Uznesenie – Ostatné – Starostlivosť… ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zastavujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/199/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203937
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222203937.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX a B. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská
Streda,detimatky:C.D.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomE.F.XXXX/X,G.,zastúpenásplnomocnencom:

JUDr. Marcela Kucháriková, advokát so sídlom Hlavná 25, Šamorín, a otca: H. I. B., narodený
XX.X.XXXX, bytom C. F. XXX/X, E., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na návrh otca, o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
10P/92/2022-661 zo dňa 28.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch VIII. a IX. p o t v r d z u j e .

II. Odvolacie konanie o odvolaní matky proti I. výroku uzneseniu súdu prvej inštancie z a s t a v u j e .

III. Odvolanie otca proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

IV. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že otec je povinný matke nahradiť

trovy konania vo výške 600,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch III., VI. a VII. m e n í tak, že otec je povinný zaplatiť
znalkyni znalečné vo výške 151,12 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zastavil
konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (I.
výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II.
výrok).Znalkynipriznalnároknanáhradutrovkonania100%protiobomrodičomvrovnakompomere(III.
výrok). Ďalej znalkyni Doc. PhDr. Daniele Čechovej, PhD. priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov
vo výške 1.351,12 eura (IV. výrok). Tiež rozhodol, že odmena a náhrada hotových výdavkov vo výške

1.200,- eur bola znalkyni uhradená v rámci preddavku podľa uznesenia č. k. 10P/92/2022-586 zo dňa
17.06.2024 (V. výrok). Matke uložil povinnosť uhradiť znalkyni znalečné vo výške 75,56 eura na účet
znalkyne do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia (VI. výrok). Otcovi uložil povinnosť uhradiť znalkyni
znalečné vo výške 75,56 eura na účet znalkyne do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia (VII. výrok).
Štátu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v rozsahu 100 % voči otcovi maloletých detí (VIII.
výrok). Otca ďalej zaviazal uhradiť trovy štátu vo výške 600,- eur na účet okresného súdu (IX. výrok).2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 29 ods. 1, 2, 3, § 52, § 58 Civilného mimosporového
poriadku(ďalejaj„CMP“),§3ods.6zákonač.382/2004Z.z.,§3ods.1,§5písm.b),§14ods.3vyhlášky
č. 491/2004 Z.z. Uviedol, že otec po začatí konania zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu

späť a to potom ako nariadil znalecké dokazovanie, ku ktorému znalcovi sa otec odmietol z dôvodu, že
je na rodičovskej dovolenke so svojím 1,5 ročným synom, ktorého nemá kde odložiť, dostaviť a napriek
nesúhlasu matky so späťvzatím návrhu zo strany otca dospel k záveru, že nie sú dané dôvody podľa
§ 29 ods. 2, 3 CMP pre nezastavenie konania, v ktorom nie je potrebné pokračovať, pretože aktuálne
sú maloleté deti podľa rozhodnutia súdu v starostlivosti matky (ak by bol návrh aj zamietnutý, pretože

otec odmietol poskytnúť znalcovi súčinnosť, deti by naďalej zostali u matky, teda by nedošlo k žiadnej
zmene v úprave) a dôvod uvedený matkou nepovažoval za vážny, keďže otcovi nič nebráni v podaní
ďalšieho obdobného návrhu, čomu by nebránilo ani vyhotovenie znaleckého posudku, keďže je to len
vôľa otca, či v budúcnosti podá návrh alebo nie. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže v danom prípade neboli zistené
okolnosti, ktoré by taký nárok zakladali (výrok II.). Zároveň rozhodol o priznaní odmeny a hotových

výdavkov znalkyne spolu vo výške 1 351,12 eura, ktorú odmenu si znalkyňa vyúčtovala v súlade
svyhláškouMSSRč.491/2004Z.z.,ktorousavykonávazákonč.382/2004Z.z.oznalcoch,tlmočníkoch
a prekladateľoch, pričom v rámci vlastnej činnosti porovnal iné vyúčtovania v iných konaniach vedených
na okresnom súde od znalkyne a zistil, že rozsah znalkyňou uplatnenej odmeny za preštudovanie spisu,
spracovanie úkonu a napísanie posudku je dôvodný s tým, že znalkyňa zohľadnila aj nedokončenie

znaleckého posudku vzhľadom na nedostavenie sa otca k nej. Odmena a náhrada vo výške 1 200,-
eur bola znalkyni uhradená v rámci preddavku priznaného uznesením č. k. 10P/92/2022-586 zo dňa
17.06.2024 s tým, že 600,- eur bolo vyplatených z depozitného účtu súdu z preddavku D14 pod
položkou 13/2024 a ďalšia suma 600,- eur bola vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov keďže
otec bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov v celosti. Vychádzajúc z vyúčtovania znalkyne

