Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 58Csp/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423203571
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423203571.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobkyne:

U. N., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XX, D., zast.: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom
Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 892,19 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 72,10 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 820,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 %
ročne zo sumy 892,19 Eur od 15.12.2022 do 28.08.2023 a úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo

sumy 820,09 Eur od 29.08.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2023 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 892,19 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou
motorového vozidla zn. MERCEDES-BENZ, ev. č. D., C.: L. (ďalej len „Vozidlo“). Škoda na Vozidle
bola spôsobená dňa 14.09.2022 prevádzkou motorového vozidla v držbe p. Ľ. A., E.. Č.. D., ktoré
bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. K poistnej udalosti došlo v D. na N. B. a žalovaná

ju zaevidovala pod č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa si u žalovanej uplatnila nárok na poistné plnenie.
Opravu Vozidla zabezpečila spoločnosť FOBIS, spol. s. r. o., so sídlom Pri vinohradoch 269/J, 831 06
Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 31 379 575 (ďalej len „opravca“). Po nahlásení poistnej udalosti
opravca vykonal opravu Vozidla. Žalobkyňa následne v rámci likvidácie poistnej udalosti predložila
žalovanej všetky potrebné doklady vrátane faktúry za opravu Vozidla a nájom náhradného vozidla č.
FA XXXXXXX zo dňa 16.11.2022 na sumu 2.773,48 Eur vrátane DPH. Cena za opravu Vozidla bola
určená kalkulačným systémom AUDATEX, a to na základe zápisov o poškodení Vozidla. Žalovaná

ukončila prešetrovanie poistnej udalosti dňa 29.11.2021 a žalobkyni zaslala oznámenie o poukázaní
náhrady škody, v ktorom uviedla, že jej poskytuje poistné plnenie vo výške 1.881,29 Eur. Rozdiel medzi
nárokom na poistné plnenie podľa faktúry opravcu a podľa oznámenia o poukázaní náhrady škody
predstavuje 892,19 Eur. Žalovaná uviedla, že dôvodom pre takéto zníženie poistného plnenia by mala
byť vyššia cena normohodiny práce (ďalej len „NH“) a nedoloženie nadobúdacích dokladov opravcu
k náhradným dielom použitým pri oprave Vozidla. Nájomné za náhradné vozidlo žalovaná uhradila v
plnom rozsahu. Žalovaná poistné plnenie znížila bez riadneho odôvodnenia. Kalkulácia opravcu, ktorá je

prílohoufaktúry,bolavyhotovenánazákladezápisovopoškodeníVozidla.Množstvovykonanejprácepri
oprave Vozidla bolo určené metodikou, ktorá je súčasťou systému AUDATEX určeného na vyhotovenie
kalkulácií za opravu motorových vozidiel a zároveň bol pri oprave dodržaný technologický postup
výrobcu Vozidla. Uvedené skutočnosti vyplývajú z kalkulácie priloženej k faktúre za opravu Vozidla, akoaj z osobitného potvrdenia opravcu. V kalkulácii opravcu sú uvedené číselné kódy náhradných dielov,
ktoré boli použité pri oprave Vozidla. Žalovaná v rámci likvidácie poistnej udalosti nespochybnila nárok
žalobkyne na poistné plnenie a k poistnej udalosti zaslala žalobkyni oznámenie o poukázaní náhrady

škody. Otázka vzniku nároku žalobkyne na poistné plnenie teda nie je medzi stranami sporná. Sporná
je výška poistného plnenia, keďže toto bolo zo strany žalovanej znížené s uvedením všeobecného
odôvodnenia,zktoréhoniejezrejmé,akýmspôsobomboloposkytnutépoistnéplnenieurčené.Žalovaná
si mala v prípade pochybností po skončení opravy Vozidla obhliadkou preveriť, aké náhradné diely
boli použité pri oprave Vozidla (ani predloženie nákupných dokladov k náhradným dielom napokon

nedokazuje, že tieto diely boli skutočne použité pri oprave). Zníženie výsledných cien za opravu Vozidla
len z dôvodu, že opravu Vozidla vykonala nezávislá opravovňa bez zmluvného vzťahu so žalovanou,
žalobkyňa považovala za neopodstatnené a účelové. Žalovaná v oznámení o poukázaní náhrady škody
vychádza z vlastnej záverečnej kontrolnej kalkulácie opravy, ktorá nepredstavuje výšku primeraných
nákladov na opravu Vozidla, keďže udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v
závislosti od konkrétnych zadávaných vstupných údajov. Ide o výstup automatizovaného kalkulačného

systému, ktorý môže paušálne (odhadom) podľa nastavenia systému stanoviť predpokladanú cenu
opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej primeranej a účelnej cene
realizovanej opravy poškodeného Vozidla. Výsledná cena opravy v automatizovanom kalkulačnom
systéme AUDATEX je závislá od vstupných údajov, a preto výstup tohto kalkulačného programu nemôžu
byť jediným smerodajným kritériom pre určenie výšky poistného plnenia. Kontrolná kalkulácia žalovanej

nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet výšky primeranej ceny
uskutočnenej opravy Vozidla. Limitácia výšky poistného plnenia kontrolnou kalkuláciou žalovanej je v

rozpore s § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) a v rozpore s § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorých bola
žalovaná povinná poskytnúť žalobkyni poistné plnenie zodpovedajúce skutočnej škode na Vozidle, a

nie poistné plnenie zodpovedajúce potencionálnej škode na Vozidle vypočítanej na základe vlastných
vstupných údajov žalovanej. Rozdiel medzi výškou škody podľa faktúry opravcu a podľa oznámenia
o poukázaní náhrady škody predstavuje 892,19 Eur. Ak by dôvodmi pre takýto rozdiel bola iba cena
NH a cena náhradných dielov, tak tento rozdiel by bol podstatne nižší. Oznámenie o poukázaní
náhrady škody je formulované dosť všeobecne, výpočet výšky poistného plnenia v ňom nie je riadne

zdôvodnený, pričom je evidentné, že sa zníženie poistného plnenia týka aj iných fakturovaných položiek,
ktoré žalovaná v oznámení o poukázaní náhrady škody vôbec neuvádza. Žalobkyňa nemá k dispozícii
záverečnú kontrolnú kalkuláciu žalovanej, na základe ktorej takýmto spôsobom žalovaná znížila poistné
plnenie, a preto môže vychádzať len z obsahu predbežných kontrolných kalkulácií žalovanej, ktoré má
k dispozícii a z kalkulácie opravcu, ktorá je prílohou faktúry opravcu. Predbežné kontrolné kalkulácie

žalovanej však nekorešpondujú s oznámením o poukázaní náhrady škody a vôbec neuvádzajú ceny
jednotlivých náhradných dielov, ale iba celkovú cenu náhradných dielov. Oznámenie o poukázaní
náhrady škody neobsahuje ani len sumárny rozpis rozdielov medzi kalkuláciou opravcu a kalkuláciou
žalovanej,ktorábolapodkladomprezníženiepoistnéhoplnenia.Takétooznámenieopoukázanínáhrady
škody nespĺňa obsahové náležitosti v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, podľa

ktorého bola žalovaná povinná riadnym spôsobom a konkrétne písomne vysvetliť dôvody zníženia
poistnéhoplnenia.Postupžalovanejpriprešetrovanípoistnejudalostiazáverytohtoprešetrovaniasútak
značne nepreskúmateľné. Spôsob určenia výšky poistného plnenia je v rozpore so spôsobom obvyklým
v obdobných veciach, ako aj s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Náklady vynaložené
na opravu Vozidla nemožno považovať za neprimerané. Skutočnosti odôvodňujúce pochybnosť použitia

iných náhradných dielov ako tých, ktoré opravca žalobkyni vyúčtoval, žalovaná v rámci likvidácie
poistných udalostí neuviedla. Dôvody zníženia poistného plnenia preto nie je možné hodnotiť inak ako
účelové. Žalovaná kalkulovala s jednotkovou cenou práce 26,66 Eur bez DPH/NH, zatiaľ čo opravca
si vyúčtoval cenu 40 Eur bez DPH/NH. Jednotková cena práce vyúčtovaná opravcom zodpovedá
obdobiu, v ktorom bola daná oprava vykonaná, ako aj značke a modelu opravovaného Vozidla. Znížením

poistného plnenia pri položke cena práce z dôvodu, že opravu vykonala nezávislá opravovňa bez
zmluvného vzťahu so žalovanou, žalovaná nedovolene a bez akéhokoľvek objektívneho ospravedlnenia
cenovo diskriminuje nezávislé opravovne bez zmluvného vzťahu s ňou. Žalovaná týmto konaním napĺňa
skutkovú podstatu zneužívania dominantného postavenie na relevantnom trhu podľa § 5 ods. 3 písm.c) zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
keď pri stanovení výšky poistného plnenia rozdielnym spôsobom zaobchádza s poistenými v závislosti
od toho, či si nechali opravu poškodeného vozidla vykonať v autorizovanej

opravovni, v zmluvnej opravovni žalovanej alebo v nezávislej opravovni bez zmluvného vzťahu s ňou.
Žalovaná odmieta poskytnúť poistné plnenie zodpovedajúce jednotkovej cene práce 40 Eur bez DPH/
NH, hoci v prípade opráv v autorizovaných opravovniach akceptuje niekoľkonásobne vyššie ceny NH.

Žalovaná uviedla, že ňou určená cena NH by mala zodpovedať prieskumu trhu u porovnateľných
opravcov. Nie je zrejmé, z akých údajov pri určení tejto primeranej jednotkovej ceny práce žalovaná
vychádzala, akým spôsobom z nich bola táto cena vypočítaná a ani to, kedy a ako žalovaná vykonávala
údajný prieskum trhu. Žalovaná sa neoprávneným znižovaním poistného plnenia zákazníkom opravcu
snaží opravcu donútiť, aby aj on vykonával nízkonákladové nekvalitné opravy za minimálnu cenu
práce s použitím najlacnejších nekvalitných náhradných dielov a najlacnejších nekvalitných lakovacích

materiálov ako jej zmluvné neautorizované opravovne. Pri určení primeranej ceny NH je potrebné
vychádzať z celého cenového pásma relevantného trhu opravovní, ktoré tvoria spolu s nezávislými
opravovňami aj autorizované opravovne. Pokiaľ opravcom účtované ceny NH nevybočujú pri zohľadnení
obdobia opravy Vozidla, náročnosti daných pracovných úkonov a značky a modelu opravovaného
Vozidla z tohto cenového pásma, tak nie je možné tvrdiť, že ide o neprimerané ceny. Jednotková cena

práce 40 Eur bez DPH/NH je pritom výrazne nižšia ako ceny NH v autorizovaných opravovniach pri
porovnateľných opravách. Neexistuje žiadna cenová regulácia, ktorá by určovala horný limit cien NH
pre jednotlivé kategórie opravovní. Cenotvorba je výsledkom ponuky a dopytu na relevantnom trhu
opravovní, čo by mala žalovaná rešpektovať. Takéto rozdielne určovanie výšky poistného plnenia v
závislosti od toho, ktorá opravovňa vykonala opravu poškodeného Vozidla, je v rozpore aj s nariadením

Európskej komisie č. 461/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (tzv. bloková
výnimka), z ktorého vyplýva, že všetky opravovne majú rovnaké postavenie a nemožno zvýhodňovať
alebo znevýhodňovať, resp. preferovať niektoré z nich, keďže dáva nezávislým opravovniam legislatívne
záruky pre vykonávanie značkového servisu. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na ustálenú

rozhodovaciučinnosťOkresnéhosúduBratislavaIvtejtootázke,napríkladnarozsudokOkresnéhosúdu
Bratislava I sp. zn. 25Cb/90/2020 zo dňa 09.06.2021. Ďalej žalobkyňa uviedla, že požiadavka žalovanej
na predloženie nadobúdacích dokladov opravcu k náhradným dielom použitým pri oprave Vozidla
nemá žiadnu oporu v ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je žalovaná
oprávnená od žalobkyne vyžadovať iba také doklady, ktoré sú objektívne potrebné na riadne prešetrenie

poistnej udalosti. Toto zákonné ustanovenie nemožno interpretovať extenzívne v tom zmysle, že môže
žalovaná vyžadovať od žalobkyne predloženie akýchkoľvek dokladov bez zohľadnenia ich relevancie
pre riadne prešetrenie poistnej udalosti a objektívnej možnosti ich predloženia. Žalobkyňa nemá právnu
možnosť dožadovať sa účtovných dokladov v rámci dodávateľskej siete opravcu. Žalovaná by taktiež
nemusela uznať ako nadobúdacie doklady ani takéto doklady vydané opravcovi jeho dodávateľmi

napr. s odôvodnením, že nejde o autorizovaného predajcu pre Slovenskú republiku. Aj z rozhodovacej
činnosti Okresného súdu Bratislava I sú známe konkrétne prípady, kedy žalovaná aj napriek predloženiu
nadobúdacích dokladov opravovne stále považovala originalitu náhradných dielov za nepreukázanú
a vyžadovala predloženie ďalších dokladov o obstaraní náhradných dielov (napr. rozsudok sp. zn.
9C/108/2015 zo dňa 07.11.2019). Zníženie poistného plnenia z dôvodu nepreukázania originality

náhradných

dielov použitých pri oprave Vozidla je preto nedôvodné. Okrem toho samotné predloženie nadobúdacích
dokladov nie je žiadnym dôkazom o tom, že daný dodaný náhradný diel bol aj skutočne použitý

pri oprave Vozidla. Žalovaná aj v tejto súvislosti uskutočňuje nedovolenú cenovú diskrimináciu, čím
zneužíva svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu, keď v prípade nezávislých opravovní bez
zmluvného vzťahu s ňou vychádza z predpokladu nekvalitne vykonanej opravy za použitia najlacnejších
nekvalitných náhradných dielov a odmieta uhrádzať náklady na originálne náhradné diely, zatiaľ čo v
prípade opráv vykonaných v autorizovaných opravovniach takýto postup neuplatňuje a za nadobúdací

doklad považuje faktúru vystavenú opravovňou. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9CoCsp/13/2020 zo dňa 22.10.2020 a rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 7CoCsp/5/2021 zo dňa 29.06.2022. V predbežnej kontrolnej kalkulácii žalovanej zo
dňa08.11.2022absentujenáhradnýdielnálepka(2621)vcene20,47EurvrátaneDPH.Niejetakzrejmé,či napokon žalovaná vôbec uznala potrebu použitia tohto náhradného dielu pri oprave Vozidla. V prípade
šiestich náhradných dielov zadala žalovaná do tejto kontrolnej kalkulácie rovnaké náhradné diely ako
opravca a v prípade štyroch náhradných dielov zadala náhradné diely s odlišným kódom od dodávateľa

AUTO KELLY. Žalovaná v odpovedi na sťažnosť uviedla, že v prípade nedoloženia nadobúdacích
dokladov k náhradným dielom použitým pri oprave zadáva do svojich kontrolných kalkulácií alternatívne
náhradné diely a v prípade, ak nie sú alternatívne náhradné diely k dispozícii, tak vykonáva zrážku
30 % z cien originálnych náhradných dielov. Je evidentné, že žalovaná aj v tomto prípade takýmto
spôsobom pri väčšine náhradných dielov vykonala zrážku 30 % z cien originálnych náhradných dielov.

Žalovaná nemá žiadny zákonný základ na vykonávanie takejto optimalizácie cien náhradných dielov. Ak
už žalovaná vychádzala z predpokladu, že mali byť pri oprave Vozidla použité alternatívne náhradné
diely, tak mala uviesť konkrétne alternatívne náhradné diely s ich konkrétnymi cenami. Ak to pomocou
svojich databáz a katalógov nedokázala urobiť, tak to znamená, že v čase opravy Vozidla neboli tieto
náhradné diely ako alternatívne vôbec dostupné, ako alternatívne na trhu neexistovali a opravca ich ani
len potenciálne nemohol ako alternatívne použiť pri oprave Vozidla. Žalovaná v odpovedi na sťažnosť

uviedla, že v prípade predloženia nadobúdacích dokladov opravcu by prehodnotila výšku poistného
plnenia. Ide o neprofesionálny postup pri prešetrovaní poistnej udalosti, ktorý by nemal byť zo strany
súduakceptovaný.ŽalobkyňavtejtosúvislostipoukázalaajnarozsudokOkresnéhosúduBratislavaIsp.
zn. 23Csp/132/2020 zo dňa 27.10.2022. Okrem dlžného poistného plnenia si žalobkyňa uplatnila nárok
na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR

č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov a na základe § 11 ods. 7 zákona o PZP vo výške 7 % ročne zo sumy 892,19 Eur od 15.12.2022
do zaplatenia. V zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie
do 15 dní odo dňa skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Žalovaná ukončila prešetrovanie poistnej
udalosti dňa 29.11.2022. Lehotu na poskytnutie poistného plnenia tak mala do 14.12.2022. Keďže do

tohtodátumuneposkytlažalovanážalobkynipoistnéplnenievplnejsume,taksadňa15.12.2022dostala
do omeškania so zaplatením dlžného poistného plnenia vo výške 892,19 Eur. V tom čase bola základná
úroková sadzba ECB vo výške 2 %. Na základe uvedených skutočností

žalobkyňa navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov
konania.

2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Mestského súdu Bratislava IV č.k.

