Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/189/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124217418
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124217418.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.
MonikyKoščovejaJUDr.OľgyMičietovejvsporežalobkýň:1/A.B.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomvA.C.
D., E. X, 2/ D. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v A. C. D., E. X, zastúpené JUDr. Tatianou Jánošikovou,
advokátkou, so sídlom v B., G. X, proti žalovanému: H. F., nar. X.X.XXXX, D. I. J. K. XX, zastúpený
AdvokaTT, s.r.o., so sídlom v B., C. XX, v mene ktorej koná JUDr. Tomáš Tomčovčík, advokát a konateľ,

o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uznesenie Mestského súdu Košice
sp. zn. 0C/3/2024 zo dňa 14. septembra 2024

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 0C/3/2024 - 18 zo dňa 14. septembra 2024 vo výrokoch
I., II. a V. tak, že:

U k l a d á žalovanému, aby nevstupoval do rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla,

stojaceho na parc. reg. C č. 386/15, evidovaného na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie D.,
obec A. C. D., L. B. - L., do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Ukladá žalobkyni v2.radepodaťnasúdežalobuprotižalovanémuovylúčeniežalovanéhozužívania
vyššie uvedeného rozostavaného rodinného domu alebo o obmedzenie jeho užívacieho práva k vyššie

uvedenému rozostavanému rodinnému domu v lehote do 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobkyňa v 1. rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice zhora označeným uznesením rozhodol takto:

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Žalovanému ukladá, aby od nariadenia tohto neodkladného opatrenia nevstupoval do rozostavaného
rodinného domu bez súpisného čísla, evidovaného na liste vlastníctva číslo XXX stojaceho na parc. reg.
„C“ parc. číslo 386/15, okres Košice - okolie, obec A. C. D., katastrálne územie D..

II. Poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade žalobu vo veci
samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu

škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz približovania k žalobkyni v 1. rade a žalobkyni
v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 50 m vylučuje na samostatné konanie.

IV. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu žalobcu na dvor parcela registra

„C“ č. 386/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 817 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území D.,obecA.C.D.,L.B.-L.,zapísanénaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomKošice-okolie,katastrálnym
odborom vylučuje na samostatné konanie.

V. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobkyne domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
súd zakáže žalovanému vstup do rozostavaného rodinného domu špecifikovaného v petite napadnutého

uznesenia (ďalej len rozostavaný rodinný dom) a zároveň mu uloží aj povinnosť nepribližovať sa
k žalobkyniam na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili
tým, že rozostavaný rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve manžela žalobkyne v 1. rade a otca
žalobkyne v 2. rade M. B. v podiele 1/3 a v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 2. rade
a žalovaného v podiele 2/3, v tomto rozostavanom dome bývajú strany sporu, M. B., maloleté deti,
pochádzajúce z manželstva žalobkyne v 2. rade a žalovaného H. a F. F. a dcéra žalobkyne v 2. rade I.

D., pričom žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyniam dopúšťa v tomto rodinnom dome, ktorý predstavuje ich
obydlie, násilia. Dňa 11.9.2024 v nočných hodinách žalovaný pod vplyvom alkoholu pokúsil sa fyzicky
napadnúť žalobkyňu v 1. rade, ktorá je telesne postihnutá a je na invalidnom vozíku, pričom jej vulgárne
nadával, kričal na ňu a pokiaľ sa ho snažila upokojiť žalobkyňa v 2. rade, túto od seba odsotil, vulgárne
jej nadával a vyhrážal sa jej zabitím, čím v oboch žalobkyniach vyvolal strach o život a zdravie. Policajná

hliadkaprivolanážalobkyňouv2.radežalovanéhozadržalaaumiestniladocelypredbežnéhozadržania,
z ktorej bol nasledujúci deň prepustený. Žalovaný sa pritom už v minulosti vyhrážal žalobkyni v 2.
rade, fyzicky ju aj napadol a rovnako napadol aj dcéru žalobkyne v 2. rade I. D., ktorej spôsobil tržnú
ranu na pere. Žalovaný fyzicky v minulosti napadol aj otca žalobkyne v 2. rade M. B.. Dcéra žalobkyne
v 2. rade I. D. doposiaľ navštevuje psychológa, o čom žalobkyne predložili lekársku správu. Žalovaný