zostala predmetom úhrady zvyšná jej časť odmeny a náhrady vo výške 151,12 eura, ktorú majú
uhradiť matka a otec v rovnakej výške, t. j. každý po 75,56 eura na účet znalkyne (výrok VI. a VII.).
Vzhľadom na skutočnosť, že štát trovy dôkazu vo všeobecnosti neznáša, zaviazal na zaplatenie trov
štátu v rozsahu 100 % otca, ktorý inicioval návrh na začatie konania o zmenu úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, pričom k dohode medzi rodičmi nedošlo, a preto nevedel rozhodnúť

o podanom návrhu, z ktorého dôvodu nariadil znalecké dokazovanie. Otec bol oslobodený od súdnych
poplatkov uznesením č. k. 10P/92/2022-580 v celom rozsahu, preto štát uhradil preddavok na základe
žiadosti znalkyne vo výške 1 200,- eur, z ktorej sumy časť zaplatila v rámci preddavku matka a suma
600,- eur bola uhradená na účet znalkyne zo štátnych finančných prostriedkov. Keďže otec návrhom
spôsobil potrebu nariadenia znaleckého dokazovania pre účely rozhodnutia vo veci a svojím správaním

zavinil nedokončenie znaleckého posudku pre neposkytnutie potrebnej súčinnosti z jeho strany znalkyni,
zaviazal otca k úhrade trov štátu vo výške 600,- eur (výrok IX.).

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie konkrétne do výrokov I., II., III., VI. a VII. podala matka v zákonnej
lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, alternatívne, ak nebude

považovať dôvody jej nesúhlasu so späťvzatím návrhu za vážne, žiadala, aby odvolací súd zmenil
II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie tak, že jej prizná nárok na náhradu trov konania voči otcovi
pozostávajúci zo zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 600,- eur a zároveň zmení
výroky VI. a VII. uznesenia tak, že zaviaže k znalečnému vo výške 151,12 eura uhradiť znalkyni otca.

4. Podstatou odvolacích dôvodov matky boli dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Poukázala na to, že otec sa návrhom zo dňa 29.11.2022
domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré žiadal zveriť
do svojej starostlivosti, s povinnosťou jej vyživovacej povinnosti a určenia styku. V čase podania
návrhu išlo v poradí o viac ako 20-ty návrh otca vo veci maloletých detí, ktorý podal od roku 2019

na súd prvej inštancie a v rámci odvolacích konaní (otec podal takmer 50 návrhov vo veciach
maloletých detí), teda do podania návrhu t. j. do novembra 2022 boli maloleté deti, v dôsledku
návrhov otca, vypočuté psychológmi, súdom, kolíznym opatrovníkom spolu 31-krát a aktuálne sa
tento počet blíži ku 40-ke. Posledné 3 roky vo všetkých konaniach navrhovala a žiadala nariadenie
znaleckého dokazovania znalcami z odboru psychológie a psychiatria na preukázanie najvhodnejšej

formy starostlivosti o maloleté deti, na preukázanie dôvodov nezáujmu detí sa s otcom stretávať, ako aj
na preukázanie psychického stavu otca, ktorého prvoradým záujmom malo byť sa zúčastniť znaleckého
dokazovania a jeho závermi preukázať svoje tvrdenia v tomto, ako aj v ďalších návrhoch. Neustále
stresujúce pohovory s maloletými deťmi sú v rozpore s ich záujmom a pri takom počte súdnych konanízo strany otca nemožno hovoriť o jeho výkone práva na súdnu ochranu, keďže ide o šikanu zameranú
na jej osobu ako aj maloleté deti. Otázku spracovania rozvodu otcom má zodpovedať znalecký posudok.
Poukázala na zamietnutie návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti

rozsudkom súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 10P/49/2021 zo dňa 04.04.2022, proti
ktorému sa neodvolal, ale počas plynutia odvolacej lehoty podal dňa 03.06.2022 ďalší návrh, ktoré
konanie bolo vedené pod sp. zn. 15P/45/2022, ktoré však bolo pre prekážku litispendencie zastavené
uznesením zo dňa 09.06.2022. V rámci tohto konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia na zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti, ktorý bol zamietnutý a v rámci odvolacieho

konania vedeného na Krajskom súde v Trnave podal ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorý bol taktiež zamietnutý uznesením č. k. 26CoPno/3/2022 zo dňa 10.10.2022. V predmetnom
konaní bola ustanovená znalkyňa uznesením zo dňa 14.05.2004. Na pojednávaní sa otec vyjadril,
že sa znaleckého dokazovania nezúčastní, ktorý postoj prezentoval počas posledných 3 rokov vo
všetkých konaniach, v ktorých to ona navrhovala, pričom najskôr dôvodil nedostatkom finančných
prostriedkov na zaplatenie znaleckého dokazovania, a po oslobodení od zaplatenia preddavku na

