Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120201958
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120201958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM,
nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov,
Bratislava, IČO: 17 310 598, Jakubovo námestie č. 14, Bratislava, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o.,
IČO: 36 677 175, Na Hrebienku č. 5433/40, Bratislava, proti žalovanému: KATIA s.r.o., IČO: 44 814 046,
so sídlom Bratislavská 7912/2A, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 230,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. apríla 2024, č. k. B1-9Ca/7/2020 - 84,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 230 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom
primeranej odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a
audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia nachádzajúceho sa v priestoroch

prevádzky žalovaného v zmysle Autorského zákona a zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych
podujatiach.

2/ Súd prvej inštancie zhrnul skutkovú zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého žalobca ako subjekt
vykonávajúci ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného
MK SR na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle zákona č.
182/2015 Z.z. Autorský zákon; konkrétne zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových

záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä
vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny výkonných umelcov, výrobcov zvukových a audiovizuálnych
záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký
výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Z jeho kontrolnej činnosti žalobcu a z jeho poznatkov
bolo zistené, že žalovaný v priestoroch svoje prevádzky Memories caffe bar & herňa, Bratislavská
2, Piešťany disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu
verejnéhoprenosuzaznamenanýchvýkonov,zvukovýchaaudiovizuálnychzáznamov,pričomsinesplnil

uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu
vo výške 230 eur. Skutočnosť, že žalovaný disponuje technickými zariadeniami slúžiacimi na verejný
prenos zaznamenaných výkonov umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov
vyplynula podľa žalobcu aj z množstva fotografií, ktoré má žalovaný zverejnené na svojej facebookovejstránke, z ktorých je zrejmé, že v priestoroch jeho prevádzky sa v rozhodnom období nachádzali
technické zariadenia slúžiace na verejný prenos. Zhrnul tiež procesnú obranu žalovaného popierajúceho
dôvodnosť žaloby, relevantnosť predloženej FB fotodokumentácie ako aj hromadnej licenčnej zmluvy

zatvorenej so SOZA v roku 2009.

3/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne odkazom na Smernicu Európskeho
parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 (čl. 3 ods. 1, 2), ust. § 27 ods. 1, 2, § 99 ods.
1, 2, § 110, § 119, § 143 ods. 1, 2, § 145 ods. 2 písm. f), § 165 ods. 1, § 169 ods. 4 písm. b/

zákona č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon) a vecne neunesením dôkazného bremena žalobcom, nakoľko
nepreukázal, že žalovaný mal v rozhodnom období (v rokoch 2017 a 2018) v prevádzke s názvom:
Memories caffe bar & herňa Bratislavská 2, Piešťany v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 technické
zariadenie, v ktorom by bolo možné vykonávať verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových
záznamov a audiovizuálnych záznamov. Zhrnul, že žalobca je na základe rozhodnutia Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky, sekcie médií, audiovízie a autorského práva č. MK-1586/2016-232/8533

zo dňa 07.07.2016 oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému
záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odboroch kolektívnej správy. Nebolo sporné,
že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca ako organizácia kolektívnej správy si uplatňuje
nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových
a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v

priestoroch prevádzky žalovaného v období od 01.01.2017 do 31.12.2018, v celkovej výške 230,- eur,
vrátane úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 230,- eur od 26.11.2019 do zaplatenia. Súd
prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
nakoľko nijakým spôsobom nepreukázal, že sa v prevádzke žalovaného v rozhodnom období, teda
v rokoch 2017, 2018 nachádzalo technické zariadenie slúžiace na verejný prenos zaznamenaných

výkonov a záznamov a že k vykonávaniu takéhoto verejného prenosu aj došlo. Súd prvej inštancie tiež v
tejto súvislosti skonštatoval, že pokiaľ žalobca žalobu opiera o kontrolnú činnosť, ktorú mal vykonať, táto
činnosť musí byť poznateľná, presvedčivá a preukázateľná. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva verejný
prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov vyplýva iba z jeho tvreenia, že v priestoroch
prevádzky žalovaného bolo kontrolnou činnosťou zistené, že disponuje technickým zariadením, avšak

toto konštatovanie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak žalobca argumentuje, že záver o
existencii technických zariadení slúžiacich na verejný prenos u žalovaného vyplynula z vykonania
kontroly, jednakokontroleniejespísanýžiadenzáznamarovnako iprípadnéspísaniezáznamu,bymal
takýto úkon byť preukázateľný a dôkaz o ňom presvedčivý, keďže úspech procesnej strany je spojený s
jejpovinnosťoutvrdeniaanaňunadväzujúcoudôkaznoupovinnosťou.Zozákonanevyplývaskutočnosť,