58Csp/16/2023-49 zo dňa 27.07.2023 uviedol, že žalobca ako poškodený z predmetnej škodovej
udalosti si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody, ktorá mu touto škodovou udalosťou na
motorovom vozidle vznikla, nakoľko v čase vzniku škodovej udalosti mal Ľ. A. svoje motorové vozidlo
poistené u žalovaného povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Následne si žalobca dal opraviť predmetné poškodené motorové vozidlo v

neautorizovanom servise F., I.. I. W..V.., I. I.A. N. C. XXX/X, XXX XX D. (ďalej len „autoservis“), ktorý
dňa 16.11.2022 vystavil faktúru č. XXXXXXX za opravu poškodeného motorového vozidla a za nájom
náhradného motorového vozidla vo výške 2.773,48 Eur s DPH (2.293,48 Eur/oprava a 480,- Eur/
nájom). V priebehu likvidácie tejto škodovej udalosti pristúpil žalovaný k prešetreniu príčiny vzniku
škody a rozsahu vzniknutej škody a listom zo dňa 29.11.2022 oznámil autoservisu, že z povinného

zmluvného poistenia vinníka (poisteného) poukazuje náhradu škody za poškodenie motorového vozidla
vo výške 1.881,29 Eur. Náhradu škody stanovil žalovaný v súlade s § 442, 443 Občianskeho zákonníka
nasledovne: faktúra za opravu vo výške 2.293,48 Eur; nepriznané položky (vyššia NH, nedoloženie
ND) vo výške - 892,19 Eur; priznané náklady na opravu vo výške 1.401,29 Eur; faktúra za prenájom
náhradného vozidla vo výške 480 Eur; poistné plnenie spolu vo výške 1.881,29 Eur. Žalobca v podanej

žalobe nesúhlasí so „znížením výsledných cien za opravu Vozidla len z dôvodu, že opravu Vozidla
vykonala nezávislá opravovňa bez zmluvného vzťahu so žalovanou“, pričom takéto „zníženie“ považuje
žalobca za neopodstatnené a účelové. Poukazuje pri tom na to, že „množstvo vykonanej práce pri
oprave Vozidla (poškodeného motorového vozidla - pozn. žalovaného) bolo určené metodikou, ktorá
je súčasťou systému AUDATEX určeného na vyhotovenie kalkulácií za opravu motorových vozidiel a

zároveň bol pri oprave dodržaný technologický postup výrobcu Vozidla. Uvedené skutočnosti vyplývajú
z kalkulácie priloženej k faktúre za opravu Vozidla, ako aj z osobitného potvrdenia opravcu. V kalkulácii
opravcu sú uvedené číselné kódy náhradných dielov, ktoré boli použité pri oprave Vozidla.“ Na základe
kalkulácie a predloženej faktúry žalovaný vypočítal poistné plnenie, v rámci ktorého nepriznal žalobcovinelikvidné položky, ktoré predstavujú sumu vo výške 892,19 Eur s DPH a ktorá je aj predmetom tohto
konania. Suma nelikvidných položiek predstavuje: (i) navýšenú cenu použitých náhradných dielov -
žalovaný uvažoval s použitím alternatívnych náhradných dielov, avšak autoservis v kalkulácii opravy,

ktorá tvorí prílohu vystavenej faktúry, počítal s originálnymi náhradnými dielmi. Rozdiel vo výške 101,72
Eur s DPH je sporný a je predmetom tohto konania; (ii) navýšený lakovací materiál - opravca použil
koeficient 130%, pričom podľa žalovaného mu prináleží iba lakovací koeficient 111%, a to vzhľadom
k technológii lakovania, ktorú predmetný autoservis používa. Pokiaľ by mal autoservis vyšší náklad
spojený s lakovaním, je potrebné ho relevantne preukázať. Rozdiel vo výške 210,62 Eur s DPH je sporný

a je predmetom tohto konania; (iii) navýšená normohodina (NH) - žalovaný považoval za primeranú
výšku NH sumu vo výške 32,- Eur s DPH, avšak autoservis v kalkulácii opravy, ktorá tvorí prílohu
vystavenej faktúry počítal s NH vo výške 48,- Eur s DPH. Rozdiel vo výške 517,44 Eur

s DPH je sporný a je predmetom tohto konania; (iv) drobný jedincový materiál (ďalej DJM) a čiastku na

ostatné drobné práce vo výške 62,40 Eur s DPH. Pri stanovení výšky poistného plnenia použil žalovaný
systém AUDATEX, rovnako ako autoservis. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom predložená faktúra
autoservisu č. XXXXXXX neobsahovala údaj o použití originálnych náhradných dielov, žalovaný ich
použitie nepovažoval za preukázané. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyzval autoservis na predloženie
nadobúdacích daňových dokladov k náhradným dielom, ktoré boli použité pri oprave poškodeného

motorového vozidla, ktoré by potvrdzovali ich originalitu. Autoservis však žalovanému odmietol tieto
doklady poskytnúť dôvodiac, že tieto dokumenty tvoria obchodné, ako aj daňové tajomstvo. Žalovaný
k ďalším tvrdeniam žalobcu v žalobe uviedol, že v jeho záujme nie je zisťovať obchodnú prirážku
autoservisu pri kúpe náhradných dielov, ale má záujem na tom, aby uhradil autoservisu plnenie
za diely v zodpovedajúcom reálnom vyhotovení, teda buď za alternatívne alebo originálne diely. K

overeniu originality dielov je pritom pre žalovaného dostačujúce predloženie dokladu od predajcu o
kúpe dielov, v ktorom je zrejmý dodávateľ dielov, dostatočne špecifikovaný diel/diely a dátum fakturácie/
dodania a nie jeho cena. K názoru žalobcu, že žalovaný mal na preverenie použitia konkrétnych
náhradných dielov vykonať doobhliadku po oprave, žalovaný uviedol, že by sa tak jednalo o absolútne
nehospodárny postup na preukázanie nároku, keby by mohlo dôjsť k situácií, že kontrola použitých

dielov by nebola rozpoznateľná pri obhliadke a vyžadovalo by sa odstrojovanie motorového vozidla
a pod. Z pohľadu hospodárnosti šetrenia škodovej udalosti je predloženie nadobúdacích dokladov k
náhradným dielom najrýchlejší a najúčinnejší spôsob preukázania oprávnenosti. Nakoľko žalobca ani v
rámci podanej žaloby neposkytol nadobúdacie doklady k údajne originálnym náhradným dielom, postup
žalovaného pri stanovení výšky poistného plnenia žalovaný naďalej považoval za správny majúc za to,

že ak mali byť na opravu poškodeného motorového vozidla použité nové originálne náhradné diely, je
potrebné,abytátoskutočnosťbolanespochybniteľnépreukázaná,t.j.abybolopreukázané,ženaopravu
vozidla boli skutočne zakúpené, dodané a použité nové originálne náhradné diely. V opačnom prípade
poškodenému žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na výplatu poistného plnenia vychádzajúceho z ceny
nových originálnych dielov použitých pri oprave poškodeného motorového vozidla. V konaní žalobca

doposiaľ nepreukázal, že by na opravu motorového vozidla boli použité nové originálne náhradné diely,
nakoľkoautoservisvykonávajúciopravuvozidlanadobúdaciedokladyohľadomtýchtodielovnepredložil.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/82/2017.
Zároveň si žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 47 ods. 8 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke
vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je toho názoru, že práve

vyššie uvedená zákonná úprava odzrkadľuje potrebu zákonne upraviť preukazovanie detailov vykonanej
opravy, ako aj povinnosť servisov preukazovať doklady o náhradných dieloch použitých pri oprave a
spôsob vykonania opravy. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania,
ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu
konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Preto je na žalobcovi, aby tvrdené skutočnosti

preukázal. Ak teda žalobca tvrdí, že k oprave vozidla došlo v rozsahu podľa faktúry č. XXXXXXX zo dňa
16.11.2022,atedažeopravabolafakturovanátak,akobolareálnevykonaná,jepovinnýtietoskutočnosti
preukázať. V prípade predloženia nadobúdacích dokladov od náhradných dielov

preukazujúcich ich originalitu žalovaný pristúpi k prehodnoteniu nároku žalobcu a doplateniu náhrady
škody v danej časti. Žalovaný pritom poukázal na obdobné konanie vedené na OS BA I pod sp. zn.
7C/27/2019 o zaplatenie 535,13 Eur, v ktorom sa súd obrátil na opravcu - spoločnosť FOBIS, spol. s r.o.
s výzvou na predloženie nadobúdacích dokladov k dielom účtovaným vo faktúre, pričom po predloženítýchto dokladov opravcom žalovaný pristúpil k doplateniu celej žalovanej sumy a konanie sa skončilo
späťvzatím žaloby zo strany žalobcu.

V rámci ďalšieho dokazovania z dôvodu absencie zdokladovania skutočného zakúpenia a použitia
nových originálnych dielov spomínaným autoservisom žalovaný navrhol uskutočniť dopyt na autoservis
F., I.. I. W..V.., I. I. N. C. XXX/J, XXX XX D. s výzvou na predloženie nadobúdacích dokladov k dielom
účtovaným vo faktúre č. XXXXXXX zo dňa 16.11.2022. K sume normohodiny žalovaný uviedol, že
žalovaný považoval za primeranú výšku NH sumu vo výške 32,- Eur s DPH a nie sumu, ktorú si vyúčtoval

autoservis, ktorý počítal s NH vo výške 48,- Eur s DPH. Žalovaný pritom vo svojej kalkulácii plne
akceptoval autoservisom uvádzaný počet časových jednotiek (ČJ) potrebných na lakovanie motorového
vozidla - 120 ČJ a na opravu motorového vozidla - 214 ČJ, t.j. sporná ostala iba samotná výška NH
(12 ČJ = 1 NH - pozn. žalovaného). Výšku NH, t.j. sumu vo výške 32,- Eur s DPH, ktorú žalovaný
v danom prípade priznal ako primeranú, pritom stanovil na základe prieskumu trhu pre porovnateľné
neautorizované autoservisy, pričom na podporu svojich tvrdení žalovaný priložil vzorky z prieskumu trhu.

Kontrolou svojho výpočtu však žalovaný zistil, že spravil výpočtovú (matematickú) chybu, v dôsledku
ktorej priznal žalobcovi náhradu za prácu vykonanú pri oprave poškodeného motorového vozidla o 72,10
Eur menej. Žalovaný tak poukáže žalobcovi doplatok náhrady škody vo výške 72,10 Eur. Rozdiel vo
výške 445,34 Eur s DPH, však žalovaný považuje aj naďalej za sporný a je predmetom tohto konania.
Žalovaný okrem uplatňovanej istiny vo výške 892,19 Eur rozporuje i uplatňovanie úrokov z omeškania

zo strany žalobcu. Žalovaný zdôrazňuje, že postup poisťovateľa (žalovaného) pri šetrení predmetnej
škodovej udalosti považuje za správny, keď poskytol žalobcovi náhradu škody vo výške 1.881,29 Eur (z
toho1.401,29Eurzaopravupoškodenéhomotorovéhovozidla)anievrozsahucelejpredloženejfaktúry,
z dôvodu nepredloženia všetkých potrebných dokladov na preukázanie oprávnenosti kalkulovaných
a uplatnených položiek, a teda nebol v plnom rozsahu preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

(žalovaného) nahradiť vzniknutú škodu v celkovo vyčíslenej výške faktúry, teda vo výške 2.773,48 Eur
s DPH. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 21.12.2023 vzala žalobu čiastočne späť uvádzajúc, že
žalovaná po začatí konania doplatila žalobkyni poistné plnenie v časti istiny vo výške 72,10 Eur.
Tieto peňažné prostriedky boli pripísané na účet advokátskej kancelárie dňa 28.08.2023. Žalobkyňa

pripojila detail pohybu na bankovom účte. Žalovaná síce uhradila túto časť istiny, ale neuhradila tomu
zodpovedajúce úroky z omeškania vo výške 7 % ročne od 15.12.2022. Žalobkyňa preto vzala žalobu
späť v časti o zaplatenie istiny 72,10 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením
tejto sumy až do 28.08.2023, tak žalobkyňa požadovala, aby súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni istinu 820,09 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7 % ročne od 15.12.2022 do

28.08.2023 zo sumy 892,19 Eur a od 29.08.2023 do zaplatenia zo sumy 820,09 Eur, aby vo zvyšnej časti

konanie zastavil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Čiastočné
zastavenie konania zaviní žalovaná, keďže uhradila časť vymáhanej sumy po podaní žaloby. Ďalej

žalobkyňa uviedla, že odpor žalovanej nie je adekvátnou odpoveďou na žalobu, žalovaná v ňom
účinne nepoprela žiadne tvrdenie žalobkyne a na podporu svojich vlastných tvrdení nenavrhla žiadny
relevantný dôkaz. Procesná obrana žalovanej má len všeobecný charakter a je postavená na celom
súbore rôznych zavádzajúcich tvrdení. Žalovaná sa vôbec nevyjadrila k viacerým podstatným tvrdeniam
uvedeným v žalobe, ktoré nasvedčujú pochybeniam žalovanej pri šetrení poistnej udalosti, snaží sa

od týchto svojich pochybení odvrátiť pozornosť súdu a účelovo sa snaží zodpovednosť za šetrenie
poistnej udalosti preniesť na žalobkyňu ako poškodenú. Žalovaná bola povinná riadne sa vysporiadať
s kalkuláciou opravcu, ktorá je prílohou faktúry za opravu, a nebola oprávnená pri výpočte poistného
plnenia (náhrady škody) vychádzať iba zo svojej vlastnej kontrolnej kalkulácie zostavenej na základe
jej vlastných vstupných údajov. Žalobkyňa nemá k dispozícii záverečnú kontrolnú kalkuláciu žalovanej,

a preto sa môže len domnievať, ako konkrétne žalovaná vypočítala výšku poistného plnenia (náhrady
škody). Žalovaná bez akéhokoľvek konkrétneho a relevantného odôvodnenia neuznala väčšie množstvo
fakturovaných položiek, resp. ich uznala v menšom rozsahu a absurdne od žalobkyne ako poškodenej
vyžaduje, aby ona vysvetlila, prečo by mali byť tieto fakturované položky súčasťou poistného plnenia
(náhrady škody), keď nie sú uvedené v záverečnej kontrolnej kalkulácii žalovanej, ktorú žalovaná ani len

nepredložila. Ak žalovaná nezahrnula do poistného plnenia (náhrady škody) všetky fakturované položky,
resp. ich znížila, tak práve ona by mala vedieť v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vysvetliť, z
akého konkrétneho dôvodu by malo ísť o neúčelné alebo neprimerané náklady opravy Vozidla a nie len
paušálne uvádzať, že to čo nie je uvedené v jej vlastnej kalkulácii zostavenej na základe jej vlastnýchvstupných údajov, je automaticky neprimerané a neúčelné. Úlohou žalobkyne a ani súdu nie je iniciatívne
zisťovať a vyhľadávať, ktoré fakturované položky z kalkulácie nákladov na opravu žalovaná vôbec
nepriznala, príp. priznala v nižšej sume a čo by malo byť dôvodom takéhoto postupu, pretože to je úloha

žalovanej. Žalovaná nepredložila spolu s odporom svoju záverečnú kontrolnú kalkuláciu, na základe
ktorej znížila poistné plnenie, a ani svoj likvidačný spis k poistnej udalosti, hoci ich žalobkyňa navrhla ako
dôkazy. Žalovaná správne uviedla, že dôkazné bremeno leží na tej strane konania, ktorá z existencie
tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalovaná však nesprávne uvádza,
že takéto dôkazné bremeno by malo zaťažovať žalobkyňu. Žalobkyňa ako spotrebiteľka žalovanej riadne

preukázala výšku škody faktúrou za opravu, ktorú vystavil autoservis ako profesionálny vykonávateľ
opravy. Ak žalovaná tvrdí, že nejaké náklady opravy mali byť neprimerané alebo neúčelné, pričom z
tohto svojho tvrdenia pre seba vyvodzuje prospech v podobe zníženia poistného plnenia, tak práve ona
by mala vedieť toto svoje tvrdenie relevantným a konkrétnym spôsobom preukázať. Nie je rozumne
možné požadovať od žalobkyne, aby popierala nepodložené všeobecné tvrdenia žalovanej uvedené v
jej odpore, ak žalovaná na svoju obranu neuvedie dostatočne konkrétne skutkové tvrdenia, ku ktorým by

sa vôbec mohla žalobkyňa vyjadriť. Ak by mala žalobkyňa preukazovať, že náklady na opravu Vozidla
neboli neprimerané, tak to znamená, že by mala preukazovať negatívnu objektívnu skutočnosť, čo je v
rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Kým žalovaná neuvedie konkrétne relevantné skutočnosti,
z ktorých by podľa nej malo vyplývať, že pri oprave Vozidla došlo k

nedôvodnémunavýšeniunákladovtejtoopravyalebožečasťtýchtonákladovbolavynaloženáneúčelne,
tak žalobkyňa sa k takýmto tvrdeniam žalovanej ani nemôže konkrétne vyjadriť. Ak žalovaná v rámci
svojej procesnej obrany uvádza iba všeobecné tvrdenia o tom, že podľa nej mali byť pri oprave Vozidla

použité iné náhradné diely, ako tie, ktoré uviedol vo svojej kalkulácii opravca, lebo ide o nezávislú
(neautorizovanú) opravovňu a že boli podľa nej neprimerane vynaložené náklady na lakovací materiál
a pracovné úkony, tak takáto procesná obrana žalovanej nemôže v zmysle § 151 ods. 2 CSP obstáť.
Až následne, keby sa žalovaná kvalifikovaným spôsobom vyjadrila k týmto skutočnostiam, by nastúpila
vysvetľovacia povinnosť žalobkyne. Postup žalovanej pri šetrení poistnej udalosti a pri stanovení

výšky poistného plnenia (náhrady škody) nie je naďalej riadne zdôvodnený. Viaceré tvrdenia žalovanej
uvedené v jej odpore sú navyše v rozpore s jej vlastným postupom pri šetrení poistnej udalosti. Žalovaná
savodporevyjadrilapredovšetkýmvovzťahukpreukazovaniupôvodunáhradnýchdielov,hociprevažná
časťspornejsumysatýkajednotkovejcenypráceacenylakovacíchmateriálov.Ďalejžalobkyňauviedla,
že výška náhrady škody nezávisí od ceny náhradných dielov použitých pri oprave poškodeného vozidla.