znalecké dokazovanie vo výške 600,- eur uviedol, že by znaleckým dokazovaním došlo k zásahu do
jeho integrity. Ona sa znaleckého dokazovania ako aj maloleté deti zúčastnili, pričom od znalkyne súd
obdržal informáciu o odmietnutí sa otcom dostaviť na vyšetrenie k znalkyni, preto bol vyzvaný pod
hrozbou uloženia poriadkovej pokuty na dostavenie sa a následne otec dňa 11.09.2024 zobral návrh
späť a žiadal o zastavenie konania (zmätočné, keďže žiadal zastaviť konanie o výkon rozhodnutia,

ktoré je vedené pod sp. zn. 5Em/2/2022), avšak po výzve súdu späťvzatie opravil uvedením správnej
spisovej značky sp. zn. 10P/92/2022. K späťvzatiu návrhu otcom vyjadrila dňa 23.09.2024 nesúhlas,
keďže dôvodom späťvzatia návrhu bola neochota otca spolupracovať a zúčastniť sa znaleckého
dokazovania, pričom práve v záujme otca bolo v konaní sa podrobiť znaleckému dokazovaniu a tak
relevantným spôsobom preukázať pravdivosť svojich tvrdení uvedených v návrhu. Ona poukázala

na nevyhnutnosť vypracovania znaleckého posudku vzhľadom na počet už podaných návrhov otca
aj do budúcnosti s tým, že v prípade zastavenia konania otec podá nový návrh, čo už opakovane
urobil. Žiadala súd na využitie všetkých zákonných možností na zabezpečenie podrobenia sa otcom
znaleckému dokazovaniu a tiež, aby konanie nebolo zastavené z dôvodu jej nesúhlasu z vážnych
dôvodov, ktorému súd prvej inštancie nevyhovel s odôvodnením vyjadreným v bode 8 odôvodnenia

napadnutéhorozhodnutiaaotrováchrozhodolpodľa§52CMP.Otecvosvojomnávrhunazmenuúpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k deťom nepreukázal žiadnu zmenu pomerov odôvodňujúcu
zmenu v starostlivosti o deti, súd musel nariadiť znalecké dokazovanie pre potreby rozhodnutia vo veci,
ona zaplatila preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 600,- eur, pričom otec bol oslobodený od
platenia súdnych poplatkov, zúčastnila sa spolu s deťmi u znalkyne 3-krát, pričom otec sa odmietol

zúčastniť najskôr z dôvodu nedostatku financií a po oslobodení od súdnych poplatkov z dôvodu, že
nemá kde nechať svojho syna, o ktorého sa stará a následne vzal predmetný návrh späť. Výsledkom
úmyselného konania otca je zmarené dvojročné konanie, rozpracovaný, ale nedokončený znalecký
posudok, jej finančná strata 600,- eur z titulu preddavku na znalecké dokazovanie, pričom otec svojim
konaním zavinil nedokončenie znaleckého posudku a späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania,

hoci súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezaoberal jej vzniknutej
škode vo výške 600,- eur zavinenej konaním otca. Považovala za závažné aj rozpory vo vyjadreniach
kolízneho opatrovníka, ktorý súhlasil so späťvzatím návrhu otca, avšak v konaní vedenom o výkon
rozhodnutiauviedol,žeznaleckýposudokjepotrebnýnapreukázaniedôvodovnezáujmudetísasotcom
stretávať. Vzhľadom na neustále podávanie návrhoch zo strany otca (v súčasnosti sú na súde prevej

inštancie na základe návrhov otca vedené viaceré konania), ktorých dôsledkom sú stresujúce výsluchy
a pohovory s maloletými deťmi trvajúce už 5 rokov, jej nevyhnutné vyhotovenie znaleckého posudku
znalcom z odboru psychológia a to aj vzhľadom na ďalšie návrhy, ktoré podľa vyjadrenia otca bude
podávať až do dovŕšenia plnoletosti detí.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal aj otec v zákonnej lehote odvolanie a to do výroku I.
ozastaveníkonania,dovýrokuVII.ojehopovinnostizaplatiťznalkyniznalečné,dovýrokuVIII.onáhrade
trov konania štátu voči nemu, ako aj do výroku IX.

