Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 17C/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120399021
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6120399021.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: SLOVGRAM,

nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov,
Bratislava so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 17 310 598, právne
zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o. so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava – Staré Mesto, IČO:
36 677 175, proti žalovanému: BIAR, s. r. o. so sídlom Kajakárska 14, Piešťany, IČO: 44 989 962, právne
zastúpený: PK LEGAL s.r.o. so sídlom ul. 29. augusta 32/B, Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 51 429 888, o zaplatenie 302,40 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú bude
povinný zaplatiť žalobca žalovanému v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 302,40 € s úrokom
z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 01.05.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Tvrdil, že vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia
udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich

s autorským právom. Uviedol, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových
záznamov a audiovizuálnych záznamov, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných
umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa
autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny
záznam. Tvrdil, že žalovaný prevádzkuje dve prevádzky, a to: fitnessbella na adrese A. XX, B., a Lo
Loco Bar na Teplickej 68, Piešťany (ďalej len „prevádzky“). Žalobca ďalej tvrdil, že z kontrolnej činnosti
zistil, že v priestoroch prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého

dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov.Žalovanýsivšaknesplnilsvojupovinnosťuhradiťvýkonnýmumelcomavýrobcomzvukových
a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu 302,40 € podľa sadzobníka žalobcu. Ide o súčet
sadzieb za rok 2019 za prevádzku fitbessbela v sume 100,80 € (druh prevádzky: fitness, do 50 m2,
s televíziou), prevádzku Lo Loco Bar v sume 201,60 € (druh prevádzky: bar s ozvučením DJ-om, od 101
do 200 m2, s televíziou), spolu 302,40 €. Žalobca vyzval žalovaného, aby dlh uhradil do 30.04.2020.
Žalovaný dlh neuhradil. Žalobca požaduje priznať žalovaný nárok aj s príslušenstvom s poukazom na §

143 ods. 1 a 2, § 145 ods. 2 písm. f), § 165 ods. 1, § 169 ods. 4, § 27 ods. 1 a 2, § 99 ods. 1 a 2, § 110,
§ 119 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení účinnom do 24.03.2022 (ďalej len „Autorský
zákon“) a § 489 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“).2. Upomínací súd vydal na žalovaný nárok platobný rozkaz, ktorý bol ale zrušený, pretože žalovaný
proti nemu podal odpor. V odpore žalovaný tvrdil, že voči žalobcovi nemá žiaden dlh, a teda nie je

v omeškaní s platením žiadnej peňažnej sumy žalobcovi. Poprel tvrdenia žalobcu, že v zariadeniach,
ktoré prevádzkuje žalovaný dochádzalo v období roku 2019 k vykonávaniu verejného prenosu
zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov výkonov umelcov.
Tieto tvrdenia sú v rozpore so skutočnosťou, pretože žalobca na preukázanie skutočností neoznačil
a nepredložil súdu žiadne dôkazy. Návrh preto žalovaný považuje za nedôvodný a žalovaný nemá

povinnosť uhradiť žalobcovi sporný dlh.

3. Vo vyjadrení k odporu žalobca na žalobe zotrval. Tvrdil, že nárok žalobcu vyplýva z právnych
predpisov, lebo ide o jeho zákonnú povinnosť. Povinnosť žalovaného vyplýva z Autorského zákona.
To, že žalovaný v rozhodnom období disponoval technickým zariadením slúžiacim na verejný
prenos je preukázané zo záverov kontrolnej činnosti žalobcu. Táto kontrola bola vykonaná externými

zamestnancami žalobcu, ktorý sa zamerali len na zistenie, či v prevádzke dochádza k verejnému
prenosu a akým technickým zariadením. Zákon neupravuje priebeh kontrolnej činnosti ani postup
kontrolórov. Nemusia o tom vyhotovovať žiadne záznamy. Žalovaný nárok je zákonného charakteru.
Žalobca odkázal aj na fotografie na webe žalovaného.

