Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Petra Hrebíčková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12Cpr/3/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221204797
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7221204797.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. X, XXX XX D., zast. JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Krmanova
16, IČO: 50 901 028, proti žalovanému: TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spol. s r.o. Košice, so sídlom
Komenského 7, Košice, IČO: 31679692, zast. GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova
21, 851 01 Bratislava, IČO: 36856380, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
s prísl., t a k t o
r o z h o d o l :
2 K2-12Cpr/3/2021
I. U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom doručeným
žalobcovi dňa 22.4.2021, je neplatné.
II. Z a m i e t a návrh žalobcu na určenie, že pracovný pomer trvá.
III. U r č u j e, že nemožno od žalovaného, ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobu ako
zamestnanca naďalej zamestnával.
IV. Nárok žalobcu na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie.
V. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 140 eur za žalobu o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
31 K2-12Cpr/3/2021
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 17.6.2021 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovaným, dané žalobcovi dňa 22.4.2021, je neplatné. Súčasne si uplatnil aj nárok
na náhradu mzdy vo výške 1.089 eur mesačne odo dňa 15.6.2021 do dňa opätovného prideľovania
práce podľa pracovnej zmluvy, ako aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu v podstatnom odôvodnil tým, že dňa 19.2.1999 uzavrel žalobca ako zamestnanec pracovnú
zmluvu so žalovaným ako zamestnávateľom na dobu neurčitú. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 1.
júla 2011 došlo k zmene druhu práce u žalobcu, u ktorého sa zmenil druh práce na majstra elektroúdržby.Dňa 22.4.2021 žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie PP. Podľa ust. § 67 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce s ním okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ktorého sa mal dopustiť nižšie popísanými konaniami:
1.) Podľa Vašich podaní doručených zamestnávateľovi dňa 8.3.2021 a 11.3.2021 a Vašich následných
ústnych a emailových vyjadrení ste, minimálne v období od februára 2019 do júla 2020 opakovane
nadobudli podozrenia, že zamestnanec E. A. F., vedúci oddelenia údržby, odsudzuje majetok
zamestnávateľa, pričom ste uviedli materiály ako káble, ističe, sklená vata, pozinkované plechy,
čerpadlá a pod. a neoprávnene využíva na prácu na svojom súkromnom majetku zamestnancov
zamestnávateľa počas ich pracovnej doby. Tieto podozrenia ste však zamestnávateľovi bezodkladne
neoznámili, ale ste o nich dlhodobo mlčali až do podania vyššie uvedených oznámení. Vyššie uvedeným
konaním ste porušili základné povinnosti zamestnanca medzi ktoré podľa ust. § 81 písm. e) Zákonníka
práce patrí aj povinnosť riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť
jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa. Porušili ste aj pracovný poriadok zamestnávateľa, ktorý Vám v článku 531
písm. b) ukladá povinnosť konať za každých okolností tak, aby ste nespôsobili spoločnosti hmotnú
ani morálnu škodu. Dlhodobým zatajovaním podozrení o protiprávnej činnosti iného zamestnanca
ste vedome spoluvytvárali priestor pre pokračovanie v tejto protiprávnej činnosti a porušovali ste
prevenčnú povinnosť zamestnanca vo vzťahu k majetku zamestnávateľa a jeho oprávneným záujmom.
Oznámenie ste pritom podali až po tom, čo vám boli zo strany zamestnávateľa vytýkané iné porušenia
pracovnej disciplíny, týkajúce sa služobného motorového vozidla na súkromné účely a až po tom čo
E. A. F. podal dňa 2.2.2021 návrh na vaše preradenie z pozície majster elektroúdržby na pozíciu
elektrikár. Zamestnávateľ preto nepovažuje za dôveryhodné vaše tvrdenie, že vašou pohnútkou pri
oznámení podozrení na protiprávnu činnosť bolo nastolenie poriadku v spoločnosti a to aj s ohľadom
na vaše doterajšie správanie, ktoré je bližšie popísané v bode 2. Dokonca v samotných oznámeniach
konštatujete a potvrdili ste to aj počas zasadnutia vyšetrovacej komisie dňa 31.3.2021, že viete o
ďalších krádežiach, resp. že ste doteraz uviedli informácie len o 2% všetkých krádeží, ktoré sa
diali v spoločnosti, čo opätovne preukazuje, že ste oznámenia nepodávali dobromyseľne, nemali ste
snahu prispieť k riadnemu prešetreniu veci tým, že by ste zamestnávateľovi, prípadne iným orgánom
bezodkladne v dobrej viere oznámili všetko čo viete k veci uviesť a poskytli všetky informácie, ktorými
údajne disponujete. Rovnako ste uviedli, že ste neoznámili svoje podozrenia skôr z dôvodu obáv o stratu
zamestnania, ktoré trvali až do nadobudnutia dôchodkového veku. Uvedenému zamestnávateľ takisto
neverí, nakoľko dôchodkový vek ste nadobudli v októbri 2020, avšak k podaniu oznámení došlo až
niekoľkomesiacovpotomtodátumeaažbezporostrednepotom,čozamestnávateľzačalpodnikaťkroky
v súvislosti s vaším porušovaním pracovnej disciplíny a vašim preradením. Vyššie popísané konanie,
ktoré je prejavom nepoctivosti a nespoľahlivosti a neloajality k zamestnávateľovi považujem za závažné
porušenie pracovnej disciplíny.
2.) V priebehu vyšetrovania podozrení, obsiahnutých v oznámeniach ste postupne v mesiaci apríl 2021
pridávali ďalšie čiastkové neúplné obvinenia voči E. F. a dňa 19.4.2021 ste doručili zamestnávateľovi
výzvu, v ktorej obviňujete z proti právnej činnosti aj riaditeľa spoločnosti pána G. a námestníka
spoločnosti pána H.. V tejto výzve opätovne deklaruje, že máte dlhodobo vedomosť o zneužívaní
zamestnancov a majetku spoločnosti. Namiesto toho, aby ste pokiaľ ste nadobudli takú vedomosť
sa obrátili na orgány OČTK, prípadne na zriaďovateľa zamestnávateľa, šírite ničím nepodložené
a nepreukázané tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov osočujete svojich nadriadených, vyhrážate sa
zverejnením celého prípadu, obviňujete nadriadených zo spáchania trestného činu a pokúšate sa ich
vydierať stanovením nezmyselných a ničím neodôvodnených lehôt na prehodnotenie zotrvania v ich
funkciách. Týmto konaním ste prekročili akúkoľvek tolerovateľnú hranicu správania sa zamestnanca voči
zamestnávateľovi a preukázali ste, že nie ste schopný rešpektovať princípy slušnosti, úcty a dobrých
mravov, ktoré patria medzi základné hodnoty, ku ktorým sa táto spoločnosť hlási. Za týchto okolností
zamestnávateľ osobu s vašimi charakterovými vlastnosťami nemôže naďalej zamestnávať. Porušili ste
etický kódex spoločnosti, podľa ktorého základným východiskom komunikácie všetkých zamestnancov
spoločnosti je vzájomná úcta a ktorí v prípade konfliktov alebo akýchkoľvek nedorozumení požaduje
od každého ústretovosť a ochotu zapojiť sa do hľadania riešenia vzniknutej situácie. Etický kódex
rovnako vyžaduje, aby kritika zamestnanca bola konkrétna, konštruktívna a objektívna a prezentovaná
kultivovaným spôsobom tak, aby nedehonestovala iného človeka alebo skupiny ľudí. Výzvu zo dňa
19.4.2021 a v nej obsiahnuté nepravdivé informácie, nepodložené tvrdenia, vyhrážky a vydieranie
považujem za vaše absolútne morálne, ľudské zlyhanie a za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
3.) Dňa 23.10.2020 ste boli E. H. upozornený na nedodržiavanie zákazu používania služobného
mot. vozidla na súkromné účely. Na priek tomu sa pri následnej kontrole dňa 1.3.2021 zistilo, žev mesiacoch november 2020 - február 2021 ste približne 89 krát v čase obedňajších prestávok
prevzali služobné mot. vozidlo zo sídla zamestnávateľa a odviezli ste sa ním priamo na ulicu svojho
trvalého bydliska na sídlisku Ťahanovce alebo na bezprostredne priľahlé ulice. Námestníkom pánom
H. ste boli vyzvaný na zdôvodnenie týchto údajne služobných výkazov, na čo ste uviedli, že ste na
týchto uliciach vykonávali kontroly. Pán H. vám následne dal pokyn, aby ste zdokumentovali činnosti,
ktoré ste v týchto dátumoch na týchto uliciach vykonávali a aby ste dodali písomné výstupy z týchto
údajných kontrol spôsobom zaužívaným v spoločnosti v termíne do 3.3.2021, čo ste do dnešného dňa
neurobili. Neuposlúchli ste pokyn svojho nadriadeného. Vaše vysvetlenie, že ste chodili kontrolovať
práce zamestnancov oddelenia elektroúdržby na výmenníkových OST staniciach neobstojí, nakoľko
početnosť vašich údajných kontrol nekorešponduje s rozsahom vykonaných prác a taktiež vo vyššie
uvedenom období ste nevykonávali ani jeden záznam do prevádzkového denníka na ktorejkoľvek
z OST staníc na sídlisku Ťahanovce. Tohto konania ste sa navyše dopúšťali po tom, čo ste boli
zamestnávateľom upozornený, že v rozpore s internými predpismi používate služobné motorové vozidlo
na súkromné účely na cestu na obed a späť do zamestnania, k čomu ste sa priznali. Vaše údajné
kontrolné služobné výjazdy k OST neboli potrebné a ich vykonanie a výstupy z nich ste ani na pokyn
nadriadeného nepreukázali, z čoho vyplýva, že ste neúčelne trávili pracovný čas a nehospodárne ste
nakladali s majetkom a pohonnými hmotami zamestnávateľa. Vaše vysvetlenie o kontrolách sú o to
zarážajúce, že ste s rovnakou dôslednosťou nepristupovali k zvyšným 400 OST staniciam v Košiciach
a nepovažovali ste za potrebné kontrolovať žiadnu z nich, jedine tie, ktoré sa nachádzajú v susedstve
vášho bydliska. Sústavné a dlhodobé nehospodárne a neúčelné nakladanie s majetkom, neefektívne
trávenie pracovného času a nerešpektovanie príkazov nadriadeného H. svedčí o vašom flagrantnom
prístupe k ochrane majetku zamestnávateľa a k plnenou pracovných úloh, predovšetkým na jeho
dlhodobé trvanie ho považujem za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
3. K bodu 1 žalobca uviedol, že v spoločnosti žalovaného sa šírili správy o porušovaní pracovnej
disciplíny dlhšiu dobu a to priamym nadriadeným žalobcu E. A. F.. Žalobca až do podania
oznámenia zamestnávateľovi, kedy získal dôkaz o protiprávnej činnosti Ing. Capcaru nemohol oznámiť
zamestnávateľovi svoje podozrenia, lebo nedisponoval žiadnym dôkazom, ktorým by svoje podozrenia
mohol podložiť. Bol si zároveň vedomý toho, že ide o jeho nadriadeného a že akékoľvek oznámenie,
či už preukázané alebo nie bude mať pre žalobcu negatívny dopad, čo sa mu aj potvrdilo. Po tom, čo
oznámil a preukázal zamestnávateľovi protiprávne konanie svojho priameho nadriadeného, bol nútený
podpísať dohodu o skončení PP a keď to odmietol bolo mu doručené okamžité skončenie PP. Postup
vedenia zamestnávateľa, po tom ako mu žalobca oznámil, že jeho vedúci zamestnanec E. F. sa dopúšťa
trestnej činnosti bol taký, že bez akýchkoľvek ďalších právnych krokov a postihov žalovaný ukončil s E. F.
pracovnýpomerdohodou.Namiestotoho,abyzamestnávateľdalpodnetOČTKnaprešetreniezistených
pochybení E. F., začal bezdôvodne postihovať žalobcu za to, že verejne upozornil na nekalé konanie.
Podľa žalobcu sa konaním, ktoré popisuje žalovaný v bode 1 okamžitého skončenia PP nedopustil
porušenia pracovnej disciplíny a už vôbec nie závažného porušenia pracovnej disciplíny. V čase kedy
žalobca nevedel svoje podozrenie preukázať, nemohol o nich predsa informovať zamestnávateľa.
V takom prípade by išlo zo strany žalobcu len o ohováranie svojho priameho nadriadeného, preto postup
žalobcu nie je možné kvalifikovať ani ako porušenie prac. disciplíny. Žalobca nemôže zodpovedať za
porušenie povinnosti treťou osobou. Žalobca je majstrom elektroúdržby a do jeho pracovnej náplne
nespadá prešetrovanie podozrení z protiprávneho konania. Žalobca nemal kompetencie ani možnosť
kontrolovať E. F., ktorý bol navyše jeho priamym nadriadeným. Žalobca ďalej uviedol, že má vedomosť,
že E. F. sa priznal k protiprávnemu konaniu, ktorého sa dopustil za účasti ďalších zamestnancov. Do
dnešného dňa žalovaný s nikým, okrem žalobcu neskončil pracovný pomer a ani nikoho iným spôsobom
súvislosti s proti právnym konaním E. F. nepostihol. Už len z toho je zrejmý diskriminačný postup
žalovaného voči žalobcovi pri skončení PP. Žalobca ďalej namietol, že o svojom podozrení ohľadne
protiprávneho konania E. F. informoval žalovaného už 11.2,.2021, čo znamená, že ak by sa žalobca
svojim konaním dopustil závažného porušenia prac. disciplíny, čo popiera, okamžité skončenie PP
týkajúcesakonaniauvedenéhovbode1byboložalobcovidoručenépouplynutíprekluzívnej2mesačnej
lehoty.
4. K bodu 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že dňa 29.1.2021 mailom
upozornil svojho nadriadeného E. F. na porušovanie vnútropodnikovej smernice následkom čoho E.
F. dal návrh na preradenie žalobcu na pozíciu „R“. Následne dňa 11.2.2021 Žalobca pri osobnom
stretnutí osobne vysvetlil námestníkovi E. H., v čom je konflikt medzi ním a E. F.. Zároveň žalobca E.
