Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34Pc/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325200533
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325200533.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci navrhovateľa – oprávneného z vyživovacej povinnosti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, adresa na doručovanie písomností: C. XX, proti povinnému
z vyživovacej povinnosti - otcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, o návrhu na určenie
výživného na plnoleté dieťa a na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného z vyživovacej povinnosti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ – oprávnený z vyživovacej povinnosti sa svojím návrhom osobne podaným na tunajší súd
dňa XX.XX.XXXX domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd otcovi – povinnému z vyživovacej povinnosti
uloží povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa – oprávneného z vyživovacej povinnosti sumou XXX,-
eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa – oprávneného z vyživovacej
povinnosti. Zároveň sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd otcovi – povinnému

z vyživovacej povinnosti uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou XXX,- eur, vždy do
15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa – oprávneného z vyživovacej povinnosti.

2. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že je plnoletým synom povinného z vyživovacej povinnosti
a jeho manželky, pričom povinný z vyživovacej povinnosti nežije s nimi v spoločnej domácnosti
od decembra 2024, kedy sa odsťahoval do novopostaveného rodinného domu rodičov v Šoporni.

Oprávnený z vyživovacej povinnosti žije so svojou matkou a tromi maloletými súrodencami. Celá rodina,
vrátane povinného z vyživovacej povinnosti žila na adrese C. XXXX v rodičovskom dome povinného
z vyživovacej povinnosti, vzťahy v rodine sa však postupom času zhoršovali, jeho správanie stresovalo
celú rodinu. V decembri 2024 sa otec – povinný z vyživovacej povinnosti rozhodol odísť zo spoločnej
domácnosti do nového rodinného domu, hoci ešte nie je celkom dokončený, odsťahoval sa tam sám,
nevzal manželku, ani svoje deti. Od uvedeného obdobia sa chodil do spoločnej domácnosti na adresu

C. XXXX iba najesť, osprchovať, zobrať si čisté prádlo, o svoje deti sa zaujíma minimálne. Mladších
súrodencov oprávneného z vyživovacej povinnosti nosí do školy a škôlky. Povinný z vyživovacej
povinnosti dlhodobo prispieva na výživu svojich detí len veľmi sporadicky. V minulosti chodili rodičia
každý mesiac na veľký nákup, ktorý zaplatil povinný z vyživovacej povinnosti a zároveň svojej manželke
dával stravné lístky. Postupne však prestal dávať stravné lístky manželke a následne prestal robiť
aj veľký nákup, vždy kúpil iba to, čo považoval za vhodné on. Približne rok trvá stav, kedy povinný

z vyživovacej povinnosti na svojho plnoletého syna prispieva iba občas a ani sa nezaujíma, či niečo
potrebuje. So zabezpečením základných životných potrieb pomáha matke oprávneného z vyživovacej
povinnosti aktuálne stará matka zo strany matky a sestra matky. Navrhovateľ je žiakom X. E. F., finančne
ho podporuje matka, ktorá hradí všetko potrebné. Matka však musí hradiť aj náklady na domácnosť,
na seba, aj náklady na mladších súrodencov, pričom aktuálne je nezamestnaná, evidovaná na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, prácu si aktívne hľadá. Príjem matky tvorí

dávka v nezamestnanosti v sume XXX,- eur a prídavky na deti v sume XXX,- eur mesačne. Povinný
z vyživovacej povinnosti je zamestnaný na G. G. B. H. I., o jeho príjmoch navrhovateľ nemá informáciu.Výdavky oprávneného z vyživovacej povinnosti pozostávajú z nákladov na cestovné do školy v sume
cca XX,- eur mesačne, kredit na mobil v sume cca XX,- eur a priebežné náklady na štúdium. Otec
sa veľmi sporadicky podieľa na zabezpečení jeho potrieb napriek tomu, že navrhovateľ stále študuje.

Na základe toho, že sa otec podieľa na zabezpečení jeho potrieb minimálne, prevažnú časť nákladov
uhrádza matka, navrhovateľ sa domnieva, že pomery účastníkov je potrebné neodkladne upraviť.

3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia a jeho prílohami, ako aj s obsahom dočasne pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXX/

XX/XXXX - v predmetnom konaní sa matka – manželka povinného z vyživovacej povinnosti domáha
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom – súrodencom navrhovateľa na čas
do rozvodu manželstva a nariadenia neodkladného opatrenia. Súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca
– povinného z vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi doposiaľ nebola upravená žiadnym rozhodnutím.

4. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta (ďalej ako „ÚPSVaR Galanta“) zo dňa

XX.XX.XXXX, vypracovanej pre účely konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. XXX/XX/XXXX
vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol vykonaný pohovor s otcom detí, ktorý uviedol, že do XX.XX.XXXX žil
so svojou rodinou v rodičovskom dome v C., no následne matka s deťmi bez jeho vedomia domácnosť
opustila. Podľa uvedenia otca na novopostavený rodinný dom chodieva prespávať od decembra XXXX
z obavy jeho vykradnutia, nakoľko sa dom zariaďuje. Rodinný dom je v spoluvlastníctve oboch rodičov.