Žalovaná vo svojom odpore vychádza z predpokladu, že výška náhrady škody by mala byť závislá
od ceny náhradných dielov použitých pri oprave Vozidla, na základe čoho všeobecným spôsobom
spochybňuje cenu a originalitu týchto náhradných dielov. Žalovaná vychádza z predpokladu, že ak ide
o nezávislú (neautorizovanú) opravovňu, tak tá použila najmenej kvalitné najlacnejšie náhradné diely a
vyúčtovala žalobkyni ako svojmu zákazníkovi drahšie originálne. Takéto úvahy žalovanej sú v rozpore

s § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná je povinná
nahradiť žalobkyni v rámci poistného plnenia skutočnú škodu na Vozidle spôsobenú poistnou udalosťou.
Majetková škoda predstavuje kategóriu objektivizovateľnú už od jej vzniku. K majetkovému úbytku u
vlastníka motorového vozidla dochádza už samotnou škodovou udalosťou (stret vozidiel). Ak boli vo
Vozidle originálne diely, ktoré boli jeho súčasťou od jeho výroby, tak náhrada škody zodpovedajúca

cenám týchto dielov je vo výške cien originálnych náhradných dielov. Prípadné použitie lacnejších menej
kvalitných náhradných dielov v porovnaní s pôvodnými dielmi vo Vozidle nemôže mať žiadny vplyv na
výšku náhrady škody. Ak by opravca skutočne použil pri oprave menej kvalitné lacnejšie náhradné diely,
tak potom by bolo Vozidlo v porovnaní so stavom pred poistnou udalosťou znehodnotené. Žalovaná
je povinná poskytnúť žalobkyni poistné plnenie zodpovedajúce nákladom na uvedenie Vozidla do

stavu spred poistnej udalosti, čo zodpovedá nákladom na obstaranie originálnych náhradných dielov.
Prípadné použitie lacnejšieho neoriginálneho náhradného dielu pri oprave poškodenia je preto skutkovo
a právne bezvýznamné. Ak poisťovňa poskytne poškodenému náhradu za poškodené originálne diely,
ktoré boli súčasťou vozidla, tak na strane poškodeného nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje napr. odôvodnenie rozsudkov Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 11Co/305/2018 zo dňa 30.01.2019 (bod 13) a sp. zn. 11Co/260/2019 zo dňa 18.09.2019 (bod 15).
Žalovaná uviedla, že rozdiel v cenách náhradných dielov medzi jej záverečnou kontrolnou kalkuláciou
a kalkuláciou opravcu predstavuje 101,72 Eur vrátane DPH. To znamená, že žalovaná pri položke
cena náhradných dielov zadala do tejto svojej záverečnej kontrolnej kalkulácie rovnaké náhradné dielyako uviedla vo svojej predbežnej kalkulácii zo dňa 08.11.2022. Žalovaná v tejto kalkulácii uviedla cenu
náhradných dielov vo výške 96,46 Eur bez DPH, zatiaľ čo opravca žalobkyni vyúčtoval

cenu náhradných dielov vo výške 181,23 Eur bez DPH. Rozdiel predstavuje 84,77 Eur bez DPH (101,72
Eur vrátane DPH). Žalovaná by preto mala vedieť vysvetliť, prečo podľa nej pri oprave Vozidla nemala
byť vôbec použitá nálepka (vodiace č. 2621) s kódom 169 989 0185, na čo žalobkyňa poukázala už v
žalobe (bod 25). Žalovaná uviedla, že uvažovala s použitím alternatívnych náhradných dielov. Žalovaná

však opomína, že dané náhradné diely ako alternatívne na trhu neexistujú a dajú sa zaobstarať iba ako
originálne. To v konečnom dôsledku vyplýva aj z jej vlastnej predbežnej kalkulácie zo dňa 08.11.2022,
kde uvádza buď rovnaké náhradné diely ako opravca alebo lacnejšie originálne náhradné diely od
výrobcu MERCEDES-BENZ, ktoré dodáva dodávateľ AUTO KELLY. Na str. 2 tejto kalkulácie žalovaná
rozpísala podľa kódov náhradné diely a na str. 5 uvádza dodávateľa a výrobcu štyroch náhradných
dielov, ktoré zadala do svojej kalkulácie namiesto tých náhradných dielov, ktoré vyúčtoval žalobkyni

opravca (svorky, matice a fólia bočnice). Ak by dané náhradné diely existovali na trhu ako alternatívne,
tak by žalovaná uviedla ich kód, cenu a dodávateľa, ktorý by ich mal v danej cene dodať. Žalovaná
takéto údaje neuvádza, pretože sa tieto náhradné diely ako alternatívne zaobstarať nedajú. Žalovaná
teda pri výpočte výšky poistného plnenia (náhrady škody) v skutočnosti vôbec neuvažovala s použitím
alternatívnych náhradných dielov. Keďže dané náhradné diely sú na trhu dostupné iba ako originálne,

pričom v skutočnosti aj samotná žalovaná kalkulovala s originálnymi náhradnými dielmi, tak sú námietky
žalovanej, že nebola preukázaná ich originalita, úplne bezpredmetné. Opravca tak nemohol pri oprave
Vozidla ani len hypoteticky použiť dané náhradné diely ako alternatívne. Keďže žalovaná nedokázala
dohľadať alternatívne náhradné diely, tak sa snažila dohľadať čo najlacnejšie originálne náhradné diely
a následne vykonala z cien týchto originálnych náhradných dielov zrážku v rozsahu 30 %, k čomu sa

priznala vo svojej odpovedi na sťažnosť zo dňa 14.12.2022. Žalobkyňa si dovolí opätovne uviesť, že
žalovaná nemá žiadny zákonný základ na sankcionovanie žalobkyne optimalizáciou cien originálnych
náhradných dielov z dôvodu, že si nechala vykonať opravu Vozidla v nezávislej (neautorizovanej)
opravovni bez zmluvného vzťahu so žalovanou a z dôvodu, že nepredložila žalovanej dodávateľské
faktúry svojho dodávateľa, ktoré nemá a ani nemôže mať k dispozícii. Žalobkyňa na nezákonné zníženie

cien originálnych náhradných dielov pri výpočte výšky poistného plnenia (náhrady škody) poukázala už
v žalobe, avšak žalovaná sa k tomuto svojmu postupu žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalovaná mala
vychádzať z cien náhradných dielov, ktoré vyúčtoval žalobkyni opravca a nemala vykonávať žiadnu
zrážku z cien originálnych náhradných dielov. V prípade PZP sa primerane aplikuje § 799 Občianskeho
zákonníka, čo vyplýva z legislatívnej poznámky k § 15 ods. 1 zákona o PZP. Zrážka v rozsahu 30 %

z cien originálnych náhradných dielov nemá základ v žiadnom ustanovení Občianskeho zákonníka a
ani v žiadnom ustanovení zákona o PZP. Takúto zrážku z cien originálnych náhradných dielov nemožno
odôvodniť ani použitím § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právo na zníženie poistného plnenia podľa
tohto ustanovenia vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti
uvedenej v ods. 2 tohto ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na

zväčšenie rozsahu jej následkov. Ak by aj žalobkyňa nepredložila žalovanej potrebné doklady podľa §
799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak ich nepredloženie by nemalo žiadny vplyv (nieto ešte podstatný)
na vznik poistnej udalosti a ani na zväčšenie rozsahu jej následkov. Nielenže ide o neoprávnenú sankciu
za nepredloženie dokladov, ktoré žalobkyňa nemá a ani nemôže mať k dispozícii, ale

nie je ani zrejmé, prečo zrážka z cien originálnych náhradných dielov predstavuje práve rozsah 30 %.
Takýto postup žalovanej nemá žiadny zákonný základ a vyplýva iba z vnútorných predpisov žalovanej,
ktoré sú skutkovo a právne irelevantné. Okrem toho nie je z predbežnej kalkulácie žalovanej zo dňa
08.11.2022 zrejmá cena jednotlivých náhradných dielov, ktorú žalovaná do tejto kalkulácie zadala,

pretože je v nej uvedená iba celková cena náhradných dielov. Taktiež nie je z tejto kalkulácie žalovanej
zrejmé, či žalovaná vôbec uznala ako primeraný a účelný náklad opravy režijný materiál, ktorého cena
sa vypočítava ako 2 % z celkovej ceny náhradných dielov použitých pri oprave.

4. K námietke žalovanej ohľadom nepreukázania použitia originálnych náhradných dielov žalobkyňa

uviedla,žepredloženietakýchtonadobúdacíchdokladovopravovnebynebolodôkazomoichskutočnom
použití pri oprave Vozidla. Dôkazom by nebola ani časová súvislosť nadobúdacích dokladov opravcu s
opravou Vozidla, keďže opravca môže v rovnakom čase vykonávať opravy viacerých vozidiel rovnakej
značky a modelu, dodané náhradné diely vôbec nemusí použiť pri opravách vozidiel alebo môže použiťnáhradné diely zo svojich skladových zásob, ktoré zaobstaral skôr. Žalovaná by nemusela považovať za
relevantný dôkaz ani takéto doklady a so svojimi nedôvodnými požiadavkami by mohla ďalej obťažovať
dodávateľov opravcu a výrobcov. Žalobkyňa v tejto súvislosti opätovne poukázala na konanie vedené

pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/108/2015 a na rozsudok, ktorým súd rozhodol v
tomto konaní dňa 07.11.2019. V uvedenom konaní predložil poistený žalovanej nadobúdacie doklady
opravovne. Žalovaná však tieto doklady neakceptovala s odôvodnením, že ich nevydal autorizovaný
dovozca náhradných dielov. Žalovaná tak požadovala, aby jej poistený predložil doklady od dodávateľa,
ktorý dodal náhradné diely dodávateľovi opravovne, resp. od výrobcu, hoci on a ani opravovňa nemali

právnu možnosť domáhať sa predloženia týchto dokladov. Neexistuje taká právna norma, na základe
ktorej by sa žalobkyňa ako poškodená mohla v danom prípade voči opravcovi domáhať toho, aby
jej predložil svoje nadobúdacie doklady k náhradným dielom použitým pri oprave Vozidla za účelom
ich predloženia poisťovateľovi. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by bola žalobkyňa
povinná predkladať žalovanej doklady vydané dodávateľmi jej dodávateľa, ktoré nemá a ani nemôže
mať k dispozícii. Požiadavka žalovanej na predloženie takýchto dokladov nemá oporu ani v § 799 ods. 2

Občianskeho zákonníka, k čomu sa žalobkyňa vyjadrila už v žalobe. Žalobkyňa opätovne poukázala na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7CoCsp/5/2021-232 zo dňa 29.06.2022. Tvrdenie žalovanej,
že obhliadka Vozidla po jeho oprave za účelom preverenia originality náhradných dielov použitých
pri oprave Vozidla, by bola nehospodárna a muselo by dôjsť k odstrojeniu Vozidla je opäť účelová.
Nielenže je v tomto prípade vylúčené použitie alternatívnych náhradných dielov z dôvodu, že na trhu ako

alternatívne neexistujú, ale umiestnenie výrobného čísla na náhradnom diele závisí vždy od konkrétneho
náhradného dielu. Napr. na nárazníkoch sa bežne nachádza ich výrobné číslo zospodu, na základe čoho
sadáoriginalitatohtonáhradnéhodielujednoduchopreveriťtak,žesatechnikzohnepoddanémotorové
vozidlo alebo si pod neho ľahne a toto výrobné číslo jednoducho vizuálne skontroluje. Žalovaná však aj
v takýchto prípadoch účelovo uvádza, že nebolo objektívne možné preveriť originalitu náhradného dielu.

Pri niektorých náhradných dieloch by mal dokonca skúsený technik bez preverovania výrobného čísla
vedieť vizuálne rozlíšiť, či ide o originálny náhradný diel alebo

o nejakú lacnú náhradu vyrobenú v Číne. Namiesto toho, aby žalovaná konkrétne uviedla, z čoho
vyplývajú jej pochybnosti o originalite náhradných dielov použitých pri oprave Vozidla alebo namiesto
toho, aby uviedla, pri ktorých náhradných dieloch a z akého konkrétneho dôvodu nemohla preveriť ich
kvalitu a originalitu, tak paušálne uvádza, že mali byť použité lacnejšie menej kvalitné náhradné diely
a svoju zodpovednosť za šetrenie poistnej udalosti sa snaží preniesť na žalobkyňu. Ak žalovaná po

skončení opravy neuskutočnila obhliadku Vozidla za účelom preverenia originality náhradných dielov
použitých pri oprave Vozidla, tak táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobkyne ako poškodenej a
nemožno tak na ňu prenášať zodpovednosť za šetrenie poistnej udalosti. Takáto praktika žalovanej je
šikanózna aj preto, lebo predmetné náhradné diely sa dajú zaobstarať iba ako originály, pričom ani nejde
o náhradné diely v pravom slova zmysle, ale skôr o drobné náhradné diely s charakterom spotrebného

materiálu (ochranné lišty, izolácie, upevňovacie svorky, nálepka, skrutky, matice, fólia). Žalovaná v
odpore neuviedla okrem nepredloženia nadobúdacích dokladov opravcu žiadne iné skutočnosti, na
základe ktorých vyvodila záver, že pri oprave Vozidla neboli použité originálne náhradné diely, ktoré
uviedol opravca v kalkulácii, ktorá je prílohou faktúry za opravu Vozidla. Žalovaná dokonca uviedla, že
žalobkyňou predložená faktúra vystavená opravcom neobsahuje údaj o použití originálnych náhradných

dielov.Kfaktúrevystavenejopravcombolapripojenákalkulácia,vktorejsúuvedenékonkrétnenáhradné
dielypoužitépriopraveVozidlaspoluskódomkonkrétnehonáhradnéhodielu,pomocouktoréhojekaždý
náhradný diel druhovo identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným náhradným dielom (v prípade
šiestich náhradných dielov sa kód zhoduje s predbežnou kalkuláciou žalovanej zo dňa 08.11.2022).
Na faktúre je uvedené „Fakturovane podla prilozenej kalkulacie Audatex, sluzi zaroven ako dodaci

list“, pričom táto kalkulácia tvorí neoddeliteľnú prílohu tejto faktúry. Námietka žalovanej o tom, že v
predmetnej faktúre absentujú údaje o použití originálnych náhradných dielov pri oprave Vozidla, preto
neobstojí. Faktúra spolu kalkuláciou opravcu spĺňa náležitosti riadneho účtovného dokladu v zmysle §
10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. V kalkulácii je uvedený súpis použitých náhradných
dielov pri oprave Vozidla s uvedením ich kódov, množstva a ceny, rozpis prác a ďalšieho materiálu

a výsledná cena. Predložená faktúra za opravu Vozidla spolu s kalkuláciou vystavenou opravcom
obsahuje slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho
účastníkov, konkretizuje jednotlivé fakturované položky, ich jednotkovú cenu a množstvo, obsahuje
dátum vyhotovenia dokladu a podpis konateľa opravcu, teda obsahuje všetky zákonom predpísanénáležitosti riadneho účtovného dokladu. Žalovaná tak nie je oprávnená spochybňovať hodnovernosť
tejto faktúry. Žalobkyňa ako spotrebiteľka, ktorá si nechala opravu Vozidla vykonať profesionálnym
vykonávateľom opravy, preukázala originalitu náhradných dielov použitých pri oprave Vozidla faktúrou

spolu s kalkuláciou, ktorá je riadnym daňovým a účtovným dokladom rovnako ako faktúry vystavované
autorizovanými opravovňami. Žalovaná neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by malo
vyplývať, že opravca použil pri oprave nejaké iné lacnejšie náhradné diely, ale iba neustále opakuje,
že dôvodom pre takýto postup je vykonanie opravy Vozidla v nezávislej (neautorizovanej) opravovni.
Ak žalovaná vychádza z predpokladu (prezumpcie), že nezávislá opravovňa používa pri opravách

najlacnejšienekvalitnénáhradnédiely,taktýmvrozporesčl.5nariadeniaEurópskejkomisieč.461/2010
o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd
a zosúladených

postupov v sektore motorových vozidiel (tzv. bloková výnimka) spochybňuje kvalitu týchto opráv.

