argumenty nemalo byť vydané napadnuté uznesenie. Poukázal na to, že súd ho
mohol vyslúchnuť aj inou formou, ako jeho osobnou prítomnosťou na pojednávaní a v tejto súvislosti
poukázal na vytýčené termíny pojednávaní a jeho výsluchu, zo strany súdu prvej inštancie.

3. K odvolaniu žalobcu doručila písomné vyjadrenie žalovaná, zastávajúc názor o správnosti
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Úvodom vyjadrila, že odvolanie žalobcu sa odlišuje od
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, lebo kým pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
strana tvrdí, že v čase, kedy sa konalo pojednávanie existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa

na pojednávanie nemohla dostaviť, v prípade odvolania takýto dôvod nemá, ale sa domnieva, že
neboli splnené formálne zákonné predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie. V zhode so súdom
prvej inštancie návrh žalobcu na odročenie pojednávania (zo dňa 10.01.2024, ktoré bolo doručené
ráno o 8:52 hod) vyhodnotila ako účelový. Vyjadrila, že nemajetnosť nie je dôvodom na prerušenie a
ani odročenie pojednávania. Súd postupuje v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. Zastala názor, že žalobca opakovane obštrukčne zasielal žiadosti
o odročenie pojednávania tesne deň pred pojednávaním napriek tomu, že dlhodobo vedel, že je
práceneschopný. Nemožno považovať ospravedlnenie neúčasti hodinu pred samotným pojednávaním
za ospravedlniteľnú neúčasť, ak žalobca nepreukázal žiaden náhly dôvod svojej neúčasti. Ak žalobca
vedel, že sa nebude môcť zúčastniť, mohol svoju žiadosť doručiť súdu skôr, pričom je na posúdení

súdu, či by uvedenú žiadosť akceptoval. Nemožno hovoriť o hospodárnosti konania, ak by súd odročil
opäť pojednávanie konané dňa 10.01.2024 ak žalobca neuviedol žiaden ospravedlniteľný dôvod a ak
sa žalovaná a jej právny zástupca sa konania zúčastnili. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/247/2018. Tiež vyjadrila, že v konaní si žalobca mohol kedykoľvek zvoliť zástupcu
a súd prvej inštancie bol s ohľadom na obštrukciu zo strany žalobcu oprávnený rozhodnúť tak, že bude

pojednávať v neprítomnosti žalobcu s ohľadom na jeho dlhodobý zdravotný stav. Súd môže požadovať,
aby sa dal v konaní zastúpiť pri dlhodobom nepriaznivom stave, pričom nemusí ísť o advokáta. Rovnako
žalovaná uviedla, že žalobcovi nebolo v konaní nikým bránené uplatňovať prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany. Ak žalobca v odvolaní sám tvrdí, že dňa 14.04.2022 uznal, že údajne „žalovaná
zaplatila dlžnú sumu“ mohol kedykoľvek zobrať žalobu späť, nakoľko žalobca určuje, či bude viesť alebo

nebude konanie. Tvrdenie žalobcu, že súd nariaďoval zbytočne pojednávanie nie je procesnou chybou
na strane súdu, ale samotného žalobcu, ktorý ak nechcel, aby súd ďalej v danej veci konal mal urobiť
dispozitívny právny úkon a vziať žalobu spať.

4. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní doručené neboli.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) posudzujúc odvolanie žalobcu, po zistení, že
v danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolania podľa § 361 ods. 1 CSP a po zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si dôležitý
verejnýzáujem,snáslednýmverejnýmvyhlásenímrozhodnutia(§219ods.3CSP),keďdospelkzáveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5.1. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

5.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5.3. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

5.4. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnenírozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

