Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010391
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010391.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcovJUDr.Bc.ViktoraMarka,PhD.aJUDr.MartinaĽuptáka,PhD.,MBA,vtrestnejveciobžalovaného
1/ A. B. a 2/ C. D., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
a iné, na verejnom zasadnutí dňa 4. februára 2025, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry

Rimavská Sobota, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/18/2024 zo dňa
19.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/18/2024 zo dňa 19.11.2024 boli obžalovaní
1/A.B.a2/C.D.uznanívinnýmizosamostatnýchskutkov, atoobžalovaný1/A.B.zospáchaniazločinu

neoprávnenejvýrobyaobchodovaniasomamnoulátkouapsychotropnoulátkoupodľa§173ods.1,ods.
3 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na ustanovenie §
138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

odpresnenezistenéhodňazačiatkomroka2023sicezinternetvpresnenezistenommnožstvezadovážil
semiačka rastliny rodu Cannabis, ktoré za účelom vypestovania rastliny rodu Cannabis pre vlastnú

potrebu ako aj za účelom jej ďalšieho predaja a zadovažovania pre iných konzumentov posadil v lesnom
poraste v katastrálnom území obce Ožďany, okres Rimavská Sobota na mieste zvanom pri tehelni a
za kaštieľom, následne sa o uvedené rastliny staral spolu so spoluobvineným C. D., pričom podľa ich
vzájomnej dohody mali spodky takto vypestovaných rastlín patriť spoluobvinenému C. D. a vrchy rastlín
mali patriť obvinenému A. B., a takto od presne nezisteného dňa do 10.10.2023 neoprávnene v mieste
bydliska E. F. XXX, E. B. G. a na iných miestach v katastrálnom území obce Ožďany prechovával

rastlinný materiál o celkovej hmotnosti 1993,113 g, pričom následným znaleckým skúmaním bolo
zistené, že ide o rastliny rodu Cannabis (konopa) s obsahom tetrahydrokanabinolu (THC), ktorá je
zaradená do I. skupiny omamných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z., o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, čo zodpovedá najmenej 3986
bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote nie menej ako 9.794,82,-€, pričom obvinený A. B. takto
opakovane neoprávnene v roku 2023 v obci Ožďany predal marihuanu H. I., nar. XX.XX.XXXX za sumu

30 – 50,-€ a mal. C. G., nar. XX.XX.XXXX napriek tomu, že vedel, že ešte nedovŕšil osemnásty rok
svojho veku, taktiež na rôznych miestach v obci Ožďany opakovane neoprávnene zadovážil marihuanu
J. B., nar. XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX.

Za to okresný súd obžalovaného 1/ A. B. odsúdil podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona

s použitím § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4
(štyroch) rokov.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona okresný
súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad

jeho správaním počas celej skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanovil obžalovanému skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok
a iných návykových látok počas trvania skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 4 Trestného zákona obžalovanému uložil
povinnosť zúčastňovať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu v intervaloch určených probačným a

mediačným úradníkom.

Podľa§60ods.1písm.a)Trestnéhozákonaobžalovanémuuložiltrestprepadnutiaveci,ato–fotopasce
Apeman, model Trail Camera H45, s vloženou microSD kartou IMRO 32 GB, HC I (10).

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát Slovenská republika.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ambulantnou
formou.

Obžalovaný 2/ C. D. bol uznaný vinným zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. e) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2023 si cez internet v presne nezistenom množstve zadovážil
semiačka rastliny rodu Cannabis, ktoré za účelom vypestovania rastliny rodu Cannabis pre vlastnú
potrebu ako aj za účelom jej ďalšieho predaja a zadovažovania pre iných konzumentov posadil do
črepníkovvmiestebydliskanaadreseE.F.XXX,E.B.G.,následnenauvedenommiestepovypestovaní

rastliny pozbieral, vysušil a neoprávnene ich prechovával a potom v obci Ožďany neoprávnene predal
šišku marihuany K. L., nar. XX.XX.XXXX a opakovane aj mal. C. G., nar. XX.XX.XXXX napriek tomu,
že vedel, že ešte nedovŕšil osemnásty rok svojho veku, taktiež od presne nezisteného dňa začiatkom
roka 2023 si spoluobvinený A. B. cez internet v presne nezistenom množstve zadovážil semiačka
rastliny rodu Cannabis, ktoré za účelom vypestovania rastliny rodu Cannabis pre vlastnú potrebu ako

aj za účelom jej ďalšieho predaja a zadovažovania pre iných konzumentov posadil v lesnom poraste v
katastrálnom území obce Ožďany, okres B. G. na mieste zvanom pri tehelni a za kaštieľom, následne
sa o uvedené rastliny staral spolu s obvineným C. D., pričom podľa ich vzájomnej dohody mali spodky
takto vypestovaných rastlín patriť obvinenému C. D. a vrchy rastlín mali patriť spoluobvinenému A. B., a
takto neoprávnene v mieste bydliska E. F. XXX, E. B. G. a na iných miestach v katastrálnom území obce

