Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123211048
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123211048.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., štátneho občana SR zastúpeného A3 advokátska kancelária, s.
r. o., so sídlom Partizánska 25, Trenčín, IČO 36735311, proti žalovanej F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXX/X, E., štátnej občianke SR, zastúpenej JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so osídlom
Palackého 85/5, Trenčín, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným LV č. XXXX, vedenom G. H. E., katastrálnym odborom pre k. ú. E., a to k bytu č. XX I.
X. J., K. K. L. X bytového domu súp. L. XXXX I. M. C. D. K. E., J. I. J. J. N. O., J. L. XXXX/XX, P.
plocha a nádvorie o výmere 325 m2, k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadenia
domu vo veľkosti 70/2083 a k spoluvlastníckemu podielu na pozemku parcela registra C, parc. č.
2180/47, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2 vo veľkosti 70/2083 a jeho vyporiadania tak,
že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou výplaty

vyrovnacieho podielu vo výške 57.750 eur, alternatívne bude nariadený predaj nehnuteľností. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností každý
v podiele ?. V podielovom spoluvlastníctve so žalovanou nemá záujem naďalej zotrvávať a so žalovanou
sa pokúšal na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť, avšak žalovaná na výzvy
nereagovala. Poznamenal, že v súčasnosti byt užíva výlučne žalovaná. Za účelom zistenia hodnoty
nehnuteľnosti oslovil realitnú kanceláriu, podľa ktorej odhadu je hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností
115.500 eur. Má za to, že rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné a vzhľadom ku skutočnosti, že byt

užíva žalovaná, predpokladá, že o tento bude mať záujem. Počas konania zmenil svoj postoj a navrhoval
prikázať nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, alternatívne nariadiť predaj. Nesúhlasil, že na
strane žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nezrušil a nevyporiadal
ich podielové spoluvlastníctvo. Hoci v byte nežije minimálne od roku 2021, naďalej uhrádza poplatky do
fondu opráv a poplatky za smeti. Od žalovanej si neuplatňuje žiadne iné nároky. Ak by súd prihliadol
na bývanie maloletého syna v byte, kým nebude schopný sám sa živiť, v prípade štúdia na VŠ by to
celkovo predstavovalo 8 rokov, pričom má za to, že po takúto dlhú dobu nie je spravodlivé od neho

požadovať, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Dodal, že aktuálne býva v byte po rodičoch, ktorý
má s bratom v podielovom spoluvlastníctve. Brat ale chce byt predať, a preto si musí riešiť svoju bytovú
otázku, na čo tiež potrebuje finančné prostriedky. S bratom mal dohodu; ten ho už tlačí do predaja bytu.Potrebuje si dať dokopy nejaké peniaze a potom by si mohol kúpiť nejakú garsónku. Ak by byt získal,
určite by v ňom zostal bývať. Vec by sa dala riešiť aj tak, že by syn zostal bývať s ním.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že má záujem nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho
výlučného vlastníctva a žalobcovi vyplatiť vyrovnací podiel. Za tým účelom oslovila viaceré banky na
poskytnutie úveru, avšak vzhľadom na jej vek, pracovný pomer na dobu určitú a príjem jej žiadna banka
úver v požadovanej výške neposkytne. Maximálna suma úveru by jej mohla byť poskytnutá vo výške
20.000 eur, čo nie je dostačujúce pre výplatu žalobcu. Poznamenala, že v predmetom byte býva spolu s

mal. D., ktorý navštevuje strednú školu a je naďalej odkázaný na jej a žalobcovu vyživovaciu povinnosť.
V dotknutom byte si uspokojuje ako svoju tak i synovu bytovú potrebu. Syn v byte vyrastal od malička
a je tu zvyknutý, rovnako ako ona. Aktuálne má 55 rokov a dosahuje príjem cca 840 eur mesačne. Z
tohto príjmu musí zabezpečiť nie len svoje ale i synove životné potreby. Žalobca nemá o byt žiaden
záujem a chce ho predať. V prípade predaja bytu, ktorý je v pôvodnom stave, nie je v jej možnostiach
si z ? hodnoty bytu zabezpečiť si bývanie pre seba a mal. syna. V prípade, že by súd byt prikázal

do výlučného vlastníctva žalobcovi a ona by odišla do podnájmu, jednak by si tento ťažko hľadala,
nakoľko prenajímatelia diskriminujú matky s deťmi, pretože v prípade neplatenia nájmu majú morálny
problém tieto osoby vysťahovať. Okrem toho nájom jednoizbového bytu v Trenčíne sa pohybuje okolo
400 - 500 eur mesačne. Ak by si prenajala väčší byt, celú výplatu by vynaložila na uhradenie nájmu-
Zdôraznila, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca nemá reálny záujem v byte bývať,

svoju bytovú otázku má vyriešenú a jeho prioritný záujem je vyriešiť si svoju finančnú situáciu. Vzhľadom
na uvedené zastáva názor, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd
nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo, a preto navrhla žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. E., stanoviska k cene

nehnuteľností, návrhov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 14.04.2023 a
zo dňa 16.08.2023, ktoré listinné dôkazy predložil žalobca, a oboznámením rodného listu, potvrdenia o
návšteve školy, oznámenia o mzde, rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 23.11.2007, rozsudku tunajšieho súdu
č. k. 32P/64/2020-73, ktoré listinné dôkazy predložila žalovaná, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. E., a to bytu č. XX I. X. J., K. K.
L. X Q. A. D.. L. XXXX I. M. C. D. K. E., postaveného na pozemku parcela registra C, parc. č. 2180/47,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadenia domu vo veľkosti 70/2083 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela registra C, parc.

