Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011025
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323011025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov

JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a iné,
o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn.
11T/64/2023-167 zo dňa 12.01.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.02.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalý pobyt všeobecne D., okr. Galanta, Slovenská
republika, t. č. vo ÚVTOS a ÚVV Leopoldov

u k l a d á :

Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024, ďalej len „Trestný zákon“), § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, §
41 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona uloženom obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/21/2023 zo
dňa 01.03.2023, právoplatným 01.03.2023 a skorším trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp.
zn. 31T/95/2022 zo dňa 28.12.2022, právoplatným dňa 28.01.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 11T/64/2023-167 z 12.01.2024 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalý pobyt všeobecne D., okr. Galanta, Slovenská republika, t. č. vo ÚVTOS
a ÚVV Leopoldov uznaný vinným v bode 1/ obžaloby zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci

podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, a v bode 2/ obžaloby z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, spáchaných vo viacčinnom súbehu, ktorých sa dopustil na
tom skutkovom základe,že

1/ dňa 10.12.2022 v čase okolo 12.13 hod. v Jelke, na križovatke Stoličnej ulice a Novej cesty, prišiel k

stĺpu, na ktorom bola umiestnená kamera monitorujúca verejné priestranstvá v obci Jelka, a následne
tam umiestnenú kameru odlomil, čím obci Jelka spôsobil škodu vo výške 550,34 eur,

2/ dňa 21.11.2022 v čase okolo 19.30 hod. v Jelke, na ulici Nová cesta v pohostinstve Bonita, ako aj
na jeho terase, najskôr slovne napádal tam sediaceho E. F., následne k nemu pristúpil a opakovane

ho niekoľkokrát udieral päsťami do hlavy a kopal do rôznych častí tela, čím poškodenému E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. XXX/XX, spôsobil povrchové poranenia hlavy bez práceneschopnosti,
hoci mu bola dňa 19.08.2022 uložená bloková pokuta vo výške 30,- eur za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov blokom na pokutu nezaplatenú na mieste číslo A 22 00583118, dňa 09.10.2022 mu
bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- eur za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 odsek

1 písmeno c) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov blokom na pokutu
nezaplatenú na mieste číslo A 22 00583074 a dňa 12.11.2022 mu bola uložená bloková pokuta vo výške
30,- eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona číslo
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov blokom na pokutu nezaplatenú na mieste
číslo A 22 00580996,

Za tieto skutky uložil okresný súd obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
7 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona,
za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na súhrnný a úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného

zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil súd do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok
o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/21/2023 zo dňa
01.03.2023, právoplatným toho dňa, trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/95/2022
zo dňa 28.12.2022, právoplatným dňa 28.01.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovanému
uložil povinnosť nahradiť poškodenej obci Jelka, IČO: 00306011, Obecný úrad, Mierová ul. 959/17,
925 23 Jelka, Slovenská republika, škodu vo výške 550,34 eur (päťstopäťdesiat eur a tridsaťštyri

eurocentov).

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 167-170.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste zahlásila na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku

odvolanie v neprospech obžalovaného okresná prokurátorka, ktoré písomne odôvodnila na č.l. 179.

Okresná prokurátorka v odvolaní podanom proti výroku o treste namietala voči postupu a záveru
okresného súdu, ktorý nedôvodne pri ukladaní trestu neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného
zákona poukazujúc na § 38 ods. 7 Trestného zákona. V tomto prípade nastalo, že vyhlásenie

obžalovaného o vine a obžalovaný spáchal viac trestných činov mu je na prospech, akoby sa dopustil
spáchania len zločinu porušovania domovej slobody. Ak by však obžalovaný spáchal len uvedený zločin,
súd by nemohol aplikovať a poukázať na § 38 ods. 7 Trestného zákona. Obžalovaný sa opakovane
dopustil spáchania zločinu, celkom má 8 záznamov v odpise registra trestov a mnoho priestupkových
postihov. Predmetných trestných činov sa dopustil ani nie rok po prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody. Poukázala na § 38 ods. 5 Trestného zákona, z ktorého vyplýva, že súd čo akonáhle zistí
skutočnosti odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia, je povinný ho pri ukladaní trestu aplikovať.
Toto ustanovenie nie je koncipované na voľnej úvahe súdu, ale na obligatórnej povinnosti aplikovania
po zistení zákonných podmienok, pretože zákonodarca týmto ustanovením reaguje práve na prípady
závažnej recidívy. V tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, napr.