bol právoplatne odsúdený za prečin násilia proti skupine obyvateľov trestným rozkazom Okresného
súdu Košice – okolie zo dňa 6.11.2022, pričom prečinu sa dopustil na oboch žalobkyniach a na otcovi
žalobkyne v 2. rade (žalobkyňu v 2. rade fyzicky napadol a rovnako aj M. B. a všetkým sa vyhrážal
smrťou a ťažkou ujmou na zdraví). Na osvedčenie svojich tvrdení predložili LV č. XXX, kat. úz. D.,
upovedomenie o začatí trestného stíhania vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania zo dňa 12.9.2024,

zápisnicu o výsluchu žalobkyne v 2. rade zo dňa 12.9.2024, trestný rozkaz Okresného súdu Košice –
okolie sp. zn. 0T/99/2022 zo dňa 6. novembra 2022, lekársku správu psychologičky A. E. L. zo dňa
18.1.2024, lekársku správu A. N. M. zo dňa 5.2.2018 a fotodokumentáciu zranenia ruky žalobkyne
v 2. rade a zranenia pery I. D., dcéry žalobkyne v 2. rade. Neodkladnosť úpravy pomerov žalobkyne
odôvodňovali tým, že majú vážne obavy o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie maloletej I. D.,

keďže žalovaný bol prepustený na slobodu a vzhľadom na jeho predchádzajúce násilné správanie voči
nim sa obávajú opakovaného agresívneho správania po návrate žalovaného do domu a obávajú sa, že
uskutoční svoje vyhrážky.

3. Právne súd posudzoval vec podľa § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. e/, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, § 332

ods. 2, § 334, § 336 ods. 1 a § 337 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru,
že sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325
ods. 2 písm. e/ CSP, pričom v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
rozvrhu práce Mestského súdu Košice vylúčil na samostatné konanie.

4. Z listinných dôkazov priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzal súd za
osvedčené, že správanie žalovaného predstavuje vysokú mieru rizika ohrozenia života a zdravia
žalobkýň. Žalovaný svojim správaním dňa 11.9.2024 ohrozoval obe žalobkyne a páchal voči nim násilie,
výsledkom čoho bolo začatie trestného konania a krátkodobé obmedzenie osobnej slobody žalovaného.
Konštatoval,ženešlooojedineléjehosprávanie,nakoľkoužvminulostibolsúdomuznanýzavinnéhozo

spáchania obdobného skutku a bol mu uložený trest. Nariadeným neodkladným opatrením bude podľa
názoru súdu zabezpečená ochrana života oboch žalobkýň, keďže žalovaný sa toho času nachádza na
slobode.

5. Súd neuložil žalobkyniam povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže výrok rozhodnutia vo veci

samej by bol obsahovo totožný. Poučil preto žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej proti
žalobkyniam a tiež o jeho práve domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia, ak dôjde
k zániku dôvodov, pre ktoré bolo nariadené.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP tak, že úspešným žalobkyniam priznal nárok
na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

7. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výrokom I. a V. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný
zo všetkých dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP a navrhol uznesenie v napadnutých výrokoch
zmeniť tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasil so záverom súdu, že jeho správanie predstavuje vysokú mieru
rizikaohrozeniaživotaazdraviažalobkýňažejehosprávanie,ktoréhosamaldopustildňa11.9.2024,nie

je ojedinelým správaním. Skutok, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom, nebol opakujúcim sa javom
a tento bol spáchaný pred dvoma rokmi, pričom žalovaný svoje konanie oľutoval. Trestné konanie začaté
pre skutok, ktorý mal spáchať dňa 11.9.2024 a pre ktorý bol zadržaný v cele predbežného zadržania,
nie je právoplatne skončeným konaním, v zmysle ktorého by bolo preukázané, že skutok spáchaný bol
a že ho spáchal žalovaný. Žalovaný bol dňa 12.9.2024 prepustený z cely predbežného zadržania bez
vznesenia obvinenia a vec bola postúpená Okresnému úradu Košice – okolie na prejednanie podozrenia

zo spáchania priestupku. Uvedená skutočnosť preukazuje, že život a zdravie žalobkýň neboli ohrozené,
nakoľko by inak nedošlo k prepusteniu žalovaného na slobodu a k postúpeniu veci na prejednanie
priestupku. Nebola tak preukázaná naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, a to aj vzhľadom
na tú skutočnosť, že od uvedenej doby žalovaný nevstúpil do spoločného obydlia so žalobkyňami
a zabezpečil si nové prechodné bývanie u svojej sestry. Z týchto dôvodov navrhol zmeniť napadnuté