že pokiaľ prevádzka disponuje technickým zariadením umožňujúcim verejný prenos zaznamenaných
výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, napríklad televíznym prijímačom, je povinnosťou
žalovaného plniť žalovaný nárok, pretože touto cestou vôbec nemusí dochádzať k verejnému prenosu.
Existenciasamotnéhozariadeniavprevádzkenezakladánárokvyplývajúcizautorskýchprávvprospech
žalobcu. Žalovaný navyše v priebehu celého konania tvrdil, a žalobca nepreukázal opak, že sa v jeho

prevádzke ani žiadne také technické zariadenie nenachádza, keďže fotodokumentácia doložená z
internetu bola málo zreteľná a jasné a priestory na fotkách nepoznal ani samotný konateľ žalovanej
spoločnosti, nevedel vôbec určiť o akú prevádzku sa jedná, z internetového odkazu nie je zrejmé, že ide
o prevádzku žalovaného, nakoľko na ňom nie je nijak identifikovaný označením jeho obchodného mena,
sídla spoločnosti, miesta podnikania, štatutárneho zástupcu, IČO, DIČ). Pokiaľ žalobca poukazoval

na to, že žalovaný uzatvoril zmluvu s iným subjektom kolektívnej správy autorských práv, a to so
spoločnosťou SOZA, čím mal byť deklarovaný verejný prenos technickým zariadením nachádzajúcim
sa v prevádzke žalovaného, súd prvej inštancie k tomu uviedol, že doložená hromadná licenčná zmluva
z 30.07.2009 bola podpísaná osobou, ktorá na takýto úkon nemala oprávnenie, konateľ žalovaného
uviedol, že osoba, ktorá zmluvy podpísala u neho síce pracovala, ale nemala žiadne oprávnenia za neho

konať. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie označenú zmluvu nevedel vyhodnotiť ako platne uzavretú.
Dodal však, že aj prípadná existencia zmluvného vzťahu s iným subjektom, majúca primárne vplyv na
výšku požadovanej odmeny, by tvrdenie žalobcu, že dochádza k verejnému prenosu v predmetných
prevádzkach za sporné obdobie nepreukazovala. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu
zamietol.

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, §255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
Ozrejmil, že žalovaný síce mal v konaní plný úspech, nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, rozhodol
tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.5/ Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené
procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Pokiaľ ide o prvý odvolací
dôvod, žalobca poukázal na povinné zastúpenie v zmysle § 90 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že zo žaloby,
ktorou si uplatňuje tento nárok vyplýva, že sa ako subjekt chrániaci práva výkonných umelcov, výrobcov
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní,

domáha proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 58 ods. 1 písm. i/ Autorského
zákona v spojení s § 196 ods. 4 písm. b/ AZ, a teda je podľa neho nepochybné, že sa jedná o
autorskoprávny spor. V tomto type sporu je povinné zastúpenie sporovej strany procesnou podmienkou
v zmysle § 161 ods. 1 CSP, ktorej splnenie musí súd vždy vyžadovať, ak nie je splnená niektorá
z výnimiek podľa § 90 ods. 1 písm. a/ alebo b/. Zastúpením musí byť krytý každý úkon strany
až do právoplatného skončenia konania, na ktoré sa povinné zastúpenie vzťahuje. Ak dôjde k

zániku splnomocnenia počas konania, je strana povinná zvoliť si advokáta bez zbytočného odkladu.
Nezastúpenústranusúdpoučíavyzvenaodstránenienedostatkupovinnéhozastúpeniapodľa§90ods.
2 CSP pod hrozbou neprihliadnutia na jej úkony bez zastúpenia. Bližšie ozrejmil, že z elektronického
súdneho spisu vedeného v tejto právnej veci vyplýva, že žalovaný pôvodne bol zastúpený advokátkou
U.. O. O., zapísanou v zozname advokátov vednom SAK pod reg. č. 7287, avšak dňa 31.07.2023