6. Uviedol, že predmetné odvolanie bude neštandardné, keďže späťvzatie návrhu na späťvzatie návrhu

na zverenie detí berie späť, pričom pôvodne k späťvzatiu návrhu ho viedli viaceré okolnosti a to
v súvislosti s problematickým stykom s maloletými deťmi, s ktorých matkou sa súdi už viac ako
7 rokov a absolvoval nespočetné množstvom konaní, viaceré uložené povinnosti nariadené súdom
matke, dva výkony rozhodnutia, z ktorých aktuálne jeden právoplatný, kde matka dostáva pokuty zanerešpektovanie právoplatného súdneho rozhodnutia ani výkonu rozhodnutia a aj v tomto konaní sa už
pojednáva viac ako 2 roky so žiadnym výsledkom. Predmetný návrh vzal späť z dôvodu zdravotných
ťažkostí, keďže mu lekári za dobu jeden a pol roka nevedeli zistiť diagnózu, preto mal odporučené od

lekáravyhýbaťsastresovýmsituáciám,zktoréhodôvoduchcelzastaviťnielenpredmetnékonanie,aleaj
ostatné,aleposlednévyšetreniaodhalilipodstatujehoproblému,ktorýnebolspôsobenýpsychologickým
stavovom a pôsobeným stresu, na dôkaz čoho je ochotný sprístupniť svoju zdravotnú dokumentáciu,
a z ktorého dôvodu chce v konaní pokračovať, tak ako žiadala aj matka s tým, že sa je ochotný zúčastniť
znaleckého dokazovania. Za predpokladu zastavenia konania bude nútený iniciovať ďalšie konanie,

ktoré spôsobí len ďalšiu stratu času, pričom je ochotný sa dohodnúť na novom termíne so znalkyňou,
nechce,abymaloletédetivďalšomkonaníabsolvovaliuznalkynenovýposudok,pričomsoznalkyňousa
musia zhodnúť na termíne, nie je možné mu dať iba jeden termín, tak ako to bolo naposledy, keďže je na
rodičovskej dovolenke a nemá kam odložiť svojho dvojročného syna. Nesúhlasil s tým, že so znalkyňou
nespolupracoval, keďže s ňou komunikoval telefonicky, ako aj formou e-mailu a vysvetlil jej dôvody
nemožnosti sa dostavenia v stanovenom termíne. Znalecké dokazovanie on nepožadoval, pričom matka

si je vedomá, že nariadením znaleckého dokazovania bude celá procedúra trvať minimálne pol roka,
čím sa oddiali rozhodnutie v danej veci a ďalším dôvodom je, že znalecké dokazovanie už absolvovali
a žiadny prínos nemalo okrem predĺženia konania. Poukázal na aktuálnu situáciu, keď je na rodičovskej
dovolenke astarásaodvojročnéhosyna,jehopríjmomjelenrodičovskádávkavovýške470,-eur,očom
má súd prvej inštancie vedomosť, keďže ho oslobodil od súdnych poplatkov, preto je nepochopiteľné

pre neho uloženie povinnosti zaplatiť niečo, čo mu už raz súd vlastným rozhodnutím odpustil na základe
jeho finančnej situácie, aj s poukazom na to, že znalecké dokazovanie on nenavrhoval, ale trvala
na ňom matka. Keďže nebol navrhovateľom znaleckého posudku a nesúhlasil s jeho nariadením, je
pridelenie časti trov voči jeho osobe v rozpore s princípmi spravodlivosti a hospodárnosti a mala by byť
naň zaviazaná strana, ktorá znalecké dokazovanie navrhla. Slovenské právne predpisy neustanovujú

povinnosť súdu nariadiť znalecké dokazovanie v každom spore a konanie by mohlo byť ukončené
efektívne aj bez znaleckého dokazovania, keďže na začiatku zdôraznil jeho nepotrebnosť, teda by
náklady mali znášať tí, ktorí dokazovanie považujú za potrebné. Ďalej poukázal na čl. 46 ods. Ústavy SR.
Tiežuvádzalsvojunepriaznivúfinančnúsituáciustým,žejeodkázanýnafinančnéprostriedkyodsvojich
známych a rodiny, je voči nemu nezákonne vedená exekúcia zo strany matky ohľadom výživného viac

ako 9 mesiacov a dostal sa do absurdnej situácie v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Dunajská
Streda o znížení vyživovacej povinnosti a tiež jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu
Krajský súd v Trnave zamietol. Ďalej uvádzal právne ustanovenia § 44 CMP a citáciu z rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave. Navrhol pripojiť spisy 14CoP/141/2024 a 34Ek/2903/2023 z Okresného súdu
Banská Bystrica. Aj keď jasnú formuláciu Krajského súdu v Trnave doručil na Okresný súd Banská

Bystrica, tento exekúciu voči nemu nestavil, navýšil mu súdne trovy o trovy vyjadrenia oprávnenej, teda
ak podá návrh na nariadenie neodkladného patrenia tento mu krajský súd zamietne pre nadbytočnosť,
keďže má vykonateľný rozsudok o znížení vyživovacej povinnosti, ktorý rozsudok však exekútorka a aj
exekučný súd ignorujú a naďalej ho exekuujú. Napriek žiadosti o zníženie výživného mu paradoxne
výživné stúplo o exekučné poplatky, ktoré musí uhrádzať.

