Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200098
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2523200098.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35
724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, proti žalovanej: A. B., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpená: WEBBER
LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, o zaplatenie 4.478,75 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-6Csp/1/2023-410 zo dňa 2. februára
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 18Csp/59/2019-245 zo dňa 7. októbra 2020 výrokom

I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 26CoCsp/7/2021-290 zo dňa 29. júna 2021
v zmysle ustanovenia § 387 Civilného sporového poriadku rozsudok bývalého Okresného súdu Piešťany
č. k. 18Csp/59/2019-245 zo dňa 7. októbra 2020 potvrdil.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.
novembra 2022 v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku rozsudok Krajského
súdu v Trnave č. k. 26CoCsp/7/2021-290 zo dňa 29. júna 2021 a rozsudok bývalého Okresného súdu
Piešťany č. k. 18Csp/59/2019-245 zo dňa 7. októbra 2020 zrušil a vec v zmysle ustanovenia § 450
Civilného sporového poriadku vrátil bývalému Okresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí a vrátení veci na ďalšie konanie
dovolacím súdom znova vo veci rozhodol rozsudkom č. k. PN-6Csp/1/2023-410 zo dňa 2. februára 2024
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaná
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 488, § 489
Občianskeho zákonníka, § 497, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. g), k), l), § 11 ods. 1 písm. b), § 7 ods.
1, 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 53
ods. 9, § 565, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, § 17 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ao zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, § 39, § 101, §
103 Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah spotrebiteľského
charakteru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.5.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky z
predmetnej zmluvy zo spoločnosti Poštová banka, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako
postupníka. Vo Výzve na zaplatenie zo dňa 27.4.2016 banka upozornila žalovanú na to, že je v

omeškaní s plnením s tým, že v prípade neuhradenia dlžného záväzku v lehote 15 kalendárnych dní od
doručenia výzvy, je banka oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver
za predčasne splatným a žiadať od žalovanej úhradu celej úverovej pohľadávky.

7. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť
pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca nepreukázal doručenie Výzvy zo dňa

27.04.2016 žalovanej, teda táto výzva ani nemohla vyvolať voči žalovanej žiadne účinky. Pohľadávka z
predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu zmluvou zo dňa 6.5.2019 bez toho, aby sa stala splatnou
pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná výnimka zo zákazu prevodu práv vyplývajúcich
zo zmluvy na tretiu osobu v zmysle ustanovenia § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tak
nepreukázal predpoklady pre platné postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy, teda ani predpoklady pre

nadobudnutie týchto práv. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že k zosplatneniu úveru by ani nemohlo
platne dôjsť z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou
starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu nedodržania
postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách
nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným.

8. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalovanej, ktorá žalovaná bola v konaní v celom
rozsahu úspešná, nárok voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

9.Protirozsudkusúduprvejinštancieč.k.PN-6Csp/1/2023-410zodňa2.februára2024podalodvolanie

žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca
v odvolaní uviedol, že v konaní predložil k Výzve zo dňa 27.4.2016 podací hárok č. EPH006816481, z

ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu odoslal predmetnú výzvu prostredníctvom Slovenskej
pošty dňa 27.04.2016 pod č. D. na korešpondenčnú adresu žalovanej, ktorú uviedla vo svojej žiadosti
o úver s poznámkou E., čo sa zhoduje s označením výzvy v jej pravom hornom rohu. S týmto dôkazom
sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a nekriticky len konštatoval nepreukázanie
riadneho doručenia žalovanej bez akékoľvek bližšieho odôvodnenia, či vysporiadania sa s predloženým

dôkazom, ktorý doručovanie Výzvy zo dňa 27.4.2016 preukazuje. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie neobsahuje individuálne skutkové a právne posúdenie veci, nakoľko súd prvej inštancie
nezohľadnil a nevysporiadal sa s dôkazom predloženým žalobcom týkajúcim sa doručovania výzvy
žalovanému a rovnako tak ani nie je zrejmé, aké je právne posúdenie súdu prvej inštancie v otázke
doručovania písomnosti prostredníctvom poštového doručovateľa, resp. právne posúdenie otázky

