Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125200909
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3125200909.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, t. č. Súkromné liečebno-výchovné
sanatórium, so sídlom D. E. X, F., IČO: 36 075 604, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matky B. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Krajňákom,
advokátom so sídlom Dolný Šianec 7159/18B, Trenčín a otca A. B., zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/16/2025-23 zo dňa 30. januára 2025,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/16/2025-23 zo dňa 30. januára 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I. Nariaďuje
sa nasledovné neodkladné opatrenie:
„Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva v starostlivosti Súkromného liečebno-výchovného

sanatória F. - E. J. D. K. I. F. F. F. D. E. X, F. za účelom zabezpečenia odbornej pomoci maloletému, a
to do 30.06.2025 od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že mal. A. má 16 rokov a je v
starostlivosti svojej matky. Otec maloletého zomrel dňa XX.XX.XXXX. Na základe uznesenia tunajšieho

súdu č. k. 35P/40/2024-30 zo dňa 12.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
15CoP/96/2024-53 zo dňa 29.05.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2024 a vykonateľnosť
dňa 12.04.2024, bola matke maloletého uložená povinnosť odovzdať maloletého do Súkromného
Liečebno-výchovného sanatória v F. (SLVS) za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky maloletému
na dobu troch mesiacov od právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Na základe uznesenia tunajšieho
súdu č. k. 35P/130/2024-14 zo dňa 23.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

14CoP/234/2024-51zodňa09.12.2024,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa17.12.2024avykonateľnosť
dňa 23.09.2024, bol mal. A. ponechaný v starostlivosti SLVS za účelom zabezpečenia odbornej
diagnostiky, a to do 31.01.2025 od vykonateľnosti predmetného rozhodnutia.
3. Okresný súd s poukazom na § 324 ods. 1, 2 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1, 2 CSP, § 360
CMP, § 367 ods. 1 až 4 CMP, § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o
rodine“), § 37 ods. 5, 7, 8 zákona o rodine a osvedčený skutkový stav veci rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku napadnutého uznesenia.V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené
v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného
sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že CMP upravuje odlišnosti od všeobecného

procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny
procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti CMP Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach
súdu je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové
konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných
ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. CSP a § 360

a nasl. CMP.
4. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za
predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a
dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec

neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby
takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho
zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je
potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný

inštitút, ktorý v zásade nemá nahrádzať meritórne rozhodnutie. Zákon však pripúšťa, aby výrok
neodkladného opatrenia bol totožný s výrokom vo veci samej vtedy, ak to pripúšťa povaha veci. Súd
po nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v
určitej lehote návrh vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

5. Okresný súd mal v danom prípade jednoznačne preukázané, že nariadenie neodkladného opatrenia
na ponechanie maloletého v starostlivosti SLVS je dôvodné. Okresný súd mal osvedčené, že maloletý
sa v SLVS nachádza na základe súdom nariadeného neodkladného a výchovného opatrenia, ktoré
boli nariadené do 31.01.2025 od vykonateľnosti rozhodnutia. Uplynutím času, na ktorý bolo nariadené,
toto opatrenie zanikne, t. j. zanikne dňa 31.01.2025. Bolo dostatočne preukázané, že umiestnenie

maloletého v SLVS plní svoj účel a je v jeho najlepšom záujme. Jeho prípadný súčasný návrat
do domáceho prostredia však predstavuje riziko, že pri absencii kontroly a dôsledného výchovného
vedenia, by sa mohol vrátiť k predošlému správaniu a zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky. Pri
vopred nastavenom režime dáva maloletý v školskom zariadení pozor, pripravuje sa na vyučovanie a
spolupracuje s autoritami a so spolužiakmi. Akonáhle sa jeho pobyt v zariadení blíži ku koncu, snaha

autorít nie je maloletým prijímaná, čím naďalej preukazuje jeho negatívny postoj k plneniu povinností.
Pokiaľ ide o argumenty matky, že u maloletého sa objavili len ojedinelé pochybenia, s týmito sa
okresný súd nemohol stotožniť. Správanie maloletého, ako aj jeho matky, týkajúce sa nerešpektovania
rozhodnutia súdu, ako aj neskorý príchod do zariadenia, považuje súd za závažné pochybenia, na ktoré
je nutné prihliadať. Je pravdou, že u mal. A. došlo k zlepšeniu jeho psychického prežívania, naďalej však

pretrváva pasivita v plnení si povinností, a to najmä školských, ktorá sa možnosťou jeho uvoľnenia do
domáceho prostredia len prehĺbila. Pre dlhodobejšie pozitívne zmeny v správaní maloletého a následné
ukotvenie týchto zmien v tak zásadných a problémových oblastiach jeho správania, ako je aj neplnenie
si povinnej školskej dochádzky, je potrebné u maloletého pokračovať v odbornej pomoci, ktorú mu je
SLVS ochotné a schopné naďalej poskytovať.

6. Okresný súd zdôraznil, že pokračovanie v uloženom výchovnom opatrení a zabezpečenie odbornej
pomoci prostredníctvom špecializovaného zariadenia navrhlo aj samotné SLVS. Uvedené je pre
maloletého dôležitým aj vzhľadom na skutočnosť, že vo veku 16 rokov stále navštevuje 7. ročník
základnej školy. Maloletý si stále plní povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná a trvá najviac
do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, t. j. v prípade maloletého do 30.06.2025.

