Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010064
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010064.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. marca 2025,
proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.10.2024, sp.zn. 2T/7/2024
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 6. februára 2023 v čase o 13.40 h, v meste Spišská Nová Ves, na ul. C. D. E. X, v samoobslužnej
dielni DODO - samoobslužný servis, po predchádzajúcej vzájomnej slovnej hádke a vulgárnych
nadávkach s poškodeným F. B., obvinený A. B. napriek opakovaným výzvam odmietol opustiť priestory
dielne, nakoniec poškodený vzal zo zeme zapnuté svietidlo s ktorým sa zaháňal a vyhnal sa na A. B.,
ktorého chytil za bundu pod krkom a tlačil ho z autoservisu von, po východe z ktorého obaja vzájomne
sa držiac spadli na zem a v tom obvinený A. B. na zemi ležiaceho poškodeného F. B. opakovane

udrel zovretou päsťou do oblasti hlavy, jedenkrát ho kopol pravou nohou do hlavy a následne v útoku
pokračoval a znova ho opakovane udrel zovretou päsťou do oblasti hlavy a tela, čím mu spôsobil stredne
ťažké poranenie, trieštivú zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu vpravo s posunom úlomkov s dobou
liečenia a práceneschopnosti do 6 týždňov, počas ktorých bol závažne obmedzovaný v obvyklom
spôsobe života po dobu 4-5 týždňov.

Obžalovanému A. B. bol za to uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37
písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. účinných do 6.8.2024 úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu mu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému F. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom A., škodu vo výške 2.907,- eur z titulu bolestného, poškodenej DÔVERE
zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 4.544,51 eur
a Sociálnej poisťovni, ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, IČO : 30 807 484 škodu vo výške 396,60 eur.

Proti tomuto rozsudku obžalovaný A. B. podal prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, ktoré aj písomne odôvodnil. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že bol topoškodený,ktorýakoprvýzaútočilnaneho.Sprvusamuvyhrážalceztelefónpodpálením,čohoprinútilo
navštíviť servis, v ktorom poškodený v tom čase pracoval. Potreboval si vyjasniť tento konflikt, nakoľko
má rodinu, má tri deti a manželku, poškodený vie kde on býva a vyhrážanie sa podpálením nemohol

brať na ľahkú váhu. Je výpoveď o vyhrážaní sa je nutné brať ako pravdivú, nakoľko tieto skutočnosti
vysvetľuje svedkom bezprostredne po skutku (videozáznam) bez toho, aby sa vôbec začalo akékoľvek
trestné konanie. Nejde teda o žiadnu účelovú obranu. Následne poškodený opätovne ako prvý zaútočil
na neho tak, že vybral šrubovák, držal ho vo výške hlavy a naznačoval útok na jeho hlavu. Taktiež je z
videozáznamu zjavné, že hodil po ňom predmet, baterku (svietidlo). Následne došlo už aj k fyzickému

kontaktu, poškodený ako prvý ho schmatol, a to pod krk za bundu, chcel ho udrieť a vytlačil ho von z
dielne. Následne pred dielňou bol už on rýchlejší a zamedzil ďalšiemu útoku poškodeného tak, že ho
niekoľkokrát udrel rukou a raz ho i kopol. Po tomto už mu bolo jasné, že poškodený v útoku nebude
pokračovať a fyzický konflikt bol ukončený. Z jeho pohľadu bolo ťažké zistiť moment, kedy už poškodený
prestane na neho útočiť. Celý konflikt trval len niekoľko sekúnd a je toho názoru, že nešlo z jeho strany
o exces z nutnej obrany.

Treba uviesť, že poškodený počas prípravného konania a následne v konaní pred súdom nevypovedal
rovnako, menil podstatné okolnosti vo svoj prospech a zamlčiaval svoje útoky na jeho osobu. Napríklad
zamlčal aj svoje vyhrážania sa zabitím jemu, čo potvrdili iní svedkovia. Zamlčal aj to, že mal v ruke
zbraň, ktorou naznačoval útok na jeho hlavu. V tomto smere je teda ťažko možné uveriť tvrdeniam

poškodeného. Síce mimo rámca skutku, ale poškodený dokonca klamal aj o takých okolnostiach ako je
to, či má pracovnú zmluvu v danom servise.

