Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Eliaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/20/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723010012
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3723010012.2
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša
a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar.
XX. XX. XXXX v C., trvale bytom B. D. B. XXX, B. D. B., okr. E., zločin vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. a) Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí dňa 27. marca 2025, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. PB-1T/4/2023, zo dňa
05. novembra 2024 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. PB-1T/4/2023, zo dňa
05. novembra 2024 bolo podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku rozhodnuté o oslobodení
obžalovaného A. B. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Považskej Bystrici
sp. zn. Pv. 143/22/3306-39 zo dňa 17.01.2023 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa 23. marca 2022 v čase o 09.26 h sa dopravil na osobnom motorovom vozidle
zn. HYUNDAI Santa Fe, evidenčného čísla E. F., na parkovisko pred administratívnu budovu číslo
XXX v obci C., okres G., následne po vystúpení z vozidla, vošiel neuzamknutým zadným vchodom do
administratívnej budovy, kde má kancelárske priestory aj spoločnosť H. C. X, I. v reštrukturalizácii, kde
na prvom poschodí jej vnútorných priestorov sa stretol s konateľom spoločnosti H. C. X I..
v reštrukturalizácii, G. G. C., s ktorým dovtedy bol len v telefonickom kontakte, následne po predstavení
sa spoločne vošli do zasadacej miestnosti, kde obv. A. B.
odG.G.C.žiadalzaplateniesumyvovýške40.000,-€,ktorúspoločnostiJ.I.,I.,B.D.B.XXX,zastúpenej
konateľom obv. A. B., dlží spoločnosť H. C. X I. v reštrukturalizácii, ako aj z dôvodu subdodávky, ktorú
vykonával G. G. C. pre spoločnosť H. K., I., C. XXX, L. G., po čom G. G. C. uviedol obvinenému, že
firma H. C. X, I. je v konkurze a so všetkými finančnými prostriedkami, ako aj prístupom
k účtu, už nedisponuje, nakoľko ich prebral konkurzný správca a tiež nie je vlastníkom spoločnosti H.
K., I., preto mu nemôže žiadanú sumu zaplatiť, po čom obv. A. B. povedal, že mu to je jedno, že mu má
dať peniaze najneskôr do jedného týždňa,
na argument G. G. C., že uvedenú finančnú sumu nemá, obv. A. B. zareagoval tak, že sa začal G.
G. C. vyhrážať, Že ak mu nezaplatí, tak mu zapáli dom, ktorý nazval „búdkou pri Senci", tiež fyzickou
likvidáciou jeho osoby a zabitím jeho rodiny s tým, že si môže objednať „feťáka" za 20,- €, ktorý mu
zabije rodinu, tieto vyhrážky zopakoval minimálne tri krát, po čom sa ho G. G. C. snažil ukľudniť, pričom
následne obv. A. B. vytiahol spoza chrbta lovecký nôž dĺžky približne 30 cm,
aj s rukoväťou, G. G. C. začal pred ním cúvať, obv. A. B. kráčal smeromk nemu až po stôl, keď už G. G. C. nemal kam ustúpiť, zahnal sa smerom zospodu pravou rukou, v ktorej
držal nôž a bodol smerom na oblasť genitálií G. G. C., ktorý obvineného držal za ramená a odtláčal ho,
G. G. C. mal výškovú prevahu
a bodnutiu uhol ľavou nohou, pričom nožom mu rozrezal na vnútornej strane 1'avého stehna nohavice
- rifle zn. GANT a spôsobil plytký škrabanec na vnútornej strane ľavého stehna dĺžky 2 cm, v ktorom sa
nachádzajú dve drobné povrchové narezania povrchovej časti pokožky v dĺžke asi 1-2 mm, následne
sa obv. A. B. znova rovnakým spôsobom zahnal na oblasť' genitálií G. G. C., ktorý znova nohou uhol
a nožom mu rozrezal nohavice na prednej ploche hornej časti ľavého stehna a spôsobil mu škrabanec
o dĺžke asi
2 cm bez známok krvácania, potom sa obv. A. B. rozohnal a smeroval bodnutie nožom na ľavú oblasť'
rebier, čo G. G. C. rukou vykryl bez utrpenia zranenia, G. G. C. sa po tomto prehol chrbtom nad stôl
tak, že skoro na ňom ležal, nohy mal na zemi, počas čoho ho obv. A. B. držal za pravý rukáv svetra
zn. GANT, ktorý mu týmto roztiahol, natlačil sa na neho a priložil mu nôž na krk so slovami: „máš na to
týždeň", po čom G. G. C. pustil, vybehol zo zasadacej miestnosti, zbehol dole schodmi, opustil budovu
zadným vchodom a z areálu odjazdil na svojom vozidle v čase 10.01 h, čím uvedeným konaním G. G.