Následne bude len na samotnom mal. A., ale aj jeho matke, či bude vo vzdelávaní pokračovať, aby mal
riadne ukončené základné vzdelanie. Pokiaľ ide o matkou navrhovaný dohľad nad výchovou maloletého,
prípadne uloženie iného vhodného opatrenia, okresný súd ani na tieto jej argumenty neprihliadol. Zo
zmluvy o ubytovaní uzatvorenej medzi matkou a MV COMPANY SK, s.r.o. totiž vyplýva, že matke
bolo poskytnuté prechodné ubytovanie od 09.12.2024 do 09.03.2025. S ohľadom na predchádzajúce

správanie matky, ktorá často menila miesto pobytu s maloletým, by bolo vykonávanie akéhokoľvek
dohľadu nad plnením školskej dochádzky maloletým neefektívne a neplnilo by riadne účel. Na základe
uvedených skutočností okresný súd opätovne nariadil maloletému výchovné opatrenie pobytovou
formou v SLVS za účelom zabezpečenia odbornej pomoci maloletému na obdobie do 30.06.2025od vykonateľnosti tohto rozhodnutia, pretože navrátenie dieťaťa do domáceho prostredia by bolo za
súčasného stavu v rozpore s jeho záujmami, na ktorý súd prioritne prihliada.
7. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že je v najlepšom záujme maloletého

okamžité uloženie ďalšieho opakovaného výchovného opatrenia, a to pobyt dieťaťa za účelom
zabezpečenia odbornej diagnostiky najdlhšie do 30.06.2025 v zariadení SLVS, pretože mal osvedčené,
že zánik predchádzajúceho výchovného opatrenia bez prijatia ďalšieho opatrenia by nevytváral priestor
pre zabezpečenie potrebnej riadnej odbornej pomoci pre maloletého.
8. Nakoľko sa výrok takéhoto nariadeného neodkladného opatrenia zhoduje s prípadným výrokom

meritórneho rozhodnutia, ktorý by bol vydaný v konaní vo veci samej, toto nariadené neodkladné
opatrenie konzumuje vec samú, preto okresný súd konanie vo veci samej o nariadenie výchovného
opatrenia bez návrhu nezačal. Okresný súd dodal, že pokiaľ sa na strane maloletého po nariadení
tohto neodkladného opatrenia akokoľvek zmenia okolnosti a uložené výchovné opatrenie splní účel pred
uplynutím stanovenej doby, alebo bude potrebné prijať ďalšie alebo iné opatrenia, úrad je oprávnený
podať návrh na zrušenie tohto nariadeného neodkladného opatrenia alebo navrhnúť iné riešenie, ktoré

bude v tom čase v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Keďže v danej veci ide o konečné rozhodnutie
v tejto veci, súd rozhodoval aj o trovách konania. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52
CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Proti uzneseniu okresného súdu podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka
citujúc § 2 ods. 1 CMP, § 62 ods. 1 CMP, § 367 ods. 1 CMP, § 325 ods. 1 CSP, § 365

ods. 1 CSP, § 37 ods. 3 zákona o rodine, pričom namietala zákonnosť napadnutého uznesenia
Okresného súdu Trenčín z dôvodu, že nebola preukázateľne osvedčená potreba bezodkladnej úpravy
pomerov, ktorá je zákonnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods.
1 CSP. Okresný súd Trenčín nariadil v poradí tretie neodkladné opatrenie, na základe ktorého je
maloletý dlhodobo odňatý zo svojho rodinného prostredia a umiestnený v starostlivosti Súkromného

Liečebno-výchovného sanatória v F. (SLVS). Prvé a druhé neodkladné opatrenie bolo nariadené za
účelom zabezpečenia diagnostiky maloletého z dôvodu jeho neplnenia povinnej školskej dochádzky.
Okresný súd Trenčín odôvodnil tretie neodkladné opatrenie potrebou zabezpečenia odbornej pomoci
maloletému a určil dobu jeho ponechania v zariadení do 30.06.2025. V bode 21. uznesenia okresný
súd sa však ako účel neodkladného opatrenia opäť spomína zabezpečenie odbornej diagnostiky

maloletého. Maloletý nastúpil do zariadenia na základe prvého neodkladného opatrenia dňa 31.07.2024
a s výnimkou občasných návštev v domácnosti sa nepretržite nachádza v zariadení. Nariadením
tretiehoneodkladnéhoopatreniabudemaloletýumiestnenývovýchovnomzariadenítakmer1rok.Matka
maloletého považuje za neakceptovateľné, že maloletý je odňatý z jej osobnej starostlivosti na tak dlhé
obdobie iba na základe neodkladného opatrenia, ktorému nepredchádza dôkladné oboznámenie sa

so skutkovými okolnosťami ako v konaní vo veci samej. Podľa § 37 ods. 3 písm. a) a b) zákona o
rodine súd maloletého môže dočasne odňať na obdobie, ktoré nemôže byť dlhšie ako šesť mesiacov.
Účelom zakotvenia uvedenej lehoty bolo stanovenie maximálne prípustnej dĺžky obdobia, počas ktorého
môže byť maloletý umiestnený vo výchovnom zariadení. Zákon o rodine síce umožňuje nariadenie
opakovaného výchovného opatrenia, ale malo by tomu predchádzať dôkladné vyhodnotenie jeho

opodstatnenia s prihliadnutím na dĺžku už predchádzajúcich rovnakých výchovných opatrení. Neustále
predlžovanie umiestnenia maloletého v zariadení považuje matka maloletého za porušenie maximálnej
dĺžky umiestnenia v zariadení podľa § 37 ods. 3 písm. a) a b) zákona o rodine v rozpore s najlepším
záujmom maloletého. Vzhľadom na dĺžku umiestnenia maloletého v zariadení pominul aj atribút
dočasnosti výchovného opatrenia, ktorý pre jeho nariadenie predpokladá § 37 ods. 3 zákona o rodine.

