Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/99/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200331
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3022200331.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
North Slob Business SE, so sídlom Esker Wood Drive 69, Lucan K78PX45, Írsko, zastúpený: IVANOVIČ
LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 434 556,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102373021/2022 zo dňa
25. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“)
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie
obdobie september 2020, ktorá bola začatá dňa 21. januára 2021 na základe Oznámenia o daňovej
kontrole č. 101993006/2020 zo dňa 16. decembra 2020. O zisteniach v daňovej kontrole správca

dane oboznámil žalobcu zaslaním Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č.
102001642/2021 zo dňa 21. októbra 2021. Následne správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly
č. 102489939/2021 zo dňa 7. decembra 2021 (ďalej ako „Protokol“), vrátane výzvy na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v Protokole. Daňová kontrola bola ukončená dňa 21. decembra 2021 doručením
Protokolu. Žalobca doručil správcovi dane dňa 2. februára 2022 vyjadrenie k Protokolu, pričom správca
danepredloženépripomienkyadôkazyprerokovalnaústnompojednávaní,zktoréhovyhotovilZápisnicu
č. 100382138/2022 zo dňa 25. februára 2022.

2. Správca dane následne vydal Rozhodnutie č. 100396128/2022 zo dňa 1. marca 2022 (ďalej ako
„rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 61 636,40 eur podľa zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“) za
zdaňovacie obdobie september 2020.

3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období

odpočítal DPH z nákupu tovaru od Mgr. Tibora Szalaia – ZUNA, Krompašská 65, Košice – Pereš
040 11, IČO: 14352052, DIČ: XXXXXXXXXX (ďalej ako „A. B. C. – ZUNA“) nasledovnými faktúrami
č. 20200016 zo dňa 23. septembra 2020 - fakturovaná káva DALLMAYR Promodo 500g v celkovej
hodnote 140 071,68 eur, základ dane 116 726,40 eur, 20% DPH 23 345,28 eur a č. 20200017 zodňa 30. septembra 2020 fakturovaná káva JACOBS Krönung 500g v celkovej hodnote 120 942,72
eur, základ dane 100 785,60 eur, 20% DPH 20 157,12 eur. Žalobca k predmetným faktúram predložil
dodacie listy a objednávky v elektronickej forme. Konateľ žalobcu D. E. na ústnom pojednávaní dňa 10.

februára 2021 uviedol, že činnosť spoločnosti spočívala v tom, že nakupovala potraviny a predávala
ich, resp. distribuovala na maloobchodné predajne, školské jedálne, reštaurácie a pod.. Na adrese sídla
spoločnosti bolo len virtuálne sídlo, kde mali zabezpečené preberanie pošty. K nákupom tovaru od
A. B. C. - ZUNA sa vyjadril tak, že sa jednalo o nárazový obchod na základe obchodných kontaktov
logistu, pána A.. Kontakt získali na základe dopytu prostredníctvom internetu. Písomná zmluva nebola

uzatvorená. V priebehu roka 2020 išlo zhruba o dodávku cca 5 kamiónov kávy. Overenie spoľahlivosti
obchodného partnera mal na starosti pán A.. Keď prišiel kamión s kávou, skontrolovali a nafotili si šaržu,
dátum spotreby (paletové štítky) a neporušenosť obalov. Tovar objednával logista elektronicky priamo
u pána C., prepravu kávy zabezpečil dodávateľ prostredníctvom externého prepravcu, tovar prevzali od
šoféra na základe dodacích listov. Na tovar mali dvoch odberateľov v Maďarsku a jedného v Českej
republike. Tovar bol u nich naskladnený a zhruba na druhý deň vyskladnený a dodaný odberateľovi.

4. Dodávateľ žalobcu A. B. C. – ZUNA na výzvu správcu dane mimo iného uviedol, že predmetný
tovar sa skladoval v skladových priestoroch firmy Eurospedit Sk s.r.o., Kožušnícka 391/3, 851 10
Bratislava 59. Správca dane preveril služby skladovania, pričom spoločnosť Eurospedit SK s.r.o.
potvrdila služby skladovania. Prepravná spoločnosť Nagel Slovensko s.r.o., Diaľničná cesta 5, 903

01 Senec pri preverovaní správcom dane potvrdila prepravu tovaru zo skladu spoločnosti Eurospedit
SK s.r.o. do skladových priestorov žalobcu. Z informačného systému Finančnej správy a z údajov
zapísaných v živnostenskom registri správca dane zistil, že A. B. C. ukončil podnikateľskú činnosť
ku dňu 28. februára 2021 a následne mu bola ukončená registrácia pre daň z príjmov fyzickej osoby
a registrácia pre DPH. V zdaňovacích obdobiach január až august 2020 podával daňové priznania

DPH vyznačujúce sa nízkymi obratmi a výslednou nízkou daňovou povinnosťou. Za preverované
zdaňovacie obdobia podal daňové priznania vyznačujúce sa vysokými obratmi a výslednou nízkou
daňovou povinnosťou, čo je znakom nárazníkovej sprostredkovateľskej spoločnosti. V nasledujúcich
zdaňovacích obdobiach december 2020 a január 2021 podal opäť daňové priznania s nízkym obratom
a za posledné dve zdaňovacie obdobia február 2021 a marec 2021 podal nulové daňové priznania.

Uvedené spolu s predloženými dokladmi a evidenciou DPH podľa správcu dane svedčí o tom, že
to boli práve zdaniteľné obchody s kávou uskutočnené v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
september, október a november 2020, ktoré zvýšili obrat A. B. C. v roku 2020. Zapojenie sa B. C.
do predmetných obchodov s kávou v kontrolovanom zdaňovacom období a vyhýbanie sa svedeckej
výpovedi zo zdravotných dôvodov vyhodnotil správca dane ako účelové. Z dokladov predložených A.

B. C. správca dane zistil, že predmetný tovar nakúpil od spoločnosti ECHO PINKY s.r.o., Rázusova
49, 040 01 Košice, IČO: 52054870, DIČ: 2120886064 (ďalej ako ECHO PINKY s.r.o.“). Podľa Výpisu
z Obchodného registra Slovenskej republiky bol konateľom spoločnosti v preverovanom zdaňovacom
období F. G., v súčasnosti je spoločnosť bez konateľa. Zmenou majiteľa spoločnosť prestala plniť svoje
daňové povinnosti, posledné daňové priznanie DPH podala za zdaňovacie obdobie jún 2021. Prevod

obchodného podielu v spoločnosti uskutočnený F. G. považoval správca dane za účelový s cieľom
znemožniť preverenie obchodov v účtovníctve tejto spoločnosti. Z informačného systému Finančnej
správy správca dane zistil, že spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. podávala za predchádzajúce zdaňovacie
obdobia nulové daňové priznania k DPH a za preverované zdaňovacie obdobie podala daňové priznanie
vyznačujúce sa vysokými obratmi s výslednou nízkou daňovou povinnosťou, čo je znakom nárazníkovej,

sprostredkovateľskej spoločnosti. Za zdaňovacie obdobia október a november 2020 podala už priznania
s nízkym obratom a s výslednou nízkou daňovou povinnosťou. Podobne ako u B. C. sa zapojenie
spoločnosti ECHO PINKY s.r.o. do predmetných obchodov s kávou v kontrolovanom zdaňovacom
období správcovi dane javilo ako účelové. V podanom daňovom priznaní a kontrolnom výkaze k DPH
za september 2020 spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. deklarovala tuzemský nákup tovaru a služieb od

spoločnosti Kest s.r.o., Karpatské námestie 10/A, Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 51 869 446,
DIČ: 2120831537 (ďalej ako „Kest s.r.o.“), ktorými si ponížila svoju vlastnú daňovú povinnosť tak, že jej
výsledná vlastná daňová povinnosť za predmetné zdaňovacie obdobie bola len 942,00 eur. Spoločnosť
Kest s.r.o. a jej konateľ boli nekontaktní, nereagovali na výzvy správcu dane. Spoločnosť Kest s.r.o.
podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2019 (nulové), nulové

daňové priznania podávala aj za zdaňovacie obdobia máj až október 2019. Za preverované zdaňovacie
obdobie september 2020 spoločnosť nepodala daňové priznanie a ani kontrolný výkaz DPH, čiže DPH v
sume 77 820,00 eur, ktorú si spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. uplatnila na vstupe z deklarovaného nákupu
tvarov a služieb od spoločnosti Kest s.r.o. za september 2020, nebola do štátneho rozpočtu odvedená.Spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. si uplatnila odpočítanie DPH z nákupov tovaru od spoločnosti Kest s.r.o.
neoprávnene, nakoľko nebolo preukázané reálne dodanie tovaru uvedenou spoločnosťou.

5. Správca dane preveroval pohyb predmetného tovaru v obchodných reťazcoch, v rámci ktorých
preveroval aj interkomunitárne nadobudnutia tovaru prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií (ďalej ako „MVI“). Na základe zistení uvedených podrobnejšie v rozhodnutí správcu dane
zistil správca dane pohyb tovaru v nasledovných obchodných reťazcoch, pričom nebol zistený ani pôvod
tovaru a ani jeho konečná spotreba:

- káva JACOBS Kronung 500g sa predávala v reťazci spoločností m-trade s.r.o. (SK) - FOOD s.r.o. (SK)
› KOLBIRAN Solution s.r.o. (CZ) › ECHO PINKY s.r.o. (SK) › A. B. C. (SK) › žalobca (SK) › A Csodák
Forrása Kft. (HU);
- káva DALLMAYR Promodo 500g sa predávala v reťazci spoločností CREAMMILK SK, s.r.o. (SK) ›
FOOD s.r.o. (SK) › A H. G. Kft. (HU) › I. J., Bt. (HU) › 3 DREAMSOFT Kft. (HU) › ECHO PINKY s.r.o. (SK)
› A. B. C. (SK) › žalobca (SK) › ONLY MAN FUVAROZÓ Kft. (HU) › KK European Kft. (HU) › TOGASPM-

KER Zrt. (HU) › ROBO-MAX Spol. z o.o. (PL) › MARE TRADE s.r.o. (SK) › MDR Trade s.r.o. (SK) › K-
TOM TRADE s.r.o.(SK).

6. Správca dane dňa 7. septembra 2021 vypočul ako svedka D. A., ktorý uviedol mimo iného, že s A.
B. C. - ZUNA to prebiehalo tak, že im prišli na mail rôzne ponuky od dodávateľov. Ich oslovila hlavne

káva, keďže ostatné ceny boli privysoké, nakontaktovali sa na dodávateľov a začali obchodovať s kávou.
Čo sa týka odbytu, prichádzali im na mail rôzne dopyty, aj na kávu a v prípade dobrej cenovej ponuky
a dopytu túto komoditu zobchodovali. Ak ich oslovia dodávatelia s komoditou káva, nakoľko sa jedná
o drahý tovar, nedržia daný tovar dlho na sklade a snažia sa ho zobchodovať čo najskôr. Pána C.
osobne nepoznal, dodávateľov a ich spoľahlivosť si overil štandardným postupom. Písomné zmluvy

neuzatvárali, objednávky fungovali mailom alebo telefonicky. Tovar objednával on osobne mailom na
základe dopytu a ponuky. Pri nákupe tovaru vždy zabezpečoval prepravu dodávateľ, cena prepravy
bola zahrnutá v nákupnej cene tovaru, pri predaji prepravu zabezpečil žalobca a cena bola zahrnutá do
predajnej ceny tovaru. Pri vyskladnení tovaru u nich v sklade sa spravili fotografie ako dôkaz, že bol
tovar naložený bez poškodenia a v poriadku. Hlavne sledovali dátum spotreby, sledovali a zapisovali

šarže, aby sa žiadna šarža neopakovala. Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď D. A. tak, že síce
potvrdila uskutočnenie preverovaných obchodov žalobcu, no zároveň skutočnosť, že nevedel uviesť
ani jedného zo zahraničných odberateľov predmetného tovaru napriek tomu, že údajne sám s nimi za
žalobcukomunikoval,následnénepredloženiesľúbenejmailovejkomunikáciestýmitoodberateľmispolu
s tvrdením, že dôsledne sledoval a zapisoval šarže tovaru, aby sa žiadna neopakovala, by mohla svedčiť

o tom, že ten istý tovar koluje v obchodnom reťazci stále dookola, tzv. „kolotoč“, čomu sa žalobca chcel
pravdepodobne vyhnúť.

7. Správca dane sa v súvislosti s preverovaným nákupom predmetného tovaru oboznámil s daňovým
spisom iného daňového subjektu obchodujúceho s rovnakými komoditami (Úradný záznam č.