5.5. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

6. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade predmetom konania je nárok žalobcu, ktorým sa voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy v hodnote 4.500 eur s príslušenstvom titulom vrátenia nesplatenej
časti pôžičky, ktorú žalovanej poskytol v priebehu decembra 2014 až mája 2019. Súd prvej inštancie
na pojednávaní konanom dňa 10.01.2014 na návrh žalovanej, ktorá nárok žalobcu neuznala rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie žalobu tak, že žalobu zamietol z dôvodu splnenia zákonných podmienok

pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (kontumačný rozsudok) podľa § 278 CSP. Uvedeným rozhodnutím
súd prvej inštancie tiež podľa § 162 CSP zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Žalobca
tento rozsudok prevzal dňa 07.02.2024. Dňa 21.02.2024 včas podal návrh na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie. O uvedenom návrhu žalobcu rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým
uznesením (bližšie definovaným v záhlaví tohto rozhodnutia), ktorým zamietol návrh žalobcu na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil, že žalobca
nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu odôvodňujúceho jeho neprítomnosť na pojednávaní
konanom dňa 10.01.2024.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keď v zhode so súdom prvej inštancie zastal názor, že
žalobca nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa nedostavil na pojednávanie
dňa 10.01.2024. Dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne a odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné sú uvádzané nižšie v odôvodnení tohto
rozhodnutia.

8. Vo všeobecnosti nemožno vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť pred pojednávaním k
neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalobcom,
resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby
včas a relevantne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť

žalobcovi súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie,
na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli
splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (keď toto je možné len v prípade
podaného odvolania voči rozsudku pre zmeškanie, čo nie je prejednávaný prípad), ale je oprávnený
posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalobcom (zistené súdom), (ne)možno považovať

za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobcu na pojednávaní (ak je podaný návrhu žalobcu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako tomu bolo v danom prípade). Príčina zmeškania pojednávania
žalobcom musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov
aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť). Odvolací súd vzhľadom na
vyššie uvedené vysvetľuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v danom prípade postupoval tak,

že voči kontumačnému rozsudku podal návrh na jeho zrušenie, tak v takomto prípade už súd (aj
odvolací) nie je oprávnený skúmať správnosť záverov o tom, že boli splnené predpoklady na vydanie
rozsudku pre zmeškanie (na to slúži odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie), resp. či boli splnení
zákonné podmienky pre jeho vydanie, keď uvedené by bolo predmetom prieskumu, len v prípade,
ak by žalobca kontumačný rozsudok napadol odvolaním tak, že nie sú naplnené zákonné podmienky

pre jeho vydanie (k čomu v prejednávanom prípade nedošlo). Rovnako v konaní o odvolaní proti
rozsudku pre zmeškanie (odvolací) súd nemôže skúmať, či možno rozsudok pre zmeškanie zrušiť z
ospravedlniteľných dôvodov; už preto nie, že o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhoduje
v prvej inštancii súd, ktorý rozsudok vydal (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/11/2022 zo dňa 28.02.2022, v ktorom dovolací súd zaoberajúc sa obdobnou skutkovou situáciou

vysvetlil rozdiely v zákonných spôsoboch nápravy, ktoré má k dispozícií strana, ak voči nej bol vydaný
kontumačný rozsudok).9. Žalobca úvodom svojho odvolania namietal, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie. Uvedenú námietku žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a to so súvisom
s existenciou neospravedlniteľného dôvodu na strane žalobcu, nie z hľadiska naplnenia zákonných

dôvodov vydania kontumačného rozsudku (ktorá skutočnosť mohla byť preskúmavaná len v konaní
o odvolaní proti kontumačnému rozsudku, ktoré tak ako vyššie odvolací súd už uvádzal žalobca
nepodal). Odvolací súd teda uvádza, že predmetom prieskumu je skúmanie toho, či bol žalobca riadne
a včas predvolaný na pojednávanie a poučený o následkoch nedostavenia sa a či existuje konkrétny
ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa nezúčastnil pojednávania konaného dňa 10.01.2014.

10. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca zmeškal pojednávanie,
na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku z ospravedlniteľného dôvodu. Tento
ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu.
Pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle § 281 ods. 1 CSP nie je právnou normou definovaný, je
iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné

ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn.
II. ÚS 369/2018-5). Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že vychádzajúc z účelu
a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281
ods. 1 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa
nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej

situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod
nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala
v značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť
na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní
včas ospravedlnil.

11. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd sumarizuje skutkové okolnosti, ktoré sa udiali pred vydaním
rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalobcu. V danom prípade (tak ako správne sumarizoval súd
prvej inštancie) z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie sa snažil o vytýčenie pojednávania
od počiatku podania žalobného návrhu zo strany žalobcu (žaloba bola podaná dňa 02.02.2022).