s U.. O. uzatvoril Dohodu o ukončení zastupovania v tejto právnej veci, pričom po jej predložení
súdu prvej inštancie žalovaný už nespĺňal procesnú podmienku povinného zastúpenia advokátom.
V zmysle citovaných ustanovení CSP, ako aj názorov vedy civilného práva procesného, bol súd
prvej inštancie povinný žalovaného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky, čo
sa však nestalo, v dôsledku čoho sa na úkony žalovaného prihliadať nemalo. Z uvedeného podľa

odvolateľa vyplýva, že súd prvej inštancie vydal rozsudok napriek skutočnosti, že neboli splnené
procesné podmienky, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Pokiaľ išlo o
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil dôkaz, a to hromadnú licenčnú zmluvu uzavretú medzi SOZA a žalovaným, ako aj faktúry
vystavené spoločnosťou SOZA žalovanému za obdobie rokov 2017 a 2018. Podľa neho tieto listiny

preukazujú dôvodnosť jeho nároku. Ak by sa žalovaný necítil byť hromadnou licenčnou zmluvou
viazaný, zrejme by faktúry nemali existovať. Tým, že faktúry boli vystavené, de facto mal oprávnenie
používať predmety ochrany, ktoré zastupuje organizácia SOZA a ak by aj bola pravda, že F. T.
nebola oprávnená uzavrieť s organizáciou SOZA predmetnú zmluvu, žalovaný jej konanie evidentne
ratihaboval svojou nečinnosťou, keď nepodnikol žiadne právne kroky smerujúce k ukončeniu hromadnej

licenčnej zmluvy. Dodal, že vo svojej replike poukázal na profil žalovaného na sociálnej sieti Facebook,
pričom priložil snímky obrazovky ako aj internetový odkaz na predmetný profil. Žalobca teda tvrdil,
že žalovaný má zriadený profil, kde prezentuje svoju prevádzku a zároveň priložil fotografie z jeho
interiéru ako dôkaz o tom, že sa u neho nachádzalo v rozhodnom období technické zariadenie, a
to televízor. Táto skutočnosť napokon vyplývala aj z hromadnej licenčnej zmluvy, kde je uvedený

názov prevádzky, jej druh, plocha, či druh technického zariadenia. Žalovaný na tieto tvrdenie nijako
nereagoval, až na pojednávaní dňa 23.04.2024 poprel, že by sa z týchto fotografií malo jednať o jeho
prevádzku, na pojednávaní však výslovne nepoprel, že profil na sociálnej sieti Facebook patrí práve
jemu, spochybňoval len fotografie, pričom žalobca odmieta, že by tieto mali zhoršenú kvalitu. V kontexte
týchto skutočností má žalobca za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalovaný nespochybnil, že označený facebookový profil patrí
jemu, a nepovedal, že hromadná licenčná zmluva, na podklade ktorej boli vystavené faktúry na roky
2017 a 2018, je neplatná. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP žalobca
bližšieargumentovaltým,žeakoorganizáciakolektívnejsprávy právniejepovinnáosvojichkontrolných
zisteniach vyhotovovať žiaden záznam, či protokol a priebeh kontroly neupravuje ani autorský zákon.

Skutočnosť, že v priestoroch prevádzky žalovaného sa v rozhodnom období nachádzalo technické
zariadenie, prostredníctvom ktorého žalovaný vykonával verejný prenos zaznamenaných výkonov a
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov nevyplynula len z kontrolnej činnosti žalobcu, ale
aj z predložených fotografií interiéru prevádzky žalovaného a predovšetkým z hromadnej licenčnej
zmluvy a vystavených faktúr. Dodal, že pri jednom verejnom prenose technickým zariadením môže

dôjsť k použitiu viacerých predmetov ochrany, a to k použitiu autorského diela, za čo žalovaný na
základe Hromadnej licenčnej zmluvy platí od roku 2009 primeranú odmenu organizácii SOZA, ale
rovnako k použitiu umeleckých výkonov alebo záznamov, za ktoré je prevádzkovateľ povinný uhrádzať
primeranú odmenu organizácií SLOVGRAM. Keďže si žalovaný nesplnil povinnosť zaplatiť žalobcoviprimeranú odmenu v zmysle Autorského zákona a v priestoroch Prevádzky dochádzalo k verejnému
prenosu zvukových záznamov, došlo tým k porušeniu práv subjektov zastúpených žalobcom (umelci,
výrobcovi zvukových a audiovizuálnych záznamov) a vznikla mu povinnosť zaplatiť za používanie diel

odmenu vyplývajúcu zo sadzobníkov odmien žalobcu. Záverom akcentoval, že súd prvej inštancie mal
vzhľadom na priebeh konania, aplikovať ust. § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP, keďže žalovaný prestal spĺňa
podmienku povinného právneho zastúpenia advokátom. Žalobca záverom navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7/ Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a
ust. § 380 ods. 1 CSP, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP)
a rozsudok verejne vyhlásil podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP, viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 CSP), pričom o termíne verejného

vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

8/ Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9/ S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, po skutkovej a právnej stránke
stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu.