C. spôsobil drobné zranenia, ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného.
Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodil nasledovne:
„Okresnému súdu Pov. Bystrica bola dňa 17.01.2023 podaná obžaloba na obv. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák.
s poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
dňa 23. marca 2022 v čase o 09.26 h sa dopravil na osobnom motorovom vozidle
zn. HYUNDAI Santa Fe, evidenčného čísla E. F., na parkovisko pred administratívnu budovu číslo XXX
v obci C., okres Púchov, následne po vystúpení z vozidla, vošiel neuzamknutým zadným vchodom do
administratívnej budovy, kde má kancelárske priestory aj spoločnosť H. C. X, I. v reštrukturalizácii, kde
na prvom poschodí jej vnútorných priestorov sa stretol s konateľom spoločnosti H. C. X I..
v reštrukturalizácii, G. G. C., s ktorým dovtedy bol len v telefonickom kontakte, následne po predstavení
sa spoločne vošli do zasadacej miestnosti, kde obv. A. B.
odG.G.C.žiadalzaplateniesumyvovýške40.000,-€,ktorúspoločnostiJ.I.,I.,B.D.B.XXX,zastúpenej
konateľom obv. A. B., dlží spoločnosť H. C. X I. v reštrukturalizácii, ako aj z dôvodu subdodávky, ktorú
vykonával G. G. C. pre spoločnosť H. K., I., C. XXX, L. G., po čom G. G. C. uviedol obvinenému, že
firma H. C. X, I. je v konkurze a so všetkými finančnými prostriedkami, ako aj prístupom
k účtu, už nedisponuje, nakoľko ich prebral konkurzný správca a tiež nie je vlastníkom spoločnosti H.
K., I., preto mu nemôže žiadanú sumu zaplatiť, po čom obv. A. B. povedal, že mu to je jedno, že mu má
dať peniaze najneskôr do jedného týždňa,
na argument G. G. C., že uvedenú finančnú sumu nemá, obv. A. B. zareagoval tak, že sa začal G.
G. C. vyhrážať, že ak mu nezaplatí, tak mu zapáli dom, ktorý nazval „búdkou pri Senci“, tiež fyzickou
likvidáciou jeho osoby a zabitím jeho rodiny s tým, že si môže objednať „feťáka“ za 20,- €, ktorý mu
zabije rodinu, tieto vyhrážky zopakoval minimálne tri krát, po čom sa ho G. G. C. snažil ukľudniť, pričom
následne obv. A. B. vytiahol spoza chrbta lovecký nôž dĺžky približne 30 cm, aj
s rukoväťou, G. G. C. začal pred ním cúvať, obv. A. B. kráčal smerom
k nemu až po stôl, keď už G. G. C. nemal kam ustúpiť, zahnal sa smerom zospodu pravou rukou, v ktorej
držal nôž a bodol smerom na oblasť genitálií G. G. C., ktorý obvineného držal za ramená a odtláčal ho,
G. G. C. mal výškovú prevahu
a bodnutiu uhol ľavou nohou, pričom nožom mu rozrezal na vnútornej strane ľavého stehna nohavice -
rifle zn. GANT a spôsobil plytký škrabanec na vnútornej strane ľavého stehna dĺžky 2 cm, v ktorom sa
nachádzajú dve drobné povrchové narezania povrchovej časti pokožky v dĺžke asi 1-2 mm, následne
sa obv. A. B. znova rovnakým spôsobom zahnal na oblasť genitálií G. G. C., ktorý znova nohou uhol
a nožom mu rozrezal nohavice na prednej ploche hornej časti ľavého stehna a spôsobil mu škrabanec
o dĺžke asi
2 cm bez známok krvácania, potom sa obv. A. B. rozohnal a smeroval bodnutie nožom na ľavú oblasť
rebier, čo G. G. C. rukou vykryl bez utrpenia zranenia, G. G. C. sa po tomto prehol chrbtom nad stôl tak,
že skoro na ňom ležal, nohy mal na zemi, počas čoho ho obv. A. B. držal za pravý rukáv svetra zn. GANT,
ktorý mu týmto roztiahol, natlačil sa na neho a priložil mu nôž na krk so slovami: „máš na to týždeň“,po čom G. G. C. pustil, vybehol zo zasadacej miestnosti, zbehol dole schodmi, opustil budovu zadným
vchodom a z areálu odjazdil na svojom vozidle v čase o 10.01 h, čím uvedeným konaním G. G. C.
spôsobil drobné zranenia, ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie.
OkresnýsúdTrenčín,rozsudkomsp.zn.PB-1T/4/2023-346zodňa05.11.2024,obž.A.B.spodobžaloby
za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák.
s poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zák., oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr. por., lebo nebolo dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný
Súd na základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
dospel k záveru, že pri použití zásady „in dubio pro reo" nie je možné spoľahlivo rozhodnúť, že sa
obžalovaný trestného činu dopustil a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Rozsudok okresného súdu nepovažujem za zákonný a opodstatnený, lebo súd nesprávne vyhodnotil
zabezpečené dôkazy, a to najmä výpovede pošk. G. G. C., vykonané znalecké dokazovanie a ďalšie
zabezpečené dôkazy.