závery rozhodnutia sp. zn. 5Tdo/66/2019, podľa ktorého už nemôže nastať situácia, že by súčasné
použitie § 38 ods. 4, ods. 5 alebo ods. 6 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona bolo
pre páchateľa neprimerane prísne. V danom prípade s poukazom na osobu obžalovaného, skutky
ktorých sa dopustil, jeho trestnú minulosť je spravodlivé aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Trestnéhozákona.Použitieustanovenia§38ods.7Trestnéhozákonavtomtoprípadenebolodôvodné,dostatočne
odôvodnené a rovnako nie je dobrým signálom spoločnosti. Vzhľadom na uvedené navrhla podľa §
321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného zákona zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť

obžalovanému za súčasného aplikovania § 38 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov a 6 mesiacov.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátorky uviedol, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí, má za to,
žeokresnýsúdrozhodolsprávne.Sargumentamiprokurátorkysanestotožnil,poukazujúcpritomna§38

ods.7Trestnéhozákona,ktorésúduexplicitneumožňujedospieťkzáveru,žezvýšenétrestnésadzbysa
nepoužijú. Okolnosť spáchania viacerých trestných činov sa odrazila v aplikovaní § 41 ods. 2 Trestného
zákona, a tak by aplikovanie § 38 ods. 5 Trestného zákona bolo pre obžalovaného neprimerane
prísne. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/98/2018, ak aj na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/82/2016. Ku skutkom sa priznal, úprimne ich oľutoval, na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Napadnutý rozsudok je primeraný všetkým okolnostiam

prípadu,obžalovanýuloženýtrestprijalastotožňujesasodôvodnenímnapadnutéhorozsudkuazávermi
okresného súdu. Uložený trest zodpovedná § 34 ods. 1 Trestného zákona. Navrhol, aby odvolací súd
odvolanie okresnej prokurátorky podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 18.02.2025 za prítomnosti zástupcu Krajskej

prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajkyne. Odvolacieho konania sa nezúčastnili poškodení.
Zástupca krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd oboznámil prítomných
s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním okresnej prokurátorky, vyjadrením obžalovaného
k odvolaniu okresnej prokurátorky, odpisom registra trestov na obžalovaného, príslušnými lustráciami
na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky

k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupca krajskej prokuratúry zotrval na písomných
dôvodoch odvolania, upravil odvolací návrh tak, že v zmysle novely Trestného zákona navrhol
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Na doplnenie uviedol,
že okresný súd neaplikoval § 38 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na ods. 5, čo je však
v zmysle judikátov, na ktoré prokurátorka poukázala neprípustné. Obhajkyňa obžalovaného sa pridržala

písomného vyjadrenia k odvolaniu. Uložený trest považuje za primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa
trestnej činnosti obžalovaného. Ďalej poukázala na to, že po novele Trestného zákona neprichádza do
úvahy zohľadnenie skutku v bode 1/, keďže škody nepresiahla 700,- Eur. Navrhla odvolanie prokurátorky
zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný sa pridržal prednesu obhajkyne.

