Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-22Csp/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222204154
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7222204154.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX,
C. X, D., zastúpená JUDr. Monikou Marjanovič, advokátskou so sídlom Urbánkova 6, Košice, proti
žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 74348/147, Piešťany, IČO: 36 234 176,
zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ Gabriela s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO:
47 234 679, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa3.5.2022domáhala,abysúduložilžalovanému

povinnosť zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur ako aj nahradiť jej trovy
konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavreli dňa 25.06.2014 úverovú zmluvu č.: SUA
14/002468, na základe ktorej bol poskytnutý žalobkyni úver vo výške 7.780 eur, a to na financovanie
predmetu kúpy motorového vozidla Hyundai i 30 Diesel 1.6 CRDI VGT Comfort, VIN:E. (ďalej len
„motorové vozidlo“) s predajnou cenou 8.677 eur, z čoho pri tejto zmluve bolo žalobkyňou zaplatené
v hotovosti 897 eur. Predmetný úver mal byť splatený v 72 mesačných splátkach po 196,77 eur od

23.7.2014 do 23.06.2020. Celkové náklady spotrebiteľa činili 6.387,44 eur, celková čiastka splatná
spotrebiteľomčinilasumu14.167,44eur.Žalovanýbolpriuzatváraníúverovejzmluvyč.:SUA14/002468
zastúpený spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, 851 01
Bratislava, IČO: 358 58 699. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli dňa 25.06.2014 zmluvu o zriadení
záložného práva č.: SUA 14/002468, na základe ktorej bolo na motorové vozidlo zriadené záložné
právo v prospech žalovaného. Žalobkyňa dňa 25.6.2014 podala prostredníctvom notára Mgr. Vojtecha
Kavečanského žiadosť o registráciu údajov do Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp)

k motorovému vozidlu. Žalobkyni notár vystavil Úradný výpis z Notárskeho registra záložných práv
(NCRzp) zo dňa 25.06.2014, ktorým bola osvedčená registrácia záložného práva k motorovému vozidlu
pod sp. zn.. NCRzp: 8837/2014. Žalobkyňa ako kupujúca uzatvorila so spoločnosťou AUTOCENTRUM
AAA AUTO a.s. ako predávajúcim dňa 25.06.2014 kúpnu zmluvu č. 0012010162014 na motorové
vozidlo Hyundai i 30 Diesel 1.6 CRDI VGT Comfort, VIN:E. (ďalej len „motorové vozidlo“), za čo
spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. zaplatila zálohu 897 eur a zvyšok kúpnej ceny 6.718

eur bol doplatený z úveru poskytnutého žalobkyni žalovaným. Rozsudkom Okresného súdu Košice
II, sp. zn. 13C/61/2018 zo dňa 8.7.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
9.9.2021, sp. zn.: 3Co/96/2020 súd rozhodol: I. V časti o určenie úverovej zmluvy č. SUA14/002468uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 25.6.2014 za neplatnú žalobu zamieta a určuje, že úverová
zmluva č. SUA14/002468 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 25.6.2014 je bezúročná a bez
poplatkov. II. Určuje, že záložné právo na osobné motorové vozidlo Hyundai i30 Diesel 1.6 CRDI

VGT Comfort, VIN: E., zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. SUA14/002468
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 25.6.2014, neexistuje. III. V prevyšujúcom rozsahu,
v časti o zaplatenie 1.062 eur, žalobu zamieta. IV. Priznáva žalobkyni proti žalovanej právo na
náhradu trov konania v rozsahu 50%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V konaní vedenom na Okresnom súde

Košice II, sp.zn. 13C/61/2018 o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru bola
spotrebiteľka v postavení aj tam žalobkyne, úspešná z dôvodu, že uzavretá zmluva o úvere je v rozpore
s právnou úpravou, zákonom č. 129/2010 Z.z.. Úverová zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti
vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. b) a c) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorými sú zákonom stanovené
údaje finančného agenta, prostredníctvom ktorého bola v danom prípade zmluva uzavretá a tiež údaj
o adrese predávajúceho. Súd zároveň určil, že záložné právo na osobné motorové vozidlo Hyundai

i30, Diesel 1,6 CRDI VGT Comfort neexistuje. Citujúc ust. § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka
súd uviedol, že záložné právo v danom prípade zaniklo splatením celej poskytnutej sumy úveru vo
výške 7.780 eur. Tento názor vyplýva z toho, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo
hroziacu finančnú ujmu spotrebiteľke vo výške celkových nákladov spotrebiteľského úveru vo výške