Pokiaľ ide o videozáznam, tak je nutné konštatovať, že OCŤK si nesplnili povinnosť objasňovať skutok aj
vjehoprospech..Pokiaľbybolriadnezabezpečenýzáznamzvideokamier,ktoréžiaľpredkladalsamotný

poškodený, tak by bolo na nich aj zachytené ako sa v telefóne vyhráža jemu poškodený vypálením.
Poškodený teda predložil len záznamy, ktoré mu nepoškodzujú. On pritom pri svojich výpovediach
označil priamo časy hovorov s poškodeným. Z videozáznamu je mimo iného aj zjavné, že poškodený
je od začiatku jeho návštevy v servise nervózny, pričom poškodený a on sa dlhé roky poznajú, dokonca
poškodenému i finančne vypomáhal, čo preukazuje, že poškodený vybočil pri vyhrážaním sa jemu mimo

akéhokoľvek pochopiteľného rámca. Nič také predtým poškodený jemu neuvádzal, a vzťahy boli ako
tak dobré.

Nemožno teda ani uveriť vysvetleniu poškodeného, že predmety bral do ruky na svoju obranu, keď na
to nebol daný žiaden dôvod. On len požadoval vysvetlenie od poškodeného, prečo sa mu vyhráža a

potreboval vyriešiť situáciu tak, že sa nemusí báť o svoju rodinu. Poškodený na súde tvrdil, že on prišiel
do servisu sa pozrieť, či naozaj je obsadený a nemôže mu spraviť auto. To však vôbec logicky nesedí
s tým, že bral do ruky zbrane na svoju obranu.

Závery napadnutého rozsudku sú veľmi jednostranné v jeho neprospech a nezodpovedajú vykonanému

dokazovaniu.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený. Uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnenímnapadnutéhorozsudkuamázato,žecelýrozsudokjedôvodný,riadneodôvodnenýateda
aj zákonný. Je toho názoru, že je dôvodné, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné

zamietol.

Ani skutočnosť, že on potom, čo slovne vyzýval obžalovaného, aby opustil priestor autodielne, v ktorom
nemal čo robiť, začal vytláčať obžalovaného aj fyzicky, v žiadnom prípade nemôže ospravedlňovať
následné protiprávne konanie obžalovaného voči nemu. Jeho konanie voči obžalovanému bolo takého

charakteru, že mu nevznikla žiadna ujma ani žiadne zranenie.

Naopak, výhradne z vôle obžalovaného nastal stav, kedy chcel zotrvať v autodielni aj napriek tomu,
že ho v slovnej výmene názorov na opustenie dielne opakovane vyzýval tak on, ako aj ďalší prítomný
automechanik F. G.. Naopak, práve obžalovaný niekoľkokrát vyzýval jeho na to, aby spolu s ním vyšiel

von, zjavne v úmysle, aby ho mohol fyzicky napadnúť. Obžalovaný vedel, že priestor autoservisu sníma
kamera, vrátane nahrávania zvuku, čo mu aj viackrát pripomenul. Preto ho vyzýval na bitku.Naopak je zjavné, že jeho jediným záujmom bolo, aby obžalovaný opustil autodielňu, aby tak mohol
pokračovať v práci. Žiadny iný záujem vo vzťahu k obvinenému nemal. Je zjavné, že obžalovanému z
jeho strany žiadna ujma nehrozila. Aj náradie, ktoré v niektorých chvíľach incidentu v rukách vzal iba

preto, aby ukázal obžalovanému, že sa má čím brániť, nie útočiť.

Bol to zjavne obžalovaný, kto po celý čas nebol ochotný opustiť autodielňu, pričom mu muselo byť jasné,
že ani on ani druhý automechanik F. G. si neprajú, aby v dielni zotrval. Jeho jediným cieľom následne
bolo vytlačiť obžalovaného z priestoru dielne, cez dvere von, keďže tak obžalovaný neurobil ani po

mnohých výzvach. Ak by sa skutočne obával nejakého útoku z jeho strany, potom by celkom určite v
dielni nezotrval viac, ako by bolo nutné, požiadal by o pomoc ďalšie prítomné osoby (vypočutí svedkovia
C. E. a H. I., prípadne aj F. G.), čo však vôbec neurobil.