10. V odvolaní matka uviedla, že je neprijateľné, aby bol maloletý umiestnený v zariadení iba na základe
neodkladného opatrenia bez predchádzajúceho dokazovania a tesne pred uplynutím lehoty umiestnenia
podal navrhovateľ návrh na nariadenie nového neodkladného opatrenia. Ak existovala dôvodnosť
dlhodobého ponechania maloletého v zariadení, ku ktorému aktuálne dochádza, mal súd začať konanie
vo veci samej, v ktorom by mal priestor dôkladne vyhodnotiť opodstatnenosť tohto zásahu do práv

maloletého. Okresný súd Trenčín v uznesení v ods. 18. síce konštatoval, že neodkladné opatrenie
predstavuje procesný inštitút, ktorý nemá nahrádzať meritórne rozhodnutie, avšak predlžovanie pobytu
maloletého po takú dlhú dobu iba na základe neodkladného opatrenia je podľa odvolateľky v priamom
rozpore s uvedeným konštatovaním a meritórne rozhodnutie supluje.
11. V odvolaní matka poukázala na správu o pobyte maloletého zo dňa 20.01.2025, ktorá je prílohou

návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaavyplývaznej,žemaloletýpreukázalzlepšenieprístupuk
svojimpovinnostiamaškolskejdochádzke.Vpredmetnejsprávesauvádza,žepočaspobytumaloletého
v zariadení sa nevyskytli vážnejšie problémy s jeho správaním, osvojil si režimové pravidlá, rešpektoval
pokyny a bol objektívne zaznamenaný pozitívny vývoj jeho správania. V poslednej správe za január2025 zariadenie konštatovalo, že maloletý spolupracuje na vyučovaní, dostal pochvalu v matematike
a inak je bez väčších problémov. Okresný súd Trenčín v uznesení túto argumentáciu odmietol a
konštatoval, že podľa jeho názoru nešlo o ojedinelé pochybenia v správaní maloletého i jeho matky

a napríklad oneskorený príchod do zariadenia považuje za závažné pochybenie. Matka maloletého už
v predchádzajúcich vyjadreniach priznala svoju chybu, že nezabezpečila včasný nástup maloletého
do zariadenia po nariadení prvého neodkladného opatrenia. Maloletému boli však počas umiestnenia
v zariadení umožnené víkendové návštevy v domácnosti matky a po ich ukončení maloletý riadne
nastúpil do zariadenia a tento problém sa neopakoval. Navrhovateľ poukázal na situáciu zo dňa

16.11.2024 až 17.11.2024, kedy sa maloletý nevrátil do zariadenia, avšak už nespomína dôvody a širší
kontext. Je potrebné zdôrazniť, že nešlo o svojvoľné rozhodnutie, ale maloletý mal zdravotné problémy.
Matka maloletého o tejto situácii bezodkladne informovala vychovávateľa v zariadení a po vzájomnej
dohode ho odviezla do zariadenia na druhý deň. Podľa matky maloletého nemožno nariadiť neodkladné
opatrenie iba na základe selektívne vybraných skutočností, ktoré svedčia v neprospech maloletého, ale
je nevyhnutné zohľadniť komplexne jeho správanie počas celej doby umiestnenia, ktoré jednoznačne

dokazujejehopolepšenie.Okresnýsúdsastotožnilsargumentáciounavrhovateľa,ženávratmaloletého
do domáceho prostredia predstavuje riziko, že pri absencii kontroly a dôsledného výchovného vedenia
by sa mohol vrátiť k predošlému správaniu a zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky. Matka
maloletého si myslí, že kontrolu nad maloletým bolo možné docieliť aj menej radikálnym výchovným
opatrením, ako je jeho umiestnenie v zariadení. Podľa matky okresný súd mohol určiť nad výchovou

maloletého dohľad alebo mu mohol uložiť povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu.
12. V odvolaní matka namietala, že okresný súd neprihliadol na návrh matky maloletého, ktorá zaručila
vykonávať dohľad nad výchovou maloletého s poukazom na údajné predchádzajúce správanie matky a
jej nestále bydlisko. Matka má zabezpečené stabilné ubytovanie od 09.09.2024 do 09.03.2025 a doba
nájmu sa pravidelne predlžuje v trojmesačnom intervale. Matka maloletého poukazuje na uznesenie

Krajského súdu v Žiline, ktorý k zlepšenej sociálnej situácii matky uviedol, že k umiestneniu maloletého
do zariadenia nedošlo v dôsledku sociálnej situácie, ale v dôsledku zanedbávania povinnej školskej
dochádzky. Tieto otázky sú pre nariadenie neodkladného opatrenia preto bezpredmetné. Napriek
tomu matka maloletého pripomína, že maloletý má zabezpečené plnohodnotné bývanie a sociálne
podmienky, čo potvrdzujú aj jeho návštevy u matky počas víkendov a prázdnin. Matka maloletého je

schopná vykonávať dohľad nad maloletým, je zamestnaná a má zabezpečené bývanie a sú k dispozícii
iné prostriedky dohľadu nad maloletým, ktoré budú výrazne efektívnejšie ako jeho umiestnenie vo
výchovnomzariadení.Odňatiedieťaťazdomácnostiajehoumiestneniedoústavnéhozariadeniajevždy
silnýmaciteľnýmzásahomdoprávdieťaťa,ktorýmdochádzaknarušeniuväziebmaloletéhosrodinou,a
pretohotrebapovažovaťzakrajnériešenie.Súdprvejinštanciepodľamatkyvšakrezignovalnahľadanie

alternatívneho riešenia a vydal rozhodnutie, ktoré najprísnejšie zasahuje do práv maloletého. Neúmerné
predlžovanie pobytu v zariadení môže negatívne ovplyvniť jeho následnú adaptáciu po návrate domov.
Ponechanie maloletého v zariadení je podľa matky maloletého kontraproduktívne, a naopak pôsobí
demotivačne na maloletého vo vzťahu k jeho ďalšej snahe a napredovaniu. Pozitívny vplyv matky na
maloletého je zrejmý aj z toho, že je s maloletým v každodennom telefonickom kontakte a každú nedeľu