I pojednávanie, ktoré súd prvej inštancie vytýčil na 10.01.2024, bolo len odročením termínom
pojednávania,ato(odpočiatku)zdôvodovnastranežalobcu.Súdprvejinštancietedavytýčilopakovane
odročený termín pojednávania na 10.01.2024. O uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie vyhotovil
predvolanie (č. l. 191), v ktorom uviedol, že termín konania odročeného pojednávania bude dňa
10.01.2024 o 10.00 hod. a súčasne uviedol poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie

podľa § 247 a § 278 CSP, ako i možnosť strany dať sa zastúpiť inou osobou, resp. zástupcom. Uvedené
predvolanie súd prvej inštancie doručil sporovým stranám a predvolanie žalobca osobne prevzal dňa
01.12.2023 (č. l. 193). V medzičase, t. j. v čase medzi doručením predvolania zo strany súdu prvej
inštancie žalobcovi (01.12.2023) a konaním pojednávania (10.01.2024) doručil žalobca súdu návrh na
prerušenie konania z dôvodu jeho nepriaznivého finančného postavenia, v dôsledku ktorého nemôže na

pojednávania vycestovať. Súd prvej inštancie následne dňa 19.12.2023 vyhotovil výzvu, ktorou doručil
žalobcovi vyjadrenie žalovanej k jeho návrhu na prerušenie konania spolu s výzvou na vyjadrenie sa
ktomu,činatomtoprerušeníkonaniatrvá(č.l.205).Tátovýzvabolažalobcovidoručenádňa09.01.2024
(podľa údajov v elektronickom súdnom spise). Žalobca dňa 10.01.2024 o 8:52 doručil súdu mailové
podanie, v ktorom uviedol, že na prerušení konania trvá ako aj na svojej osobnej prítomnosti na

konanom pojednávaní, avšak v jeho súčasnej finančnej situácii to nie je možné a navrhol súdu riešenie
v podobe prerušenia konania, alebo stanovenia termínu pojednávania cez IT technológiu. Súd prvej
inštancie uvedený dôvod neakceptoval ako ospravedlniteľný, keď návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol a vydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu, voči ktorému následne žalobca podal návrh na jeho
zrušenie, o ktorom ďalej rozhodol súd prvej inštancie v tomto konaní napadnutým uznesením tak, že

ho zamietol.

12. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti, odvolaciu námietku žalovaného,
ktorou poukazoval na chybu súdu, ktorý podľa jeho názoru vydal dve súbežné podania, ktoré si odporujú
(predvolanie na pojednávania konané dňa 10.01.2024 a výzvu na vyjadrenie, či trvá na svojom návrhu

prerušení konania – poznámka odvolacieho súdu), vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca poukazoval
na výzvu súdu, či trvá na podanom návrhu na prerušenie konania, ktorá mu bola doručená dňa
09.01.2024, keď na druhý deň sa malo konať pojednávanie, čomu nerozumel. V odvolaní konštatoval,
že otázku uvedenú vo výzve mohol zodpovedať osobne na pojednávaní dňa 10.01.2024, na ktoré savčas a dostatočne pripravil. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou argumentáciou žalobcu primárne
dáva do pozornosti skutočnosť, že táto námietka sa javí ako nelogická a účelová. Je tomu tak z dôvodu,
že súd prvej inštancie doručil v dostatočnom časovom predstihu žalobcovi predvolanie na pojednávanie

vytýčené na 10.01.2024. Zároveň je pravdou, že súd prvej inštancie tiež (ako už bolo vyššie spomenuté)
doručil žalobcovi i výzvu zo dňa 19.12.2023, ktorou doručil vyjadrenie žalovanej k jeho návrhu na
prerušenie konania spolu s výzvou na vyjadrenie k tomu, či na tomto prerušení trvá (č. l. 205), ktorá bola
žalobcovi doručená dňa 09.01.2024. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade z vyššie uvedenej
výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 19.12.2023 nevyplýva žiadna skutočnosť svedčiaca tomu, že by súd