H. prečítal písomne spracované podozrenia z proti právneho konania E. F., ktoré chcel E. F. poslať. Nauvedené podozrenia E. H. reagoval tak, že nemôže žalobcovi nič prikazovať, ale aby mu to neposielal
na upokojenie situácie písomne. O protiprávnom konaní E. F. žalobca informoval E. H. mailom zo dňa
22.2.2021. Reakcia E. H. na sťažnosť na postup nadriadeného bola taká, že žalobcovi pri osobnom
stretnutí navrhol, aby požiadal o skončenie PP a že mu bude vyplatené odstupné, a ak tak žalobca
neurobí do 1.4.2021, bude s ním skončený PP pre hrubé porušenie prac. disciplíny. Vzhľadom na to,
že E. H. na sťažnosť žalobcu o porušovaní predpisov E. F. nereagoval, snažil sa žalobcu zastrašiť,
podal žalobca dňa 8.3.2021 žalovanému podnet o prešetrenie vrátane vzájomnej komunikácie s E.
F. a dňa 11.3.2021 žiadosť o preverenie bossingu a neplnenie si povinností na námestníka E. H..
Reakciou na zaslané podnety bolo predvolanie žalobcu k riaditeľovi žalovaného, kde mu bol predložený
návrh na skončenie PP dohodou, ktorú žalobca odmietol podpísať. Následne mu bolo predložené kárne
opatrenie, s ktorým nesúhlasil a ktoré odmietol podpísať. Žalobca následne dňa 16.4.2021 požiadal
žalovaného o doručenie kárneho opatrenia, aby sa k nemu mohol vyjadriť. Žalovaný kárne opatrenie
žalobcovi nezaslal. Na základe podnetu žalobcu došlo k tomu, že E. F. prestal v spoločnosti pracovať,
ale zo strany žalovaného neboli vykonané žiadne iné opatrenia, okrem osočovania žalobcu. Z tohto
dôvodu zaslal žalobca dňa 19.4.2021 výzvu riaditeľovi spoločnosti E. G. a námestníkovi riaditeľa E. H.
na prehodnotenie zotrvania vo svojich funkciách. Žalobca v predmetnej výzve poukázal len na zistené
nedostatky spoločnosti, ktoré následne zistil a ktoré považoval za dôvod akým spôsobom boli riešené
jeho podnety. Následne bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie PP zo strany zamestnávateľa.
Podľa žalobcu svojim postupom popísaným v bode 2 okamžitého skončenia PP sa nedopustil porušenia
prac. disciplíny. Žalobca po tom ako vedenie žalovaného neadekvátne reagovalo na jeho podnety
na porušovanie právnych predpisov, začal preverovať informácie, o ktorých sa v spoločnosti hovorilo
a ktoré dovtedy považoval za klebety a bolo mu konkrétnymi osobami potvrdené, že k tejto činnosti
došlo. Úmyslom žalobcu bolo poukázať na porušenie právnym predpisov, preto nemožno takéto konanie
kvalifikovať ako závažné porušenie prac. disciplíny.
5. K bodu 3 okamžitého skončenia PP žalobca uviedol, že žalovaný mailom zo dňa 23.10.2020 (mail
E. H.) oznámil žalobcovi, že v dňoch 1.10.-10.10.2020 bola vykonaná kontrola: Evidencia a účely jázd
služobnými mot. vozidlami. Žalovaný mal zistiť, že v septembri bolo zaznamenané státie služobného
mot. vozidla I. J. F. D. XXXXX 14krát pri adrese trvalého pobytu na Varšavskej ulici. Tieto zistené
odchýlky žalovaný vyhodnotil ako porušenie prac. disciplíny a nedodržiavanie vnútorných predpisov
s upozornením, že kontroly budú pokračovať v nasledujúcich mesiacoch. Za vytknuté porušenie
prac. disciplíny bola žalobcovi odobratá výkonnostná odmena. Mailom zo dňa 1.3.2021 (mail E.
H.) žalovaný vyzval žalobcu na zdokumentovanie činnosti za obdobie október 2020- február 2021,
v súvislosti s používaním služobného motorového vozidla I. J. F. D. XXXXX. Zároveň žalovaný žalobcu
upozornil, že ak nebudú tieto nezrovnalosti vysvetlené, bude to považovať za závažné porušenie prac.
disciplíny. Žalobca svoju činnosť v žiadanom období vysvetlil ako kontroly vykonanej práce, čo žalovaný
nepovažoval za dostačujúce. Ani konanie popísané v bode 3 okamžitého skončenia PP, ak by bolo
preukázané, že teda žalobca použil služobné mot. vozidlo na iné ako služobné účely, nie je možno
kvalifikovať ako závažné porušenie prac. disciplíny. Dôvodil tým, že sám žalovaný rovnaké konanie
žalobcu vo svojom upozornení mailom zo dňa 23.10.2020 považoval za porušenie prac. disciplíny.
Nepovažoval pritom za potrebné upozorniť žalobcu, že v prípade opätovného porušenie prac. disciplíny
môže s ním byť skončený PP. Rovnaké porušenie prac. disciplíny zo strany žalobcu už ale žalovaný
v maily zo dňa 1.3.2021 a v okamžitom skončení PP považoval za závažné porušenie prac. disciplíny.
Ďalej žalobca namietal, že v bode 3 okamžitého skončenia PP žalovaný skutkovo nevymedzil kedy
konkrétne sa žalobca mal dopustiť porušenia prac. disciplíny, vymedzenie obdobia od novembra 2020
do februára 2021 s označením približne 89 krát je podľa žalobcu neurčité a teda nepreskúmateľné.
Z uvedeného nie je zrejmé, či žalovaný tvrdí, že žalobca nevykonal kontrolu OST v kontrolovanom
období vôbec, alebo že ju vykonal opakovane, ale nie až 89 krát. Žalobca na výzvu na zdokumentovanie
reagoval, čo ale žalovaný považoval za nedostatočné zdokumentovanie kontrolných úkonov žalobcu
nemôže byť v žiadnom prípade považované za závažné porušenie prac. disciplíny, hlavne v prípade,
ak žalobca označil žalovanému dôkaz, ktorým sa jeho kontroly dajú preukázať presne a to kontrolou
bezpečnostného systému, ktorý zaznamenáva každý vstup do OST. Podľa žalobcu teda neexistovali
dôvody na okamžité skončenie PP, žalobca sa nedopustil závažného porušenia prac. disciplíny, ktoré
je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie prac. disciplíny, t. j. intenzita
porušenia prac. disciplíny. Poukázal na to, že žalovaný pri okamžitom skončení prac. pomeru nebral
do úvahy okolnosť, že žalobca u žalovaného odpracoval 22 rokov a počas celého obdobia patril
medzi spoľahlivých pracovníkov, okrem upozornenia zo dňa 23.10.2020 žalobcovi neboli doručené
žiadne upozornenia na porušenie prac. disciplíny. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že podstatnouskutočnosťou pri posúdení intenzity porušenie prac. disciplíny je či žalobca svojim konaním spôsobil
resp. nespôsobil žalovanému škodu a v danom prípade je zrejmé, že nespôsobil žalovanému ani tretím
osobám žiadnu škodu, ani priamu hrozbu vzniku škody. Napokon žalobca namietal aj to, že nedošlo
k riadnemu prerokovaniu okamžitého skončenia PP so zástupcami zamestnancov, tak ako to má na
mysli § 74 Zákonníka práce.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, došlom súdu dňa 29.10.2021 uviedol, že na základe oznámení
žalobcu z 8.3. a 11.3.2021, v ktorých žalobca uviedol podozrenia na rozkrádanie majetku spoločnosti
prijal žalovaný opatrenia, ktoré konkretizoval následne nižšie. Bezodkladne vzal na zodpovednosť E. F.,
zamestnanca, ktorý sa sčasti priznal k odcudzeniu majetku spoločnosti a k využívaniu zamestnancov
spoločnosti na súkromné účely a ukončil a s pánom F. K.. Zároveň však uviedol, že nemohol nevidieť
porušenia, ktorých sa v súvislosti s rozkrádaním majetku spoločnosti dopustil sám žalobca. Šetrením
týchto udalostí vyšlo najavo, že žalobca mal dlhodobú vedomosť o konaní pána F.. Toto konanie kryl
alebo mu napomáhal, dokonca podľa jeho vlastných slov tajil ešte omnoho väčší rozsah protiprávnej
činnosti, ktorá sa mala diať v spoločnosti. Tým sa žalovaný spreneveril nie len základným povinnostiam
zamestnanca vo vzťahu k ochrane majetku žalovaného, ale aj k základným etickým hodnotám, ktoré
žalovaný v spoločnosti presadzuje. Žalobca zdôraznil, že žalobca nedostal okamžité skončenie PP
preto, že oznámil protiprávne konanie nadriadeného, ako sa snaží konajúcemu súdu podsunúť. So
žalobcom bol okamžite skončený PP preto, že pri tomto protiprávnom konaní bol dlhodobo súčinný a to
minimálne jeho neoznámením, nepreukázaním, mlčaním o ňom a v niektorých prípadoch napomáhaním
jeho páchaniu. K vyjadreniu žalobcu, že svoje podozrenia o protiprávnej činnosti nemohol oznámiť
žalovanému skôr ako ich vedel preukázať a že nie je jeho povinnosťou ani kompetenciou prešetrovať
podozrenia z proti právnej činnosti žalovaný uviedol, že od žalobcu nikto nežiadal, aby svoje podozrenia
preukazoval alebo preveroval či dokazoval. Žalobca mal možnosť sám sa obrátiť na OČTK kedykoľvek
po tom, čo nadobudol uvedené podozrenia. Nemusel svoje podozrenia hlásiť zamestnávateľovi a tým
sa vystavovať riziku, z ktorého mal údajne obavu. Napokon ani v čase, keď žalobca oznámenie podal,
nijako ich nepreukázal. Žalobca síce tvrdí, že získal dôkaz o proti právnej činnosti pána F. a že údajne
preukázal protiprávne konanie pána F., avšak žalovanému žiadny taký dôkaz nepredložil a ani sám
nepreukázal protiprávne konanie pána F.. Všetky jeho tvrdenia tak ostali v rovine všeobecných obvinení
voči pánovi F. a neskôr ďalším predstaviteľom spoločnosti. Žalobca oznámenia podal v čase, keď sa
prejednávali jeho iné porušenia prac. disciplíny (bod 3 okamžitého skončenia PP) a tiež v čase kedy sa
uvažovalo o organizačných zmenách, ktoré sa ho mohli dotknúť a ktorých iniciátorom bol práve pán F..
Do jeho argumentov z časového hľadiska nezapadá ani tvrdenie, že sa obával straty zamestnania pred
dosiahnutím vzniku nároku na dôchodok, keďže tento nárok mu vznikol v októbri 2020 a napriek tomu
oznámenia podal až o 6 mesiacov neskôr. Žalobca sám vo svojich emailoch uviedol, že oznámil zatiaľ
iba 2% zo všetkých krádeží u žalovaného o ktorých má vedomosť, inak povedané, žalobca vedome kryje
98% krádeží (trestných činov) o ktorých má údajne vedomosť. Žalovaný poprel, že okamžité skončenie
PP doručil žalobcovi po uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
Sám žalobca v žalobe uviedol, že dňa 11.2.2021 informoval žalovaného o svojom podozrení ohľadne
protiprávneho konania E. F., na inom mieste, že pánovi H. prečítal písomne spracované podozrenia
z protiprávneho konania E. F.. Dňa 11.2.2021 preto žalovaný mohol nanajvýš nadobudnúť vedomosť
o protiprávnom konaní pána F., v žiadnom prípade však o protiprávnom konaní žalobcu. Obsahom
rozhovoru medzi žalobcom a pánom H. boli predovšetkým spory medzi žalobcom a pánom Capcarom
ohľadne ochranných prostriedkov. Žalovaný zároveň poprel, že by okamžité skončenie PP vopred
neprerokoval so zástupcami zamestnancov, o čom predložil dôkaz a to záznam z prerokovania zo dňa
22.4.2021. Žalovaný zároveň poprel, že by nereagoval na oznámenia žalobcu na protiprávne konanie.
Žalovaný zriadil vyšetrovaciu komisiu, ktorá opakovane zasadala, dôkladne sa zaoberala vzniknutou
situáciou, vypočula žalobcu, pána F., ako aj ďalších zamestnancov a prostredníctvom kontrolóra D. sa
žalovaný pokúšal zistiť od žalobcu ďalšie informácie o údajných krádežiach, tieto však žalobca nedodal.
Nie je preto pravdou a žalovaný to popiera, že u žalovaného neboli vykonané žiadne opatrenia. Uvedené
tvrdenia žalobcu napokon vyvracajú aj ním predložené maily zo dňa 11.3.2021 a 14.4.2021, v ktorých
ich žalovaný informuje o stave prešetrovania jeho oznámení. Žalobca teda vedel, že jeho oznámenia
sa preverujú. Napriek tomu doručil predmetnú výzvu zo dňa 19.4.2021 žalovanému, uviedol, že výzva
z 19.4.2021 obsahuje urážky, ničím nepodložené tvrdenia, osočovanie a vyhrážanie. Podľa žalovaného
porušenie prac. disciplíny vymedzené spôsobom „od novembra 2020 do februára 2021“ je dostatočný
časovým vymedzením porušovania prac. disciplíny. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 21Cdo/3572/2013. Pokiaľ ide o osobu zamestnanca jeho doterajší postoj k plneniu pracovných
úloh, žalovaný uviedol, že na jeseň roku 2020 sa zamestnanec dopustil porušenia prac. disciplíny, ktoréspočívalo v tom, že využíval služobné mot. vozidlo na súkromné účely k čomu sa priznal, keď žalovaný
počas kontroly začiatkom roka 2021 zistil, že v podstate bezprostredne po tom, ako upozornil žalobcu
na toto porušenie prac. disciplíny 23.10.2020, žalobca od novembra 2020 do februára 2021 znova
opakovane z nevysvetliteľných príčin parkoval služobné mot. vozidlo v blízkosti svojho bydliska práva
v čase obeda. Je teda absolútne prirodzené, že vzhľadom na predchádzajúcu skúsenosť so žalobcom
toto z istenie vzbudilo u žalovaného závažné podozrenia a pochybnosti. Ani na základe opakovaného
pokynu žalobca nevysvetlil, nezdokumentoval, čo 17- krát kontroloval na OST na Varšavskej ulici a 72-
krát na priľahlých uliciach. Žalobca teda flagrantne, povrchne písomné výstupy z kontrol nevykonal
vôbec a ním udávaný rozsah údajných potrebných kontrol ani v najmenšom nezodpovedal prácam,
ktoré na týchto ST vykonávali pracovníci žalovaného. Žalovaný teda nie je povinný prizerať sa tomu,
ako si zamestnanci svojvoľne určujú svoj spôsob trávenia prac. času a poukázal na ust. § 81 písm.
a) Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnanec povinný pracovať zodpovedne a riadne , plniť
pokyny nadriadených vydávané v súlade s právnymi predpismi, ako aj na ust. § 81 písm. b) podľa
ktorého je zamestnanec povinný byť na pracovisku na začiatku prac. času, využívať prac. čas na
prácu a odchádzať z jeho až po skončení prac. času. Zo strany žalobcu teda išlo o porušovanie
prac. disciplíny trvajúce celé mesiace, je teda zrejmé, že nešlo z jeho strany o nedbanlivosť. Pokiaľ
ide o dôsledky porušenia prac. disciplíny, priamym dôsledkom bol podľa žalovaného minimálne vznik
škody na pohonných hmotách hradených žalovaným, spotrebovaných na neúčelné, nedôvodné výjazdy
z pracoviska žalobcu. Žalovaný v ďalšom poukázal na novšiu judikatúru všeobecných súdov SR a ČR
pokiaľ ide o otázku morálnej integrity správania, čestnosti a lojality zamestnanca, že sú dôležitými
kategóriami pri posudzovaní intenzity porušení prac. disciplíny. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 21Cdo/2596/2011, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1405/2012, ako aj rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 21Cdo/991/2019 z 28.8.2020. Poukázal ďalej na rozhodnutie OS Košice II sp. zn. 39Cpr/1/2013,
kedy konajúci súd vyhodnotil, že zamestnanec sa dopustil závažného porušenia prac. disciplíny, kedy
sa podieľal na neoprávnenom vývoze materiálu z podniku zamestnávateľa, konajúci súd vyhodnotil, že
týmto konaním sa navrhovateľ dostal do rozporu s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a nezabránil
hroziacej škode upozornením vedúcich zamestnancov. Podľa súdu v danom prípade intenzita porušení
prac. disciplíny dosiahla vysoký stupeň a odôvodňovala ukončenie prac. pomeru okamžitým skončením
napriek tomu, že išlo o dobré hodnoteného navrhovateľa. V závere uviedol, že skončenie PP so
žalobcom nebolo dôsledkom vznesenia obvinení voči jeho nadriadenému pánovi F., ale dôsledkom jeho
vlastného protiprávneho konania.
