Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217332
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123217332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X,
D., proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Račianska
71, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Košice č.k. 75C/13/2023 - 114 z 3. júla 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 75C/13/2023 - 114 zo dňa 3.7. 2024

zamietolžalobužalobcu,ktorousadomáhalnárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom bývalého Okresného súdu Košice I vo výške 40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 40 eur od 6.10.2023 do zaplatenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v konaní pred bývalým Okresným súdom Košice I sp. zn.
15Csp/13/2020 sa ako žalobca domáhal vydania európskeho platobného rozkazu podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1896/2006 voči žalovanému, ktorý súd dňa 2.2.2021 vydal

v súlade s čl. 12 ods. 1 cit. nariadenia v nemeckom jazyku a následne dňa 26.4.2021 vydal vyhlásenie
vykonateľnosti v slovenskom jazyku, čo podľa žalobcu predstavuje nesprávny úradný postup súdu.
Žalobca sa domnieva, že súd mal vyhlásenie vykonateľnosti vydať v nemeckom jazyku, pričom za
vyhotovenie úradného prekladu vyhlásenia vykonateľnosti EPR zo dňa 26.4.2021 žalobcovi vznikli
náklady vo výške 40 eur, ktoré predstavujú skutočnú škodu za nesprávny úradný postup súdu. Dňa
5.4.2023 žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie jeho nároku
v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z.., ktorej žiadosti o náhradu škody vyhovené nebolo.

3. Žalovaný nepovažoval žalobu za dôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
súdu. Konkretizoval, že v zmysle čl. 18 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES č.
1896/2006) ak v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, po zohľadnení primeranej lehoty na doručenie
odporu, nebol na súd pôvodu odpor doručený, súd bezodkladne vyhlási európsky platobný rozkaz za
vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G, pričom zo žiadnej časti predmetného ustanovenia
ani predmetného článku nevyplýva povinnosť súdu zabezpečiť preklad vyhlásenia o vykonateľnosti

do nemeckého resp. akéhokoľvek iného jazyka. Nie je tak splnený prvý predpoklad priznania nároku
na náhradu škody, ktorý by mal spočívať v nesprávnom úradnom postupe súdu v zmysle ust. 9 ods.
1 zákona č. 514/2003. Zároveň žalovaný poukázal na článok č. 21 ods. 2 písm. b) cit. nariadenia,
ktorý povinnosť predloženia európskeho platobného rozkazu a prípadného prekladu danej písomnostiprenáša na navrhovateľa, ktorým je v tomto prípade žalobca, z čoho možno usudzovať, že povinnosť
predloženia EPR a prípadného prekladu sa vzťahuje aj na ďalšie písomnosti týkajúce sa samotného
európskeho platobného rozkazu, akou je napr. predmetné vyhlásenie o vykonateľnosti. Na podporu

svojich tvrdení poukázal aj na rozsudok NS SR zo dňa 21.10.2008 sp. zn. I Sža/24/2008, z obsahu
ktoréhovyplýva,ženiejepovinnosťousúdov,abyzabezpečovaliprekladpísomností,ktorésúvýsledkom
ich konania do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v
priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi
zrejmý účel, ale aj výsledok konania.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie a vec právne posúdil podľa ust. § 1 písm. a), § 2 písm. a), b), §
3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods.1, ods. 6, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18
ods. 2 zákona č. 514/2003, čl.12 bod. 1, čl. 18 bod 1, čl. 21 bod 1,2 písm. a) Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady ES č. 1896/2006.

5. Za sporé súd určil, či postup Okresného súdu Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 15Csp/13/2020
spočívajúci vo vydaní vyhlásenia vykonateľnosti EPR z 26.4.2021 v slovenskom jazyku predstavoval
nesprávny úradný postup súdu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. V prvom rade súd
konštatoval, že procesná podmienka predbežného prerokovania nároku v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. bola splnená, keďže žalobca predložil oznámenie o výsledku prešetrenia jeho predbežného

prerokovanianárokunanáhraduškodyz3.10.2023.Následnesasúdzaoberalzákonnýmipredpokladmi
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré musia byť splnené
kumulatívne a to: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť, pričom dospel k záveru
oneexistenciihneďprvéhozpredpokladov-nesprávnehoúradnéhopostupu.Súdkonštatoval,žežiadne
ustanovenie nariadenia č. 1896/2006 neustanovuje povinnosť súdu vydať vyhlásenie vykonateľnosti