ho osobne navštevuje vo výchovnom zariadení. Matka maloletého sa snaží maloletého vynahradiť stratu
otca, ktorý zomrel v roku 2020 a maloletý sa s touto udalosťou stále vyrovnáva. Jeho odlúčenie od
matky mu v tom procese neprospieva. V prípade navrátenia maloletého do osobnej starostlivosti bude
matka dôsledne dohliadať na jeho režim a predovšetkým na pravidelnú školskú dochádzku. Podľa § 43
ods. 1 zákona o rodine má maloleté dieťa právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd síce môže
rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia aj bez výsluchu, avšak s prihliadnutím na skutočnosť,
že súd nariadil v poradí tretie neodkladné opatrenie o ponechaní maloletého v zariadení, mal súd prvej

inštancie zohľadniť názor maloletého a zistiť jeho prípadnú zmenu správania od nariadenia prvého
neodkladného opatrenia. Uznesenie okresného súdu je podľa odvolateľky založené na jednostrannom
prevzatí argumentácie navrhovateľa a objektívne nezohľadňuje najlepší záujem maloletého. Navrhla,
aby odvolací súd zmenil výrok I. uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/16/2025-23 zo dňa
30.01.2025 tak, že „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania.“
13. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že maloletý bol
umiestnený neodkladným opatrením, v rámci výkonu súdneho rozhodnutia okresného súdu. Nakoľko
matka maloletého A. do zariadenia neodovzdala, výkonom súdneho rozhodnutia bol maloletý A. až dňa31.07.2024 odovzdaný do zariadenia na odbornú diagnostiku po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia t.j. 24.06.2024 do 24.09.2024. Dňa 23.09.2024 bolo vydané opätovne neodkladné opatrenie
okresného súdu, sp. zn. 35P/130/2024-14 v znení: „Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva

v starostlivosti Súkromného Liečebno-výchovného sanatória v F. (SLVS) - E. J. D. K. I. /E./ F., B. A.
D. E. X, XXX XX F., za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky maloletého, a to do 31.01.2025 od
vykonateľnosti tohto rozhodnutia." Dňa 30.01.2025 bolo vydané neodkladné opatrenie okresného súdu,
sp. zn. 35P/16/2025-23, ktorým sa nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie: „Maloletý A. B., nar.
XX.XX.XXXX sa ponecháva v starostlivosti Súkromného liečebno-výchovného sanatória F. – E. J. D.

K. I. F. F. F. D. E. X, F. za účelom zabezpečenia odbornej pomoci maloletému, a to do 30.06.2025 od
vykonateľnosti tohto rozhodnutia.“ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný zo strany
tunajšieho úradu z dôvodu, že bola dňa 20.01.2025 doručená správa z LVS F. o pobyte maloletého
A., v ktorej psychológ zariadenia popisuje, že v mesiaci december 2024 maloletému menej záležalo
na vzdelávaní, bolo potrebné ho nútiť do práce na vyučovaní. Maloletý poľavil v príprave, nemal
splnené povinnosti, dosiahol horšie výsledky. Lepšie výsledky dosiahol z matematiky. Komunikácia s

chlapcami sa zhoršila. Na výchovnej skupine popisujú viditeľné zhoršenie v pracovných činnostiach.
Keď má maloletý pocit, že ho nevidno, robí si posmešky, ktoré hraničia s urážaním chlapcov. Uviedli, že
celkovo má maloletý skôr laxný prístup k povinnostiam. P. psychológ ďalej uviedol, že v mesiaci január
2025 na vyučovaní maloletý spolupracoval, ale okrem toho veľmi nekomunikoval. Dostal pochvalu z
matematiky. Nakoľko je málo samostatný, v triede ho treba sprevádzať. Na výchovnej skupine sa u

maloletého prejavuje znížený nezáujem o spoločné aktivity. Rád sa zabáva infantilným spôsobom, je
skôr pasívny. V poslednom čase rád kreslí, pri pracovných činnostiach je nedôsledný. U maloletého sa
objavila nevhodná komunikácia voči vychovávateľke. Vyjadril sa, že vraj tu končí a vychovávateľka mu
môže písať do hodnotenia, čo chce. V správe sa taktiež vyjadrila aj triedna učiteľka, ktorá uviedla, že
každý príchod maloletého do zariadenia je náročný v zmysle potreby opakovaného nácviku základných

školských zručností a hľadania motivácie pre lepší postoj ku vzdelávaniu. S tým je úzko späté aj jeho
vzdelávanie. Keď je nastavený na režim, funguje aj v škole, dáva pozor, pripravuje sa na vyučovanie,
spolupracuje s autoritami, ako aj so spolužiakmi. Akonáhle je jeho vnútorný svet rozvrátený tým, že
sa chystá domov, snahy z ich strany sú A. neprijímané. V rovesníckych vzťahoch to funguje rovnako.
Ak je dobre nastavený, je uspokojený s tým, že je v zariadení, vtedy sa správa voči spolužiakom

niekedy až kamarátsky. Avšak v čase neprispôsobilosti je arogantný, vysmievačný, neláskavý aj voči
spolužiakom a rovesníkom. Tiež boli jeho hygienické návyky na veľmi slabej úrovni, ale postupom
času a striktným dodržiavaním zásad zariadenia, sa tieto návyky zlepšujú. V nasledujúcom období A.
naďalej potrebuje vedenie v oblasti vzdelávania, rozdelenie celkov na menšie časti a odmenu aspoň v
podobe pochvaly. Tiež potrebuje vedenie vo vzťahoch, či už rovesníckych alebo voči autoritám. Odborný