Ožďany prechovával rastlinný materiál o celkovej hmotnosti 1999,317 g, pričom následným znaleckým
skúmaním bolo zistené, že ide o rastliny rodu Cannabis (konopa) s obsahom tetrahydrokanabinolu
(THC), ktorá je zaradená do I. skupiny omamných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z., o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, čo zodpovedá
najmenej 3998 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote nie menej ako 9.979,-€.

Za to okresný súd obžalovaného 2/ C. D. odsúdil podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona
s použitím § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4
(štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona okresný
súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad
jeho správaním počas celej skúšobnej doby.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanovil obžalovanému skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok
a iných návykových látok počas trvania skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 4 Trestného zákona obžalovanému uložil
povinnosť zúčastňovať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu v intervaloch určených probačným a
mediačným úradníkom.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to –
mobilného telefónu Motorola, model Moto E7, sériové číslo ZY32BNT66M, IMEI 1: 355547115801178,

IMEI 2: 355547115801186, s vloženou SIM kartou 1 od operátora 4KA SK (SWAN, a. s.), číslo karty:
0311012 897449, ICCID 1: 8942103110128974498, IMSI 1: 231030012897449, asociované číslo 1:
+XXX XXX XXX XXX.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát Slovenská republika.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ambulantnou
formou.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal intervenujúci prokurátor odvolanie proti výroku o treste
v neprospech oboch obžalovaných, ktoré dodatočne podaním zo dňa 10.12.2024 písomne odôvodnil.
Prokurátor v podanom odvolaní poukázal, na odôvodnenie rozsudku k výroku o uloženom treste.
Následne uviedol, že sa nestotožňuje s aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 ods. 5 Tr. zák.. Poukázal, že
okresný súd vo vzťahu k odôvodneniu výroku o ukladanom treste uviedol, že ukladanie trestu na dolnej

hranici trestnej sadzby by bolo vzhľadom na závažnosť prevedenia skutku neadekvátne a z uvedeného
dôvodu existuje dôvod na mimoriadne zníženie trestu. Súd zároveň skutky vymedzené v obžalobe
považoval za dôsledok mladíckej nerozvážnosti. S uvedenou právnou úvahou súdu sa nestotožňuje.
Následne uviedol, že z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia je potrebné poukázať na tú okolnosť, že
zo skutkového hľadiska si obaja obžalovaní neoprávnene vypestovali rastliny rodu konopa v celkovom

množstve takmer 2 kg. Podľa novelizovanej právnej úpravy ide z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia
o prechovávanie marihuany v značnom množstve v kontexte ustanovenia § 135d písm. c) Trestného
zákona. Z hľadiska hmotnosti zaistenej drogy je potrebné poukázať, že v prípade ak by obžalovaní
prechovávali marihuanu o množstve 3.000,1 g a viac, išlo by už o veľké množstvo omamnej látky.
Je potrebné zdôrazniť, že zákonné rozpätie značného množstva omamnej látky predstavuje množstvo

od 500,1 g do 3.000 g drogy. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri výroku o treste je podľa
jeho názoru potrebné prihliadnuť aj na samotné množstvo zaistenej drogy v tom smere, že celkové
množstvo zaistenej drogy sa nachádza v hornej polovici množstva, ktoré je v novej právnej úprave
považované za značné množstvo drogy (nebolo teda zaistených napr. 510 g marihuany). Vyslovil názor,
že išlo o mimoriadne závažné protispoločenské konanie, ktoré nemožno ospravedlniť mladíckou

nerozvážnosťou. Závažnosť konania obžalovaných predovšetkým zvýrazňuje množstvo
zaistenej drogy. Z pohľadu obžaloby z odôvodnenia rozsudku resp. z vykonaného dokazovania
nevyplýva žiadna mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona. Takouto okolnosťou nemôže byť priznanie sa obžalovaných, uskutočnenie vyhlásenia o ich vine
či predchádzajúca trestná bezúhonnosť. Napriek priznaniu obžalovaných, napriek ich predchádzajúcej