Jediným skutočným dôvodom zníženia poistného plnenia je skutočnosť, že oprava Vozidla bola
vykonaná v nezávislej opravovni bez zmluvného vzťahu so žalovanou. Žalovaná takýmto spôsobom
bez akéhokoľvek zákonného základu rozdielnym spôsobom zaobchádza s opravovňami v závislosti od
ich kategórie a vychádza z prezumpcie nekvalitne vykonanej opravy v prípade nezávislých opravovní,
hoci z hľadiska kvality a kvantity ich práce neexistuje reálny rozdiel medzi týmito opravovňami,

čím napĺňa skutkovú podstatu zneužívania dominantného postavenia na relevantnom trhu v zmysle
§ 5 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Žalovaná v prípade nezávislých
opravovní vyžaduje preukazovanie originality náhradných dielov pomocou nadobúdacích dokladov
týchto opravovní, hoci v prípade autorizovaných opravovní takéto požiadavky neuplatňuje a ani
nespochybňuje originalitu nimi používaných náhradných dielov. V prípade autorizovaných opravovní

považuje žalovaná za nadobúdací doklad k náhradným dielom faktúru vystavenú touto opravovňou
a nevyžaduje od ich zákazníkov predkladanie ďalších dokladov. Ak žalovaná uvádza, že opravca
ako nezávislá (neautorizovaná) opravovňa mal použiť lacnejší alternatívny náhradný diel a vyúčtovať
svojmu odberateľovi drahší originálny náhradný diel, tak je potrebné uviesť, že takáto prax nie je
vylúčená ani v prípade opráv vykonávaných autorizovanými opravovňami. Nekvalitne vykonané opravy

sú bežné aj v prípade autorizovaných opravovní. Takáto praktika žalovanej je nedovolenou cenovou
diskrimináciou,kedyžalovanáodmietanezávislýmopravovniamuhrádzaťcenuoriginálnychnáhradných
dielov, zatiaľ čo v prípade autorizovaných opravovní takéto ceny náhradných dielov akceptuje. Takáto
cenová diskriminácia je nedovoleným obmedzovaním hospodárskej súťaže a ide o vylučovaciu praktiku.
Snahou žalovanej je vylúčiť z opráv vozidiel hradených ňou poskytovaným poistným plnením nezávislé

opravovne, ktoré s ňou odmietajú uzavrieť zmluvy o cenových podmienkach opráv vykonávaných
na základe ňou poskytovaných poistných plnení, a ktoré používajú pri opravách originálne náhradné
diely. Je neprípustné, aby bola žalobkyňa ako spotrebiteľka a poškodená nepriamo poškodzovaná
vylučovacou praktikou žalovanej, ktorou sa žalovaná snaží vytlačiť z trhu iného podnikateľa, ktorý
je dodávateľom služby pre žalobkyňu (nesúťažné znevýhodnenie spotrebiteľa). Žiadny dodávateľ

neposkytuje bežne spotrebiteľom nadobúdacie doklady vydané jeho dodávateľmi. Žalobkyňa by bola
povinná predložiť ďalšie doklady o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave Vozidla v prípade, ak
by si túto opravu realizovala napríklad sama. Keďže opravu realizoval autoservis, žalobkyni postačuje na
preukázanie oprávnenosti poistného plnenia ako hodnoverný doklad o oprave Vozidla faktúra vystavená
autoservisom. Zo strany žalobkyne tak boli predložené všetky skutočne potrebné doklady a nemožno od

nej spravodlivo požadovať, aby predkladala ďalšie doklady, ktoré jej opravca nemusí predložiť, keďže v
danom prípade neexistuje zákonná povinnosť uložená opravcovi predložiť zákazníkovi všetky účtovné
doklady ohľadom získavania náhradných dielov. Požiadavka žalovanej na predloženie nadobúdacích
dokladov opravcu k náhradným dielom použitým pri oprave Vozidla je agresívnou obchodnou praktikou v
zmyslebodu4prílohyč.1zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,keďžežalovanáodžalobkyne

v postavení spotrebiteľky, ktorá si chce uplatniť nárok na zaplatenie poistného plnenia, vyžaduje, aby jej
predložila dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku.
Povinnosť žalobkyne predkladať nadobúdacie doklady opravcu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia

všeobecne záväzného právneho predpisu. Nie je prípustné, aby potom ako nastane poistná udalosť a
žalovanej vznikne povinnosť plniť, žalovaná vznášala dodatočné podmienky a kritériá pre poskytnutie
poistného plnenia, ktoré nevyplývajú zo žiadnej právnej normy. Žalovaná uviedla, že ak jej opravca
nepredložil svoje nadobúdacie doklady k náhradným dielom, tak žalobkyni nemohol vzniknúť nárokna poistné plnenie vychádzajúci z cien nových originálnych náhradných dielov. Žalovaná opomína, že
právo na poskytnutie poistného plnenia z titulu náhrady škody vzniká poškodenému už momentom
vzniku poistnej udalosti. Účelom šetrenia poistnej udalosti podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP je iba

zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa poskytnúť poistné plnenie. Nárok na poistné plnenie nevzniká
až predložením potrebných dokladov, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Tvrdenie žalovanej, že nárok na
poistné plnenie by mal žalobkyni vzniknúť predložením nejakých dokladov, nemá oporu v právnej
úprave. Vznik nároku na poistné plnenie je spojený s poistnou udalosťou ako objektívnou právnou
skutočnosťou a nie s predložením dokladov po poistnej udalosti. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala

aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/37/2020 zo dňa 29.04.2021. Okrem toho
nemôže nárok žalobkyne na poistné plnenie (náhradu škody) závisieť od toho, či tretia osoba (opravca)
splní podmienku, ktorú jej svojvoľne uložila žalovaná. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na
odôvodnenierozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.34Cb/8/2021zodňa21.11.2022.Jepotrebné
zdôrazniť, že žalobkyňa ako spotrebiteľka a poškodená nie je povinná pri výbere opravovne sledovať
finančné záujmy žalovanej a žalovaná ju nemôže za výber opravovne žiadnym spôsobom šikanovať a

sankcionovať. Podľa predstáv žalovanej mal opravca pri výbere náhradných dielov zaobstarať náhradné
diely minimálne od dvoch rôznych dodávateľov, čo vyplýva z predbežnej kalkulácie žalovanej zo dňa
08.11.2022. Je vylúčené, aby opravca takýmto spôsobom obstarával od viacerých rôznych dodávateľov
čo najlacnejšie náhradné diely, aby tak mohol vyhovieť finančným záujmom žalovanej. Žalovanú v
skutočnosti vôbec nezaujíma, aké náhradné diely boli použité pri oprave, lebo ona iba neustále hľadá

dôvody pre umelé znižovanie poistného plnenia (náhrady škody). Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala
aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/18/2020 zo dňa 28.05.2020. Žalovaná uviedla,
že nie je v jej záujme zisťovať cenu, za ktorú nadobudol náhradné diely opravca. Takéto tvrdenie
žalovanej je však v rozpore s jej postupom pri likvidácii poistnej udalosti. Žalovaná totiž v prípade šiestich
náhradných dielov zadala do svojej predbežnej kalkulácie zo dňa 08.11.2022 rovnaké náhradné diely

ako opravca, ale odmieta akceptovať jeho ceny z dôvodu, že jej opravca nepredložil svoje nadobúdacie
doklady. Medzi žalobkyňou a žalovanou v skutočnosti nie je sporná originalita náhradných dielov, ale
iba ich cena (dohliadnuc od vyššie spomenutej nálepky, ktorej použitie pri oprave žalovaná vôbec
neuznáva). Odlišné vyjadrenia žalovanej uvedené v odpore sú v rozpore s jej vlastnou predbežnou
kalkuláciou zo dňa 08.11.2022. Žalovaná účelovo a zavádzajúcim spôsobom poukázala na uznesenie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/82/2017 zo dňa 30.05.2017, ktoré sa týka diametrálne odlišného
skutkového stavu. V odôvodnení tohto uznesenia je bez bližšieho zdôvodnenia iba stroho uvedené,
že použitie nových originálnych náhradných dielov má byť preukázané nadobúdacími dokladmi. Takáto
argumentácia v otázke preukazovania originality náhradných dielov je už prekonaná rozhodovacou
činnosťou Okresného súdu Bratislava I, ako aj rozhodovacou činnosťou samotného Krajského súdu v

Bratislave. V tomto uznesení je uvedené iba to, že odvolací súd súhlasí s názorom

poisťovateľa. Nielenže ide o uznesenie, ktoré sa netýka PZP, ale havarijného poistenia, ale pri
interpretácii jeho záverov je potrebné vziať ohľad na skutkový stav, z ktorého závery tohto uznesenia

vychádzajú. Pri skúmaní obsahu tohto uznesenia je vzhľadom na pomerne stroho opísaný skutkový stav
potrebné nazrieť aj do rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 12C/124/2015 zo dňa 23.03.2018,
ktorým tento súd rozhodol po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a do odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/187/2018 zo dňa
05.12.2018, ktorým bol napokon daný spor ukončený. V týchto súdnych rozhodnutiach je opísaný

skutkový stav tak, že osoba S..A.. uzavrela s poisťovňou KOOPERATIVA poistnú zmluvu. Nastala
poistnáudalosť,pričomopravuvozidlavykonalaopravovňaROBSONSECURITY,s.r.o.Náhradnédiely,
konkrétne pneumatiky značky Continental, dodal tejto opravovni podnikateľ S.. U. C. - O., ktorý následne
ako postupník uzavrel s osobou S..A.. zmluvu o postúpení pohľadávky na doplatenie poistného plnenia
voči žalovanej poisťovni. Dodávateľ opravovne tak následne vo vlastnom mene vymáhal od poisťovateľa

nárok na doplatenie poistného plnenia. Keďže dodávateľ opravovne bol stranou konania, tak bolo
objektívne možné, aby od neho poisťovateľ a súd vyžadovali predloženie jeho vlastných nadobúdacích
dokladov vydaných jeho dodávateľom alebo priamo výrobcom pneumatík. Súd nemohol ako nadobúdací
doklad akceptovať ním vystavenú faktúru v pozícii dodávateľa pre odberateľa ROBSON SECURITY,
s. r. o. Dodávateľ opravovne následne namiesto predloženia svojich nadobúdacích dokladov tvrdil,

že už si nepamätá, od koho tie pneumatiky zakúpil. V prejednávanom prípade však nevymáha nárok
na doplatenie poistného plnenia dodávateľ opravovne a ani opravovňa, ale poškodená, ktorá nemá
právnu možnosť požadovať od opravovne predloženie dokladov, ktoré jej vydali jej dodávatelia alebo
predloženie dokladov, ktoré vydali jej dodávateľom ich dodávatelia alebo priamo výrobcovia náhradnýchdielov. Skutkové a právne závery rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaná, by boli na prejednávaný
prípad aplikovateľné iba vtedy, ak by žalobkyňa ako poškodená postúpila svoje práva na autoservis,
v ktorom bolo jej poškodené motorové vozidlo opravované alebo na jeho dodávateľa. Vyžadovanie

dokumentácie, ktorá je majetkom tretích osôb (v danom prípade autoservisu) je postup žalovanej v
priamom rozpore s § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ide o šikanózny
výkon subjektívneho práva žalovanej vyžadovať od poškodeného predloženie potrebných dokladov.
Žalobkyňa nie je žiadnym dodávateľom náhradných dielov, ale je bežnou spotrebiteľkou a poškodenou,
ktorá si v autoservise objednala opravu svojho Vozidla a nemá možnosť disponovať dodávateľskými

faktúrami opravovne, v ktorej bola vykonaná oprava jej Vozidla. Faktúru za opravu Vozidla nevystavila
žalobkyňa, ale jej dodávateľ, ktorým je autoservis. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/183/2019 zo dňa 26.05.2020. Ďalej žalobkyňa uviedla, že
žalovaná účelovo poukázala na § 47 ods. 8 zákona o prevádzke vozidiel, podľa ktorého sú opravovne
v prípade opravy tzv. hlavných bezpečnostných prvkov motorového vozidla povinné preukázať ako bola
oprava vykonaná aj pomocou dokladov o náhradných dielcoch použitých pri oprave motorového vozidla.

Z tohto zákonného ustanovenia však vôbec nevyplýva, že by boli opravovne povinné vždy a za každých
okolností poskytovať vlastníkom a držiteľom motorových vozidiel alebo poisťovniam svoje nadobúdacie
doklady ku všetkým náhradným dielom použitým pri opravách motorových vozidiel. Žalovaná vytrhla toto
zákonné ustanovenie z kontextu a opomína akýkoľvek

systematický výklad. Toto ustanovenie je zaradené do štvrtej časti zákona o prevádzke vozidiel s
názvom „prevádzka vozidiel v cestnej premávke“, pričom § 47 upravuje pozastavenie prevádzky vozidla.
§ 47 ods. 1 zákona o prevádzke vozidiel definuje pozastavenie prevádzky vozidla ako obmedzené

časové obdobie, počas ktorého nie je povolené používanie vozidla v cestnej premávke. Jedným z
prípadov pozastavenia prevádzky vozidla je v zmysle § 47 ods. 2 písm. c) zákona o prevádzke
vozidiel skutočnosť, že vozidlo je po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ktorá mala vplyv
na tzv. hlavné bezpečnostné prvky vozidla, ktorými sú zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy
airbagov, riadenie alebo brzdy. § 47 ods. 3 písm. c) zákona o prevádzke vozidiel stanovuje, že takéto

pozastavenie prevádzky vozidla je účinné do doby, kým dôjde k odstráneniu týchto chýb na vozidle v
autorizovanej opravovni alebo v nezávislej opravovni. Následne § 47 ods. 7 zákona o prevádzke vozidiel
ustanovuje, že takéto opravy môže vykonať iba autorizovaná opravovňa alebo nezávislá opravovňa,
ktorá spĺňa podmienky taxatívne uvedené v písm. a), b), a c). § 47 ods. 8 zákona o prevádzke
vozidiel potom stanovuje povinnosti pre opravovne, ktoré vykonali takúto opravu, ktorá mala vplyv

na tzv. hlavné bezpečnostné prvky vozidla. Táto povinnosť sa netýka všetkých opráv vozidiel, ale
iba opráv tzv. hlavných bezpečnostných prvkov. Pri oprave Vozidla nebol opravovaný žiaden z tzv.
hlavných bezpečnostných prvkov, ale boli opravované dvere, kryt nárazníka a blatník. Náhradné diely
použité pri oprave Vozidla majú skôr charakter spotrebného materiálu. Táto oprava tak nemala žiadnu
súvislosť s tzv. hlavnými bezpečnostnými prvkami Vozidla a neboli ňou odstraňované také poškodenia,

ktoré by znamenali pozastavenie prevádzky Vozidla. Pri výklade tohto ustanovenia je potrebné vziať
do úvahy, že zákon o prevádzke vozidiel je predpisom správneho práva, ktorý upravuje podmienky
prevádzky vozidiel v cestnej premávke a nie predpisom, ktorý by upravoval vzťahy medzi opravovňami,
ich zákazníkmi a poisťovňami. Toto ustanovenie súvisí s pozastavením prevádzky vozidla a s výkonom
štátneho odborného dozoru nad opravovňami. Z § 142 ods. 5 a 6 zákona o prevádzke vozidiel vyplýva,

že tento štátny odborný dozor vykonávajú okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja, pričom v
prípade porušovania tejto povinnosti je práve okresný úrad v zmysle § 148 ods. 20 zákona o prevádzke
vozidiel povinný opravovňu sankcionovať uložením pokuty. Toto zákonné ustanovenie sa tak nevzťahuje
na prejednávaný prípad z dôvodu, že na Vozidle neboli opravované tzv. hlavné bezpečnostné prvky
a z dôvodu, že toto ustanovenie ukladá opravovniam povinnosti v súvislosti s výkonom štátneho

odborného dozoru nad opravovňami a nie v súvislosti s vykonaním akejkoľvek opravy vo vzťahu k
vlastníkom a držiteľom vozidiel a poisťovniam. Žalovaná na základe tohto zákonného ustanovenia,
ktoré upravuje povinnosti opravovní pri výkone štátneho odborného dozoru, účelovo uviedla, že by mal
mať zákonodarca akúsi potrebu zaviesť pre opravovne všeobecnú povinnosť predkladania dokladov o
náhradných dieloch použitých pri oprave motorových vozidiel. Takáto potreba zákonodarcu nevyplýva

z tohto zákonného ustanovenia, z predmetu zákona o prevádzke vozidiel a ani z dôvodovej správy
k tomuto ustanoveniu. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva iba to, že orgány štátneho odborného
dozoru môžu v odôvodnených a presne vymedzených prípadoch súvisiacich s pozastavením prevádzky
vozidla požadovať vo verejnom záujme na bezpečnosti cestnej premávky od opravovní predloženie ichnadobúdacích dokladov k náhradným dielom. Ak už žalovaná vychádzala z takejto účelovej interpretácie
tohto zákonného ustanovenia, tak by mala brať ohľad na to, že táto povinnosť sa

netýka iba nezávislých opravovní, ale aj autorizovaných opravovní. Zákonodarca tak vychádza z
predpokladu, že vykonanie opravy v autorizovanej opravovni nie je v porovnaní s opravou v nezávislej
(neautorizovanej) opravovni žiadnou zárukou kvalitnejšie vykonanej opravy. Zákon o prevádzke

vozidiel v § 47 ods. 7 až 9 rovnako ako bloková výnimka zrovnoprávňuje autorizované a nezávislé
(neautorizované) opravovne nielen v súvislosti s bežnými opravami motorových vozidiel, ale aj v
súvislosti s opravou takých poškodení, ktoré mali vplyv na tzv. hlavné bezpečnostné prvky vozidla,
ktorými sú zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy. Žalovaná tak
nie je oprávnená spochybňovať originalitu náhradných dielov použitých pri oprave Vozidla iba preto,
lebo opravu Vozidla vykonala nezávislá (neautorizovaná) opravovňa. Žalovaná navrhla uskutočniť

dopyt na opravcu s výzvou, aby predložil nadobúdacie doklady k náhradným dielom účtovaným vo
faktúre za opravu. Žalobkyňa navrhla, aby súd takýto dôkaz nevykonal, pretože by bol nadbytočný
a nebol by spôsobilý preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí žalovaná. Uvedený dôkaz by bol nadbytočný
z dôvodu, že dané náhradné diely sa dajú zaobstarať iba ako originály, pričom aj samotná žalovaná
uvádza vo svojej predbežnej kalkulácii zo dňa 08.11.2022 iba originálne náhradné diely. Takýto

dôkaz by nebol ani spôsobilý preukázať skutočnosti tvrdené žalovanou, pretože predloženie takýchto
nadobúdacích dokladov opravcom by nebolo dôkazom o ich skutočnom použití pri oprave Vozidla.
Takýto dôkaz by nemal ani žiadnu relevanciu vo vzťahu k výške poistného plnenia (náhrady škody),
lebo tá nezávisí od toho, aké náhradné diely boli použité pri oprave. Taktiež by mohla žalovaná
podobne ako v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/108/2015

namietať, že doklady nevydal autorizovaný dovozca náhradných dielov. Opravca sa navyše už k
originalite náhradných dielov použitých pri oprave Vozidla vyjadril vo svojom potvrdení, ktoré predložila
žalobkyňa a aj v e-mailovej komunikácii so žalovanou. Na zodpovedanie otázky, či bola žalovaná
pri výpočte výšky poistného plnenia (náhrady škody) oprávnená vykonať zrážku v rozsahu 30 % z
cien originálnych náhradných dielov z dôvodu, že nevedela dohľadať alternatívne náhradné diely, nie

je vôbec potrebné predloženie nadobúdacích dokladov opravcu. Žalovaná nemôže v súdnom konaní
zvrátiť svoje pochybenia pri šetrení poistnej udalosti (nevykonanie obhliadky po oprave a neoprávnená
optimalizácia cien originálnych náhradných dielov) tým, že bude kvôli svojim nezmyselným vnútorným
predpisom zaťažovať súd a opravcu vykonávaním neúčelných dôkazov. Súd nie je pri dokazovaní
viazaný vnútornými predpismi žalovanej, podľa ktorých musí nezávislá (neautorizovaná) opravovňa

predkladať svoje nadobúdacie doklady k náhradným dielom, a súd nemá ani povinnosť postupovať
pri dokazovaní podľa predstáv žalovanej. Výzva súdu adresovaná autoservisu, ktorý vykonal opravu
motorového vozidla, ohľadom predloženia nadobúdacích dokladov k náhradným dielom použitým pri
oprave daného motorového vozidla, navyše nemá žiadnu oporu v zaužívanej súdnej praxi. Konanie
pred Okresným súdom Bratislava I vedené pod sp. zn. 7C/27/2019, ktoré spomína žalovaná, je v

tomto ohľade úplne ojedinelé a navyše ide o dôkaz toho, že opravca pri oprave používa tie náhradné
diely, ktoré účtuje svojim zákazníkom. Údaje obsiahnuté v nadobúdacích dokladoch opravcu okrem
toho predstavujú obchodné tajomstvo opravcu. Tieto doklady obsahujú skutočnosti obchodnej povahy
súvisiace s podnikom, ktoré majú pre opravcu skutočnú hodnotu. Týmito skutočnosťami sú najmä
informácie o dodávateľskej sieti danej opravovne. Tieto skutočnosti nie sú v príslušných obchodných

kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle opravcu

utajené a opravca ako majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie aj
zabezpečuje. Opravca ako majiteľ obchodného tajomstva je oprávnený odmietnuť ich sprístupnenie.