6.387,44 eur. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musela žalobkyňa absolvovať súdne konanie, v
ktorom sa domohla úspešne práva na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho povinnosti ustanovenej zákonom č. 129/2010 Z.z., teda
porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa, čím zasiahol do
práv žalobkyne, neustále ju písomne ako aj telefonicky vyzýval na splácanie dlžnej sumy, ktorú ustavične

navyšoval, napriek tomu, že nárok na jej zaplatenie nebol daný, čo nepriaznivo pôsobilo na jej psychický
stav. Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 13C/61/2018, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, bola dlhodobo nedôvodne
vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia
konania vo veci. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa snažil na úkor žalobkyne

bezdôvodne obohatiť o sumu 6.387,44 eur. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére,
keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného života. Mala zato,
že a) intenzita zásahu do práv spotrebiteľa, b) výška nedôvodne požadovanej sumy žalovaným vo
výške 6.387,44 eur; b) dĺžka trvania závadného stavu (od uzatvorenia zmluvy zo dňa 25.6.2014 až
do právoplatného rozhodnutia 9.9.2021, viac ako 7 rokov) objektívnej spôsobilosti vyvolať negatívne

dôsledky v súkromnom živote žalobkyne (znižovanie životnej úrovne na úkor žalovaného) a taktiež, že
žalobkyňa bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde proti ekonomicky a právne
silnejšiemu subjektu. Ak by sa žalobkyňa nebránila podaním žaloby na súde, uhradila by žalovanému
celkovo sumu 14.167,44 eur, namiesto sumy 7.780 eur. Čo sa týka výšky primeraného finančného
zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti

so žalovaným uplatňovaným nárokom, neustálymi výzvami na zaplatenie dlhu, a to i v navýšenej sume,
ktorá sa v konečnom dôsledku preukázala ako nedôvodná a neprimeraná, a v dôsledku ktorých výziev
spotrebiteľovi neostávalo iné, ako obrátiť sa na súd, domáhať sa svojho práva. Finančné zadosťučinenie
je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní spotrebiteľskej zmluvy konal závadne.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.5.2022 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že žalobkyňa bola v spore na Okresnom súde Košice II vedenom pod sp. zn. 13C/61/2018
len čiastočne úspešná, keď súd vyhlásil úverovú zmluvu č. SUA14/002468 uzavretú medzi žalobcom a
žalovaným dňa 25.06.2014 za bezúročnú a bez poplatkov a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je
okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu, čo sa v danom prípade
nestalo. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku
porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd

zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v
prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Predmetom konania vedeného pod sp.zn. 13C/61/2018 nebolo
uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu,že žalobca považoval úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Z toho žiadnym logickým výkladom
nemožno dospieť k záveru, akého porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007
Z.z. a osobitnými predpismi sa žalovaný na žalobcovi dopustil. Názory súdov pri vyhodnocovaní

náležitostí úverových zmlúv skorigoval aj Súdny dvor EÚ svojím rozhodnutím zo dňa 09.11.2016 vo veci
C-42/15, a následne Najvyšší súd SR vo svojom vyššie citovanom uznesení sp.zn. 3 Cdo/146/2017,
pričom je zrejmé, že výklad zákona č. 129/2010 Z.z. v mnohých prípadoch nebol správne aplikovaný.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 14Co/91/2012-141 zo dňa 10.10.2013 a rozsudok
Okresného súdu Prešov zo dňa 20.01.2017 sp.zn. 29C/105/2016. Predpokladom uplatnenia tohto

inštitútu je to, aby hrozba ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobcovi nielen, že žiadna ani
potenciálna ujma nevznikla, ale naopak získal najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla žiadna banka.
Žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, na súde neuplatňoval ochranu pred porušením práv alebo
povinností zo strany žalovaného, ale len vydanie bezdôvodného obohatenia a aj to voči nesprávnemu
subjektu, nakoľko pokiaľ malo dôjsť k nejakému bezdôvodnému obohateniu, bolo to zo strany predajcu.
Nedošlo teda k naplneniu znakov ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorých splnenie je