Útok proti jeho zdraviu, ktorý obžalovaný začal potom, čo spolu spadli na zem pred autodielňou, tak
v žiadnom prípade nemohol byť nutnou obranou obžalovaného, pretože na to neboli splnené zákonné

podmienky. Voči obžalovanému nebol žiadny priamo hroziaci alebo trvajúci útok, už vôbec nie v čase,
keď on zostal ležať na zemi potom, čo spolu spadli a ako prvý sa postavil obžalovaný. Ten následne v
situácii, kedy mu z jeho strany absolútne žiadny útok nehrozil (už vôbec nemožno hovoriť o trvajúcom
útoku proti obžalovanému) začal ho ležiaceho udierať zovretou päsťou do oblasti hlavy (4 krát), následne
ho kopol do hlavy a znova ho udieral päsťou do oblasti hlavy.

Je samozrejmé, že nutná obrana z podstaty veci musí byť silnejšia, ako je hroziaci alebo trvajúci útok
útočníka, pretože v opačnom prípade by nemohla splniť svoj účel. V každom prípade však nemôže byť
celkom zjavne neprimeraná takémuto útoku. Ak by sme aj pripustili, že ním vytláčanie obžalovaného
z priestoru autodielne by malo byť nejakou formou útoku na obžalovaného (s čím on ale nesúhlasí),

potom „nutná obrana“ zo strany obžalovaného voči nemu bola celkom zjavne neprimeraná. Aj v odvolaní
obžalovaný uvádza, že „poškodený ako prvý schmatol obžalovaného, a to pod krk za bundu, chcel
obžalovaného udrieť a vytlačil ho von z dielne“, teda toto myslí tým hroziacim alebo trvajúcim útokom
voči obžalovanému. Je zjavné, že on obžalovaného ani raz neudrel ani mu nespôsobil žiadne zranenia.

Naproti tomu potom ho obžalovaný opakovane na zemi udieral zovretou päsťou do oblasti hlavy,
medzitým ho aj kopol do tvárovej časti hlavy, čím mu spôsobil ujmu na zdraví. Tak z pohľadu útoku, ako
aj z pohľadu spôsobených zranení je zjavné, že konanie obžalovaného v žiadnom prípade nemožno
hodnotiť ako nutnú obranu.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o uznanej vine obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový
súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal
a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu
ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi prvostupňového súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej

rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver okresného súdu.Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred okresným súdom, nakoľko okresný súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už
spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že aj odvolací súd sa nestotožnil s obranou

obžalovaného v tom, že sa z jeho strany jednalo o sebaobranu. Obžalovaný bol vyzývaný, aby odišiel z
autoservisu, čo neurobil ani napriek tomu, že poškodený zobral do rúk kliešte a šraubovák, ani potom,
čo po ňom hodil svietidlo, ale až potom, čo sa ho poškodený snažil vytlačiť von, čo ale bolo s určitým
časovým odstupom potom, čo mal v rukách náradie, a nemožno toto konanie poškodeného považovať
za bezprostredný útok na obžalovaného, ktorému sa musel brániť. Okrem výpovede poškodeného

aj z výpovede svedka I. vyplynulo, že situácia, kedy mal poškodený šraubovák a kliešte v ruke sa
skončila tým, že poškodený s obžalovaným išli od seba a poškodený odložil náradie. To vyplýva aj z
kamerového záznamu. Do samotného incidentu pred autoservisom, kde došlo k fyzickému napadnutiu
poškodeného obžalovaným prešiel následne určitý časový úsek, v rámci ktorého poškodený odložil
náradie späť, ešte hodil smerom na obžalovaného baterku a až potom začal incident, kedy sa chytili
za oblečenie a poškodený vytláčal obžalovaného z autoservisu, pričom spadli pred autoservis. A tam,

keď bol poškodený na zemi začal útok obžalovaný údermi päsťou a napriek tomu, že poškodený sa iba
chránil pred údermi, ho ešte kopol a keď vstával a pretiahla sa mu mikina cez hlavu ešte ho opakovane
päsťou udrel do oblasti hlavy a tela. Tieto úvahy okresného súdu si odvolací súd osvojuje.