EPR v jazyku, v ktorom sa má EPR vykonať. Konanie pred vnútroštátnym súdom sa vedie v slovenskom
jazyku, pričom ak je stranou sporu osoba, ktorá slovenský jazyk neovláda, má právo konať vo svojom
materinskom jazyku alebo jazyku, ktorému rozumie. Súd ustanovením prekladateľa alebo tlmočníka
umožní tejto strane rovnaké uplatnenie jej práv. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp
zn. 15Csp/13/2020 bola ustanovená tlmočníčka z dôvodu, že žalovaná bola právnická osoba so sídlom

v Rakúsku, súd teda zabezpečil možnosť rovnakého uplatnenie práv pre sporové strany. Svoj právny
záver oprel tiež o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/24/2008, na ktorý poukazoval aj žalovaný.
V zmysle čl. 21 nariadenia na účely výkonu EPR v členskom štáte je sám navrhovateľ povinný predložiť
vyhotovenie EPR vyhláseného súdom pôvodu za vykonateľný a v prípade potreby predložiť preklad EPR
do úradného jazyka členského štátu výkonu. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zo

strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, preto nie je daná zodpovednosť žalovaného
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v dôsledku čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

7. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. a), f) a h) CSP. Súdu vyčítal, že žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal existenciou
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou ako aj
ďalšími predpokladmi, ktoré musia byť splnené pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody.

Poukázalnanariadenieč.1896/2006zktoréhovyplýva,ževykonateľnýEPRjeautomatickyvykonateľný
vo všetkých členských štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska bez potreby ďalšieho vyhlásenia
vykonateľnosti v členskom štáte výkonu. Vykonávacie konanie sa riadi právom členského štátu výkonu,
ak nariadenie neustanovuje inak. Ďalej uviedol, že tlačivo G - Vyhlásenie vykonateľnosti mal súd vydať
v súlade s čl. 18 ods. 1 nariadenia v jazyku nemeckom tak, ako vydal aj EPR. Rakúsky okresný súd

žalobcovi nepriznal uplatnené dodatočné náklady na úradný preklad doložky vykonateľnosti v sume
40 eur, nakoľko listiny k exekučnému návrhu je potrené predkladať v úradnom jazyku nemeckom.
Odvolateľ má za to, že dostatočne preukázal, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Košice I. došlo k porušeniu jeho procesných práv a k vzniku škody vo výške 40 eur. Súd prvej
inštancie teda dospel na základe nesprávneho právneho posúdenie k nesprávnemu záveru v bode

41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že zo strany bývalého Okresného súdu Košice I nedošlo
vyhotovením vyhlásenia o vykonateľnosti EPR v slovenskom jazyku k nesprávnemu úradnému postupu.
Poukázal tiež na námietku uplatnenú na nariadenom pojednávaní vo veci, konanom dňa 3.7.2024,
kde zákonná sudkyňa v tomto súdnom konaní podala dňa 18.10.2023 žiadosť o zaslanie spisu nanahliadnutie v inom súdnom konaní totožného Mestského súdu Košice sp.zn. 36C/27/2023 v lehote
do 20.10.2023, pričom táto žiadosť nebola riadne odôvodnená v súlade s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, kde má navyše za to, že táto zákonná
sudkyňa v tomto súdnom konaní nie je oprávnenou osobou ani na nazeranie do súdneho spisu podľa
§ 196 citovanej vyhlášky MS SR č.543/2005 Z. z., a na zaslanie predmetného súdneho spisu na
nahliadnutie neexistuje ani zákonný dôvod. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nevydal a nedoručil
žalobcovi do jeho elektronickej schránky napadnutý rozsudok v procesnej lehote do 30 dní od jeho

vyhlásenia (3.7.2024), ale až dňa 9.8.2024 bez absencie akejkoľvek žiadosti a súhlasu predsedu súdu
prvej inštancie na predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie teda formalistickým
či len mechanickým prístupom procesne pochybil podľa CSP, lebo sa dostatočne nevysporiadal s
uplatnenými námietkami žalobcu, a naplnil tak dôvody v odvolacom konaní podľa § 365 ods.1 písm.
a) CSP. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie zároveň v časti právneho záveru vo vzťahu k
predchádzajúcemu nedostatočne odôvodnil, nie je preto zrozumiteľné a nerešpektuje ani § 220 ods. 2

a ods. 3 CSP (pozn. odvolacieho súdu - čím uplatnil aj odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. b) CSP
hoci ho formálne neoznačil). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe
vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