7. Matka podaním zo dňa 25.11.2024 vzala späť odvolanie do výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie
s tým, že zotrvala na odvolaní proti výrokom II., III., VI. a VII.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté výroky

uznesenia súdu prvej inštancie a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ otec požaduje
späťvzatie jeho návrhu na späťvzatie návrhu na zverenie maloletých detí a navrhuje uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku I. zrušiť, poukázala na jednostranný procesný úkon účastníkom konania
v súvislosti so späťvzatím návrhu na začatie konania, ktorý nemožno odvolať ani iným spôsobom
negovať jeho právne následky, a preto nie je možné späťvzatie návrhu vziať ďalším úkonom späť

(R60/1999). V súvislosti so znaleckým dokazovaním poukázala na postup otca preukazujúci jeho
účelový a manipulatívny postup, snahu vyvolať chaos a klamstvami profitovať pri oslobodení súdnych
poplatkov bez akéhokoľvek postihu zo strany súdu. Otec podal návrh dňa 29.11.2022, ona vo svojom
vyjadrení z 22.12.2022 navrhla ako dôkaz znalecké dokazovanie, pričom otec na výzvu súdu ohľadne
súhlasu so znaleckým dokazovaním zo dňa 22.05.2023 sa vyjadril v zmysle, že je vo finančne náročnej

situácii a nemôže si dovoliť náklady spojené s psychologickým posudkom, pričom ďalší posudok
považuje za nadbytočný a spochybňuje, či by posudok poskytol relevantné informácie pre konkrétny
prípad, následne kolízny opatrovník sa vyjadril o potrebe nariadenia znaleckého dokazovania a súd
prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.02.2024 pribral do konania znalca a uložil účastníkom predložiťotázky na znalca s tým, že otec sa vyjadril o neúčasti na znaleckom dokazovaní. Ďalej im bola
uložená zo strany prvoinštančného súdu povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, proti ktorému
uzneseniu otec podal sťažnosť, následne zaslal tlačivo pre zdokladovanie svojich pomerov za účelom

rozhodnutia o jeho sťažnosti, pričom nežiadal o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku, čo
súd nesprávne pochopil, ďalej jeho sťažnosť bola zamietnutá, znalecké dokazovanie bolo nariadené
uznesenímzodňa14.05.2024.Dňa15.05.2024otecpredložilvyplnenétlačivoprezdokladovaniesvojich
pomerov a následne bolo oslobodený od platenia súdnych poplatkov a teda aj preddavku na znalecké
dokazovanie, hoci je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. E. a podielu na

prístupovej ceste zapísaného na LV č. XXX v kat. úz. E., nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom
v prospech J. J., I. na zabezpečenie úveru vo výške zostatku cca 150 000,- eur s tým, že hodnota
nehnuteľnosti je viac ako 350 000,- eur, a teda čistá hodnota majetku otca len v nehnuteľnostiach je
najmenej 200 000,- eur, pri ktorých pomeroch bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Ďalej súd
prvej inštancie priznal znalkyni preddavok na vypracovanie znaleckého posudku, na znalecké vyšetrenie
bol otec predvolaný, avšak oznámil znalkyni telefonicky, že sa nezúčastní, následne jej vysvetľoval

dôvody a ďalej vzal predmetný návrh späť. Súd prvej inštancie konanie následne zastavil a výrokmi II.
až IX. rozhodol o trovách konania. Otec v novembri 2024 žiadal o založenie rozpracovaného znaleckého
posudku a žiada pokračovať v konaní s tým, že nakoniec sa zúčastní znaleckého dokazovania. Je
neprípustné, aby znalecké dokazovanie pokračovalo a otec bol u znalca vyšetrený potom, ako sa
oboznámil s priebehom znaleckého dokazovania, s výsledkami jej vyšetrení ako aj maloletých detí,

s odpoveďami detí a so sumarizáciou výsledkov a môže sa tak na vyšetrenie po každej stránke pripraviť.
Malo byť v záujme otca v konaní preukázať svoje tvrdenia znaleckým dokazovaním, uvádzal však
množstvo výhovoriek za účelom sa vyhnutia znaleckému dokazovaniu, z ktorého mal obavy z jeho
výsledkov.

9. Následne otec podaním zo dňa 10.12.2024 žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu súd
stanovil v súvislosti s výrokmi VII., VIII. a IX.

10. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že pokiaľ ide odvolania otca

a matky je potrebné zastaviť odvolacie konanie ohľadne výroku I., nakoľko matka vzala v danej časti
odvolaniespäť,odvolanieotcaprotiI.výrokuuzneseniaodmietnuťpodľa §386písm.b)CSP,napadnuté
uznesenie vo výroku VIII. a IX. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výrokoch II.,
III., VI. a VII. zmeniť podľa § 388 CSP.

11. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

12. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

13. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

14. Späťvzatie odvolania je dispozičným právom odvolateľa, ktoré je súd povinný rešpektovať a v zmysle
vyššie citovaných ustanovení zákona má späťvzatie odvolania za následok zastavenie odvolacieho
konania s tým účinkom, že prvoinštančné rozhodnutie sa stáva právoplatným, akoby odvolanie nebolo
podané.

15. Ak teda matka vzala odvolanie do I. výroku napadnutého uznesenia späť (návrh na začatie
odvolacieho konania) ešte pred pristúpením odvolacieho súdu k vecnému zaoberaniu sa takýmto
podaním, odvolaciemu súdu neostávalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania (podľa § 385 ods.
1 a contrario CSP) odvolacie konanie zastaviť v danej časti I. výroku podľa § 369 ods. 1 a 3 CSP.

16. Odvolanie proti predmetnému uzneseniu a to aj do výroku I. podal aj otec.17. K tomu odvolací súd uvádza, že späťvzatie návrhu je jednostranným procesným úkonom účastníka
konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V
prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie návrhu vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný

úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje,
pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje
procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.

18. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

19. V danom prípade je preto potrebné odmietnuť odvolanie otca do I. výroku uznesenia súdu prvej
inštancie pre subjektívnu neprípustnosť (t. j., že bolo podané tým, kto na odvolanie nie je oprávnený),
odvolací súd autoritatívne konštatuje neexistenciu práva – v danom prípade právo otca. V prípade ak
dôjde k späťvzatiu návrhu, nemôže sa toto späťvzatie odvolať. Nakoľko súd prvej inštancie správne pre
dipozitívny úkon – späťvzatie návrhu otcom konanie zastavil (I. výrok), rozhodol v prospech otca, ktorý

následne nebol oprávnený podať odvolanie proti zastaveniu konania.

20. Preto odvolací súd odvolanie otca do I. výroku napadnutého uznesenia podľa § 386 písm. b) CSP
odmietol bez toho, aby ním vecne zaoberal.

21.Predmetomposudzovaniabolaajotázkanáhradytrovkonania(II.výrok),ktorýchnáhradusiuplatnila
matka a to z titulu zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie.

22. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

23. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

24. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov

konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov
medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva.

25. Pre určenie povinnosti nahradiť trovy konania medzi účastníkmi nie je významné, že niektorý z nich
je oslobodený od súdnych poplatkov. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

26. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je

obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu
nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, a to
vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, prítomnosť verejného záujmu a
jednoznačnosť nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže

prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Súd je v týchto konaniach súčasne
povinný zisťovať skutočný stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je
to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). V mimosporových konaniach preto platí, že
každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu
od iného účastníka (§ 52 CMP).

27. Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému
navrhovateľovi,pokiaľsakonaniezačalonanávrh,nemožnoklásťnaťarchu,pokiaľkonanievyvolal,hoci
si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula
v § 52 CMP je prelomené v dvoch prípadoch, a to jednak v ust. § 53 CMP, podľa ktorého náhradu trov

konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a jednak v ust. § 55 CMP, v zmysle ktorého
náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé. Keďže aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí
byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomtoprípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by
nemal súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve

okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je
predpokladom jeho priznania. Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý
z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

28. V súvislosti s priznaním náhrady trov konania matke odvolací súd poukazuje na skutočnosť,

že otec vo veci starostlivosti o maloleté deti inicioval niekoľko konaní, pričom doteraz je úprava
práv a povinností k maloletým deťom rozhodnutá rozsudkom č. k. 9P/5/2019-688 zo dňa 18.06.2020
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/62/2020-1147 zo dňa 27.01.2021. Zmena
predchádzajúceho rozhodnutia bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
10P/49/2021-1083 zo dňa 04.04.2022, a to v súvislosti s úpravou styku otca, v ktorom konaní sa
otec domáhal zmeny zverenia maloletých detí, a to ich zverením do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov,atonávrhomzodňa10.08.2021.Predmetnýrozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa07.06.2022
a ešte v rámci odvolacej lehoty otec podal dňa 03.06.2022 ďalší návrh na zmenu zverenia maloletých
detí, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 15P/45/2022 a bolo uznesením zo dňa 09.06.2022
zastavené z dôvodu prekážky litispendencie. V rámci daného konania podal otec aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ohľadne zverenia maloletých detí do jeho starostlivosti, ktorý bol zamietnutý

a v rámci odvolacieho konania vedeného pred Krajským súdom v Trnave podal ďalší návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol uznesením č. k. 26CoPno/3/2022 zo dňa 10.10.2022
zamietnutý. Zamietnutý bol aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa
19.04.2021 a tiež jeho návrh na pozastavenie účinnosti rozsudku č. k. 9P/5/2019-688, a to uznesením
č. k. 10P/23/2021-59 zo dňa 26.04.2021, potvrdený uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k.