Krajský súd môže konštatovať, že bol to obžalovaný, kto po celý čas nebol ochotný opustiť autodielňu,

pričom mu bolo jasné, že ani poškodený ani druhý automechanik F. G. si neprajú, aby dielni zotrval.
Poškodený mal vytlačiť obžalovaného z priestoru dielne, cez dvere von, keďže tak obžalovaný po
mnohých výzvach nemienil uskutočniť. Práve naopak, obžalovaný sa žiadneho útoku neobával zo strany
poškodeného, pretože by sám opustil priestory dielne na čo bol vyzývaný.

Voči obžalovanému nebol a neexistoval žiaden priamo hroziaci alebo trvajúci útok, už vôbec nie v čase,
keď poškodený zostal ležať na zemi po tom, čo spolu spadli a ako prvý sa postavil obžalovaný, žiaden
útok zo strany poškodeného nehrozil, napriek tomu obžalovaný začal poškodeného, keď tento ležal na
zemi udierať zovretou päsťou do oblasti hlavy minimálne 4 krát, následne ho kopol do hlavy a, keď sa
postavil znovu ho udieral päsťou do oblasti hlavy.

Nutná obrana v každom prípade nemôže byť celkom zjavne neprimeraná útoku. Ak by súd pripustil,
že vytláčanie obžalovaného z dielne vonku poškodeným by mala byť nejakou formou útoku na
obžalovaného tak by bolo nutné konštatovať že konanie obžalovaného, teda konanie v nutnej obrane by
bolo celkom zjavne neprimerané. Poškodený obžalovaného ani raz neudrel ani mu nespôsobil žiadne

zranenia.

Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil v súlade s hodnotením okresného súdu,
že v danom prípade nešlo o nutnú obranu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, že poškodený menil podstatné okolnosti vo svoj
prospech a zamlčiaval svoje útoky na osobu obžalovaného, tak k tomu krajský súd uvádza, že kamerové
záznamy potvrdili tvrdenia samotného poškodeného. Skutok je postavený tak, že dňa 06. februára
2023 v čase o 13 40 hod po vzájomnej predchádzajúcej slovnej hádke a vulgárnych nadávkach s
poškodeným F. B., obžalovaný napriek opakovaným výzvam odmietol opustiť priestory dielne ... , preto

tvrdenia obžalovaného o nejakých vyhrážkach, vôbec nekorešpondujú so skutkom ako je kladený za
vinu obžalovanému.

Správne vyhodnotil okresný súd aj tú situáciu, že je nesporné aké zranenie bolo poškodenému
spôsobené. Zo znaleckého posudku C. B., ktorého závery si v plnom rozsahu osvojil aj súd, bol

objektívne preukázaný druh, rozsah a závažnosť zranenia. Zistené zranenie - trieštivá zlomenina
jarmovo-čeľustného komplexu vpravo s posunom úlomkov bolo vyhodnotené z lekárskeho hľadiska
ako poranenie stredne ťažké. Znalec potvrdil, že mechanizmus vzniku zranenia zodpovedal po údere
tupým predmetom na oblasť líca vpravo silou veľkej intenzity. Uvedený mechanizmus je viditeľný na
videozázname, popisuje ho aj poškodený, pričom je vidieť, že sa pred údermi chránil rukami. Napriek

spochybňovaniu spôsobenia zranenia obžalovaným, je nutné uviesť, že znalec presvedčivo vysvetlil,
prečo pri prvotnom vyšetrení na urgente lekár skonštatoval iba pomliaždenie oka, pomliaždenie nosa, čo
bol v dôsledku toho, že bol mu urobený röntgen, kde zlomenina nebola zachytená. Zároveň ale znalec
potvrdil, že už prvotné klinické príznaky zodpovedali zistenému závažnejšiemu poraneniu poškodeného,ktoré sa potvrdilo na druhý deň CT vyšetrením, ktoré je presnejšie oproti röntgenu. Poškodenému sa už
v noci zhoršil zdravotný stav a na druhý deň absolvoval ďalšie vyšetrenia, následne operáciu v celkovej
anestézii a bol práceneschopný do 25.4.2023. Uvedené zranenia a spôsob ich spáchania obžalovaným

potvrdili aj zákonným spôsobom prehrané kamerové záznamy na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdom.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.