Svedok - pošk. G. G. C. v podstate uviedol, že dňa 23.03.2022 sa
sobžalovanýmstretlinachodbepredzasadačkou,potomišlidozasadačky.Stáliobaja,pričomsabokom
opierali o stôl v zasadačke. Stáli od seba asi meter. Neskôr si uvedomil, že už vtedy mal stále pravú
ruku tak trochu za chrbtom a aj ku nemu stál ľavým bokom. A. B. mu povedal, že mu má, ako osoba
zaplatiť sumu 40.000,- €, ktoré mu spoločnosti H. C. X I. a H. K. dlžia. Na čo mu vysvetlil, že v rámci
konkurzu má všetky finančné prostriedky a prístupy k účtu na starosti pridelený konkurzný správca a on
už bohužiaľ nevie disponovať majetkovými prostriedkami spoločnosti. Tiež mu vysvetlil, že
pri spoločnosti H. K. nie je ani majiteľ ani konateľ spoločnosti a nevie plniť nič za túto spoločnosť.
Zo začiatku bol A. B. kľudný, myslel si, že si to vysvetlia. No po jeho vysvetlení a objasnení situácie
spoločnosti A. B. povedal, že mu to je jedno, že mu peniaze má dať práve on a že mu dáva týždeň na
uhradenie. On mu povedal, že toľko prostriedkov ani nemá, a nevie mu plniť za tieto spoločnosti jeho
nároky. Potom sa mu začal vyhrážať, že mu zapáli dom, ktorý nazval „búdkou pri Senď, vyhrážal sa
mu likvidáciou
a zabitím rodiny, rovnako spomenul, že si môže objednať nejakého „feťáka“ za 20,- €, ktorý mu zabije
rodinu. On sa situáciu snažil ukľudniť, uzavrieť s ním rozhovor. Tieto vyhrážky, že mu zapáli, dom, že ho
zabije a aj jeho rodinu zopakoval minimálne trikrát. Potom nastal moment, že si myslel, že už sa otáča
a ide preč, keď spoza chrbta vytiahol veľký lovecký nôž,
o dĺžke asi 30 cm aj s rukoväťou. Keď videl, čo drží v ruke, začal ustupovať smerom
do zasadačky, lebo A. B. bol bližšie ku dverám, následne išiel smerom ku nemu, on prišiel až ku stolom,
ktoré boli zložené do písmena „U“, nemal už kam ustúpiť, ako ku nemu A. B. pristúpil, v pravej ruke držal
ten nôž a zahnal sa pravou rukou zospodu a nožom mu mieril na genitálie. On sa uhol ľavou nohou,
ale cítil, že mu prerezal nohavice - rifle
aspravilmuškrabanecčepeľounavnútornomľavomstehne.Týmistýmspôsobomsazahnaldruhýkráta
znova mu mieril nožom na genitálie, pričom sa znova, čo najviac ľavou nohou uhol, a už mu len druhýkrát
zarezal do nohavice, no nohy sa nedotkol čepeľou. Pritom, ako sa takto dvakrát na neho zahnal, tak
sa snažil rukami ho za ramená odtlačiť. Tretie zahnatie bolo už smerom na ľavú časť rebier, toto ale
vykryl ľavou rukou, takže ho tým nožom netrafil. Ako ho odtláčal, tak A. B. ho ľavou rukou držal za rukáv
pravej ruky, tlačil sa
na neho, on bol chrbtom naklonený nad stolom, skoro na ňom ležal, pričom nohami bol
na zemi, pravou rukou, v ktorej A. B. držal nôž mu tento nôž pritlačil na krk ostrou časťou, on ľavou rukou
mu tú pravú ruku odtláčal, ale tam už mal pocit, že keby chcel, tak mu do toho krku zareže, ale myslí si,
že to už nechcel, len mu držal ten nôž na krku a zopakoval mu, že má týždeň. Tie vyhrážky už potom
neopakoval. Ale tie tri zahnatia, dvakrát na genitálie a raz na rebrá, ak by sa neuhol alebo nekryl, tak ho
ozaj bodne. Pritom, keď už začal na neho útočiť tým nožom, tak A. B. už nič nehovoril, no ani on, bol v
šoku, snažil sa brániť. Ale nechcel ho žiadnym spôsobom udrieť, alebo pacifikovať, aby ho ešte viacej
nevyprovokoval a aby mu A. B. ešte viac neublížil, alebo aby on neublížil jemu.