Odvolací súd zistil, že odvolanie podala okresná prokurátorka ako oprávnená osoba v zákonnej lehote,
a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne odvolací súd preskúmal v intenciách §
317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste (vzhľadom
na obmedzený revízny princíp) ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po uvedenom procesnom postupe dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie okresnej prokurátorky bolo dôvodné, pričom k dôvodnosti sa pridala aj ďalšia, a to objektívna
skutočnosť, a to zmena zákona a z nej plynúce porušenie Trestného zákona, na ktoré musel odvolací
súd ex lege prihliadať.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd totiž zistil, že
rozhodnutím okresného súdu vo výroku o treste došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona, preto
napadnutý rozsudok vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku zrušil a vo veci podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak, ako je
vyššie uvedené, a to na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku v celkom rozsahu

náležite a správne zistený bez potreby jeho zmeny či doplnenia. Nutné je však uviesť, že k porušeniu
ustanovení Trestného zákona nedošlo len z dôvodu pochybenia okresného súdu ale aj v dôsledku
nadobudnutiaúčinnostizákonač.40/2024dňa06.08.2024(ďalejlen„novelaTrestnéhozákona“),ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v časti ustanovení týkajúcich sa výšky škody,
ktorá má následne vplyv na posudzovanie skutkov ako trestných činov. Odvolací súd tak musel vziať

do úvahy zmenu právnej úpravy, ku ktorej došlo po vyhlásení napadnutého rozsudku okresným súdom,
účinnú odo dňa 06.08.2024.Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší.

Časová pôsobnosť zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona
účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. V časovej pôsobnosti je vyjadrená aj ústavná zásada
vylúčenia retroaktivity (spätnej pôsobnosti) , ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Použitie

retroaktivity v prospech páchateľa je však povinné. Ustanovenie o časovej pôsobnosti súčasne upravuje
možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú sa ňou všetky zákony od času spáchania trestného
činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje) tak, že pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu
sa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Pokiaľideorozsah,vakombolrozsudokokresnéhosúdunapadnutýodvolanímvtejtosúvislostiodvolací

súd poukazuje, že predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci mohlo byť len preskúmanie
rozsudku vo vzťahu k výroku o treste, a to preto, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa
12.01.2024 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo
spáchania skutkov, ktorý sa mu kládli za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie
obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového

stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento
výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie
ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo na základe vyhlásenia o vine v spojení s vykonaným
dokazovaním bezpochyby preukázané, že obžalovaný sa dopustil v bode 1/ obžaloby spáchania prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, a v bode 2/ obžaloby z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona.

Tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, medzi vyhlásením rozsudku okresného súdu a konaním
verejného zasadnutia vstúpila do platnosti novela Trestného zákona, ktorá zaviedla mnoho zmien,
pričom jednou z nich bolo aj zvýšenie zákonných hraníc pre jednotlivé výšky škody. Táto skutočnosť
sa významne dotkla aj ukladania trestu pretože pokiaľ ide o skutok v bode 1/, na tento už pri ukladaní

trestu súd nemohol prihliadať.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur.

Novelou Trestného zákona v znení účinnom podľa zákona č. 40/2024 Z. z. došlo k zániku trestnosti
činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného napadnutým rozsudkom v bode 1/, pretože skutok
právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona
v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 40/2024 Z. z., už nie je trestným činom, a to z dôvodu,

že zákonodarca predmetným zákonom zmenil výšku malej škody ustanovenej v § 125 ods. 1 prvá
veta Trestného zákona na sumu presahujúcu 700,- Eur. V prejednávanom prípade obžalovaný svojim
konaním v bode 1/ spôsobil poškodenej obci Jelka škodu vo výške 550,34,-Eur. Škoda teda nepresiahla
hranicu malej škody, preto skutok v bode 1/ už v čase konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu
nie je trestným činom a odvolací súd naň pri ukladaní trestu nemôže prihliadať. Vzhľadom na skutočnosť,

že Trestný zákon účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu je pre obžalovaného priaznivejší,
nakoľko už neumožňuje vyvodiť trestnú zodpovednosť obžalovaného za spáchanie trestného činu
v bode 1/, nie je možné vo vzťahu k tomuto skutku uplatniť voči obžalovanému trestný postih.Pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení tak, ako ich ustálil okresný súd, avšak
čiastočne sa od záverov okresného súdu odklonil, a to najmä pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 38 ods.
3 Trestného zákona (do 06.08.2024 išlo o ust. § 38 ods. 5 Trestného zákona), ktoré rieši situáciu

opakovaného spáchania zločinu ako typovo závažnejšej trestnej činnosti a prísnejší postih páchateľa
závažnejšej trestnej činnosti.