8. K predmetnému odvolaniu sa vyjadril žalovaný s tým, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie

za vecne správny a navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil a priznal žalovanému plnú
náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie v bodoch 39 až 41 napadnutého rozhodnutia
nepochybne správne konštatoval, že postupom bývalého Okresného súdu Košice I spočívajúcom vo
vyhotovení vyhlásenia o vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu v slovenskom jazyku, nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu a preto nie je daná zodpovednosť žalovaného, tak ako to tvrdí

žalobca. Zo žiadnej časti predmetného ustanovenia a ani predmetného článku nevyplýva povinnosť
súdu zabezpečiť preklad vyhlásenia o vykonateľnosti do nemeckého jazyka, resp. akéhokoľvek iného
jazyka, čo napokon v bode 39 napadnutého rozhodnutia konštatoval aj súd prvej inštancie. Žalovaný
len z opatrnosti opakovane pripomína, že pre možnosť konštatovania existencie nesprávneho úradného
postupu je potrebné identifikovať konkrétnu zákonnú povinnosť, ktorej porušenia sa príslušný orgán

verejnej moci (v tomto prípade súd) dopustil. Žalobca v tejto súvislosti síce v konaní poukazoval na
čl. 18 ods. 1 nariadenia, ako je však zrejmé z jeho znenia, predmetné ustanovenie v žiadnom smere
neukladá povinnosť súdu konať spôsobom žalobcom tvrdeným. Napokon existencia tejto povinnosti by
nekorelovalasčl.21ods.2písm.b)nariadenia.Vovzťahuknámietketýkajúcejsažiadostionahliadnutie
do spisu žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nemá povinnosť sa vyjadrovať ku každej námietke

žalobcu, osobitne za situácie, keď takáto námietka nemá relevanciu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej
inštancie. Navyše súd prvej inštancie ani nevykonal žiaden dôkaz súvisiaci s konaním vedeným pod sp.
zn. 36C/37/2023, z čoho je zrejmý záver, že súd prvej inštancie neporušil žiadne ustanovenie Civilného
sporového poriadku a preto nebolo potrebné sa uvedenou námietkou žalobcu zaoberať. Námietka
žalobcu o nedoručení napadnutého rozhodnutia žalobcovi v procesnej lehote 30 dní (ak by aj táto

bola dôvodná) nemá žiadnu relevanciu pre posúdenie vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého
rozhodnutia.

9. Žalobca sa k vyjadreniu písomne vyjadril, kde zotrval na svojich doterajších tvrdeniach v odvolaní.
Poukázal na ústavné požiadavky demokratického a právneho štátu, ktoré vytvárajú predpoklady a

medze výkonu verejnej (štátnej) moci. Jednou z požiadaviek demokratického právneho štátu možnosť
štátnych orgánov konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy), a v užšom význame v súvislosti s konaním súdov, zahŕňa aj právo na
spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ústavy a právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti,
aby sa mohol vyjadriť k vykonávaným dôkazom zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. K základným právam

účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných
dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V tejto súvislosti poukázal aj na súvisiacu judikatúru.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.2.2025, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP riadne oznámené.11. Žalobca použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP.
Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) je založený na tom, že v konaní neboli splnené procesné

podmienky. Procesné podmienky definuje samotný Civilný sporový poriadok ako podmienky, za ktorých
môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky
(kvalifikovaný spôsob začatia konania - t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti),
podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky
na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie

advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné
podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných
podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Zistenie nedostatku procesnej
podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu
konania) je procesnou úlohou súdu. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné,
čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo

veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú
odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok
odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku). V prípade
neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1
písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným

nedostatkom.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
právanaspravodlivýproces.Ideotakýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsastranesporuodnímajútiepráva
procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. K odňatiu
možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie,

ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne

zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v

podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené
a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Odvolací súd nezistil pochybenie v procesných
podmienkach, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správne závery o právach a povinnostiach sporových strán, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a
odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštanciev spore nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a rozsudok súdu prvej inštancie
spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

13. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej
inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na

doplnenie s zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

15. Predmetom konania je náhrada škody vo výške 40 eur spôsobenej pri výkone verejnej moci
uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa pre vznik zodpovednosti štátu vyžaduje
kumulatívne splnenie troch predpokladov vzniku zodpovednosti a to existencia nesprávneho úradného

postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne a neexistencia čo i len jedného z predpokladov
znamená, že zodpovednosť štátu za škodu nie je daná.