7. Žalobca v replike došlej súdu dňa 7.1.2022 uviedol, že tvrdenia žalovaného, že žalobca začal
poukazovať na protiprávne konanie nadriadených až po tom, ako bol upozornený na porušenie prac.
disciplíny a v čase, keď sa uvažovalo o organizačných zmenách, ktoré sa ho mohli dotknúť, je
zavádzajúce. Žalobca poukázal na podozrivé praktiky nadriadeného už predtým a to v súvislosti
so zvýšením mzdy pána L., ku ktorému nakoniec nedošlo. Táto aktivita žalobcu bola dôvodom,
prečo bolo žalobcovi zo strany žalovaného vytýkané konanie cesty mot. vozidlom na obed, ktoré
bolo ostatným zamestnancom dlhodobo tolerované. Namietol, že zápis z vyšetrovacej komisie zo dňa
31.3.2021, predložený žalovaným, aj zo dňa 8.4.2021 nie sú podpísané a to ani predsedom komisie,
ani zapisovateľkou. Žalobca má vedomosť o tom, že E. F. sa priznal k protiprávnemu konaniu, ktorého
sa dopustil aj za účasti ďalších zamestnancov, avšak vyšetrovacia komisia sa zrejme E. F. opýtala
o ktorých zamestnancov ide a správne by ich mala vypočuť, čo však zrejme neurobila a z toho vyplýva,
že porušenia prac. disciplíny sa dopustili aj E. F. označení zamestnanci. Museli si byť vedomí toho,
že počas prac. doby pracujú na stavbe E. F. a také konanie nikdy nenahlásili. Podľa žalobcu, toto len
dotvára diskriminačný postup žalovaného voči žalobcovi pri skončení PP. Účelový postup žalovaného
voči žalobcovi je zrejmý aj z toho, že pred jeho upozornením na protiprávnu činnosť zo strany vedenia
spoločnosti bolo státie služ. mot. vozidla I. J. F. D. 14krát pri adrese trvalého pobytu na Varšavskej ulici
považované ako porušenie prac. disciplíny a nedodržiavanie vnútorných predpisov, ale už dňa 1.3.2021
bolo považované za závažné porušenie prac. disciplíny. Žalobca zotrval aj na tom tvrdení, že okamžité
skončenie PP mu bolo doručené po uplynutí zákonnej lehoty, kedy sa žalovaný dozvedel o jeho údajnom
porušení prac. disciplíny. Žalobca zotrval aj na argumentácii, že nedošlo k prerokovaniu okamžitého
skončenia PP v súlade s § 74 so zástupcami zamestnancov a že zápis z prerokovania okamžitého
skončenia PP je zo dňa 22.4.2021 o 8:30 hod., teda 30 minút pred doručením žalobcovi (22.4.2021
o 9:00 hod.) a že nebola dodržaná primeraná doba medzi vlastným prerokovaním a vlastným vykonaním
výpovede, tak ako to vyžaduje judikatúra súdov. Na záver uviedol, že nie je tvrdenie žalovaného ohľadne
nedodania ďalších informácií zo strany žalobcu o údajných krádežiach pravdivé, nakoľko z mailovejkomunikácie zo dňa 9.4.2021 medzi žalobcom a E. A. vyplýva, že E. A. na záver komunikácie ohľadne
prác na novostavbe E. F. odpísal: „ďakujem, to mi stačí“.
8. Žalovaný v duplike došlej súdu dňa 7.4.2022 uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že dôvodom na
okamžité skončenie PP malo byť upozornenie na protiprávnu činnosť vedenia spoločnosti je v príkrom
rozpore s obsahom právneho úkonu, označeného ako okamžité skončenie PP, doručeného žalobcovi
dňa 22.4.2021, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dôvodom na okamžité skončenie PP malo byť
neoznámenie dlhodobé krytie protiprávnej činnosti nadriadeného E. F. a že žalobca nepodnikol žiadne
kroky, ktoré by chránili záujem zamestnávateľa na ochranu jeho majetku, napriek tomu, že mal
o protiprávnom konaní vedomosť. Nespochybniteľným faktom je, že žalobca začal protiprávne konania
zamestnancov žalovaného oznamovať alebo tvrdiť už ako reakciu na to, že sa dozvedel o žiadosti
svojho priameho nadriadeného zamestnanca E. F. zo dňa 2.2.2021, ktorou využil svoje zákonné právo
nadriadeného zamestnanca a požiadal o preradenie žalobcu s pozície majster elektroúdržby na nižšiu
prac. pozíciu. Podľa žalovaného, ak by žalobca mal reálny uprimný záujem chrániť záujmy svojho
zamestnávateľa, potom by nepochybne oznámil protiprávne konanie bez zbytočného odkladu po ich
zistení, neoznamoval by ich iba osobe, ktorá sa mala dopustiť protiprávnej činnosti a napokon oznámil
by všetku protiprávnu činnosť a nie iba jej mizivú časť. K dodržaniu zákonnej dvojmesačnej lehoty na
danie okamžitého skončenia PP žalovaný uviedol, že 11.2.2021 žalobca len informoval žalovaného
o svojom podozrení ohľadne protiprávneho konania E. F., žalovaný však dňa 11.2.2021 nemal
vedomosť o závažnom porušení prac. disciplíny žalobcom. Až z oznámenia žalobcu zo dňa 8.3.2021
a 11.3.2021 bolo možné získať podozrenie, že žalobca má o protiprávnych konaniach zamestnancov
zamestnávateľa vedomosť a zároveň usúdiť, že zo strany žalobcu môže ísť o dlhodobé zakrývanie tejto
protiprávnej činnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný sa o závažnom porušení prac. disciplíny
žalobcu nedozvedel dňa 11.2.2021 (vtedy sa dozvedel len o podozrení z protiprávnej činnosti pána E.
F.), ale reálne najskôr až 31.3.2021. Okamžité skončenie PP bolo preto žalobcovi doručené v zákonnej
lehote. K druhému dôvodu okamžitého skončenia PP uviedol, že závažné porušenie prac. disciplíny
spočívalo aj neakceptovateľnom spôsobe komunikácie s vedúcimi zamestnancami žalovaného v liste
označenom ako Výzva zo dňa 19.4.2021. K prerokovaniu okamžitého skončenia PP so zástupcami
zamestnancov podľa ust. § 74 žalovaný uviedol, že k tomuto prerokovaniu došlo a na vec je vhodné
pozrieť sa s pohľadu normálneho plynutia udalostí v čase. Zápis z prerokovania je výsledkom procesu
prerokovanie, ktorý bol podpísaný na záver tohto procesu a to 8:30 hod., dňa 22.4.2021. Žalovaný
nemal dôvod zbytočne strácať čas a využil možnosť doručiť okamžité skončenie PP žalobcovi na
pracovisku a toto mu aj doručil o 9:00 hod. K používaniu služ. vozidla na súkromné účely žalovaný
uviedol,žežalobcanemalodžalovanéhosúhlasnapoužívaniemot.vozidlanasúkromnéúčelyanapriek
upozorneniu zo dňa 23.10.2020 naďalej mot. vozidlo používal na súkromné účely a zneužíval majetok
žalovaného na úkor žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by súd dospel k záveru o neplatnosti
okamžitého skončenia PP zo dňa 22.4.2021 vzhľadom na okolnosti veci požiadal súd o uplatnenie
postupu podľa ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce o nepriznanie náhrady mzdy žalobcovi za čas
presahujúci 12 mesiacov.
9. Žalobca pripojil k žalobe nasledujúce prostriedky procesného útoku:
§ Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. júla 2011
§ Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy z mája 2009 s účinnosťou od 1. júna 2009,
§ Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 28. júna 2012,
§ dodatok č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 7. januára 2014,
§ dodatok č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 20. januára 2015, d
§ dodatok č. 5 k pracovnej zmluve zo dňa 29. januára 2016,
§ dodatok č. 6 k pracovnej zmluve zo dňa 23. júna 2020,
§ okamžité skončenie pracovného pomeru,
§ emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným,
§ list žalobcu zo dňa 12.4.2021 adresovaný žalovanému,
§ list žalovaného zo dňa 14.4.2021 adresovaný žalobcovi,
§ list žalovaného adresovaný žalobcovi bez dátumu,
§ žiadosť ÚPO-15/2021 o personálne zmeny na REÚ,
§ písomná žiadosť žalobcu zo dňa 5.3.2021,
§ list - výzva žalobcu doručená žalovanému dňa 19.4.2021,
§ denný výkaz, kniha jázd mot. vozidla D. XXXXX používaného žalobcom.10. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil nasledujúce prostriedky procesnej obrany:
§ Okamžité skončenie pracovného pomeru, doručené žalobcovi dňa 22.4.2021 o 9:00 hod.,
§ Zápis z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.4.2021,
§ Zápis vyšetrovacej komisie zo dňa 31.3.2021 a 8.4.2021,
§ Etický kódex žalovaného platný od 1.7.2015,
§ Pracovný poriadok žalovaného,
§ kniha jázd vybraných služobných motorových vozidiel.
11. Podaním došlým súdu dňa 21.11.2023 si žalovaný uplatnil nárok podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka
práce a navrhol, aby v prípade, že súd určí neplatnosť OSPP, rozhodol, že od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Tento návrh odôvodnil tým, že žalobca
dlhodobo neoznámil protiprávnu činnosť svojho nadriadeného. Napokon dôvodom je aj list žalobcu –
Výzva zo dňa 19.4.2021, kde osočuje svojho zamestnávateľa, teda žalovaného a došlo teda z tohto
dôvodu aj k narušeniu vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom.
Nemožno teda podľa žalovaného od neho spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.
12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, ktoré neoboznamoval v súlade s § 204 CSP, výsluchom žalobcu, výsluchom štatutárneho
orgánu žalovaného E. M. G., výsluchom svedkov E. H., M. A., K. D. a E. A. N. pričom zistil tento skutkový
stav:
13. Z pracovnej zmluvy zo dňa 1. júla 2011 súd zistil, že medzi žalobcom ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer a to 1.3.1999 na základe predchádzajúcej
pracovnej zmluvy. Na základe tejto zmluvy z roku 2011 bol žalobca preradený na inú druh práce a to
majster elektroúdržby z miestnom výkonu práce Košice.
14. Z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z mája 2009 vyplynulo, že žalobca a žalovaný
sa dohodli, že s účinnosťou od 1. júna 2009 bude žalobca vykonávať druh práce: vedúci referátu
elektrozariadení. Pracovná zmluva bola následne menená dodatkom č. 2 z 28. júna 2012, kedy sa
upravovala mzda žalobcu, dodatkom č. 3 zo 7. januára 2014, kedy sa opäť zvyšovala základná mzdy
žalobcu, dodatkom č. 4 z 20.1.2015, ako aj dodatkom č. 5 zo dňa 29.1.2016 a dodatkom č. 6 z 23.6.2020.
15. Z listu - Okamžité skončenie pracovného pomeru (bez uvedenia dátumu), adresovaného žalovaným
žalobcovi vyplynulo, že zamestnávateľ dal zamestnancovi okamžité skončenie PP podľa ust. § 68 ods. 1,
písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že podľa jeho oznámení z mailov z 8.3.2021 a 11.3.2021 vyplynulo,
že žalobca nadobudol podozrenie, že E. A. F., teda vedúci oddelenia údržby odcudzuje majetok, avšak
bezodkladne neoznámil takého podozrenie z protiprávnej činnosti a o tejto činnosti dlhodobo mlčal, čím
sa dopustil závažného porušenia prac. disciplíny, pričom oznámil len 2% všetkých krádeží a neoznámil
ďalšie krádeže, o ktorých počas zasadnutia vyšetrovacej komisie dňa 31.3.2021 sám uviedol, že má
vedomosť aj o ďalších krádežiach. Druhým skutkovým dôvodom okamžitého skončenia PP bolo, že
19.4.2021 doručil zamestnávateľovi výzvu, ktorého obvinil z protiprávnej činnosti, riaditeľa spoločnosti,
pána G. a námestníka spoločnosti, pána H., čím jeho konania prekročilo akúkoľvek tolerovateľnú
hranicu správania sa zamestnanca voči zamestnávateľovi, v dôsledku čoho porušil žalobca etický
kódex spoločnosti a napokon tretím skutkovým dôvodom vyplývajúcim z okamžitého skončenia PP bolo,
že žalobca, napriek predchádzajúcemu porušeniu zákazu používať služobné mot. vozidlo, na čo bol
upozornený dňa 23.10.2020, uvedené mot. vozidlo používal naďalej na súkromné účely a pri následnej
kontrole dňa 1.3.2021 sa zistilo, že v mesiacoch november 2020 – február 2021, približne 89 -krát v čase
obedňajších prestávok prevzal služobné mot. vozidlo zo sídla zamestnávateľa, odviezol sa ním buď
priamo na ulicu svojho trvalého bydliska na Sídlisku Ťahanovce alebo na bezprostredne priľahlé ulice
a napriek pokynu svojho námestníka pána H. neozrejmil údajné kontroly záznamami do prevádzkového
denníka. Vzhľadom na takéto dlhodobé trvanie porušenia prac. disciplíny to bolo dôvodom na okamžité
skončenie PP. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal žalobca 22.4.2021, čo potvrdil svojim
podpisom na predmetnej listine.