Vyššie uvedený postup namietala aj okresná prokurátorka v odvolaní, pričom odvolací súd vyhodnotil
túto námietku ako dôvodnú. Pokiaľ obžalovaný uviedol, že v danom prípade v zmysle § 38 ods. 7

Trestného zákona účinného do 06.08.2024 nemalo byť použité ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného
zákona, keďže použitie tohto ustanovenia v spojení s použitím ustanovení § 41 ods. 2 a § 42 Trestného
zákona by bolo neprimerane prísne, odvolací súd sa s týmto tvrdením a potom aj so záverom okresného
súdu a jeho zisteniami vo vzťahu k aplikácii § 38 ods. 5 Trestného zákona nestotožnil a toto pochybenie
napravil svojim rozhodnutím.

Odvolací súd dáva v celom rozsahu za pravdu odvolacej námietke prokurátorky o potrebe prísnejšieho
postihu pre páchateľa závažnejšej trestnej činnosti, rozumej napr. páchateľovi zločinu. Priamo tak
vyplýva z akt. ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona (predtým § 38 ods. 5 Trestného zákona),
ktoré ustanovenie nie je koncipované na voľnej úvahe súdu. Okrem rozhodnutí, na ktoré poukázala
prokurátorka v odvolaní odvolací súd poukazuje aj na novšie závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho

súdu SR, napr. uznesenie sp. zn. 2Tdo/40/2024 z 26.11.2024, ktoré rieši práve situáciu súbežného
aplikovania ustanovení § 41 ods. 2 a § 42 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 3 Trestného zákona
(predtým § 38 ods. 5 Trestného zákona). Zo záverom predmetného uznesenia vyplýva, že ustanovenie
§ 38 ods. 5, ako aj § 41 ods. 2 Trestného poriadku sú ustanoveniami kogentnej povahy, teda v prípade
ich naplnenia je súd povinný ich aplikovať. V prípade, ak obvinený opätovne spáchal zločin, súd je v

zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona povinný zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu. Súd
teda nemal možnosť úvahy, či § 38 ods. 5 Trestného zákona aplikuje [ako je to napríklad v prípade § 37
písm. m) Trestného zákona], ale bol povinný uvedené ustanovenie aplikovať, pretože obvinený spáchal
opakovane zločin, pričom predchádzajúci zločin nebol zahladený.

Pokiaľ okresný súd opomenul pri ukladaní trestu aplikovať § 38 ods. 5 Trestného zákona účinného do
06.08.2024, nepostupoval správne.

Za vyššie uvedených skutočností, spojených so závermi napadnutého rozsudku okresného súdu
odvolací súd pri ukladaní trest vychádzal zo základnej trestnej sadzby 3 až 8 rokov v zmysle § 194

ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Prihliadol pritom rovnako ako okresný súd na
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona. Zároveň zohľadnil v kontexte vyššie uvedeného okolnosť opätovného spáchania
zločinu podľa už akt. § 38 ods. 3 Trestného zákona. Keďže v predmetnej veci odvolací súd musel ukladať
obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k skorším odsúdeniam rozsudkom Okresného

súduGalantasp.zn.0T/21/2023zodňa01.03.2023,právoplatnýmdňa01.03.2023atrestnýmrozkazom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/95/2022 zo dňa 28.12.2022, právoplatný dňa 28.01.2023, nakoľko
išlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ktorú neprerušovalo vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku za žiaden
z tam uvedených skutkov (stíhaného skutku sa dopustil skôr 21.11.2022 ako bol vyhlásený rozsudok/
doručený trestný rozkaz v citovanej trestnej veci), riadil sa okrem vyššie uvedeného aj príslušnými

ustanoveniami upravujúcimi ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 42
ods. 1 Trestného zákona. Po úprave trestnej sadzby podľa citovaných ustanovení potom trestná sadzba,
z ktorej odvolací súd vychádzal bol 4 roky a 8 mesiacov až 9 rokov a 8 mesiacov. Úhrnný trest už však
nebolo možné ukladať, keďže na skutok v bode 1/ nebolo možné prihliadať.

