Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3CdoR/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124203867
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2124203867.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. Z., narodenú B.,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Trnava, J. Bottu 4,
dieťa rodičov matky Z. A., narodenej B., zastúpenej spoločnosťou AK Petrovič, s.r.o., Trnava, Kollárova
566/32, IČO: 54980682 a otca K., narodeného B. zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Staríčkovou,
Trnava, Paulínska 19A, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 109P/44/2024, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v
Trnave zo 17. júla 2024 sp. zn. 15CoP/105/2024, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") uznesením z 21. mája
2024, č. k. 109P/44/2024-94 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za procesného opatrovníka
na zastupovanie maloletej K., narodenej 24. marca 2021 v tomto konaní (výrok I.); a návrh otca z 13.
mája 2024 na zrušenie uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 38P/21/2023-83 z 26. apríla 2023 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/81/2023-229 z 18. júla 2023 a uznesenia
Okresného súdu Trnava č. k. 138P/13/2022-40 z 24. marca 2022 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trnave č. k. 11CoP/57/2022-142, 11CoPno/6/2022 z 25. júla 2022 a na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol (výrok II.).
1.1. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že maloletá sa po rozchode rodičov nachádza
v starostlivosti matky, v prebiehajúcom konaní sp. zn. 17P/12/2022 (o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností) nebolo doposiaľ rozhodnuté a pomery sú dočasne upravené uznesením Okresného súdu
Trnava č. k. 38P/21/2023-83 z 26. apríla 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.

11CoP/81/2023-229 z 18. júla 2023, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 138P/13/2022-40 z 24.
marca 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/57/2022-142, 11CoPno/6/2022
z 25. júla 2022. Dôvodil, že už v čase prijatia posledného rozhodnutia súdu o dočasnej úprave styku
mal odvolací súd vedomosť o cestovaní matky do práce v Y., že počas jej neprítomnosti starostlivosť o
maloletú vykonáva jej matka, bral do úvahy námietky otca o výchovnom prostredí u matky s poukazom
na znalecký posudok K.. S.. M. G. a v ňom hodnotené črty osobnosti matky (psychotizmus, paranoje),

že styk otca s maloletou prebieha bezproblémovo, maloletá sa na stretnutia teší, ako aj závery znalkyne
o potrebe čo najskôr zabezpečiť a postupne rozširovať styk otca s maloletou. Súd prvej inštancie ďalej
vo veci dôvodil, že uznesením č. k. 17P/12/2022-470 zo 16. augusta 2023 pribral do konania znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria S.. F. H. za účelom odborného posúdenia
duševného stavu matky (znalcovi plynie lehota na vypracovanie znaleckého posudku). Návrhu otca
nevyhovel a ponechal v platnosti existujúcu dočasnú úpravu pomerov k maloletej, pre neosvedčenie

potreby jej zmeny. Mal za to, že súčasný spôsob dočasnej úpravy pomerov je možné považovať
za primeraný. Maloletá je v útlom veku (3 roky), je zvyknutá byť v starostlivosti matky a v konanídosiaľ nebolo preukázané, že by matka ohrozovala život, zdravie alebo zdravý vývoj maloletej, teda
neboli osvedčené dôvody na odňatie maloletej z výchovného prostredia matky neodkladným opatrením.
Nespochybnil pozitívny citový vzťah medzi otcom a maloletou a jeho zlepšenie v porovnaní so začiatkom

realizácie styku, avšak v rámci dočasnej úpravy pomerov sa stotožnil s odporúčaním znalkyne o
postupnom rozširovaní styku otca s maloletou.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd"), na odvolanie otca maloletej proti
výroku II., uznesením zo 17. júla 2024 sp. zn. 15CoP/105/2024 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie

vo výroku II.; a určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2.1. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie,
ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na otcom navrhovanú
dočasnú úpravu pomerov, odovzdaním maloletej do jeho osobnej starostlivosti a odňatím maloletej
z výchovného prostredia u matky bez vykonania dokazovania a súčasne zrušenie skôr nariadených
neodkladných opatrení, dané neboli. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi zamietnutia návrhu otca, ktorý

súd prvej inštancie správne ustálil z otcom osvedčovaných skutkových okolností, vyhodnotenia celkovej
rodinnej situácie a pomerov maloletej, zohľadňujúc priebeh konania v merite veci vedenom Okresným
súdom Trnava pod sp. zn. 17P/12/2022. Dôvody pre prijatie rozhodnutia prostredníctvom inštitútu
neodkladného opatrenia o odňatí maloletej z osobnej starostlivosti matky iba na podklade skutkovej
argumentácie otca a síce, že maloletá dovŕšila 3 roky, má pozitívny vzťah k otcovi, právom maloletej