trestnej bezúhonnosti má zato, že pre naplnenie účelu trestu je potrebné síce pristúpiť k mimoriadnemu
zníženiu trestu podľa citovaného ustanovenia, avšak trest mimoriadne znížiť v menšom rozsahu tak,
aby súd obom obžalovaným ukladal trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. V ďalšej časti uviedol, v
prípade, že sa odvolací súd s uvedenou argumentáciou nestotožní a u oboch obžalovaných potvrdí
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, má zato, že pre naplnenie účelu trestu je okrem už

uloženého obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania omamných a psychotropných látok § 51 ods.
2 Trestného zákona potrebné v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu ukladať aj obmedzenia
podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona spočívajúce v povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia
omamných a psychotropných látok na základe predchádzajúcej výzvy príslušníka Policajného zborupočas trvania skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, vrátane príkazu podľa
§ 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona spočívajúceho v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Má zato, že pre naplnenie účelu trestu pri spáchaní drogovej

trestnej činnosti spočívajúcej v prechovávaní tak veľkého množstva drogy a v jej neoprávnenom predaji,
za súčasného ustálenia stavu závislosti oboch obžalovaných na jej užívaní je samotný zákaz požívania
drogy bez súčasného uloženia povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia omamných a
psychotropných látok v podstate nevykonateľný. V prípade, že súd pristúpi k uloženiu nepodmienečného
trestu odňatia slobody pre oboch obžalovaných, s poukázaním na ustanovenie § 74 ods. 5 Trestného

zákona by súd mal pristúpiť aj k zrušeniu výroku o spôsobe výkonu uloženého ochranného liečenia
z pôvodne uloženej ambulatnej formy a mal byť v zmysle citovaného ustanovenia liečenie ukladať
ústavnou formou. Na záver podaného odvolania uviedol, že vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku,
vzhľadom na množstvo zaistenej drogy, vzhľadom nato, že obaja obžalovaní sú nezamestnaní, má
taktiež zato, že u oboch obžalovaných možno mať pochybnosti o tom, či by po prípadnom výkone trestu
viedliriadnyživot.Pretovprípade,žebysúdobžalovanímukladalnepodmienečnétrestyodňatiaslobody

navrhuje, aby súd obžalovaným uložil aj ochranný dohľad podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona v trvaní
1 roka. Výrok súdu o uložení trestu prepadnutia veci, odvolaním nenapáda.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, zotrval na dôvodoch
písomného odôvodnenia odvolania a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste

u obidvoch obžalovaných zrušil a obžalovaným uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody za použitia
§ 39 ods. 5 Trestného zákona vo výmere 6 rokov. Vzhľadom k tomu, že neboli vo výkone trestu odňatia
slobody, navrhol ich pre výkon trestu zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej navrhol
zmeniť ochranné liečenie z ambulantnej formy na ústavnú formu a uložiť obžalovaným ochranný dohľad
v trvaní 1 roka.

Obhajca obžalovaných na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že napadnutý rozsudok
okresného súdu považuje za zákonný a správny, trest za primeraný, keďže obžalovaní sa skutku
dopustili z mladíckej nerozvážnosti. Pokiaľ ide o predaj tejto drogy, toto predávali len v rámci svojich
kamarátov, nejednalo sa o organizovanú skupinu, tiež nemali úmysel vypestovať väčšie množstvo drogy,

keďže nevedeli ovplyvniť do akej výšky konope vyrastie. Poukázal, že obžalovaní sa k trestnej činnosti
doznali a napomáhali OČTK, dokonca sami priviedli policajtov k políčku, kde pestovali konope. Na
základe uvedeného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Obžalovaný 1/ A. B., na verejnom zasadnutí uviedol, že je mu to ľúto, nerád by sa vrátil do basy. Vyslovil

súhlas so záverečným návrhom svojho obhajcu.

Obžalovaný 2/ C. D. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas so záverečným návrhom svojho obhajcu.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej podľa § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že obaja obžalovaní 1/ A. B. a 2/ C. D. na hlavnom pojednávaní súdu prvého
stupňa v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinnými

zo spáchania žalovaného skutku. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného
poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm.
h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaných prijal. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine, aniv postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce
podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku
len výrok o uloženom treste.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovaným postupoval v
súlade s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, § 38 Trestného zákona a § 39 ods. 1
ods. 5 Trestného zákona. Odôvodnenie uloženého trestu je v napadnutom rozsudku dostatočné a vecne
správne, preto odvolací súd v tomto smere odkazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, napriek

uvedenému k veci uvádza.