Otec prispieva svojej matke na náklady na domácnosť sumou XXX,- eur mesačne a financuje potrebné
opravy v tejto domácnosti. Náklady na novopostavený rodinný dom otec vyčíslil vo výške XXX,- eur
na hypotekárny úver, spotrebný úver vo výške XXX,- eur, úver vo výške XX,- eur, debet vo výške XX,-
eur, preddavková platba za elektrinu vo výške XXX,- eur. Okrem toho má výdavky spojené s poplatkom
za vodu, údržbou a s tankovaním motorových vozidiel. Otec je zamestnaný na G. G. B. H. I., s

mesačným príjmom približne vo výške XXXX,- eur. Ďalej počas pohovoru uviedol, že o odsťahovaní
matky s maloletými deťmi sa dozvedel až po príchode zo zamestnania a následne o podanom návrhu
matky z doručenej pošty zo súdu. Podľa jeho uvedenia mu bolo odopreté o danej situácii komunikovať
s maloletými deťmi, čo považuje za ovplyvňovanie detí zo strany matky. Otec nerozumie odchodu matky
s deťmi, nakoľko on sa snažil zabezpečiť nové bývanie a lepšie podmienky pre svoju rodinu. Pracoval na

dokončení ich spoločného rodinného domu aj napriek tomu, že matka detí na to finančne neprispievala.
Čo sa týka vzťahu s maloletými deťmi, otec uviedol, že deti pravidelne chodili k starej matke zo strany
matky a tam aj často prespávali, a preto nemal ani možnosť s nimi tráviť voľný čas, čoho dôsledkom
staršie deti otca momentálne odmietajú. Otec s nimi nebol v kontakte od ich odsťahovania. Staršie deti
telefonicky nekontaktuje a styk sa realizuje iba s maloletým J. a K.. Otec uviedol, že na výživu detí

zatiaľ neprispel, nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti asi týždeň. Dňa XX.XX.XXXX ÚPSVaR Galanta
vykonal návštevu v domácnosti starej matky zo strany matky detí, kde okrem matky a maloletých detí
žije spolu s nimi aj brat a sestra navrhovateľky. Podľa udania matky na uvedenej adrese v domácnosti
svojej matky sa s maloletými deťmi zdržiava od XX.XX.XXXX, na domácnosť svojej matky neprispieva,
pričom uviedla, že sa v domácnosti svojej matky spolu s maloletými deťmi zdržiava dočasne, pretože

od 01.03.2025 sa sťahuje spolu s maloletými deťmi do podnájmu v C.. Jedná sa o 4-izbový byt do
ktorého sa už postupne sťahuje. Mesačné výdavky na byt spolu s energiami bude uhrádzať vo výške
XXX,- Eur. Matka maloletých detí je toho času nezamestnaná a evidovaná na L. F. ako uchádzač
o zamestnanie s príjmom približne vo výške XXX,- eur. Poberateľom prídavku na deti je otec detí, avšak
tento vo výške XXX,- eur chodí na účet matky. Matka uviedla, že si aktívne hľadá zamestnanie. Iný príjem

neuvádza. Plnoletý A. navštevuje X. E. F. v I.. Maloletý A. navštevuje X. E. a maloletý J. navštevuje
X. E. H. C. v obci C.. Podľa udania matky, otec detí s nimi od decembra 2024 nebýval, nakoľko sa
zdržiaval a prespával v novopostavenom rodinnom dome. Matka dodala, že už dlhšie nemala záujem
bývať v jednej domácnosti so svojou svokrou a preto sa rozhodla spolu s deťmi opustiť adresu trvalého
pobytu, o čom otca detí neinformovala, nakoľko je agresívnej povahy a mala obavy z jeho reakcie. Podľa

matky je komunikácia medzi ňou a otcom taká, že s otcom komunikuje prostredníctvom správ alebo
jej otec detí telefonuje. Otec matke iba oznamuje, že si deti vyzdvihne. Matka sa vyjadrila, že sa styk
otca s maloletými deťmi realizuje a to konkrétne s maloletým J. a K., nakoľko maloletý A. a plnoletý A.
s otcom nemajú vytvorený vzťah a odmietajú odísť s otcom. Zároveň uviedla, že styk maloletého J. a K.
s otcom prebiehal od ich odchodu zo spoločnej domácnosti v poobedných hodinách na dobu dvoch až

troch hodín. Bolo tomu tak aj dňa XX.XX.XXXX a 20.02.2025, v sobotu dňa 22.02.2025 maloletý J. a K.
trávili s otcom čas približne od 10,00 hod. do 13,00 hod., a maloletý K. u otca prespal zo soboty na
nedeľu. Matka uviedla, že sa snažila k styku s otcom motivovať aj maloletého A. a plnoletého A., no tým,že nemajú vytvorený vzťah, zatiaľ odmietajú stretnutie s otcom aj napriek jej snahe. Matka dodala, že
od jej odchodu otec na deti neprispel a nezaujímal sa či niečo potrebujú..