na oboch rodičov, odporúčaním znalkyne postupne rozširovať styk otca s maloletou, otcom namietaným
výchovným prostredím matky (preukazované videami otca s maloletou), podávanie trestných oznámení
matkou či starou matkou na otca, okolnosťou, že počas neprítomnosti matky z dôvodu výkonu jej práce
osobnú starostlivosť o maloletú, (do jej nástupu do predškolského zariadenia), zabezpečuje stará matka,
či nedostatočnou súčinnosťou a ochotou matky postupne styk otca s maloletou rozširovať ani odvolací

súd nepovažoval za dostatočné pre splnenie zákonných podmienok v zmysle § 325 ods. 1 CSP, § 367
ods. 1 CMP.
2.2. Správne postupoval súd prvej inštancie, ktorý po aktuálnom zhodnotení rodinných pomerov
maloletej a dôvodov návrhu otca, s poukazom na útly vek maloletej a neosvedčenie závažného
ohrozenia maloletej, nevzhliadol potrebu jej okamžitého odovzdania do starostlivosti otca. Odvolací

súd k námietke otca, že matka maloletej nevytvára zdravé výchovné prostredie, ktoré je navyše
negatívne nastavené k druhému rodičovi, že pri rozhodovaní o zverení maloletej je prioritný záujem
maloletej a priateľské rodinné prostredie, s odkazom na závery znaleckého posudku, a že matka na
rozdiel od neho nedisponuje dostatočnými rodičovskými a osobnostnými zručnosťami pre výchovu a
starostlivosť o maloletú udáva, že uvedené sporné skutkové okolnosti budú vecou dokazovania súdu

prvej inštancie (ako aj hodnotenia vykonaných dôkazov) vo veci samej. V tomto štádiu meritórneho
konania, aj s poukazom na prebiehajúce znalecké dokazovanie, odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie nezistil potrebu nevyhnutnosti dočasného odovzdania maloletej do osobnej starostlivosti otca.
Z obsahu spisu vyplýva, že otec styk s maloletou upravený ostatným neodkladným opatrením realizuje.
Jeho skutková argumentácia v tomto konaní svedčí skôr dôvodom na úpravu styku v širšom rozsahu,

otec však takýto návrh nepodal. Je zrejmé, že dočasná úprava pomerov nespĺňa podmienky ideálneho
stavu, čo však nie je ani jej účelom. Otcom popisovaná aktuálna situácia rodinných pomerov odráža
stále neukončený proces odstraňovania rodičovského konfliktu v prebiehajúcom meritórnom konaní,
neschopnosť konštruktívnej komunikácie rodičov a prijímanie spoločných riešení. Existenciu vzťahových
väzieb medzi maloletou a rodičmi, ich rodičovské zručnosti ako aj vhodnosť ich výchovného prostredia,

bude súd prvej inštancie ustaľovať na základe vykonaného dokazovania.
2.3. Odvolací súd prisvedčuje tomu, že matka sa javí ako „brániaci rodič", ktorý otcovi neposkytuje
dostatočný priestor na realizovanie jeho rodičovských práv a povinností, avšak v tomto štádiu konania
nevhodnosť výchovného vplyvu matky nebola osvedčená v miere spôsobujúcej vážne ohrozenie
maloletej s následkom nevyhnutného zásahu súdu do pomerov maloletej (§ 367 ods. 3 CMP). Táto

otázka bude predmetom ďalšieho dokazovania a celkového zhodnotenia výchovných kompetencií
rodičov a ich schopností rešpektovať významnosť role druhého rodiča v živote maloletej. Za takto
osvedčenej skutkovej situácie rodinných pomerov, aj s poukazom na rozporné tvrdenia rodičov, ktoré je
potrebné v záujme maloletej verifikovať dokazovaním vo veci samej, je potrebné súdom prvej inštancie
prijatý záver o nedôvodnosti návrhu otca, ktorý predpokladá odňatie maloletej z osobnej starostlivosti

matky, považovať nateraz za správny.
2.4. Vzhľadom na predmet odvolacieho konania, ktorým je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 CMP bez
toho, aby otec podal návrh na zmenu začatia konania v odvolacom konaní (§ 64 CMP), odvolací súdneprihliadal na eventuálny petit, ktorým sa otec domáhal úpravy jeho styku s maloletou. Rovnako je
nedôvodná námietka otca, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní, o jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 CMP, nerozhodol ex offo o úprave jeho styku s maloletou