tím zariadenia konštatoval, že umiestnenie maloletého v zariadení plní účel a je v najlepšom záujme
maloletého, avšak jeho návrat do domáceho prostredia predstavuje riziko, že pri absencii kontroly a
dôsledného výchovného vedenia by sa mohol vrátiť k predošlému správaniu sa a zanedbávaniu povinnej
školskej dochádzky. Vzhľadom k týmto skutočnostiam a riziku, že maloletý si nebude plniť povinnú
školskú dochádzku a s prihliadnutím na vyjadrenia odborného tímu SLVS, Úrad práce, sociálnych vecí a

rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, agenda sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
pracovisko Ilava vníma dôvodnosť zabezpečenia odbornej pomoci pre maloletého a potrebu zotrvania
v zariadení.
14. Vo vyjadrení úrad nepopieral to, že u maloletého depresívne prežívanie ustúpilo, že prišlo aj
k náprave maloletého na istý čas avšak maloletý potrebuje režim, autoritu a dôsledné výchovné

vedenie, aby si plnil povinnú školskú dochádzku, školské povinnosti, nebol voči kolektívu a druhým
posmievačný, arogantný. Návrat maloletého do domáceho prostredia predstavuje riziko, že pri absencii
kontroly by sa mohol vrátiť k predošlému správaniu sa a zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky.
Do podania prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli zo strany orgánu SPODaSK v
rodine vykonávané opatrenia, pričom hlavným cieľom Plánu sociálnej práce s rodinou bolo zo strany

mal. A. rešpektovanie autority rodiča i dospelého a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zo strany
matky nastavenie pravidiel maloletému dieťaťu. Do spolupráce s rodinou bolo formou odporúčania
zapojené aj Centrum pre deti a rodiny G. – H. s cieľom poradensko-psychologickej pomoci rodinám
so špecifickým problémom a pri krízových situáciách v rozsahu 15 hodín, pričom v záverečnej správe
z CDR, viď príloha č. 1, sa uvádzalo, že spoluprácu s rodinou možno označiť za náročnú najmä

vzhľadom na laxný prístup mal. A. ku škole, ako i k pracovníčkam CDR. Cieľ spolupráce naplnený
nebol. Avšak matka nedodržiavala odporúčania orgánu SPODaSK, nedokázala byť pre maloletého
autoritou rodiča, a tiež pri umiestňovaní maloletého do zariadenia matka nebola súčinná, od začiatku
marila súdne rozhodnutie, kedy neodovzdala maloletého do zariadenia. Správanie maloletého, akoaj jeho matky, týkajúce sa nerešpektovania rozhodnutia súdu, neskorý príchod do zariadenia, možno
považovať za závažné pochybenia. Je pravdou, že u mal. A. došlo k zlepšeniu jeho psychického
prežívania, naďalej však pretrváva pasivita v plnení si povinností, a to najmä školských, ktorá by sa

možnosťou jeho uvoľnenia do domáceho prostredia len prehĺbila. Matka maloletého vo svojom odvolaní
vyjadrila možnosť, že kontrolu nad maloletým bolo možné docieliť aj menej radikálnym výchovným
opatrením, ako je jeho umiestnenie v zariadení, a to, že súd mohol určiť nad výchovou maloletého
dohľad, avšak s ohľadom na predchádzajúce správanie matky, ktorá často menila miesto pobytu s
maloletým, s prihliadnutím na vyčerpanie možností vo forme opatrení orgánu SPODaSK, ktoré neviedli k

motivácií mal. A., by bolo vykonávanie akéhokoľvek dohľadu nad plnením školskej dochádzky maloletým
neefektívne a neplnilo by riadne účel. Nakoľko maloletý absolvoval odbornú diagnostiku, avšak u
maloletého sú ďalšie riziká nevhodného správania sa, nedostatočnej autority a laxného prístupu zo
strany matky, bol maloletý ponechaný v zariadení za účelom poskytnutia odbornej pomoci maloletému.
Dňa 05.02.2025 sa uskutočnila prípadová konferencia v SLVS F. za prítomnosti odborného personálu
zariadenia, pracovníčok úradu, matky a mal. A.. Mal. A. bol dopytovaný na aktuálne prežívanie v

zariadení i predĺženie pobytu v ňom. Uviedol, že by chcel ísť domov, ale keď tak rozhodol súd, tak ostane
tu. Viac sa k tomu nevyjadroval, neobhajoval svoje zhoršené správanie pred plánovaným skončením
predošlého výchovného opatrenia. Pôsobil kľudne, bez pozitívnych, či negatívnych emócií. Následne
dňa 06.02.2025 prišlo oznámenie z SLVS F., viď príloha č. 2, kde sa uvádzalo, že maloletý poobede
počas športovej činnosti utiekol zo zariadenia. Pracovníci SLVS ho išli hneď hľadať a podarilo sa im

ho nájsť smerom na vlakovú stanicu. Je v poriadku, bola zapojená aj polícia, ale nebol hlásený ako
nezvestný. Úrad vníma dôvodnosť podaného návrhu na opakované výchovné opatrenie, pričom sa
priklonilknázoruodbornéhopersonáluSLVS-CDRF.,ktorýodporučilzabezpečenieodbornejpomocipre
maloletého a potrebu zotrvania v zariadení, nakoľko je potrebné budovať dlhodobejšie pozitívne zmeny v
správaní maloletého a dohliadnuť na následné ukotvenie týchto zmien v tak zásadných a problémových

oblastiachjehosprávania,akojeajneplneniesipovinnejškolskejdochádzky,činerešpektovaniaautority
dospelého, odporučili preto odvolaciemu súdu rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť a odvolanie
matky zamietnuť.
15. K doručenému vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že kolízny
opatrovník vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti nad rámec návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a opätovne poukázal na správu o pobyte maloletého v SLVS-CDR F. zo dňa
20.01.2025, v ktorej boli zaznamenané zhoršené školské výsledky maloletého za mesiac december
2024. Informácie uvedené v správe o pobyte je nevyhnutné vykladať komplexne za celú dobu pobytu
a nie iba selektívne upozorňovať na skutočnosti svedčiace v neprospech maloletého. Navrhovateľ síce
vo vyjadrení upozorňuje na poľavenie maloletého za mesiace december 2024, ale už nespomína,