4. Žalovaný predložil súdu dupliku. Tvrdil, že voči žalobcovi nemá žiaden dlh a nie je v omeškaní. Poprel,
že v žalovaným prevádzkovaných zariadeniach v roku 2019 dochádzalo k porušovaniu autorských
alebo iných práv vo vzťahu k predmetom ochrany, ku ktorým žalobca vykonáva povinnú a dobrovoľnú
kolektívnu správu práv. Žalobca svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Predložené fotky nie sú dôkazom
o tom, že v rozhodnom období teda v roku 2019 v prevádzkovaných zariadeniach dochádzalo

k porušovaniu autorských alebo iných práv autorov vo vzťahu k predmetu ochrany. Žaloba preto nie je
dôvodná.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, ktorými boli: dve výzvy z 21.04.2020 (č.
l. 9-10), fotografie prevádzok (č. l. 42-43), e-mail žalovaného z 12.09.2023 (č. l. 130). Žalobca žiadal

vykonať dokazovanie vyžiadaním licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a Slovenský ochranný
zväz autorský pre práva k hudobným dielam so sídlom Rastislavova 914/3, Bratislava, IČO: 00 178 454
(ďalej len „SOZA“) na r. 2019. Súd dôkaz nevykonal. Žalobca uvedeným dôkazom (ktorého existencia
nebola nijako osvedčené a nikým potvrdená) hodlal preukázať v prevádzke žalovaného existenciu
technického zariadenia slúžiaceho na verejný prenos. Súd túto edičnú povinnosť podľa § 189 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) organizácii SOZA neuložil, pretože by to
za konkrétnych okolností danej veci bolo v rozpore s čl. 17 CSP, podľa ktorého súd má konať bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania iných osôb. Konkrétne súd poukazuje na to, že žalobca je
povinný v žalobe opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP). Súčasne je k žalobe povinný
pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods.

3 CSP). V žalobe popisoval žalobca v rámci rozhodujúcich skutočností, že u žalovaného bola vykonaná
kontrolná činnosť žalobcu zameriavajúcej sa na zistenie, či v prevádzke dochádza k verejnému prenosu
a akým technickým zariadením, pričom o týchto kontrolách sú vyhotovované len interné, neformálne
záznamy. Opakovane na to poukazoval vo vyjadrení k odporu žalovaného. Ak teda žalobca tvrdil, že
u žalovaného vykonal kontrolnú činnosť a z nej vyplynuli zistenia vedúce k podaniu predmetnej žaloby

a súčasne vyhotovil len neformálne záznamy, potom musí byť žalobca spôsobilý výsledky tejto kontrolnej
činnosti preukázať (formou záznamov v akejkoľvek podobe) alebo inak (napr. výsluchom svedkov, ktorí
kontrolnú činnosť vykonali a pod.). Ak teda takýto dôkaz neoznačil a nepredložil, konal žalobca v rozpore
s § 132 ods. 3 CSP a učinil tak žalobca z vlastnej viny. Ak strana sporu zatajuje skutočnosti (v danom
prípadekontrolnézáznamy,oktorýchtvrdí,žeexistujú,pretoževykonalkontroluužalovaného),sktorými

mohol súd oboznámiť,nechová sa procesne korektne a jej prístup ku konaniu je čiastočne nevierohodný,
čo oslabuje jej pozíciu a váhu jej tvrdení. Za týchto okolností, kedy si žalobca zjavne nesplnil svoju
vlastnú povinnosť podľa § 132 ods. 3 CSP, ktorá by bez ďalšieho preukázala ním tvrdené skutočnosti,
je v rozpore s čl. 17 CSP žiadať od tretích osôb a zaťažovať ich edičnou povinnosťou, aby suplovali
procesnépovinnostiapasivitužalobcu.PretosúdpožadovanúlistinuodorganizácieSOZAnevyžiadal.Z

takto vykonaného dokazovania a zo zhodných a nepopretých skutkových tvrdení strán zistil nasledovný
skutkový stav veci.6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k
umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odboroch
kolektívnej správy práv: výber primeranej odmeny za použitie umeleckého výkonu, zvukového záznamu

a audiovizuálneho záznamu. Z dvoch výziev žalobcu z 21.04.2020 je preukázané, že žalobca vyzval
žalovaného k úhrade dvoch dlhov v sume 201,60 € a 100,80 € za vykonávaný verejný prenos bez
uzatvorenia licenčnej zmluvy za rok 2019 za obe prevádzky do 30.04.2020. Sporné medzi stranami bolo,
či žalovaný v priestoroch prevádzok na Teplickej 68 v Piešťanoch disponoval technickým zariadením,
prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových

záznamov a audiovizuálnych záznamov. Uvedenú skutočnosť žalobca zistil pri kontrole prostredníctvom
externými zamestnancami, na čo poukazoval aj vo vyjadrení k odporu. Uvedené skutkové tvrdenie však
žalovaný poprel, pričom po popretí tohto skutkového tvrdenia sa jeho pravdivosť žalobcovi nepodarilo
preukázať. Dôkazom o existencii uvedené zariadenia nie sú fotografie vyhotovené inokedy než v roku
2019, za ktorý požadoval žalobca svoj nárok, ani e-mail odoslaný v roku 2023, ktorý sa objektívne nemá
ako týkať obdobia roka 2019 (výslovne v textu e-mailu odkazuje žalovaný len na obdobia r. 2022 a 2023,

nie roka 2019). Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre toto konanie rozhodujúce skutočnosti.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení súd k záveru, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.

7. Podľa § 27 Autorského zákona verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými
prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho

bez tohto prenosu vnímať nemohli (ods. 1). Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela
verejnosti je verejným prenosom diela (ods. 2).

8. Podľa § 99 ods. 2 písm. b) Autorského zákona výkonný umelec má právo na primeranú odmenu
za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu

umeleckého výkonu verejnosti.

9. Podľa § 110 písm. a) Autorského zákona výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú
odmenu za použitie zvukového záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti.

10. Podľa § 119 Autorského zákona výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú
odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti.

11. Podľa § 143 ods. 1 Autorského zákona kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv
nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

12. Podľa § 145 ods. 2 písm. f) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy vykonáva správu
výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany

jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným
spôsobom verejného prenosu.

13. Podľa § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná domáhať
sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo

náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo
ak je to nehospodárne.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. V prípadoch, o aký ide vo veci samej na vznik prípadného záväzku žalovaného voči žalobcovi
v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka postačuje, že dôjde na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu a z bezdôvodného obohatenia vzniknutý nárok si je žalobca oprávnený nárokovať podľa
§ 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona v spojení s § 99 ods. 2 písm. b), § 110 písm. a) a § 119

Autorského zákona v prípade, že došlo zo strany žalovaného v prevádzke žalovaného neoprávnene
k použitiu zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom, k použitiu zvukového záznamu
technickým predvedením alebo k použitiu audiovizuálneho záznamu verejným prenosom. Pre vznik
uvedeného nároku nie je potrebné uzatvorenie zmluvy.16. Súd však dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobcovi sa nepodarilo uniesť
dôkazné bremeno k tvrdeniu, že v priestoroch oboch prevádzok na Teplickej 68 v Piešťanoch žalovaný

v období rozhodného obdobia roka 2019 disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého
dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov. Toto tvrdenie bolo žalovaným popreté. Žalobca poukazoval na to, že kontroly jednotlivých
prevádzok sú vykonávané externými zamestnancami žalobcu, by súd očakával, že o priebehu kontrol
sú vyhotovované záznamy alebo je ich priebeh akýmkoľvek spôsobom dokumentovaný. Práve v tej

súvislosti bolo namieste, aby svoje tvrdenie o existencii, resp. o prítomnosti zariadenia na verejný
prenos v prevádzke v roku 2019 preukázal, napríklad záznamami, ktoré vyhotovujú jeho externí
zamestnanci pri kontrolách alebo ich prípadnými výsluchmi, resp. akokoľvek. To sa však nestalo. Nebolo
preukázané, že by v rozhodnom čase v priestoroch oboch prevádzok žalovaný disponoval technickým
zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k žalobným

tvrdeniam. Žalobca predložil fotografie z internetových stránok, no súd súhlasí s výhradou žalovaného,
že nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené a nie je preukázané, že sa týkali roka 2019. Okrem toho, súdu
z nich nie je zrejmá prítomnosť zariadení realizujúcich verejný prenos. Existenciu takého zariadenia
v oboch prevádzkach žalovaného nepreukázal ani e-mail, ktorý bol zhotovený v roku 2023 a podľa textu
odkazoval žalovaný výslovne na roky 2022 a 2023. Za týchto okolností preto súd nemal inú možnosť než

dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniam, od ktorých odvíjal vznik nároku
z bezdôvodného obohatenia a preto žalobu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).

19. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalovanému preto súd v súlade so zásadou úspechu
vyjadrenou v § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

ProtitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanienaMestskomsúdeBratislavaIVdo15dníododňajeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.