prvej inštancie upovedomil žalobcu o tom, že by sa pojednávanie vytýčené na 10.01.2024 nekonalo.
Zároveň ako nelogické sa javí to, že by si žalobca myslel, že ak mu súd prvej inštancie doručil výzvu
na vyjadrenie sa k tomu, či trvá na svojom návrhu na prerušenie konania, aby si myslel, že ďalej už
nie je dôvod pre konanie pojednávania dňa 10.01.2024 a naopak. Uvedenému svedčí i to, že žalobca
v mailovom podaní zo dňa 10.01.2024, ktoré doručil súdu v deň pojednávania o 8:52, reagoval na danú
výzvu, keď vyjadril, že naďalej trvá na prerušení konania. Navyše žalobca v mailovom podaní nevyjadril

svoju obavu ohľadom toho, že by ho doručenie predmetnej výzvy zo strany súdu prvej inštancie miatlo
v tom, či sa pojednávanie bude konať, keď túto obavu vyjadril len v návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie a následne v odvolaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd túto odvolaciu argumentáciou
žalobcu vyhodnotil ako irelevantnú a účelovú.

13. Ďalej v podanom odvolaní žalobca poukazoval na svoj nepriaznivý finančný stav a komplikácie
súvisiace s cestovaním, ktoré podľa jeho názoru mu neumožňujú sa včas dostaviť na pojednávanie.
V tejto súvislosti poukázal na postup súdu prvej inštancie, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie, s ktorým
sa nestotožňuje. Ďalej poukazoval na to, že mu súd prvej inštancie mal najskôr doručiť výzvu a umožniť
mu, aby sa v lehote 7 dní vyjadril, či trvá na svojom návrhu na prerušenie konania a až následne stanoviť

termín pojednávania.

13.1. Odvolací súd v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o jeho nepriaznivom finančnom stave súhlasne
poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie, že tento dôvod nie je neočakávanou prekážkou, ktorú
by nebolo možné v lehote, od kedy mu bolo doručené predvolanie na pojednávania (dňa 01.12.2023) do

samotného konania pojednávania (dňa 10.01.2024) vyriešiť. Odvolací súd dopĺňa, že ak teda žalobca
od počiatku, čo mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie vedel, resp. už skôr pred začatím
pojednávania vedel, že nemá dostatok finančných prostriedkov na pricestovanie na toto pojednávanie
(keď uvedený dôvod už tvrdil v konaní v súvislosti s jeho návrhom na prerušenie konania) resp., že takýto
nepriaznivý stav u neho pretrváva, nič mu nebránilo v tom už skôr súdu navrhnúť možnosť vykonania

pojednávania prostredníctvom videokonferencie. Avšak tak učinil až mailovým podaním doručeným
súdu dňa 10.01.2024 o 8:52, t. j. v deň konania pojednávania. Navyše odvolací súd uvádza, že
žalobca v uvedenom mailovom podaní len vyjadril, že naďalej zotrváva na svojom návrhu na prerušenie
konania a tiež len to, že má nepriaznivú finančnú situáciu, a preto súdu navrhuje riešenie v podobe
prerušenia konania, alebo vykonania pojednávania v prostredníctvom IT technológie. Iné skutočnosti,

pre ktoré sa konanie má odročiť, ktoré by súdu ešte známe neboli neuviedol. Zároveň odvolací súd dáva
žalobcovi do pozornosti, že je na vôli súdu prvej inštancie, či i pred samotným konaním pojednávania
doručí strane výzvu na vyjadrenie sa, či zotrváva na svojom návrhu na prerušenie konania. Súd prvej
inštancie k uvedenému postupu pristúpil v kumulácií, keď spolu s vyjadrením žalovanej k návrhu žalobcu
na prerušenie konania doručoval i samotnú výzvu žalobcovi, či na tomto svojom návrhu zotrváva.

Odvolací súd uvádza, že daný postup zo strany súdu prvej inštancie nie je možné vzhliadnuť ako
nesprávny a nezákonný procesný postup a ani ako mätúci. Zároveň je nutné uviesť, že tento postup
súduprvejinštancienemusíbyťtotožnýsočakávanímzostranysporovejstrany,keďnapĺňapredpoklady
zákonnosti.

14. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na námietku žalobcu, ktorý v podanom odvolaní
namietal nadbytočnosť postupu súdu prvej inštancie s poukazom na to, že súd prvej inštancie vytyčoval
termíny pojednávania, keď mal za to, že bez jeho prítomnosti by tieto boli zbytočné a súd prvej inštancie
tým navyšoval trovy konania. Súd prvej inštancie je po začatí súdneho konania povinný postupovať
v zmysle a v súlade s procesnými postupmi zakotvenými v procesnom predpise, ktorým je v danom

prípade Civilný sporový poriadok. Podľa ustanovenia § 157 CSP, súd musí v konaní postupovať tak,
aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní, zohľadňujúc povahu
konania. Po doručení žaloby je súd povinný postupovať v súlade s princípom arbitrárneho poriadku
(princíp jednotnosti konania). Tiež je povinný konať rýchlo a hospodárne, čo zodpovedá obsahu právana spravodlivý súdny proces, ktorého požiadavkou je prejednať a rozhodnúť vec bez zbytočných
prieťahov. Súd napĺňa princíp rýchlosti a hospodárnosti tak, ako sa to deklaruje v článku 10 CSP,
a to prostredníctvom procesných úkonov. Súd má postupovať v konaní tak, aby bolo možné vec

rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Zákon reflektuje na skutkové okolnosti a právnu náročnosť
prejednávanej veci, keď povinnosť súdu zmierňuje zohľadnenie povahy prejednávaného sporu. Inak
povedané v danom prípade bolo úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so
žiadosťou o jeho rozhodnutie (pozri rozhodnutie Ústavného súd SR, III. ÚS 69/2011). V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvej
inštancie postupoval podľa vyššie definovaného ustanovenia § 157 CSP, keď vo veci mienil nariadiť
pojednávanie (pojednávania) a výsluch (výsluchy) žalobcu. Avšak napriek tomu, že mienil postupovať
vo veci zákonným spôsobom, od počiatku z dôvodov na strane žalobcu nebolo možné vykonať vytýčené
pojednávania a ani nariadený výsluch žalobcu. Odvolaciemu súdu sa teda javí ako nezrozumiteľný
argument žalovaného, ktorým poukazoval na procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý v dôsledku

neustálych dôvodov na strane žalobcu odročoval vytýčené pojednávania a výsluchy žalobcu na iné
termíny, keď prihliadal na (dovtedy) ospravedlniteľné dôvody na strane žalobcu. V danom prípade preto
nie je možné procesnému postupu súdu prvej inštancie nič vytknúť, keď naopak súd prvej inštancie sa vo
veci snažil postupovať v zmysle ustanovenia § 157 CSP, t. j. hospodárne a teda nariadiť pojednávanie
a výsluch žalobcu, k čomu však z dôvodov na strane žalobcu od počiatku začatia konania (02.02.2022

- podanie žaloby) až doteraz úspešne nedošlo. Zároveň odvolací súd uvádza, že takýmto zákonným
postupom súdu prvej inštancie, nedošlo k nedôvodnému navyšovaniu trov konania.

15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sám žalobca v podanom odvolaní poukazoval na
skutočnosť, že v jeho prípade už dlhšie pretrvávali finančné a sociálne problémy, z dôvodu ktorých

i navrhoval prerušenie konania. Odvolací súd uvádza, že tieto dôvody, ktoré žalobca v konaní uvádzal a
pre ktoré požadoval i prerušenie konania (ktorému vyhovené nebolo), nepredstavovali ospravedlniteľné
dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1
CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol
na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie

možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je
možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala v
značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť
na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní
včas ospravedlnil. Dôvody, pre ktoré žalobca žiadal odročiť pojednávanie konané dňa 10.01.2024, na

ktorom súd prvej inštancie vyhlásil kontumačný rozsudok a ktorými tiež odôvodňoval i svoj návrh na
prerušenie konania, nie sú ospravedlniteľnými dôvody a sú v rozpore so základnými princípmi súdneho
konania, ktoré má byť rýchle a hospodárne, bez zbytočných prieťahov, keď vyčkávanie na získanie
finančných prostriedkov na vycestovanie takýto účel nespĺňa. Uvedený argument tak podľa názoru
odvolacieho súdu nepredstavuje relevantný dôvod na odročenie pojednávania (nad rámec uvedeného

ani na prerušenie konania), preto podľa názoru súd prvej inštancie dôvodne rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu.