G. G. C. o sebe uviedol, že je vysoký 198 cm, váhu má 110 kg, pričom robil box
a trénoval MMA zápasy, teda, keby chcel, tak nemusel byť taký pasívny, no nechcel ísť
do protiútoku, lebo by to dopadlo zle buď pre A. B. alebo pre neho. A. B. je vysoký cca 175 cm, a váhu
by mu odhadol na 80 kg. Ale silu mal, aj tie švihy tým nožom boli rázne, silné, nie len také naznačovanie.Po tej poslednej vete A. B., že „má týždeň“, ho pustil, otočil sa, nôž si niekde dal, vybehol zo zasadačky,
rýchlo zbehol po schodoch
a vyšiel z administratívnej budovy zase zadným vchodom. Keď pozeral kamerový záznam, tak vonku
už išiel kľudným krokom, neutekal. Podľa záznamu bolo presne 10.00 h. Po tomto išiel dole zamknúť
dvere a cestou už volal políciu. Budova má kameru snímajúcu predný vchod
a zadný vchod. V budove nie je žiadna funkčná kamera. A. B. ho žiadnym spôsobom nekontaktoval pred
touto návštevou, nemal vedomosť o tom, že príde. Bola to čistá náhoda, že ho tam vôbec našiel, lebo sa
tam ozaj len zastavoval na pár desiatok minút. Ale evidentne vedel, že majú predný a zadný vchod. On
sa ho počas rozhovoru nesnažil vyprovokovať, snažil sa mu kľudne vysvetliť situáciu, dokonca ani on
nepoužíval vulgarizmy. Takisto hovoril hlasnejšie, ale krik to nebol. Neutrpel také zranenie, ktoré by si
vyžiadalo lekárske ošetrenie, má len škrabanec na vnútornom stehne, úplne plytký. Na pravom predlaktí
má nejaké stopy po tom, čo ho vlastne chytil za ten rukáv. A. B. mal tmavú bundu do pása, na pleci mal
logo firmy „J.“, a potom na kamere videl, že to má aj na chrbte, mal tmavé nohavice
a červené tenisky. Pokiaľ sa týka noža, tak nevie kde ho mal, on videl, že má čiernu rukoväť
a šedú čepeľ, takú matnú, nebol to klasický kuchynský nôž, skôr taký lovecký, mal aj také zúbky na vrchu
čepele. Zo znaleckého posudku G. M. H., znalca z odboru psychológie, odvetvíš klinická psychológia
dospelých,ktorývykonalpsychologickévyšetreniepošk.G.G.C.vyplýva,žejehointelektovéschopnosti
a výkony sa nachádzajú
v pásme populačného nadpriemeru, resp. v pásme ľahko nadpriemernej inteligencie. Zforenzného
hľadiska kognitívne schopnosti nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv
na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežil
a ktorých sa zúčastnil priamo. Je orientovaný všestranne správne, nie sú prítomné poruchy vnímania
a myslenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne chápať realitu. Všeobecná psychologická
vierohodnosť je zachovaná. Všeobecná psychologická vierohodnosť je určitý predpoklad toho, ako je
poškodený po psychologickej stránke schopný, resp. spôsobilý vnímať, chápať a interpretovať realitu.
Znalec ďalej uviedol, že na základe vyšetrenia poškodeného je toho názoru, že v situáciách záťaže má
zvýšený sklon k účelovému spracovávaniu skutočností, to znamená, že svoje správanie ako aj globálne
situáciu vyhodnocuje cez prizmu vlastných potrieb a cieľov.
Zo znaleckého posudku N. O. C., znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, je zrejmé,
aké zranenia pošk. G. G. C. utrpel, pričom zranenia vznikli špicou čepele bodnorezného nástroja, avšak
nespôsobili obmedzenie poškodeného v obvyklom spôsobe života
Zo znaleckého posudku KEU PZ Slovenská Ľupča z odvetvia mechanoskopie vyplýva, že poškodenia
zistené na predložených nohaviciach vykazujú znaky bodnorezného poškodenia vytvoreného ostrím
predmetu, napr. čepeľou noža, ktorého vrchná strana vykazovala hrubšiu pôsobiacu plochu a spodná
strana bola užšia s ostrím. Mechanické poškodenia tkaniny nevykazovali špecifické znaky potrebné
na individuálnu identifikáciu predmetu, ktorého pôsobením boli vytvorené. Vypočutý znalec N. N. N.