Databáza kľúčových obchodných partnerov, štruktúra nákladov na prevádzkovanie podniku a údaje o
dodávateľských zmluvách sú typickými skutočnosťami, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva.
Predkladaním nadobúdacích dokladov vydaných opravcovi jeho dodávateľmi by došlo k porušeniu
obchodného tajomstva. Žalobkyňa tiež uviedla, že opravovne, ktoré sprístupňujú poisťovniam svoje
nadobúdacie doklady, sa stretávajú s takou praxou poisťovní, že poisťovne bez súhlasu danej opravovne

začnú obťažovať nevyžiadanou komunikáciou týchto dodávateľov s opakovanými otázkami, či naozaj
dodali danej opravovni dané náhradné diely. Dodávatelia samozrejme odmietajú byť vyťažovaní takouto
nevyžiadanou komunikáciou zo strany poisťovní a neželajú si, aby opravovne sprístupňovali nimi
vydané nadobúdacie doklady poisťovniam. Po predložení takýchto dokladov navyše poisťovne naďalejspochybňujú originalitu náhradných dielov z dôvodu, že opravu vykonala nezávislá opravovňa. Aj to je
dôvod, pre ktorý nezávislé opravovne, ktoré pri opravách používajú originálne náhradné diely, vrátane
opravcu, takýmto spôsobom chránia tieto nadobúdacie doklady ako svoje obchodné tajomstvo. Opravca

je ako majiteľ obchodného tajomstva v zmysle § 18 Obchodného zákonníka jediným oprávneným
subjektom, ktorý môže rozhodovať o sprístupnení týchto skutočností.

5. K cene lakovacích materiálov použitých pri oprave žalobkyňa uviedla, že žalovaná bola v zmysle
§ 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP povinná riadne písomne vysvetliť dôvody zníženia poistného

plnenia. Žalovaná v oznámení o poukázaní náhrady škody uvádzala ako dôvody zníženia poistného
plnenia iba vyššiu jednotkovú cenu práce a nedoloženie nadobúdacích dokladov k náhradným dielom.
K ďalším dôvodom zníženia poistného plnenia sa žalovaná nepriznala ani v odpovedi na sťažnosť zo
dňa 14.12.2022. Žalobkyňa sa až z odporu žalovanej dozvedela, že zníženie poistného plnenia by
sa malo týkať aj ceny lakovacích materiálov. Žalovaná v odpore uviedla, že rozdiel vo výške 210,62
Eur vrátane DPH by sa mal týkať lakovacieho koeficientu, lebo opravca vyúčtoval žalobkyni lakovací

koeficient vo výške 130 % a podľa žalovanej mu vzhľadom na technológiu lakovania prináleží lakovací
koeficient vo výške 111 %. Žalobkyňa uviedla, že rozdiel vo výške 210,62 Eur vrátane DPH nezodpovedá
iba rozdielu medzi lakovacími koeficientmi. Ak by sa mal tento rozdiel skutočne týkať iba výšky
lakovacieho koeficientu, tak by bol podstatne nižší. Žalovaná zjavne neuznala aj ďalšie náklady opravy
na spotrebované lakovacie materiály, k čomu sa žiadnym spôsobom nevyjadrila. Postup žalovanej je

tak vo vzťahu k cene lakovacích materiálov nepreskúmateľný. Predbežná kalkulácia žalovanej zo dňa
08.11.2022 navyše nasvedčuje tomu, že žalovaná v skutočnosti neuznala ani lakovací koeficient vo
výške 111 %. Rozdiel vo výške 210,62 Eur vrátane DPH v cene lakovacích materiálov totiž zodpovedá
rozdielu medzi kalkuláciou opravcu a predbežnou kalkuláciou žalovanej zo dňa 08.11.2022, do ktorej
žalovaná zadala iba základný lakovací koeficient vo výške 100 % (základný lakovací koeficient sa v

kalkuláciách neuvádza). Žalovaná zjavne pri výpočte výšky poistného plnenia (náhrady škody) žiadnym
spôsobom neprehodnotila náklady na lakovací materiál uvedené v tejto predbežnej kalkulácii. Ak by
žalovaná skutočne uznala aspoň lakovací koeficient vo výške 111 %, tak rozdiel v cene lakovacích
materiálov by mal byť nižší ako 210,62 Eur vrátane DPH. Nielenže žalovaná neuviedla v oznámení o
poukázaní náhrady

škody, že sa zníženie poistného plnenia týka aj lakovacích materiálov, ale ani nedodržala postup
podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak mala žalovaná pochybnosti o výške nákladov na
spotrebovaný lakovací materiál, tak si mala ešte pred ukončením šetrenia poistnej udalosti vyžiadať od

žalobkyne potrebné vysvetlenia a doklady za účelom ozrejmenia, či napríklad technológiou, ktorú použil
opravca, druhom laku alebo inými konkrétnymi osobitosťami opravy, bol opravca nútený použiť vyšší
lakovací koeficient, tak ako jej to explicitne prikazuje ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná nemôže rozhodnúť o znížení lakovacieho koeficientu bez toho, aby si najskôr vyžiadala od
poškodeného takéto vysvetlenia a doklady. Žalovaná tak zámerne nepostupovala, aby mohla neskôr

v prípade súdneho konania namietať, že jej takéto vysvetlenia a doklady neboli predložené. Takýto
postupžalovanejsaopäťjavíakošikanózny.Priopraváchmotorovýchvozidielještandardomnákladyna
lakovanie vozidiel určiť koeficientom v percentuálnom vyjadrení, pričom takýto spôsob je akceptovaný
aj poisťovňami (vrátane žalovanej). Aj žalovaná v iných prípadoch priznala náklady na spotrebovaný
lakovací materiál zodpovedajúci lakovaciemu koeficientu v uplatnenej výške. Lakovací koeficient musí

zodpovedať vstupným nákladom opravcu, pričom jeho výška musí zohľadniť aj obchodnú prirážku
opravcu.Opravacestnýchmotorovýchvozidieljepodnikateľskoučinnosťouapretonemožnoodopravcu
vyžadovať, aby lakoval so stratou alebo bez zisku. V prípade opráv vykonávaných v autorizovaných
opravovniach za použitia rovnakých lakovacích materiálov a rovnakej technológie lakovania priznáva
žalovaná aj vyššie lakovacie koeficienty. Aj v prípade výšky lakovacieho koeficientu tak ide o nedovolenú

cenovú diskrimináciu v rozpore s § 5 ods. 1 a 3 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Žalovaná uviedla, že podľa jej vlastných výpočtov, ktoré bližšie nešpecifikovala, prináleží opravcovi
lakovací koeficient vo výške 111 %. Žalovaná neuviedla, akým spôsobom tento výpočet vykonala.
Žalovaná nie je oprávnená opravcovi svojvoľne určovať výšku lakovacieho koeficientu, resp. mu
predpisovať, do akej výšky môže vynaložiť a následne vyúčtovať svojim zákazníkom náklady na lakovací

materiál. Okrem toho žalovaná ani neuviedla, akým spôsobom má byť podľa jej predstáv relevantne
preukázaný vyšší lakovací koeficient. Výška lakovacieho koeficientu nie je závislá iba od technológie
lakovania, ale od viacerých faktorov, ktorými sú napr. nákupná cena lakovacích materiálov pre danú
opravovňu, spotreba lakovacieho materiálu, štýl lakovania, typ laku alebo typ lakovacej pištole. Nákupnácena lakovacích materiálov závisí napr. aj od veľkosti opravovne, keďže väčšie opravovne dostávajú
vďaka väčšiemu objemu nákupov od dodávateľov väčšie rabaty. Ak má opravca vyššie vstupné náklady
na lakovacie materiály, tak to musí zohľadniť aj vo výške účtovaného lakovacieho koeficientu, pretože v

opačnom prípade by nedosahoval zisk, ale stratu. V súvislosti so skutočnosťami spôsobujúcimi rozdiely
v lakovacích koeficientoch žalobkyňa poukázala napr. na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.
k. 11C/14/2020-109 zo dňa 05.08.2022. Žalovaná síce uviedla, že kalkulovala s nižším lakovacím
koeficientom, ale netvrdila, v čom malo navýšenie nákladov na lakovací materiál spočívať a okrem
technológie lakovania neprezentovala žiadne námietky o neúčelnosti vynaloženia týchto nákladov

opravy Vozidla. Lakovací koeficient súvisí predovšetkým s typom laku, ktorý bol pri oprave použitý.
Lakovací koeficient vo výške 130 % je pri metalízových farbách úplne štandardný, pretože metalízové
farby sú drahšie. Z predbežných kalkulácií žalovanej vyplýva, že farba Vozidla je sivá šedá dvojvrstvová
metalíza, pričom bolo potrebné nanášať číry tvrdý lak. Lakovací koeficient vo výške 130 % je

tak úplne primeraný. Žalovaná nie je oprávnená svojvoľne určovať výšku primeraného lakovacieho
koeficientu. Žalovaná uviedla, že rozdiel medzi kalkuláciou opravcu a jej záverečnou kontrolnou
kalkuláciou vo výške 62,40 Eur vrátane DPH pripadá na drobný jedincový materiál a na čiastku na
ostatné drobné práce. V prvom rade je potrebné uviesť, že tento dôvod zníženia poistného plnenia

nebol v rozpore s § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP rovnako ako zníženie nákladov na lakovacie
materiály vôbec uvedený v oznámení o poukázaní náhrady škody. Žalovaná ho prvýkrát uviedla až v
odpore, pričom bližšie neuviedla dôvody takéhoto postupu pri určení výšky poistného plnenia. Tento
rozdiel sa nemôže týkať drobného jedincového materiálu, pretože ten bol účtovaný ako náhradné
diely. V skutočnosti tak ide o vedľajšie náklady, ktoré podľa kalkulácie opravcu predstavujú náklady

na ochranný náter spodku, materiál a čiastku na ostatné práce. Čiastka na ostatné práce pozostáva z
nákladov na štyri druhy tmelov. Niektoré z týchto nákladov žalovaná žalobkyni vôbec nepriznala alebo
ich priznala v nižšom rozsahu, k čomu sa žalovaná žiadnym spôsobom nevyjadrila a nepredložila ani
svoju záverečnú kontrolnú kalkuláciu, z ktorej by bolo aspoň zrejmé, ktorých všetkých položiek a v
akom rozsahu sa týka zníženie poistného plnenia. Postup žalovanej vo vzťahu k vedľajším nákladom

je tak úplne nepreskúmateľný. Čo sa týka jednotkovej ceny práce, žalovaná v odpore uviedla, že
považovala za primeranú jednotkovú cenu práce 32 Eur vrátane DPH/NH a že rozdiel v porovnaní s
kalkuláciou opravcu predstavoval 517,44 Eur vrátane DPH. Následne uviedla, že pri výpočte nákladov
na pracovné úkony spravila chybu vo výpočte, na základe čoho priznala a zaplatila doplatok poistného
plnenia vo výške 72,10 Eur. Sporným je naďalej rozdiel vo výške 445,34 Eur vrátane DPH, ktorý pripadá

na pracovné úkony v rozsahu 334 ČJ (12 ČJ = 1 NH). Žalovaná zrejme pôvodne spochybňovala
aj trvanie niektorých pracovných úkonov alebo niektoré pracovné úkony neuznávala, ale v priebehu
súdneho konania toto svoje stanovisko prehodnotila a spochybňuje už len samotnú jednotkovú cenu
práce. Postup žalovanej v súvislosti s jednotkovou cenou práce však nemá žiadny zákonný základ.
Žalovaná uviedla, že primeranú jednotkovú cenu práce stanovila na základe prieskumu trhu pre

porovnateľné neautorizované autoservisy, pričom priložila vzorku z tohto prieskumu trhu. Žalovaná
predložila tri cenníky. Konkrétne ide o cenníky opravovní MATLOVIČ, s. r. o., AMH SERVICE, s. r. o.
a Euro steps, s. r. o. Vo všetkých týchto troch cenníkoch je uvedené, že ide o prílohu č. 2. V cenníku
opravovne Euro steps, s. r. o. je navyše uvedené „Hodinové sadzby Nh zmluvného servisu v EUR
bez DPH“. Argumentácia žalovanej týmito cenníkmi je nanajvýš zavádzajúca, pretože ide o zmluvné

neautorizované opravovne žalovanej, pričom uvedené cenníky nie sú všeobecnými cenníkmi daných
opravovní, ale ide o cenníky, ktoré sú prílohou č. 2 zmlúv o spolupráci medzi žalovanou a týmito jej
zmluvnými opravovňami. Dané opravovne bežne vykonávali pre svojich zákazníkov opravy vozidiel za
vyššie ceny, ale v prípade opráv hradených poistným plnením od žalovanej sa zmluvne zaviazali, že tieto
opravy budú vykonávať za nižšie jednotkové ceny práce. Cena NH dojednaná medzi neautorizovanými

zmluvnými opravovňami žalovanej a žalovanou nemôže tvoriť referenčný rámec pre primeranú cenu
NH v nezávislých opravovniach bez zmluvného vzťahu so žalovanou, ktorých cena NH je výsledkom
dopytu a ponuky na relevantnom trhu. Žalovaná sa takýmto postupom zjavne snaží donútiť opravcu, aby
aj napriek tomu, že nemá so žalovanou uzatvorenú takúto zmluvu, vykonával opravy hradené poistným
plnením od žalovanej za rovnakú cenu NH ako jej neautorizované zmluvné opravovne. Keďže opravca

takýto postupodmieta, tak ho za to žalovaná sankcionuje neoprávneným znižovaním poistného plnenia jeho
zákazníkom, čo má za následok aj sekundárne sankcionovanie samotných poistených a poškodených.
Nielenže predložené cenníky nie sú všeobecnými cenníkmi daných opravovní, ale tieto cenníky dokonca

aniniesúaktuálneavôbecniejezrejmé,akožalovanápráveztýchtotrochcenníkovstanovilaprimeranú
jednotkovú cenu práce vo výške 26,66 Eur bez DPH/NH. V prípade cenníka opravovne MATLOVIČ, s. r.
o. ide o cenník z roku 2018, v prípade opravovne AMH SERVICE, s. r. o. je nečitateľný dátum , ale zrejme
ide o rok 2019 a v prípade cenníka opravovne Euro steps, s. r. o. ide o cenník z roku 2016. Žalovaná
vôbec nezobrala do úvahy, že za posledné roky došlo k výraznému nárastu jednotkových cien práce

v autoservisoch a účelovo predložila staršie neaktuálne cenníky svojich neautorizovaných zmluvných
opravovní s nižšími cenami. Opravovňa AMH SERVICE, s. r. o. už pravdepodobne ani nevykonáva
opravy motorových vozidiel. V uvedených cenníkoch je dokonca dojednaná aj výška primeraného
lakovacieho koeficientu. Žalovaná sa tak snaží aj v prípade lakovacieho koeficientu opravovniam
diktovať, do akej výšky môžu vynaložiť náklady na opravy. V prípade opravovne Euro steps, s. r. o. sa
dokoncajednotkovácenapráceodvíjaodpoistnéhoproduktu.Takétocenníkysúabsolútnenepoužiteľné

pre určenie výšky primeranej jednotkovej ceny práce. Cena NH, ktorú vyúčtoval opravca žalobkyni,
je výsledkom ponuky a dopytu na relevantnom trhu opravovní. Ak opravca ako nezávislá opravovňa
za svoje služby účtuje svojim zákazníkom cenu NH mierne prevyšujúcu cenu NH niektorých iných
neautorizovaných opravovní, po ktorých opravárenských službách je na relevantnom trhu evidentne
nižší dopyt, tak túto skutočnosť je žalovaná povinná rešpektovať. Ide o jednotkovú cenu práce, ktorú

opravca účtuje svojim zákazníkom bez ohľadu na to, či ide o opravu hradenú poistným plnením
alebo o opravu hradenú z vlastných prostriedkov zákazníka. O neprimeranú jednotkovú cenu práce
by išlo v prípade cenovej diskriminácie, kedy by opravca účtoval svojim zákazníkom v prípade opráv
hradených poistným plnením vyššie ceny vo výške cien autorizovaných opravovní s cieľom obohatiť sa
takýmto spôsobom na úkor poisťovne. K takému niečomu v tomto prípade nedošlo, keďže cena 40 Eur

bez DPH/NH je podstatne nižšia ako jednotkové ceny práce autorizovaných opravovní. Nedovolenej
cenovej diskriminácie sa nedopúšťa opravca, ale žalovaná. Žalovaná takýmto protisúťažným správaním
s charakterom nedovolenej cenovej diskriminácie napĺňa skutkovú podstatu zneužívania dominantného
postavenia na relevantnom trhu podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Žalovaná žalobkyni odmieta uhradiť náklady na jednotkovú cenu práce vo výške 40 Eur bez DPH/