že v hodnotení za nasledujúci mesiac január 2024 sa v správe uvádza, že maloletý na vyučovaní
spolupracuje, dostal pochvalu za zlepšenie v matematike a inak je bez väčších problémov. Podľa matky
nie je možné osvedčiť dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia iba s poukazom na čiastkové
obdobie, ktoré komplexne nereflektuje správanie maloletého. Matka súhlasí, že maloletý potrebuje
rozvíjať vzťahy medzi rovesníkmi i autoritami, avšak práve z dôvodu dlhodobého umiestnenia vo

výchovnom zariadení mu je možnosť týchto interakcií odopretá. Čím dlhšie sa nachádza maloletý vo
výchovnom zariadení, tým sa iba oslabujú jeho priateľské a sociálne väzby, ktoré mal doma vytvorené
a bude pre neho náročné ich obnoviť po návrate zo zariadenia. Predmetné výchovné opatrenie bolo
nadriadené pred takmer rokom, v dobe pred nariadením prvého neodkladného opatrenia a za uvedené
obdobie došlo preukázateľne k mnohých zmenám v živote maloletého. Nenaplnenie cieľov výchovného

opatrenia, ktoré bolo vykonané pred tak dlhou dobou, podľa matky nevylučuje účelnosť a vhodnosť
iných výchovných opatrení, ktoré môžu byť v budúcnosti nariadené. Okresný súd Trenčín v napadnutom
rozhodnutí v bode 21. konštatoval, že zo zmluvy o ubytovaní uzatvorenou medzi MV COMPANY
SK, s.r.o. vyplýva, že matke bolo poskytnuté prechodné ubytovanie od 09.12.2024 do 09.03.2025.
Táto skutočnosť podľa súdu potvrdzuje, že matka nemá zabezpečené stabilné životné podmienky pre

maloletého a vzal to do úvahy pri nariadení neodkladného opatrenia. Matka sa k tejto záležitosti vyjadrila
vpodanomodvolaní,vktoromuviedla,žeodseptembra2024bývanajednommiestevpodnájmeadoba
nájmu sa pravidelne predlžuje v trojmesačnom intervale. Na základe poslednej zmluvy o ubytovaní bola
doba nájmu predĺžená do 25.05.2025. Matka je zároveň zamestnaná v spoločnosti Latta Trans, s.r.o. na
pracovnej pozícii pomocná pracovníčka. Matka je presvedčená, že maloletý má v osobnej starostlivosti

matky riadne zabezpečené všetky podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre jeho zdravý a prospešný rozvoj.
Matka trvá na podanom odvolaní a všetkých dôvodoch v ňom uvedených a žiadala, aby odvolací súd
zmenil I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
subjektívne legitimovaná účastníčka konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 2 ods.
1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
prihliadol na najvyšší záujem maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 CSP).
20. Podľa článku 4 CMP platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme. Citované ustanovenie korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa (oznámené pod číslom
104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj
Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu

dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie.
21. Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých
detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne
ustanovenia, najmä zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať
hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem

dieťaťa ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 zákona o rodine).
22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne. Súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, uviedol, z akého dôvodu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel, pričom mal osvedčené významné skutočnosti, ktoré odôvodnili
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v záujme zachovania najlepšieho záujmu maloletého

dieťaťa.
23. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

24. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade konania starostlivosti
súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a
vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností.
Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenínezisťujevšetkyskutočnosti,ktorésúpredmetomriadneho
(plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností

k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní.
Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva
dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Pripomína odvolací súd, že mieru pravdepodobnosti, s
akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu.
Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri

ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž
umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
25. Konanie o výchovnom opatrení spadá do kategórie mimosporových právnych vzťahov, vo vzťahu
ku ktorým je dôvodný osobitný procesný postup vychádzajúci z osobitných procesných princípov.
Výsledkom dôslednej procesnej diferenciácie na konania sporové a mimosporové sa vytvára v

konaniach osobitne vymedzený priestor pre aktivitu súdu, účastníkov konania, subjektov konania,
prispôsobenie vybraných procesných postupov a ich právnej úpravy, zvýšenej právnej ochrane vzťahov
a subjektov tam, kde to je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodné (obdobne Smyčková, R., Števček, M.,Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava :
C. H. Beck, 2017, bod 2).
26. Výchovné opatrenia sú teda súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov

medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad
dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že
budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy v záujme maloletého dieťaťa. Výchovné opatrenia
ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy, vždy však musia sledovať
základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa. Hmotnoprávnou

podmienkou uloženia výchovného opatrenia teda je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd
za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie
želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia,
ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého
výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené.
Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri

sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to podľa potreby orgán sociálno-
právnej ochrany detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je
podkladom správa, ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo, resp. odborné poradenstvo v
špecializovanom zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného
opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia alebo v uložení iného