doručovania v rozsudku úplne absentuje. Žalobca považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že
nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru za absurdný a v rozpore s ustanovením §
45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe tohto nesprávneho záveru súd prvej inštancie posúdil/
vyhodnotilzaneoprávnenýcelýžalobouuplatnenýnárokargumentujúcnedostatkomaktívnejlegitimácie
žalobcu, ktorý sa na základe postúpenia nemohol stať veriteľom nesplatnej pohľadávky. Žalobca v

konaní riadne preukázal splnenie podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. V konaní
bolo preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná
bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to: výzvou zo dňa 27.4.2016
(ku ktorej predložil žalobca podací hárok), výzvou zo dňa 23.5.2016 (ku ktorej predložil žalobca vrátenú

obálku z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote) a ktorú súd prvej inštancie vo svojom posúdení ani len
nespomenul, žalobou právneho predchodcu žalobcu (doručenou žalovanej prostredníctvom samotného
súdu). Z hľadiska obsahu Výzvy zo dňa 23.5.2016 možno nesporne uzavrieť, že v tomto podaní sa
nachádzajú najmenej dva právne úkony postupcu, a to oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnostipohľadávky z úverovej zmluvy a výzva na zaplatenie dlžnej sumy. Konštatovanie súdu prvej inštancie o
nesplnení povinnosti právneho predchodcu žalobcu skúmať bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru je
rovnako arbitrárne a nepreskúmateľné, a to osobitne s dôrazom na popretie existencie listinného dôkazu

predloženého v konaní žalobcom. Žalobca vo Vyjadrení z 24.1.2020, v ktorom súdu prvej inštancie
oznamoval a preukazoval posudzovanie bonity žalovanej, predložil dopyt do sociálnej poisťovne zo dňa
6.7.2015, t. j. deň pred uzatvorením úverovej zmluvy, kde okrem iného sa právny predchodca žalobcu
v niekoľkých otázkach dopytoval sociálnej poisťovne na príjem žalovanej (otázky č. 5 – 10, 16, 17).
Tento výstup údajov zo Sociálnej poisťovne bol prílohou vyjadrenia zo dňa 24.1.2020 pod číslom 2.

s názvom B.. Žalobca má za to, že postup súdu prvej inštancie a odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie sú zjavne arbitrárne, keďže v prejednávanom prípade došlo zo strany súdu prvej inštancie
k popretiu listinných dôkazoch predložených žalobcom, pričom práve z dôvodu absencie týchto listín
súd prvej inštancie zamietol žalobu, resp. dospel k záveru, že právny predchodca neskúmal bonitu
žalovanej v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. S ohľadom na uvedené
je zrejmé, že v rozsudku súdu prvej inštancie je extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným

dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami ako aj hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie bolo
vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú prijaté závery. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za nepredvídateľný a
nepreskúmateľný s ohľadom na množstvo dôkazov ohľadom overovania bonity žalovanej, ktorých
relevantnosť, pravdivosť či dokonca existenciu súd prvej inštancie zjavne a účelovo spochybňoval, resp.

úplne opomenul bez náležitého odôvodnenia. Postup súdu prvej inštancie a odôvodnenie rozsudku
sú zjavne arbitrárne, keďže v prejednávanom prípade došlo zo strany súdu prvej inštancie k popretiu
listinných dôkazov predložených žalobcom vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovanej so zjavne svojvoľným
a ničím nepodloženým odôvodnením, v zmysle ktorého malo dôjsť zo strany súdu prvej inštancie k
vytváraniu objektívne nesplniteľných podmienok pre splnenie povinnosti veriteľa podľa ustanovenia § 7

ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré zároveň ani len okrajovo nevyplývajú z predmetného
zákonného ustanovenia. Pôvodný veriteľ disponoval pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými
informáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovanej a jej
schopnosti predmetný úver splácať a preto je názoru, že pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity
klientadostatočne,atoinadrámecpožadovanýzákonom.Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b, c) Civilného
sporového poriadku) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.478,75 eur s príslušenstvom titulom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom
odvolaciehoprieskumuposúdiť,čipostupomsúduprvejinštanciedošlokporušeniuprávanaspravodlivý
proces, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

13. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo namietanie, že rozsudok súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľný, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal s dôkazmi, ktoré žalobcapredložil na preukázanie svojho nároku a neposkytol odpoveď na rozhodujúce právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu.

14. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

15. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

17. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že
súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku s poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy

a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zvolenému spôsobu rozhodnutia. Tu je potrebné konštatovať,
že závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že
vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi (ods. 16. rozsudku súdu prvej inštancie),
ktoré listinné dôkazy neoznačil a vyššie nie sú uvedené žiadne listinné dôkazy. Ďalej v napadnutom
rozsudku opisuje obsah šiestich listinných dôkazov (ods. 17. – 22. rozsudku súdu prvej inštancie).

Z obsahu spisu je však je však zjavné, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli predložené aj iné
listinné dôkazy, a to podacie hárky, doručenky, predžalobná výzva, oznámenie o postúpení pohľadávok,
dopyt do sociálnej poisťovne, avšak súd prvej inštancie ich v napadnutom rozsudku vôbec neopisuje
aaninehodnotí.Súdprvejinštancieopisujeselektívnevybranéauskutočnenédôkazy,ostatnévykonané
dôkazy neboli súdom prvej inštancie vyhodnotené; z obsahu napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé, čo

bolo ich obsahom. Aj súdom prvej inštancie vybrané a opísané listinné dôkazy v napadnutom rozsudku
nie sú žiadnym spôsobom vyhodnotené, súd prvej inštancie nevytvára ucelený záver o skutkovom
deji. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými
zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom
skutkovom stave. Odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom hodnotenia dôkazov je opísanie úvahy súdu

o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov,
ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Súd vždy uvedie, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu.
Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými
slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosťzisťovaniaskutkovéhostavu,návrhystránnadoplneniedokazovania,čovodôvodnenípreskúmavaného
rozsudku absentuje. Takéto vyhodnotenie dôkaznej situácie absolútne v napadnutom rozsudku nie
je uvedené. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.

V napadnutom rozsudku nie je ani nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových
okolností boli preukázané a ktoré nie a prečo. Tieto nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie zakladajú vadu nepreskúmateľnosti.

18. Súd prvej inštancie založil svoj zamietajúci rozsudok na závere, že v konaní nebolo preukázané,

že by pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanej bola splatnou v čase postúpenia, nakoľko
žalobca nepreukázal doručenie Výzvy zo dňa 27.4.2016 žalovanej. Súd prvej inštancie bez náležitého
vyhodnotenia dôkaznej situácie skonštatoval, že žalobca nepreukázal doručenie Výzvy zo dňa
27.4.2016 žalovanej, teda výzva nemohla vyvolať žiadne účinky. V nadväznosti na uvedené potom
súd prvej inštancie uzavrel, že neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je zosplatnenie úveru

a postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách neplatným právnym
úkonom. Žalobca nesúhlasil s uvedenými závermi súdu prvej inštancie a namietal, že žalovanej bola
uvedená výzva riadne odoslaná a doručená do dispozičnej sféry, čo nesporne vyplýva z dôkazov ním
predložených.