16. Z listu zo dňa 14.6.2021 (čl. 31 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného písomne, aby mu
naďalej prideľoval prácu v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce.17. Z výzvy zo dňa 19.4.2021 (čl. 32 spisu) mal súd preukázané, že žalobca vyzval riaditeľa žalovaného
E. M. G., ako aj námestníka E. A. H. na ich prehodnotenie zotrvania u žalovaného. Poukázal na
protiprávnu činnosť E. F. a uviedol, že pred dávnymi rokmi riaditeľ, keď bol ešte námestník robil to
isté, že aj k nemu chodili pracovníci strojnej a elektroúdržby do Obišoviec pracovať počas pracovnej
doby služobnými autami s náradím, materiálom tejto spoločnosti, rovnako tak pánovi námestníkovi E. H.
boli pracovníci elektroúdržby počas pracovnej doby služobným autom s náradím, materiálom pracovať
na jeho súkromnom byte. V ďalšom poukázal na to, že sa nejedná o súkromný podnik, kedy si môžu
robiť čo a ako sa im hodí. Poukázal na to, že ich pochybenie napraví, oznámi obyvateľom Košíc, ako
sa v tejto spoločnosti chránia záujmy obyvateľov mesta a vyzval ich, aby zvážili ich pôsobenie v tejto
spoločnosti s tým, že im určil lehotu do 30.4.2021, pričom po tejto lehote uviedol, že podnikne patričné
kroky k nastoleniu poriadku u žalovaného.
18.ZožiadostiÚPO-15/2021zodňa2.2.2021(čl.15spisu)vyplynulo,ževedúcižalobcuE.A.F.požiadal
preradiť pána L. M. (v súčasnosti v pozícii „R“) a pána B. A., t. j. žalobcu navrhol preradiť na pozíciu
„R“ (v súčasnosti v pozícii „MEU“) s odôvodnením, že navrhovaná personálna zmena má zabezpečiť
plynulé riadenie „REÚ“, nakoľko „MEÚ“ pán B. A. je v starobnom dôchodkovom veku a zamestnanec
M. L. má požadované kvalifikačné a osobnostné predpoklady na pozíciu „MEÚ“. Uvedená žiadosť bola
vypracovaná E. A. F., preverená E. A. H. a schválená E. M. G..
19. Z emailu zo dňa 18.1.2021 mal súd preukázané, že žalobca oznámil svojmu nadriadenému A. F., že
mu bolo oznámené, že mu nemôže byť vydané zimné oblečenie, nakoľko je dôchodca, na čo reagoval
jeho vedúci A. F. emailom v ten istý deň o 8:14 hod., ktorý mu oznámil, že žalobcovi patrí nárok na
ochranné oblečenie vo februári a pokiaľ mu A. povedal tieto informácie, tak má zmätok, nakoľko to mali
spolu prebrať.
20. Z emailovej komunikácie zo dňa 29.1.2021 mal súd preukázané, že žalobca oznamoval svojmu
nadriadenému A. F., že nikde v smernici ani vo vnútropodnikovom predpise nie je napísané, že
zamestnancovi na dôchodku nepatrí ochranné oblečenie, nakoľko on ako starobný dôchodca, resp.
výsluhový dôchodca je taký istý zamestnanec, akým bol pred piatimi, desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi.
21. Z emailu zo dňa 16.2.2021 (čl. 16-17 spisu) mal súd preukázané, že žalobca adresoval email svojmu
nadriadenému E. F., že nepochodil s jeho odvolávaním. Zároveň mu oznámil, že má vedomosť, že on
ako jeho vedúci ukradol káble, ktoré si zobral domov do Rákoša a cez pracovnú dobu využil pracovníkov
elektroúdržby, ktorí mu zapájali tieto káble na bazéne s protiprúdom na jeho súkromnej stavbe. Rovnako
tak podľa neho E. F. zobral svietidlá s LED trubicami do obce Rákoš, kde sú namontované a uviedol,
že sa jedná o krádež. V závere emailu uviedol, že má vedomosť o ďalších krádežiach a zneužívaniach
jeho postavenia v spoločnosti žalovaného a že zatiaľ nespomínal ostatné oddelenia.
22. Z emailu zo dňa 16.2.2021 mal súd preukázané, že vedúci E. F. oznámil žalobcovi a pripojil v prílohe
personálnu zmenu, týkajúcu sa preradenia žalobcu na nižšiu pozíciu.
23. Zo žiadosti o prešetrenie zo dňa 5.3.2021 mal súd preukázané, že žalobca doručil uvedenú žiadosť
žalovanému 8.3.2021 a požiadal o prešetrenie rozkrádania a zneužívania svojich funkcií E. A. F.,
o ktorých skutkoch má pán E. H. A. ústnu vedomosť od 11.2.2021.
24. Z emailu zo dňa 22.2.2021, ktorý doručil žalobca E. F. a dňa 8.3.2021 aj do podateľne žalovaného
vyplýva, že týmto emailom oznamoval žalobca svojmu nadriadenému E. F., že má vedomosť o tom,
že elektrikári žalovaného cez pracovnú dobu z ukradnutých materiálov chodili pracovať na jeho stavbe.
Zároveň mu uviedol, že mu dáva možnosť podať žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou
s tým, že mu uložil lehotu, aby tak učinil do 15.3.2021. Zároveň mu oznámil, že uvedenú komunikáciu
pošle aktuálnemu riaditeľovi, aby už nikto v spoločnosti nemohol nikoho zastrašovať a vyhrážať sa mu.
Zároveň v závere uviedol, že nepozná nikoho v tomto podniku, kto kradne viac ako jeho nadriadený,
pričom jednalo sa o citáciu jeho nadriadeného. V závere uviedol, že žalobca je ten, kto bol zastrašovaný,
kto zažíval vyhrážky odvolaním, na koho bol podaný návrh na odvolanie z funkcie, lebo je dôchodca
a vypovedá to aj o úrovni jeho nadriadeného E. F..
25. Z emailu zo dňa 11.3.2021 vyplynulo, že zamestnankyňa žalovaného D. O. oznámila žalobcovi,
že na základe jeho podnetov z 8.3.2021 a 11.3.2021, na základe pokynu riaditeľa spoločnosti sajeho podaniami, resp. žiadosťami o šetrenie bude zaoberať vyšetrovacia komisia, zastúpená právnou
kanceláriou spoločnosti, pričom podanie z 8.3.2021 bolo prejednané na vedení spoločnosti dňa
9.3.2021, kde bol prijatý vyššie uvedený postup riešenia v predmetnej veci a ďalší postup bude
zvolený po obdržaní stanoviska právneho zástupcu. Zároveň bol žalobca vyzvaný k zdržanlivosti
a neprezentovaniu svojich názorov až do ukončenia vyšetrovania, venovaniu sa svojim povinnostiam
vyplývajúcim z pracovného zaradenia a dodržiavaniu platných predpisov žalovaného.
26. Zo žiadosti zo dňa 12.4.2021, doručenej žalovanému dňa 12.4.2021 vyplynulo, že žalobca uviedol,
že nedostal žiadnu odpoveď na jeho podnety z 8.3.2021 a 11.3.2021 do dňa 12.4.2021, pričom 9.4.2021
bol predvolaný k riaditeľovi E. G. za prítomnosti pani E. O., požiadal preto o písomné vyjadrenie výsledku
šetrenia jeho podnetov a požiadal o doručenie výsledku do 14.4.2021.
27. Z listu zo dňa 14.4.2021 mal súd preukázané, že žalovaný zastúpený E. M. G. oznámil písomne
žalobcovi, že o prešetrení jeho podaní z 8.3.2021 a 11.3.2021 je priebežne a bezodkladne informovaný.
Prvú reakciu na jeho podnety obdržal žalovaný mailom zo dňa 11.3.2021 od MĽZM, rovnako sa zúčastnil
žalobca zasadnutia vyšetrovacej komisie, za účelom prešetrenia jeho podaní a dňa 9.4.2021 mu boli
osobne poskytnuté komplexné informácie o výsledkoch vyšetrovania. Na sedení zároveň prebehla jeho
konfrontácia s E. H., námestníkom riaditeľa, ktorý odmietol jeho tvrdenie o nátlaku či zastrašovaní na
čo reagoval žalobca, či má spustiť nahrávku, s čím nemal námestník riaditeľa problém, no žalobca
tak neurobil. Ďalej mu bolo oznámené, že sa analyzuje legálnosť použitia záznamového zariadenia bez
druhej zúčastnenej strany, pričom závery analýzy budú komunikované kontrolným orgánom spoločnosti.
28. Z emailu zo dňa 23.10.2020 adresovaného E. H. (námestníkom žalovaného) žalobcovi vyplynulo,
že v dňoch 1.10.-10.10.2020 bola vykonaná kontrola evidencia a účel jázd služobnými motorovými
vozidlami so zameraním na služobné odchody a stým spojené jazdy služob. motorovým vozidlom-
účel, miesto. V mesiaci september bolo v denných výkazoch – knihy jázd zaznamenaná státie služob.
vozidla Škoda Fabia EČV: D. XXX M. 14 -krát pri adrese trvalého bydliska žalobcu na Varšavskej
ulici, navyše iba v dvoch prípadoch to bolo spojené so zaznamenaným služobným odchodom.
Kontrolou zistené odchýlky boli zo strany žalovaného vyhodnotené ako porušenie pracovnej disciplíny
a nedodržiavanie vnútropodnikových dokumentov: Organizačnej smernice OS-02 Pracovný poriadok,
prevádzkový predpis pre autoprevádzku a žalobca bol požiadaný o okamžité ukončenie takéhoto
konania a zároveň o preukázateľné poučenie všetkých zamestnancov elektroúdržby o povinnostiach
zamestnancov. Súčasne mu bolo oznámené, že budú pokračovať kontroly aj v nasledujúcich mesiacoch.
29. Z listu – Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 9.4.2021 ( na čl. 193 spisu) mal súd
preukázané, že žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa dopustil tým,
že nedodržal základné povinnosti zamestnanca, uvedené v § 81, písm. e) Zákonníka práce v platnom
znení a v OSOII pracovný poriadok, bod 521, písm. j) ochraňovať majetok zamestnávateľa pred
poškodením, stratou, zničením a zneužitím vzhľadom k tomu, že ako vyplýva z podaní adresovaných
zamestnávateľovi dňa 8.3.2021 a 11.3.2021 už niekoľko rokov vie o tvrdenom rozkrádaní majetku
spoločnosti žalovaného jeho nadriadeným pánom F. a neoznámil to. Zároveň ho upozornil, že etický
kódex je záväzný pre všetkých zamestnancov spoločnosti. Takéto porušenie pracovnej disciplíny
považoval žalovaný za menej závažné porušenie prac. disciplíny a upozornil ho na to, že pri opätovnom
porušení prac. disciplíny, je oprávnený skončiť so žalobcom prac. pomer. Z uvedenej listiny vyplýva, že
žalobca odmietol prevziať predmetné upozornenie dňa 9.4.2021. Pri doručovaní tejto listiny žalobcovi
boli prítomní E. H. a E. O., ktorí sú na uvedenej listine aj podpísaní.
30. Z písomnej žiadosti zo dňa 16.4.2021, podanej v tej istý deň žalovanému vyplynulo, že žalobca
oznámil žalovanému, že dňa 9.4.2021 bol predvolaný k riaditeľovi spoločnosti, bola mu predložená
možnosť skončiť pracovný pomer dohodou, ktorú odmietol podpísať, bolo mu predložené na podpis
kárne opatrenie, ktoré tiež odmietol podpísať a požiadal o zaslanie tohto kárneho opatrenia doporučene
domov, avšak do dnešného dňa nemal nič doručené.
31. Z listu bez uvedenia dátumu (čl. 10 spisu) súd zistil, že žalovaný cestou jeho konateľa oznámil
žalobcovi, že dňa 19.4.2021 bola doručená zamestnávateľovi jeho výzva, v ktorej vznáša rôzne
obvinenia voči vedeniu spoločnosti, avizuje, že určité skutočnosti zverejní, oznámi obyvateľom
Košíc, vyhráža sa podniknutím bližšie nešpecifikovaných ďalších právnych krokov smerujúcich údajne
k nastoleniu poriadku v tejto spoločnosti. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby upustil od uvedenéhokonania, ktorým neodôvodnene osočuje vedenie spoločnosti, vyhráža sa zverejnením lživých
a nepodložených tvrdení a zároveň bol žalobca upozornený, že pokiaľ zverejní nepravdivé zavádzajúce
informácie o spoločnosti alebo jej predstaviteľoch, ktorým poškodí dobrú povesť a meno, vznesie krivé
obvinenie alebo sa bude dopúšťať iných podobných konaní, ktoré by mohli vykazovať znaky trestného
činu alebo priestupku spoločnosť TEHO využije všetky dostupné občianske aj trestnoprávne prostriedky
na ochranu dobrej povesti a dobrého mena spoločnosti.
32. Zo zápisu z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru (čl 64 spisu) vyplynulo, že dňa
22.4.2021o8:30hod.zaúčastizástupcuzamestnancov-predseduZOOZKOVOTepelnéhospodárstvo
Košice E. N., došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalovaným, za ktorého
bol prítomný riaditeľ E. M. G. a E. D. O., manažér ľudských zdrojov a miezd. Zápis z prerokovania bol
podpísaný prítomnými osobami.