P. podrobne popísal metodiku vypracovania znaleckého posudku a na položené otázky na základe
zistených skutočností doplnil závery znaleckého posudku, pričom pri vypracovaní znaleckého posudku
mal k dispozícii jednak rifle, ako aj časť vyšetrovacieho spisu, ktorý bol potrebný. Takže
pri vypracovaní znaleckého posudku bol oboznámený s tým, akým spôsobom podľa tvrdenia
poškodeného malo dôjsť k porušeniu týchto riflí. Na základe skúmania jednoznačne vylúčil znalec
možnosť, že by mohol určiť presnú dĺžku čepele. Avšak poškodenia tkanív na rifliach vykazovali znaky
poškodenia spôsobené nožom s hrubším chrbátom, čo dáva záver, že
k poškodeniu nedošlo bežným nožom, alebo nožíkom, napr. o dĺžke čepele 10 cm alebo bežným
kuchynským nožom, ale takéto poškodenie materiálu muselo byť spôsobené loveckou dýkou a podobne,
čo máva obvykle dlhšiu čepeľ. Mechanizmus vzniku tohto poškodenia znalec určil bodno-rezným
konaním a vzhľadom na štruktúru rezu určil, že v čase poškodenia nohavíc tupá strana noža bola hore
a ostrie smerovalo dole. Znalec uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou nemohlo vzniknúť toto
poškodenie len samotným rezným pôsobením, ale muselo vzniknúť aj bodnutím do predmetu, i keď
vzhľadom na zranenia poškodeného sa nemuselo jednať vôbec o veľkú intenzitu. Pod akým uhlom došlo
k tomuto prerezaniu, znalec určiť nemôže. Nemôže vylúčiť ani potvrdiť, na základe skúmania, či si takéto
zranenie
a poškodenie nohavíc mohol spôsobiť sám poškodený, avšak nepredpokladá, že poškodenie nohavíc
by vzniklo tak, že by nohavice boli vyzlečené. S najväčšou pravdepodobnosťou v čase vzniknutia týchto
poškodení ich mal poškodený oblečené.Zo znaleckého posudku KEU PZ Slovenská Ľupča z odvetvia kriminalistickej genetickej analýzy vyplýva,
že biologický materiál červenej farby v mieste poškodenia nohavíc dokazuje prítomnosť ľudskej krvi.
Krvné škvrny sa nachádzali vo väčšej miere na vnútornej strane nohavíc, čo naznačuje stranu, na
ktorej boli prvotne vytvorené. Škvrny vytvorené dostatočným objemom krvi presiakli na vonkajšiu stranu
nohavíc. Škvrny vytvorené menším objemom krvi na vnútornej strane nohavíc sa absorbovali do tkaniny,
ale vzhľadom
na hrubšiu štruktúru bavlnenej džínsovej tkaniny nedošlo k presiaknutiu škvŕn na vonkajšiu stranu
nohavíc.
Z vykonaného vyšetrovacieho pokusu s fotodokumentáciou vyplynul záver, že útok vedený nožom voči
telu pošk. G. G. C., ako aj porezania nožom na tele poškodeného a prerezania nohavíc, mohol byť
vykonaný tak, ako uviedol poškodený.
Zo zabezpečeného kamerového záznamu je preukázané, že obžalovaný dňa 23.03.2022 v čase o 09.28
h vchádza cez zadný vchod do budovy a v čase o 10.00.44 h (na zázname je čas posunutý o 1 hodinu
dopredu) vychádza z budovy zadným vchodom a následne nastupuje
do vozidla, na ktorom prišiel. Z kamerového záznamu je tiež zrejmé, že pri príchode
s vozidlom prišiel ku zadnému vchodu do budovy, pričom následne zacúval
na najvzdialenejšie parkovacie miesto z bočnej strany budovy.
Zo zabezpečeného zvukového záznamu z tiesňovej linky 158 z telefonátu pošk.
G. G. C. vyplýva, že predmetný skutok telefonicky oznámil dňa 23.03.2022
o 10.01 h, teda bezprostredne po tom, čo obžalovaný vyšiel z budovy dňa 23.03.2022
o 10.00.44 h. Z prehratia zvukového záznamu mám za to, že poškodený podľa intonácie jeho hlasu bol
pri oznamovaní skutku skutočne v strese.
Z obhliadky ošatenia pošk. G. G. C. s fotodokumentáciou je zrejmé, že modré rifle zn. GANT, ktoré mal
oblečené sú poškodené rozrezaním na dvoch miestach
na ľavom vnútornom stehne.
Som toho názoru, že súd po vyhodnotení vyššie uvedených zabezpečených dôkazov, najmä výpovede
poškodeného, ktorá je podporená zabezpečenými objektívnymi dôkazmi, mal ustáliť záver, že
predmetný skutok spáchal obž. A. B..
Pokiaľ sa týka argumentácie súdu ohľadne noža, že sa malo jednať o lovecký nôž
o celkovej dĺžke 40 cm, tak toto poškodený neuvádzal, uvádzal dĺžku noža asi 30 cm, ale aj
s čepeľou. Pokiaľ sa týka argumentácie súdu ohľadne ukrytia noža, tak ošatenie, najmä bunda, tzv.