19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

21. Účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov, ktorým je aj písomná výzva veriteľa
(banky) adresovaná dlžníkovi (klientovi) na splnenie záväzku (v danom prípade Výzva zo dňa
26.4.2016), predpokladá, že prejav vôle je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho
dispozície, nevynímajúc i neprítomnú osobu, ktorá ale musí mať konkrétnu možnosť zoznámiť sa s

adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax za takúto možnosť chápe nielen samotné
prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj prípady, keď doručením zásielky,
obsahujúcej prejav vôle, do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, po prípade aj vhodením
oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu
objektívnu možnosť (príležitosť) oboznámiť sa s obsahom zásielky. Ak je jednostranný hmotnoprávny

úkondoručovanýprostredníctvomdržiteľapoštovejlicencie,máadresátobjektívnupríležitosťoboznámiť
sa s jeho obsahom, ak sa zdržiava v mieste, kde sa mu doručuje. Ak mal adresát objektívne príležitosť
oboznámiť sa s obsahom hmotnoprávneho úkonu, nie je právne významné, či tak skutočne urobil. Len
výnimočné určité právne významné okolnosti (napr. hospitalizácia alebo dlhodobý pobyt v zahraničí),
samozrejme za situácie ich preukázania, sú spôsobilé založiť prekážku, ktorá až do jej odpadnutia

objektívne vylučuje možnosť neprítomného adresáta zoznámiť sa s obsahom jemu adresovaného
prejavu vôle, v tomto prípade Výzvy zo dňa 26.4.2016.

22.ŽalobcanapreukázaniedoručeniaVýzvyzodňa26.4.2016predložilPodacíhárokč.EPH006816481
zo dňa 27.4.2016, ktorým listinným dôkazom sa súd prvej inštancie nezaoberal bez akéhokoľvek

zdôvodnenia. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé, prečo súd prvej inštancie v súdenom
spore neaplikoval citované zákonné ustanovenie o účinkoch prejavu vôle, resp. o dôjdení prejavu
vôle neprítomnej osobe. Ak je totiž určitá situácia zákonom upravená, nemožno takúto právnu úpravu
ponechať bez povšimnutia. V nadväznosti na uvedené má odvolací súd za to, že odôvodnenie
preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie nedáva v prejednávanej veci jednoznačnú odpoveď

na splnenie podmienok platného a účinného predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru (§ 53
ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka) a v nadväznosti na to splnenie podmienok platného
postúpenia (§ 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona o bankách). Pokiaľ súd
prvej inštancie neobjasnil, prečo sa nezaoberal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a prečo
neaplikoval právne normy o dôjdení prejavu vôle adresátovi, je nutné dospieť k záveru, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v konaní pred súdom prvej inštancie, čím je aj naplnená
dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu, ktorý žalobca v odvolaní aj správne poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax o týchto otázkach.23. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby zo strany súdu bolo, že k zosplatneniu úveru ani nemohlo
platne dôjsť, keďže žalobca nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou
v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie konštatoval,

že pôvodný veriteľ posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez riadnych údajov o jej príjmoch
a výdavkoch, čím hrubo porušil svoje povinnosti a predčasné zosplatnenie úveru je vylúčené. Žalobca
nesúhlasil s uvedenými závermi súdu prvej inštancie a namietal, že súdu prvej inštancie predložil dôkazy
o overovaní príjmov, výdavkov, rodinnom stave, zamestnaní, počte vyživovacích povinností.

24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru je i povinnosť
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy o úvere. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zákon č. 129/2010
Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v ustanovení § 11 ods. 2 spája významné právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 tohto zákona, nebol oprávnený vyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení tejto povinnosti
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Súd prvej inštancie pri overovaní bonity spotrebiteľa veriteľom vychádzal zo zistenia, že pôvodný
veriteľ posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez riadnych údajov a jej príjmoch a výdavkoch
a bez dokladov o nich, čím podľa názoru súdu prvej inštancie hrubo porušil svoje povinnosti uvedené
v ustanovení § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (ods. 54. rozsudku súdu prvej inštancie).