33. Podľa bodu 5.1.3 písm. c) Pracovného poriadku žalovaného (čl. 194 spisu, ďalej len ako PP), je
možné pracovný pomer skončiť aj okamžite. Podľa bodu 5.2.1 písm. j), l) PP zamestnanec spoločnosti
je okrem základných povinností stanovených v ustanoveniach § 47, § 81, § 148 ZP povinný najmä:
(j) ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, (l) dodržiavať
zákaz používania jemu zverených pracovných pomôcok, ako sú napr. osobný počíta, telefón, mobilný
telefón, motorové vozidlo, fotoaparát, kamera, pracovné náradie a podobne, na iné ako pracovné účel,
pokiaľ sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú osobitnou písomnou dohodou a ich využívaní aj
na súkromné účely.
34. Podľa bodu 5.7 PP, pri hodnotení porušenia pracovnej disciplíny podľa tohto PP prihliadne
nadriadený vedúci zamestnanec v každom jednotlivom prípade porušenia pracovnej disciplíny na
následky porušenia pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia, na okolnosti, za ktorých k porušeniu
pracovnej disciplíny došlo, k doterajšiemu plneniu pracovných povinností zamestnancom a na
predvídaný účinok, aký bude mať ním prijaté rozhodnutie. Prijaté rozhodnutie má byť úmerné intenzite
porušenia pracovnej disciplíny. Podľa bodu 5.7 písm. b) za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa
považuje najmä: nedodržanie povinností zamestnanca uvedených v čl. 5.2,1 bodoch a) až x) tohto
PP. O tom či dôjde v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru alebo skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, rozhoduje po zvážení okolností
zamestnávateľ.
35. Z Etického kódexu spoločnosti žalovaného platného od 1.7.2015 vyplýva, že tento je oficiálnym
dokumentom, ktorý ma strategický význam. Reguluje správanie sa zamestnancov, napomáha vyhnúť
sa nezákonnému a nemorálnemu konaniu, pomáha riešiť konfliktné situácie na pracovisku a je zárukou
pre obchodných partnerov a verejnosť, že spoločnosti záleží na etickom správaní a je spoľahlivým
partnerom. Spoločnosť sa uchádza u svojich zamestnancov o ich lojálnosť. Lojálnosť spoločnosti
však nevylučuje kritický postoj k dianiu v spoločnosti. Kritika však musí byť konkrétne, konštruktívna
a objektívna, mala by sa prezentovať kultivovaným spôsobom tak, aby nedehonestovala iného človeka
alebo skupinu ľudí. Každý zamestnanec chráni duševné a materiálne vlastníctvo spoločnosti. Hmotný
a nehmotný majetok spoločnosti používa výhradne na pracovné účely. Použitie iné, než pracovné účely,
musí byť v súlade s internými predpismi spoločnosti. Zakázaná je akákoľvek forma ohovárania, šírenia
nepravdivých, pravdu skresľujúcich alebo hanlivých informácií, intrigovania, osočovania, ponižovania,
šikanovania a používania neslušných výrazov a vulgarizmov.
36. Z § 6 Kolektívnej zmluvy na rok 2021 uzatvorenej medzi žalovaným a odborovou organizáciou ZO
OZ KOVO Tepelné hospodárstvo Košice (čl. 232 ) vyplynulo, že zamestnávateľ TEHO s.r.o. sa zaväzuje
uskutočňovať spolurozhodovanie s odborovou organizáciou II bod 2: vopred prerokovať skončenie
pracovného pomeru výpoveďou, OSPP pri závažnom porušení pracovnej disciplíny.
37. Z emailu zo dňa 20.4.2021 vyplynulo, že žalobca po okamžitom skončení pracovného pomeru pripojil
ako prílohu tohto mailu adresovaného P. A. výzvu z 19.4.2021. Rovnako tak z emailu zo dňa 2.5.2021
vyplynulo, že žalobca pripojil ako prílohu tohto mailu uvedenú výzvu z 19.4.2021 a mail zaslal na adresu
B..38. Z emailu adresovaného štatutárnym orgánom žalovaného E. G. právnemu zástupcovi žalovaného
zo dňa 31.5.2023, že E. G. oznámil, že túto výzvu dostali minimálne dvaja zamestnanci, lebo ho
kontaktovali, čo majú robiť a je dôvodný predpoklad, že to dostali aj iní, ale E. G. nekontaktovali.
39. Z prevádzkového predpisu žalovaného pre autoprevádzku, konkrétne zmeny č. 8 z 15.1.2020
(zásady pre poskytovanie služobných motorových vozidiel bez prideleného vodiča-referentské vozidlá
na služobné a súkromné účel) vyplynulo, že okruh osôb, ktorým môže byť poskytnuté motorové vozidlo
k používaniu na služobné a súkromné účely schvaľuje štatutárny orgán spoločnosti-viď príloha č 3-
Dohoda o poskytnutí motorového vozidla zamestnancovi na používanie pre služobné a súkromné účely.
Uzatvorenie takejto dohody pre dlhodobejšie využívanie služobného vozidla na súkromné účely je
možné len pre manažment spoločnosti.
40. Z knihy jázd služobných vozidiel, predložených žalovaným a žalobcom súd zistil, že služobné OMV
s EVČ D. používal zamestnanec žalovaného J. K., s trvalým bydliskom I. XX, D., služobné OMV s EČV
D. používal zamestnanec M. O., trvale bytom O. XXX, N. Q. G., služobné OMV s EČV D. používal
zamestnanec K. B., bytom O. XXX, A. E., služobné OMV s EČV D. používal zamestnanec L. F., trvale
bytom R. XX, D., služobné OMV s EČV D. XXXXX používal zamestnanec J. N., trvale bytom O. XX, D.,
služobné OMV s EČV D. používal zamestnanec J. N., trvale bytom O. X, D.. V období od 15.1.2020,
kedy už bol oprávnený využívať služobné OMV na súkromné účely len manažment spoločnosti mal súd
preukázané z knihy jázd týchto motorových vozidiel (čl. 739 a nasl. spisu), že napr. OMV D. v období
od 14.12.2020 do 18.12.2020 sa v čase obeda nachádzalo pri stravovacom zariadení na Južnej triede
66, Košice (u Ďurka), OMV D. sa v období od 8.2.2021 do 12.2.2021 nachádzalo v čase obeda pri
stravovacom zariadení u Ďurka, OMV s EČV D. sa v období od 7.12.2020 do 11.12.2020 nachádzalo
v čase obeda rovnako pri stravovacom zariadení na Južnej triede 66 v Košiciach (u Ďurka).
41. Zo stanoviska odborového zväzu KOVO Tepelné hospodárstvo zo dňa 11.2.2019 vyplynulo, že
odborový zväz požiadal žalovaného, aby v prípade jeho ďalších rozhodnutí týkajúcich sa zamestnancov
žalovaného, písomne vopred vyzval zástupcov zamestnancov, aby bol dodržaný postup v súlade s §
237 Zákonníka práce.
42. Z účastníckej výpovede žalobcu súd zistil, že u žalovaného pracoval od roku 1998 ako zmenový
elektrikár. V roku 2019 bol predvolaný k námestníkovi E. H. za prítomnosti jeho priameho nadriadeného
pána F., kedy mu bolo oznámené, že je tu plán na vytvorenie 5-zmennej pracovnej doby, nakoľko iný
zamestnanec pán L. prejavil záujem ísť pracovať na zmenu, lebo mal informáciu, že tam majú elektrikári
príplatky 200 eur za sobotu a nedeľu. S týmto žalobca vyslovil nesúhlas. Už vtedy tu vznikol konflikt
medzižalobcomanadriadenýmF.,ktorýdalnávrhnapreradeniežalobunafunkciuelektrikára.Následne
dňa 23.1.2020 pán F. oznámil žalobcovi, že na porade bolo čítané jeho meno, že služobné vozidlo
ním používané stálo na ulici C. (bydlisko žalobcu) a že žalobca chodí na obedy domov. Žalobca mal
však vedomosť, že aj jeho nadriadený pán F., ostatní kolegovia tiež chodia na obed domov, resp. do
reštaurácie v čase obeda. Následne tu nastal ďalší konflikt s jeho nadriadeným pánom F., keď mu
ako vedúci nevydal ochranné pomôcky z dôvodu, že žalobca je dôchodca a stačia mu staré. Na to
reagoval žalobca zaslaním emailu pánovi F., čo ho rozčúlilo a telefonicky mu oznámil, že už toho má
dosť a že ho odvolá a zložil. Pán F. podal žiadosť o jeho preradenie na funkciu elektrikára dňa 2.2.2021,
následne žalobca zavolal pána E. H. a dotazoval sa, či mu bol doručený takýto návrh na odvolanie.
Pán H. mu toto potvrdil a oznámil, že zvolá poradu, kde sa to preberie. Dňa 11.2.2021 zvolal pán H.
stretnutie ohľadne preradenia žalobcu, na ktorej nebol prítomný pán F., ktorý, ako mu oznámil pán H.,
nechcel byť prítomný. Žalobca oznámil na stretnutí, že chcel zaslať pánovi F. list, ktorý sa týkal jeho
zneužívania právomocí a krádeží ním uskutočnených u žalovaného, zároveň tento list prečítal pánovi H.
a dňa 8.3.2021 tento list podal aj do podateľne žalovaného. Pán H. si to prečítal a povedal žalobcovi, aby
tentolistnezasielalpánoviF.,keďžeichvzťahyužboliznačnevyhrotené,chcelupokojiťsituáciu.Žalobca
však nadobudol pocit, že sa s jeho podaním (oznámením) nič nedeje, preto toto vyjadrenie poslal mailom
dňa 22.2.2021 pánovi F. aj H.. Následne bol žalobca mailom informovaný zo strany žalovaného, že
bola zriadená vyšetrovacia komisia na prešetrenie jeho oznámenia, pričom mu dosiaľ nebol oznámený
výsledok vyšetrovania v písomnej podobe. Dňa 9.4.2021 bol žalobca predvolaný k riaditeľovi pánovi G.
za prítomnosti pani O., kde mu bolo oznámení, že žiaden zamestnanec údržby nepotvrdil jeho tvrdenia
ohľadne rozkrádania a takéto konania sú už navyše premlčané. Následne mu bol predložený návrh
na rozviazanie pracovného pomeru dohodou, ktorú odmietol žalobca podpísať. Pán G. mu predložil
kárne opatrenie, ktoré odmietol žalobca prevziať. Požiadal o jeho zaslanie domov, čo sa ale nestalo.K skončeniu pracovného pomeru došlo následne 22.4.2021, potom, čo žalobca podal podnet na jeho
vedúcich a to pána H. a pána G.. Žalobca sa dozvedel, že s pánom F. bol skončený pracovný pomer
dňa 9.4.2021 dohodou bez odstupného. Žalobcovi nebolo do roku 2020 vytýkané žiadne iné porušenie
pracovnej disciplíny (okrem používania služobného vozidla na súkromné účely). Ako dôvod, prečo
oznámil až na stretnutí s pánom H. 11.2.2021 protiprávne konanie svojho nadriadeného F., žalobca
uviedol, že asi rok predtým zbieral údaje na pána F., len zamestnanci, ktorí vedeli o tých krádežiach
sa báli, nechceli aby bolo uvedené ich mená. V októbri 2020 už žalobca dosiahol dôchodkový vek,
preto sa nebál zastrašovania prepustením. To, že pán F. koná protiprávne, sa žalobca 100 % dozvedel
potom, keď mu poslal dňa 16.2.2021 mail, ktorým ho vyzval, aby vyvrátil jeho tvrdenia alebo podal
na žalobcu trestné oznámenie, čo však pán F. neurobil. Na otázku právneho zástupcu žalovaného,
prečo žalobca oznámil protispoločenskú činnosť, o ktorej mal vedomosť až 8.3.2021, keď dôchodkový
vek nadobudol 2.10.2020 žalobca uviedol, že všetky okolnosti, ktoré tam uviedol, musel preveriť, aby
to vedel dokázať, pričom uviedol len časť konaní, väčšinu nevedel dokázať, lebo zamestnanci, ktorí
predstúpili pred vyšetrovaciu komisiu nechceli svedčiť a poukázať tiež na túto činnosť. Žalobca ďalej
uviedol, že oznámenie protispoločenskej činnosti bez akýchkoľvek dôkazov by mohlo viesť k tomu, že
by na neho bolo podané trestné oznámenie pre ohováranie pána F.. Až keď pán F. neodpovedal na jeho
email, tak sa žalobca utvrdil, že k takémuto protiprávnemu konaniu zo strany F. aj došlo. Ohľadne listu
zo dňa 19.4.2021 doručeného žalobcom žalovanému žalobca uviedol, že v máji 2021 už nepracoval
u žalovaného a bývalí kolegovia ho zastavovali s otázkou, prečo bol prepustený, keď on poukazoval na
protiprávnu činnosť pána F.. Uvedený list poslal žalobca trom bývalým kolegom, pánovi S., K. a A. po
skončení jeho pracovného pomeru. Obsah tohto listu neoznámil OČTK. K podpisu na podacej pečiatke,
ktorou bola opatrená listina z 19.4.2021 žalobca uviedol, že tento podpis by mal patriť pani E. I..
43. Z výpovede štatutárneho orgánu žalovaného-Ing. M. G. súd zistil, že celá záležitosť, súvisiaca
s podaním podozrenia na protiprávnu činnosť nadriadeného žalobcu, mu bola známa dňa 8.3.2021,
pričom hneď po obdržaní tohto oznámenia zriadil vyšetrovaciu komisiu, kde boli zamestnanci, ktorí
mali na starosti sklad, referát ľudských zdrojov, ako aj zástupkyňa právneho oddelenia. Súčasťou
vyšetrovacej komisie nebol pán H., keďže oznámenie smerovalo aj proti nemu. Vyšetrovacia komisia
zasadala viackrát, pričom vzhľadom na to, že žalobca uviedol, že oznámil len 2 % protiprávnej činnosti,
bol vyzvaný vyšetrovacou komisou, aby doložil ďalšie podklady. Interný kontrolór žalovaného bol
v sklade na pracoviskách údržby kontroloval, či sú odcudzené veci, o ktorých hovoril žalobca. Výsledok
vyšetrovacej komisie bol taký, že neboli preukázané skutočnosti, pokiaľ išlo o odcudzený materiál. Pán
F. sa ale priznal pred vyšetrovacou komisiou, že použil zamestnancov žalovaného v čase pracovnej
doby na súkromné účel bez súhlasu žalovaného. Takýto bol aj výstup vyšetrovacej komisie. K využívaniu
služobných vozidiel na súkromné účely žalobcom uviedol, že tieto vozidlá sú monitorované a v pláne
kontrol majú aj overovanie opodstatnenosti jázd. Kontrola bola vykonaná v auguste a septembri 2020,
ktorej výsledok bol taký, že došlo k porušeniam zo strany viacerých zamestnancov, bolo to prejednané
na vedení spoločnosti. Keďže bol COVID a lockdown, bolo povolené, že časť zamestnancov bola
doma, mala k dispozícii tieto služobné vozidlá a v prípade havarijnej situácie mohli rýchlejšie reagovať.