16. Navyše neuniklo pozornosti odvolacieho súdu i to, že súd prvej inštancie žalobcu v priebehu
prvoinštančného konania viackrát poučil o tom, že v prípade, ak sa na pojednávanie ako i na výsluch

nedostaví z ospravedlniteľného dôvodu, môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Súd prvej
inštancie o tejto možnosti poučil žalobcu pri každom jeho predvolaní na pojednávania. Zároveň súd prvej
inštancie poučil žalobcu i v súlade s § 183 CSP, resp. žalobcu poučil o tom, že pojednávanie je možné
odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom uviedol tiež to, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby
sa dala v ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej

nepriaznivého zdravotného stavu. Taktiež bol žalobca v konaní súdom prvej inštancie písomne poučený
ajojehoostatnýchprávach,najmäoprávezvoliťsizástupcu,ktorýhovkonanímôžezastupovať,aletiež
o práve na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci. Taktiež odvolací súd uvádza, že i nad
rámec odvolacích dôvodov preskúmal existenciu procesných podmienok (ex offo), ktorých nedostatok
v danom prípade nevzhliadol (§ 161 ods. 1 CSP).

17. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Ndob/9/2022 zo dňa 25.10.2022, v súvislosti s inštitútom
rozsudku pre zmeškanie poukázal na závery prijaté Ústavným súdom SR v uznesení zo dňa 4. júna
2019, č. k. I. ÚS 233/2019-22, v zmysle ktorých bolo vyslovené, že „formalistický výklad ustanovenia§ 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných
podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne
konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne

dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa
názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných
podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci.
Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych
znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v

neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť
podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“ Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenal,
že vzhľadom na obdobnú právnu úpravu rozsudku pre zmeškanie žalovaného zakotvenú v § 274 CSP
a rozsudku pre zmeškanie žalobcu zakotvenú v § 278 CSP, sú vyššie uvedené závery ústavného súdu
aplikovateľné aj na rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydaný podľa § 278 CSP.

17.1. Odvolací súd rešpektujúc právne závery vyšších súdnych autorít konštatuje, že v danom prípade
nešlo o formalistický postup súdu prvej inštancie, keď na pojednávaní konanom dňa 10.01.2024 vyhlásil
na návrh žalovanej strany rozsudok pre zmeškanie žalobcu. V danom prípade od začatia konania
nedošlo k nariadeniu pojednávaniu, hoci sa súd prvej inštancie o tento postup usiloval, no neúspešne,
a to z dôvodov na strane žalobcu (ktoré spočiatku vzhliadol ako ospravedlniteľné) a vzhľadom na

uvedené v konaní ani nebolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Odvolací súd z uvedených dôvodov
preto vyhodnotil postup súdu prvej inštancie za dôvodný, nenapĺňajúci znaky formalizmu. Žalobca pred
súdom prvej inštancie a ani pred odvolacím súdom nepreukázal ospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý
sa na pojednávanie nedostavil. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne posúdil, že
nie sú splnené predpoklady na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pretože ospravedlniteľným dôvodom

nie je okolnosť (nedostatok finančných prostriedkov na cestovanie), ktorá bola žalobcovi známa a
ktorá síce objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili
tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil, prípade už skôr navrhol jeho vykonanie
prostredníctvom videokonferencie (§ 175 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie doručoval predvolanie na
pojednávanie na 10.01.2024 žalobcovi, ktorý má vykázané doručenie dňa 01.12.2023. Z uvedeného je

tak nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalobca mal dostatok času, aby súdu oznámil, že sa nariadeného
pojednávania nezúčastní, keďže už dlhšiu dobu podľa jeho tvrdení u neho prevláda nepriaznivá finančná
situácia, resp. k tomu aby aspoň túto nepriazeň preukázal, alebo navrhol postup podľa § (§ 175 ods. 2
CSP), ktorý však navrhol až v deň samotného konania pojednávania.

18. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o nutnosti postupu
podľa § 387 ods. 1 CSP, k potvrdeniu uznesenia súdu prvej inštancie (prihliadajúc na ustanovenie §
234 ods. 2 CSP), ktorým zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a ktorý hodnotí
odvolací súd ako vecne správny.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).