uznesenie a návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

8. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať
im náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznili, že žalovaný sa dopustil obdobného skutku, pre aký
bol v roku 2022 odsúdený, keď sa dňa 11.9.2024 žalobkyniam vyhrážal zabitím, a teda nepochybne

správanie žalovaného sa opakuje len krátko po skončení skúšobnej doby. K prepusteniu žalovaného
na slobodu žalobkyňa v 2. rade uviedla, že ako matka spoločných maloletých detí zvážila ekonomické
následky toho, ak by bol žalovaný držaný vo väzbe, nemohol by pracovať a prispievať na výživné pre
maloleté deti a zvážila aj prosby samotného žalovaného, adresované jej prostredníctvom tretích osôb.
Z tohto dôvodu stiahla trestné oznámenie, čo však nič nemení na nebezpečnosti jeho správania k nej

a k jej rodičom. Pre záver o tom, že správanie žalovaného dôvodne vzbudzuje obavu o zdravie a život nie
je potrebné, aby bol žalovaný druhýkrát právoplatne odsúdený za trestný čin vyhrážania alebo ublíženia
na zdraví. Opakujúce sa násilné správanie sa žalovaného pritom preukázali listinnými dôkazmi. Zároveň
nerozumejú, prečo žalovaný podáva odvolanie, keďže sám uvádza, že nemá záujem zdieľať spoločnú
domácnosť so žalobkyňami a že si zabezpečil dočasné bývanie u svojej sestry. Žalovaný pritom samotné

skutkové tvrdenia žalobkýň, uvedené v ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v odvolaní
nepoprel. Nerozporoval ani žiadne z predložených dôkazov, z ktorých vyplýva, že sa opakovane správal
násilne. Dňa 11.10.2024 sa žalovaný dostavil na dvor k rodinnému domu, čím porušil neodkladné
opatrenie nariadené Mestským súdom Košice pod sp. zn. 12C/1/2024 zo dňa 17.9.2024, ukladajúce
žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyniam na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Žalovaný je agresívny,

vyhráža sa, aj keď je triezvy a pod vplyvom alkoholu sa jeho agresivita stupňuje, pričom žalobkyne majú
obavu o svoje zdravie a život, preto považujú rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia za vecne
správne.

9. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania v celom rozsahu a zopakoval,

že skutok, na základe ktorého bol zo strany žalobkýň podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, doposiaľ nebol preukázaný. Nebolo totiž preukázané konanie zo dňa 11.9.2024. Zdôraznil,
že nariadením neodkladného opatrenia došlo k výraznému zásahu do jeho ľudských práv a základných
slobôd. Pokiaľ ide o konanie dňa 11.10.2024, keď sa dostavil na dvor rodinného domu, žalovaný uviedol,
že sa tam dostavil iba z dôvodu, že mal vyzdvihnúť maloleté deti, ktoré mali tráviť čas s ním. Tento

stav nastal na základe dohody so žalobkyňou v 2. rade z dôvodu bezpečnosti maloletých detí, aby
nemuseli chodiť k svojmu otcovi samé. S nemožnosťou užívania spoločnej nehnuteľnosti je spojený
vznik finančných nákladov, ktoré si žalovaný bude pri ďalšom trvaní neodkladného opatrenia uplatňovať
v súlade s výrokom II. napadnutého uznesenia.

10. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadeniaodvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a 380 CSP, teda okrem napadnutých výrokov I. a V. preskúmal aj výrok II., ktorý je výrokom závislým
na výroku I. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného

nie je možné vyhovieť.

12. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ uložil žalovanému výrokom I. povinnosť
nevstupovať do rozostavaného rodinného domu, ktorý je spoločným obydlím sporových strán, avšak
dočasné trvanie tohto zákazu žiadnym spôsobom nevymedzil, t.j. ani určením doby, po ktorú má dané

neodkladné opatrenie trvať a ani uložením povinnosti žalobkyniam podať žalobu vo veci samej. Keďže
neuložil žalobkyniam povinnosť podať žalobu vo veci samej, pristúpil k poučeniu žalovaného v zmysle
§ 337 ods. 1, 2 CSP, a to čiastočne v rozpore s ust. § 340 ods. 2 CSP.

