Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 24P/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623215925
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623215925.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd A. sudcom JUDr. Borisom Buľubašom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. Č.,

G.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka A. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX/X, XXX XX C., právne
zastúpená: Advokátska kancelária B.. C. Y., A..P..U.., A. A. C. XXX/X, XXX XX K. - A. M., a otec N. Č., G..
XX.XX.XXXX, E. K. M. M., E. Č. C. XXXX/X, XXX XX M. - A., o úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá A. Č., G.. XX.XX.XXXX, sa zveruje od XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom
obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný od XX.XX.XXXX platiť na výživu maloletej A. Č., G.. XX.XX.XXXX
sumu XXX,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

III.OtecN.Č.,G..XX.XX.XXXX,mánedoplatoknavýživnomnamal.A.Č., G..XX.XX.XXXX zaobdobie
od XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX v sume X.XXX eur, ktorý nedoplatok je povinný splácať popri bežnom
výživnom mesačne v sume XX,- eur vždy do XX. dňa v mesiaci k rukám matky, s tým, že omeškanie s

úhradou jednej splátky má za následok splatnosť celého zročného výživného.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej A. Č.C. podala na Okresnom súde A. dňa XX.XX.XXXX návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného na maloletú. Svoj návrh matka
odôvodnila tým, že od XX.XX.XXXX nebýva v spoločnej domácnosti s otcom maloletej pre dlhotrvajúce

nezhody a opakované konflikty. Matka momentálne býva s maloletou u svoje matky v dvojizbovom byte,
ktorý patrí jej matke. Matka nie je v kontakte s otcom, nevie kde sa zdržiava. Otec sa s maloletou
žiadnym spôsobom nekontaktuje a neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Maloletá je zdravá, nemá žiadne
špeciálne potreby. Matka je na materskej dovolenke, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka poberá
materskú vo výške XXX,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške XX,- eur. Matka má náklady na
bývanie vo výške XXX,- eur mesačne, na stravu vo výške XXX,- eur mesačne, spláca osobné motorové
vozidlo mesačnou splátkou XXX,- eur, telefón XX,- eur mesačne, náklady na hygienu a stravu maloletej

vo výške XXX,- eur mesačne. V súvislosti so zabezpečením potrieb maloletej mala matka jednorazové
náklady vo výške XXX,- eur. Otec nie je oficiálne zamestnaný, pracuje ako murár. Otec má okrem mal.
A. ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. synovi N.. Matka žiadala zveriť maloletú A. do jej osobnejstarostlivosti a otca zaviazať platiť výživné na maloletú v sume XXX,- eur mesačne. Styk otca s maloletou
nežiadala upraviť.

2. Otec sa k návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vyjadril až na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX s tým, že s návrhom čo sa týka výšky výživného XXX,- eur mesačne nesúhlasí. Je
dlhodobo nezamestnaný a platí výživné na ďalšie dieťa.

3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. A. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť vyživovaciu

povinnosť primerane zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov s
prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa. Styk nežiadal upraviť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, rodným listom maloletej (č. l. 6), rodným listom
maloletého N. (č. l. 69), správou Sociálnej poisťovne ( č.l. 50-51), správami ÚPSVaR ( č.l. 48, 49, 52,
55, 56), správou z prešetrenia pomerov (č. l. 53 - 54), pracovnou zmluvou (č. l. 7-10), Dohodou o

skončení prac. pomeru (č. l. 11, 12), dokladmi preukazujúcimi zárobok a náklady matky (č. l. 33 - 47)
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