výchovného opatrenia, príp. v predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné
opatrenie splnilo sledovaný účel, svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý,
môže nariadiť iné výchovné opatrenie.
27. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danej veci sú
splnenézákonnépodmienkypreuloženievýchovnéhoopatrenia.Napotvrdeniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa nasledujúce odpovede na zásadné odvolacie argumenty matky
predostreté v jej odvolaní.
28. Po vykonaní odvolacieho prieskumu považoval odvolací súd tiež za osvedčené, že maloletý sa
v SLVS nachádza na základe súdom nariadeného neodkladného a výchovného opatrenia, ktoré boli
nariadené do 31.01.2025 od vykonateľnosti rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva osvedčenie, že

umiestnenie maloletého v SLVS plní svoj účel a je v jeho najlepšom záujme. Vzhľadom na všetky
okolnosti nielen podľa okresného súdu, ale aj podľa odvolacieho súdu jeho prípadný súčasný návrat do
domáceho prostredia predstavuje riziko, že pri absencii kontroly a dôsledného výchovného vedenia by
sa mohol vrátiť k predošlému správaniu a zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky. Posun v správaní
vo vzťahu ku školským povinnostiam je daný nepochybne vopred nastaveným režimom maloletého v

školskom zariadení, v ktorom sa pripravuje na vyučovanie a spolupracuje s autoritami a so spolužiakmi.
Podľa odvolacieho súdu však tento proces u maloletého nie je ešte stále trvalo nastavený, pretože
akonáhle sa jeho pobyt v zariadení blíži ku koncu, tak snaha autorít nie je maloletým prijímaná, čím
sa naďalej preukazuje jeho negatívny postoj k plneniu povinností. Na tomto závere nemení nič ani
pochvala z matematiky. Pokiaľ matka maloletého namietala v odvolaní, že nemožno nariadiť neodkladné

opatrenie iba na základe selektívne vybraných skutočností, ktoré svedčia v neprospech maloletého,
ale je nevyhnutné zohľadniť komplexne jeho správanie počas celej doby umiestnenia, ktoré podľa
matky jednoznačne dokazuje jeho polepšenie, tak odvolací súd i napriek konštatovaniu zlepšenia jeho
psychického prežívania zvýrazňuje, že naďalej pretrváva pasivita v plnení si povinností, a to najmä
školských, ktorá by sa možnosťou jeho uvoľnenia do domáceho prostredia len prehĺbila, preto je

pre dlhodobejšie pozitívne zmeny v správaní maloletého a následné ukotvenie týchto zmien v tak
zásadnýchaproblémovýchoblastiachjehosprávania,akojeajneplneniesipovinnejškolskejdochádzky
nevyhnutné u maloletého pokračovať v odbornej pomoci, ktorú mu je SLVS ochotné a schopné naďalej
poskytovať. Nielen okresný súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, ale i odvolací súd, že
návrat maloletého do domáceho prostredia predstavuje riziko, že pri absencii kontroly a dôsledného

výchovného vedenia by sa mohol vrátiť k predošlému správaniu a zanedbávaniu povinnej školskej
dochádzky. Matka maloletého vo svojom odvolaní vyjadrila možnosť, že kontrolu nad maloletým bolo
možné docieliť aj menej radikálnym výchovným opatrením, ako je jeho umiestnenie v zariadení, a to,
že okresný súd mohol určiť nad výchovou maloletého dohľad, avšak s ohľadom na predchádzajúce
správanie matky, ktorá nielenže menila miesto pobytu s maloletým, ale jej prístup možno vyhodnotiť i ako

vykazujúci absenciu kontroly a dôsledného výchovného vedenia, z čoho pramení vysoký predpoklad, že
by sa maloletý mohol vrátiť k predošlému správaniu sa a zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky. S
prihliadnutím na vyčerpanie možností vo forme opatrení navrhovateľa, ktoré neviedli k motivácií mal. A.,
by bolo podľa odvolacieho súdu vykonávanie akéhokoľvek dohľadu navrhnutého matkou v odvolaní nadplnením školskej dochádzky maloletým neefektívne a neplnilo by riadne účel. Z obsahu spisu vyplýva
vyjadrenie opatrovníka, v zmysle ktorého maloletý absolvoval odbornú diagnostiku, avšak u maloletého
sú ďalšie riziká nevhodného správania sa, nedostatočnej autority a laxného prístupu zo strany matky, bol

maloletý ponechaný v zariadení za účelom poskytnutia odbornej pomoci maloletému, s ktorým záverom
sa odvolací súd na základe osvedčených skutočností stotožnil. Pokiaľ kolízny opatrovník uviedol, že
dňa 05.02.2025 sa uskutočnila prípadová konferencia v SLVS F. za prítomnosti odborného personálu
zariadenia, pracovníčok úradu, matky a mal. A., ktorý bol dopytovaný na aktuálne prežívanie v zariadení
i predĺženie pobytu v ňom a uviedol, že by chcel ísť domov, ale keď tak rozhodol súd, tak ostane

tu, viac sa k tomu nevyjadroval, neobhajoval svoje zhoršené správanie pred plánovaným skončením
predošlého výchovného opatrenia, pôsobil kľudne, bez pozitívnych, či negatívnych emócií, následne
dňa 06.02.2025 prišlo oznámenie z SLVS F., viď príloha č. 2, kde sa uvádzalo, že maloletý poobede
počas športovej činnosti utiekol zo zariadenia, tak uvedené tvrdenia matka vo svojom vyjadrení na čl.
44 spisu nespochybnila.
29. Odvolací súd vo vzťahu k argumentom matky, že u maloletého sa objavili len ojedinelé pochybenia,

uvádza, že sa s nimi nemohol stotožniť, pretože správanie maloletého, ako aj jeho matky, týkajúce
sa nerešpektovania rozhodnutia súdu, ako aj neskorý príchod do zariadenia, opakované svojvoľné
opustenie zariadenia v dňoch 6.02.2025, 25.3.2025, považuje i odvolací súd za závažné pochybenia,
na ktoré je nutné prihliadať a nie je na mieste ich zľahčovať. Ak za danej situácie okresný súd pristúpil
k nariadeniu neodkladného opatrenia, tak tomu bolo nebolo na základe potreby diagnostiky ako v konaní