V súvislosti s ukladaním trestu krajský súd poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona,
ktoré ustanovuje účel a zásady ukladania trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu,
kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Za základnú funkciu trestu je možné považovať represívnu

(zabránenie v možnej trestnej činnosti), netreba však zabúdať ani na výchovnú funkciu trestu, či už
vo vzťahu k páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo vzťahu k ostatným
občanom, potenciálnym páchateľom na generálnu prevenciu. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, trest
možno ustanoviť len v intenciách zákona a v takej miere ako ustanovuje zákon, v súlade so zásadou
zákonnosti. Preto súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu a jeho výmery musí dôsledne zvážiť, akým

spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa.
Nemenej dôležitá je zásada individualizácie trestu, obsiahnutá v rámci § 34 ods. 4 Trestného zákona,
ktorá ustanovuje povinnosť súdu pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť na konkrétne okolnosti
trestného činu, vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobné pomery páchateľa a možnosti
jeho sociálnej reintegrácie.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Okresný súd pri ukladaní trestu
obžalovaným 1/ A. B. a 2/ C. D., správne priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l)
Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, k spáchaniu trestného činu

sa priznali a trestný čin úprimne oľutovali. Okresnému súdu možno vytknúť, že obžalovaným nepriznal
poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, keďže spáchali trestný čin vo veku
blízkom veku mladistvých, avšak nejedná sa o také pochybenie, kvôli ktorému by bolo potrebné zrušiť
výrok o treste, pretože okresný súd túto skutočnosť zohľadnil pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1
trestného zákona. Ani odvolací súd pri osobách obžalovaných nevzhliadol priťažujúce okolnosti v zmysle

§ 37 Trestného zákona.

V prípade oboch obžalovaných druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 173 ods.
3 Trestného zákona účinného od 6.8.2024, kde zákon ustanovuje trestnú sadzbu s dolnou hranicou
trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere sedem až pätnásť rokov. Odvolací súd sa stotožnil so

záverom okresného súdu, že na osoby obžalovaných nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody
na základe uvedenej trestnej sadzby, ale účelu trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody
kratšieho trvania, a to na základe aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona. Podľa §
39 ods. 5 Trestného zákona, pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných

činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri
vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Prokurátor svoje
odvolávanie predovšetkým založil s poukazom na okolnosti prípadu, v tomto smere odvolací súd
pripomína, že obžalovaným boli tresty zmiernené predovšetkým z dôvodov pomerov obžalovaných.
Napriek tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ prokurátor poukazuje, že obžalovaní vypestovali rastliny

rodu konopa v celkovom množstve takmer 2 kg, tak k tomu treba dodať, že sa jednalo o nedosušenú
rastlinu a v prípade vysušenia by využiteľná hmotnosť bola niekoľkonásobne nižšia. Taktiež treba
pripomenúť, že konopa má na rozdiel iných drog miernejšie účinky, pričom táto skutočnosť potom taktiež
určujemieruzávažnostikonaniaobžalovanýchamávplyvnatrest.Ajodvolacísúdnapriekargumentácieprokurátora v podanom odvolaní dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na
aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona za použitia
obmedzujúceho ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého súd nesmie uložiť trest

odňatia slobody kratší ako dva roky. Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie o vine,
teda k prejednávanej trestnej činnosti sa v plnom rozsahu doznali, čím bola splnená podmienka § 39
ods. 5.. Pokiaľ ide o splnenie podmienky § 39 ods. 1, k tomu odvolací súd uvádza, že aj táto bola
splnená vzhľadom na pomery obžalovaných. V danom prípade sa jedná o mladých páchateľov, ktorý
v čase spáchania trestného činu neprekročili 21 rokov svojho veku, ktorá skutočnosť mala vplyv na ich

rozumovú ako aj vôľovú spôsobilosť. Pri úvahách o treste odvolací súd vzal do úvahy aj skutočnosť,
že obom obžalovaným bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, čo
v konečnom dôsledku taktiež môže reálne pozitívne vplývať na osobnosti obžalovaných. Po zhodnotení
všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa odvolací súd stotožnil
so záverom okresného súdu, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osoby obžalovaných
nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe základnej trestnej sadzby, ale účel trestu

bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania, a to vo výmere štyroch rokov.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaných výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Nepodmienečný trest by plnil
len represívnu zložku, preto postupoval správne, keď v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona za použitia