bombera, ktorú mal obžalovaný počas celej doby oblečenú, umožňovala takýto nôž skryť nielen za
pásom nohavíc vzadu, ale pripadne aj v puzdre umiestnenom na chrbte, pričom keďže počas celej
doby nesedel, umožňovalo mu to bezproblémovú chôdzu. Rovnako pri nasadaní do vozidla, kedy si mal
dať bundu dole, nie je vylúčené, že spolu s touto si mohol odložiť aj nôž, pričom zábery z kamery s
prihliadnutím na vzdialenosť, kde zaparkoval vozidlo, nie sú tak detailné, teda nie je možné rozpoznať
ani prípadnú manipuláciu s nožom. Vo vzťahu ku kamerovému záznamu tiež uvádzam, že obžalovaný
pri príchode s vozidlom prišiel najskôr ku zadnému vchodu do budovy, pričom následne zacúval na
najvzdialenejšie parkovacie miesto z bočnej strany budovy, teda v tomto čase si mohol všimnúť, že
nad zadným vchodom je kamera a tomuto mohol prispôsobiť svoje správanie. Vo vnútri budovy žiadne
kamery nie sú a žiadna kamera nebola ani v zasadačke, v ktorej sa nachádzal iba dataprojektor. Vo
vzťahu k prípadnému skoršiemu zaisteniu páchateľa uvádzam, že
zo záznamov operačného strediska na č.l. 205-207 je zrejmý celý priebeh postupu polície, ktorá po
vykonaní lustrácie vozidla požiadala operačné strediská podľa možnej trasy presunu vozidla o pátranie
po vozidle, ktoré bolo nájdené hliadkou polície dňa 23.03.2022 o 12.15 h
a keďže vozidlo vtom čase už bolo zaparkované vo dvore domu vo Vinohradoch nad Váhom 197, hliadka
bola vyrozumená, aby vtom čase nekontaktovala podozrivého, pričom až
po vykonaní potrebných úkonov vyšetrovateľ PZ následne požiadal o súhlas na zadržanie podozrivého,
ktorý bol prokurátorom udelený dňa 23.03.2022 o 21.00 h., teda bolo potrebné dodržať procesný postup.Znalkyňa z odboru zdravotníctva v znaleckom posudku uviedla, že k vzniku povrchového zranenia s
najväčšou pravdepodobnosťou došlo útokom, a to bodnorezným spôsobom. Na hlavnom pojednávaní
pripustila, že sa jednalo o zranenie pri útoku reznom.
V tejto súvislosti s prvotným vyjadrením znalkyne poukazujem na znalecký posudok
KEU PZ Slovenská Ľupča z odvetvia mechanoskopie a najmä výsluch znalca
N. N. N. P. na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že poškodenia tkanív
na rifliach vykazovali znaky poškodenia spôsobené nožom s hrubším chrbátom, čo dáva záver, že k
poškodeniu nedošlo bežným nožom alebo bežným kuchynským nožom, ale takéto poškodenie materiálu
muselo byť spôsobené loveckou dýkou a podobne, čo máva obvykle dlhšiu čepeľ. Mechanizmus vzniku
tohto poškodenia znalec určil bodno-rezným konaním
a vzhľadom na štruktúru rezu určil, že v čase poškodenia nohavíc tupá strana noža bola hore a ostrie
smerovalo dole. Znalec vylúčil, resp. uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou nemohlo vzniknúť toto
poškodenie len samotným rezným pôsobením, ale muselo vzniknúť aj bodnutím do predmetu. Znalec
tiež uviedol, že nepredpokladá, že poškodenie nohavíc by vzniklo tak, že by nohavice boli vyzlečené. S
najväčšou pravdepodobnosťou v čase vzniknutia týchto poškodení ich mal poškodený oblečené.
Vo vzťahu k úvahám súdu o tom, či skutočne obžalovaný použil takú intenzitu útoku, že by až roztrhli
rifľovú tkaninu, a to bodnutím a zranenie bolo len povrchové, uvádzam, že možno práve okolnosť, že
poškodený sa v minulosti venoval bojovým športom, mu umožnilo aktívne sa vyhýbať intenzívnejšiemu
zásahu nožom, pričom nechcel byť aktívny, aby to nedopadlo horšie.
Vo vzťahu k logike konania a motívu obžalovaného poukazujem aj na to, že prišiel
do firmy až z okresu Galanta, a to i napriek tomu, že nebol na stretnutí s poškodeným žiadnym spôsobom
dohodnutý, naviac v tom čase bol PN v súvislosti s ochorením Covid 19, pričom sa možno domnievať,
že skutočnosť, že mu niekto v čase koronavírusovej situácie dlhuje sumu okolo 40.000,- Eur môže byť
podnetom na konanie, ktoré nemá reálne vysvetliteľný logický podklad.
S úvahou súdu o tom, že poškodený nemal motív na takéto konanie, resp. oznámenie, súhlasím, pričom
považujem za potrebné uviesť, že pošle.. G. G. C. predmetný skutok telefonicky oznámil dňa 23.03.2022
o 10.01 h, teda bezprostredne po tom, čo obžalovaný vyšiel z budovy dňa 23.03.2022 o 10.00.44 h.