Aj napriek vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o priznaní viny
zo spáchania skutkov, odvolací súd rovnako ako okresný súd nepristúpil k použitiu § 39 ods. ods. 4,
ods. 5 Trestného zákona per analogiam, keďže trest znížený o 1/3 – inu by nebol trestom prísnejším
ako trest uložený predchádzajúcimi rozhodnutiami, no najmä pretože, že u tohto obžalovaného nebolo
možné konštatovať, že trest hoci aj na spodnej hranici trestnej sadzby by bol trestom neprimerane

prísnym. Vzhľadom na početnosť jeho predchádzajúcich odsúdení, frekvenciu páchania trestnej činnosti
v kontexte jeho mladého veku, je práve naopak, na tomto mieste na obžalovaného pôsobiť výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to v trvaní v akom rozhodol odvolací súd. Súd zároveň
konštatuje, že nezistil žiadne také mimoriadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo možné pristúpiťk mimoriadnemu zníženiu trestu ani podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože pokiaľ ide o
okolnosti prejednávaného prípadu, tie boli pre obžalovaného nepriaznivé. Rovnako pokiaľ ide o pomery
obžalovaného, ani tie nie sú žiadnym spôsobom také mimoriadne, že by uloženie trestu odňatia slobody

na spodnej hranici trestnej sadzby predstavovalo neprimerane prísny postih. Uložený trest je síce pre
obžalovaného vážnym postihom, avšak plne odzrkadľuje stíhaný skutok, spôsob jeho spáchania, súbeh
trestnej činnosti, osobu obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť.

Z histórie trestnej činnosti (najmä s poukazom na odpis registra trestov obžalovaného) vyplýva,

že obžalovaný neprišiel do stretu s normami trestného práva po prvýkrát, ale ide o chronického
páchateľa trestnej činnosti, ktorý bol celkom osemkrát súdne trestaný, a to pre majetkovú ako aj násilnú
trestnú činnosť. Z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný spáchal 17 priestupkov (proti majetku,
občianskemu spolunažívaniu, v cestnej premávke). Trestnej ako aj priestupkovej činnosti sa obžalovaný
dopúšťal v krátkych časových intervaloch, išlo o rôznorodú protiprávnu činnosť, vždy krátko po spáchaní
priestupku či trestného činu svoje protiprávne konanie zopakoval, a to aj po predchádzajúcom postihu.

Odpis registra trestov ako aj výpis evidencie priestupkov nasvedčuje záveru, že obžalovaný nebol
predchádzajúcimi postihmi dostatočne ponaučený, nedošlo k prevýchove, či osvojenia si kritického
postoja k vlastnému protiprávnemu konaniu. Skutku v predmetnej veci sa dopustil v krátkom čas
po vykonaní predchádzajúceho nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to aj napriek tomu, že
v predchádzajúcich 12 mesiacoch bol za obdobné konanie postihnutý. U obžalovaného nie je dostatočne

vyvinutá reflexia svojho konania, nasvedčuje o tom napokon aj správa o povesti, z ktorej je zrejmé, že
obžalovaný v mieste svojho bydliska nepožíva dobrú povesť, práve naopak.

Pri starostlivom vyhodnotení všetkých rozhodných skutočností tak odvolací súd v zmysle zmeny
Trestného zákona aplikoval aktuálne znenie zákona a uložil obžalovanému trest na spodnej hranici

zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Takto uložením trestom č vyhovel odvolacej
námietke prokurátorky, ktorá poukazovala na opätovné spáchanie zločinu a odzrkadlenie tejto okolnosti
pri ukladaní trestu ako aj osobu obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť a sklony k páchaniu trestnej
činnosti. Odvolací súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný bol v posledných

desiatich rokov pred spáchaním skutku (nie raz) vo výkone trestu odňatia slobody.

O náhrade škody odvolací súd nerozhodoval, a to vzhľadom na to, že trestnosť činu v bode 1/ v dôsledku
novely Trestného zákona zanikla.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o treste následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného

poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.