101846160/2021 zo dňa 1. októbra 2021). Správca dane oslovil výhradných distribútorov predmetnej
komodity káva JACOBS Krönung 500g a DALLMAYR Promodo 500g na Slovensku, a to spoločnosti
Jacobs Douwe Egberts SK s.r.o. a Dallmayr Vending & Office k.s. Na základe odpovede spoločnosti
Jacobs Douwe Egberts SK s.r.o. sa s tovarom uvedenej značky štandardne obchoduje tak, že každá
z európskych krajín distribuuje tovar iba do svojho štátu. Spoločnosť Jacobs Douwe Egberts SK

s.r.o. dodáva tovar výhradne len zákazníkom na Slovensku, má stálych zákazníkov, ktorí objednávajú
tovar periodicky podľa potreby. Zákazník pošle objednávku spoločnosti Jacobs Douwe Egberts SK
s.r.o., tá ju následne odošle do skladu v Prostějove. Kompletná objednávka sa odošle zákazníkovi a
holandská spoločnosť zašle faktúru spoločnosti Jacobs Douwe Egberts SK s.r.o., ktorá vystaví faktúru
svojmu zákazníkovi, pričom tento proces sa deje automaticky. Veľké spoločnosti (napr. Tesco, Coop

Jednota) sú napojené na EDI systém, k menším chodia obchodní zástupcovia. Na základe odpovede
spoločnostiDallmayrVending&Officek.s.správcadanezistil,žepredmetnýtovarspoločnosťobjednáva
prostredníctvom jednotného objednávkového formulára v časovom predstihu 7 pracovných dní, tovar
sa expeduje zo skladu Mníchov alebo Neufahrn, lehota splatnosti je 30 dní. Podľa správcu dane
z uvedeného vyplýva, že obchodovanie s tovarom predmetných značiek podlieha presným pravidlám,

uvedené spoločnosti ako výhradní dodávatelia si svojich zákazníkov preverujú, pôvod tovaru je presne
vysledovateľný. Obchodovanie s ich výrobkami na trhu nekorešponduje s tým, ako je to deklarované v
preverovaných obchodných reťazcoch, ktorých súčasťou bol aj žalobca.8. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že u žalobcu vykonal kontroly DPH
za viaceré zdaňovacie obdobia roka 2020 a aj 2021, pričom vo všetkých prípadoch ide o obchodné
reťazce s rovnakým druhom tovaru fungujúce rovnakým spôsobom, v ktorých vystupuje žalobca v pozícii

dodávateľa tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Spoločnosti v pozícii priameho dodávateľa,
subdodávateľov a zahraničných odberateľov sa neustále menia, pričom systém obchodovania je stále
rovnaký. Správca dane vo svojom rozhodnutí na stranách 13 až 18 vyhodnotil získané dôkazy vo
vzájomných súvislostiach. Zistil, že predmetný tovar existoval a bol dodávaný v rámci deklarovaných
dodávateľsko - odberateľských vzťahov, ale nie je zrejmé, odkiaľ deklarovaný tovar pôvodne pochádzal

a kto bol konečný príjemca predmetného tovaru. Tovar sa v rámci obchodného reťazca pohyboval v
priebehu pár dní, pričom išlo o reťazec rýchlo sa meniacich vlastníckych vzťahov s malým navýšením
ceny tovaru. Jednotlivé spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci komunikovali spolu výlučne e-
mailom, príp. telefonicky, navzájom sa poznali, obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období,
v niektorých prípadoch skladovali tovar v jednom sklade, pričom pri vzájomnom obchodovaní tovar sklad
ani neopustil. Správca dane na základe výsledkov dokazovania zistil, že v tomto obchodnom reťazci

došlo k narušeniu princípu neutrality dane, keď jeden z účastníkov vytvoreného obchodného reťazca
si nesplnil svoju daňovú povinnosť a neodviedol vybranú daň a ďalší si ju odpočítal, a to za účelom
získania zvýhodnenia, čo je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie.

9. Zistenia v priebehu daňovej kontroly vyhodnotil správca dane tak, že na začiatku obchodného

reťazca v Slovenskej republike bola spoločnosť ECHO PINKY s.r.o., ktorá podala daňové priznanie,
v ktorom priznala daň z nadobudnutia tovaru, uplatnila si odpočítanie DPH na vstupe a priznala DPH
z predaja tovaru tuzemskému odberateľovi, túto však neodviedla do štátneho rozpočtu, pretože si
ju vykryla fiktívnymi nákupmi - faktúrami od spoločnosti Kest s.r.o. Jej cieľom bolo nezaplatiť DPH
do štátneho rozpočtu a poskytnúť odpočítateľnú daň spoločnostiam nasledujúcim v reťazci. Správca

dane zároveň zistil, že tovar nakupovala za vyššie ceny ako boli ceny, za ktoré tovar predávala
tuzemskému odberateľovi, t. j. obchodovala so stratou, z čoho vyplýva, že predmetné obchody nemali
ekonomické opodstatnenie a ich úlohou bolo umelým spôsobom znížiť cenu tovaru. A. B. C. ako
sprostredkovateľ („nárazník“) podal daňové priznanie, priznal a odviedol DPH, jeho primárnym cieľom
bolo zneprehľadniť vzájomné väzby medzi jednotlivými subjektmi v reťazci a tým sťažiť odhalenie

daňového podvodu. Žalobca ako dodávateľ predmetného tovaru do Európskej únie s oslobodením
od DPH si prostredníctvom podaného daňového priznania uplatnil odpočítanie DPH, ktorá nebola
na začiatku reťazca odvedená. U nadobúdateľov tovaru v inom členskom štáte, ktorými boli napr.
spoločnosti K. H. G. J. a ONLY-MAN Kft., sa celý proces opakoval odznovu. Nadobúdateľ neodviedol
DPH z nadobudnutia tovaru a umelo znížil cenu tovaru pri jeho ďalšom predaji. Správca dane zistil

skutočnosti nasvedčujúce tomu, že predmetný obchodný reťazec s kávou, ktorého súčasťou bol
aj žalobca, je poznačený podvodom na DPH, pričom poukázal, na ktorom stupni reťazca došlo k
neodvedeniu dane (ECHO PINKY s.r.o.) a skúmal aj tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi
žalobcom a jeho priamym dodávateľom A. B. C., ktoré museli byť žalobcovi v dobe uskutočnenia
predmetnýchzdaniteľnýchobchodovznáme,aktorévzbudzovalipochybnostiotom,žeideoštandardné

obchodné transakcie, resp. poukazovali na to, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom
na DPH, a to: predmetné obchodné transakcie nezodpovedali princípom štandardne aplikovaným pri
deklarovanom druhu tovaru, jednalo sa o novú obchodnú komoditu, tovar sa vymykal tomu, s čím a
akým spôsobom žalobca bežne obchoduje, v prípade dodávateľa sa jednalo o nového obchodného
partnera, nedostatočné preverenie si obchodného partnera, neštandardnosti pri nadviazaní obchodnej

spolupráce s dodávateľom, žalobca pasívne čakal, kým ho oslovil dodávateľ, neuzavretie písomnej
zmluvy s dodávateľom, žalobca nemal ošetrenú situáciu pre prípad, keby nastali v obchodnom vzťahu
problémy (zodpovednosť za vady, reklamácie, zaistenie, poistenie), cenová atraktivita tovaru, v rámci
obchodného reťazca spoločnosti postupovali vo vzájomnej zhode podľa vopred dohodnutej stratégie,
žalobca si nijakým spôsobom nepreveroval pôvod tovaru, dôsledné sledovanie prípadného opakovania

sa šarží tovaru žalobcom. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uvedené skutočnosti podrobnejšie
opísal na str. 15 až 18 a uviedol, že žalobca nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné opatrenia, ktoré
svojou povahou sú schopné predísť a zabrániť účasti na podvode, a teda nie je možné tvrdiť, že si
žalobca v predmetných obchodných vzťahoch počínal obozretne a opatrne a konal v dobrej viere.
Na základe uvedeného správca dane dospel k záveru, že žalobca si nárok na odpočítanie DPH z

predmetných dodávateľských faktúr od dodávateľa A. B. C. v sume 43 502,40 eur uplatnil v rozpore
so zmyslom a účelom Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 (ďalej ako „Smernica“),
nakoľko sa zapojil do obchodného reťazca poznačeného podvodom definovaným judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie, o ktorom žalobca vedel, resp. vedieť mohol a mal, a preto ho neuznal. Následnesa správca dane na str. 18 až 21 rozhodnutia vysporiadal s vyjadrením žalobcu k zisteniam uvedeným
v Protokole.

10. Ďalej správca dane uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období september 2020
uplatnil právo na odpočítanie DPH spolu v sume 18 134,00 eur z nákupu služieb vzdelávania od
spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o., Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 35 690 496, DIČ:
2020342764 (ďalej ako „DIN – TECHNIK spol. s r. o.“) z dodávateľských faktúr č. 32001111 zo dňa 30.
septembra 2020, č. 32001112 zo dňa 30. septembra 2020 a č. 32001113 zo dňa 30. septembra 2020.

K fakturovaným službám vzdelávania žalobca správcovi dane predložil len Súbor administratívneho
vzdelávania, v ktorom boli uvedené jednotlivé okruhy administratívneho vzdelávania a pod jednotlivými
okruhmi bol uvedený súbor materiálov, smerníc a prednášok.

11. Správca dane v rámci daňovej kontroly z odpovede spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r.o. na jeho
výzvu zistil, že predmetom predloženej Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 3. júna 2020 uzatvorenej so

žalobcombolipodmienkyvzájomnejobchodnejspoluprácepriposkytovaníslužiebtýkajúcichsariadenia
spoločnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že poskytovateľ DIN-TECHNIK spol. s r.o. bude žalobcovi ako
výrobnej obchodnej spoločnosti, ktorá v procese etablovania sa na trhu s cieľom presadenia svojich
produktov potrebuje vedenie a poradenstvo súvisiace s riadením spoločnosti, poskytovať služby v
jednotlivých kategóriách formou prednášok, inštruktážnych videí, seminárov, workshopov, konzultácií a

asistencie pri vytváraní smerníc. Z webovej stránky spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r.o. správca dane
zistil, že spoločnosť poskytuje najmä služby technického charakteru a žiadnym spôsobom nepropaguje
výkon školiacich služieb administratívneho vzdelávania, ktoré boli predmetom dodania pre žalobcu.
Konateľ žalobcu D. E. na ústnom pojednávaní dňa 10. februára 2021 uviedol, že uvedená spoločnosť
zabezpečovala školenie ľudských zdrojov od vedenia firmy až po organizáciu práce na pracovisku.

Žalobca na základe poskytnutých služieb dospel k rozhodnutiu zmeniť a zmodernizovať operačný
systém a zaviesť čítačky. Služby objednal na základe osobného dohovoru s konateľom p. L., písomná
zmluva podľa neho nebola uzatvorená, čo bolo v rozpore so zmluvou predloženou spoločnosťou DIN-
TECHNIK spol. s r.o.

12. Správca dane uviedol, že vyjadrenie žalobcu k Oboznámeniu so zistenými skutočnosťami v priebehu
daňovej kontroly (č. 612608967/2021), bolo správcovi dane doručené po lehote (dňa 10. decembra
2021), a preto sa pripomienkami žalobcu zaoberal v rámci vyrubovacieho konania. Podľa vyjadrenia
žalobcu sa, mimo iného, nejednalo o klasické školenia s účasťou presne stanovených osôb, aktivity boli
smerovanénajednotlivcovaprispôsobenépodľakapacitytýchtoosôb.Postupnenapr.vytvoriliazaviedli

v spoločnosti „Org. Board“, vytvorili jednotlivé organizačné zložky a pridelili ich príslušným zodpovedným
osobám. Žalobca súčasne predložil správcovi dane ako dôkaz Zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú
so spoločnosťou DIN-TECHNIK spol. s r.o. dňa 3. júna 2020 a Prílohu č. 1 -Súbor administratívneho
vzdelávania, pričom navrhol vypočuť ako svedkov A. L., K. M., A. M. a pána J., ktorí mu mali predmetné
služby poskytovať. Svedok A. L., konateľ spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o. na ústnom pojednávaní

dňa 17. decembra 2021 mimo iného uviedol, že spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o. fakturované
služby zabezpečovala vo vlastnej réžii, ale veľkú časť subdodávateľsky. Všetko pripravoval on osobne
v elektronickej a papierovej forme. Výstupy z poskytnutých služieb vzdelávania existovali vo forme
elektronickej aj listinnej, išlo o smernice, školiace materiály pre zamestnancov, brožúry, knihy. Svedok
nevedel uviesť, koľko mal žalobca zamestnancov a ani aká bola jeho organizačná štruktúra. Prisľúbil, že

dodatočne predloží na ukážku materiály a elektronicky predloží dodávateľské faktúry. K poskytovaniu
služieb prostredníctvom ďalších osôb (K. M., A. M. a A. J.) uviedol, že uvedené osoby pracovali pre
spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o. ako spolupracujúce osoby, ktoré im fakturovali svoju činnosť.
Konkrétne A. M. robila školenie pre p. E., p. I. a p. N. v Blatnej na Ostrove, ale domnieval sa, že nie
v mesiaci september 2020, podľa neho si to žalobca pomýlil s neskoršími službami poskytnutými v

roku 2021. Správca dane k predmetnej svedeckej výpovedi v rozhodnutí uviedol, že A. L. síce verbálne
potvrdil dodanie služieb platiteľovi, ale svoju výpoveď nepodložil žiadnymi dôkazmi a ku dňu vyhotovenia
rozhodnutia správcovi dane nepredložil žiadne zo sľúbených dokladov, dôkazov, ktorými by preukázal
reálne dodanie vzdelávacích služieb. Svedkyňa K. M. na ústnom pojednávaní dňa 17. januára 2022
uviedla, že spolupracovala so spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s r.o. na živnosť ako fyzická osoba,

jej činnosť spočívala v administratívnej práci a výpomoci na vytvorení fungujúcej organizačnej štruktúry
v spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o, pričom spolupráca začala 5. októbra 2020 a prvé tri mesiace
sa zaoberala len administratívnymi záležitosťami, zoznamovala sa s prostredím. Asi v marci a apríli
2021 kontaktovala žalobcu ohľadne organizovania školení spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s r.o. Jejpráca nespočívala v samotnom školení, ale v organizačnom a administratívnom zabezpečení školenia.
Za jej spolupráce so spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s r.o. sa uskutočnilo školenie s A. J. a s jej
dcérou A. M. v Blatnej na Ostrove. V preverovanom zdaňovacom období nepracovala pre spoločnosť