Okresného súdu Trenčín uznesenie č.k. 35P/130/2024-14 dňa 23.09.2024, ktorá sa nestihla uskutočniť
počas nariadenia prvého neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.
k. 14CoP/234/2024-51 zo dňa 09.12.2024, ale z dôvodu, že zánik predchádzajúceho výchovného
opatrenia bez prijatia ďalšieho opatrenia by nevytváral priestor pre zabezpečenie potrebnej riadnej
odbornej pomoci pre maloletého, s ktorým záverom sa odvolací súd ako s vecne správnym stotožnil cez

úpravu v § 387 ods. 1 CSP.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokračovanie v uloženom výchovnom opatrení a zabezpečenie
odbornej pomoci prostredníctvom špecializovaného zariadenia navrhlo aj samotné SLVS. Uvedené je
pre maloletého dôležitým aj vzhľadom na skutočnosť, že vo veku 16 rokov stále navštevuje 7. ročník
základnej školy. Maloletý si stále plní povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná a trvá najviac

do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, t. j. v prípade maloletého do 30.06.2025.
Následne bude len na samotnom mal. A., ale aj jeho matke, či bude vo vzdelávaní pokračovať, aby mal
riadne ukončené základné vzdelanie. Pokiaľ ide o matkou navrhovaný dohľad nad výchovou maloletého,
prípadne uloženie iného vhodného opatrenia, tak nielen okresný súd, ale ani odvolací súd na tieto
jej argumenty neprihliadol. Zo zmluvy o ubytovaní uzatvorenej medzi matkou a MV COMPANY SK,

s.r.o. vyplýva, že matke bolo poskytnuté prechodné ubytovanie od 09.12.2024 do 09.03.2025, vo
vyjadrení na čl. 44 rub spisu uviedla predĺžnie nájomnej zmluvy 25.05.2025, pričom nariadené výchovné
opatrenie je do 30.06.2025. Podľa odvolacieho súdu nebol priestor v tomto smere úplne odhliadnuť
od predchádzajúceho správania matky, jej laxného prístupu k výchove a kontrole maloletého, ktorá
i často menila miesto pobytu s maloletým a bez ďalšieho potom vykonávanie akéhokoľvek dohľadu

nad plnením školskej dochádzky maloletým vyhodnotiť ako efektívne a plniace by riadne účel. Ak
došlo k nariadeniu výchovného opatrenia pobytovou formou v SLVS za účelom zabezpečenia odbornej
pomoci maloletému na obdobie do 30.06.2025 od vykonateľnosti tohto rozhodnutia, tak takéto výchovné
opatrenie, ktorým sa zabráni navráteniu dieťaťa do rizikového domáceho prostredia je za súčasného
stavu s jeho záujmami, na ktorý súd prioritne prihliada.

31. Matka v odvolaní namietala, že ak existovala dôvodnosť dlhodobého ponechania maloletého v
zariadení, ku ktorému aktuálne dochádzalo, mal okresný súd začať konanie vo veci samej, v ktorom by
mal priestor dôkladne vyhodnotiť opodstatnenosť tohto zásahu do práv maloletého, Okresný súd Trenčín
v uznesení v ods. 18. síce konštatoval, že neodkladné opatrenie predstavuje procesný inštitút, ktorý
nemá nahrádzať meritórne rozhodnutie, avšak predlžovanie pobytu maloletého po takú dlhú dobu iba

na základe neodkladného opatrenia je podľa odvolateľky v priamom rozpore s uvedeným konštatovaním
a meritórne rozhodnutie supluje. V súvislosti s touto argumentáciou matky odvolací súd považuje za
podstatné odkázať na ods. 22. napadnutého uznesenia, v zmysle ktorého „...Nakoľko sa výrok takéhoto
nariadeného neodkladného opatrenia zhoduje s prípadným výrokom meritórneho rozhodnutia, ktorý by
bol vydaný v konaní vo veci samej, toto nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samú, preto súd

konanie vo veci samej o nariadenie výchovné opatrenia bez návrhu nezačal. Súd dodáva, že pokiaľ sa
na strane maloletého po nariadení tohto neodkladného opatrenia akokoľvek zmenia okolnosti a uložené
výchovné opatrenie splní účel pred uplynutím stanovenej doby, alebo bude potrebné prijať ďalšie alebo
iné opatrenia, úrad je oprávnený podať návrh na zrušenie tohto nariadeného neodkladného opatreniaalebo navrhnúť iné riešenie, ktoré bude v tom čase v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.“, od ktorého
nemal dôvod, po vykonaní odvolacieho prieskumu, sa odkloniť.
32. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez

potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov,
nespôsobilú ovplyvniť určenie výchovného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.
33. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom matky odvolací súd uvádza, že niet pochýb, že len skutočnosť,

že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv účastníkov, sama osebe nezakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor účastníkov
o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým
by bolo znemožnené účastníkovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva, avšak to až do toho
momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na

spravodlivý proces.
34. Pri zmene podstatných skutkových okolností nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých
okresným súdom, ktoré odvolací súd v tomto rozhodnutí vyhodnotil ako vecne správne.
35. Na základe uvedeného nebol ani jeden z odvolacích dôvodov matky zhodnotený ako relevantný, a
preto vo vyvolanom odvolacom konaní neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia

okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd preto napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.
36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.