NH, lebo si nechala Vozidlo opraviť v nezávislej (neautorizovanej) opravovni bez zmluvného vzťahu
so žalovanou, ale ak by si žalobkyňa nechala Vozidlo opraviť v autorizovanej opravovni, tak by jej
bez námietok uhradila napr. aj jednotkovú cenu práce vo výške 80 až 120 Eur bez DPH/NH (za
predpokladu, že by žalovaná nekvalifikovala škodu na Vozidle ako totálnu). Nie je možné žiadnym
racionálnym spôsobom vysvetliť, prečo by mala byť cena opravárenských prác vykonaných nezávislou

opravovňou neprimeraná, zatiaľ čo neporovnateľne vyššia cena opravárenských prác vykonaných
autorizovanou opravovňou by mala byť podľa žalovanej z hľadiska uvedenia Vozidla do stavu spred
poistnej udalosti primeraná, keď výsledok týchto opravárenských prác je rovnaký. Pri určení primeranej
ceny NH je potrebné vychádzať z celého cenového pásma relevantného trhu opravovní, ktoré tvoria
spolu s nezávislými opravovňami aj autorizované opravovne. Pokiaľ opravcom účtovaná cena NH pri

zohľadnení

obdobia opravy Vozidla, náročnosti daných pracovných úkonov a značky a modelu opravovaného
Vozidla nevybočuje z tohto cenového pásma, tak nie je možné tvrdiť, že ide o neprimeranú jednotkovú

cenu práce. Žalovaná pri určovaní výšky poistného plnenia uplatňuje rozdielne podmienky voči
autorizovaným a nezávislým opravovniam, hoci neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou
práce týchto opravovní. Takéto správanie žalovanej má negatívny dopad na spotrebiteľský prospech,
keďže obmedzuje hospodársku súťaž medzi opravovňami, čo má negatívny vplyv na cenotvorbu a
dostupnosť servisu. Práve nezávislé opravovne totiž zabezpečujú konkurenčný tlak na autorizované

opravovne, ktoré nemôžu v konkurencii s nezávislými opravovňami ľubovoľne navyšovať ceny svojich
služieb a zároveň sú nútené v rámci konkurenčného boja zlepšovať svoje služby. V tomto prípade
je výsledkom protisúťažného konania žalovanej pokles spotrebiteľského prospechu v jeho typických
formách, ktorými sú vyššia cenová úroveň, zníženie kvality služieb a zúženie ponuky pre spotrebiteľa.
Jednotková cena práce v jednotlivých opravovniach nezávisí nevyhnutne od kategórie opravovne, ale od

jej vstupných nákladov a od kvality jej služieb. Nezávislá opravovňa môže vykonávať opravy motorových
vozidiel rovnako kvalitne alebo dokonca kvalitnejšie ako autorizovaná opravovňa. Autorizované a
nezávislé opravovne si navzájom konkurujú. Žalovaná tak uplatňuje rozdielne podmienky pri určovaní
výšky poistného plnenia (náhrady škody) pri zhodnom alebo pri porovnateľnom plnení voči jednotlivýmopravovniam a ich odberateľom (poistení a poškodení), čím v rozpore s § 5 ods. 3 písm. c) zákona o
ochrane hospodárskej súťaže uskutočňuje nedovolenú cenovú diskrimináciu. Jedným z dôvodov, prečo
žalovaná takýmto spôsobom preferuje autorizované opravovne je aj tá skutočnosť, že vzhľadom na

vyššie ceny v týchto opravovniach vychádzajú náklady väčšieho množstva nimi vykonávaných opráv
pri použití účelových výpočtov žalovanej ako totálna škoda, čo je pre žalovanú výhodnejšie. Snahou
žalovanej je vytvoriť akúsi „cenovú dieru na trhu“, kedy by opravy motorových vozidiel hradené ňou
poskytovaným poistným plnením vykonávali iba neautorizované opravovne za minimálnu jednotkovú
cenu práce a autorizované opravovne, pričom celé stredné cenové pásmo by zmizlo z relevantného trhu.

Zneužívaniedominantnéhopostaveniasanetýkaibaznevýhodňovaniainýchsúťažiteľovvhospodárskej
súťaži, ale aj znevýhodňovania spotrebiteľov. V zmysle poznatkov teórie súťažného práva ide v prípade
cenovej diskriminácie voči opravovniam o súťažné znevýhodnenie a v prípade cenovej diskriminácie
spotrebiteľov, ktorí si nechali vykonať opravu v takýchto opravovniach, ide o nesúťažné znevýhodnenie.
Za dostatočné znevýhodnenie v hospodárskej súťaži je považovaná práve takáto situácia, kedy by si
mala žalobkyňa ako zákazník nezávislej opravovne bez zmluvného vzťahu so žalovanou z vlastných

prostriedkov zaplatiť časť ceny práce (445,34 Eur), zatiaľ čo zákazníkovi autorizovanej opravovne alebo
neautorizovanej zmluvnej opravovne žalovanej by bola pri rovnakej oprave preplatená náhrada škody
v plnom rozsahu. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžhpu/1/2012 zo dňa 23.05.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžhpu/1/2012 zo dňa
18.04.2013. Jednotková cena práce vo výške 26,66 Eur bez DPH/NH stanovená žalovanou nevychádza

zo žiadneho prieskumu trhu, ale ide o neprípustný maximálny cenový limit pre všetky opravy vykonávané
nezávislými opravovňami bez zmluvného vzťahu so žalovanou. Žalovaná tak nedovoleným spôsobom
obmedzuje hospodársku súťaž, znevýhodňuje takéto opravovne v hospodárskej súťaži znižovaním
poistného plnenia ich zákazníkom a týchto zákazníkov nesúťažne

(sekundárne) znevýhodňuje vyplácaním znížených poistných plnení, čím ich zároveň sankcionuje
za to, že pri výbere opravovne nerešpektovali jej finančné záujmy. Obeťou takéhoto šikanovania a
protisúťažného správania žalovanej sa stala aj žalobkyňa v postavení spotrebiteľky a poškodenej a preto
požaduje, aby jej súd priznal doplatok poistného plnenia zodpovedajúci jednotkovej cene práce vo výške

48 Eur vrátane DPH/NH a odstránil tak negatívne následky protiprávneho konania žalovanej. Žalovaná
nepreukázala, že by bola jednotková cena práce vo výške 40 Eur bez DPH/NH neprimerane vysoká a že
primeranú cenu by mala predstavovať jednotková cena práce maximálne vo výške 26,66 Eur bez DPH/
NH. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaná nedodržala zákonný postup podľa § 799
ods. 2 Občianskeho zákonníka ani v prípade jednotkovej ceny práce. Ak mala žalovaná pochybnosti o

primeranosti jednotkovej ceny práce vo výške 40 Eur bez DPH/NH, tak si mala ešte pred skončením
šetrenia poistnej udalosti vyžiadať od žalobkyne potrebné vysvetlenia a doklady, tak ako jej to explicitne
prikazuje ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na
odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/186/2021 zo dňa 25.05.2022. Žalovaná
v odpore tiež uviedla, že by žalobkyňa nemala mať nárok na úroky z omeškania z dôvodu, že považuje

svoj postup za správny a z dôvodu, že nebol podľa nej v plnom rozsahu preukázaný rozsah povinnosti
poistiteľa nahradiť vzniknutú škodu vo výške podľa faktúry za opravu. Podľa prvej alternatívy § 11 ods. 7
zákona o PZP bola žalovaná povinná poskytnúť žalobkyni poistné plnenie do 15 dní odo dňa skončenia
šetrenia poistnej udalosti. Ak žalovaná toto poistné plnenie neoprávnene znížila, tak je povinná zaplatiť
žalobkyni aj úroky z omeškania. Žalovaná zjavne vychádza z odôvodnenia rozsudkov Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 1 Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019 a sp zn. 7
Cdo/109/2018 zo dňa 27.05.2020. K uvedenej argumentácii žalovanej žalobkyňa uviedla, že rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 bol zrušený nálezom Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/212/2017
zo dňa 26.02.2019 bol zrušený nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo dňa 14.10.2021.

Ústavný súd SR v uvedených nálezoch vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôvodom pre takýto výrok podľa odôvodnenia
uvedených nálezov je, že právny názor v napadnutých rozhodnutiach je postavený na zjavnej chybe v
právnomposúdení.StýmtoprávnymnázoromsastotožnilajNajvyššísúdSRvosvojichuzneseniachsp.

zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 a sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022. Žalovaná musí niesť
zodpovednosť za nezákonné zníženie poistného plnenia (náhrady škody). Šetrenie poistnej udalosti už
bolo ukončené a ak žalovaná pri ňom pochybila, tak musí strpieť sankciu, ktorou je povinnosť zaplatiť
žalobkyni aj úroky z omeškania. Zaslanie oznámenia o poukázaní náhrady škody žalovanú nezbavujepovinnosti platiť úroky z omeškania. Okrem toho nie je zníženie poistného plnenia (náhrady škody) v
tomto oznámení ani riadne zdôvodnené.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že naďalej má za to, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca vo svojom
obsahovo rozsiahlom podaní na takmer každej strane obviňuje žalovaného z nezákonného konania, z
cenovej diskriminácie, protisúťažných praktík a pod. Žalovaný sa

ohradzuje voči týmto tvrdeniam žalobcu, ktoré sú navyše bez dôkazného podloženia. Je potrebné si
uvedomiť, že ide o závažné obvinenia, ktoré podľa žalovaného nepredstavujú meritum sporu, ktorým
je otázka výšky škody a jej preukázania. Žalovaný uviedol, že napr. ochrana hospodárskej súťaže je
pomerne zložitá problematika, ktorú nevidí dôvod skúmať v spore o výšku škody. Napríklad tvrdenie
žalobcu, že žalovaný „napĺňa skutkovú podstatu zneužívania dominantného postavenia na relevantnom
trhu“ by vyžadovalo o.i. vymedzenie relevantného trhu, doloženie existencie dominantného postavenia

na trhu (ktoré však samé o sebe nie je zakázané) a skúmanie ďalších relevantných okolností pre
posúdenie problematiky. Taktiež žalovaný nevidí dôvod zaoberať sa nariadením Európskeho parlamentu
č. 461/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie
vertikálnych dohôd a zosúladenia postupov v sektore motorových vozidiel (tzv. bloková výnimka). Toto
nariadenie je primárne zamerané na vertikálne dohody medzi výrobcami, distribútormi a inými subjektmi

vo vertikálnom reťazci dodávok, čiže výrobca a servis poskytujúci služby. Žalovaný mal za to, že tento
prípad nijako nie je regulovaný daným nariadením - v celom texte sa nenachádza žiadna úprava týkajúca
sa poistenia alebo poisťovní. Nariadenie umožňuje určité vertikálne dohody a zosúladené postupy
medzi opravovňami a výrobcami motorových vozidiel, pričom nesmú byť pomocou takýchto vertikálnych
dohôd a zosúladených postupov okrem iného zavedené obmedzenia predaja náhradných dielov na

motorové vozidlá nezávislým opravovniam členmi selektívneho distribučného systému a obmedzenia
dodávania náhradných dielov, opravárenských nástrojov a diagnostických alebo iných zariadení tak
autorizovaným, ako aj nezávislým opravovniam. Žalovaný pritom neobmedzuje opravovne (akékoľvek)
k prístupu k náhradným dielom alebo iným komoditám. Ako poisťovňa poskytuje službu poistenia a nie
náhradné diely či technológie. Vyjadrenie k žalobe je nutné považovať za procesnú obranu žalovaného,

a žalovaný má za to, že hodnotenie vyjadrenia nie je vecou strany sporu. Strany sporu by mali mať
záujem na vyriešení sporu a nie na predlžovaní súdneho konania obsiahlymi vyjadreniami, ktorými
neprispievajú k vysporiadaniu sporných nárokov ani k hospodárnosti konania. Žalovaný sa ohradil voči
tomu, že by v tomto prípade išlo o zníženie poistného plnenia podľa § 799 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o otázku výšky škody a jej preukazovania a žalovaný neaplikoval § 799 Občianskeho

zákonníka, keďže ide o poskytnutie náhrady škody (podľa Občianskeho zákonníka) z povinného
poistenia upraveného zákonom č. 381/2001 Z.z. - žalovaný teda posúdil dôvodnosť, podloženosť,
preukázanosť požadovanej náhrady škody, a neaplikoval žiadnu „sankciu“ ako sa to snaží prezentovať
žalobca. Žalovaný opätovne stručne zdôraznil, že zmyslom konania žalovaného pri likvidácií predmetnej
škodovej udalosti a obdobných škodových udalostí je uhradiť servisu plnenie za diely v zodpovedajúcom

reálnom vyhotovení, teda buď za alternatívne alebo originálne diely. Žalovaný nemá záujem poznať
obchodnú politiku opravcu či zisťovať obchodnú maržu servisu pri kúpe náhradných dielov. K overeniu
originality dielov je postačujúce predloženie dokladu od predajcu o kúpe dielov, v ktorom môžu byť
ceny dielov prekryté, podstatné je to, že budú zrejmé ostatné údaje, teda bude zrejmý dodávateľ dielov,
dostatočne špecifikovaný diel/diely ako aj dátum fakturácie/dodania. Ide o bežný spôsob za účelom

objektívneho posúdenia škodovej udalosti. Okrajovo žalovaný podotkol, že predmetný spôsob overenia
originality náhradných dielov bol a je žiaduci aj vzhľadom na praktické skúsenosti pri likvidácií škôd,
kedy niektoré servisy montovali alternatívne diely a účtovali drahšie originálne diely, čiže v konečnom
dôsledku

slúži aj na ochranu zákazníkov servisu. Zároveň žalovaný naďalej trval na tom, že z pohľadu
hospodárnosti šetrenia škodovej udalosti je predloženie nadobúdacieho dokladu k náhradným dielom
najrýchlejšía(akzdokladovnevyplývajúnezrovnalosti)ajdostatočnýspôsobpreukázaniaoprávnenosti.

Ide o relatívne jednoduché dokazovanie, preto žalovaný nerozumieme rozsiahlym úvahám o potrebe
vykonania doobhliadky a potrebe zo strany žalovaného uvádzať ďalšie skutočnosti zdôvodňujúce
nepoužitie originálnych náhradných dielov. V tomto smere žalovaný poukázal na to, že dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočnostívyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Preto je na žalobcovi, aby tvrdené skutočnosti preukázal. Ak teda žalobca tvrdí,
že oprava bola fakturovaná tak, ako bola reálne vykonaná, je povinný tieto skutočnosti preukázať.