DIN - TECHNIK spol. s r.o. a ani nespolupracovala so žalobcom. Jej dcéra, A. M., tiež spolupracovala so
spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s r.o. na živnosť, spolupráca začala začiatkom roka 2021 a spočívala
v získavaní nových klientov, v marketingu a propagácii firmy DIN - TECHNIK spol. s r.o., vo vytvorení
organizačnej štruktúry pre spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o. V rámci týchto služieb poskytovaných
pre spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o. odprezentovala „organizačnú tabuľu“ aj pre žalobcu jedenkrát

na jar 2021. Správca dane uviedol, že nakoľko z vyjadrení K. M. vyplýva, že v preverovanom období
september 2020 nespolupracovala ani so žalobcom a ani so spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s
r.o., neposkytovala im žiadne služby, považoval za bezpredmetné vypočutie aj ďalších navrhovaných
svedkov (A. M. a p. J.). Správca dane sa ďalej oboznámil s daňovým spisom týkajúcim sa kontroly DPH
u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2021, pričom nahliadol do dokladov predložených žalobcom
k vzdelávacím službám, ktoré mu fakturovala spoločnosť Alu-konstrukt, spol. s r.o., Pekná cesta 15,

Bratislava, IČO: 36 662 551, DIČ: 2022225150. Platiteľ si v zdaňovacom období február 2021 odpočítal
DPH z dodávateľskej faktúry č. 210100012 zo dňa 26. februára 2021 v sume 6 840,00 eur. Predmetnou
faktúrou Alu-konstrukt, spol. s r.o. vyfakturovala platiteľovi vytvorenie a zavedenie funkčného riadiaceho
systému prosperujúcej organizácie – príprava podkladov a konzultácie, a návrh divízneho rozdelenia,
k čomu platiteľ predložil správcovi dane Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 12. januára 2021 a

dokument ORG BOARD („Org-tabuľa“). Správca dane porovnaním vyššie uvedenej zmluvy so zmluvou
uzatvorenou so spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s r.o. dňa 3. júna 2020 zistil, že ide o takmer
totožné zmluvy s rovnakým predmetom plnenia, pričom navzájom sa líšia iba vo výške odmeny za
poskytnuté služby. Správca dane na základe dokladov predložených ku kontrole, vyjadrenia žalobcu
a porovnania svedeckých výpovedí A. L. ako konateľa spoločností DIN - TECHNIK spol. s r.o. a Alu-

konstrukt, spol. s r.o. zistil, že obe spoločnosti mali žalobcovi poskytnúť rovnaké vzdelávacie služby,
vytvorenieazavedenierovnakéhofunkčnéhoriadiacehosystémuprosperujúcejorganizácie,vypracovať
návrh divízneho rozdelenia a organizačnú štruktúru organizácie. Návrh divízneho rozdelenia obsiahnutý
v papierovej forme v dokumente ORG BOARD („Org-tabuľa“) žalobca predložil správcovi dane ako
doklad ku kontrole za február 2021 k faktúram od spoločnosti Alu-konstrukt, spol. s r.o., ale zároveň

ním argumentoval aj ako dôkazom o poskytnutí služieb spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s r.o. vo
svojom vyjadrení v rámci kontroly za september 2020. Žalobcovi tak mali byť poskytnuté rovnaké služby
v dvoch rôznych zdaňovacích obdobiach september 2020 a február 2021 dvoma rôznymi dodávateľmi
(DIN - TECHNIK spol. s r.o. a Alu-konstrukt, spol. s r.o.), čo je podľa správcu dane nereálne. Uvedené
skutočnosti zásadným spôsobom spochybňujú reálne dodanie vzdelávacích služieb spoločnosťou DIN

- TECHNIK spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období september 2020 tak, ako boli deklarované
na sporných faktúrach. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal, že služby deklarované na faktúrach
č. 32001111, č. 32001112 a č. 32001113 zo dňa 30. septembra 2020 mu boli reálne dodané, čím
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a
ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z predmetných

faktúr v sume 18 134,00 eur.

13. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím
č. 102373021/2022 zo dňa 25. augusta 2022 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie
správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne popísal priebeh administratívneho

konania,podstatnýobsahrozhodnutiasprávcudaneaodvolaniažalobcu.Žalovanýuviedol,žeodvolacia
námietka žalobcu, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané na základe nedostatočne zisteného a
nesprávne posúdeného skutkového stavu a je v rozpore so zákonom, je nedôvodná. Správca dane v
rámci kontroly podrobne zisťoval skutkový stav veci pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Dostatočne preskúmal jednotlivé dôkazy, ich vzájomnú spojitosť

a jednoznačnosť, z čoho vyvodil svoje závery, pričom dodržiaval všeobecné záväzné predpisy, ako aj
základné zásady správy daní. Napadnuté rozhodnutie správcu dane rieši dva samostatné obchodné
prípady, a to nákup tovaru od A. B. C. a nákup služieb od spoločnosti DIN – TECHNIK spol. s r.o.,
ktoré posudzoval samostatne a zároveň ich aj samostatne a rozdielne vyhodnotil, pričom prvý vyhodnotil
ako vedomú účasť žalobcu na daňovom podvode a uplatnenie si nároku na odpočet DPH v rozpore

so zmyslom a účelom Smernice a druhý ako nesplnenie si dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu a
nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a)
Zákona o DPH.14. Podľa žalovaného ani ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa dodávok kávy od dodávateľa A. B.
C. neboli dôvodné. Žalobca predložením dokladov síce formálne naplnil zákonné predpoklady pre
uplatnenie nároku na odpočítanie DPH z preverovaných faktúr v zmysle § 49 a § 51 Zákona o DPH,

správca dane však v rámci preverovaného celého obchodného reťazca spoločností zistil narušenie
neutrality DPH, t. j. že v predmetnom reťazci chýba daň a súčasne, že žalobca o tom vedel, resp.
vedieť mal a mohol, čo je v rozpore s cieľom a účelom Zákona o DPH, Smernice a rozhodnutiami
Súdneho dvora Európskej únie. Správca dane na žalobcu nepreniesol nedostatky konania tretích
osôb, resp. zistené skutočnosti týkajúce sa tretích osôb, ktoré nemal žalobca odkiaľ vedieť. Zistenia

správcu dane vytvárajú celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach, ktoré
sa ich zúčastnili, o neštandardnosti týchto obchodných transakcií, ktoré vo svojom celku svedčia o
tom, že tieto obchodné transakcie sú zaťažené podvodom na DPH, že v predmetnom obchodnom
reťazci, ktorého súčasťou bol aj žalobca, došlo k narušeniu neutrality DPH, pričom sa nejedná iba o
dôsledokpodnikateľskéhozlyhania.Vprípadezisteniachýbajúcejdaneaporušeniazákladnéhoprincípu
neutrality dane v rámci preverovaných obchodných transakcií je správca dane oprávnený, resp. povinný

preverovať celý obchodný reťazec a oprávnenosť odpočítania DPH žalobcom a tak chrániť záujmy štátu.

15. Žalovaný s poukazom na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 439/04 a C - 440/04
Axel Kittel a Recolta Recycling uviedol, že na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet DPH z
titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledovné štyri

kumulatívne položené otázky: - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno,
je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli
posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť
daňový subjekt? Správca dane vo svojom rozhodnutí po vyhodnotení všetkých dôkazov prijal záver, že v

uvedenom prípade boli zistené také skutkové okolnosti, ktoré potvrdzujú existenciu reťazca spoločností,
v ktorom prebiehajúce transakcie boli zasiahnuté podvodom na DPH, dôsledkom ktorého došlo k
daňovému úniku a keďže sa platiteľ vedome stal súčasťou tohto reťazca, boli posudzované zdaniteľné
obchody platiteľa s týmto podvodným konaním spojené. K podvodnému konaniu, ktorého dôsledkom bol
daňový únik, došlo na začiatku obchodného reťazca v Slovenskej republike u spoločnosti ECHO PINKY

s.r.o., ktorá nadobudnutú kávu ďalej predala odberateľovi A. B. C. za nižšiu cenu, než za akú ju nakúpila.
Spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. síce podala daňové priznanie za september 2020, v ktorom priznala
DPH z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, ktorú si zároveň na vstupe odpočítala, ako aj DPH
z jeho následného predaja, avšak túto daň neodviedla do štátneho rozpočtu, pretože si ju na vstupe
vykryla fiktívnymi nákupmi od spoločnosti Kest s.r.o. v sume 77 820,00 eur tak, že jej výsledná vlastná

daňová povinnosť za uvedené zdaňovacie obdobie bola len 942,00 eur. Nasledujúca spoločnosť (A. B.
C. – ZUNA) v podanom daňovom priznaní za september 2020 priznala DPH na výstupe a poskytla tak
odpočítanie dane žalobcovi, ktorý sa zapojil do uvedeného podvodného reťazca a ako odberateľ získal
neoprávnený daňový prospech vo forme uplatneného odpočítania DPH z nakúpeného tovaru v sume 43
502,40eura,ktoránazačiatkureťazcavtuzemskuneboladoštátnehorozpočtuodvedená.Žalobcatovar

ďalej predal ako intrakomunitárnu dodávku s oslobodením od DPH spoločnostiam A Csodák Forrása
Kft a ONLY-MAN Kft., aby v konečnom dôsledku tovar opäť skončil na Slovensku. Správca dane sa
zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol vedieť, že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť
spojené s podvodným konaním v reťazci spoločností, ktorého bol súčasťou. Správca dane poukázal na
objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré museli

byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu a ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že
ide o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačujú indície, ktorým mal žalobca venovať zvýšenú
pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu, ktoré samé osebe nemusia byť v rozpore so zákonom, no
vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu vedieť mal a mohol. Správca
dane si v danom prípade splnil svoju dôkaznú povinnosť.

16. Žalovaný skonštatoval, že od žalobcu bolo možné spravodlivo požadovať preukázanie, že urobil
všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej situácii urobiť za účelom preverenia
obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. Je na žalobcovi, aby predložil také
dôkazné prostriedky, ktorými by bol schopný preukázať opatrenia, ktoré prijal, aby zabránil svojej účasti

na daňovom podvode. Konkrétna forma a obsah samotných opatrení (dôkazných prostriedkov) vždy
závisíodokolnostípredmetnéhoobchodnéhoprípadu.Jevecoupodnikateľskéhosubjektu,abyvzáujme
minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri
dohadovaní obchodných kontraktov sa snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerova venoval zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom. Žalobca podľa žalovaného prijal iba
také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné reálne predísť a zabrániť jeho účasti na podvode.
Vychádzal iba zo zistených externých a všeobecných informácií, pričom ignoroval celý rad konkrétnych

skutočností a indícií, ako napr. uzavretie obchodnej zmluvy, nízka cena tovaru, neznámy pôvod tovaru,
nakupovanie novej komodity – kávy len od výhradného distribútora a ďalšie, ktoré mal v aktuálnom čase
k dispozícii a ktoré, pokiaľ by vykonával svoju ekonomickú činnosť v dobrej viere, v ňom museli nutne
vyvolať pochybnosti o štandardnosti predmetných obchodov. Žalovaný nepovažoval konanie žalobcu
za obozretné a opatrné, preto s prihliadnutím na objektívne okolnosti považoval za preukázané, že

žalobca vedel, resp. vedieť mal a mohol, že sa nákupom a následným predajom predmetného tovaru
zúčastňuje plnení, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH. Podľa žalovaného nebolo preukázané žiadne
logické ani ekonomické opodstatnenie, aby predmetné dodávky kávy boli dodávané v nezmenenom
staveavrovnakommnožstvevcelomreťazcizúčastnenýchspoločností,pričomvprípadekávyJACOBS
Krönung sa dokonca pri výstupe zo Slovenska predávala za nižšiu cenu, ako bola nakúpená pri vstupe
na územie Slovenska. Žalobca sa nemôže spoliehať na to, že ak splnil všetky formálne podmienky na

odpočítanie DPH v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH, pričom reálna existencia plnenia
nebola spochybnená, jeho základné právo na odpočítanie DPH nemôže byť obmedzené. Správca dane
v súlade s princípom boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam zamietol priznanie
práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že na základe objektívnych skutočností preukázal, že žalobca mal
a mohol vedieť, že sa zapojil do obchodného reťazca spoločností obchodujúcich s tovarom (kávou),

v ktorom prebiehajúce transakcie boli zasiahnuté podvodom na DPH. Žalobca sa v takomto prípade
musí na účely Smernice považovať za účastníka na tomto podvode bez ohľadu na to, či má alebo
nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci ním uskutočňovaných
zdaniteľných plnení na výstupe. Žalobca sa nemôže dovolávať zásady daňovej neutrality, nakoľko bolo
na základe objektívnych dôkazov preukázané, že o podvodnom konaní mal a mohol vedieť.