nevyhnutné na úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia na súde. Žalovaný na základe rozsudku
Okresného súdu Košice II stratil nárok na úroky dojednané v úverovej zmluve. Pokiaľ by však mal
žalovaný uhradiť žalobcovi ešte „umelo vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur,
dostal by sa sám do pozície dlžníka, ktorý by uhradil žalobcovi ako spotrebiteľovi viac ako mu vrátil.
Tento stav určite nemôže byť žiaduci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa,

nakoľko namiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo
vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného - dodávateľa. Súčasne by sa takýmto rozhodovaním súdov
podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil úver za
bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného
zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa

ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Preto vyplatenie žalovanej sumy vo výške 600 eur považujeme
za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným
zadosťučinením sledoval. Žalovaný počas celého trvania úverového zmluvného vzťahu od žalobcu
požadovallenplneniezmluvnýchpovinností,kuktorýmsaslobodneavážnezaviazalpripodpisezmluve.
Takéto konanie jednoznačne nemožno vyhodnotiť ako porušenie práv a povinností žalobcu zo strany

žalovaného, ktoré by zakladalo nárok na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 29.6.2022 (replike) uviedla, že nesúhlasí so stanoviskom
žalovaného v jeho vyjadrení. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva,
ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v hrozbe preplatenia úveru

o viac ako 6.387,44 eur. Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni v zmluve o úvere porušil zákonné povinnosti
vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z.z.. V dôsledku porušenia príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) sa poskytnutý spotrebiteľský úver
stal bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa nesporne na súde úspešne uplatnila porušenie jej práva.
Ujma, ktorá objektívne hrozila predstavovala sumu viac ako 6.387,44 eur. Bolo preukázané, že

žalovaný v dôsledku absencie obligatórnych náležitosti v zmluve, čo malo za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úverov, požadoval od žalobkyne nad rámec pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere
predmetnú pomerne vysokú sumu, hoci na ňu zákonný nárok nemal a navyše žalobkyňu obmedzil tým,
že si uplatnil záložné právo na osobné motorové vozidlo Hyundai i30 Diesel 1.6 CRDI VGT Comfort,
VIN: E., zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. SUA14/002468 uzavretej medzi

žalobkyňou a žalovanou dňa 25.6.2014. Podľa žalobkyne tak boli splnené zákonné podmienky v zmysle
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia. Poukázala
na rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.7.2022 (duplike) zotrval na svojom predošlom stanovisku

a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že to bola práve žalobkyňa, ktorá si
o poskytnutie úveru žiadala, s výškou poskytnutého úveru, výslednou sumou, ktorú má na základe
úverovej zmluvy z poskytnutého úveru uhradiť, s výškou mesačnej splátkou a aj s dobou trvania
zmluvného vzťahu bola oboznámená. Taktiež si bola vedomá, že si berie spotrebiteľský úver, z ktorého
si veriteľ uplatňuje úroky a poplatky. Žalobkyňu do zmluvného vzťahu nikto netlačil, sama sa rozhodla, že

bude využívať finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru od žalovaného, ktorý je nebankovou
spoločnosťou. Pokiaľ mala žalobkyňa voči uzatvorenej úverovej zmluve výhrady mala právo v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z od nej odstúpiť. Čo však neurobila a finančné prostriedky poskytnuté žalovaným
na kúpu motorového vozidla využila. Žalobkyni preto žiadna ujma reálne nevznikla. Splácala len to,na čo sa zmluvným vzťahom vedome a dobrovoľne zaviazala. Pokiaľ došlo následne k vyhláseniu
úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a žalobkyni sa uhradené úroky a poplatky vrátili, bola
to pre ňu výlučne výhoda, s ktorou ani hypoteticky pri uzatváraní zmluvy nepočítala. Naopak ujmu

to predstavovalo pre žalovaného, lebo prišiel o zisk, ktorý mal pri uzatvorení zmluvy dojednaný. Je
preto nanajvýš iracionálne vidieť ujmu/hrozbu ujmy u spotrebiteľa pri vyhlásení úveru za bezúročný a
bez poplatkov, ktorým spotrebiteľ výlučne získa výhodu a nie poškodenie jeho práv. Poukázal aj na
odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp.zn. 16Csp/71/2016 a
uznesenia zo dňa 28.09.2020 Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. 3Co/185/2019.

Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu resp.
na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany, ktorú žalovaný považuje za splnenú už ukrátením veriteľa o úroky
a poplatky v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 13C/61/2018.
Ďalej uviedol, že najnovšia judikatúra tak Okresného ako aj Krajského súdu v Prešove, sa svojím
prístupom snaží eliminovať zneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v prípadoch,

kedy bola náprava zjednaná už vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením úveru za
bezúročný a bez poplatkov a rozsah priznaného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v
rozmedzí 50-100 eur.

5. Rozsudkom zo dňa 12.9.2023 č.k. K2-22Csp/114/2022 – 87 súd prvej inštancie uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni 500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I), v prevyšujúcom
rozsahu žalobu zamietol (II). Priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (III). Na základe odvolania podaného žalovaným, odvolací súd uznesením zo dňa
26.9.2024, č.k. 3CoCsp/51/2023-135 zrušil rozsudok súd prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a
vo výroku o trovách konania a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zamietavý výrok nebol

odvolaním napadnutý, preto tento nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd uviedol, že posúdenie
otázky primeraného finančného zadosťučinenia vyplýva z aplikácie § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktoré vo svojom rozhodnutí síce použil aj súd prvej inštancie, v okolnostiach prípadu ho
však nesprávne aplikoval, keď vedený nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne spôsobu posúdenia
primeranosti finančného zadosťučinenia vo vzťahu k závažnosti porušenia spotrebiteľského práva

neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. Úlohou
súdu prvej inštancie bolo pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia prihliadať okrem
iného aj na závažnosť porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľky, ako aj povinností dodávateľa,
sústrediť sa na to, pre aké porušenie spotrebiteľského práva bola aktivovaná spotrebiteľská ochrana,
od toho momentu sa potom bude odvíjať záver, akú intenzitu toto porušenie spotrebiteľského práva

malo. Zároveň súd prvej inštancie vezme do úvahy, aby nedošlo k výraznej disproporcii medzi povahou
a faktickými hodnotovými dopadmi porušenia spotrebiteľského práva a rozsahom právnych následkov.

6. Predmetom sporu po vrátení veci odvolacím súdom ostalo primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 500 eur spolu s trovami konania.

7. V podaním zo dňa 21.2.2025 žalovaný uviedol, že judikatúra slovenských súdov ustália, že pri
stanovení výšky tohto zadosťučinenia treba vychádzať z okolností jednotlivého prípadu a zohľadniť pri
posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia najmä kritériá, a to:
a/ vzniknutú ujmu - žalobkyňa v danom prípade žiadnu ujmu nepreukázala a v zásade ani nemohla,

nakoľko jej žiadna ani nevznikla. Žalobkyňa čerpala úver na základne slobodne uzatvorenej úverovej
zmluvy,vovýške7.780eur,ktorýsazaviazalavrátiťsúrokmiapoplatkamiuvedenýmivúverovejzmluve.
Na úverovej zmluve však doplatila len istinu vo výške 7.780 eur a následne prestala úplne splácať ďalšie
splátky úveru. Reálne teda nezaplatila nič nad poskytnutú istinu, napriek tomu, že jej táto povinnosť
vyplývala z uzatvorenej úverovej zmluvy.

b/ rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ
získal na úkor spotrebiteľa – vychádzajúc z výsledku konania, o ktoré žalobkyňa opiera svoj nárok –
konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.: 13C/61/2018, nemožno v žiadnom prípade
konštatovať,žebyžalobkyňapreukázalaazároveňsúdvosvojomrozsudkuzodňa08.07.2020judikoval
existenciu akéhokoľvek neoprávneného majetkového plnenia, ktoré by mal získať žalovaný na úkor