č. 2180/47, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2 vo veľkosti 70/2083, a to každý v podiele ?.

5. Listami zo dňa 14.04.2023 a zo dňa 16.08.2023 žalobca opakovane navrhoval žalovanej zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam dohodou.

6. Zo stanoviska realitnej kancelárie zo dňa 22.07.2023 vyplýva, že hodnota dotknutých nehnuteľností
predstavuje sumu 115.500 eur.

7. Strany sporu sú rodičmi mal. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
32P/64/2020-73 zo dňa 28.09.2020, právoplatným dňa 23.10.2020, zverený do osobnej starostlivosti

matky (žalovanej). Mal. R. aktuálne navštevuje 1. ročník SŠ. Žalovaná je zamestnaná na základe
pracovnej zmluvy na dobu určitú, a to do 31.03.2025 a dosahuje príjem 840 eur mesačne. Trpí
zdravotným postihnutím, v dôsledku ktorého bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

8. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

9. Podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku.10. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Tak
ako Občiansky zákonník umožňuje viacerým subjektom vlastniť jednu vec, čiže vytvárať podielové

spoluvlastníctvo, umožňuje vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v
podielovom spoluvlastníctve, i zrušiť vytvorené podielové spoluvlastníctvo a vzájomné vzťahy z neho
plynúce vyporiadať. Z uvedenej zásady však v ustanovení § 142 ods. 2 stanovuje výnimku a dáva
súdu možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť a nevykonať jeho vyporiadanie, ak sú splnené
všetky zákonom stanovené predpoklady pre takýto výnimočný postup. Vzhľadom ku skutočnosti, že

žalovaná nesúhlasila so zrušením dotknutého podielového spoluvlastníctva tvrdiac splnenie podmienok
pre aplikáciu § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaoberal sa súd otázkou, či sú splnené podmienky
pre tento postup. Základnými predpokladmi pre uplatnenie výnimky z vyššie uvedenej zásady sú: a) vec
nie je možné reálne rozdeliť, b) existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ad a) Pri posudzovaní možnosti rozdelenia veci sú určujúcimi kritériami najmä veľkosť spoluvlastníckych
podielovaúčelnévyužitievecivzniknutejrozdelením.Zohľadňovanieveľkostipodielovmusívrovnováhe

korešpondovať účelnému rozdeleniu veci; preto pri konkrétnom konečnom rozdelení veci je potrebné
zisťovať účelné využitie každej novovzniknutej veci. Súd pritom dbá na to, aby rozdelením nevznikli
nefunkčné veci (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/93/2010). V danom prípade je predmetom
konania byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a so
spoluvlastníckym podielom na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Rozdelením bytu by

nevznikli dve samostatné funkčné veci, a preto možno konštatovať, že dotknutá nehnuteľnosť nie je
reálne deliteľná. Otázka reálnej nedeliteľnosti dotknutej nehnuteľnosti naviac nebola medzi stranami ani
sporná.
Ad b) Občiansky zákonník nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.
Keďže tieto dôvody nie sú v zákone ani len demonštratívne uvedené, je úlohou súdu, aby z

výsledkov dokazovania vyvodil, či treba zamietnutím žaloby poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkov tým, že sa podielové spoluvlastníctvo zachová a nezruší sa. Existencia týchto dôvodov
má byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Musí ísť o
skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné
osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného

ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové
spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti
viac-menejsubjektívnejpovahy,ktorézhľadiskaúspechuvsporevyznievajúbuďvprospechžalovaného
alebo v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti v prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav,
vek, sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v danej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti

uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť či už majetkovej alebo nemajetkovej
povahy. Bez právneho významu v tomto smere nemôžu ostať ani vyššie uvedené skutočnosti týkajúce
sa rodinných príslušníkov podielových spoluvlastníkov. V neprospech žalobcu môže byť napríklad to,
že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku podielového
spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu. V súdenej veci súd vzhliadol dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré odôvodňujú výnimočnosť vybočenia zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v
podielovom spoluvlastníctve. Medzi stranami nebolo sporné, že strany sporu sú rodičmi mal. syna R.,
ktorý bol na čas po rozvode rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky (žalovanej). Žalovaná tak
v dotknutom byte uspokojuje nie len svoju bytovú potrebu, ale i bytovú potrebu mal. R., ktorý v byte
býva od malička a dotknutý byt pre neho predstavuje domov, kde má vytvorené svoje zázemie, pocit