5. Pri výsluchu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka uviedla, že s otcom maloletej dcéry žila v
spoločnej domácnosti do XX.XX.XXXX a to v rodinnom dome, ktorý mali v prenájme vo Z.. Z tohto

rodinného domu odišla z dôvodu, že otec maloletej ju vyhnal. Odvtedy býva spolu s dcérou u jej matky
Z. C. v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Dcéra sa odvtedy s otcom nestretla. Ani
spolu nekomunikovali a taktiež na výživnom otec neuhradil žiadnu čiastku. Matka maloletej svojej matke
prispieva na náklady na bývanie XXX eur,- mesačne. Matka je na materskej dovolenke. Doteraz mala
príjem XXX,- eur mesačne + XX,- eur rodinné prídavky a od januára XXXX bude mať rodičovský

príspevok XXX,- eur mesačne. Zdravotný stav matky je dobrý. Náklady na stravu majú spolu s jej matkou
a dcérou okolo XXX - XXX,- eur mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, kupuje jej naviac vitamíny
a prikrmovanie vrátane ovocia a zeleniny na čo minie okolo XXX,- eur mesačne. Pred narodením dcéry
nakúpila motorové vozidlo za X.XXX,- eur. Pre dcéru kupovala kočík približne za XXX,- eur. Taktiež
kupovala všetky ostatné veci, ktoré uvádza v osobitných nákladoch. Otec mal. nemá žiadne vzdelanie.

Keď spolu žili pracoval ako murár a to na čierno. Mesačne zarábal okolo X.XXX až X.XXX,- eur. Otec
má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi N. Č., ktorý býva v M., ktorý má začať chodiť do škôlky,
tento je v opatrovníctve jeho matky M. Č.. Táto býva niekde v podnájme a nebýva na adrese B. I. M..
Právny zástupca matky na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že od januára XXXX sa zmenil príjem
matky, keď poberá už len rodičovský príspevok vo výške XXX,-eur a XX,-eur rodinné prídavky z dôvodu

ukončenia materskej dovolenky. Od mája bude matka pracovať brigádnicky v rámci rozvozu letákov v
obci C.. Dohodu na vykonávanie týchto prác ešte nemá.

6. Pri výsluchu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX otec uviedol, že okrem dcéry má ešte vyživovaciu
povinnosť na syna N. Č., G.. XX.XX.XXXX. S matkou maloletej bývali v spoločnej domácnosti vo Z. v

rodinnomdome,ktorýmaliprenajatý,taktobývalispoludojúlaresp.augustaXXXXkedymatkemaloletej
povedal, aby sa zbalila a odišla a táto odišla spolu s dcérou. Dôvodom jej odchodu bola nezhoda medzi
nimi ohľadne pokrstenia dcéry. Otec v uvedenom rodinnom dome potom býval ešte necelý mesiac,
potom sa presťahoval do M. na C. Č.. X. V M. býva v prenajatom byte spolu s jeho synom a so svojou
mamou. Syn je zverený do náhradnej starostlivosti jeho matke, na syna platí výživné vo výške XX,- eur

Úradu práce. Je to na základe rozsudku U. M., ktorý vo veci rozhodoval vo veci XXXX. Matkou jeho syna
je C. Y., otec nevie kde táto býva, a taktiež nevie kde pracuje. Odkedy matka maloletej odišla spolu s
dcérou zo spoločnej domácnosti, otec sa s nimi nestretol, na dcéru na výživu neprispieval a to z dôvodu,
že sa nestretávali a neboli v osobnom kontakte. Otcov zdravotný stav je dobrý, je zdravý, neužíva žiadne
lieky. Otec je nezamestnaný asi dva roky. V januári XXXX si založil živnosť v stavebných prácach. Na

základe živnosti pracoval na jeden turnus a to v G. na stavbe počas troch týždňov, jeho príjem bol z
tejto práce X.XXX,- eur. Jednalo sa o prácu cez sprostredkovateľa práce, potom už nepracoval ani na
živnosť, nakoľko nebola práca. Na Slovensku na základe živnosti nepracoval nikde, nie je a ani nikdy
nebol evidovaný na ÚPSVaR ako nezamestnaný. Doteraz žije z úspor, ktoré mal, nakoľko bol 10 rokov
vo Š., kde pracoval ako mechanik protipožiarnej techniky, na základe pracovnej zmluvy. Mesačne tam