(pozn. postup, ktorý súdu ukladá povinnosť začať konanie aj bez návrhu a vydať uznesenie § 23 ods.
2 CMP). Nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletou (v rozšírenom rozsahu)
a zrušenie ostatného neodkladného opatrenia, sa môže otec domáhať prostredníctvom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom konaní bude súd posudzovať jeho dôvodnosť na základe
osvedčenia iných rozhodných skutkových okolností. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval v

zmysle zásad charakterizujúcich inštitút neodkladného opatrenia, pričom s jeho názorom vysloveným
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
2.5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal otec maloletej (ďalej aj „dovolateľ") dovolanie, ktoré odôvodnil

poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP.
3.1. Dovolateľ je názoru, že v prejednávanej veci súd druhej inštancie nereagoval ani na jednu odvolaciu
námietku otca, len stroho konštatoval, že sa stotožnil so skutkovým stavom a právnym záverom súdu
prvej inštancie, teda vôbec nevysvetlil z akého dôvodu tak rozhodol, nezaujal stanovisko ani k jednej
námietke otca, napriek tomu, že boli podstatné pre rozhodnutie ako napríklad namietané nevhodné

prostredie matky s poukazom na predložené dôkazy, znalecký posudok hovoriaci o potrebe rozšírenia
styku, pričom súd je jediným subjektom, ktorý môže zmeniť/rozšíriť styk v najlepšom záujme maloletej
za súčasnej splnenej bezodkladnosti potreby úpravy pomerov z dôvodu, že vznikla, prehlbuje sa a
hrozí závažná ujma maloletej na jej právach a ako aj ujma na rodičovských právach otca, a to formou
neodkladného opatrenia. Treba zdôrazniť, že ide o malé dieťa, ktoré už má 3 roky a úloha, postavenie

a rodičovská starostlivosť otca sú už 3 roky potláčané a matkou upierané. Argumentmi otca sa súd
v uznesení absolútne nezaoberal a len povrchne a formalisticky zhodnotil, že stav je totožný ako pri
poslednej úprave styku, pričom argumenty otca po materiálnej stránke ani neskúmal.
3.2. Dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie o prípustnosti dovolania,
ako aj o dovolaní ako mimoriadnom opravnom prostriedku plne ponecháva na zvážení súdu.

5. Matka vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že odvolací súd sa riadne vysporiadal s odvolacími

argumentmi otca, dovolaním napadnuté uznesenie je riadne odôvodnené a preskúmateľné, odvolací
súd sa riadne a dostatočne vysporiadal s návrhom otca a aj jeho odvolaním, a to aj procesne v
bode 22. odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia. Je to otec, kto urobil predmetom konania
rozhodovanie o neodkladnom opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a nie o
styku. O takomto návrhu konal a správne rozhodol odvolací súd. Otec návrhom doručeným súdu

viac ako mesiac pred podaním dovolania nežiada zmenu starostlivosti o maloletú (pre zverenie
neodkladným opatrením), ale znovu žiada rozšírenie styku neodkladným opatrením. Konanie nebolo
doposiaľ právoplatne skončené, a teda zakladá aj prekážku ne bis in idem. Dovolací dôvod podľa
§ 420 písm. f) CSP naplnený nebol, pretože dovolateľovi nebolo nesprávnym procesným postupom
znemožnené uskutočňovať mu patriace procesné práva a nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

proces a už vôbec nebola vec nesprávne právne posúdená. Matka navrhuje, aby bolo dovolanie otca
dovolacím súdom odmietnuté a matke bol voči dovolateľovi priznaný nárok na náhradu trov dovolacieho
konania v rozsahu 100 %. Ak by neprišlo k odmietnutiu dovolania, matka navrhuje, aby dovolací súd
dovolanie otca ako nedôvodné zamietol, a aby matke voči dovolateľovi priznal nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

6.Dovolateľvosvojomstanoviskuuviedol,žesanarozdielodmatkymuselodpočiatkustykusmaloletou
domáhať,matkamudlhodobozámerneabezdôvodnevstykubránila,domáhalsanazačiatkulenúpravy
styku, keďže matka mu znemožnila budovať si vzťah s maloletou, úlohu matky rešpektoval, ak sa s
maloletou o tom rozpráva, matku nikdy neosočuje, nevyjadruje sa o nej negatívne na rozdiel od vyjadrení

matky na adresu otca, avšak po čase obnovenia, resp. vybudovania vzťahu po obnovení styku po 6
mesačnom bránení zo strany matky (donútenej k styku až odňatím rodičovského príspevku v konaní o
výkon rozhodnutia) a objektívnych a nezávislých dôkazov, ktorými sú 3 znalecké posudky. Odvolanie
otcaobsahovalonávrhnazmenuzačatiakonaniavodvolacomkonaníbezodkazuna§64CMP.Maloletáaj otec majú viac ako pozitívny vzťah, nie je dôvod limitovať styk, resp. odmietnuť zaoberať sa návrhom
na rozšírenie styku len z formálnych dôvodov.

7. Dovolanie podal otec maloletého dieťaťa vo veci upravenej v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods.
1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak. Keďže § 76 CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci
starostlivosti súdu o maloletých, prípustnosť dovolania otca maloletého dieťaťa bola posudzovaná podľa

ustanovení CSP.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd" alebo ,,dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), skúmal či sú dané procesné predpoklady pre to, aby

uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že dovolanie otca treba odmietnuť (§ 447 písm. c) CSP).