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania

alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

20. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia
je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Z charakteru neodkladného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, to však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím. Jeho účelom je úprava evidentne ohrozených pomerov maloletého dieťaťa.

Zákonná formulácia CMP neupravuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu
neodkladného opatrenia, t.j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí
vždy starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné
opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd preukázané, že riešenie situácie neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah

súdu. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie neznesie
odklad, t.j. napríklad keď je priamo ohrozená výživa dieťaťa. V záujme zamedzenia zneužitia tohto
procesného inštitútu je možné ho uplatniť len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu
bezodkladnej potreby úpravy pomerov.

21. V danom prípade sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
zaviazal otca na platenie výživného na plnoleté dieťa.

22. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník konania osvedčil
uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd pred rozhodnutím o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa
jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú
pre súd podstatné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
Zákonná povinnosť navrhovateľa hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie,

pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Vzhľadom
k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu
na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v časerozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu
vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia.

23. Zákonná možnosť neodkladným opatrením nariadiť účastníkovi platiť výživné vyplýva z ustanovenia
§ 366 CMP, v zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej
miere. Toto výživné je teda určené len na uspokojovanie základných, osobných (životných) potrieb
oprávneného. Rozsah vyživovacej povinnosti je zúžený v porovnaní s rozsahom vyživovacej povinnosti
určovanej v rámci konania vo veci samej.

24. Súd konštatuje, že v danom prípade zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov vo vzťahu
k navrhovateľovi nepochybne trvá, keďže navrhovateľ je študentom X. E. I. školy - F., t.j. ide
o nezaopatrené dieťa, ktoré v súčasnosti nie je schopné samé sa živiť. Z návrhu a tvrdení v ňom
obsiahnutých však súd nemal dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavoveciplateniavýživnéhovnevyhnutnejmiere.Navrhovateľuvádza,žeotecsa

podieľa na zabezpečení jeho potrieb minimálne, z návrhu však nevyplýva, čo to konkrétnejšie znamená,
v akom rozsahu sa otec podieľa na zabezpečení jeho potrieb. Dôvod, pre ktorý žiada, aby súd rozhodol
neodkladným opatrením je, že „prevažnú časť uhrádza len matka, na základe čoho sa domnievam,
že pomery nás účastníkov je potrebné neodkladne upraviť nariadením neodkladného opatrenia.“ Ako
už bolo uvedené, nariadiť rodičovi platiť výživné neodkladným opatrením je možné iba v nevyhnutnej

miere, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa dieťaťa nie je
zabezpečovaná. Táto skutočnosť v konaní nebola osvedčená, resp. zo strany navrhovateľa ani tvrdená.
Okrem toho, navrhovateľ vo svojom návrhu ani nešpecifikoval svoje pravidelné mesačné výdavky,
ktoré by mali byť žiadaným výživným zo strany otca v sume XXX,- eur mesačne pokrývané. Medzi
svoje výdavky zahrnul iba náklady na cestovné do školy v sume XX,- eur mesačne, náklady na kredit

v sume XX,- eur mesačne a tiež položku „priebežné náklady na štúdium“, bez uvedenia výšky týchto
nákladov, ďalšie výdavky v návrhu neuvádza. Z doposiaľ vykonaného dokazovania má súd osvedčené,
že navrhovateľ do 18.02.2025 (t.j. aj v čase podania návrhu) žil v domácnosti na adrese C. XXXX,
pričom náklady na bývanie v tejto domácnosti neuhrádzala matka, ale otec, resp. stará matka zo strany
otca navrhovateľa – viď správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa XX.XX.XXXX.

Na základe uvedeného nemožno podľa názoru súdu prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že otec na jeho
výživu dlhodobo neprispieva v žiadnom rozsahu, resp. len veľmi sporadicky, keď minimálne v rozsahu
nákladov na bývanie prispieval na zabezpečovanie základných životných potrieb navrhovateľa až do
XX.XX.XXXX práve otec. Čo sa týka obdobia, odkedy sa navrhovateľ s matkou odsťahoval z tejto
domácnosti, t.j. od XX.XX.XXXX, zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa

XX.XX.XXXX vyplýva, že otec sa v tejto súvislosti vyjadril, že na výživu svojich detí doposiaľ neprispel
z dôvodu, že od odsťahovania sa matky s deťmi zo spoločnej domácnosti ubehol iba krátky čas, približne
týždeň. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd považuje konštatovanie navrhovateľa, že otec na jeho
výživu neprispieva, minimálne za predčasné.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne
hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie, a teda súd
dospel k záveru, že nebola osvedčená existencia stavu, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu. Súd
zdôrazňuje, že len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia, či osvedčenia iného závažného
dôvodu je namieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle

a pružné riešenie takej situácie, ktorá nepochybne vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z uvedeného dôvodu
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

26. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného
dokazovania, za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava výživného

na plnoleté dieťa bude predmetom konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.