17. Podľa žalovaného neboli dôvodné ani námietky žalobcu týkajúce sa nákupu služieb od spoločnosti
DIN - TECHNIK spol. s r.o. Žalobca si predložením účtovných dokladov splnil svoju prvotnú dôkaznú
povinnosť, avšak správca dane pri preverovaní predložených dokladov preukázateľne spochybnil ich
vierohodnosť a pravdivosť, čím došlo opätovne k presunu dôkazného bremena na žalobcu. Žalobca

nepredložil správcovi dane také dôkazy, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil. Pri dôkaznej povinnosti
žalobcu platí prejednávacia zásada, nie zásada vyhľadávacia, a preto nebolo povinnosťou správcu dane
vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by boli podkladom k tomu, aby si žalobca mohol odpočítať DPH.
Žalobca na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov predložil po lehote určenej správcom dane
iba také doklady, ktorými správca dane už disponoval a v rámci vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným

v Protokole nepredložil žiadny nový dôkaz, čiže nepreukázal reálne dodanie služieb deklarovaných
na sporných faktúrach č. 32001111, č. 32001112 a č. 32001113 dodávateľom DIN TECHNIK spol. s
r.o. v deklarovanom rozsahu a deklarovaným spôsobom, čím si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v
zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“). Žalobca vo vyjadrení k

Protokolu len popísal akým spôsobom sa mali deklarované služby poskytovať, ale žiadne dôkazy o tom
nepredložil. Žalobca bez predloženia dôkazov len uviedol, že sa v spoločnosti vytvorili a zaviedli „Org.
board“ (organizačná tabuľa – štruktúra spoločnosti), jednotlivé organizačné zložky, smernice, používanie
čítačiek v sklade a pod., pričom správca dane nahliadnutím do daňového spisu žalobcu týkajúceho
sa zdaňovacieho obdobia február 2021 zistil, že platiteľ tzv. „Org. board“ v listinnej podobe predložil

ako dôkaz v zdaňovacom období február 2021 k faktúre č. 210100012 zo dňa 12. januára 2021 od
dodávateľaAlu-konstrukt,spol.sr.o.Podľažalovanéhonebolidôvodnéaninámietkyžalobcu,žesprávca
dane účelovo a jednostranne hodnotil výpovede svedkov A. L. a K. M., pričom nevykonal výsluch A.
J.. Správca dane vypočul zo štyroch navrhovaných svedkov dvoch (A. L. a K. M.) a na základe ich
svedeckých výpovedí sa rozhodol svedka A. J. nevypočuť. Svedok A. L., konateľ spoločnosti DIN-

TECHNIK spol. s r.o., totiž vo svojej výpovedi k navrhovaným svedkom (K. M., A. M. a A. J.) uviedol, že
sa domnieva, že v mesiaci september 2020 neboli predmetné služby dodávané uvedenými osobami a
platiteľ si to pomýlil s neskoršími službami poskytnutými v roku 2021. Aj svedkyňa K. M. uviedla, že jej
spolupráca so spoločnosťou DIN-TECHNIK spol. s r.o. začala až 5. októbra 2020, pričom zabezpečovala
len organizáciu školení spoločnosťou DIN-TECHNIK spol. s r.o. pre žalobcu, na ktorého sa kontaktovala

začiatkom roku 2021. Za jej pôsobenia sa uskutočnilo školenie s A. J. a s jej dcérou A. M. začiatkom
roka 2021.18. Podľa žalovaného záver správcu dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, z
ktorého v prípade dodávok kávy nepochybne vyplýva, že plnenie, ktoré žalobca prijal, bolo spojené s
podvodným konaním a DPH, ktorú si žalobca odpočítal, nebola do štátneho rozpočtu odvedená, čím

došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH. Záver, ktorý zo zistených skutkových
okolností správca dane urobil a ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia,
je v súlade s Daňovým poriadkom, s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH, ako aj v súlade
s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Správna žaloba

19. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v správnej žalobe popísal priebeh administratívneho
konania pred správcom dane, jednotlivé úkony správcu dane a stručne zhrnul jeho skutkové zistenia.

20. Žalobca namietal, že správca dane síce vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak toto sa týkalo prioritne
iných subjektov než žalobcu. Správca dane rozsiahlo zisťoval pôvod tovaru, pričom na základe týchto
zistení prijal podľa žalobcu neodôvodnený záver, že žalobca o podvode na DPH vedel, resp. vedieť
mohol. Pochybenia, ktoré správca dane identifikoval, boli pochybeniami na strane iných subjektov
než žalobcu, pričom správca dane neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vedomosti žalobcu o

týchto pochybeniach a už vôbec nie o účasti na možnom podvodnom konaní. Žalobca poukázal na
to, že reťazec bol vyskladaný správcom dane, ktorý mal k dispozícii úplne iné možnosti a prostriedky
preverovania subjektov než aké má žalobca. Ďalej poukázal na to, že ani správcovi dane sa nepodarilo
skontaktovať niektoré subjekty, a preto je zrejmé, že pokiaľ takéto preverovanie nebol schopný vykonať
orgán verejnej moci, nie je spravodlivo možné požadovať, aby ho vykonal žalobca, ktorý ani pri

vynaložení primeranej starostlivosti nemal možnosť a právne prostriedky preverovať, či boli splnené
podmienky na vyfakturovanie dane tak na strane jeho dodávateľov, ako aj na strane dodávateľov
jeho dodávateľov. Žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o účasti subjektov, ktoré identifikoval správca
dane, čo namietal aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca nemal možnosť zistiť, kto
sú dodávatelia jeho dodávateľov, resp. odberatelia jeho odberateľov, pretože zoznam obchodných

partnerov je rozhodne niečo, čo si jednotlivé spoločnosti chránia v rámci obchodného tajomstva. Ak
by spoločnosť sprístupňovala svojim odberateľom zoznam svojich dodávateľov, je viac ako dôvodné
predpokladať, že by nadviazali obchodné vzťahy bez tejto spoločnosti za účelom dosiahnutia vyššieho
ekonomického profitu. Žalobca tvrdil, že pod pojem odborná starostlivosť nemožno subsumovať
povinnosťzískavaniainternýchúdajovainformáciítvoriacichobchodnétajomstvoobchodnýchpartnerov

žalobcu.Súčasťouodbornejstarostlivostimôžubyťpodľažalobculentakéskutočnosti,oktorýchžalobca
mohol a mal vedieť, čo v praxi znamená, že žalobca je povinný poznať svojich priamych obchodných
partnerov, s ktorými spolupracuje, nie však subjekty vystupujúce v rámci reťazca, o ktorých sa žalobca
dozvedel až v priebehu vykonávania daňovej kontroly. Správca dane postupoval nesprávne, keď pričítal
žalobcovi pochybenia iných subjektov, pričom správca dane nepreukázal ani len to, že by žalobca mohol

identifikovaťdodávateľaA.B.C.,(spoločnosťECHOPINKYs.r.o.),uktoréhoidentifikovalchýbajúcudaň.
Správca dane tak postupoval v rozpore s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným
v Rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2010. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. „s Sž 198/00“ zo dňa 30. mája 2001 a uviedol, že správca dane je povinný zistiť skutkový
stav čo najúplnejšie.

21. Podľa žalobcu žalovaný založil napadnuté rozhodnutie aj na „objektívnych okolnostiach“, na ktoré
opakovane poukázal, avšak vôbec sa nevysporiadal s konkrétnou argumentáciou žalobcu v jeho
odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca tvrdil, že už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane
namietal postup správcu dane, avšak žalovaný rozhodol o odvolaní čisto formálne, nevysporiadal sa

s argumentáciou žalobcu a len zopakoval nesprávne závery správcu dane. V napadnutom rozhodnutí
žalovaného sa podľa žalobcu nenachádza žiadna konkrétna argumentácia, ktorou by sa žalovaný
relevantne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Zároveň
poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/22/2016 zo dňa 26. apríla
2018.

22. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vzhliadal žalobca v tom, že žalovaný sa
podľa jeho názoru nevysporiadal s námietkami žalobcu, prečo boli opatrenia a preverenia uskutočnené
žalobcom nedostatočné. Správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že žalobca si nesplnil svojepovinnosti pri preverovaní obchodného partnera, avšak správca dane a ani žalovaný neuviedli aké
ďalšie opatrenia mal, resp. vôbec mohol žalobca vykonať za účelom preverenia svojho obchodného
partnera. Uvedené žalobca považoval za zásah do práva na náležité odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je

súčasťou práva na spravodlivý proces. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, v čom spočíva
konkrétne pochybenie žalobcu pri preverovaní obchodného partnera, resp. ako mal žalobca konať, aby
žalovaný považoval jeho postup za dostatočný. Podľa žalobcu možno postup správcu dane označiť za
formálny, nakoľko sa nevysporiadal s konkrétnou argumentáciou a dôkazmi predloženými žalobcom, ale
jednoduchokonštatoval,že„...správcadanevrámcipreverovanéhoobchodnéhoreťazcazistilnarušenie

neutrality DPH, t.j. že v predmetnom reťazci chýba daň a súčasne, že daňový subjekt o tom vedel,
resp. vedieť mal a mohol ...“, pričom ani žalovaný nereflektoval žiadne odvolacie námietky žalobcu a
nevysporiadal sa s jeho argumentáciou. Žalobca považoval argumentáciu žalovaného v napadnutom
rozhodnutí vo vzťahu k objektívnym skutočnostiam nasvedčujúcim, že žalobca mal prijať opatrenia,
ktorými by predišiel a zabránil svojej účasti na daňovom podvode, za všeobecnú, pričom žalovaný
nereflektoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný podľa

žalobcu neuviedol, prečo vyhodnotil opatrenia prijaté žalobcom tak, že svojou povahou neboli schopné
reálne predísť a zabrániť jeho účasti na podvode, a neuviedol ani to, aké konkrétne opatrenia mal a
reálne mohol žalobca prijať. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu nie je možné zistiť, či
bol na základe vykonaného dokazovania ustálený záver, že žalobca vedel o tom, že v reťazci chýba daň,
alebo to vedieť mohol, a aké konkrétne skutočnosti viedli správcu dane a žalovaného k takémuto záveru.

23. Vo vzťahu k „objektívnym okolnostiam“, ktoré špecifikoval správca dane, a na ktoré sa opakovane
odvolával aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, žalobca uviedol, že sa nejedná o žiadne objektívne
okolnosti, ale o subjektívne špekulácie správcu dane, ktoré nemajú vo vzťahu k oprávnenosti
nároku žalobcu žiadnu relevanciu. Žalobca uvádzal konkrétnu argumentáciu vo vzťahu ku každej

jednej „objektívnej okolnosti“ už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, avšak žalovaný sa touto
argumentáciou vôbec nezaoberal.

24.Žalobcanamietal,žežalovanýsazaoberalajotázkoucenytovaru,čopovažovalzaprejav„absolútnej
svojvôle“ žalovaného, nakoľko odignoroval argumentáciu žalobcu, že správca dane nepreukázal ani

len to, že by žalobca mohol mať vedomosť o účasti subjektov identifikovaných správcom dane. Keďže
žalobca nevedel aké subjekty majú mať účasť „v reťazci vytvorenom Správcom dane“, je nereálne, aby
mohol mať vedomosť o cene, za ktorú si tovar dodali iné subjekty.

25. Ku skutočnosti identifikovanej správcom dane, že predmetné obchodné transakcie nezodpovedajú

princípom štandardne aplikovaným pri deklarovanom druhu tovaru, žalobca uviedol, že správca dane
účelovo prihliadol iba na časti odpovedí výhradných distribútorov komodity káva JACOBS Krönung 500g
a DALLMAYR Promodo 500g na Slovensku, spoločností Jacobs Douwe Egberts SK s.r.o. a Dallmayr
Vending & Office k.s., a interpretoval ich jednostranne v neprospech žalobcu. Obaja dodávatelia
dodávajú produkty výhradne pre územie Slovenskej republiky, pričom takto dodávané produkty majú

texty na obaloch uvádzané v slovenskom jazyku, čo odôvodňuje uvedené „striktné“ delenie. Správca
dane podľa žalobcu úplne opomenul voľný pohyb tovarov v rámci trhu Európskej únie, pričom na tento
aspekt bolo poukázané aj v odpovedi spoločnosti Jacobs Douwe Egberts SK s.r.o., ktorá uviedla, že
sa nedá vylúčiť, že zákazník niektorého iného výhradného dodávateľa pre inú krajinu predal tovar na
územie Slovenskej republiky. Uvedený postup nie je protiprávnym konaním a v rámci rešpektovania

voľného pohybu tovaru ho správca dane nemôže účelovo interpretovať v neprospech žalobcu. Žalovaný
naargumentáciužalobcuvodvolanívtomtoohľadevôbecneprihliadolaanisasňoužiadnymspôsobom
nevysporiadal.

