Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010150
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123010150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B. A., nar. X.XX.XXXX v C.,
toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek
1písmenoa)Trestnéhozákonaúčinnéhodo5.8.2024ainé,oodvolaníprokurátoraOkresnejprokuratúry
Trnava voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6.9.2024, sp. zn. 5T/2/2023, postupom podľa § 405d
odsek 3 Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.3.2025 v Trnave a s verejným
vyhlásením rozsudku postupom podľa § 405d odsek 2 Trestného poriadku 4.3.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje.

II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s poukazom na § 405b odsek 1 Trestného poriadku sa ruší
výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava z 3.8.2023, sp. zn. 5T/2/2023, právoplatného 3.8.2023.

Odsúdený A. B. A., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom
D., toho času v ÚVTOS Želiezovce,

sa za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 (ďalej
len „Trestný zákon“), kde trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona nezanikla

o d s u d z u j e

podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek
2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1
(jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Trnava zo dňa 4.3.2022, sp. zn. 0T/52/2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdTrnava(ďalejlen„okresnýsúd“)rozsudkomzo6.9.2024sp.zn.5T/2/2023,rozhodolpodľa§
405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava z 3.8.2023,
sp.zn.5T/2/2023,právoplatný3.8.2023,vovýrokuotresteaodsúdenémuA.B.A.(ďalejlen„odsúdený“)
podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek1 písmeno a) Trestného zákona uložil podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného do 6.8.2024 s
poukazom na § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona účinného do 6.8.2024
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b)

Trestnéhozákonazaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.(ďalejlennapadnutý
rozsudok“).

Po vyhlásení rozsudku na verejnom zasadnutí a poučení o opravnom prostriedku prokurátor Okresnej
prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor“) podal odvolanie, pričom odsúdený sa po porade s obhajcom

vzdal práva na podanie odvolania.

Prokurátorpodanímdoručenýmokresnémusúdu20.11.2024odôvodnilpodanéodvolanie,kdenamietol,
že okresný súd síce zákonne podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku zrušil výrok o treste
rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/2/2023, avšak odsúdenému mal uložiť súhrnný a nie
samostatný trest za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, ktorého trestnosť nezanikla,

zasúčasnéhozrušeniavýrokuotrestevtrestnomrozkazeOkresnéhosúduTrnavasp.zn.0T/52/2022zo
4.3.2022. Vzhľadom k tomu, že okresný súd v napadnutom rozsudku ukladal len samostatný trest, trest
uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/52/2022 zo 4.3.2022 obživol. Prokurátor
sa nestotožnil s argumentáciou okresného súdu, že odsúdenému bolo potrebné ukladať samostatný
trest za prečin, ktorého trestnosť nezanikla. Nesúhlasil ani s tým, že na rozhodnutie, že odsúdený

trest vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/52/2022 nevykoná, nie je tento okresný súd príslušný.
Zustanovenia§405bTrestnéhoporiadkuexplicitnevyplýva,žemábyťopätovneukladanýsúhrnnýtrest,
avšak primeraný vzhľadom na zostávajúce trestného činy, pri ktorých trestnosť nezanikla. Prokurátor
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť s tým, aby krajský súd vo veci sám rozhodol.

Odsúdený sa k odôvodneniu odvolania prokurátora vyjadril prostredníctvom obhajcu podaním
doručeným súdu 2.12.2024, kde navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko napadnutý
rozsudok považuje za správny a zákonný.

Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie

o odvolaní prokurátora 30.1.2025.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, naj-mä preto, že
boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo prá-vo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môžeodvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania proku-rátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného
poriadkuazistil,ženiejedôvodnazamietnutieodvolaniavzmysle§316odsek1Trestnéhoporiadku,ani
nazrušenienapadnutéhorozsudkupodľa§316odsek3Trestnéhoporiadku.Odvolaniepodalprokurátor
ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný. Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Podľa § 438k odsek 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.3.2024 a ktorý
nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.3.2024 nie

je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.

Podľa § 405a odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe
aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.

Podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §

84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh

uloženého trestu započítanie možné.

Podľa § 405d odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho
doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v

konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia
rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe
podľa § 405b odsek 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b odsek 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.