Súd prvej inštancie dokonca v rozpore s obsahom spisu konštatoval, že žalobca nepredložil dopyt
do Sociálnej poisťovne, ktorým si overoval príjem žalovanej (ods. 52. rozsudku súdu prvej inštancie).
Žalobca vo svojom Vyjadrení zo dňa 24.1.2020 uviedol skutkové tvrdenia o tom, akým spôsobom
veriteľ skúmal platobnú schopnosť žalovanej a k uvedenému vyjadreniu priložil aj listinný dôkaz –
Dopyt do sociálnej poisťovne zo dňa 6.7.2015, ktoré vyjadrenie žalobcu spolu s dôkazom súd prvej

inštancie úplne odignoroval. Súd prvej inštancie v danej veci žalobcovi nedal riadne zdôvodnenú
odpoveď na jeho argumenty o tom, prečo prístup veriteľa k posúdeniu schopnosti žalovanej splácať
spotrebiteľský úver nebol náležitý, listinným dôkazom predloženým žalobcom v konaní pred súdom
prvej inštancie sa odmietol zaoberať bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Z obsahu napadnutého rozsudku
je tiež zjavné, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi dvomi skutkovými podstatami ustanovenia § 11

ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (nekonanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1). Súd prvej inštancie náležitým spôsobom nezisťoval, či
právny predchodca žalobcu postupoval s odbornou starostlivosťou, aké všetky informácie týkajúce sa
schopnosti žalovanej splácať úver zisťoval, akým spôsobom ich zisťoval a ako získané a ktoré konkrétneinformácie vyhodnocoval, a to zvlášť za situácie, že táto otázka bola medzi stranami sporná. Odvolací
súd má za to, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie nedáva jednoznačnú
odpoveď na splnenie povinností veriteľa pri overovaní bonity spotrebiteľa. Odvolacie námietky žalobcu

o nepresvedčivosti rozsudku súdu prvej inštancie sú opodstatnené, čo je v rozpore s požiadavkou
preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí.

28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, súd prvej inštancie pochybil vo vykonanom
dokazovaní, vec nesprávne právne posúdil, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie ani nezodpovedá

zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, i vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalobcu. Napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec
mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

29. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolaciehosúdupodľaustanovenia§391ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,opätovnevecprejednať
zastavudodržaniapostupuopísanéhovyššie,zabezpečiťsidostatočnýskutkovýpodkladpreposúdenie
dôvodnosti uplatnenej požiadavky. K tomu vyvodiť zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných
dôkazov, eventuálne umožniť stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú
v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie
je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku,
potom vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie
skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku) procesne

správnym postupom. V intenciách záverov odvolacieho súdu doplní súd prvej inštancie argumentačný
základ o podriadenie (subsumovanie) preukázaného skutkového stavu pod relevantné ustanovenia
právnej normy. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dôsledne a presvedčivo vysporiada so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu,
vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež

i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na dodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a splnenie povinností veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Pre prípad, že súd prvej inštancie
dospeje k záveru o ich splnení, bude sa ďalej zaoberať splnením podmienok pre zosplatnenie úveru
a omeškania žalovanej. Súd prvej inštancie sa neopomenie zaoberať platnosťou postúpenia pohľadávky
medzi bankou a žalobcom. Pri posudzovaní účinkov doručenia relevantných výziev žalovanej sa bude

súd prvej inštancie dôsledne venovať zodpovedaním otázky, či adresát hmotnoprávneho úkonu mal
objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky v kontexte so zvolenou adresou zo strany veriteľa
na doručovanie zásielok žalovanej. Bude mať na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu
SR imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je potreba vysporiadať sa v dôvodoch rozhodnutia aj so zásadnými argumentmi strán sporu
a preto neopomenie dať odpoveď mimo iného tiež na žalobcom prezentovanú argumentáciu v rámci
prostriedkov procesného útoku, zopakovanú v odvolaní i na žalovanej prezentovanú argumentáciu
v rámci prostriedkov procesnej obrany uskutočnenú v konaní pred súdom prvej inštancie. V odôvodnení
rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo

skutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetýchtoprávnychnoriemadostatočnúargumentáciupriich
výklade. Nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého
poriadku odôvodniť.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie, odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dovolacieho konania (§
453 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).