bezpečia a istoty. Zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním bytu do výlučného vlastníctva
žalobcu by za danej situácie znamenalo, že mal. R. by bol nútený spolu so žalovanou byt opustiť a
vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná nemá inú možnosť bývania (napr. v nehnuteľnosti, ktorej by bola
podielovou spoluvlastníčkou), hľadať iné možnosti bývania, čím by sa značne naštrbil jeho pocit istoty
a rodinného zázemia. Žalovaná by navyše ani po vyplatení vyrovnacieho podielu nedisponovala takými

finančnými prostriedkami, ktoré by jej umožnili kúpiť porovnateľný byt a tam vytvoriť synovi nové stabilné
zázemie. Tu súd poukazuje, že žalovaná má 55 rokov, je zamestnaná v pracovnom pomere na dobu
určitú (aktuálne len do 31.03.2025), jej mesačný príjem predstavuje sumu 840 eur a je osobou zdravotne
ťažko postihnutou, ktoré skutočnosti vo svojom súhrne podstatným spôsobom diskvalifikujú žalovanú
z možnosti zabezpečenia potrebných finančných prostriedkov umožňujúcich nadobudnutie vlastnej

nehnuteľnosti, čím je žalovaná aj so svojim synom odkázaná na bývanie v danej nehnuteľnosti. Žalovaná
by síce mohla riešiť bytovú otázku prostredníctvom nájmu bytu, pričom vzhľadom na ceny nájmov by
nebola schopná zabezpečiť pre syna porovnateľné bývanie ako majú zabezpečené v dotknutom byte.
Okrem toho nájom bytu predstavuje do istej miery neistotu a obavu z opätovného hľadania novéhobývania v prípade nepredĺženia nájomnej zmluvy alebo v prípade výpovede z nájmu bytu, čo by mohlo
mať negatívny dopad najmä na zdravý psychický vývoj mal. R.. Súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že
mal. R. je vo veku, kedy by zmenu prostredia zvládol. Mal. R. je vo veku 16 rokov v období dospievania,

ktoré obdobie je pre každé dieťa veľmi náročné a zložité. Súd má za to, že práve v tomto období sú deti
zraniteľnejšie a vyžadujú si stabilitu najmä v rodinnom prostredí. Deti v tomto veku vnímajú zásadné
životné zmeny oveľa citlivejšie ako deti mladšie, pretože vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť už
dokážu chápať význam a následky týchto zmien. Pre nedostatok životných skúseností však tieto môžu
vyhodnotiť nesprávne, čo môže mať negatívne následky na ich ďalší psychický vývoj. Súd pripomína,

že právo na ochranu domova garantujú viaceré medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika
viazaná, napr. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo špeciálne vo vzťahu
k deťom Dohovor o právach dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že domov je jednou zo základných
ľudských životných potrieb, bez ktorej nemožno spokojne žiť. V prípade detí, ktorých rodičia prestali
spolu žiť (ako je tomu aj v tomto prípade), domov aspoň čiastočne nahrádza kompletnú rodinu a
zostáva ako istota, ktorá je predpokladom pre ich zdravý telesný a duševný vývoj. Vzhľadom na uvedené

dospel súd k záveru, že záujem žalovanej na ponechaní podielového spoluvlastníctva je prioritnejší ako
záujem žalobcu na jeho zrušení. Žalobca má aktuálne zabezpečené bývanie v nehnuteľnosti, ktorej
je podielovým spoluvlastníkom a nie je tak odkázaný na bývanie v spornej nehnuteľnosti. Ak by aj
prišlo k predaju tejto inej nehnuteľnosti (žalobca tento zámer súdu prezentoval), žalobca by mal reálnu
možnosť z výťažku si zabezpečiť iné vlastné bývanie. Pokiaľ žalobca videl riešenie situácie v tom, že

po nadobudnutí výlučného vlastníctva k spornému bytu by mal. R. zostal bývať s ním v tomto byte, na
tomto mieste súd uvádza, že za stavu, kedy je mal. R. zverený do osobnej starostlivosti žalovanej, by
sa takýmto riešením zmarila možnosť žalovanej osobne sa starať o mal. R., ktorá povinnosť jej bola
uložená rozhodnutím súdu.

11. S poukazom na uvedené, za zistenia, že dotknutá nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl v odkázanosti žalovanej a jej mal. syna na bývanie v
dotknutej nehnuteľnosti, čiastočne i v sociálnej situácii žalovanej (nízky príjem, pracovný pomer na dobu
určitú, zdravotný stav) ale najmä v osobnej väzbe mal. R. k danej nehnuteľnosti, zamietol súd žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná

dôvody hodné osobitného zreteľa uplatnila až v poslednom štádiu konania, toto je síce pravda, avšak
vyjadrenie žalovanej bolo žalobcovi riadne doručené, k tomuto sa na pojednávaní vyjadril a nevznikla
potreba z tohto dôvodu pojednávanie odročiť. Súd preto nemal dôvod na vyjadrenie žalovanej, ktorým
sa dovolávala dôvodov hodných osobitného zreteľa, neprihliadnuť.

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

13. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.