Vzhľadom k novele Trestného zákona účinnej od 6.8.2024 správne okresný súd pristúpil v zmysle
ustanovenia § 405a Trestného poriadku k preskúmaniu trestnosti dvoch skutkov v rozsudku Okresného
súdu Trnava sp. zn. 5T/2/2023 z 3.8.2023, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného z pokračovacieho
zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom
krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kde škoda spôsobená krádežou
bola v celkovej výške 889 eur a škoda poškodením vecí bola v celkovej výške 550 eur, ako aj
k preskúmaniu trestnosti skutku v trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/52/2022 zo
4.3.2022, právoplatného 4.3.2022, kde trestnosť krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného

zákona zanikla, pričom vo vzťahu k tomuto odsúdeniu bol odsúdenému ukladaný súhrnný trest v tejto
trestnej veci. Následne okresný súd správne rozhodoval na verejnom zasadnutí o primeranom treste za
trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla.

Pokiaľ teda ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o primeranom treste, v

tomto smere žiadne námietky prokurátor nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným
prieskumom nezistil.Kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k odsek 7 Trestného zákona, ktoré upravuje prechodné
ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.3.2024. Jeho zmyslom bolo docieliť taký stav
veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin, ktorý po novele už nie je trestným.

Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky trestov uložených za trestné činy,
ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo našlo svoj odraz v procesnom
kódexe, a to v Trestnom poriadku vo štvrtom diely ôsmej časti označenej ako Preskúmanie rozhodnutia v
dôsledku zmeny zákona, konkrétne v ustanovení § 405b Trestného poriadku citovaných vyššie v texte,
ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd citované normy aplikoval správne, keď ustálil, že odsúdenému
je potrebné ukladať trest len za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v tejto
trestnej veci, nakoľko trestnoť zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v tejto trestnej veci z dôvodu
spôsobenej škody poškodením vecí nepresahujúcej sumu 700 eur zanikla a taktiež zanikla trestnoť

prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona. Zo zbiehajúcich sa trestných činov
tak nezanikla len trestnosť prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kde
bola spôsobená celkovo škoda vo výške 889 eur, čo okresný súd správne vyhodnotil a primeraný trest
ukladal len podľa tohto zostávajúceho trestného činu, kde trestnosť nezanikla.

Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u odsúdeného správne
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 psímeno l) Trestného zákona a zároveň zistil jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona. Keďže u odsúdeného bol rovnomerný
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne okresný súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek
2 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024. Okresný súd mal odsúdenému aj napriek tomu,

že mu ukladal primeraný trest len za jeden trestný čin, ukladať trest ako súhrnný, teda mal aplikovať
ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024.
Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom nanovo uložený trest odňatia slobody vo výmere 1
rok je aj podľa názoru krajského súdu trestom primeraným, zákonným a spravodlivým, najmä vzhľadom
na osobu odsúdeného a možnosť jeho nápravy, keďže sa dopúšťal najmä krádeží.

Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď odsúdeného
s použitím ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, keďže odsúdený bol posledných 10 rokoch pred spáchaním
skutkov vo výkone trestu odňatia slobody, keďže predchádzajúci trest vykonal 19.1.2020.

Okresný súd teda nepostupoval spávne, keď odsúdenému ukladal len samostatný trest za prečin
krádeže v danej trestnej veci, kde trestnosť činu nezanikla, ale mal odsúdenému ukladať opätovne
súhrnný trest ako dôvodne namietal v podanom odvolaní prokurátor. Náslendne mal okresný súd aj
postupom podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona rozhodnuúť o zrušení výroku o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/52/2022 zo 4.3.2022, ako aj všetkých na zrušený výrok o treste

obsahovo nadväzujúcich výrokov.

Účelom trestnoprávnych i procesnoprávnych ustanovení upravujúcich postup súdu v prípade
rozhodovania o ešte nevykonaných trestoch, ktoré boli ukladané za trestné činy ktorých trestnosť činu
neskôrzaniklavdôsledkuzmenyzákona,jeposkytnúť„benefit“osobám,ktoréakoprávoplatneodsúdení

páchatelia trestnej činnosti ešte nevykonali uložený trest a počas jeho vykonávania prišlo k takej zmene
zákona,následkomktorejužčin,prektorýboliodsúdení,niejetrestným.Týmtobenefitomniejemožnosť
opätovného rozhodovania a prehodnocovania výrokov o vine, či treste už právoplatne odsúdených
páchateľov, ale „len“ rozhodnutie o tom, že sa doposiaľ nevykonaný a ešte vykonávaný trest nevykoná.
Spôsob, akým sa zrealizuje zámer zákonodarcu a ako sa má želaný cieľ dosiahnuť v prípade