Následne po kontrole v októbri 2020 sa dohodlo, že sa už budú vyvodzovať dôsledky voči každému
porušiteľovi V januári 2021 ho pán H. informoval, že situácia sa zlepšila, okrem žalobcu. Preto konateľ
požiadal pána H., aby riešil tento prehrešok. Dňa 9.4.2021 pozval pána F. a žalobcu, nakoľko v mailoch
sa popisuje protiprávna činnosť za dlhšie obdobie, než bolo prezentované žalobcom na pojednávaní.
S pánom F., potom, čo z výsledku vyšetrovacej komisie vyplynulo použitie zamestnancov pánom F. na
súkromné účely bez súhlasu žalovaného, bol v tento deň skončený pracovný pomer dohodou. Žalobcovi
oznámil v tento deň konateľ, že žalobca vedel o pánovi F. (jeho protipr. činnosti) a oznámil to neskoro,
kedy už je ťažké dohľadať spätne materiál, nakoľko sú takmer všetky vložené do podzemných rozvodov,
pričom je v zmysle pracovného poriadku povinnosťou všetkých zamestnancov hľadať spôsoby, ak sú
spory, ktoré majú viesť k upokojeniu situácie. Podotkol, že aj žalobca aj pán F. odpracovali roky dobrej
práce. Výsledok z vyšetrovacej komisie bol ale taký, že bola vyčíslená škoda, pokiaľ išlo o skúmanie
oprávnenosti výdajok zo skladu, na nulu. Bolo mu povedané, že ak škoda nepresiahla 2.500 eur, tak
nejde o trestný čin. Dozorná rada mu následne po podaní výsledku vyšetrovacej komisie vyslovila
dôveru. Dňa 9.4.2021 nemal žalobca na stretnutí žiadne námietky voči jeho osobe, namietal však
správanie E. H., hovoril o bossingu, tak bol prizvaný aj pán H., ktorý obvinenie odmietol, pričom sa ho
žalobca spýtal, či má prehrať zvukový záznam, ktorý si zrejme nahral bez ich vedomia. V tom momente
pochopil konateľ žalovaného, že tu neexistuje žiadna dôvera medzi žalobcom a žalovaným a ukončil
rokovanie. Poslednú výzvu žalobcu z 19.4.2021 považuje za akýsi revanš, dotklo sa ho to, bola to téma
pre všetkých zamestnancov v spoločnosti. Takto nepostupuje zamestnanec v spoločnosti, ktorú si vážia upozornil žalobcu aj na ním použité výroky ako zlodej, atď. Potvrdil, že s nijakým iným zamestnancom
okrem žalobcu, ktorý použil služobné vozidlo na súkromné účely, nebol okamžite skončený pracovný
pomer. Na otázku, prečo oznámenie z 19.4.2021, ktoré zaslal žalobca pod svojim menom, považoval
konateľ za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, uviedol, že preto, lebo žalobca urobil toto
podanie na základe jemu neznámych dôvodov, aj ich zverejňoval, považoval to za porušenie svojich
práv a rovnako to vnímal aj pán H.. Žalobca takéto podanie považoval za obvinenia voči jeho osobe bez
uvedenia dôkazov. Ak teda žalobca mal podozrenie z rozkrádania, očakával by, že to urobí vo forme
oznámenia a nie výzve na odstúpenie voči jeho osobe. Navyše sa žalobca staval do pozície sudcu, ktorý
vezme spravodlivosť do svojich rúk.
44. Z výpovede svedka E. H. súd zistil, že u žalovaného pracuje od roku 1996 a od roku 2019
je námestníkom riaditeľa pre prevádzku a obchod. On riešil so žalobcom označovanie služobných
odchodov (upozornil ho na to), nakoľko sa opakovane jemu pridelené služobné vozidlo nachádzalo
v mieste jeho bydliska v čase obedňajšej prestávky. Na to žalobca reagoval mailom, že bude aj naďalej
parkovať na uvedenej ulici, že si je vedomý, že si neoznačil služobných odchod. Následne sa konala
kontrola v septembri 2020, tam už mu šlo písomné upozornenie, že síce označil síce služobných odchod,
ale v období, keď bol v práci, parkoval každý deň v čase obeda so služobným vozidlom na C. T., za čo
mu boli strhnuté prémie. Pri ďalšej kontrole sa tieto porušenia zistili už len u žalobcu. Dňa 11.2.2021
sa k nemu do kancelárie dostavil žalobca, nakoľko sa sporil s pánom F. ohľadne pridelenia zimného
oblečenia. Na konci stretnutia pán žalobca vytiahol papier adresovaný pánovi F., nie jemu, bolo tam
napísané, že pán F. je zlodej a klamár, že si privlastnil nejaký materiál, že si vypísal žiadanku, a aby si
pán F. podal výpoveď v nejakej lehote. Svedok povedal žalobcovi, že tieto zistenia má riadne oznámiť.
Následnedňa1.3.2021prebehlakontrolanapoužívanieslužobnýchvozidiel.Znovanapísalupozornenie
žalobcovi s tým, že ho žiadal vysvetliť čo 88-krát za posledných 5 mesiacov od októbra 2022 robil
na okolitých uliciach (neďaleko jeho bydliska), kde sa nachádza dokopy 6 výmenníkových staníc na
Ťahanovciach, na čo žalobca odpísal, že vykonávala kontrolu na týchto výmenníkových staniciach.
Podľa svedka, teda nezdôvodnil riadne zdržiavanie sa na týchto uliciach, pričom žalobca má ďalších 280
výmenníčiekatiezjavnenekontrolovalvuvedenomobdobí.Žalobcabolzostranysvedkapritomvyzvaný
na predloženie prevádzkového denníka, kde mali byť zaznamené výstupy z jeho kontrol výmenníkových
staníc, avšak tieto neboli z jeho strany predložené. Na to žalobca na neho podal oznámenie za bossing,
ktoréhosisvedokalenebolvedomý.PotýchtoudalostiachžalobcapodaloznámenienapánaF.,dohodlo
sa zriadenie vyšetrovacej komisie, ktorej členom ale svedok nebol. Dodal, že ani na druhé upozornenie
žalobcu na používanie služobného OMV na súkromné účely, nebola zo strany žalobcu žiadna odozva.
Ohrádzal sa tým, že aj iní zamestnanci používajú služobné OMV na súkromné účely, chodia jesť von
a že on si teda jedlo nosiť nebude. Problém bol ten, že žalobca si na čas obeda označil služobný odchod
a použil na to služobné OMV, na ktorom bol aj hodinu. V roku 2019 sa riešil zástupca žalobcu pán L., už
vtedy bola zaznamenaná medzi žalobcom a svedkom emailová komunikácia, keď napísal žalobcovi, aby
sa nestaval do pozície jediného spravodlivého zamestnanca, aby nevydieral a nechal právo rozhodovať
nadriadených o týchto veciach a tieto potom nesabotoval. K morálnemu kreditu žalobcu uviedol, ž po
okamžitom skončení pracovného pomeru s ním, sa dozvedel od jeho kolegov, že žalobca uvádzal, že
jediná podmienka, kedy by odišiel zo spoločnosti žalovaného, by bolo, ak by mu bolo vyplatené odstupné
vo výške 20.000 eur. K tvrdeniam žalobcu, že ho svedok mal nútiť dať výpoveď uviedol, že mu len
ponúkol, aby požiadal o odchod do dôchodku s tým, že dostane odchodné a nebudú sa následne riešiť
veci ako označovanie služobných odchodov. K používaniu služobných motorových vozidiel a zistených
kontrol svedok uviedol, že žiaden iný zamestnanec okrem žalobcu, ako vyplynulo z kontrol, nepoužil
služobné OMV na súkromné účely.
45. Z výpovede svedka M. A. súd zistil, že tento pracuje u žalovaného ako námestník riaditeľa
pre investície. Bol poverený ako predseda zriadenej vyšetrovacej komisie, na základe oznámení zo
strany žalobcu. Vyšetrovacia komisia si predvolala jednotlivých zamestnancov, ktorých dotazovala na
protiprávnu činnosť pána F., na ktorú poukázal žalobca. Žalobca pri svojej výpovedi pred vyšetrovacou
komisiou uviedol, že oznámil len 2 % z toho, čo pán F. vzal v skutočnosti zo spoločnosti žalovaného. Ten
zvyšok požiadal svedok žalobcu, aby oznámil cez pána D.. Malo sa jednať o nejaké potrubia, sklennú
vatu, čerpadlá a mal oznámiť to, čo myslel tým zvyškom 98 %, teda čo mal podľa neho zobrať pán F.. Pri
svojej výpovedi žalobca uviedol, že v rodinnom dome pána F. pracovali zamestnanci žalovaného a bolo
to tak asi v roku 2016 a niečo v roku 2019. Na základe tohto oznámenia ale nevedeli dohľadať o čo
šlo, nebolo to podložené. Pán F. sa priznal, pokiaľ išlo o to, čo sa riešilo pred vyšetrovacou komisiou.
Vyšetrovacej komisie sa podľa neho zúčastnila aj právnička, ktorá uviedla, že pri škode 240 eur nejdeo trestný čin, preto ani nepodávala podnet na trestné stíhanie. Potom čo žalobca uviedol, že oznámil
len časť protiprávnej činnosti, mal pán D. požiadať žalobcu, aby napísal, čo konkrétne (položky, v akom
množstve) bolo odcudzené. Žalobca však uviedol, že „všetko čo prešlo okolo, tak vzal pán F..“ K. D. bol
skontrolovať aj ističe, čerpadlá (ktoré mal ukradnúť podľa žalobcu pán F.) a zistil, že tieto sa nachádzali
v strojovej údržbe, neboli odcudzené.
46. Z výpovede svedka K. D., vyplynulo, že bol určený do vyšetrovacej komisie ohľadne oznámení
žalobcu na protiprávnu činnosť pána F.. Ako prvý pred vyšetrovacou komisiou vypovedal žalobca, ktorý
uvádzal, že pán F. bral zo skladu materiál ako káble, ističe, čerpadlá, v tom zmysle, že si zobral nové
čerpadlá a staré opäť použil. Po ňom vypovedal pán F., ktorý pripustil, že káble mu poskytol žalobca ako
zvyšné zo stavebnej akcie nepoužité. Tvrdil, že nezobral ističe ani chrániče a že tieto sa nachádzajú
v kancelárii pod stolom. To svedok šiel skontrolovať, pričom tam chrániče a ističe boli v krabici. Na
obrobni skontroloval za účasti zamestnancov N. a F., ktorí mu ukázali nové čerpadlo zn. CAUPETA na
tvárimiesta,zabalenévkrabici.Kdvomďalšímčerpadlámpredložilmajsterúdržbymontážnylist,tedaže
tieto boli namontované. Na základe výdajok, ktoré označil žalobca so špecifikáciou materiálu, ktorý mal
byť vydaný pánovi F., bola vyčíslená škoda na 240 eur, teda nešlo ani o trestnoprávnu zodpovednosť,
ani zodpovednosť za priestupok, preto nenahlasovali túto skutočnosť OČTK. Vyšetrovacia komisia
predvolala zamestnancov údržby, zámočníkov a elektrikára k vypočutiu, títo nepotvrdili tvrdenia žalobcu
o protispoločenskej činnosti pána F. Výstup vyšetrovacej komisie- záverečnú správu podpísali jednotliví
členovia s predložili ju riaditeľovi E. G.. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vyšetrovacia komisia
šetrila rozsah prác vykonaných na rod. dome pána F. zamestnancami, ktorých na to použil a priznal sa k
tomu, svedok uviedol, že na toto sa nedotazovali. Svedok uviedol, že z GPS kontrol ohľadne využívania
služobných OMV vozidiel zamestnancami bolo zistené, že pán žalobca z 22 pracovných dní stál na ulici
Varšavská (v mieste trvalého pobytu žalobcu) medzi 11-12 hod. 16-krát, to či mal oprávnenie sa tam
zdržiavať už svedok neriešil. Takéto porušenie bolo okrem žalobcu zistené aj u pána F.. Svedok nemal
vedomosť, že by pre takéto porušenie bol skončený pracovný pomer okamžite s iným zamestnancom,
než žalobcom.
47. Z výpovede svedka A. N. súd zistil, že tento ako zástupca zamestnancov -predseda ZO OZ KOVO
Tepelné hospodárstvo Košice, bol dňa 22.4.2021 pozvaný k riaditeľovi žalovaného spolu s referentkou
ľudských zdrojov a miezd, pričom mu bol predložený zápis o prerokovaní, ktorý bol už naformulovaný
a datovaný toho istého dňa, ktorý následne prerokovali a podpísali. Predmetom prerokovania boli
viaceré porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, ktoré boli dôvodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru so žalobcom. Predmetom prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru
bola aj výzva žalobcu zo dňa 19.4.2021. Svedok uviedol, že mal dostatočný časový priestor na uvedené
prerokovanie, nešiel tam tak, že by nevedel, čo sa robí, žalobca bol podľa jeho vedomostí už predtým
upozornený na porušenie pracovnej disciplíny.
48. Súd predmetný spor právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
49. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.
50. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
51. Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer
s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na
otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou
zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so
zamestnancom,ktorýsaosobnestaráoblízkuosobu,ktorájeosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej
dovolenke z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.52. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
53. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia
ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.
54. Podľa § 81 Zákonníka práce, Zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.
55. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.
56. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
57. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.
58. Podľa ust. § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak súvýpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.
59. Podľa § 237 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3, 4 Zákonníka práce, prerokovanie je výmena názorov a dialóg
medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. (3) Prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným
spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu. Zamestnávateľ
vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä (písm. d) organizačné zmeny, za ktoré sa
považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie,
rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa. Na účely uvedené v odseku 2 zamestnávateľ
poskytuje zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich
možností prihliada na ich stanoviská.
60. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného ako majster
elektroúdržby na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.2.1999 v znení jej zmien a dodatkov, na dobu
neurčitú.Zároveňnebolosporné,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerudanéžalovanýmžalobcovi
bolo žalobcovi doručené dňa 22.4.2021.
61. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného bolo vymedzené troma skutkovými
dôvodmi:
1. neoznámenie protiprávnej činnosti, o ktorej ma žalobca dlhodobo (od februára 2019 do júla 2020)
vedomosť,
2. zaslanie výzvy – list žalobcu zo dňa 19.4.2021, ktorým obvinil z protiprávnej činnosti riaditeľa
a námestníka žalovaného,
3.dlhodobéporušeniezákazupoužívaťpridelenéslužobnémotorovévozidlonasúkromnéúčely,napriek
predchádzajúcemu upozorneniu.
62. Sporným medzi sporovými stranami bolo, či došlo k platnému okamžitému skončeniu pracovného
pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, keď podľa žalobcu
v okamžitom skončení pracovného pomeru bez dátumu, nebolo pri skutkovej podstate uvedenej v bode
3 dostatočne skutkovo vymedzené, kedy konkrétne sa žalobca mal dopustiť porušenia pracovnej
disciplíny. Vymedzenie obdobia od novembra 2020 do februára 2021, s označením 89-krát, bolo
podľa žalobcu neurčité a nepreskúmateľné Zároveň podľa neho nedostatočné zdokumentovanie
kontrolných úkonov žalobcu, nemôže byť považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
najmä keď žalobca označil žalovanému dôkaz, ktorým sa jeho kontroly dajú preukázať presne a to
kontrolou bezpečnostného systému, ktorý zaznamená každý vstup do OST. Podľa žalobcu pri dôvode
okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedenom v bode 1., t.j. neoznámenie protiprávnej činnosti
nadriadeného a dlhodobým zatajovaním tejto protiprávnej činnosti, nedodržal žalovaný zákonnú 2-
mesačnú lehotu podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v ktorej mohol dať žalobcovi okamžité skončenie
pracovného pomeru, lebo žalobca ohľadne protiprávneho konania svojho nadriadeného E., F. informoval
žalovaného už 11.2.2021, čo znamená, že ak by sa žalobca svojim konaním dopustil závažného
porušenia pracovnej disciplíny (čo zároveň poprel), okamžité skončenie pracovného pomeru by bolo
žalobcovi doručené po uplynutí prekluzívnej 2 mesačnej lehoty, ktorá by uplynula dňom 11.4.2021,
pričom k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo až dňa 22.4.2021. K bodu
3. okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca namietal, že mailom zo dňa 23.10.2021 bol
upozornený na porušenie pracovnej disciplíny (teda na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny)
a nedodržanie vnútorných predpisov v tom smere, že pridelené služobné OMV D. používal bez súhlasu
na súkromné účely a bola mu odobratá výkonnostná odmena. Následne mailom z 1.3.2021 žalovaný
vyzval na zdokumentovanie činnosti za obdobie október 2020-február 2021 v súvislosti s používaním
tohto služobného OMV a upozornil ho na to, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny
sa to bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa žalobca nie je možné považovať
rovnaké porušenie pracovnej disciplíny za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca najskôr
poprel, že by použil služobné motorové vozidlo na súkromné účely. V priebehu konania to žalobca
priznal, ale poukázal na to, že rovnakého porušenia pracovnej disciplíny, používania služobného
motorového vozidla na súkromné účely, sa dopustili aj iní zamestnanci žalovaného, ktorých služobné
vozidlá v čase obeda boli zaparkované v mieste ich bydliska, resp. pri stravovacích zariadeniach,pričom nikdy im to nebolo zo strany žalovaného vytýkané a už vôbec to nebolo považované za závažné
porušenie pracovnej disciplíny.
63. Sporným medzi sporovými stranami bolo aj to, či došlo k riadnemu prerokovaniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, tak ako to má na mysli § 74 ZP v spojení
s § 237 ZP. Ťažisko argumentácie žalobcov totiž spočívalo na tom, že aj napriek tomu, že žalovaný
predložil zápis z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.
b) ZP zo dňa 22.4.2021, nedošlo k riadnemu prerokovaniu, nakoľko okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobcom nebolo prerokované s príslušným orgánom zástupcu zamestnancov, ale len
s jeho predsedom a to bez toho, aby príslušnému orgánu OZ KOVO Tepelné hospodárstvo bola daná
možnosť sa (po vlastnom prerokovaní) k tomuto zámeru žalovaného vyjadriť (resp. nevyjadriť). Podľa
žalobcu totiž nebol dostatočný časový priestor (primeraná doba) medzi prerokovaním so zástupcom
zamestnancov a vlastným vykonaním výpovede tak, aby odborová organizácia mala reálnu možnosť
vec prerokovať a zamestnávateľovi svoje stanovisko oznámiť.
64. Spolupôsobenie zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru zamestnanca
v zmysle § 74 ZP je výrazným prejavom pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Prvky pracovnoprávnej
ochrany zamestnanca sa tak neviažu len na taxatívnosť vymedzenia dôvodov skončenia pracovného
pomeru v zmysle § 63 a 68 ZP, ale aj na povinnosť zamestnávateľa pred tretím subjektom (iným
ako sám zamestnanec) objasniť dôvody a ďalšie skutkové okolnosti situácie, ktoré majú príčinnú
súvislosť so vznikom dôvodu, na základe ktorého môže zamestnávateľ v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zákonníka práce skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Prerokovanie neznamená,
že by sa malo prikročiť k spoločnému zasadnutiu zamestnávateľa a odborovej organizácie. Cieľom
tejto zákonnej podmienky je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom bol
oznámený odborovej organizácii a zároveň aby jej bola daná možnosť sa (po vlastnom prerokovaní)
k tomuto zámeru vyjadriť (resp. nevyjadriť). Zákon bližšie nestanovuje žiadne podmienky, v ktorých
má zamestnávateľ alebo odborová organizácia konať. Z požiadavky, že výpoveď má byť vopred
prerokovaná vyplýva to, že zamestnávateľ sa na odborovú organizáciu musí obrátiť skôr, než k výpovedi
pristúpi a že zároveň by medzi doručením žiadosti odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným
vykonanímvýpovedemalaubehnúťprimeranádobatak,abyodborováorganizáciamalareálnumožnosť
vec prerokovať a zamestnávateľovi svoje stanovisko oznámiť. Je legitímnym nárokom odborovej
organizácie požadovať od zamestnávateľa informácie, ktoré považuje za potrebné na zaujatie úplného
stanoviska bez ohľadu na skutočnosť, či ho následne bude tlmočiť zamestnávateľovi v písomnej forme
alebo na osobnom rokovaní. (rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Cdo/140/2010). Zo svedeckej výpovede
predseduOZKOVOTepelnéhospodárstvoE.N.vyplynulo,žepredprerokovanímokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru so žalobcom bol uzrozumený s podstatou okamžitého skončenia pracovného
pomeru, dostavil sa na toto prerokovanie a došlo k prerokovaniu podľa § 74 ZP. Menovaný svedok
sám potvrdil, že nebol v žiadnom časovom strese, mal možnosť sa oboznámiť s obsahom okamžitého
skončenia pracovného pomeru a časový priestor 30 min medzi prerokovaním (8:30 hod., čl. 64 spisu)
a samotným daním okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi (9:00 hod, čl. 63 spisu) súd
považuje za dostatočný. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov, že k prerokovaniu nedošlo aj z iného
dôvodu, že zamestnávateľ neprerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru spoločne s výborom
základnej organizácie odborového zväzu, ktorý je štatutárnym orgánom (ako to ustanovuje kolektívna
zmluva), k tomu súd uvádza, že je vecou príslušných zástupcov zamestnancov, či vôbec, kedy
a akou formou žiadosť zamestnávateľa prerokujú, a teda ako sa zhostia svojej úlohy chrániť práva
zamestnancov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/92/20018) V tejto súvislosti je potrebné
dodať, že predseda OZ KOVO (ktorý je v zmysle čl. 15 Stanov ZO OZ KOVO Tepelné hospodárstvo
oprávnený konať v mene predsedníctva Rady odborového zväzu KOVO, ktoré je štatutárnym orgánom
odborového zväzu) potvrdil prerokovanie výpovede, pričom či postupoval spôsobom, ako to ustanovuje
vnútorný predpis odborovej organizácie, nie je z hľadiska splnenia podmienky podľa § 74 ZP podstatné,
pretože zamestnávateľ nemôže niesť zodpovednosť za prípadné nedodržanie postupu rokovania
odborovej organizácie, keď navyše odborová organizácia k okamžitému skončeniu PP ani nebola
povinná zaujať stanovisko a bolo jej vecou, či s k nemu vyjadrí alebo nie. Došlo teda k riadnemu
prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov ZO OZ KOVO
Tepelné hospodárstvo (napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoPr/3/2018).
65. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje
ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitéhoskončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať
len vo výnimočných prípadoch. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry českých súdov by bolo možné
konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné
v situáciách (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 1483/2006, sp. zn. 21 Cdo 84/2006,
sp. zn. 21 Cdo 1153/2003), keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca
po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. Pri okamžitom skončení pracovného
pomeru neplatia výpovedné doby. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny
úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia
druhému účastníkovi. Na rozdiel od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia bez výpovednej doby. Aj
v prípade, že by v okamžitom skončení pracovného pomeru bol uvedený iný deň skončenia pracovného
pomeru, skončil by sa tiež dňom doručenia.
66. V mene zamestnávateľa nemôže okamžite skončiť pracovný pomer akýkoľvek vedúci zamestnanec
zamestnávateľa. Oprávnenie k takémuto úkonu u zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, má
predovšetkým štatutárny orgán zamestnávateľa.
67. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) je závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným
právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, Zákonník práce
nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností
konkrétneho prípadu. Pričom by sa malo prihliadať nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu,
ktorú zastáva, na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a situáciu,
v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady
závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Súd však pri rozhodovaní
o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením
zo strany zamestnávateľa. V zmysle súdnej praxe: „Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je
dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou
(abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti
prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil
zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň
porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný
žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci
a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa
intenzityporušeniapracovnejdisciplínyniejesúdviazanýtým,akozamestnávateľvosvojompracovnom
poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca“ (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 17/2011).
68. Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej
disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. § 81 ZP. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a ak ide o zamestnanca, musí byť
zavinené aspoň z nedbanlivosti. Ide o porušenie právnych povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré
mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa,
z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Ak ide skutočne o závažné porušenie pracovnej
disciplíny, zamestnávateľ má možnosť sa rozhodnúť, či zvolí výpoveď, alebo uplatní okamžité skončenie
pracovného pomeru.
69. Je potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil
v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka
od vzniku dôvodu. Pre uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je teda dôležitá subjektívna lehota, ktorá začne plynúť odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode
výpovede či okamžitého skončenia dozvedel. Je teda potrebné skúmať, kedy nastal moment
„dozvedenia sa“ zamestnávateľa o porušení pracovnej disciplíny. Lehoty na uplatnenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne. Ich márnym uplynutím zaniká právo
na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je obvyklé, že zamestnávateľ sa dozvie, že
došlo k porušeniu nejakej povinnosti zo strany zamestnanca, ale nemá istotu, či skutočne k porušeniudošlo, a preto začne dôslednejšie šetrenie. Dalo by sa uvažovať o tom, že až výsledok takéhoto šetrenia
(napr. interného auditu) je relevantný pre začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty. „Okamih“,
resp. deň „dozvedenia sa“ o výsledku tohto interného šetrenia by mal byť dňom podstatným pre začiatok
lehoty.
70. Rovnako ako pri výpovedi, aj pri okamžitom skončení pracovného pomeru musí mať prejav
vôle písomnú formu a musí byť doručený druhému účastníkovi. Skutkovo vymedzený musí byť aj
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý, ak ide o účastníkov, nemožno dodatočne
meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu. Dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom
konkrétnom konaní zamestnanca alebo zamestnávateľa spočíva a tiež aj z dôvodu, aby nebolo
možné dodatočne meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ide o formálne predpoklady
okamžitého skončenia pracovného pomeru.
71. Súd v prvom rade skúmal, či okamžité skončenie pracovného pomeru obsahuje skutkové
vymedzenie dôvodu, teda vymedzenie, v čom spočívalo závažné porušenie pracovnej disciplíny
žalobcom ako zamestnancom, pričom dospel k záveru, že tento dôvod je jasne, určite a zrozumiteľne
vyjadrený a to popisom 3 skutkových podstát (konania zo strany žalobcu), ktorý sa mal dopustiť
závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že jednak neoznámil a dlhodobo tajil protiprávnu
činnosť svojho nadriadeného pána F., hoci mal o tejto protiprávnej činnosti dlhodobo vedomosť(bod
1 okamžitého skončenia pracovného pomeru), ďalej z dôvodu, že zaslal žalovanému list z 19.4.2021,
v ktorom obviňuje riaditeľa a námestníka z krádeží u žalovaného, pričom takéto správanie prekročilo
akúkoľvek tolerovateľnú hranicu správania sa zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi (bod 2
okamžitého skončenia pracovného pomeru) a napokon, že žalobca porušil zákaz používať služobné
motorové vozidlo, na čo bol už upozornený svojim nadriadeným, avšak aj po tomto upozornení
v mesiacoch november 2020 až február 2021 v čase obedňajších prestávok približne 89-krát v čase
obeda stál so služobným motorovým vozidlom v mieste svojho trvalého bydliska na sídlisku Ťahanovce,
pričom žalobca aj keď uviedol, že v tomto čase kontroloval stanice OST, neuposlúchol pokyn nadriadené
zdokumentovať písomné výstupy z týchto kontrol (bod 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru).
Všetky tri skutkové podstaty okamžitého skončenia pracovného pomeru sú podľa súdu dostatočne
skutkovo, ale aj časovo vymedzené. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že vymedzenie
spôsobom „od novembra 2020 do februára 2021“ (v bode 3. okamžitého skončenia pracovného pomeru)
nie je dostatočným časovým vymedzením. V tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 21Cdo/3572/2013, kedy v posudzovanom prípade sa riešilo závažné porušenie pracovnej
disciplíny vodiča autobusu, pričom v texte okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo obdobie,
kedy sa ho mal dopustiť, vymedzené ako obdobie „september 2008 až marec 2009“. Súd uviedol, že
už uvedením tohto obdobia a popisom spomínaného vytýkaného konania bolo okamžité skončenie
pracovného pomeru špecifikované natoľko, že vodičovi muselo byť jasné a zrozumiteľné, prečo s ním
zamestnávateľ skončil pracovný pomer.“ spôsobuje jeho neplatnosť. Z vyššie popísaného dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru jasne vyplýva, v čom malo spočívať závažné porušenie
pracovnej disciplíny zo strany žalobcu a je tak dodržaný formálny predpoklad platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru (skutkovo vymedzený dôvod a písomná forma). Uvedený záver je teda
plneaplikovateľnýajnačasovévymedzenieokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruvbode3vtomto
prípade.