16. Súd prvej inštancie skúmal existenciu prvého z predpokladov t.j. existenciu nesprávneho úradného

postupu. V konaní bolo nesporné, že Okresný súd Košice I. na základe návrhu žalobcu o vydanie
európskeho platobného rozkazu začal konanie vedené pod sp.zn. 15Csp/13/2020. Z dôvodu, že v tomto
konaní bola žalovanou stranou právnická osoba so sídlom v Rakúsku, súd ustanovil tlmočníka, čím
zabezpečil rovnaké možnosti uplatnenia práv strán v súlade s § 155 ods. 1 CSP. Súd v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn. 15Csp/13/2020 vydal v súlade s návrhom žalobcu európsky

platobný rozkaz podľa čl. 12 nariadenia č. 1869/2006, ktorý vydal v nemeckom jazyku.

17. Súd následne v súlade s čl. 18 ods. 1 nariadenia vydal vyhlásenie vykonateľnosti na predpísanom
tlačive G. Je pravdou, že súd vydal vyhlásenie vykonateľnosti v slovenskom jazyku, avšak zo žiadneho
článku nariadenia nevyplýva povinnosť súdu vydať vyhlásenie vykonateľnosti v jazyku štátu výkonu.

Odvolateľ síce namieta, že v zmysle čl. 18 ods. 1 nariadenia je súd povinný vydať osvedčenie
o vykonateľnosti EPR v nemeckom jazyku, avšak zo znenia čl. 18 takáto povinnosť súdu nevyplýva.
Skutočnosť, že žalobca považuje za logické vydať vyhlásenie o vykonateľnosti EPR v jazyku nemeckom
(štátu výkonu) nepostačuje na konštatovanie nesprávneho úradného postupu súdu.

18. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na čl. 21 bod 2 písm. b), z obsahu ktorého
vyplýva povinnosť práve pre navrhovateľa v prípade potreby predložiť súdu výkonu preklad európskeho
platobného rozkazu do úradného jazyka členského štátu výkonu a teda preklad aj ďalších súvisiacich
písomností. Na základe vyššie uvedeného zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
a teda nie je naplnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu.

19. Ak teda odvolateľ vidí nedostatky napadnutého rozhodnutia v skutočnosti, že súd prvej inštancie
neskúmal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vzniknutou škodou, resp.
neskúmal ďalšie predpoklady zodpovednosti štátu, nemožno mu dať za pravdu, nakoľko nezistením
hneď prvého predpokladu a teda nesprávneho úradného postupu je vylúčený vznik zodpovednosti štátu

za škodu a nie je preto potrebné ani účelné zaoberať sa existenciou ďalších predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu.

20. Ďalšou odvolacou námietkou žalobca namietal nedoručenie písomného vyhotovenia rozsudku
v procesnej lehote k čomu odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že zákonný sudca

v prejednávanej veci dňa 31.7.2024 požiadal o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia,
ktorej bolo v rovnaký deň vyhovené a lehota na vyhotovenie rozhodnutia bola predĺžená do 9.8.2024.
Písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo vyhotovené v lehote v súlade s CSP, preto túto odvolaciu
námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.21. K odvolacej námietke ohľadom žiadosti zákonného sudcu o zaslanie spisu na nahliadnutie odvolací
súd uvádza, že nezistil žiadne procesné pochybenie v postupe súdu, navyše odvolacia námietka nie je

spôsobilá ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolateľ uviedol že súd formalistickým či mechanickým prístupom procesne pochybil podľa CSP, lebo
sa nevyporiadal s uplatnenými námietkami žalobcu a tak naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
a) CSP. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval nedostatok ktorej procesnej podmienky namieta,
avšak odvolací súd nevzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP ani

iného odvolacieho dôvodu.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255

ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a keďže žalobca nebol so svojim odvolaním v odvolacom konaní úspešný
a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie

je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnomodvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)