§ 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovaným podmienečne odložil za
súčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadunadsprávanímobžalovanýchvskúšobnejdobevtrvanípiatich
rokov (§ 51 ods. 2 Tr. zák.). Na posilnenie účelu trestu okresný súd obžalovaným podľa § 51 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných
látok a iných návykových látok počas trvania skúšobnej doby. Odvolací súd pri posudzovaní uloženého

trestu okresným súdom prihliadal aj na ust. § 33a Trestného zákona, podľa ktorého
páchateľovinemožnouložiťkrutéaneprimeranésankcie.Tam,kdepostačíuloženiesankciepostihujúcej
páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.
Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak
možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Odvolací súd má za to, že takto uloženým trestom sa dostatočne zabezpečí nie len ochrana spoločnosti,
ale sa obžalovaným zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom na ich postoj k prejednávanej
trestnej činnosti, možno dôvodne predpokladať, že si v dostatočnej miere uvedomili nesprávnosť svojho
konaniaažedobudúcnasabudúsprávaťtak,abysadorozporusozákonomviacnedostali.Jenamieste

potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by sa obžalovaní nepodrobili uloženému trestu a neviedli by riadny život,
prípadne by sa odmietli podrobiť probačnému dohľadu alebo by nedodržiavali podmienky probačného
dohľadu, súd môže a to aj v priebehu plynutia skúšobnej doby nariadiť nepodmienečný trest odňatia
slobody.

Pokiaľ prokurátor alternatívne navrhoval uloženie obžalovaným aj obmedzenia podľa § 51 ods. 4
Trestného zákona spočívajúce v povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia omamných a
psychotropných látok na základe predchádzajúcej výzvy príslušníka Policajného zboru počas trvania
skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, tak s týmto návrhom sa odvolací
súd nestotožnil. Odsúdený je totižto povinný sa podrobiť dohľadu probačného a mediačného úradníka

v prípade podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, pričom v rámci toho probačný úradník
vykonáva kontrolu uložených trestov, povinností alebo obmedzení a na základe pokynu probačného
úradníka sa odsúdený podrobuje vyšetreniu na zistenie požitia omamných a psychotropných látok. Za
tým účelom probačný úradník odošle odsúdeného do zdravotníckeho zariadenia, prípadne si k tomu
vyžiada súčinnosť Policajného zboru. K návrhu prokurátora k uloženiu povinnosti spočívajúce v príkaze

v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, odvolací súd uvádza,
že sa nejedná o takú zasadnú skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na vyslovenie záveru, že trest je
neprimeraný,čobybolodôvodomnazrušenierozsudkupodľa §321ods.1písm.e)Trestnéhoporiadku.
Bolo by namieste im uložiť takúto povinnosť, pokiaľ by svojim konaním spôsobili škodu a k tejto by boli
zaviazaní ju uhradiť. Takáto okolnosť však v danom prípade nenastala. Napriek uvedenému odvolací

súd pripomína, že obžalovaným bol uložený probačný dohľad ktorého účelom je pôsobiť na páchateľa
tak, aby sa už nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti, aby si vybudoval potrebné sociálne zázemie a
dosiahol spoločenské uplatnenie. Napĺňanie tohto účelu sa dosahuje aktívnou spoluprácou probačného
úradníka s osobou odsúdeného, ktorý nielen monitoruje správanie odsúdeného v zmysle dodržiavaniapodmienok probácie, ale aj mu poskytuje odbornú pomoc, v rámci ktorej spolupracuje aj s rodinným
a sociálnym prostredím odsúdeného, v ktorom tento žije a pracuje, resp. pôsobí s cieľom usmerniť
ho k dosiahnutiu dodržiavanie právnych noriem, uplatnenie sa na trhu práce a pod.. Súčasťou výkonu

probačného dohľadu je aj pravidelné vyhodnocovanie správania odsúdeného probačným úradníkom.
Ako už bolo vyššie uvedené v prípade, ak by probačný dohľad neplnil svoj účel, je tu možnosť, aby súd
nariadil obžalovaným nepodmienečný trest.

Na margo návrhu prokurátora, pokiaľ by odvolací súd uložil obžalovaným nepodmienečné tresty, sa

prokurátor v tejto súvislosti domáhal uloženia aj ochranného dohľadu, tak k tomu odvolací súd pripomína
ustanovenie § 76 ods. 1 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia ochranný dohľad môže súd uložiť
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát odsúdený za takýto
trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo páchateľovi zločinu, ak
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v
ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie

riadny život. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že v prejednávanom prípade, pokiaľ by
aj obžalovaným boli uložené nepodmienečné tresty, tak nie sú splnené podmienky na aplikáciu tohto
inštitútu.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výrokoch, ktorým okresný súd obžalovaným uložil podľa § 60

ods. 1 písm. a) Trestného zákona, trest prepadnutia veci a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou,

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako

nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.