žalobkyne.
c/ doba trvania – žalobkyňa na základe úverovej zmluvy splácala splátky len do výšky poskytnutej
istiny, následne prestala uhrádzať splátky úplne. Absolútne teda nedošlo k preplateniu úveru a vzniku
neopodstatneného finančného obohatenia na strane žalovaného. Vyhodnotiť trvanie protiprávnehovzťahu počas úhrady samotnej istiny poskytnutého úveru je maximálne iracionálne a právne
nepodložiteľné. Navyše, pokiaľ súd vyhodnotí úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, klient tým
získa výhodu, ktorú v čase uzatvárania zmluvy nemal, preto žalovanému nie je zrejmé, aká závažnosť

porušenia vyplýva z ekonomického prospechu pre klienta, s ktorým pri uzatváraní zmluvy ani nepočítal.
d/ sankcionovanosť žalovaného – konajúci prvostupňový súd vo svojich úvahách o primeranosti
priznaného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur opomenul vziať do úvahy
skutočnosť, že žalovaný už raz sankcionovaný bol a to vo viacerých smeroch v súvislosti s primárnym
konaním vedeným pod sp. zn.: 13C/61/2018 nasledovne : • sankcia poskytnutia bezúročného a

bezpoplatkového úveru namiesto sumy dojednanej v úverovej zmluve, • úhrada súdneho poplatku za
podanú žalobu vo výške 199 eur, za odvolanie 129 eur, • povinnosť preplatiť advokátovi trovy konania
vo výške 477,63 eur. Celková sankcia žalovaného v súvislosti s úverovou zmluvou a vyhlásením
jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti je teda vo výške 7.193 eur (6.387,44 eur – strata na úrokoch a
poplatkoch zo zmluvy + trovy PZ 477,63 eur + súdne poplatky 199 + 129 eur). Čo samotné považuje
žalovaný vo vzťahu k výhode poskytnutej žalobkyni v podobe bezúročného a bezpoplatkového úveru

za nadmernú sankciu. Uvedená suma zároveň nie je konečnou ekonomickou stratou a sankciou
žalovaného,nakoľkojenevyhnutépočítaťeštesosúdnympoplatkomatiežtrovamiprávnehozastúpenia
predmetného súdneho konania vedeného pod sp. zn.: 22Csp/114/2022. Žalovaný len okrajovo doplnil,
že náležitosti, na základe ktorých bola úverová zmluva vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov nie
sú jednoznačne vyhodnocované súdmi rovnako. Ako príklad uviedol uznesenie Krajského súdu v Nitre

zo dňa 17.06.2021, sp.zn. 8CoCsp/13/2020. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 25.2.2025, na ktoré sa nedostavili sporové strany ani ich
právni zástupcovia, ktorí ospravedlnili ich neúčasť na pojednávaní a súhlasili s jeho vykonaním v ich

neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti sporových strán podľa § 180 CSP.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami sporových strán,
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

10. Rozsudkom pôvodného Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/61/2018 zo dňa 8.7.2020 súd
rozhodol:I.Včastiourčenieúverovejzmluvyč.SUA14/002468uzavretejmedzižalobkyňouažalovanou
dňa 25.6.2014 za neplatnú žalobu zamieta a určuje, že úverová zmluva č. SUA14/002468 uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 25.6.2014 je bezúročná a bez poplatkov. II. Určuje, že záložné
právo na osobné motorové vozidlo Hyundai i30 Diesel 1.6 CRDI VGT Comfort, VIN: E., zriadené na

základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. SUA14/002468 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou
dňa 25.6.2014, neexistuje. III. V prevyšujúcom rozsahu, v časti o zaplatenie 1.062 eur, žalobu zamieta.
IV. Priznáva žalobkyni proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Aj v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, sp.zn. 13C/61/2018 o určenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru bola žalobkyňa v postavení žalobkyne. Z odôvodnenia
uvedenéhorozsudkuvyplýva,žeúverovázmluvaneobsahovalaobligatórnenáležitostivyplývajúcezust.
§ 9 ods. 2 písm. b) a c) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorými sú zákonom stanovené údaje finančného agenta,
prostredníctvom ktorého bola v danom prípade zmluva uzavretá a tiež údaj o adrese predávajúceho.
Súd zároveň určil, že záložné právo na osobné motorové vozidlo Hyundai i30, Diesel 1,6 CRDI VGT

Comfort neexistuje. Citujúc ust. § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uviedol, že záložné právo v
danom prípade zaniklo splatením celej poskytnutej sumy úveru vo výške 7.780 eur. Tento názor vyplýva
z toho, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

11. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.9.2021, sp. zn.: 3Co/96/2020 bol rozsudok

pôvodného Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/61/2018 zo dňa 8.7.2020 potvrdený.

12. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma

spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy.

15. Z už citovaného ustanovenia vyplýva, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa
bolo porušené. Z tohto pohľadu možno nazvať súdne konanie, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný

v ochrane alebo obrane svojho porušeného práva, ako základné konanie. Základným konaním, na
ktoré nadväzuje potom žaloba o primerané finančné zadosťučinenie, môže byť napríklad konanie o
vydanie bezdôvodného obohatenia, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky atď. Nevylučuje sa ani
možnosť, že by sa spotrebiteľ domáhal jednou žalobou súčasne ochrany svojho práva a priznania
finančného zadosťučinenia. V prípade, ak je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako

žalobca pri domáhaní sa svojho práva alebo ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa
tak podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spotrebiteľa spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Práve
inštitútrelutárnejnáhradynemajetkovejujmymôžebyťprostriedkomochranynadoplnenieopreventívne

účinky pred diskrimináciou. Problematikou výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.,
čo je potrebné chápať pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia, sa najvyšší súd okrajovo zaoberal, keď vo svojom rozhodnutí zo 14. septembra 2016 sp.
zn. 6Cdo/389/2015 skonštatoval, že pod tým treba rozumieť „úspešné uplatnenie konkrétneho nároku
z porušenia práva alebo povinnosti, nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia

alebo aj určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve.“ Obdobne najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 30. januára 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017
konštatoval nasledovné: „Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona (pozn. § 3 ods.
5 zákona o ochrane spotrebiteľa) vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením

porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor

zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“ (citované
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.4.2023, sp. zn. 1Cdo/173/2022, bod 17,
18).

16. Súd v tejto súvislosti poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 v bode 18: „Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom
nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak

funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa akoslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,

t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,

neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“

17.Podľanázorusúdujezákladnárokudaný,akdodávateľporušíosobitnúprávnuúpravupredstavujúcu

normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54
Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a
podobne,čosavdanomprípadenepochybnestalo.OkresnýsúdKošiceIIrozsudkomvkonanívedenom
pod sp. zn. 13C/61/2018 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu konštatoval porušenie povinností
žalovaného, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórne náležitosti. Naviac bolo

určené, že záložné právo na osobné motorové vozidlo Hyundai i30 Diesel 1.6 CRDI VGT Comfort,
VIN: E., zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. SUA14/002468 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovanou dňa 25.6.2014 neexistuje. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá. Ujmu nie je potrebné preukazovať a na vznik práva na primerané
finančné zadosťučinenie postačuje samotné úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na
súde. Vznik ujmy, resp. hrozba jej vzniku na strane spotrebiteľa nie je pojmovým znakom pre vznik
nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Tento názor podporuje aj v súčasnosti už
ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn.: 7Cdo/92/2021).

18. Žalobkyňa tak splnila predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 5 vyžaduje
pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon
nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobkyňa preukazovala

existenciu a výšku vzniknutej ujmy.

19. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd posudzoval konkrétne skutkové okolnosti, prihliadol
na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých
následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Dbal pritom na naplnenie jeho

základných funkcií, a to satisfakčnej a sankčnej. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je
v zákone explicitne definovaná, ale je ponechaná na úvahu súdu, ktorý vyhodnocuje jej primeranosť
s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. V tejto súvislosti mal súd na pamäti satisfakčnú funkciu
primeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia,
ktorá nemôže byť svojvoľná, je potrebné vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností

tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, povinností.

20. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 13C/61/2018 vyplýva, že súd nepovažoval námietku žalobkyne
o nesprávnosti RPMN za dôvodnú. Dôvodom porušenia spotrebiteľského práva teda nebola sama o
sebe výška úroku, ale spotrebiteľská zmluva bola vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu

chýbajúcich náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. b) a c), čiže pre neuvedenie údajov o finančnom agentovi,
prostredníctvom ktorého bola zmluva uzavretá, ako aj údaja o adrese predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Spotrebiteľská ochrana bola aktivovaná pre porušenie
obligatórnych náležitosti zmluvy vyžadovaných v čase jej uzatvorenia ustanovením § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. a ich neuvedenie bolo sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, teda
malo ten istý následok ako nesprávne uvedenie RPMN alebo výšky úrokov. Toto porušenie povinnosti na
strane žalovaného malo za následok hrozbu vzniku ujmy na strane žalobkyne, a to vo výške nedôvodne

požadovanej sumy žalovaným 6.387,44 eur (predstavujúcej úroky a poplatky), na ktoré ale žalovaný,
v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/61/2018 v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu, nárok nemal. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadol na túto
skutočnosť.