26. Ku skutočnosti identifikovanej správcom dane, že sa má jednať o novú obchodnú komoditu,

nakoľko sa tovar vymyká tomu, s čím a akým spôsobom žalobca bežne obchoduje, žalobca uviedol,
že je skresľujúca a zavádzajúca, nakoľko z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca nakupoval
mrazené, chladené a suché potraviny, ktoré ďalej predával, resp. distribuoval. Správca dane žiadnym
spôsobom nevysvetlil, prečo by v rámci obchodu s potravinami žalobca nemohol nakúpiť kávu, resp.
prečo by mal byť nákup kávy konaním interpretovaným v neprospech žalobcu, keď je navyše nesporné,

že obchody sa riadne uskutočnili. Správca dane podľa žalobcu takýmto výkladom neoprávnene
zasiahol do obchodných rozhodnutí a obchodného správania žalobcu, ktorý by nemohol robiť obchodné
rozhodnutia bez toho, aby boli orgánmi verejnej moci vykladané v jeho neprospech. Žalobca tvrdil, že
žalovaný sa ani k tejto argumentácii žalobcu v odvolaní žiadnym spôsobom nevyjadril.27. Žalobca tvrdil, že v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal aj tvrdenie správcu dane, že v
prípadedodávateľažalobcusajednásaonovéhoobchodnéhopartnera,čímopäťinterpretovallegitímne

obchodné rozhodnutia žalobcu v jeho neprospech. Svedok p. A. uviedol, že p. C. bol žalobcovi známy,
nakoľko od neho už skôr prichádzala najmä ponuka zmrzliny. Aj tieto námietky zostali podľa žalobcu
„bez povšimnutia“ žalovaného.

28. Ku skutočnosti nedostatočného preverenia obchodného partnera žalobca uviedol, že si obchodného

partnera preveril dostupnými prostriedkami, keď si preveril platnosť IČ DPH a údaje dostupné v
Obchodnom registri. Žalobca dôvodne predpokladal, že údaje uverejnené v informačnom systéme a
na webe Finančnej správy Slovenskej republiky, sú relevantné. Správca dane a ani žalovaný podľa
žalobcu neuviedli, aké ďalšie preverovanie mal, resp. vôbec zo svojej pozície bežného obchodného
partnera mohol žalobca vykonať, v akom rozsahu a akými prostriedkami tak, aby jeho preverenie bolo
vyhodnotené ako dostatočné.

29. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že ďalšou „objektívnou okolnosťou“ majú byť neštandardnosti
pri nadviazaní obchodnej spolupráce s dodávateľom. Správca dane podľa žalobcu vôbec neprihliadol
na výpoveď svedka p. A., ktorý uviedol, že v prípade kávy „...sa jedná o drahý tovar, nedržia daný
tovar dlho na sklade a snažia sa ho zobchodovať čo najskôr. Keď dôjde ponuka od dodávateľa,

kontaktuje odberateľov a pokiaľ súhlasia s danou cenovou hladinou, prebehne obchod.“ So skracujúcim
sa dátumom spotreby klesá aj hodnota tovaru, a preto nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať, aby
tovar držal v sklade a spôsoboval si tak škodu. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu
nie je možné zistiť, prečo by mal byť takýto postup neštandardný.

30. Žalobca uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal aj tvrdenie správcu dane, že
pasívne čakal, kým ho osloví dodávateľ, čo považoval za mimoriadne skresľujúce a vytrhnuté z kontextu.
Žalobca vyvíjal aj aktívnu činnosť, inak je viac ako nepravdepodobné, že by sa na neho „len tak“ začali
obracať dodávatelia alebo odberatelia.

31. Žalobca ďalej namietal, že v jeho neprospech bolo pričítané aj neuzavretie písomnej zmluvy s
dodávateľom. Pri kúpnej zmluve sa nevyžaduje písomná forma, pričom zmluvný vzťah a zodpovednosť
za vady tovaru upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Obchodný zákonník“). Žalobca tvrdil, že neuzatvorením zmluvy v písomnej forme nedošlo
k žiadnemu porušeniu povinností z jeho strany, a preto ani táto okolnosť nemôže byť správcom dane

vykladaná v jeho neprospech. Rovnako vo vzťahu k skutočnosti, že žalobca nemal ošetrenú situáciu
pre prípad, keby nastali v obchodnom vzťahu problémy (zodpovednosť za vady, reklamácie, zaistenie,
poistenie), žalobca uviedol, že tieto situácie sú ošetrené priamo v § 422 a nasl. Obchodného zákonníka,
a preto ani absencia osobitného dojednania v tomto ohľade nie je skutočnosťou, ktorú by mohol správca
dane legitímne pričítať v neprospech žalobcu, s čím sa žalovaný opäť nevysporiadal.

32. K záveru správcu dane, že v rámci obchodného reťazca spoločnosti postupovali vo vzájomnej zhode
podľa vopred dohodnutej stratégie, žalobca uviedol, že sa nejedná o žiadnu objektívnu okolnosť, ale
o nepodložené a nepreukázané konštatovanie správcu dane bez opory v skutkovom stave a dôkaznej
situácii.

33. K záveru správcu dane, že žalovaný nepreveroval pôvod tovaru, žalobca v správnej žalobe tvrdil,
že už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uviedol, že každý podnikateľ si chráni zoznam svojich
dodávateľov a odberateľov a určite ho nezverejňuje pred inými obchodnými partnermi, a to ani na ich
požiadanie. V prípade, „že by nejaký podnikateľský subjekt nakontaktoval na seba svojich dodávateľov

a svojich odberateľov, ktorí doposiaľ obchodovali za jeho účasti, je veľmi pravdepodobné, že by takýto
podnikateľský subjekt vynechali a dohodli si priamu spoluprácu, s cieľom získania lepších obchodných
a finančných podmienok. Z tohto dôvodu Žalovaný objektívne nemohol jednak skúmať pôvod tovaru,
nakoľko táto informácia spadá pod oblasť obchodného tajomstva, a teda nemohol mať ani vedomosť
o tom, ktoré subjekty patria do reťazca, ktorý vyskladal Správca dane.“ Podľa žalobcu sa žalovaný ani

s týmito námietkami nevysporiadal.

34. Ku konštatovaniu správcu dane o dôslednom sledovaní prípadného opakovania sa šarží tovaru,
žalobca uviedol, že týmto spôsobom sa snažil zabrániť tomu, aby sa stal súčasťou obchodu, v ktoromby koloval ten istý tovar, a preto podľa neho nie je zrejmé, prečo toto konanie interpretuje správca dane
v neprospech žalobcu.

35.Žalobcavsprávnejžalobenamietal,žežalovaný„potvrdilajnesprávnezáverysprávcudanetýkajúce
sa spolupráce žalobcu so spoločnosťou DIN-TECHNIK“ a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu
spočívajúcimi v tom, že svedkyňa K. M. jednoznačne potvrdila, že v kontrolovanom zdaňovacom období
september 2020 spolupráca prebiehala a do spoločnosti žalobcu chodieval pán A. L.. Podľa žalobcu
svedkyňa K. M. síce nepôsobila v spoločnosti DIN – TECHNIK spol. s r. o. v kontrolovanom zdaňovacom

období september 2020, ale začala s ňou spolupracovať už dňa 5. októbra 2020, pričom jednoznačne
potvrdila, že medzi spoločnosťou DIN-TECHNIK spol. s r. o. a žalobcom prebiehala spolupráca aj v
kontrolovanom zdaňovacom období september 2020 a pán A. L. často chodieval k žalobcovi. Svedkyňa
sa vyjadrila, že neskôr aj ona sama organizačne zabezpečovala školenia pre žalobcu. Správca dane
vzal do úvahy len tú časť výpovede svedkyne, v ktorej uviedla, že v kontrolovanom zdaňovacom
období september 2020 nepôsobila v spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r. o., ale neprihliadol na časť jej

vyjadrenia, ktorým potvrdila, že v septembri 2020 vykonával činnosti pre žalobcu pán A. L..

36. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

37. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca predložením dokladov síce formálne
naplnilzákonnépredpokladypreuplatnenienárokunaodpočítanieDPHzpreverovanýchfaktúrvzmysle
§ 49 a § 51 Zákona o DPH, avšak správca dane v rámci celého preverovaného obchodného reťazca

spoločností zistil narušenie neutrality DPH, t. j. že v predmetnom reťazci chýba daň, a súčasne, že
žalobca o tom mohol vedieť, čo je v rozpore s cieľom a účelom Zákona o DPH, Smernice a rozhodnutiami
Súdneho dvora Európskej únie. Správca dane na žalobcu neprenášal nedostatky konania tretích osôb,
resp. zistené skutočnosti týkajúce sa tretích osôb. Uvedené zistenia, na ktoré správca dane v rozhodnutí
poukázal, vytvárajú celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach, ktoré

sa ich zúčastnili, o neštandardnosti týchto obchodných transakcií, ktoré vo svojom celku svedčia o
tom, že tieto obchodné transakcie sú zaťažené podvodom na DPH a že v predmetnom obchodnom
reťazci, ktorého súčasťou bol aj žalobca, došlo k narušeniu neutrality DPH. Žalovaný poukázal na
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. októbra 2017,
ďalej rozhodnutia sp. zn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/16/2010 a sp. zn.

3Sžf/1/2010, ako aj na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-439/04 Axel Kittel a Recolta
Recyyling a tzv. Axel Kittel test. V rámci Axel Kittel testu bolo možné po vyhodnotení všetkých získaných
dôkazov správcom dane na prvé tri otázky zodpovedať kladne, nakoľko v uvedenom prípade boli
nájdené také skutkové okolnosti, ktoré potvrdzujú existenciu reťazca spoločností, v ktorom prebiehajúce
transakcie boli zasiahnuté podvodom na DPH, dôsledkom ktorého došlo k daňovému úniku. Keďže sa

žalobca vedome stal súčasťou tohto reťazca, boli posudzované zdaniteľné obchody žalobcu s týmto
podvodným konaním spojené. V rozhodnutiach správcu dane a aj žalovaného bolo stanovené, kde
došlo k podvodnému konaniu, ktorého dôsledkom bol daňový únik (na začiatku obchodného reťazca v
Slovenskej republike u spoločnosti ECHO PINKY s.r.o.). Spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. síce podala
daňové priznanie za september 2020, v ktorom priznala DPH z nadobudnutia tovaru z iného členského

štátu, avšak túto daň neodviedla do štátneho rozpočtu, pretože si ju na vstupe vykryla fiktívnymi nákupmi
odspoločnostiKests.r.o.vsume77820,00eurtak,žejejvýslednávlastnádaňovápovinnosťzauvedené
zdaňovacieobdobiebolalen942,00eur.Nasledujúcaspoločnosť(A.B.C.–ZUNA)vpodanomdaňovom
priznaní za september 2020 priznala DPH na výstupe a poskytla tak odpočítanie dane žalobcovi, ktorý
sa zapojil do uvedeného podvodného reťazca a ako odberateľ získal neoprávnený daňový prospech vo

forme uplatneného odpočítania DPH z nakúpeného tovaru v sume 43 502,40 eur. Žalobca tento tovar
ďalej predal ako intrakomunitárnu dodávku s oslobodením od DPH spoločnostiam A Csodák Forrása Kft
a ONLY-MAN Kft. za nižšiu cenu, než bola nákupná cena tovaru pri vstupe na územie Slovenska, aby
v konečnom dôsledku tovar opäť skončil na Slovensku.

38. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol vedieť,
že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci spoločností,
ktorého bol súčasťou. V rozhodnutí správcu dane na stranách 13 až 18 (v rozhodnutí žalovaného na
stranách 11 – 12) je poukázané na objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jehopriamym dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu a
ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačujú indície,
ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu. Žalovaný následne

vo vyjadrení tieto indície opísal.

39. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol vedieť,
že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci spoločností,
ktorého bol súčasťou. Na základe získaných dôkazov poukázal na objektívne okolnosti, resp. indície,

ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu. K argumentácii
žalobcu žalovaný uviedol, že „objektívne okolnosti“, na ktoré poukázal správca dane samé osebe
nemusia byť v rozpore so zákonom, no vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení
do podvodu vedieť mal a mohol. Každá indícia posudzovaná samostatne jednoznačne nepreukazuje
vedomosť žalobcu o tom, že jeho transakcia súvisela s daňovým podvodom, ale posúdením všetkých
indícií vo vzájomných súvislostiach aj s poukázaním na nedostatočnú mieru obozretnosti žalobcu pri

uzatváraní obchodných vzťahov s dodávateľmi možno uzavrieť, že správca dane preukázal, že žalobca
mohol vedieť, že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci
spoločností, ktorého bol súčasťou. Tým bolo kladne zodpovedané aj na štvrtú otázku tzv. „Axel Kittel
testu“. Od žalobcu bolo možné spravodlivo požadovať, aby bol v priebehu daňovej kontroly spôsobilý
preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej situácii urobiť

za účelom preverenia obchodného kontaktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. Konkrétna
forma a obsah samotných opatrení vždy závisí od okolností predmetného obchodného prípadu. Žalobca
prijal iba také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné reálne predísť a zabrániť jeho účasti na
podvode.

40. K námietke žalobcu v súvislosti s nižšou cenou kávy, za ktorú žalobca túto komoditu nakupoval,
žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí netvrdil, že žalobca mohol mať vedomosť o cene, za ktorú
si tovar dodali iné subjekty v reťazci spoločností. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach na
základe získaných dôkazov (porovnaním cien konkrétneho predmetného tovaru vo faktúrach, ktorými
si jednotlivé spoločnosti predmetný tovar fakturovali a z nákupu ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie

DPH) zistili, že spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. na predchádzajúcom stupni reťazca nakúpila predmetný
tovar z iného členského štátu za vyššie ceny ako boli ceny, za ktoré bol tovar predávaný tuzemským
odberateľom, pričom aj zdôvodnil ako k tomu mohlo dôjsť, čiže nešlo o žiadnu svojvôľu žalovaného.
Nižšia cena kávy ako je cena obvyklá na trhu však bola len jednou z množstva indícií, ktoré v žalobcovi
mohli vyvolať pochybnosti o štandardnosti predmetných obchodov.