24CoP/45/2021-205 zo dňa 21.07.2021. Tiež bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia o zverení maloletých detí do jeho starostlivosti, o určení výživného a o určení bežného styku
uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10P/92/2022-60 zo dňa 01.12.2022, ktorý podal spolu
s návrhom vo veci samej dňa 29.11.2022, ktorého sa toto konanie týkalo a následne bolo konanie pre
späťvzatie návrhu otca zastavené. Ďalší návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie

maloletých detí do svojej starostlivosti podal otec v tomto konaní dňa 29.06.2023, ktorý bol opätovne
zamietnutý uznesením č. k. 10P/92/2022-365 zo dňa 04.07.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave č. k. 13CoP/61/2023-399 zo dňa 08.08.2023. V predmetnej veci sa uskutočnilo pojednávanie
dňa 26.02.2024, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania,
keďže matka s návrhom otca nesúhlasila a zohľadňujúc záujem maloletých detí súd považoval za

potrebné doplniť dokazovanie tým, že do konania priberie znalca, s čím otec nesúhlasil s argumentáciou,
že za posledných 5 rokov viac ako priemerný Slovák absolvoval konzultácie, psychoporadenstvá.
Znaleckédokazovaniebolonariadenéuznesenímč.k.10P/92/2022-562zodňa14.05.2024.Uznesením
č. k. 10P/92/2022-580 zo dňa 27.05.2024 bolo priznané otcovi oslobodenie od súdnych poplatkov
v celom rozsahu. Ustanovená znalkyňa zaslala súdu znalecký posudok č. XX/2024 EDZ doručený

prvoinštančnému súdu dňa 14.10.2024 ako nedokončený, keďže otec jej telefonicky oznámil, že sa
dokazovania zrejme nezúčastní, o čo ho žiadala oznámiť písomne, avšak neodpovedal a uvedenú
neochotu otca dostaviť sa znalkyni preukazuje aj e-mailová komunikácia na č. l. 622, adresovaná od
otca znalkyni dňa 11.08.2024, v ktorej znalkyni oznámil, že sa na znalecké dokazovanie nedostaví, čo
potvrdil aj v ďalšej e-mailovej komunikácii zo dňa 27.08.2024. Prvoinštančným súdom bol otec vyzvaný

výzvou zo dňa 15.08.2024 na poskytnutie potrebnej súčinnosti a dostavenia sa k znalkyni za účelom
vykonania znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Ďalej z obsahu spisu vyplýva,
že otec doručil dňa 11.09.2024 späťvzatie návrhu, kde uviedol, že je konanie absolútne nadbytočné,
keďže právoplatný výkon rozhodnutia nevie vymôcť a bolo by to len ďalšie rozhodnutie, ktoré bude
matka ignorovať, nebaví ho tento boj s veternými mlynmi, kde súd skúma neuveriteľné a absurdné

výmysly matky. Matka v odvolaní proti napadnutému uzneseniu v súvislosti s nárokom na náhradu trov
konania poukázala na zmarené dvojročné konanie, rozpracovaný, ale nedokončený znalecký posudok,
zbytočných 8 hodín strávených ňou a maloletými deťmi na vyšetreniach u znalkyne a predovšetkým jej
finančná strata vo výške 600,- eur z titulu zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie, ktorého
nariadeniesámotecspôsobilsvojimnávrhomazavinilnedokončenieznaleckéhoposudku,pretožiadala

priznať náhradu trov konania. Poukázala tiež na to, že otec po upozornení súdom, že ak si nesplní
svoju povinnosť dostaviť sa k znalcovi pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, vzal predmetný návrh
na začatie konania späť. Tiež poukázala na takmer 50 návrhov iniciovaných zo strany otca vo vecimaloletých detí, v dôsledku čoho boli maloleté deti do novembra 2022 v dôsledku súdnych návrhov ich
otca vypočuté pred psychológmi, súdom a kolíznym opatrovníkom spolu 31 krát.

29. Z uvedeného možno jednoznačne konštatovať dôvodnosť priznania náhrady trov konania matke
z titulu zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie, keďže okolnosti prejednávanej veci
jednoznačne svedčia o tzv. šikanóznom návrhu zo strany otca, ktorý bol podaný z jeho strany opakovane
a jeho výsledkom z dôvodu späťvzatia návrhu bez zisteného relevantného dôvodu bolo konanie
zastavené.

30. Odvolací súd zistil splnenie podmienok pre uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 55 CMP
a dôvody pre záver, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať matke náhradu trov
konania z titulu zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené v záujme oboch
účastníkov konania, avšak na návrh podaný zo strany otca, ktorý zavinil procesne, že konanie pre jeho
dispozitívny úkon späťvzatia návrhu bolo zastavené, pričom bez povšimnutia nezostáva postoj otca,

ktorý sa nedostavil na výzvu k znalkyni a táto nemohla dopracovať znalecký posudok.