72. Pokiaľ ide o doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto nebolo medzi sporovými
stranami sporné a žalovanému bolo doručené dňa 22.4.2021.
73. Pokiaľ ide dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pre neoznámenie protiprávnej
činnosti nadriadeného žalobcu (bod 1), žalobca namietal, že žalovaný nedodržal zákonom stanovenú
2 mesačnú subjektívnu lehotu na danie okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko žalobca
už dňa 11.2.2021 informoval žalovaného o svojom podozrení z protiprávnej činnosti E. F.. K tomu súd
však uvádza, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo oznámenie protiprávnej
činnosti žalobcom na svojho nadriadeného. Dňa 11.2.2021 nadobudol žalovaný nanajvýš vedomosť
o protiprávnej činnosti nadriadeného E. F., avšak nie o porušení pracovnej povinnosti žalobcu.
Z dokazovania jednoznačne vyplynulo (potvrdil to vo svojej výpovedi sám žalobca a svedok E. H.),
že v uvedený deň mu žalobca prečítal list adresovaný E. F., v ktorom sa zmieňuje o krádežiach
u žalovaného. Až z oznámenia žalobcu zo dňa 8.3.2021 a z 11.3.2021, mohol žalovaný získaťpodozrenie, že žalobca má o protiprávnom konaní E. F. vedomosť a že zároveň túto protiprávnu činnosť
dlhodobo neoznámil. Žalovaný však až po zriadení vyšetrovacej komisie a jej zasadnutí dňa 31.3.2021,
na ktorej žalobca uviedol, že oznámil zatiaľ len 2% zo všetkých krádeží u žalovaného o ktorých má
vedomosť, mohol spoľahlivo zistiť, že žalobca dlhodobo kryl a neoznámil zvyšnú protiprávnu činnosť. Od
1.4.2021 teda začala plynúť 2 mesačná prekluzívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktorá uplynula dňom 1.6.2021, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené v rámci
plynutia tejto lehoty dňa 22.4.2021. Bola teda zachovaná subjektívna dvojmesačná lehota. Uvedené
rovnako platí pre zvyšné dva dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru (neakceptovateľný
spôsob komunikácie so žalovaným v liste označenom ako „výzva z 19.4.2021 ako aj opakované
porušenie zákazu používať služobné motorové vozidla do súkromné účely, pričom lehota začala plynúť
dňom 1.3.2021, kedy bol žalobca druhýkrát upozornený na porušenie pracovnej disciplíny.
74. Súd sa v ďalšom zaoberal tým, či u každého z troch dôvodov okamžitého skončenia pracovného
pomeru bolo splnené ust. § 68 ods. 1 písm. b), t.j došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny.
75. K prvému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru pre neoznámenie protiprávnej činnosti
žalobcom a jej dlhodobé zakrývanie, súd uvádza, že sám žalovaný toto porušenie (bod 5.2.1 písm.
j) pracovného poriadku), ako to vyplynulo z listinného dôkazu-upozornenia na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 9.4.2021 (kárne opatrenie), ktoré žalobca odmietol prevziať dňa 9.4.2021, považoval
vzhľadom na pozíciu podriadenosti žalobcu voči E. F., za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny,
preto z tohto dôvodu by mohol skončiť pracovný pomer so žalobcom len výpoveďou a nie okamžitým
skončením pracovného pomeru. Žalovaný síce argumentoval tým, že takéto konanie žalobcu mohlo
spôsobiťžalovanémuškodu,avšakpozriadenívyšetrovacejkomisieavspojenísvýsledkamijejšetrenia
bola preukázaná škoda, avšak len pokiaľ išlo o protiprávne konanie E. F. do výšky 240 eur a ani sám
žalovaný, sa v súvislosti s týmto protiprávnym konaním nadriadeného žalobcu, neobrátil na orgány činné
v trestnom konaní. Aj keď žalovaný poukazoval na to, že nič nebránilo žalobcovi oznámiť protiprávne
konanie svojho nadriadeného E. F. už omnoho skôr, treba v tomto prípade, kedy žalobca vystupoval
v pozícii podriadenosti voči E. F., vziať do úvahy aj skutočnosť, že v čase, keď sa mal dozvedieť
o protiprávnom konaní svojho nadriadeného, teda vo februári 2019 až júli 2020, nemal dôchodkový
vek a mohol sa obávať o svoje pracovné miesto. Žalovaný síce tvrdil, že žalobca pristúpil k oznámeniu
protiprávnej činnosti E. F. potom, čo bol práve ním preradený na inú funkciu, teda z jeho strany išlo
o akt pomsty, avšak tak z výpovede žalobcu, ako aj svedka E. H. vyplynulo, že medzi žalobcom a jeho
priamym nadriadeným tu existoval spor už skôr v roku 2019, kedy žalobca nesúhlasil so spôsobom
odmeňovania u svojich spoluzamestnancov.
76. K druhému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru pre doručenie výzvy –z 19.4.2021,
v ktorej mal žalobca obviniť riaditeľa E. G. a námestníka E. H. z krádeží, pričom podľa žalovaného
túto výzvu mal žalobca zverejniť, súd uvádza, že rozhodne neschvaľuje spôsob, akým žalobca
v tomto liste vyzval riaditeľa a námestníka žalovaného na zváženie zotrvať vo svojich funkciách
a obvinil ich z krádeží u žalovaného, nakoľko žalobca nebol v pozícii vyšetrovateľa ním tvrdeného
konania u menovaných osôb, avšak uvedený list bol doručený do podateľne žalovaného, teda nemal
k nemu prístup akýkoľvek zamestnanec a v konaní nevyšlo najavo, že by žalobca šíril túto výzvu
medzi zamestnancami a mohol tak poškodiť dobré meno spoločnosti. Z dokazovania vyplynulo, že
predmetnú výzvu žalobca zaslal trom zamestnancom a to pánovi S., K., A., pričom z emailovej
komunikácie predloženej žalovaným vyplynulo, že táto výzva bola preukázateľne zaslaná žalobcom
dvom zamestnancom – P. A. a ďalšiemu zamestnancovi na adresu B.. sk, avšak až po skončení
pracovného pomeru so žalobcom. Je však potrebné na tomto mieste uviesť aj to, že žalobca síce nezvolil
správny prístup (oprávnenú kritiku) vo svojej výzve z 19.4.2021, keď chcel poukázať na podozrenie z
protiprávneho konania u riaditeľa a námestníka žalovaného, avšak na druhej strane je potrebné uviesť,
že spoločnosť žalovaného nie je spoločnosťou súkromných vlastníkov, ale spoločnosťou, kde jediným
spoločníkom je MESTO Košice, teda ide o hospodárenie s verejnými financiami a takouto, hoc nevhodne
zvolenou formou, žalobca zrejme poukazoval na podozrenia u žalovaného s nakladaním s verejnými
financiami.Žalovanýpoukazovalvsúvislostisútokomnamajetokzamestnávateľanajudikatúručeských
a slovenských súdov, avšak po oboznámení sa s ňou súd konštatuje, že nešlo o totožný skutkový stav,
ako v prejednávanom prípade. Napríklad v uznesení NS SR sp. zn. 9Cdo/242/2021 išlo o okamžité
skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnankyňa sa vulgárne vyjadrovala na adresu
spoluzamestnancov a nadriadených a to verejne pred zákazníkmi.77. K tretiemu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru pre opakované nedodržiavanie
zákazu používať služobné motorové vozidlo na súkromné účely, súd uvádza, že sám žalovaný prvé
porušenie povinnosti zákazu používať pridelené služobné motorové vozidlo na súkromné účely
vyhodnotil u žalobcu ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny (viď bod 28 rozsudku- email
zo dňa 23.10.2020), pričom za toto porušenie bol žalobca postihnutý krátením odmien. Pokiaľ aj po
následnej kontrole bolo zistené, že žalobca nedodržuje tento zákaz, čo v konaní aj vyšlo najavo,
nakoľko žalobca v sledovanom období teda od novembra 2020 do februára 2021 napriek výzve jeho
nadriadeného E. H. nepredložil výstup z kontrol OST v podobe prevádzkového denníka, mohol takéto
porušenie, na ktoré upozornil žalobcu mailom zo dňa 1.3.2021, žalovaný považovať len za opakované
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a nie za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Zamestnávateľ teda nemohol prekvalifikovať to isté menej závažné porušenie pracovnej disciplíny na
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Napokon, neuniklo pozornosti súdu (z predložených kníh jázd
viacerých služobných vozidiel, viď bod 38. rozsudku), že napriek tomu, že odo dňa 15.1.2021, kedy bol
prijatý prevádzkový predpis pre autoprevádzku (zmena č. 8), a od ktorého dňa mohli služobné motorové
vozidlá na súkromné účely využívať len členovia manažmentu spoločnosti, viacero zamestnancov
v rozpore s týmto rozhodnutím využívalo služobné OMV na súkromné účely. Uvedené potvrdil svedok
K. D. (zamestnanec žalovaného) vo svojej výpovedi, že dva notoricky známe prípady porušovania boli
zaznamenané u žalobcu a E. F.. Okrem žalobcu, však žalovaný u iných zamestnancov, napr. u J.
K., M. O., K. B., takéto konanie už po 15.1.2021 toleroval a nepovažoval to za porušenie pracovnej
disciplíny a už vôbec nie za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Napokon treba vziať do úvahy
aj skutočnosť, že žalobca odpracoval u žalovaného 22 rokov, počas celého obdobia patril medzi
spoľahlivých a zodpovedných pracovníkov a dovtedy mu nikdy nebolo vytýkané porušenie pracovnej
disciplíny.
78. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že žalobca sa nedopustil závažného
porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by s ním mohol žalovaný podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce mohol platne okamžite skončiť pracovný pomer, preto súd určil neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru daného žalovaným žalobcovi listom doručeným žalobcovi 22.4.2021 (výrok I.
rozsudku).
79. K výroku II. o zamietnutí žaloby na určenie, že pracovný pomer trvá súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/147/2008 z 11.12.2008 (R 5/2009) a uvádza, že ak sa niekto
domnieva, že pracovnoprávny vzťah bolo skončený v rozpore so zákonom, platný právny poriadok,
menovite Zákonník práce v § 77 poskytuje takejto osobe prostriedok ochrany -možnosť domáhať
sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na určenie súdom, že pracovný pomer bol
skončený neplatne, takýto výrok súdu je nadbytočný, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
80. K výroku III. rozsudku: Žalovaný sa domáhal, aby súd v prípade, že určí neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, rozhodol podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, teda že od neho nemožno
spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával žalobcu, nakoľko žalobca sa dopustil viacerých
porušení pracovnej disciplíny, ako opakované porušenie používať služobné OMV na súkromné účely,
neoznámenie protiprávnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť nadriadený žalobcu a list-výzva žalobcu
adresovaná žalovanému z 19.4.2021.
81. Rozhodnutie podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce o tom, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej (pri neplatnom skončení pracovného pomeru) zamestnával,
predstavuje výnimku z neskončenia pracovného pomeru pri jeho neplatnom skončení. Zákonník
práce v uvedenom ustanovení explicitne nedefinuje množinu prípadov, ktoré je potrebné kategoricky
spájať s naplnením predpokladov pre takéto určenie, naopak, pre rozhodnutie o dôvodnosti takého
návrhu zamestnávateľa ponecháva konajúcemu súdu voľnú úvahu pri hodnotení osobitostí každého
konkrétneho prípadu. Keďže možnosť súdu rozhodnúť o tom, že od zamestnávateľa nie je možné
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, predstavuje výnimku z pravidla o
trvaní pracovného pomeru pri jeho neplatnom skončení, za predpokladu, že zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, konajúci súd je povinný prihliadať v tomto
smere na návrhovú povinnosť zamestnávateľa, na ktorého sa v tejto časti konania (hoci v konaní o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v pozícii žalovaného) presúva dôkazné bremeno
pri preukazovaní dôvodnosti uplatneného návrhu. Je zrejmé, že listom-výzvou z 19.4.2021 došlo
k definitívnemu naštrbeniu vzťahov medzi sporovými stranami, keď žalobca obvinil z krádeží riaditeľa E.G. a námestníka E. H., vyzval ich, aby zvážili svoje zotrvanie v spoločnosti žalovaného. Súd zdôrazňuje,
že pracovnoprávny vzťah je vzťah založený na vzájomnej dôvere zamestnávateľa a zamestnanca.
V danom prípade, aj keď porušenie pracovných povinností zamestnanca nemalo intenzitu závažného
porušenia pracovnej disciplíny (napr. používanie služobného vozidla na súkromné účely) došlo z jeho
stranyopakovanekporušeniupracovnejdisciplíny,zároveňajjehovýzvaz19.4.2021predstavujeprejav
neúcty k svojmu zamestnávateľovi, preto podľa súdu sú dané dôvody, pre ktoré súd tomuto nároku
žalovaného vyhovel. Vzťah medzi sporovými stranami je tak vážne narušený, že by bolo nespravodlivé
vyžadovať od žalovaného ako zamestnávateľa, aby tohto žalobcu naďalej zamestnával, nakoľko by
to nesmerovalo k vytváraniu pokojného pracovného prostredia, čo je nevyhnutným predpokladom na
riadne plnenie si pracovných úloh, ako aj na spoluprácu vo vzťahu zamestnávateľ-zamestnanec. Preto
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (III. výrok).
82. Nárok žalobcu na náhradu mzdy súd postupom podľa § 166 ods. 2 CSP vylúčil na samostatné
konanie, nakoľko o náhrade mzdy je možné rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu
o neplatnom skončení pracovného pomeru.
83.Podľa§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujej úspechuvoveci.
84. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
85.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdvzmysleust.§255ods.1vspojenís§262ods.1rozhodoltak,
že žalobcovi, ktorý mal v konaní (o určenie neplatnosti OSPP) plný úspech priznal voči neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd zároveň nevzhliadol žiaden dôvod
na aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).
86. O povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 140 eur súd
rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Nakoľko žalobca je v konaní o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru ex lege oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d)
citovaného zákona a súd vyhovel jeho žalobe, súd zaviazal žalovaného, ktorý bol v spore neúspešný
a nie je oslobodený od súdneho poplatku zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 140 eur podľa
položky 1b) Sadzobníka tvoriaceho prílohu k zákonu o súdnych poplatkoch a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
2 K2-12Cpr/3/2021
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.