41. V súvislosti s neuznaním odpočítania dane v sume 18 134,00 eur z nákupu služieb vzdelávania od
spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o. k námietke žalobcu k vyhodnoteniu výpovede svedkyne K. M.
žalovaný uviedol, že z jej výpovede nevyplýva, že by jednoznačne potvrdila, že medzi spoločnosťami
DIN - TECHNIK spol. s r.o. a žalobcom prebiehala spolupráca aj v septembri 2020 a A. L. často chodieval

k žalobcovi. Z predmetnej zápisnice o výsluchu svedkyne nevyplýva, že by sa svedkyňa vyjadrovala
konkrétne k zdaňovaciemu obdobiu september 2020, nakoľko v danom období pre túto spoločnosť
ešte nepracovala. V súvislosti s písomným vyjadrením žalobcu, že hlavným garantom a koordinátorom
školiacich služieb za DIN - TECHNIK spol. s r.o. bol pán L. a ďalej predmetné služby poskytovali K. M., A.
M. a A. J., správca dane vyzval svedkyňu, aby sa vyjadrila, aké konkrétne služby uvedené osoby a akým

spôsobom poskytli žalobcovi. Svedkyňa uviedla, že čo sa týka pána L., vie, že poskytoval žalobcovi
poradenstvo, často chodil do spoločnosti žalobu. Ona školiace služby neposkytovala, len organizovala
školenia.

41. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

43. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna
2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu vTrenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie
pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/99/2022 sa vedie na Správnom súde v
Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/99/2022.

44. Správny súd z výpisu z obchodného registra zistil, že po podaní správnej žaloby spoločnosť ALFA-R
FOOD s.r.o., IČO: 36 269 948 (účastník konania pred orgánmi verejnej správy) zmenila právnu formu na
verejnú obchodnú spoločnosť dňa 4. júna 2024, pričom bola následne zrušená bez likvidácie a jej imanie
prevzal ako právny nástupca podľa § 88a ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník North Slob Business

SE so sídlom Esker Wood Drive 69, Lucan K78PX45, Írsko po prenesení sídla do iného členského
štátu Európskej únie.

45. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„SSP“)amiestnepríslušnýsúdpodľa§13ods.2
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane vrátane konania,

ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci
konania nežiadali správny súd o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod
podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu dňa 12. decembra 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. januára 2025 (§ 137

ods. 3 SSP).

46.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

48. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

49. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

50. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

51. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

52. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

53. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

54. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

55.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

56. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej

žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu
prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom
a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca musí v zákonom
stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné, a to v zmysle § 182 ods.

1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch
mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Správny
súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci
a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich

činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej
správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnými predpismi.

57. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Správca
dane rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 61 636,40 eur za zdaňovacie obdobie
september 2020. Rozhodnutie správca dane založil v časti dodania kávy od dodávateľa A. B. C. –
ZUNA (faktúry č. 20200016 zo dňa 23. septembra 2020 č. 20200017 zo dňa 30. septembra 2020) na
skutočnosti, že prijatím predmetného dodania sa žalobca zapojil do obchodného reťazca poznačeného

podvodom na DPH v rozpore so zmyslom a účelom Smernice, pričom o podvode vzhľadom na
identifikované okolnosti žalobca vedieť mal. V časti deklarovaného dodania služieb vzdelávania od
dodávateľa DIN – TECHNIK spol. s r. o. (faktúry č. 32001111 zo dňa 30. septembra 2020, č. 32001112
zo dňa 30. septembra 2020 a č. 32001113 zo dňa 30. septembra 2020) správca dane žalobcovi zamietol
odpočet DPH z dôvodu, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie deklarovaných služieb, čím nesplnil

hmotnoprávne podmienky pred odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane a rozhodnutie správcu dane
potvrdil.

58. Žalobca v správnej žalobe namietal vo vzťahu k preverovaniu dodania kávy od dodávateľa A. B.

C. – ZUNA, že správca dane síce vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak týkalo sa predovšetkým iných
subjektov než žalobcu, pričom správca dane pričítal žalobcovi pochybenia iných subjektov a zároveň
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vedomosti žalobcu o týchto pochybeniach. Uvedená námietka
žalobcu je nedôvodná. Námietka žalobcu smeruje k rozloženiu dôkazného bremena medzi daňovým
subjektom a správcom dane pri preukazovaní skutočností rozhodných pre správne určenie dane.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a aj ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky daňový
subjekt preukazuje splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, pričom je povinný
preukázaťsprávcovidane,ženímuplatňovanýnárok(odpočetDPH,oslobodenieodDPHapod.)vznikola predložiť za tým účelom správcovi dane potrebné dôkazy. Ak si však daňový subjekt svoju dôkaznú
povinnosť splní a správca dane napriek tomu nadobudne pri preverovaní predložených podkladov od
daňového subjektu pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku, dôkazné bremeno prechádza na

správcu dane, ktorý je povinný vykonať v tomto smere dokazovanie. Svoje pochybnosti o oprávnenosti
daňovým subjektom uplatňovaného nároku je správca dane na podklade vykonaného dokazovania
povinný daňovému subjektu oznámiť kvalifikovaným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.
I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, resp. sp. zn. III. ÚS 301/09 zo dňa 16. decembra

2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a
povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo

úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania

zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Pochybnosti daňových orgánov a nimi zadovážené
dôkazy musia byť jednak skutočne spôsobilé vyvrátiť daňovým subjektom uplatňovaný nárok a rovnako
daňové orgány nemôžu od daňového subjektu požadovať pri opätovnom prenose dôkazného bremena
preukázanie takých skutočností, ktoré daňový subjekt preukázať nemôže, resp. ktoré je povinný
preukázať práve správca dane v rámci svojho dôkazného bremena.

59. V preskúmavanom prípade žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy a produkoval tvrdenia
o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, avšak správca dane na podklade ním vykonaného
dokazovania tvrdenia žalobcu kvalifikovane spochybnil a oboznámil žalobcu s existenciou pochybností
v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. V listine označenej ako „Oboznámenie so skutočnosťami

zistenými pri daňovej kontrole“ č. 102001642/2021 zo dňa 21. októbra 2021 (ďalej ako „Výzva“),
ktorá bola žalobcovi doručená dňa 11. novembra 2021, správca dane uviedol svoje pochybnosti
o oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku, keď konkrétne a podrobne opísal skutočnosti zistené na
základe ním vykonaného dokazovania (obsiahnuté rovnako aj v Protokole a v rozhodnutí správcu dane)
nasvedčujúce tomu, že obchodné reťazce pri obchodovaní s kávou, do ktorých sa žalobca zapojil, sú

poznačené podvodom na DPH, a to jednak identifikovaním daňového úniku, uvedením skutočností, že
predmetný daňový únik je dôsledkom podvodného konania, pričom posudzované zdaniteľné obchody
žalobcu boli s podvodným konaním spojené a žalobca na základe konkrétnych indícií nasvedčujúcich,
že predmetné obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH, mohol a mal vedieť, že zapojením sa
do obchodu s kávou s jeho dodávateľom sa zúčastňuje na daňovom podvode. Na základe výsledkov

správcom dane vykonaného dokazovania správca dane vo Výzve (a následne aj vo svojom rozhodnutí)
uviedol, že nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných obchodov (skutočné dodanie tovaru), avšak zistil,
že v identifikovanom reťazci došlo k narušeniu neutrality DPH, keď jeden z účastníkov reťazca si nesplnil
svoju daňovú povinnosť a neodviedol vybranú daň (spoločnosť ECHO PINKY s.r.o.) a ďalší účastníci
reťazca si ju naopak odpočítali za účelom získania zvýhodnenia, čo je v rozopre s účelom daňového

práva Európskej únie. Správca dane preto vo Výzve vyzval žalobcu, aby pochybnosti o oprávnenosti
žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH odstránil, a to preukázaním, že si svojho obchodného
partnera preveroval s uvedením konkrétnych opatrení v rámci obvyklej obchodnej obozretnosti, aby
zabránil svojej hoci len nevedomej účasti na daňovom podvode.

60. Žalobca predložil správcovi dane k nákupu kávy od dodávateľa A. B. C. – ZUNA doklady,
pričom skutočná existencia dodaného tovaru nebola sporná. V zásade tak možno skonštatovať, že
žalobca si splnil svoju primárnu dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a
splnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH. Správca dane však nadobudol
pochybnosti o oprávnenosti uplatneného práva na odpočet DPH žalobcom napriek skutočnosti, že

hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH podľa Zákona o DPH boli splnené, a to pre nezrovnalosti
v obchodnom reťazci, ktorý na základe ním vykonaného dokazovania identifikoval, a z ktorých vyplynulo,
žeobchodnétransakcievposudzovanomobchodnomreťazcisúpoznačenépodvodomnaDPH.Daňový
podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvoduneodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom
získania daňového zvýhodnenia (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Sžfk/76/2020 z 26. októbra 2022). Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že

transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam.
Z ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie platí, že zákaz podvodu a zneužitia
práva predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie, ktoré vplývajú na výklad sekundárnych
noriem práva Európskej únie a vnútroštátnych noriem členských štátov, pričom orgány aplikácie práva
sú povinné na zákaz podvodu alebo zneužitia práva prihliadať aj pri absencii ekvivalentného pravidla

vo vnútroštátnom práve. Všeobecné zásady práva Európskej únie stoja nad sekundárnym právom
a vnútroštátnymi predpismi jednotlivých členských štátov Európskej únie, a teda v oblasti DPH musia
viesť k odopreniu práva pre rozpor s princípmi práva Európskej únie aj napriek formálnemu splneniu
zákonných podmienok. Súdny dvor Európskej únie expressis verbis konštatoval, že ochrany práva sa
nie je možné dovolávať podvodne alebo jeho zneužitím. Pri zistení, že obchod je poznačený zneužitím
práva alebo podvodom, sú orgány jednotlivých členských štátov povinné nepriznať príslušný nárok.

V Rozsudku zo dňa 18. decembra 2014 v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Italmoda
Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že vnútroštátnym orgánom prináleží zamietnuť zdaniteľnej
osobe uplatnenie práva na odpočet DPH, ak aj neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce
takéto zamietnutie, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela
alebo mala vedieť, že sa podieľala na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca

dodaní. Súdny dvor Európskej únie ďalej rozviedol, že ak podvod vo vzťahu k DPH nespáchal samotný
daňový subjekt, právo na odpočítanie DPH je mu možné nepriznať vtedy, ak sa na základe objektívnych
okolností preukáže, že daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH vedel alebo mal vedieť, že sa
nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zakladajúcimi právo na odpočet DPH zúčastní transakcie,
ktorá bola súčasťou podvodu, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný subjekt v dodávateľskom reťazci

(RozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC189/18GlencoreAgricultureHungaryzo16.októbra
2019). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami práva Európskej únie a fungovania systému DPH
podľa Smernice uplatniť si odpočítanie DPH v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené
podmienky pre jej odpočítanie – t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie DPH vo
forme nadmerného odpočtu pri daňovom podvode.

61. Súdny dvor Európskej únie v Rozsudku zo dňa 6. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 a
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling uviedol, že na to, aby mohol byť daňovému subjektu odopretý
nárok na odpočítanie DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode, musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to

na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne
preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň musí posúdiť, či kontrolovaný
daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, že prijaté

plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (test obvyklej obchodnej obozretnosti (due
diligence) konkrétneho subjektu). Vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti daňového subjektu
na daňovom podvode je možné konštruovať štyri otázky, ktoré musia byť zodpovedané kladne, tzv.
Axel Kittel test: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento
daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného

konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli
posudzovanézdaniteľnéobchodyspojenéspodvodnýmkonaním,vedelotom,alebomoholamalvedieť
daňový subjekt? Správca dane je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, pričom postačuje, ak
u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie, t. j. nemusí
to byť práve na stupni reťazca medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho prvým dodávateľom.

Axel Kittel test sa totiž týka zodpovednosti tzv. tretích strán, t. j. nie účastníka obchodného reťazca,
ktorý sa na podvode vedome a priamo zúčastňuje, resp. ho sám pácha. Správca dane v preskúmanom
prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne (viď str. 13 až 21 rozhodnutia správcu dane a
bod 9 tohto rozsudku) aj keď systematicky nerozčlenil svoju argumentáciu osobitne podľa jednotlivých
otázok Axel Kittel testu, pričom preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode tým, že sa

zapojil do obchodu, ktorý bol súčasťou riadne opísaného reťazca, v ktorom došlo k daňovému podvodu
(únik na DPH u spoločnosti ECHO PINKY s.r.o.), označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z
nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciudaňového podvodu a viacerých okolností, ktoré nasvedčovali tomu, že žalobca o podvode mohol a mal
vedieť (opísané na str. 15 a 16 rozhodnutia správcu dane).

62. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné skonštatovať, že dôkazné bremeno pri preukazovaní
účasti na daňovom podvode (vykonanie Axel Kittel testu), vrátane zavinenia kontrolovaného daňového
subjektu (štvrtá otázka Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane (čo správca dane aj splnil),
a to prostredníctvom preukázania objektívnych okolností nasvedčujúcich tomu, že obchodovanie
s predmetným tovarom je poznačené podvodom na DPH. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho

dvora Európskej únie sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok
na odpočítanie DPH, ak preukáže dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Dôkazné bremeno na
preukázanie skutočnosti, že žalobca prijal také opatrenia, aby sa uistil, že prijaté plnenie nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (test obvyklej obchodnej obozretnosti - due diligence), však zaťažuje
kontrolovaný daňový subjekt, pričom správca dane prijaté opatrenia musí následne vyhodnotiť (napr.
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26. októbra 2022, bod 51,

sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. apríla 2023, bod 33). Podľa Rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023 „Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že
správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie
týkajúcesajejdodávateľaatýmfaktickypreniesťnaňukontrolnéčinnosti,ktoréprináležiatomutoorgánu
(viď rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj

trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65
a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).“ Správca dane vo
Výzve vyzval žalobcu na odstránenie pochybností o oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na

odpočet DPH, a to preukázaním, že si svojho obchodného partnera preveroval s uvedením konkrétnych
opatrení v rámci obvyklej obchodnej obozretnosti, aby zabránil svojej hoci len nevedomej účasti na
daňovom podvode. Išlo o opätovný presun dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, a to podľa
§ 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní. Žalobca tak mal možnosť vyvrátiť

záver správcu dane, že sa zúčastnil na daňovom podvode, ak by preukázal, že prijal také vhodné
opatrenia, aby zabránil svojej (hoci len nevedomej) účasti na ňom. Žalobca však na Výzvu správcovi
dane nepreukázal vykonanie takých opatrení, a preto správca dane danú skutočnosť vyhodnotil tak,
že žalobca nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné opatrenia, ktoré svojou povahou sú schopné
predísť a zabrániť jeho účasti na podvode, a teda nie je možné tvrdiť, že si žalobca v predmetných

obchodných vzťahoch počínal obozretne a opatrne a konal v dobrej viere, keďže žalobca žiadnym
spôsobom nepreveroval pôvod tovaru, so svojimi dodávateľmi a odberateľmi komunikoval výhradne
elektronicky,prípadetelefonicky,neuzatvorilžiadnupísomnúzmluvuaspoliehalsanato,žedeklarované
obchody stačí preukázať iba formálne (str. 16 a 17 rozhodnutia správcu dane). Postup a rozhodnutia
správcu dane a žalovaného, ktorý sa stotožnil so závermi správcu dane a potvrdil rozhodnutie správcu

dane, tak sú v súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ako aj judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

64. Žalobca preto vzhľadom na vyššie uvedené v správnej žalobe nesprávne tvrdil, že správca
dane mu pričítal pochybenia iných subjektov, o ktorých žalobca nemal vedomosť. Správca dane

(a ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí) nevytýkal žalobcovi, že nevykonal hĺbkové preverenie
štruktúry dodávateľského reťazca za účelom zistenia, či obchodovanie s dodaným tovarom od jeho
priameho dodávateľa A. B. C. – ZUNA bolo poznačené daňovým podvodom a ani žalobcovi nepričítal
zodpovednosť za pochybenia iných subjektov (napr. nemožnosť zistenia pôvodu tovaru, nekontaktnosť
spoločnosti Kest s.r.o., prevod obchodného podielu v spoločnosti ECHO PINKY s.r.o., neustanovenie

jej konateľa, strata účtovníctva, nesplnenie si daňových povinností inými subjektmi a pod.). Tieto
nezrovnalosti správca dane sám zistil v rámci svojho vlastného dôkazného bremena, ktoré neprenášal
neoprávnene na žalobcu, pričom ich opísal vo Výzve, v Protokole a aj vo svojom rozhodnutí ako
súčasť celkového obrazu o dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorý vyvolal dôvodnú pochybnosť
správcu dane o oprávnenosti žalobcom uplatneného práva na odpočet DPH z dôvodu, že opísané

skutočnosti nasvedčujú, že žalobca sa v dôsledku svojej nedbanlivosti zapojil do obchodovania, ktoré
bolo poznačené podvodom na DPH. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočností,
ktoré sú potrebné v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a súdov
Slovenskej republiky na vykonanie Axel Kittel testu, pričom svoje zistenia spochybňujúce oprávnenosťžalobcom uplatneného práva na odpočet DPH žalobcovi riadne oznámil prostredníctvom Výzvy
a umožnil žalobcovi vyvrátiť záver, že žalobca mohol a mal vedieť o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že zapojením sa do obchodovania s predmetným tovarom za daných okolností sa zapojí do

podvodu na DPH. Žalobca však svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že postupoval
vzhľadom na dané neštandardné okolnosti s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby zabránil
zapojeniu sa do obchodovania poznačeného podvodom na DPH, neuniesol, a preto správca dane (a
následne aj žalovaný) dôvodne skonštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH z faktúr
za dodanie kávy od dodávateľa A. B. C. – ZUNA v rozpore s právom Európskej únie, v dôsledku

čoho mu odpočet DPH nepriznal. Správca dane nevytkol žalobcovi nedostatok vedomosti o účasti
konkrétnych subjektov v dodávateľom reťazci, ale nedostatok náležitej odbornej starostlivosti pri
obchodovaní za neštandardných okolností, čo je v súlade so zákonom a príslušnou judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky. Správca dane tak postupoval v súlade s
Daňovým poriadkom a aj relevantnou judikatúrou, pričom svoje dôkazné bremeno uniesol a žalobcu,
naopak,nezaťažilpreukazovanímtakýchskutočností,ktorédôkaznébremenožalobcunetvoria.Žalobca

by pri uplatnení práva na odpočet DPH mal vedieť objasniť kontrolný mechanizmus vo vzťahu
k posudzovaným dodaniam, t. j. aké opatrenia prijal, aby sa nestal súčasťou podvodného reťazca
spoločností. Bez vykonania kontrolných opatrení za existencie neštandardných okolností sa žalobca
vlastnou nedbanlivosťou zapojil do podvodného reťazca a prevzal na seba riziko účasti na konaní
spojenom s nedovoleným daňovým únikom, ktorého následkom je nepriznanie práva na odpočet DPH.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že námietka žalobcu ohľadom
pochybení správcu dane pri dôkaznom bremene na preukazovanie oprávnenosti uplatneného odpočtu
DPH, nie je dôvodná.

65. K poukazu žalobcu v správnej žalobe na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky správny súd uvádza, že bez toho, aby žalobca konkretizoval ako sú závery uvedené
v daných rozhodnutiach aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto
poukázanie bezpredmetné. V správnej žalobe chýba konkretizácia dopadov záverov odkazovaných
súdnych rozhodnutí na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane.
Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne

zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä jeho
blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a
konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení rozsudkov
a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá zďaleka nespĺňajú. Pre úplnosť ale správny súd
uvádza, že mu je známy Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo

dňa 15. marca 2011, na ktorý poukázal žalobca v správnej žalobe v súvislosti s námietkou tvrdeného
nesprávneho rozloženia dôkazného bremena medzi správcom dane a žalobcom, avšak tento rozsudok
sa na predmetnú vec nevzťahuje, keďže sa týka prípadu, keď bol daňovému subjektu zamietnutý
odpočet DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH v
dôsledku nepreukázania skutočností, ktoré netvorili dôkazné bremeno daňového subjektu. V aktuálne

posudzovanom prípade bol vo vzťahu k dodaniu kávy od dodávateľa A. B. C. – ZUNA žalobcovi
zamietnutý odpočet DPH z dôvodu účasti žalobcu na konaní poznačenom daňovým podvodom, a teda
napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane vychádzajú z iného skutkového
aprávnehozákladuakovec,ktorábolapredmetomposudzovaniavodkazovanomrozsudkuNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

66. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý sa
podľa tvrdenia žalobcu nevysporiadal s jeho konkrétnou argumentáciu v odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane, a to vo vzťahu k nedostatočnosti opatrení žalobcu pri preverovaní jeho obchodného
partnera. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, v čom spočíva

konkrétne pochybenie žalobcu pri preverovaní jeho obchodného partnera a žalovaný (rovnako aj
správca dane) podľa žalobcu ani neuviedol aké opatrenia mal žalobca vykonať za účelom preverenia
svojho obchodného partnera. Podľa žalobcu taktiež nie je možné z rozhodnutia žalovaného zistiť,
či bol na základe vykonaného dokazovania ustálený záver, že žalobca vedel o tom, že v reťazci
chýba daň alebo to vedieť mohol, a aké konkrétne skutočnosti viedli správcu dane a žalovaného

k takémuto záveru. Žalobca považoval postup orgánov verejnej správy za formálny. Správny súd
k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane
uvádza, že nie je dôvodná. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy
môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislostisprávny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009,
v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k
nasledovnému záveru: „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj

to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré
sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie
založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so
zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané

rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú
zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného vo vzťahu
k výroku, ktorým potvrdzuje rozhodnutie správcu dane a taktiež rozhodnutie správcu dane vo vzťahu k
výroku,ktorýmvyrubilžalobcovidaň,obsahujúriadneadostatočnéodôvodnenie,zktoréhojednoznačne
vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, obsahujú vyhodnotenie dôkazov jednotlivo
a aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli

úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali,
zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok
na odpočet DPH, a to vzhľadom na identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce daňovému
podvodu. Správca dane na str. 13 až 21 svojho rozhodnutia (bod 9. tohto rozsudku) podrobne uviedol
svoje závery na základe vykonaného dokazovania, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej

súvislosti a vyvodil z nich zrozumiteľné a dostatočné určité závery, ktoré sú v súlade so zákonom,
relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky a rovnako aj so
zásadami logického uvažovania. Rovnako žalovaný na str. 16 až 20 napadnutého rozhodnutia (body
14. až 16. tohto rozsudku) uviedol zrozumiteľné a dostatočne určité vysporiadanie sa s odvolacími
námietkami žalobcu, ktoré majú oporu v zistenom skutkovom stave, rovnako vychádzajú z aplikovateľnej

judikatúry a sú v súlade so zásadami logického uvažovania. Skutočnosť, že žalobca s odôvodnením
rozhodnutia žalovaného (a v zásade aj rozhodnutia správcu dane) nesúhlasí a považuje ho zo svojho
subjektívneho hľadiska za nedostatočné, nie je spôsobilá spochybniť jeho zákonnosť. K dôvodnosti
žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby
uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp.

so zásadami logického uvažovania. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu námietok žalobcu
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením
vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp.

tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

67. Pokiaľ žalobca konkrétne namietal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť,

či bol na základe vykonaného dokazovania ustálený záver, že žalobca vedel o tom, že v reťazci
chýba daň, resp. to vedieť mohol, takáto námietka nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného,
keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že už správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal
na objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré
museli byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu a ktoré vzbudzujú pochybnosti o

tom, že ide o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačujú indície, ktorým mal žalobca venovať
zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu, ktoré samé osebe nemusia byť v rozpore so
zákonom, no vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu vedieť mal
a mohol. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného správny súd považuje za dostatočné, určité,
zrozumiteľné a logické. Žalovaný a aj správca dane vo svojich rozhodnutiach skonštatovali, že žalobca

vzhľadom na okolnosti prípadu mohol a mal vedieť, že zapojením sa do obchodovania s predmetným
tovarom sa zúčastní na daňovom podvode, teda svoje závery postavili na nevedomej nedbanlivosti
žalobcu. Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutí daňových orgánov nie je dôvodom pre ich
zrušenie správnym súdom pre nezákonnosť. Správny súd na doplnenie poznamenáva, že odopretie
práva daňového subjektu na odpočet DPH v prípade daňového podvodu je založené na zavinení

daného daňového subjektu. Zavinenie môže byť dané dvomi spôsobmi, a to priamym zavinením
daňového subjektu alebo nepriamym. Pokiaľ si daňový subjekt uplatnil právo na odpočet DPH a zároveň
mal vedomosť o jeho účasti na podvodom konaní, jedná sa o priamu zodpovednosť (to však nebol
predmetný prípad). Pri nepriamom zavinení daňový subjekt nemá vedomosť o podvodnom konaní, nonesplnil si povinnosť postupovať pri preverení svojho obchodného partnera s náležitou opatrnosťou
a starostlivosťou, teda neoveril si, či nespolupracoval s obchodným partnerom za neštandardných
a podozrivých podmienok. Je totiž povinnosťou daňového subjektu postupovať pri obchodovaní ostražito

a monitorovať obchodné transakcie, do ktorých sa mieni zapojiť, aby mu nemohla byť pričítaná
zodpovednosť za účasť na podvode, o ktorom mal a mohol vedieť, ak by takú starostlivosť a obozretnosť
vykonal. Na odmietnutie práva daňového subjektu na odpočet DPH v zmysle relevantnej judikatúry
postačuje aj nepriame zavinenie, ak sú dané objektívne okolnosti nasvedčujúce tomu, že sa nejedná
o štandardné obchodovanie, a ktoré indikujú, že obchodovanie s daným tovarom môže byť poznačené

podvodom na DPH. Uvedené znamená, že žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie je poznačené
daňovým podvodom, avšak vzhľadom na objektívne okolnosti obchodu to vedieť mal a mohol, pričom
postupoval neobozretne a napriek týmto okolnostiam nevykonal také opatrenia, aby predišiel svojmu
zapojeniu sa do „podozrivého“ obchodovania. V prípade nevedomej nedbanlivosti vedomostná zložka
zavinenia nie je prítomná, teda žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie s predmetným tovarom je
poznačené podvodom (správca dane, ako už bolo vyššie uvedené, nepožadoval od žalobcu, aby sám

vykonal hĺbkové preverenie svojho dodávateľa a ďalších článkov dodávateľského reťazca, t. j. aby sám
identifikoval daňový podvod, kto ho spáchal, kde a akým spôsobom došlo k úniku na dani a pod.), avšak
jeho vedomosť sa predpokladá, a to práve v dôsledku existencie neštandardných okolností. Správny súd
poukazuje v tejto súvislosti aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/2/2019
z 8. júla 2020, podľa ktorého: „Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého

daňového subjektu preveriť si pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie všetky
„signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období
naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu
problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie z pohľadu budúceho
uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v

čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase
spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového
subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej
transakcie, ktorá môže byť posudzovaná z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH.
Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase

obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a
to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto
indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná, a nie až v čase uplatnenia odpočtu
DPH voči štátu. Len takýmto precíznym a z pohľadu „kontroly“ skutkových okolností veci konkrétnym
zodpovedným prístupom môže daný subjekt správcovi dane preukázať, že nebol a vzhľadom na všetky

okolnostivecinemoholbyťsúčasťoupodvodnéhokonaniaalebozneužitiapráva.Tentozáverkasačného
súdu je súladný aj s názorom ESD vo veci Teleos plc. A spol. (C-409/04), ESD v spojených veciach
Mahagéhen kft a D. O. č. C-80/11 a C-142/11 a s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku
sp. zn. 4Sžfk/32/2012 zo dňa 27.11.2012. Len takýto zodpovedný prístup daňového subjektu môže byť
východiskom pre uplatnenie jeho účinnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa na podvode alebo zneužití

práva nepodieľal.“

68. Pokiaľ žalobca vzhliadal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v tom, že neuviedol, prečo
boli opatrenia pri preverovaní obchodnej transakcie nedostatočné a aké ďalšie opatrenia mal žalobca
vykonať za účelom preverenia svojho obchodného partnera, ani uvedenú námietku nemožno podľa

správneho súdu považovať za dôvodnú. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil opatrenia
vykonané žalobcom za účelom zabránenia jeho zapojeniu do obchodovania poznačeného podvodom,
keď na str. 19 uviedol, že žalobca prijal iba také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné
reálne predísť a zabrániť jeho účasti na podvode, pričom vychádzal iba zo zistených externých a
všeobecných informácií a ignoroval celý rad konkrétnych skutočností a indícií, ako napr. uzavretie

obchodnej zmluvy, nízka cena tovaru, neznámy pôvod tovaru, nakupovanie novej komodity – kávy len
od výhradného distribútora a ďalšie, ktoré mal v aktuálnom čase k dispozícii a ktoré, pokiaľ by vykonával
svoju ekonomickú činnosť v dobrej viere, v ňom museli nutne vyvolať pochybnosti o štandardnosti
predmetných obchodov. Správny súd považuje odôvodnenie žalovaného v tomto ohľade za dostatočné,
pričom opätovne konštatuje, že len samotný nesúhlas žalobcu s vyhodnotením žalovaného nepostačuje

na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezákonnosť. Rovnako nie je povinnosťou žalovaného (a
ani správcu dane) uvádzať vo svojich rozhodnutiach (a ani v iných písomnostiach, napr. vo výzve
podľa § 45 ods. 6 Daňového poriadku) aké konkrétne opatrenia má, resp. mal žalobca vykonať za
účelom preverenia si obchodného partnera tak, aby splnil svoju povinnosť postupovať pri obchodovanís náležitou obozretnosťou. Žalovaný a ani správca dane neporušili žiadne ustanovenie zákona, keď
žalobcovi neurčili, resp. neuviedli konkrétne opatrenia, ktoré mal vykonať pre zabránenie svojej účasti
na daňovom podvode. Neuvedenie konkrétnych opatrení v tomto ohľade v rozhodnutiach daňových

orgánov nespôsobuje ich nezákonnosť z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže výber a uskutočnenie
konkrétnych opatrení pre zabránenie účasti na daňovom podvode je vecou (a povinnosťou) žalobcu. Aj
v zmysle ustálenej judikatúry možno skonštatovať, že určenie opatrení, ktoré možno dôvodne požadovať
od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie
neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností

prípadu vo veci samej, pričom toto určenie je na daňovom subjekte (viď rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid z 21. júna 2012, vo veci C-101/16 Paper
Consult z 19. októbra 2017).

69. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že
žalovaný sa podľa jeho názoru nevysporiadal s argumentáciou žalobcu k objektívnym okolnostiam,

ktoré nasvedčovali, že žalobca mal prijať opatrenia pre zabránenie svojej účasti na daňovom
podvode. Žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade za nedostatočné
a všeobecné. Žalobca, navyše, správcom dane identifikované objektívne okolnosti nasvedčujúce
podozrivosti predmetných obchodných transakcií považoval len za subjektívne špekulácie správcu
dane, ktoré nemajú vo vzťahu k uplatnenému právo na odpočet DPH zo strany žalobcu žiadnu

relevanciu. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že uvádzal konkrétnu argumentáciu vo vzťahu ku každej
jednej „objektívnej okolnosti“ už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, avšak žalovaný sa touto
argumentáciou vôbec nezaoberal, pričom svoje závery vo vzťahu k jednotlivým okolnostiam danej
obchodnej spolupráce s jeho dodávateľom uviedol v správnej žalobe (opísané v bodoch 24. až 34. tohto
rozsudku). Rovnako námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ani v tomto smere nie je

dôvodná. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zistenia správcu dane vytvárajú celkový obraz
o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach, ktoré sa ich zúčastnili, o neštandardnosti
týchto obchodných transakcií, ktoré vo svojom celku svedčia o tom, že tieto obchodné transakcie sú
zaťažené podvodom na DPH, a rovnako aj to, že správca dane poukázal na objektívne okolnosti
obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe

v čase realizácie predmetného obchodu a ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné
obchodné transakcie, resp. naznačujú indície, ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa
nestal súčasťou podvodu, ktoré samé osebe nemusia byť v rozpore so zákonom, no vo svojom súhrne
preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu vedieť mal a mohol. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí aj keď stručne, ale zrozumiteľne uviedol, že objektívne okolnosti nasvedčujúce podozrivosti

obchodovania s predmetným tovarom a skutočnosti, že môže byť spojené s daňovým podvodom, je
potrebné chápať v ich celku a nie je možné ich izolovať. Jedná sa o skutočnosti, ktoré keby boli
chápané izolovane tak, ako to v správnej žalobe uvádza žalobca, nie sú v rozpore so zákonom a samé
osebe bez ich posúdenia v celkovom kontexte spolu navzájom by nemohli vyvolať pochybnosť žalobcu
pri obchodovaní. Správca dane a žalovaný však svoje rozhodnutia nezaložili na takomto izolovanom

chápaní jednotlivých objektívnych okolností a odôvodnenie ich rozhodnutí je v tomto ohľade presvedčivé
a vychádza zo zásad logického uvažovania, keďže na poklade vykonaného dokazovania identifikované
okolnosti (str. 15 a 16 rozhodnutia správcu dane) vo svojom súhrne a vzájomnej súvislosti vytvárajú
taký obraz o neštandardnosti predmetných obchodných transakcií, ktorý je spôsobilý vyvolať dôvodné
pochybnosti zodpovedne a obozretne konajúceho daňového subjektu, ktorý by na ich základe mal

vykonať hlbšie než len základné preverenie svojho obchodného partnera, aby sa uistil, že sa nezapojí
do obchodovania poznačeného podvodom na DPH. Správny súd pre úplnosť uvádza, že v danom
prípade sa nejedná o priamu účasť žalobcu na daňovom podvode, a teda z povahy veci správca
dane a žalovaný nemohli vychádzať z priamych, ale len z nepriamych dôkazov. Jednotlivý nepriamy
dôkaz nemôže byť základom pre vyvodenie záveru o nedostatku obozretnosti daňového subjektu pri

obchodovaní, avšak v prípade, ak budú nepriame dôkazy tvoriť ucelený reťazec dôkazov, z ktorých
vzíde jasný obraz, že celkové okolnosti obchodu sú neštandardné, správca dane si splní svoju dôkaznú
povinnosť preukázať nepriamu vedomosť (nevedomú nedbanlivosť) daňového subjektu o účasti na
daňovom podvode, čo bolo aj v posudzovanom prípade. Žalovaný nemusel vo svojom rozhodnutí
osobitnereagovaťnavšetkyizolovanétvrdeniažalobcukjednotlivýmidentifikovanýmokolnostiam(cena

tovaru, štandardné obchodovanie s výhradnými distribútormi tovaru na území Slovenskej republiky,
nová obchodná komodita, nový obchodný partner, e-mailová komunikácia bez uzatvorenia zmluvy
v písomnej forme, atď.) tak, ako to žalobca namieta v správnej žalobe (body 24. až 34. tohto rozsudku).
Žalobcom formulované žalobné body predstavujú len polemiku s argumentáciou daňových orgánov,resp. vyslovenie nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane a žalovaného a prezentáciu jeho vlastných
názorov izolovane bez zohľadnenia celkového kontextu, čo samé osebe nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa konajúci orgán stotožnil s jeho právnym názorom a hodnotením dôkazov. V zmysle
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva orgány verejnej
správy a súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania
a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými

námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Správny súd teda nezistil
porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie. Žalobcovi nebola odňatá možnosť náležite skutkovo
a právne argumentovať proti preskúmavaným rozhodnutiam.

70. Vo vzťahu k deklarovanému nákupu služieb od spoločnosti DIN – TECHNIK spol. s r. o.
žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný „potvrdil aj nesprávne závery správcu dane týkajúce
sa spolupráce žalobcu so spoločnosťou DIN-TECHNIK“ a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu
spočívajúcimi v tom, že svedkyňa K. M. jednoznačne potvrdila, že v kontrolovanom zdaňovacom
období september 2020 prebiehala spolupráca žalobcu so spoločnosťou DIN – TECHNIK spol. s r.

o. a do spoločnosti žalobcu chodieval pán A. L.. Správca dane podľa žalobcu vzal do úvahy len
tú časť výpovede svedkyne, v ktorej uviedla, že v kontrolovanom zdaňovacom období september
2020 nepôsobila v spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r. o., ale neprihliadol na časť jej vyjadrenia,
ktorým potvrdila, že v septembri 2020 vykonával činnosti pre žalobcu pán A. L.. Správny súd nemohol
vyhodnotiť uvedené tvrdenia žalobcu ako relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť

napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane. Žalobca formuloval svoje tvrdenie,
že žalovaný potvrdil nesprávne závery správcu dane týkajúce sa spolupráce žalobcu so spoločnosťou
DIN – TECHNIK spol. s r. o. natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade
súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca
v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť

zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne
tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie
toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu

verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP
je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto
musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich
tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto

žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný
prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Taktiež možno konštatovať, že podľa
§ 178 ods. 1 SSP je potrebné považovať za osobitnú náležitosť správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie

žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom
musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon
bol porušený, resp. že žalobca sa so záverom orgánu verejnej správy nestotožňuje. Žalobca je povinný
poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

71. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný sa
nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu spočívajúcimi v tom, že svedkyňa K. M. jednoznačne
potvrdila, že v kontrolovanom zdaňovacom období september 2020 prebiehala spolupráca žalobcu
so spoločnosťou DIN – TECHNIK spol. s r. o., správny súd konštatuje, že uvedená námietka nie je
dôvodná. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil výpoveď svedkyne K. M. tak, že jej spolupráca

so spoločnosťou DIN-TECHNIK spol. s r.o. začala až 5. októbra 2020, pričom zabezpečovala len
organizáciu školení spoločnosťou DIN-TECHNIK spol. s r.o. pre žalobcu, na ktorého sa kontaktovala
začiatkom roku 2021. Za jej pôsobenia sa uskutočnilo školenie s A. J. a s jej dcérou A. M. začiatkom
roka 2021. Vyhodnotenie svedeckej výpovede danej svedkyne žalovaným je podľa správneho súduzrozumiteľné, v súlade s jej obsahom tak, ako bola táto výpoveď zachytená v Zápisnici z ústneho
pojednávania č. 100081569/2022 zo dňa 17. januára 2022, a rovnako v súlade so zásadami logického
uvažovania. Žalobca v správnej žalobe uviedol len svoj názor na vyhodnotenie svedeckej výpovede

svedkyne K. M., čo samé osebe nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.Akoužbolouvedenévyššie,doprávanaspravodlivékonaniepredorgánomverejnejsprávy
nepatrí právo na stotožnenie sa konajúceho orgánu verejnej správy s názorom účastníka konania.
Navyše, tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že svedkyňa K. M. potvrdila, že v septembri 2020 vykonával
pre žalobcu činnosti pán A. L., je v rozpore s obsahom jej svedeckej výpovede, keďže svedkyňa síce

uviedla, že pán A. L. poskytoval žalobcovi poradenstvo a často chodil do spoločnosti žalobcu, avšak
nepotvrdila, že to bolo v septembri 2020, teda v kontrolovanom zdaňovacom období, za ktoré boli
vystavené spoločnosťou DIN-TECHNIK spol. s r.o. predmetné faktúry za deklarované dodanie služieb.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného z dôvodov uvedených v správnej žalobe nie je možné zrušiť, a preto s poukazom na § 190
SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

73. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

74. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.