10/ Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym
skutkovýmaprávnymzáverom,ktorévnapadnutomrozhodnutíajnáležiteodôvodnil(§220ods.2CSP).

11/ Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu
žalobcu z dôvodu, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal ním skutkovo
tvrdené vykonanie kontroly (o kontrole nebol spísaný žiadny záznam) v priestoroch prevádzky
žalovaného, v rámci ktorej malo byť zistené, že žalovaný disponoval na prevádzke Memories caffe

bar & herňa Bratislavská 2, Piešťany v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 technickým
zariadením, prostredníctvom ktorého vykonával verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových
a audiovizuálnych záznamov, t. j. žalobca nepreukázal, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť
žalobou uplatnený nárok v sume 230 eur, titulom primeranej odmeny za vykonávanie verejného prenosu.
Podľa súdu prvej inštancie samotná existencia technického zariadenia umožňujúceho verejný prenos

zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, napríklad televíznym prijímačom,
automaticky nezakladá nárok vplývajúci z autorských práv, t.j. bez ďalšieho neznamená právnu
povinnosť žalovaného plniť uplatnený nárok.

12/ Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z., kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových

práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

13/ Podľa § 143 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z., výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou
podľa tohto zákona.

14/ Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z., organizácia kolektívnej správy vykonáva správu
výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: a) použitie predmetu
ochrany vyhotovením jeho rozmnoženiny, b) použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho
originálualebojehorozmnoženinyprevodomvlastníckehopráva,c)použitiepredmetuochranyverejným
rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny 1. nájmom, 2. vypožičaním, d) použitie predmetu

ochranyjehouvedenímnaverejnostiverejnýmvystavením,e)použitiepredmetuochranyjehouvedením
na verejnosti verejným vykonaním vo forme 1. živého predvedenia predmetu ochrany, 2. technického
predvedenia predmetu ochrany, f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1.vysielaním,
2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu, g) výberodmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia, h) výber primeranej odmeny za použitie
predmetu ochrany, i) výber dodatočnej odmeny za použitie predmetu ochrany.

15/ Podľa § 169 ods. 4 zákona č. 185/2015 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v
súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané
odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov
práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv
prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.

16/ V konaní pred súdom prvej inštancie nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že žalobca je
nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov,
ktorá je oprávnená na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému záznamu,
audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odboroch kolektívnej správy práv a je v zmysle zák. č.
618/2005 Z. z. Autorský zákon oprávnený aj na výber primeranej odmeny za použitie zaznamenaného

umeleckého výkonu alebo zvukového záznamu jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo
forme technického predvedenia, na výber primeranej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého
výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania verejnosti, na výber primeranej odmeny za použitie
nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním, na výber primeranej odmeny za použitie zvukového
záznamu alebo audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania

verejnosti, ako aj domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv aj nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

17/ Žalobca, ktorý sa svojou žalobou od žalovaného domáha zaplatenia primeranej odmeny za
vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov za

vykonávanie verejného prenosu svoj žalobný nárok odôvodňoval tým, že kontrolnou činnosťou zistil, že
žalovaný v priestoroch svojej prevádzky disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého
dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových a audiovizuálnych
záznamov.Zuvedenéhotedavyplýva,žežalobcu,ktorýtvrdil,ževprevádzkežalovanéhosanachádzalo
technické zariadenie, prostredníctvom ktorého sa uskutočňoval verejný prenos, v konaní zaťažovalo

dôkazné bremeno ohľadom skutočností, z existencie ktorých vyvodzoval pre seba priaznivé právne
dôsledky.