21. Pokiaľ ide o záložné právo na osobné motorové vozidlo, toto záložné právo bolo zriadené platne,
ide o právom povolený zabezpečovací inštitút, pričom samo osebe nemohlo spôsobiť spotrebiteľke
ujmu v čase existencie pohľadávky žalovaného, čiže samo osebe nie je porušením spotrebiteľského
práva. Avšak z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/61/2018 vyplýva, že
žalobkyňa ako záložca a dlžník z úverovej zmluvy oznámila žalovanému ako záložnému veriteľovi a
veriteľovi z úverovej zmluvy, že úver vo výške 7.780 eur splatila, t.j. splatila ho v celej poskytnutej

sume 7.780 eur, a keďže je podľa § 11 ods. 2 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. úver bezúročný a
bez poplatkov, bol splatený v celom rozsahu a preto zánikom zabezpečenej pohľadávky v zmysle
ust. § 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniklo. Naďalej však toto bolo
registrovanévNotárskomcentrálnomregistrizáložnýchprávažalovanýnereagovalnavýzvužalobkyne,
aby jej zaslal splnomocnenie na zabezpečenie výmazu záložného práva z registra, resp. práve naopak,

žalovaný požiadal žalobkyňu o zaplatenie celého úveru vo výške 5.477,38 eur pod hrozbou výkonu
záložného práva. Za takýchto okolností, keďže nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanému zaplatila 7.780
eur na splatenie úveru, ktorý jej v tejto výške žalovaným bol poskytnutý, pričom poskytnutý úver je
bez úrokov a poplatkov, o čom rozhodol i súd, došlo tým k splneniu zabezpečenej pohľadávky, čo je
dôvodom podľa § 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka zániku záložného práva. Toto záložné

právo však bolo naďalej registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv a žalovaný nebol
ochotný urobiť kroky smerujúce k jeho výmazu. Za takej situácie, ďalšie trvanie registrácie záložného
práva bolo nedôvodné a obmedzovalo vlastnícke právo žalobkyne k jej motorovému vozidlu. Súd teda
pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol aj na tento postoj žalovaného
k výmazu registrovaného záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv po zániku

tohto práva.

22. Pokiaľ ide o skúmanie trvania protiprávneho stavu, v tomto smere je potrebné skúmať to, kedy
po prvýkrát došlo k porušeniu práv žalobkyne až do momentu, kedy došlo k zavŕšeniu procesu jej
ochrany. Vzhľadom na to, že porušenie práv žalobkyne v prejednávanom prípade spočíva v nedodržaní

jednotlivých povinností žalovaného ako dodávateľa konať s odbornou starostlivosťou už pri uzavretí
úverovej zmluvy, už momentom uzavretia úverovej zmluvy došlo k navodeniu protiprávneho stavu,
keď žalovaný predložil žalobkyni úverovú zmluvu, ktorá svojim obsahom odporuje príslušným právnym
predpisom a na podklade ktorej žalovaný sa následne domáhal plnení, na ktoré nemal akýkoľvek
právny nárok. Keďže k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy došlo dňa 25.6.2014, od tohto okamihu

trval protiprávny stav, ktorý trval až do momentu zavŕšenia ochrany práv žalobkyne k čomu došlo
dňa 19.10.2021 (právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu č.l. 165, ktorým bolo rozhodnutie
vo veci sp.zn. 13C/61/2018 potvrdené), kedy bolo rozhodnuté o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru ako aj, že záložné právo na osobné motorové vozidlo Hyundai i30 Diesel
1.6 CRDI VGT Comfort, VIN: E., zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č.

SUA14/002468 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 25.6.2014 neexistuje. Protiprávny stav tak
v prejednávanom prípade trval viac ako 7 rokov, počas ktorých žalovaný vymáhal od žalobkyne rozličné
plnenia, na ktoré nemal akýkoľvek právny nárok a počas ktorých žalobkyňa žila v neustálej neistote
spojenej s tým, že sama nevedela, dokedy ešte bude od nej žalovaný vymáhať jednotlivé plnenia a v
akej výške.