zarábal okolo X.XXX,- až X.XXX,- švajčiarskych frankov. Tieto peniaze nemal uložené v banke na účte,
mal ich so sebou v hotovosti a doteraz z nich žil a v súčasnosti mu vypomáha jeho matka. Vzťah k
dcére nemá žiadny a nemá s ňou žiaden kontakt. S dcérou sa mal záujem stretávať, nechce sa však
stretávať s jej matkou. Nie je si istý, či je otcom maloletej A. Č. a mieni si dať urobiť testy DNA. Návrh nazapretie otcovstva nepodal. Za byt, v ktorom býva so svojou matkou platia nájom XXX,- eur. Jeho matka
M. Č., G.. XX.XX.XXXX, nepracuje, je na dôchodku, poberá invalidný dôchodok okolo XXX,-€ mesačne.
Náklady na stravu má spolu s matkou a synom okolo XXX,- eur až XXX,-eur mesačne. Nájom platí jeho

matka a to zo svojich úspor, nakoľko táto pracovala taktiež vo Š.. Otcov záujem o dcéru sa prejavoval
tak, že žili asi dva mesiace v spoločnej domácnosti a počas tohto obdobia sa o ňu staral normálne ako
otec. Potom keď jej matka spolu s dcérou opustili spoločnú domácnosti, záujem o dcéru neprejavoval,
nakoľko nemal ako, nakoľko si vzájomne zablokovali telefóny, nemohli si telefonovať ani kontaktovať
na sociálnych sieťach. Otcovstvo k dcére bolo stanovené spoločným vyhlásením rodičov na matrike.

Otec je fajčiar, jeden balíček cigariet mu stačí asi na tri dni. Nevlastní motorové vozidlo, zamestnanie
si hľadá, čaká kým sa mu ozvú záujemcovia. Otec maloletej uvádza, že on murár nikdy nebol, robil len
sadrokartóny. Vzdelanie má v odbore mechanik požiarnej techniky, a to stredoškolské bez maturity.
V rámci záverečnej reči otec na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa pridržiava doterajších
prednesov. Čo sa týka tvrdenia matky o nelegálnom príjme, toto by mu muselo byť dokázané. Je
dlhodobo nezamestnaný a nemá možnosť platiť také vysoké výživné. Čo sa týka neprejavovania záujmu

o dcéru, otec nevie či je dcéra jeho, matka dcéru nechcela pokrstiť a taktiež si zablokovala všetky
možnosti, ktorými by sa mohol s dcérou kontaktovať.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhol zveriť maloletú A. do osobnej
starostlivosti matky, výživné navrhol určiť XXX,- eur mesačne a stretávanie sa otca s maloletou navrhol

neupravovať.

8. Z rodného listu maloletej A. (č. l. 6) má súd preukázané, že matkou maloletej je A. Z., G.. XX.XX.XXXX
a otcom N. Č., G.. XX.XX.XXXX.

9. Z rodného listu maloletého N. (č. l. 69) má súd preukázané, že matkou maloletého je C. Y.Á., G..
XX.XX.XXXX a otcom N. Č., G.. XX.XX.XXXX.

10. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 50-51) vyplýva, že otec za obdobie
posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Matka za obdobie

posledných 12 mesiacov nepoberala dávky v nezamestnanosti, garančné, úrazové a nenachádzala sa
v evidencii poberateľov dôchodku. Matka poberala nemocenské dávky a to materské v Q. Q. G. XXXX
mesačne. O januára XXXX poberá rodičovský príspevok XXX,XX eur mesačne (č.l. 55).

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 48-49, 52, 55-56) vyplýva,

že matka nie je príjemcom dávky pomoci v hmotnej núdzi, nie je poberateľkou náhradného výživného
ani poberateľkou žiadnej inej sociálnej dávky. Matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške XX,-
eur mesačne a bol jej vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v sume XXX,XX eur. Matke vznikol nárok
na rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eur mesačne, ktorý jej bude vyplácaný od mesiaca január
XXXX. Otec nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi, nie je poberateľom prídavku na dieťa a

nepoberá žiadnu inú štátnu sociálnu dávku.