18/ V sporovom konaní, o ktoré ide aj v preskúmavanej veci, sa totiž uplatňuje prejednacia zásada,
z ktorej vyplýva stranám sporu povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Následky spojené s ich

nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila.
Na to, aby strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju
povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je
vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany
sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o

veci samej v jej neprospech. Z ust. § 132 CSP zároveň vyplýva povinnosť žalobcu, označiť na podporu
svojho tvrdenia dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný
ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Zákonodarca v tejto úprave vychádzal z § 79 OSP. Od
pôvodnej úpravy (§ 120 ods. 1 OSP), podľa ktorého môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ktoré ustanovenie je odrazom

princípu materiálnej pravdy, t. j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav (čo možno najúplnejšie a najbližšie
k skutočnosti) sa zákonodarca pri koncipovaní Civilného sporového poriadku odchýlil a do ustanovenia
§ 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného
procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré
mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o

spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a
súvisiacimidôkazmi.Dôrazsakladienaprocesnúdiligenciustránsporu,čohodôsledkomjeobmedzenie
dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

19/ V prejednávanej veci, pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojej prevádzke v rozhodnom období

uskutočňoval verejný prenos prostredníctvom technických zariadení spôsobilých na jeho realizovanie,
a žalovaný uvedené skutkové tvrdenie poprel, zaťažovalo ho dôkazné bremeno preukázania jednak
existencie a počtu technických zariadení, spôsobilých na realizovanie verejného prenosu, ale najmä aj
jeho samotné uskutočnenie v rozhodnom období a v tvrdenom rozsahu, ktoré zistenie je rozhodujúceaj ohľadom primeranosti požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia za skutočné použitie predmetov
ochrany žalobcom zastupovaných nositeľov práv. Uvedené sa však žalobcovi nemohlo podariť len s
odkazom na listinu označenú ako „Výzva na vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov

zvukových a audiovizuálnych záznamov, Výzva na úhradu primeranej odmeny vo výške 345 eur“,
datovanú 15.11.2019, týkajúcu sa bližšie neurčeného obdobia, naviac neobsahujúcu žiadnu informáciu
o tom, ako k sume 345 eur vôbec dospel (č.l. 14), poukazujúc pritom podporne na facebookovú
stránku žalovaného a z nej vytvorený screenshot - snímka vypnutého TV prijímača (vyjadrenie zo
dňa 13.03.2020 na č.l. 32). Žiadny iný dôkaz na preukázanie ním tvrdených „záverov vykonanej

kontrolnej činnosti v prevádzke žalovaného“, preukazujúci dôvodnosť uplatneného nároku, žalobca v
konaní neprodukoval. Pokiaľ žalobca dôvodil Hromadnou licenčnou zmluvou, ktorú žalovaný uzavrel v
roku 2009 s organizáciu kolektívnej správy práv SOZA - Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k
hudobnýmdielam (nadobuneurčitú),ktomujepotrebnéuviesť,žežalobcavsporenežalovalzaplatenie
licenčnej odmeny, ale vydanie bezdôvodného obohatenia; aj prípadná existencia technického
zariadenia v prevádzke žalovaného neznamená, že na mieste dochádza k verejným prenosom, pre

vzťah bezdôvodného obohatenia je totiž charakteristická reálna fakticita vzniku majetkového prospechu.
Bezdôvodné obohatenie teda musí reálne vzniknúť a nemôže ísť o hypotetický nárok. Rovnako ani z
fotodokumentácie (screenshot z FB stránky žalovaného) predloženej žalobcom, zachytávajúcej bližšie
neurčenú herňu s TV prijímačom zavesenom na stene, dôvodnosť uplatneného nároku nie je možné
vyvodiť. V posudzovanej veci žalobca na jednej strane tvrdil, že kontrolu v prevádzke žalovaného

vykonal a zistil prítomnosť technického zariadenia, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu
verejného prenosu, avšak toto tvrdenie nepodporil a nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, t. j.
záznamom z vykonanej kontroly, ktorý by jeho tvrdenie verifikoval, a preto uvedená argumentácia ostala
len v rovine nepodloženého tvrdenia. Inak povedané, žalobca v žalobe skutkovo tvrdil, že jej dôvodnosť
vyplýva z vlastnej kontrolnej činnosti uskutočnenej v prevádzke žalovaného, ktorej hmatateľné výsledky

v konaní nevedel definovať. Za kontrolnú činnosť totiž nemožno považovať zhotovenie screenshotu z
verejne dostupnej facebookovej stránky povinného subjektu.