13.ZvyššieuvedenýchdôvodovnebolomožnéuznesenievnapadnutomvýrokuI.avsúvisiacomvýroku
II. potvrdiť ako vecne správne a keďže zároveň neboli splnené ani podmienky pre jeho zrušenie, odvolací

súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil uznesenie vo výrokoch I., II. a V. tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

14. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné oparenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

20. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

21. Podľa ust. § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

22. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

23. Podľa § 334 CSP súd na návrh na neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

24. Podľa § 340 ods. 1 CSP ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.25. Podľa § 340 ods. 2 CSP odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325
ods. 2 písm. e; všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

26. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery,
je možné neodkladným opatrením strane uložiť aj povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu,
v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP).

27. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP

je teda dôvodné podozrenie žalovaného z násilia, predovšetkým fyzického alebo psychického. Pred
nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP sa nevyžaduje preukázanie
násilia zo strany žalovaného alebo hrozby násilia, ale v tomto štádiu konania postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako

nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

28. Účelom neodkladných opatrení tohto druhu (v zmysle § 325 ods. 1 písm. e/ CSP) je predísť násiliu,

ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu
funkciu,apretopožiadavkapreukázanianásilianiejenamiesteanemožnoňoupodmieňovaťnariadenie
neodkladného opatrenia.

29. Aplikácia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je veľmi aktuálnym a účinným

prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby- sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla obrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu
a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.

30. V prejednávanej veci boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia § 325
ods. 2 písm. e/ CSP, t. j. pre uloženie povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do rozostavaného
rodinného domu na parcele č. 386/15 v katastrálnom území D., zapísaného na LV č. XXX, keďže

žalobkyne predloženými listinnými dôkazmi osvedčili, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči
nim, pričom ide o opakované správanie žalovaného, ktoré už v minulosti dosiahlo intenzitu prečinu
násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, za čo bol
aj odsúdený na trest odňatia slobody. Násilné správanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyniam dňa
11.9.2024 žalobkyne osvedčili upovedomením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach

– okolie zo dňa 12.9.2024 o začatí trestného stíhania dňa 12.9.2024 vo veci prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona a zápisnicou o výpovedi žalobkyne v 2. rade ako poškodenej zo dňa 12.9.2024 pred
poverenýmpríslušníkompolicajnéhozboru,vktorompopisovala agresívnesprávaniežalovanéhoajeho
vyhrážky vo vzťahu k nej a žalobkyni v 1. rade zhodne s tvrdeniami v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Nesporným v konaní bolo, že z dôvodu vyššie uvedeného konania žalovaného bol tento
dňa 11.9.2024 zadržaný hliadkou policajného zboru a umiestnený do cely predbežného zadržania
a nespornou je aj tá skutočnosť, že dňa 12.9.2024 bol prepustený, avšak dôvody tohto prepustenia
listinnými dôkazmi preukázané neboli a rovnako nebol ku dňu nariadenia neodkladného opatrenia
dňa 14.9.2024 preukázaný stav trestného stíhania, ktoré bolo začaté dňa 12.9.2024. Pre nariadenia

neodkladného opatrenia je pritom rozhodujúci stav ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, t. j. ku dňu
14. septembra 2024 a na okolnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnutí, nemôže odvolací súd prihliadať
(§ 329 ods. 2 CSP).

31. Žalobkyne tak osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčili

aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, t. j. osvedčili dôvodné podozrenie žalovaného z fyzického
násilia.32. Naliehavá potreba úpravy pomerov vyplýva z tej skutočnosti, že žalovaný nie je väzobne stíhaný,
je na slobode a vzhľadom na jeho predchádzajúce konanie, ktoré dosiahlo intenzitu prečinu, žalobkyne
majú dôvodnú obavu z možných fyzických útokov žalovaného a uskutočnenia jeho vyhrážok.

33. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie preto konštatuje splnenie podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP a považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie o uložení povinnosti žalovanému nevstupovať do rozostavaného rodinného domu, v ktorom
bývajú žalobkyne, vo vzťahu ku ktorým je dôvodne podozrivý z násilia, za vecne správne.

34. Situácia, ktorú domáce násilie môže vyvolať, neznesie odklad do skončenia konania vo veci samej
a môže vyvolať ťažko napraviteľné následky.

35. Nariadeným neodkladným opatrením sa predíde ďalším konfliktom medzi stranami sporu, najmä
možným fyzickým, ale aj verbálnym útokom a vyhrážkam zo strany žalovaného a zabráni sa situáciám,

vktorýchžalobkynemajúdôvodnúobavuosvojživotazdravie,akoajživotazdraviemal.I.D.vdôsledku
agresívneho správania sa žalovaného voči nim.

36. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade ide o domáce násilie, v ktorom
žalobkyne sú vystavené obtiažnej dôkaznej situácii na preukázanie násilia v blízkom rodinnom kruhu,

pričom situácia, ktorú domáce násilie môže vyvolať, neznesie odklad do skončenia konania vo veci
samej, pretože môže vyvolať ťažko napraviteľné následky. Predovšetkým z týchto dôvodov je potrebný
okamžitý zásah zo strany súdu, aj keď len dočasného charakteru, ak je dôvodné podozrenie z násilia
osvedčené tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované,
má absolútnu povahu, a teda je silnejšie, ako vlastnícke právo násilníka. Z tohto hľadiska je námietka
žalovaného, že nariadeným neodkladným opatrením došlo k výraznému zásahu do ľudských práv
a základných slobôd s poukazom na tú skutočnosť, že je spoluvlastníkom rozostavaného rodinného
domu, práve bezvýznamná.

38. Pokiaľ ide o dôvodnosť samotného podozrenia z násilia, toto nemusí mať kvalitu podozrenia
potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového stíhania a nevyhnutnou podmienkou
osvedčenia tohto násilia nie je ani vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia a zákaz vstupu doň v
zmysle § 27a zák. č. 171/1993 Z. z.

39. Nedôvodné sú preto odvolacie námietky žalovaného, že listinnými dôkazmi nebolo preukázané
žiadne jeho násilné konanie ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.

40. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nie je prejudikované rozhodnutie vo veci samej o vylúčenie

žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti.

41. Aj keď boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1
písm. e/ CSP, toto neodkladné opatrenie nemôže trvať po časovo neobmedzenú dobu, a teda týmto
neodkladným opatrením nemožno trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu.

42. Ako vyplýva zo znenia ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, v zmysle ktorého žalobkyniam bola poskytnutá
súdna ochrana, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do
domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

43. Zákaz nevstupovať do domu alebo bytu z dôvodu podozrenia z násilia je teda možné uložiť iba
dočasne,naurčitúdobuatakýmtoneodkladnýmopatrenímniejemožnétrvalozakázaťosobepodozrivej
z násilia vstupovať do domu alebo bytu, ktorý predstavuje jej obydlie, ako je to aj v tu prejednávanej veci.

44. Žalobkyňa v 2. rade a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rozostavaného rodinného domu

v podiele 2/3 a spoluvlastníkom v zostávajúcom podiele 1/3 je M. B., manžel žalobkyne v 1. rade.
Žalobkyňa v 1. rade tak užíva rozostavaný rodinný dom titulom odvodeného práva od spoluvlastníckeho
práva svojho manžela a žalobkyňa v 2. rade a žalovaný užívajú rozostavaný rodinný dom titulom svojho
spoluvlastníckeho práva k tomuto domu.45. Otázku ďalšieho možného užívania rozostavaného rodinného domu je teda vo vzťahu medzi
žalobkyňou v 2. rade a žalovaným možné vyriešiť žalobou v zmysle ust. § 146 ods. 2 OZ, v zmysle

ktorého ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu
k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela
k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne
vylúčiť. Uvedené ustanovenie je možné aplikovať aj na rozvedených manželov až do vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni
v 2. rade v lehote 40 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať žalobu o vylúčenie žalovaného
z užívania rozostavaného rodinného domu alebo o obmedzenie jeho užívacieho práva k rozostavanému
rodinnému domu, vo vzťahu ku ktorému bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2

písm. e/ CSP.

47. Pokiaľ ide o vzťah žalobkyne v 1. rade a žalovaného, ani jeden z nich sa nemôže domáhať
žalobou vylúčenia z užívania rodinného domu v zmysle § 146 alebo § 705a OZ, ktoré sa týka
obmedzenia užívacieho práva alebo vylúčenia z užívania spoločných nájomcov bytu – manželov, preto