12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z prešetrenia pomerov (č. l. 53 - 54) vyplýva,
že matka žije s maloletou u svojej matky v dvojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Domácnosť je
udržiavaná v čistote a poriadku. Matka prispieva na poplatky spojené s bývaním mesačne sumou XXX,-

eur mesačne, mesačne spláca osobné motorové vozidlo mesačnou splátkou vo výške XXX,- eur, za
mobilný telefón platí mesačne M.- eur mesačne. Matka je na rodičovskej dovolenke od januára XXXX,
mesačne poberá vo výške XXX,- eur a rodinné prídavky na dieťa XX,- eur. Mal. A. je v celodennej
starostlivosti matky. Od odchodu z domácnosti otec maloletú nevidel, na jej výživu neprispieva. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť

vyživovaciu povinnosť. Styk nežiadal upraviť.

13. Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 7-8) a následne z Dohody o skončení pracovného
pomeru (č.l. 11) zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matka pracovala pre zamestnávateľa F. A..P..U..
Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kde bol dohodnutý

základný plat vo výške XXX,- eur brutto za mesiac.

14. Z pracovnej zmluvy ( č.l. 9-10) vyplýva, že matka pracovala pre zamestnávateľa F. A..P..U.. Pracovný
pomer bol uzatvorený na dobu určitú a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kde bol dohodnutý základnýplat vo výške X,XX eur brutto za hodinu. Následne bol pracovný pomer skončený v skúšobnej dobe zo
strany zamestnávateľa dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12).

15.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.13)Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť

aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

24. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

25. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

26. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.27. V tomto konaní súd rozhodoval o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci

vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu dôvodný, nakoľko rodičia maloletej spolu nežijú a
nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o dieťa. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že je v záujme
mal. A., aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý v súčasnosti dieťaťu od

augusta XXXX zabezpečuje celodennú starostlivosť. U matky má maloletá vytvorené stabilné rodinné
zázemie. V starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá má v domácnosti
matky vytvorené vhodné podmienky na bývanie a rozvoj. Maloletá sa s otcom nestretáva. Súd je toho
názoru, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky jej budú zabezpečené riadne podmienky
a predpoklady na jej riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol
o zverení maloletej do starostlivosti matky a zároveň rozhodol, že matka bude maloletú zastupovať a

spravovať jej majetok v bežných veciach.

28. Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní
o výživnom prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, a sú

závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania
dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a na uplatnenie sa v spoločenskom živote. Pod
odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne,
ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa

bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi obidvoch rodičov, na
ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s
deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich
detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a
ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného

sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti
uplatniť sa v konkurencii.

29. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z toho, že mal. A. bude mať v júni XXXX jeden rok.

Zdravotný stav maloletej je dobrý. Matka uviedla náklady na domácnosť v sume XXX,- eur mesačne,
na stravu maloletej vo výške XXX,- eur mesačne, jednorazové výdavky na kúpu kočíka za XXX,- eur.
Matka poberá rodičovský príspevok vo výške XXX,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške XX,-
eur mesačne. Matka nemá možnosť pracovať, nakoľko vzhľadom k veku dieťaťa, matka musí o dieťa
zabezpečovať celodennú starostlivosť. Mesačný príjem matky je potom celkovo XXX eur.

Otec býva v M. v prenajatom byte spolu s jeho matkou a jeho synom rokom Č., ktorý je zverený do
osobnej starostlivosti otcovej matky, Otec platí výživné na mal. N. vo výške XX,- eur mesačne. Zdravotný
stav otca je dobrý, otec je zdravý, nemá žiadne zdravotné obmedzenie na vykonávaní práce neužíva
žiadne lieky. Otec je podľa jeho tvrdenia nezamestnaný dlhodobo, nie je evidovaný na úrade práce ako
nezamestnaný. Z. B. XXXX si založil živnosť v oblasti stavebných prác. Na základe živnosti pracoval

na jeden pracovný turnus v G. počas troch týždňov, príjem z tejto práce malbol X.XXX,- eur. Predtým
pracoval10rokovvoŠ.,kdemesačnezarábalokoloX.XXX,-ažX.XXX,-švajčiarskychfrankovmesačne.
Za nájom platí spolu s jeho matkou nájom vo výške XXX,- eur mesačne. Náklady na stravu majú ako
domácnosť vo výške XXX,- eur až XXX,- eur mesačne.

30. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný
nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho
výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu
veci a hlavne vzhľadom na vek dieťaťa, súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú A. sumu
XXX,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd takto určené

výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam otca, a taktiež aj odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa v jeho veku. Odôvodnené potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú náročnosť možno
všeobecne odvodzovať od veku dieťaťa. Maloletá bude mať v júny tohto roku jeden rok. Spravidla s
nástupom do prednového typu školského zariadenia určitým spôsobom vzrastá aj finančná náročnosťstarostlivosti o dieťaštúdia, výchovy, výživy a podobne. Rovnako súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec
má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. N..
Pri predškolskom veku dieťaťa, by malo byť výživné na jedno dieťa približne 18 %, pri dvoch deťoch

približne 12 % zo zárobku rodiča. Otec maloletej toho času podľa jeho tvrdenia dlhodobo nepracuje, nie
je ani evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Súd je však názoru, že otec má
možnosti a schopnosti ť pracovať a dosahovať dostatočne vysoký príjem na platenie výživného. N, a nie
je možné akceptovať, že otec maloletej si radšej zvolil „dobrovoľnú nezamestnanosť“ pred možnosťou
zárobku, keďže má dve maloleté deti a má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nim. O tom svedčí aj

skutočnosť, že otec maloletej v V minulosti otec dosahoval príjem X.XXX,- eur mesačne (január XXXX),
a predtým pracoval 10 rokov vo Z., kde mesačne zarábal X.XXX,- až X.XXX,- eur mesačne. Otec má
v súčasnosti založenú živnosť v oblasti stavebných prác a nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré
by mu bránili zamestnať sa alebo vykonávať živnosť, nepracuje dobrovoľne. Súd je názoru, že je v
otcových možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem zo zamestnania a prispievať tak na výživu
mal. A. sumou XXX,- eur mesačne. Vzhľadom na príjem otca, ktorý by mohol dosahovať a vzhľadom na

oprávnené potreby dieťaťa, súd potom určil primeranú výšku výživného v sume XXX,- eur mesačne od
XX.XX.XXXX. Už len z bežných ponúk práce na internetovom portály profesia (č.l. XX-XX) vyplýva, že
murár - pomocný pracovník dosahuje zárobok okolo X.XXX eur mesačne brutto.

31. Súd ustálil dobu od XX.XX.XXXX kedy spolu rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a od

kedy zároveň nie je platené výživné na dieťa zo strany otca na deň X.X.XXXX a to na základe tvrdení
matky a otca, kedy matka tvrdila, že spolu nežijú od XX.XX.XXXX a otec tvrdil, že spolu nežijú od júla,
augusta XXXX.

32. Vzhľadom na určenie výživného od XX.XX.XXXX, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom

za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume X.XXX,- eur (XXX N. X. X mesiacov),, ktorý
nedoplatok je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX,- eur popri bežnom
výživnom s tým, že omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec sám
uviedol, že na výživu mal. A. neprispieval žiadnou sumou. Otcovi tak vnikol nedoplatok za mesiace

august XXXX až apríl XXXX, E..B.. X X. XXX,- eur, t.j. celkom X.XXX,- eur. Nedoplatok na výživnom súd
otcovi povolil splácať po XX,- eur mesačne popri bežnom výživnom.

33. Čo sa týka úpravy stretávania sa otca s maloletou, súd tento neupravil, nakoľko otec sa s maloletou
nestretáva a rodičia úpravu styku otca s maloletou nežiadali upraviť.

34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. z toho dôvodu, že súd nezistil žiadne dôvody

ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.