Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/3296/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121478396
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Plavcová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121478396.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A. - B. C. D. A., IČO: 37 929 810, zast.: Mgr. Zuzana Bírová, so
sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO:30 849 837, a ROHUTNÝ&Spol,
s.r.o., so sídlom Nová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti povinnému: Quantum Credit a. s.,
so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie

42,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, Záhradnícka 60,
82108 Bratislava, IČO: 50 918 320, pod sp. zn. 211EX 1688/21, o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1609/21
zo dňa 17.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1609/21 zo dňa 17.05.2024.

II. Súd z r u š u j e upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora
sp. zn. 211EX 1609/21 zo dňa 17.05.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 14.09.2021, domáhal
od povinného vymoženia 42,00 Eur, na základe exekučného titulu - upovedomenie o zastavení exekúcie

vydané JUDr. Jozefom Krutým, PhD. súdnym exekútorom sp. zn.: EX 46439/15 zo dňa 03.05.2021,
ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 04.09.2021 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal
dňa 21.09.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Mgr. Drahomír Kriváň,
Záhradnícka 60, 82108 Bratislava, IČO: 50 918 320 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor dňa 25.06.2024 predložil súdu na rozhodnutie Námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s Upovedomením o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1609/21 zo dňa 17.05.2024 (ďalej len „upovedomenie o zastavení
exekúcie“).

4. Súdny exekútor vydal dňa 17.05.2024 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu
podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučnýporiadok“)zdôvodužepriexekúciivedenejnamajetokpovinnéhoakoprávnickejosobysado
30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov
exekútora v celkovej výške 72 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručenédňa 04.06.2024, pričom oprávnený námietky súdnemu exekútorovi doručil už dňa 18.06.2024. Súd v
tejto veci konštatuje, že námietky boli podané v zákonom stanovenej lehote 15 dní.

5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas
so zastavením exekúcie. Oprávnený v tejto veci poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor mal v
rozhodnom období vymôcť v prospech povinného peňažné prostriedky, čo malo vyplynúť z emailovej
komunikácie so súdnym exekútorom, ako aj z prílohy doloženej JUDr. Ladislavom Jakubcom, súdnym
exekútorom vymáhajúcim pohľadávky povinného (v tomto exekučnom konaní) v iných exekučných

konaniach. V ďalšom oprávnený poukázal, že na základe vydaných príkazov o prikázaní inej peňažnej
pohľadávkydoručenýchJUDr,Jakubcovimalibyťvymoženépeňažnéprostriedkypoukázanévprospech
exekúcii, ktoré boli zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že povinný
disponuje zexekvovateľným majetkom.

6. Súdny exekútor s poukazom na ustanovenia exekučné poriadku o námietkach proti upovedomeniu o

zastavení exekúcie a s poukazom na bezvýslednosť lustrácii ohľadne majetku povinného konštatoval,
že povinný ako právnická osoba na území Slovenskej republiky existuje len ako osoba de iure, pričom
de facto nevlastní žiaden majetok. V tomto smere rovnako poukázal, že sumy, ktoré mali byť vymožené
v rámci exekúcii vykonávaných v prospech povinného vzhľadom na počet exekučných konaní vedených
v jeho neprospech sú zanedbateľné, a ako také by nestačili ani na pokrytie trov exekúcie. V tomto smere

rovnako dodal, že pri posudzovaní nemajetnosti povinného sa vychádza z jeho relatívnej nemajetnosti,
t.j. nemajetnosti posúdenej súdnym exekútorom v konkrétnom exekučnom konaní. Finančné prostriedky
vymožené v prospech povinného mali byť priradené ku konaniam, ktoré boli zastavené pre ich
vymoženie. Rovnako však súdny exekútor dodal, že cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli
na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej

lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie
ponechané z dôvodu právnej opatrnosti, ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte“. Podľa názoru
súdneho exekútora ten vykonal všetky úkony nevyhnutné pre zistenie majetku povinného, pričom dospel
k názoru že je skutočne nemajetný a z uvedeného dôvodu exekúciu zastavil. Tvrdenia oprávneného o
existenciizexekvovateľnéhomajetkupovažujezanepreukázané.Súdnyexekútorzároveňsúdupredložil

exekútorský spis.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia

exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, Ak ide o dôvod podľa odseku 1 písm. c), upovedomenie o
zastavení exekúcie zverejní exekútor bezodkladne po ukončení exekučného konania aj v Obchodnom

vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich
mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná
spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia; to neplatí, ak ohľadom nej prebieha
konkurzné konanie. Registrový súd bezodkladne po uplynutí lehoty podľa druhej vety vykoná výmaz
obchodnej spoločnosti z obchodného registra..

10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.11. Podľa § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného
sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne

vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.

12. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“),
Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania

majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení
poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a

pod.) Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku považuje
za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov

exekútora do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 30 mesiacov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré

nemajú reálny výhľad na úspech.

14. Dôvod zastavenia exekúcie pre uplynutie doby bezvýslednosti však nemožno bez ďalšieho klásť
takpovediacnapomyslenýpiedestál,uprednostniťjehouplatneniezakaždejsituáciebezprihliadnutiana
osobitné okolnosti toho ktorého prípadu. Uprednostňovanie rýchlosti exekučného konania nepochybne

má slove logické hranice. Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie je pohľadávku vymôcť. V každom
prípade súd musí dbať na to, aby napĺňanie litery zákona nezostalo jeho jediným účelom. Striktné
dodržiavanie zákonných ustanovení bez prihliadnutia na ich zmysel a faktický účel by bolo totiž
kontraproduktívne.

15. V univerze tejto úvahy exekučný súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania
pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme došli k
absurdnému záveru (ad absurdum) a síce, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm.
c) by stačila samotná skutočnosť, že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok
napríklad aj v prípade jeho absolútnej nečinnosti. Súd totiž zastáva názor, že predmetom rozhodovania

súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné
upovedomeniesamotnébyťvydanénemalo,tedažeexistujezexekvovateľnýmajetok,t.z.,ževymoženie
pohľadávky oprávneného ešte stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je
stále perspektívne. Prieskumom exekučného súdu v tomto štádiu však nie je preskúmavanie postupu
súdneho exekútora ako takého. Ak totiž zastával oprávnený, prípadne iný subjekt, názor, že v exekúcii

nie je pokračované bez zbytočných prieťahov alebo že exekúcia nie je vedená vhodne (jedným zo
spôsobov výkonu exekúcie), či sa o tejto skutočnosti dozvedel sám, bol by súd býval (na podnet či
z vlastnej činnosti) exekútora dopytoval, poprípade inštruoval pokynovým uznesením v zmysle § 32
Exekučného poriadku. V týchto prípadoch by sa tak exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie
pohľadávky oprávneného je stále nádejné či sľubné, inak povedané, stále objektívne možné, čo by bolo

v rozpore so samotným účelom exekúcie. Rovnako súd nepovažuje za vhodný postup, kedy by sme
oprávneného takpovediac nútili k opätovnému podávaniu návrhov na vymoženie týchto pohľadávok a
zvyšovali tak administratívne zaťaženie nielen súdu, no v konečnom dôsledku aj samého exekútora, čo
by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania, prípadne nútili k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu.16. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej,
v situácii, kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy

povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či
vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní)
je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania
(čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky
vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa

totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2
Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému,
no aj v jeho prospech. Súd v tejto veci považuje za dôležité upriamiť pozornosť na samotné vyjadrenie
súdneho exekútora, podľa ktorého cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania
poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia
súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej

opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“ Z uvedeného možno použitím základných
pravidiel formálnej logiky nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol býval majetný, resp.
ak by nedisponoval majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti),
nemohli byť v prospech „uvedených konaní“ poukázané finančné prostriedky vzhľadom na vydaný
exekučný príkaz na prikázanie inej peňažnej pohľadávky. Ergo majetok povinného bolo možné nielen

predpokladať, no nepochybne prezumovať.

17. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve
a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách,
kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť)

nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto
exekučnom konaní) až do momentu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech
povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o
posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie
v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario,

konštatovať nemajetnosť povinného by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného
neboli nevedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne
by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v
súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom
konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom

obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať
proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane
predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok
možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora)
nedôjde.

18. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v
najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami,
aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je
podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť.

Súd tak nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy
by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému,
voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n
ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.

19. Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm.
c) exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa
v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa
súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, t.z. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného pre

jeho (domnelú) nemajetnosť.

20. Za nemenej dôležité považuje súd podotknúť, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne)
vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednostiexekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie
pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61n
ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúciu pre nemajetnosť

povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku
povinného.

21. Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach
vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa

proti povinnému vedú, zanedbateľné, uvádza súd nasledovné: Pre zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých informácii o
majetku povinného jemu v tom ktorom konaní dostupných. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný
spis samotný. Súd v prejdnávanom prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na dôvažok dáva
súd do pozornosti, že je to súdny exekútor, ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za
výkon exekúcie ako aj za stav exekučného spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom

ním vykonaných práve pre prípady, kedy bude vo veci rozhodovať súd.

22. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a zrušil
upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora, tak ako je uvedené

vo výrokoch tohto uznesenia. Záverom, keďže súd námietkam oprávneného vyhovel v plnom rozsahu,
kedy upovedomenie o zastavení exekúcie bolo zrušené, súd nepovažoval za nevyhnutne potrebné sa
vyjadrovať zároveň k zvyšným častiam námietok oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.