žalobkyni v 1. rade nebolo možné uložiť povinnosť podať obdobnú žalobu ako žalobkyni v 2. rade
a ani žalobu o vypratanie domu, ktorú môže podať len vlastník nehnuteľnosti, prípadne nájomca. Ak
medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným dochádza pri realizácii ich užívacieho práva k rodinnému
domu (na základe rôznych právnych titulov) k nezhodám, ktoré vyústili do vykázania žalovaného ako
spoluvlastníka z rodinného domu, je na (spolu)vlastníkoch rodinného domu, aby tieto narušené vzťahy

definitívne vyriešili tak, aby žalovaný užívaním rozostavaného domu nezasahoval do práva žalobkyne
v 1. rade na užívanie rodinného domu titulom jej odvodeného práva od spoluvlastníckeho práva jej
manžela M. B. akýmkoľvek spôsobom. Tieto nezhody je pritom možné vyriešiť aj na základe žaloby
žalobkyne v 2. rade podanej voči žalovanému o jeho vylúčenie z užívania rodinného domu alebo
o obmedzenie užívania rodinného domu.

48. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd nemohol obmedziť trvanie neodkladného
opatrenia tým, že by uložil povinnosť žalobkyni v 1. rade podať žalobu vo veci samej o vylúčenie užívania
žalovaného z rodinného domu alebo o vypratanie.

49. Aj keď z ustanovenia § 337 ods. 1, 2 CSP vyplýva povinnosť súdu poučiť žalovaného o možnosti
podať žalobu vo veci samej, a to aj žalobu na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, vzhľadom na vyššie uvedené
okolnosti užívania rodinného domu žalobkyňou v 1. rade žalovaný sa voči žalobkyni v 1. rade nemôže
účinne žalobou domáhať realizácie svojho práva užívať rodinný dom. Tohto práva by sa mohol domáhať

iba voči spoluvlastníkom rodinného domu, ktorou však žalobkyňa v 1. rade nie je, a preto neprichádza
do úvahy ani poučenie žalovaného o možnosti podať voči žalobkyni v 1. rade žalobu o navrátenie do
pôvodnéhostavu.Spoukazomnaustanovenie§340ods.2CSPnemôžesažalovanývočižalobkyniv1.
rade domáhať ani nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného
opatrenia.

50. V prípade, ak v súdom určenej lehote nebude žalobkyňou v 2. rade podaná žaloba voči žalovanému
vo veci samej, súd prvej inštancie aj bez návrhu toto uznesenie o neodkladnom opatrení ako celok zruší.

51. V prípade, že bude žaloba v lehote podaná, je možné zrušiť nariadené neodkladné opatrenie

v zmysle § 334 CSP, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

52. Dočasnosť tohto neodkladného opatrenia je teda zabezpečená uložením povinnosti žalobkyni v 2.
rade podať žalobu vo veci samej proti žalovanému, kedy toto neodkladné opatrenie bude trvať až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej a v prípade, že žalobkyňa v 2. rade žalobu nepodá, súd

toto neodkladné opatrenie aj bez návrhu zruší.

53. Odvolací súd preto osobitne nevymedzoval dočasnosť tohto neodkladného opatrenia vo vzťahu
medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným určením doby jeho trvania, keďže dočasnosť tohtoneodkladného opatrenia je vymedzená do právoplatného skončenia konania vo veci samej medzi
žalobkyňou v 2. rade a žalovaným.

54. Zároveň žalovaný môže podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v prípade, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie.

55. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie
tak, ako je uvedené vo výroku (petite) tohto rozhodnutia.

56. O trovách tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/
CSP, teda o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade
a žalovaným rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a
§ 262 ods. 1 CSP. Konanie medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným sa rozhodnutím odvolacieho súdu
končí, keďže nebude nadväzovať žaloba vo veci samej, preto odvolací súd rozhodoval o trovách konania

žalobkyne v 1. rade podľa zásady úspechu a priznal jej ich náhradu voči neúspešnému žalovanému.

57. Pokiaľ však ide o trovy tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi
žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, a to tak o trovy prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, o týchto
rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej, t. j. v konaní o žalobe podanej žalobkyňou v 2.

rade proti žalovanému alebo v uznesení o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP,
z ktorého dôvodu odvolací súd nerozhodoval o trovách konania vo vzťahu medzi nimi.

58. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie
končí len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samú. To sa vzťahuje na prípady neodkladného

opatrenia podaného po skončení konania, podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje
žaloba, prípadne ak súd musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (viď napr. Najvyšší súd
SR sp. zn. 8 Cdo 83/2017).

59. Takáto procesná situácia v prejednávanej veci nastala vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade

a žalovaným, avšak nie medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, keďže na nariadené neodkladného
opatrenia bude nadväzovať žaloba žalobkyne v 2. rade vo veci samej.

60.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).