a zo zvukového záznamu je zrejmé, že pri oznamovaní skutku bol skutočne v strese. Mám za to, že
vzhľadom na tieto časové relácie je vylúčené, aby si poškodený v priebehu jednej minúty vymyslel a
popísal takýto „hodnoverný príbeh“ a bezprostredne po tom sám vyrobil dôkazy tým, že by si sám
bodno-rezným konaním spôsobil poranenie cez oblečené rifľové nohavice veľkým loveckým nožom,
ktorým v kuchynke na firme ani nedisponujú, a to v čase najneskôr do 10.44 h, kedy bol na mieste činu
prvotne kontaktovaný vyslanou hliadkou polície, čo vyplýva zo záznamu
z operačného strediska. Skutočnosti od počiatku uvádzané poškodeným boli podporené následne
vykonanými dôkazmi, najmä znaleckým dokazovaním, pričom tvrdenie poškodeného o použití veľkého
loveckého noža o celkovej dĺžke asi 30 cm na útok, je nepochybne preukázané práve znaleckým
dokazovaním z odvetvia mechanoskopie podľa ktorého poškodenia tkanív na rifliach vykazovali znaky
poškodenia spôsobené nožom s hrubším chrbátom, teda k poškodeniu nedošlo bežným nožom alebo
bežným kuchynským nožom, ale takéto poškodenie materiálu muselo byť spôsobené loveckou dýkou
a podobne. Mechanizmus vzniku tohto poškodenia znalec určil bodno-rezným konaním a vzhľadom na
štruktúru rezu určil, že v čase poškodenia nohavíc tupá strana noža bola hore a ostrie smerovalo dole.
Znalec vylúčil, resp. uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou nemohlo vzniknúť toto poškodenie
len samotným rezným pôsobením, ale muselo vzniknúť aj bodnutím do predmetu. Znalec tiež uviedol,
že nepredpokladá, že poškodenie nohavíc by vzniklo tak, že by nohavice boli vyzlečené. S najväčšou
pravdepodobnosťou v čase vzniknutia týchto poškodení ich mal poškodený oblečené.
Vyhodnotením vykonaného rozsiahleho dokazovania mám za to, že výpoveď poškodeného, resp. ním
uvádzané konkrétne okolnosti spáchania skutku sú vo veľmi dobrej zhode s vykonanými znaleckými
dokazovaniami a v spojení s ostatnými objektívnymi zabezpečenými dôkazmi (kamere záznam, zvuková
nahrávka) vytvárajú logicky naväzujúci sled udalostí, pričom opakovane poukazujem na to, že je takmer
nemožné, aby si poškodený
v priebehu jednej minúty vymyslel tak perfektný popis celého skutku, ktorý je potvrdený aj znaleckým
dokazovaním.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že súd na základe zisteného skutkového
stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por., mal konanie obž. A. B. právne kvalifikovať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.
a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. a/
Tr. zák., a za tento trestný čin mu mal uložiť primeraný trest.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti považujem moje odvolanie za odôvodnené a
navrhujem,
aby Krajský súd v Trenčíne vyhovel môjmu odvolaniu, aby podľa § 321 ods. 1
písm. d/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. PB-1T/4/2023-346 zo dňa 05.11.2024,
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil trestnú vec obž. Jozefa Václava Okresnému súdu Trenčín, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
Obžalovaný ako aj jeho obhajca prítomní pri vyhlásení rozsudku okresného súdu sa vzdali práva
na podanie odvolania voči nemu. K podanému odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu
písomne vyjadril obžalovaný, ktorý v súvislosti s prokurátorom namietanej odvolacej argumentácií
uviedol nasledovné:
„V trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
D. B. XXX, Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Považskej Bystrici pod sp. zn.
1T/4/2023 rozhodol tak, že oslobodil obžalovaného spod obžaloby, nakoľko dospel k záveru, že nebolo
v konaní dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Obhajkyňa obžalovaného, ktorá je dlhodobo práceneschopnou v súvislosti
s ochorením chrbtice a toto ochorenie spôsobuje jej imobilitu, nebola doposiaľ spôsobilá súdu zaslať
vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, avšak spoločne s obžalovaným ihneď
po vyhlásení rozsudku sa vzdali podania odvolania a prejavili súhlas s rozhodnutím súdu.
Po doručení odvolania prokurátora sa domnievajú, že odvolanie je nedôvodné
a dôvody, ktoré sú uvádzané boli vyvrátené najmä samotnými výsluchmi obžalovaného, poškodeného a
svedeckými dôkazmi, znal. posudkami a tieto potvrdili vážne pochybnosti, ktoré nebolo a nie je možné
ich odstrániť. Z uvedených dôvodov aj s poukazom na zásadu
„in dubio pro reo“, je dôvodné žiadať odvolanie prokurátora zamietnuť, čoho sa domáhame a žiadame,
aby tak súd rozhodol.
Zdvorilo žiadam o ospravedlnenie nekonania v predmetnej veci z horeuvedených dôvodov.
Zároveň súdu oznamujem, že som prevzala termín verejného zasadnutia dňa 20.3.2025, verejného
pojednávania sa zúčastním a budem súhlasiť s prejednaním odvolania.“
Odvolací sú považuje za potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok predstavuje v poradí už druhý
rozsudok, ktorý okresný súd vydal v prejednávanom prípade. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. PB-1T/4/2023-313 zo dňa 11.01.2024 okresný súd obžalovaného spod obžaloby v zmysle §
285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný. Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry Považská
Bystrica odvolanie, pričom uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/26/2024-333 zo dňa
14.05.2024bolrozsudokOkresnéhosúduTrenčínzrušenýstým,žesúdbudemusieťnanovovyhodnotiť
vykonané dôkazy a opätovne rozhodnúť.
Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
sa stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol mu vyhovieť. Obhajoba navrhla
odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania prokurátora podľa§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v
uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu formálne namietal
odvolacie dôvody v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., pričom po materiálnej stránke namietal
správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia
dôkazov okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní spáchania skutku obžalovaným, pre ktorý je
stíhaný. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr.
por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom
podľa názoru prokurátora pri správnom hodnotení dôkazov mal okresný súd dospieť k záveru, že skutok
sa stal a spáchal ho práve obžalovaný.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod prokurátora v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na to, že týmto odvolacím dôvodom možno argumentovať len v prípade, ak bol
správne zistený skutkový stav, ktorý však bol súdom nesprávne právne posúdený. Z obsahu odvolania
prokurátora vyplýva, že sa nestotožňuje so správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov a nie právnym
posúdením. Vzhľadom na tieto závery odvolací súd konštatuje, že v dôvodoch odvolania nie je vecne
namietaná existencia chýb v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.
Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená,
že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery,
nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by
bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
dospieťajkinýmdoúvahyprichádzajúcimskutkovýmvýsledkom.Vtakomprípadebytotižnebolomožné
napadnutémurozsudkuokresnéhosúduvytknúťžiadnuvaduvzmysleustanovenia§321ods.1písm.b)
Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by
skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by
nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to,
v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd
na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v
zmysle§285písm.c)Tr.por.bezakýchkoľvekpochybnostínepreukázali,žeskutokspáchalobžalovaný,
pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba.
Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady
„v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania
odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania ani nenamieta, že by skutkové závery
okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní,
resp. že by bol postup okresného súdu rozporný
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha
vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu,
čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery o spáchaní skutku obžalovaným tak, ako
mu to dávala obžaloba za vinu). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah
o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov
nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu
záväzné pokyny
o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový
stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd môže upozorniť
okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.
S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými
pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal
prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia
okresného súdu, o ktorú oprel svoj záver o nepreukázaní spáchania skutku obžalovaným, pre ktorý je
obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v obsahu vykonaného dokazovania.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho
názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné
presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku,
pre ktorý bol na neho podaná obžaloba. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu
v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania
nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o preukázaní, že skutok spáchal obžalovaný. Preto odvolací
súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a nesprávnej aplikácií zásady v pochybnostiach v prospech obvineného
okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil
vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Na základe preskúmania argumentácie prokurátora v dôvodoch jeho odvolania odvolací súd vo svetle
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v dôvodoch odvolania prokurátora ohľadne
zisťovania skutkového stavu veci je poukazované na výpoveď poškodeného, ktorá podľa názoru
prokurátora vyvracia pravdivosť tvrdení obžalovaného. S takouto argumentáciou sa odvolací súd
nemohol stotožniť, nakoľko takýto postup
pri hodnotení dôkazov nie je súladný s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred
úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže
nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti
druhého dôkazu (viď R 6/1970). Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. (a aj v súladeso zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“) dospel k správnemu a zákonnému záveru,
podľa ktorého pri ustaľovaní skutkových okolností prejednávaného prípadu musí vychádzať z verzie
prezentovanej obžalovaným.
K dôvodom odvolania prokurátora ohľadne hodnotenia dôkazov krajský súd považuje za potrebné
uviesť, že prokurátor v tejto svojej argumentácii uvádza, že okresný súd
pri ustaľovaní skutkového stavu nemal vychádzať z výpovede obžalovaného, ale mal vychádzať
z výpovede poškodeného a dožaduje sa, aby nápravu v tomto smere zabezpečil odvolací súd. Odvolací
súd k takejto požiadavke prokurátora v dôvodoch jeho odvolania uvádza, že ako už bolo vyššie uvedené,
takúto právomoc nemá, keďže aj v prípade, ak by v prejednávanom prípade teoreticky nebolo zo strany
okresného súdu postupované
pri hodnotení dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., odvolací súd by mohol upozorniť
okresný súd len na to, v ktorých smeroch by sa malo konanie doplniť, alebo čím by sa mal znovu
zaoberať, nesmel by však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov, teda ani udeľovať
okresnému súdu príkazy, z ktorých konkrétnych dôkazov
(napr. z výpovede poškodeného) by mal vyvodiť svoje skutkové závery.
V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že okresný súd tým, že oslobodil obžalovaného s pod
obžaloby, nepovedal, že sa skutok nestal, len vyslovil záver, že sa nepodarilo preukázať, že skutok
spáchal obžalovaný.
Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád,
vodvolaníprokurátoranevytýkaných,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou
v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.