20/ Z vyššie citovaných ustanovení autorského zákona vyplýva, že sú budované na takzvanom
zákonnom nároku oprávnenej osoby požadovať úhradu, respektíve bezdôvodné obohatenie za

šírenie umeleckého výkonu, zvukového záznamu, audiovizuálnemu záznamu verejným prenosom
prostredníctvom technického zariadenia, a to bez ohľadu na to, ktoré konkrétne zvukové záznamy, resp.
umelecké výkony boli v prevádzke použité, respektíve šírené, z čoho však na druhej strane vyplýva
povinnosť žalobcu preukázať v konaní existenciu technického zariadenia, do ktorého je vedený signál
umožňujúci prenos umeleckého výkonu, zvukového záznamu, audiovizuálnemu záznamu verejným

prenosom.

21/ Odvolací súd je tak zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žalobca bezdôvodné obohatenie
žalovaného tvrdil ale dôkazne nepreukázal. Naviac, pokiaľ ide o samotnú výšku bezdôvodného
obohatenia, túto nie je možné paušalizovať spôsobom ako si to uplatnil (resp. „zjednodušil“) žalobca

(výlučne s odkazom na jeho interný sadzobník). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie §
458a Obč. Zák., podľa ktorého „ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno
určiť bezdôvodné obohatenia sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie
§ 442a ods. 2 OZ“. (Podľa § 442a ods. 2 Obč. Zák. pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno urči

inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do toho práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,
ktorú môžu byť predmetom prevodu.). Žalobca teda bol povinný v konaní skutkovo tvrdiť a tiež dôkazne
preukazovať aj to, že ním uplatňovaný nárok bol zvyčajný a nebolo ho možné určiť aj inak ako za použitia
jeho vlastného interného sadzobníka.

22/ Zo všetkých týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý
spochybniť správnosť týchto záverov z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za

následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozhodnutia
odvolacieho súdu vydané v skutkovo a právne obdobných veciach, konkrétne ide o rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2024 sp. zn. 10Co/17/2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zodňa 31.03.2021 sp. zn. 4Co 134/2020 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.04.2024 sp.
zn. 5Co/28/2023.

23/ Pokiaľ ide o žalobcom v odvolaní namietaný nedostatok povinného zastúpenia v zmysle § 90 ods. 1
CSP na žalovanej strane, z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný bol Okresným súdom Banská
Bystria priamo v platobnom rozkaze sp. zn. 28Up/12/2020 zo dňa 20.01.2020 poučený podľa § 90
ods. 1 CSP (č.l. 12). Následne po podaní odporu voči platobnému rozkazu v upomínacom konaní,
ho Okresný súd Banská Bystrica vyzval, aby si v lehote 15 pracovných dní zvolil advokáta, ak sám

nemá vysokoškolské právnické vzdelanie, s poukazom na to, že sa jedná o spor súvisiaci s ochranu
práva duševného vlastníctva povinným zastúpením advokátom v zmysle § 90 ods. 1 CSP (č.l. 22).
Žalovaný v stanovenej lehote splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní advokátku U.. O. O. (plná
moc zo dňa 25.02.2020, č.l. 25), čím spätne zhojil neúčinnosť ním podaného odporu, ktorým poprel
akýkoľvek právny vzťah so žalobcom, ako aj samotné uskutočnenie verejného prenosu prostredníctvom
zvukových a zvukovoobrazových zariadení. Odpor voči platobnému rozkazu zo dňa 30.01.2020 tak

zostal účinným procesným úkonom (prostriedkom procesnej obrany) aj potom, čo advokátka U.. O.
konajúcemu prvoinštančnému súdu dňa 31.07.2023 oznámila, že sa so žalovaným k tomuto dňu
dohodli na ukončení právneho zastúpenia. Nakoľko na pojednávaní konanom dňa 23.04.2024 žalovaný
(v tom čase už bez povinného zastúpenia advokátom) žiadny procesný úkon nevykonal (zotrval na svojej
doterajšej argumentácii), súd prvej inštancie nepochybil, keď vo veci ukončil dokazovanie a vyhlásil

rozsudok. Pokiaľ by totiž zastavil konanie (§ 161 ods. 3 veta posledná CSP), čím argumentoval žalobca
(ktorý sa pojednávania nezúčastnil, poznámka odvolacieho súdu) v závere svojho odvolania, poškodil
by primárne jeho procesné práva a záujmy.

24/ Nakoľko napadnutý rozsudok spĺňa aj všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd ho ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

25/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
2 CSP. Nakoľko plne procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
odvolací súd mu z dôvodu procesnej ekonómie nárok na ich náhradu nepriznal.

26/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 CSP).(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).