K potrebe preukazovania nepoužitia originálnych náhradných dielov zo strany poisťovateľa, žalovaný
poukazuje na negatívnu dôkaznú teóriu. Žalovaný zároveň uviedol, že v žiadnom prípade žalobcovi
ani inému poškodenému neurčuje, aký autoservis má využiť na opravu svojho motorového vozidla.
Musí však podotknúť k tvrdeniam žalobcu, že medzi autorizovaným a neautorizovaným servisom z
objektívneho hľadiska nie je ekvivalencia. Na dokreslenie žalovaný uviedol niektoré požiadavky určené

pre autorizovaný autoservis, ako sú: uskutočňovanie pravidelných školení pracovníkov u importéra
danej značky pre slovenský trh, ktorých výsledkom sú odborné skúšky; predpísané vybavenie dielne;
disponovanie certifikátmi kvality podľa noriem výrobcu motorového vozidla; využívanie k oprave
predpísaných materiálov určených pre výrobcov danej značky (od originálnych náhradných dielov až
po lepiace sady, tmely) a pod. Je všeobecne známe, že sadzby v autorizovanom servise sú iné ako
v neautorizovanom servise a existujú aj regionálne rozdiely, čo však nespôsobil žalovaný, ale je to

výsledok trhovej ekonomiky. To, že žalovaný požaduje v súvislosti s opravou v neautorizovanom servise
určité doklady nemožno vykladať ako „diskrimináciu“, veď potom by bolo diskriminačné už samotné
rozlišovanie servisov na autorizované a ostatné. Za spornú v konaní žalovaný naďalej považuje aj
faktúrovanú lakovnícku konštantu, u ktorej zvýšenie na 130% nemá preukázané. Vo výpočte spotreby
lakovacieho materiálu podľa metodiky AZT sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, ktoré

sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií, súvisiacich s lakovaním. Náklady na
materiál sú vypočítané v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte sú zohľadnené doporučené
predajné ceny od zohľadnených dodávateľov/importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine (bez
DPH). Výsledné hodnoty spotreby lakovacieho materiálu sú aritmetickým priemerom zohľadnených
výrobcov a v kalkulačných systémoch Audatex - tieto hodnoty vyjadruje hodnota 100, v podpornom

kóde PK51 (PK51=100 [%]). Lakovací koeficient žalovaná stanovila vo výške 111 %, pričom je podľa
metodiky lakovania AZT dostatočný. Žalovaný súhlasí s tým, že ceny lakovacích materiálov ovplyvňujú
viaceré faktory, a preto ak mal opravca zvýšený náklad na lakovanie, oprávnenosť použitia lakovacieho
koeficientu 130% je potrebné objektívne v spore preukázať (predložením kompletnej receptúry na
lakovanie daného rozsahu poškodenia a nadobúdacích dokladov od nákupu jednotlivých komponentov

farby). Aj v tomto prípade preto žalovaná navrhla, aby súd vyžiadal od opravcu servis F., I.. I. W..V.., N.
C. XXX/J, XXX XX D. X doklady k použitému lakovaciemu materiálu, keďže na dopyt zo strany žalovanej
žalobca nereagoval. Následne by v prípade preukázania zvýšených nákladov

obdobne ako pri náhradných dielov žalovaná pristúpila k doplateniu rozdielu. Na záver žalovaný
zopakoval, že zotrváva na svojom návrhu a v rámci ďalšieho dokazovania z dôvodu absencie
zdokladovania skutočného zakúpenia a použitia nových originálnych dielov spomínaným autoservisom
žalovaný navrhuje, aby súd vyžiadal od opravcu, t.j. autoservisu F., I.. I. W..V.., I. I. N. C. XXX/J, XXX

XX D. nadobúdacie doklady k dielom účtovaným vo faktúre č. XXXXXXX zo dňa 16.11.2022 a doklady
k použitému lakovaciemu materiálu (v zmysle § 189 Civilného sporového poriadku zakotvujúceho
edičnú povinnosť). Súd má smerovať k zmierlivému vyriešeniu veci, pričom žalovaný deklaruje ochotu
prehodnotiť plnenie na základe predloženia vyžiadaných dokladov.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: predbežná
kontrolná kalkulácia žalovanej zo dňa 16.09.2022, zákazkový list č. U. XXXXXXX zo dňa 07.11.2022,
predbežná kontrolná kalkulácia žalovanej zo dňa 08.11.2022, faktúra č. FA XXXXXXX zo dňa
16.11.2022 vrátane kalkulácie zo dňa 15.11.2022, oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa
29.11.2022, potvrdenie o úhrade faktúry č. FA XXXXXXX, odpoveď na sťažnosť zo dňa 14.12.2022,

potvrdenie opravcu zo dňa 16.01.2023, emailová komunikácia zo dňa 28.11.2022, vzorky prieskumu
trhu spoločnosti MATLOVIČ, s.r.o. zo dňa 28.12.2018, spoločnosti AMH SERVICE, s.r.o. a spoločnosti
EURO-Steps, s.r.o. zo dňa 25.05.2016, potvrdenie o úhrade sumy 72,10 Eur dňa 28.08.2023.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: žalobkyňa je vlastníčkou motorového

vozidlazn.MERCEDES-BENZ,ev.č.D.,C.:L..Dňa14.09.2022bolanauvedenomvozidlevovlastníctve
žalobkyne spôsobená škoda, a to prevádzkou motorového vozidla v držbe p. Ľ. A., E.. Č.. D., ktoré bolo
povinne zmluvne poistené u žalovanej. K poistnej udalosti došlo v D. na N. B. a žalovaná ju zaevidovala
pod č. XXXXXXXXXX. Po nahlásení poistnej udalosti si žalobkyňa opravu vozidla zabezpečila uspoločnosti F., I.. I.. W.. V.., I. I. N. C. XXX/J, XXX XX D. - K. Č. W., X.: XX XXX XXX. Žalobkyňa v rámci
likvidácie poistnej udalosti predložila žalovanej faktúru za opravu vozidla a nájom náhradného vozidla
č. FA XXXXXXX zo dňa 16.11.2022 na sumu 2.773,48 Eur vrátane DPH. Cena za opravu vozidla vo

výške 2.293,48 Eur s DPH bola určená kalkulačným systémom AUDATEX, a to na základe zápisov o
poškodení vozidla. V kalkulácii žalovanej zo dňa 16.09.2022 sú náklady na opravu uvedené vo výške
761,27 Eur s DPH. V kalkulácii žalovanej zo dňa 08.11.2022 sú náklady na opravu uvedené vo výške
1.053,84 Eur s DPH. Dňa 29.11.2021 žalovaná ukončila prešetrovanie poistnej udalosti a žalobkyni
zaslala oznámenie o poukázaní náhrady škody, v ktorom uviedla, že jej poukazuje náhradu škody za

poškodenie motorového vozidla vo výške 1.881,29 Eur, ktorú žalovaná stanovila v súlade s § 442,
443 Občianskeho zákonníka nasledovne: faktúra za opravu vo výške 2.293,48 Eur; nepriznané položky
(vyššia NH, nedoloženie ND) vo výške - 892,19 Eur; priznané náklady na opravu vo výške 1.401,29 Eur;
faktúra za prenájom náhradného vozidla vo výške 480 Eur; poistné plnenie spolu vo výške 1.881,29 Eur;
pre vysvetlenie žalovaná uviedla, že uvedená priznaná normohodina 26,66 Eur bez DPH je určená na
základe prieskumu trhu za opravu v danom regióne pre neautorizované servisy, nakoľko nebol doložený

nákupný doklad za náhradné diely boli priznané alternatívne diely. V odpovedi na sťažnosť zo dňa
14.12.2022

žalovaná uviedla, že v uvedenom prípade pri stanovení primeranosti nákladov na opravu uvažovala

s použitím alternatívnych náhradných dielov pri oprave, ktoré neautorizovaní opravcovia bežne pri
opravách používajú a v prípade, ak alternatívne diely nie sú k dispozícii, tak žalovaná zohľadňuje
originálne náhradné s 30 % zrážkou. Po preukázaní použitia nových a originálnych dielov pri oprave
predložením nadobúdacích dokladov od náhradných dielov (v danom prípade žalovaná nerieši maržu,
ktorá prináleží, ale posudzuje len, či daný diel je originál), žalovaná pristúpi k doplatku náhrady škody

maximálne do výšky maloobchodnej ceny dielov predávanej u autorizovaných predajcov pre jednotlivú
značku. Výšku hodinovej sadzby 32 EUR s DPH, ktorú žalovaná priznala ako primeranú, stanovila na
základe prieskumu trhu u porovnateľných opravcov. V potvrdení zo dňa 16.01.2023 opravca oznámil
žalobkyni, že vo veci požiadavky na predloženie nadobúdacích daňových dokladov k náhradným dielom,
ktoré boli použité pri oprave vozidla, nie je oprávnený požadované doklady poskytnúť. Tieto daňové

doklady tvoria nielen obchodné, ale aj daňové tajomstvo a ich poskytnutím sa opravca vystavuje hrozbe
postihnutia sankciou; opravca uviedol, že oprava vozidla bola vykonaná v súlade s technologickým
postupom výrobcu daného druhu vozidla, pričom boli použité originálne náhradné diely (ak nie je v
kalkulácii uvedené inak). Vyúčtovaná cena za opravu vozidla neprevyšuje cenu obvyklú. Naopak, v
porovnaní s autorizovanými servismi je cena za opravu vozidla nižšia. Z potvrdenia o úhrade faktúry č.

FA XXXXXXX vyplýva, že dňa 20.03.2023 bola uhradená suma 892,20 Eur. Z potvrdenia o úhrade sumy
72,10 Eur vyplýva, že žalovaná uvedenú sumu uhradila žalobkyni dňa 28.08.2023.

9. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci.

10. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

11. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľaposkytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

12. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

14. Podľa § 822 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), z poistenia
zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil
podľa poistných podmienok škodu, za ktorú zodpovedá.

15. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

16. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 01.02.2013), ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 141 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez
rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.

19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žaloba je dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal čiastočným späťvzatím

žaloby. Žalobkyňa čiastočne vzala žalobu späť, a to v časti o zaplatenie sumy 72,10 Eur z dôvodu jej
úhrady zo strany žalovanej po podaní žaloby a žiadala, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom
na uvedené súd v rozhodnutí vo veci samej, t.j. v tomto rozsudku, rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP o
späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 72,10 Eur a to tak, že súd konanie v tejto časti zastavil.

22. Po čiastočnom späťvzatí tak predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 820,09 Eur, ktorá
pozostáva z viacerých položiek, ktoré podľa názoru žalovanej neboli dostatočne preukázané zo strany
žalobkyne, resp. ich mala za neodôvodnené v súvislosti s opravou, a preto ich žalovaná odmietla
žalobkyni uhradiť. Čo sa týka týchto jednotlivých položiek, konkrétne sa podľa vyjadrenia žalovanej
jednalo o navýšenú cenu použitých náhradných dielov - ako uviedla žalovaná, žalovaná uvažovala

s použitím alternatívnych náhradných dielov, avšak autoservis v kalkulácii opravy, ktorá tvorí prílohu
vystavenej faktúry, počítal s originálnymi náhradnými dielmi. Rozdiel vo výške 101,72 Eur s DPH bol
medzi stranami sporný a bol predmetom tohto konania. Ďalej žalovaná uviedla, že sporným je navýšený
lakovací materiál - opravca použil koeficient 130%, pričom podľa žalovanej mu prináleží iba lakovacíkoeficient 111%, a to vzhľadom k technológii lakovania, ktorú predmetný autoservis používa. Pokiaľ by
mal autoservis vyšší náklad spojený s lakovaním, bolo potrebné ho podľa názoru žalovanej relevantne
preukázať. Rozdiel vo výške 210,62 Eur s DPH bol preto medzi stranami sporný a bol predmetom

tohto konania. Ďalšou spornou položkou bola navýšená normohodina (NH) - žalovaná považovala za
primeranú výšku NH sumu vo výške 32,- Eur s DPH, avšak autoservis v kalkulácii opravy, ktorá tvorí
prílohu vystavenej faktúry počítal s NH vo výške 48,- Eur s DPH. Rozdiel (po čiastočnom späťvzatí) vo
výške 445,34 Eur s DPH bol medzi stranami sporný a bol predmetom tohto konania. Poslednou položkou
podľa vyjadrenia žalovanej bol drobný jedincový materiál (ďalej DJM) a čiastku na ostatné drobné práce

vo výške 62,40 Eur s DPH.

23. K vyššie uvedeným položkám súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaná v oznámení o
poukázaní náhrady škody zo dňa 29.11.2022, ako aj v odpovedi na sťažnosť k poistnej udalosti zo dňa
14.12.2022 ako nepriznané položky uviedla iba vyššiu normohodinu a nedoložené náhradné diely spolu
nepriznané vo výške 892,19 Eur. Súd má za to, že samotná žalovaná v procese likvidácie považovala

za sporné len tieto dve položky, pričom až v priebehu súdneho konania začala ako sporné uvádzať aj
ďalšie dve položky (navýšený lakovací materiál a drobný jedincový materiál spolu s ostatnými drobnými
prácami).

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/166/2007 zo

dňa 27.01.2009, podľa ktorého dokazovanie v súdnom spore, ktorého predmetom je plnenie z poistnej
zmluvy, nemožno považovať za pokračovanie vyšetrenia poistiteľa, ktorého účelom je zistenie jeho
rozsahu povinnosti plniť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, osobitne upravenou
Občianskym súdnym poriadkom, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Nemožno ho preto

považovať za akési „pokračovanie vyšetrovania“ vykonávaného poistiteľom za účelom zistenia vzniku,

príčin poistnej udalosti a rozsahu poistného plnenia. Je vecou poistiteľa, akým spôsobom vyšetrovanie

vykoná a k akým záverom po jeho skončení dospeje. Súd v spore, ktorého predmetom je plnenie
poistiteľa z poistnej zmluvy, je povinný na základe vykonaného dokazovania preskúmať, či závery
poisťovne vyplývajúce z vyšetrovania sú v súlade so zákonom, resp. s obsahom poistnej zmluvy,
prípadne so všeobecnými poistnými podmienkami.

25. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za správny postup žalovanej, keď rozšírila rozsah
nepriznaných položiek až následne, v priebehu súdneho konania. Bolo povinnosťou žalovanej riadne
vykonať šetrenie poistnej udalosti za účelom zistenia rozsahu, v akom má plniť žalobkyni, pričom
podľa názoru súdu nemožno tento už raz ustálený a žalobkyni opakovane oznámený rozsah následne
(až v priebehu súdneho konania) dopĺňať o ďalšie položky. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná

nevykonala šetrenie poistnej udalosti riadne a postup samotnej žalovanej spochybňuje správnosť
výpočtu ňou nepriznaných položiek. S ohľadom na uvedené súd námietky žalovanej vo vzťahu k týmto,
až následne doplneným položkám (navýšený lakovací materiál a drobný jedincový materiál spolu s
ostatnými drobnými prácami) považoval za nedôvodné.

26. K lakovaciemu materiálu súd navyše poukazuje na to, že žalovaná tvrdila, že opravovňa použila
lakovací koeficient 130 %, pričom podľa názoru žalovanej mu prináležal len lakovací koeficient 111 %, a
to vzhľadom k technológii lakovania, ktorú predmetná opravovňa používa. Uvedený rozdiel predstavoval
sumu 210,62 Eur. Podľa názoru súdu, ak mala žalovaná pochybnosti o výške nákladov na spotrebovaný
lakovací materiál, tak si mala ešte pred ukončením šetrenia poistnej udalosti vyžiadať od žalobkyne

potrebné vysvetlenia a doklady za účelom ozrejmenia, či napríklad technológiou, ktorú použil opravca,
druhom laku alebo inými konkrétnymi osobitosťami opravy, bol opravca nútený použiť vyšší lakovací
koeficient. Žalovaná nemôže rozhodnúť o znížení lakovacieho koeficientu bez toho, aby si najskôr
vyžiadala od poškodeného takéto vysvetlenia a doklady. Žalovaná tiež uviedla, že podľa jej vlastných
výpočtov, ktoré však bližšie nešpecifikovala, prináleží opravcovi lakovací koeficient vo výške 111 %.

Žalovaná neuviedla, akým spôsobom tento výpočet vykonala. Okrem toho žalovaná ani neuviedla,
akým spôsobom má byť podľa jej predstáv relevantne preukázaný vyšší lakovací koeficient. Výška
lakovacieho koeficientu nie je závislá iba od technológie lakovania, ale od viacerých faktorov, ktorými
sú napr. nákupná cena lakovacích materiálov pre danú opravovňu, spotreba lakovacieho materiálu,štýl lakovania, typ laku alebo typ lakovacej pištole. Žalovaná síce uviedla, že kalkulovala s nižším
lakovacím koeficientom, ale netvrdila, v čom malo navýšenie nákladov na lakovací materiál spočívať a
okremtechnológielakovanianeprezentovalažiadnenámietkyoneúčelnostivynaloženiatýchtonákladov

opravy vozidla. Postup žalovanej je tak podľa názoru súdu vo vzťahu k cene lakovacích materiálov
navyše aj nepreskúmateľný.

27. Vo vzťahu k drobnému jedincovému materiálu spolu s ostatnými drobnými prácami súd nad rámec
vyššie uvedeného uvádza, že k tejto položke žalovaná v podstate neuviedla žiadnu argumentáciu. V

tejto súvislosti tak súd konštatuje, že žalovaná uvedenú položku nejakým relevantným spôsobom ani
nerozporovala, resp. neuviedla žiadne skutkové tvrdenia

ohľadom toho, z akého dôvodu nebola táto položka zo strany žalovanej uznaná. Postup žalovanej vo
vzťahu k tejto položke je tak podľa názoru súdu úplne nepreskúmateľný.

28. Čo sa týka položky ohľadom náhradných dielov, žalovaná uviedla, že uvažovala s použitím
alternatívnych náhradných dielov, avšak autoservis v kalkulácii opravy, ktorá tvorí prílohu vystavenej
faktúry, počítal s originálnymi náhradnými dielmi. Rozdiel vo výške 101,72 Eur s DPH bol medzi stranami
sporný a bol predmetom tohto konania. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že žalovaná

dostatočným spôsobom nespochybnila výšku sumy za náhradné diely, ktorá bola vyfakturovaná
predmetnou faktúrou. Opravovňa deklarovala, že sa jedná o originálne náhradné diely. Súd poukazuje
na to, že predloženie nadobúdacích dokladov opravovne k týmto náhradným dielom by nebolo dôkazom
o ich skutočnom použití pri oprave vozidla. Dôkazom by nebola ani časová súvislosť nadobúdacích
dokladov opravcu s opravou vozidla, keďže opravca môže v rovnakom čase vykonávať opravy viacerých

vozidiel rovnakej značky a modelu, dodané náhradné diely vôbec nemusí použiť pri opravách vozidiel
alebo môže použiť náhradné diely zo svojich skladových zásob, ktoré zaobstaral skôr. Súd má za to,
že od žalobkyne nemožno v rámci šetrenia škodovej udalosti spravodlivo požadovať, aby predložila
nadobúdacie doklady k náhradným dielom použitým pri oprave vozidla od opravovne za účelom ich
predloženia poisťovateľovi. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by bola žalobkyňa

povinná predkladať žalovanej doklady vydané dodávateľmi jej dodávateľa, ktoré nemá a ani nemôže
mať k dispozícii.

29. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9CoCsp/13/2020
zo dňa 22.10.2020, podľa ktorého: „Ďalšie skutkové tvrdenie žalovaného prezentované v rámci jeho

procesnej obrany sa týkalo údajného použitia neoriginálnych náhradných dielov pri oprave vozidla
spoločnosťou Fobis spol. s r. o. Ani toto svoje tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal, naopak mal za
to, že žalobca by mal preukazovať, že pri oprave boli použité originálne náhradné diely. Žalovaný
však nešpecifikoval, na základe akého zákonného alebo zmluvného ustanovenia by žalobcu ako
poisteného takáto povinnosť zaťažovala. Žalobca ako spotrebiteľ si objednal opravu poškodeného

vozidla v spoločnosti Fobis spol. s r. o., teda nevykonal ju sám, pričom zo žiadneho zákonného
ustanovenia, ani zmluvného dojednania, mu povinnosť osobitne preukázať poisťovni (žalovanému)
použitie originálnych náhradných dielov profesionálnym subjektom vykonávajúcim opravu nevyplývala.
Odvolací súd podotýka, že nie je žiaden dôvod bez ďalšieho prezumovať, že profesionálny vykonávateľ
opravy by nepoužil originálne náhradné diely, ako to urobil v tomto prípade žalovaný, a požadovať od

spotrebiteľa, aby preukázal opak, teda skutočné použitie originálnych náhradných dielov. K tomu je tiež
potrebné poznamenať, že ani predložením nadobúdacích dokladov k originálnym náhradným dielom by
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané ich reálne použitie pri oprave vozidla, na preukázanie
tejtoskutočnostibybolonevyhnutnéodbornepreskúmať(obhliadnuť)opravenévozidloalebovzávislosti
od povahy použitých dielov dokonca odborne dohliadať na postup pri oprave vozidla, nakoľko nie všetky

diely sú prístupné (viditeľné) len pri bežnej obhliadke vozidla. Nie je rozumne možné klásť takéto nároky
na spotrebiteľa, ktorý si len nechal vykonať opravu subjektom na to spôsobilým. Pokiaľ by žalovaný
mienil od poistených pred tým, ako

poskytne poistné plnenie, požadovať doklady preukazujúce cenu a originalitu použitých náhradných
dielov, musela by povinnosť tieto skutočnosti osobitne dokladovať vyplývať pre poisteného zo zmluvy (zo
zákona takúto špecifickú povinnosť nie je možné vyvodiť) a žalovaný by musel poisteného (spotrebiteľa)na túto povinnosť pred vykonaním opravy upozorniť, aby sa poistený nedostal bez vlastnej viny
do dôkaznej núdze, ak mu subjekt vykonávajúci opravu odmietne žalovaným požadované doklady
poskytnúť. Bez toho, aby bol spotrebiteľ takouto špecifickou povinnosťou zmluvne zaviazaný, nie je

možné od neho nadobúdacie doklady k použitým náhradným dielom požadovať, ani z dôvodu ich
nepredloženia poistné plnenie spotrebiteľovi čo i len sčasti neposkytnúť.“

30. Obdobne súd poukazuje taktiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CoCsp/5/2021
zo dňa 29.06.2022, podľa ktorého: „Ďalšie námietky žalovaného v rámci konania a podaného odvolania

sa týkali nepreukázania použitia originálnych náhradných dielov pri oprave vozidla spoločnosťou FOBIS
s. r. o. Ani toto svoje tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal - naopak, aj z oznámenia o poistnom plnení
vyplýva, že mal za to, že spoločnosť FOBIS s. r. o. resp. žalobkyňa by mala preukazovať, že pri
oprave boli použité originálne náhradné diely (po preukázaní originality náhradných dielov by žalovaný
prehodnotil poistné plnenie a doplatil prípadný rozdiel). Žalovaný však nešpecifikoval, na základe akého
zákonného (alebo zmluvného ustanovenia, ak by vyvodzoval jej povinnosť zo zmluvy) by žalobkyňu ako

poškodenú alebo spoločnosť FOBIS s. r. o. takáto povinnosť zaťažovala. Žalobkyňa ako objednávateľ
(v postavení spotrebiteľa) si objednala opravu poškodeného vozidla v spoločnosti FOBIS s. r. o. (teda
nevykonalajusama),pričomvychádzajúcztoho,žeopravyvykonávaprofesionálnysubjekt,nevyplývala
zo žiadneho zákonného ustanovenia ich povinnosť osobitne preukázať poisťovni (žalovanému) použitie
originálnychnáhradnýchdielov.OdvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesozáveromKrajskéhosúdu

v Bratislave uvedeným v rozsudku č. k. 9CoCsp/13/2020, na ktorý poukazovala žalobkyňa, o tom, že nie
ježiadendôvodbezďalšiehoprezumovať,žeprofesionálny(odbornespôsobilýanavykonávanúčinnosť
oprávnený subjekt) vykonávateľ opravy by nepoužil originálne náhradné diely, ako to urobil v tomto
prípade žalovaný, a požadovať od poškodeného ako spotrebiteľa alebo opravovne, aby preukázali opak,
teda skutočné použitie originálnych náhradných dielov a že ani predložením nadobúdacích dokladov k

originálnym náhradným dielom by nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané ich reálne použitie
pri oprave vozidla. Bez toho, aby bola žalobkyňa špecifickou povinnosťou predkladať žalovanému
doklady preukazujúce cenu a originalitu použitých náhradných dielov, zaviazaná zo zákona (alebo
zmluvou), nie je možné od nej nadobúdacie doklady k použitým náhradným dielom požadovať, a ani z
dôvodu ich nepredloženia poistné plnenie poškodenému čo i len sčasti neposkytnúť.“

31. Rovnako v prejednávanom prípade si žalobkyňa ako objednávateľ objednala opravu poškodeného
vozidla v autoservise a teda nevykonala ju sama. Vychádzajúc z toho, že opravu vykonal profesionálny
subjekt, zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobkyni osobitne preukázať
žalovanej použitie originálnych náhradných dielov. Nie je žiaden dôvod bez ďalšieho prezumovať, že

profesionálny (odborne spôsobilý a na vykonávanú činnosť oprávnený subjekt) vykonávateľ opravy by
nepoužil originálne náhradné diely napriek tomu, že by objednávateľovi fakturoval originálne náhradné
diely, ako to

urobila v tomto prípade žalovaná, a požadovať od poškodenej, aby preukázala opak, teda skutočné
použitie originálnych náhradných dielov. Žalovaná neuviedla okrem nepredloženia nadobúdacích
dokladov opravcu žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých vyvodila záver, že pri oprave vozidla neboli
použité originálne náhradné diely, ktoré uviedol opravca v kalkulácii, ktorá je prílohou faktúry za opravu
vozidla.

32. Navyše, súd poukazuje na to, že k faktúre vystavenej opravcom bola pripojená kalkulácia, v
ktorej sú uvedené konkrétne náhradné diely použité pri oprave vozidla spolu s kódom konkrétneho
náhradného dielu, pomocou ktorého je každý náhradný diel druhovo identifikovaný tak, aby nebol
zameniteľný s iným náhradným dielom (v prípade šiestich náhradných dielov sa kód zhoduje s

predbežnou kalkuláciou žalovanej zo dňa 08.11.2022). Na faktúre je uvedené „Fakturovane podla
priloženej kalkulacie Audatex, sluzi zaroven ako dodaci list“, pričom táto kalkulácia tvorí neoddeliteľnú
prílohu tejto faktúry. Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalovanej o tom, že v predmetnej faktúre
absentujú údaje o použití originálnych náhradných dielov pri oprave vozidla. Súd konštatuje, že faktúra
spolu kalkuláciou opravcu spĺňa náležitosti riadneho účtovného dokladu, v kalkulácii je uvedený súpis

použitých náhradných dielov pri oprave vozidla s uvedením ich kódov, množstva a ceny, rozpis prác
a ďalšieho materiálu a výsledná cena. Predložená faktúra za opravu vozidla spolu s kalkuláciou
vystavenou opravcom obsahuje slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného
prípadu a označenie jeho účastníkov, konkretizuje jednotlivé fakturované položky, ich jednotkovú cenua množstvo, obsahuje dátum vyhotovenia dokladu a podpis konateľa opravcu, teda obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti riadneho účtovného dokladu. Žalovaná tak podľa názoru súdu nie je
oprávnenáspochybňovaťhodnovernosťtejtofaktúry.Žalobkyňa,ktorásinechalaopravuvozidlavykonať

profesionálnym vykonávateľom opravy, preukázala originalitu náhradných dielov použitých pri oprave
vozidla faktúrou spolu s kalkuláciou, ktorá je riadnym daňovým a účtovným dokladom rovnako ako
faktúry vystavované autorizovanými opravovňami. Žalovaná neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z
ktorých by malo vyplývať, že opravca použil pri oprave nejaké iné lacnejšie náhradné diely.

33. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dodávatelia bežne neposkytujú spotrebiteľom nadobúdacie
doklady vydané ich dodávateľmi. Podľa názoru súdu by žalobkyňa bola povinná predložiť ďalšie
doklady o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave vozidla v prípade, ak by si túto opravu
realizovala napríklad sama. Keďže opravu realizoval autoservis, súd mal za to, že žalobkyni postačoval
na preukázanie oprávnenosti požadovaného plnenia ako hodnoverný doklad o oprave vozidla faktúra
vystavená autoservisom. Zo strany žalobkyne tak boli predložené potrebné doklady a nemožno od nej

spravodlivo požadovať, aby predkladala ďalšie doklady, ktoré jej opravca nemusí predložiť, keďže v
danom prípade neexistuje zákonná povinnosť uložená opravcovi predložiť zákazníkovi všetky účtovné
doklady ohľadom získavania náhradných dielov. Povinnosť žalobkyne predkladať nadobúdacie doklady
opravcu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Vzhľadom
na vyššie uvedené tak súd považoval námietky žalovanej vo vzťahu k pochybnostiam o originalite

náhradných dielov za nedôvodné.

34. Čo sa týka jednotkovej ceny práce, žalovaná považovala za primeranú jednotkovú cenu práce 32
Eur vrátane DPH/NH, rozdiel v porovnaní s kalkuláciou opravcu tak predstavoval 517,44 Eur vrátane

DPH. Následne žalovaná uviedla, že pri výpočte nákladov na pracovné úkony spravila chybu vo výpočte,
na základe čoho priznala a zaplatila žalobkyni doplatok poistného plnenia vo výške 72,10 Eur. Sporným
naďalej zostal rozdiel vo výške 445,34 Eur vrátane DPH, ktorý pripadá na pracovné úkony v rozsahu
334 ČJ (12 ČJ = 1 NH). Žalovaná uviedla, že primeranú jednotkovú cenu práce stanovila na základe
prieskumu trhu pre porovnateľné neautorizované autoservisy, pričom priložila vzorku z tohto prieskumu

trhu. Konkrétne žalovaná predložila tri cenníky opravovní MATLOVIČ, s. r. o., AMH SERVICE, s. r. o.
a Euro steps, s. r. o. Vo všetkých týchto troch cenníkoch je uvedené, že ide o prílohu č. 2. V cenníku
opravovne Euro steps, s. r. o. je navyše uvedené „Hodinové sadzby Nh zmluvného servisu v EUR bez
DPH“.

35. V danom prípade teda ide o zmluvné neautorizované opravovne žalovanej, pričom uvedené cenníky
nie sú všeobecnými cenníkmi daných opravovní, ale ide o cenníky, ktoré sú prílohou č. 2 zmlúv o
spolupráci medzi žalovanou a týmito jej zmluvnými opravovňami. Súd poukazuje na to, že predložené
cenníky nielenže nie sú všeobecnými cenníkmi daných opravovní, ale tieto cenníky dokonca ani nie
sú aktuálne a vôbec nie je zrejmé, ako žalovaná práve z týchto troch cenníkov stanovila primeranú

jednotkovú cenu práce vo výške 26,66 Eur bez DPH/NH. V prípade cenníka opravovne MATLOVIČ, s.
r. o. ide o cenník z roku 2018, v prípade opravovne AMH SERVICE, s. r. o. je nečitateľný dátum , ale
zrejme ide o rok 2019 a v prípade cenníka opravovne Euro steps, s. r. o. ide o cenník z roku 2016.
Žalovaná vôbec nezobrala do úvahy, že za posledné roky došlo k výraznému nárastu jednotkových cien
práce v autoservisoch. Žalovaná tak predložila neaktuálne cenníky z rokov 2016, 2018 a 2019, ktoré sú

prílohami zmlúv o spolupráci medzi žalovanou a jej zmluvnými opravovňami a nezodpovedajú obvyklým
cenám na trhu. Predmetná oprava bola vykonaná v roku 2022.

36. Podľa názoru súdu pri určení primeranej ceny NH je potrebné vychádzať z celého cenového
pásma relevantného trhu opravovní, ktoré tvoria spolu s nezávislými opravovňami aj autorizované

opravovne. Pokiaľ opravcom účtovaná cena NH pri zohľadnení obdobia opravy vozidla, náročnosti
daných pracovných úkonov a značky a modelu opravovaného vozidla nevybočuje z tohto cenového
pásma,takniejemožnétvrdiť,žeideoneprimeranújednotkovúcenupráce.Žalovanátakmalapriurčení
výšky škody vychádzať z obvyklého cenového pásma. Obvyklé cenové pásmo na území Bratislavy je
súdu známe z jeho činnosti - súd poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

32Cb/51/2019, podľa ktorého bolo obvyklé cenové pásmo na území Bratislavy v roku 2019 na úrovni
28 až 50 Eur bez DPH/NH, na rozsudok sp. zn. 29Cb/51/2019, podľa ktorého bolo v roku 2018 obvyklé
cenové pásmo na úrovni 40 až 50 Eur bez DPH/NH a na rozsudok sp. zn. 32Cb/171/2017, podľa ktorého
bolo v roku 2017 obvyklé cenové pásmo na úrovni 21 až 45 Eur bez DPH/NH za mechanické a servisnépráce a 25 až 45 Eur bez DPH/NH za lakovnícke práce. Obvyklé cenové pásmo teda už niekoľko rokov
pred vykonaním opravy presahovalo cenu 26,66 Eur bez DPH/NH, ktorú priznala žalovaná. S ohľadom
na uvedené tak žalovaná nepreukázala, že by bola jednotková cena práce vo výške 40 Eur bez DPH/

NH neprimerane vysoká a že primeranú cenu by mala predstavovať jednotková cena práce maximálne
vo výške 26,66 Eur

bez DPH/NH. Opravcom účtovanú cenu 40 Eur bez DPH/NH bez DPH považoval súd za obvyklú

a primeranú už roky predtým. Súd tak po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná
relevantným spôsobom nespochybnila cenu za opravu, ktorá bola zo strany žalobkyne uhradená na
základe faktúry a preto žalobu v tej časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí,
považoval za dôvodnú.

37. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd nevykonal dokazovanie dopytom na

opravovňu, aby predložila dôkazy o tom, že sa jednalo o originálne náhradné diely (nadobúdacie
doklady k náhradným dielom účtovaným vo faktúre za opravu) a doklady k použitému lakovaciemu
materiálu. Čo sa týka náhradných dielov, ako už bolo uvedené vyššie, súd má za to, že samotné
nadobúdacie doklady k náhradným dielom by nepreukazovali tú skutočnosť, že uvedené náhradné
diely boli aj skutočne použité na opravu v danom konkrétnom prípade. Súd tento dôkaz považoval

za nadbytočný a nehospodárny a nebol by spôsobilý preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí žalovaná.
Takýto dôkaz by nebol spôsobilý preukázať skutočnosti tvrdené žalovanou, pretože predloženie takýchto
nadobúdacích dokladov opravcom by nebolo dôkazom o ich skutočnom použití pri oprave vozidla. Čo
sa týka lakovacieho materiálu, súd mal za to, že tento návrh na vykonanie dokazovania bol navyše
uplatnenýajoneskorene.Žalovanápôvodnevoznámeníopoukázanínáhradyškodyzodňa29.11.2022,

ako aj v odpovedi na sťažnosť k poistnej udalosti zo dňa 14.12.2022 navýšený lakovací materiál ako
nepriznané položky vôbec neuvádzala. Prvýkrát túto položku uviedla až v podanom odpore, pričom
návrh na vykonanie dokazovania predložením dokladov k použitému lakovaciemu materiálu žalovaná
prvýkrát uplatnila až vo svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2024. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom
na koncentráciu konania súd na tento návrh v zmysle § 153 ods. 3 CSP neprihliadol.

38. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov a na základe § 11 ods. 7 zákona o PZP vo výške 7 % ročne
zo sumy 892,19 Eur od 15.12.2022 do 28.08.2023 a úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy

820,09 Eur od 29.08.2023 do zaplatenia. V zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP je poisťovateľ povinný
poskytnúť poistné plnenie do 15 dní odo dňa skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Žalovaná
ukončila prešetrovanie poistnej udalosti dňa 29.11.2022. Lehotu na poskytnutie poistného plnenia tak
mala do 14.12.2022. Keďže do tohto dátumu neposkytla žalovaná žalobkyni poistné plnenie v plnej
sume, tak sa dňa 15.12.2022 dostala do omeškania so zaplatením dlžného poistného plnenia vo výške

892,19 Eur. V tom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 2 %. Zároveň súd zohľadnil úhradu
sumy 72,10 Eur dňa 28.08.2023 zo strany žalovanej; od 29.08.2023 je tak žalovaná v omeškaní už iba
s úhradou sumy 820,09 Eur.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalobkyni

priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Za úspech žalobkyne súd
považoval aj zastavenie konania, nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 72,10
Eur z dôvodu jej dobrovoľnej úhrady zo strany žalovanej

po začatí konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia,
na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.