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo

domôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaníarozhodovanísúdunižšiehostupňa,
sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane
dovolacieho konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 4/2011).

10. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

11. Dovolateľ vyvodil zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP a porušenie jeho práva na
spravodlivý proces o pochybenie odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie), nakoľko ten nesprávne
vyhodnotildôkazy.PodľanázoruotcamaloletéhoS.zvykonanéhodokazovaniavdanomkonanívyplýva,

že odvolací súd pri skúmaní obvyklého pobytu maloletého absolútne prehliadal časovú a faktickú
nadväznosť úkonov vykonaných otcom, ale najmä dohodu rodičov o tom, že maloletý sa bude počnúc
februárom 2021 zdržiavať v starostlivosti otca na území Slovenskej republiky.

12. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

13. V danom prípade prípustnosť dovolania dovolateľ odvodil z § 420 písm. f) CSP, z ktorého vyplýva,
že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Aj vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP (tak, ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420
CSP) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny
názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne

zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/73/2017).

15. Najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/236/2016, (publikovanom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným

(a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa
§ 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.16. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd
skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací

súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.

17. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej,
ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a)
až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

18. Najvyšší súd svojou judikatúrou akceptuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže
byť tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe
takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní, ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba, (teda
návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn.

8Cdo/83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo
veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať
v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení
podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu". Výpočet prípadov, v ktorých
rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej, podal obdobným
spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí, sp. zn. 5Obdo/76/2016. Dovolací súd k tomu poznamenáva,
že tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (pozri Števček M., Ficová S.,
Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,

Praha: C. H. Beck, str. 458).

19. Z doterajšej judikatúry (R 21/2018 a R 76/2018) možno vyabstrahovať záver, že rozhodnutie o
neodkladnom opatrení, ktoré spĺňa kritérium prípustnosti dovolania „vo veci samej", a ktorým sa „konanie
končí" v zmysle § 420 CSP, je také, ktoré konzumuje vec samú. Jedná sa o prípady, kedy rozhodnutie

o predbežnom opatrení je iniciované a vydané ešte pred konaním vo veci samej a zároveň, na ktoré už
nebude nadväzovať konanie vo veci samej. Ide teda o rozhodnutia, u ktorých sa nepredpokladá, aby po
ich vydaní boli dotknuté meritórnym rozhodnutím vydaným v súvisiacej veci. Naproti tomu rozhodnutia,
ktoré nekonzumujú vec samú, sú najmä tie, ktoré sú vydané v priebehu súvisiaceho konania vo veci
samej.

20. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení v zásade nereprezentuje rozhodnutie vo veci samej, pretože
sa všeobecne predpokladá jeho spojenie s vecou samou. Je ňou len (vtedy), ak konzumuje vec samú,
čo naznačuje akúsi jeho „pripodobiteľnosť" nezmeniteľnému meritórnemu rozhodnutiu (navodzujúcemu
stav veci právoplatne rozsúdenej - res iudicata). Kľúčovou sa tu zdá byť okolnosť, že také rozhodnutie už

nebude môcť byť atakované nadväzujúcim a súvisiacim rozhodnutím vydaným vo veci samej. V takom
prípade by išlo o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, na ktoré dopadá prípustnosť dovolania v zmysle
§ 420 CSP.

21. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa atribút

rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a dospel k záveru, že v danom
prípade rozhodnutie odvolacieho súdu takýto atribút nespĺňa.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že bol podaný návrh o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
K., vedený na Okresnom súde Trnava pod. zn. 17P/12/2022 a následne podal otec návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia o zmenu dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K..
odovzdaním maloletej do jeho osobnej starostlivosti a odňatím maloletej z výchovného prostredia u
matky, t. j. už do začatého konania.
22.1. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu tak nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí, keďže v danom prípade naďalej prebieha konanie vo veci samej o úprave práv a povinností

rodičov k mal. K. a zároveň dočasnosť a provizórnosť úpravy pomerov účastníkov v prejednávanej veci
vyplýva priamo zo znenia žalobného návrhu...,,že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17P/12/2022...". Z výroku
o nariadení neodkladného opatrenia je preto daná jeho jednoznačná dočasnosť, keďže je limitovanéprávoplatnosťou meritórneho rozhodnutia v prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej o úprave práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (pozri aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/110/2019, sp. zn. 7Cdo/235/2021 ) .

23. Podľa § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

24. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie otca smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému podľa § 420 CSP nie je dovolanie prípustné, a preto dovolanie odmietol (§ 447 písm.
c) CSP ) bez toho, aby sa zaoberal vecnou dôvodnosťou podaného dovolania.

25. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.