31. Preto odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
že matke priznal náhradu trov konania.

32. Predmetom odvolacieho konania je aj III. výrok o priznaní náhrady trov konania znalkyni ako
oprávnenej osobe podľa § 262 ods. 1 CSP.

33. Znalecké dokazovanie je ex lege povinne preddavkované, s výnimkou strany (účastníka konania),
ktorej bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 CSP, ktorého nemožno zaťažiť

povinnosťou zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Štát však vo všeobecnosti neznáša
trovy dôkazy, vrátane trov znaleckého dokazovania, a to platí aj v prípade, ak trovy znaleckého
dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované. Povinnosť zložiť preddavok na
trovy znaleckého dokazovania uloží súd v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania,
a to najneskôr v uznesení, ktorým podľa § 207 ods. 1 CSP ustanoví znalca. V prejednávanej veci to

bolo učinené uznesením č. k. 10P/92/2022-476 zo dňa 29.02.2024, ktorým bola uložená preddavková
povinnosť matke, ako aj otcovi každému vo výške 600,- eur. Následne však došlo k zmene, a to
uznesením č. k. 10P/92/2022-586, ktorým bol znalkyni priznaný preddavok vo výške 1 200,- eur s tým,
že suma 600,- eur jej bola vyplatená z depozitného účtu súdu z preddavku zloženého matkou a zvyšok
zo štátnych finančných prostriedkov na účet znalca, a to z dôvodu priznaného oslobodenia otcovi od

súdnych poplatkov v celom rozsahu uznesením na č. l. 580 zo dňa 27.05.2024.

34. Súd v súvislosti so zaplateným preddavkom má možnosť trovy dôkazu vysporiadať zo zloženého
preddavku počas konania pred konečným rozhodnutím, kedy nerozhoduje osobitne o nároku na
náhradu trov dôkazu, rozhodne iba o výške náhrady trov dôkazu a o jej vysporiadaní zo zloženého

preddavku, avšak ak k tomuto vysporiadaniu nedošlo pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ako
bol prejednávaný prípad, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania
podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane (účastníkovi konania v režime CMP). V zásade
platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania
ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. Trovy dôkazu súd

pomerne nerozdeľuje podľa § 255 ods. 2 CSP. Ak neuloží povinnosť nahradiť trovy konania žiadnej
sporovej strane, vysporiada sa s nárokom na náhradu trov dôkazu tak, že oprávnenej osobe ho prizná
proti tej strane sporou, ktorá jeho vykonanie navrhla a v prípade dôkazu vykonaného bez návrhu proti
tomu, v záujme koho bol dôkaz vykonaný.

35. V prejednávanej veci vzhľadom na postoj otca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, a to
späťvzatím návrhu, ktorý však bol, ako bolo uvedené vyššie, podaný opakovane, neposkytol potrebnú
súčinnosť znalkyni, v ktorom konaní bolo potrebné za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonať
dokazovanie, a to znaleckým dokazovaním, preto nebolo vôbec relevantné, či iniciatíva na znalecké
dokazovanie vystala výlučne zo strany matky, ktorá ho navrhovala, keďže toto dokazovanie bolo

potrebné v záujme všetkých účastníkov konania, má odvolací súd za to, že nárok na náhradu trov
konania v danom prípade znalkyne ako oprávnenej osoby, je dôvodný voči otcovi ako účastníkov
konania, ktorý zavinil tieto trovy znalkyne tým, že zobral návrh späť.36. Preto odvolací súd III., VI., VII. výroky uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
a znalkyni priznal náhradu trov konania voči otcovi vo výške rozdielu priznaného znalečného, teda
k sume 151,12 eura, pričom je bez relevancie v tomto smere, že otec bol oslobodený od zaplatenia

súdnych poplatkov, pretože poplatková povinnosť nemá vplyv na posúdenie otázky náhrady trov konania
a jej výšky, ako bolo uvedené vyššie.

37. Za správny považoval odvolací súd výrok VIII. a IX. napadnutého uznesenia, keď zaviazal
otca k náhrade trov štátu, ktoré štát platil titulom preddavku vo výške 600,- eur znalkyni, ku ktorej

preddavkovej povinnosti po oslobodení od súdnych poplatkov otca nemohol zaviazať, avšak vzhľadom
na okolnosti prejednávanej veci a výsledok konania bolo dôvodné otca zaviazať k náhrade týchto trov
konania štátu, vzhľadom na zavinené zastavenie konania otcom pre späťvzatie návrhu a s tým spojené
trovy štátu titulom zaplateného preddavku.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,

tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal.

39. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).