23. Ochrana práv žalobkyne súdnou cestou tak bola v prejednávanom prípade nevyhnutná. V súvislosti
s uvádzaným je zrejmé, že takýmto spôsobom došlo k nesporným zásahom do súkromného života
žalobkyne, ktorý možno vidieť v tom, že po podaní žaloby žalobkyňa žila v neistote, či bude v danom
konaní úspešná, pričom po celý čas znášala aj to riziko, že po skončení konania v prospech žalovaného

bude musieť žalovanému vydať ďalšie plnenia, navýšené o trovy daného konania. Súd teda prihliadol
pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia aj na vznik ujmy žalobkyne minimálne
v psychickej rovine, a to záťažou spôsobenou súdnym vymáhaním údajných nárokov žalovaného,
na ktoré z hľadiska hmotného práva nemal nárok, v dôsledku čoho žalobkyňa bola nútená hájiťsvoje porušené práva a domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Súdny proces nepochybne
predstavuje pre žalobkyňu ako bežného občana určitú záťaž, ktorá napriek tomu, že ujma nie je v
súčasnej právnej úprave jedným z definičných znakov práva na primerané finančné zadosťučinenie,

umocňuje oprávnenosť tohto práva žalobkyne. Úspešný výsledok súdneho konania nebol istý a preto
až do právoplatného skončenia bola v určitej neistote najmä čo sa týka končeného dopadu z finančného
hľadiska.

24. V súlade s požiadavkou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí nie je žiaduce,

aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným spôsobom, ba až protichodným
spôsobom. Bolo namieste prihliadnuť na rozhodovaciu prax v konaniach o finančné zadosťučinenie.
Pokiaľ ide o dohľadanú aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach, ide o priznané
finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur (3CoCsp/16/2022), 450 eur (9CoCsp/28/2022), 500 eur
(2CoCsp/70/2022), 300 eur (6CoCsp/49/2022), 365 eur (9CoCsp/50/2021), 500 eur (5CoCsp/54/2021),
300 eur (5CoCsp/59/2022), 300 eur (5CoCsp/6/2023).

25. Súd žalobkyni priznal titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 300 eur. Podľa názoru
súdu práve táto suma dostatočne kompenzuje vzniknutú ujmu žalobkyni, ktorej bolo zasiahnuté ako do
majetkovej sféry, ale aj skutočnosťou, že bola nútená domáhať sa svojich práv a vyslovenia porušenia
zákonných povinnosti žalovaným na súde, bol narušený nielen jej bežný život. Súd vzal zreteľ aj na

sankčnú a odradzujúcu zložku primeraného finančného zadosťučinenia, pričom aj z tohto pohľadu sa
suma priznaná žalobkyni javí ako primeraná. Súd teda s prihliadnutím na intenzitu zásahu do práv
žalobkyne, výšku nedôvodne požadovanej sumy žalovaným (6.387,44 eur), dĺžku trvania závadného
stavu (viac ako 7 rokov od uzavretia zmluvy do právoplatného rozhodnutia súdu o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti), negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobkyne (obmedzenie vlastníckeho

práva k motorovému vozidlu záložným právom v prospech žalovaného, ktorého neexistencia po
zániku jeho pohľadávky bola následne vyslovená súdom) a nutnosť domáhať sa svojich práv na súde
ako slabšej strany, považuje súd za primeranú výšku finančného zadosťučinenia v sume 300 eur.
Uvedená suma 300 eur zodpovedá zákonom zvýraznenej ochrane spotrebiteľa a má aj ním požadovanú
primeranú sankčnú povahu, vedúcu žalovaného k upusteniu od obdobného konania v budúcnosti.

V prevyšujúcej rozsahu (200 eur) súd žalobu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Súd vychádzal zo
zásady úspechu zakotvenej v § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorej súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobkyňa bola úspešná v konaní, keďže jej súd priznal nárok, ktorý

závisel od úvahy súdu. Žalobkyňa bola teda úspešná v základe nároku. Keďže priznanie primeraného
finančnéhozadosťučinenia,závisíodúvahysúdu,pretosúdrozhodol,žežalobkyňamávočižalovanému
nárok na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy. O výške trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).