odsúdených, ktorí vykonávajú trest za trestný čin, ktorého trestnosť zmenou zákona zanikla, ako
trest samostatný, je popísaný v štvrtom dieli ôsmej hlavy Trestného poriadku označenej ako
„Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona“, pričom nevzbudzuje polemiky a nevytvára
aplikačné problémy tak, ako je to v prípade vykonávania súhrnného trestu (prípadne aj úhrnného) za
trestné činy, pri ktorých – ale pozor, nie pri všetkých – zanikla trestnosť činu. Je to tak z dôvodu, že

zákonodarca postupoval v prípade novej právnej úpravy v princípe odlišne u osôb vykonávajúcich trest
samostatný od osôb vykonávajúcich trest súhrnný (či úhrnný). Ako bolo uvedené vyššie, v prípade
výkonu samostatne uložených trestov ustanovil, že benefit bude poskytnutý formou rozhodnutia súdu
uznesením o nevykonaní trestu. Avšak v prípade výkonu úhrnného či súhrnného trestu zákonodarcaumožnil, aby aj bez pochybenia súdu uložený právoplatný trest bol zrušený a aby bol „znova“ uložený
trest, tentoraz primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť
činu. Napriek skutočnosti, že takýmto postupom sa potom „ruší“ aj trest uložený za trestný čin, ktorého

trestnosť zmenou zákona nezanikla a ukladá sa nový trest (už po zohľadnení toho, že nebude v rámci
„nového“ trestu ukladaný trest za trestný čin, ktorého trestnosť už zanikla), je krajský súd názoru, že
súd nie je v tomto prípade oprávnený aplikovať na „zostávajúcu trestnú činnosť“, teda na trest ukladaný
za trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla, novú právnu úpravu, pretože cieľom takejto právnej úpravy,
napriek forme a spôsobu, ktorý zákonodarca v prípade vykonávaných úhrnných a súhrnných trestov

zvolil, je rovnako ako v prípade samostatných trestov vysloviť, že odsúdený nevykoná trest za trestný
čin, ktorého trestnosť zanikla zmenou zákona. A nie opätovne preskúmavať a prehodnocovať jednak
právoplatnú vinu, jednak dovtedy právoplatný trest za trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla.
Keďže sa v prípade aplikácie súhrnného trestu riadi súd rovnakými zásadami ako pri treste úhrnnom,
teda zásadou absorpčnou, je potrebné rozhodnúť, čo je primeraným trestom v prípade, že súd ukladá
nový trest už za „menej“ trestných činov, ako tomu bolo pred zrušením súhrnného trestu v zmysle § 405b

odsek 1 veta druhá Trestného poriadku. Teda aký trest je zákonným trestom za trestnú činnosť, za ktorú
bol a je páchateľ odsúdený právoplatným výrokom o vine, a na ktorú nie je možné vztiahnuť „benefit“
nevykonania trestu, keďže trestnosť tohto činu (činov) nezanikla.
Napriek tomu, že zákonodarca píše o ukladaní primeraného trestu už len za zostávajce zbiehajúce sa
trestné činy, prikazuje uložiť primeraný súhrnný alebo úhrnný trest, preto ho súd má ukladať podľa § 41

alebo § 42 Trestného zákona. Takéto znenie ustanovenia ale potom znamená, že aj v prípade, že by
bol pôvodne súhrnný trest ukladaný len za dva trestné činy, z ktorých u jedného by zanikla trestnosť, sa
po zohľadnení tejto skutočnosti a uložení primeraného trestu len za zostávajúcu trestnú činnosť, nový
trest znovu uloží ako trest súhrnný (či úhrnný). Na čo nadväzuje aj formulácia v predmetnom ustanovení
o tom, že súd zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého

trestu započítanie možné.

Okresný súd mal za to, že napriek zneniu ustanovenia § 405b odsek 1 druhá veta (súd ukladá trest
podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona), skutočnosť, že ukladá trest už len za zostávajúcu trestnú
činnosť musí premietnuť aj do výroku tak, že uložil len samostatný trest a nerušil vo výroku o treste to

rozhodnutie, ktorým bol odsudzovaný za trestný čin, ktorého trestnosť už zanikla.
Krajský súd sa však stotožňuje s názorom prokurátora, že rozhodnutie o uložení „nového“ trestu, aj keď
už po zohľadnení toho, že pri časti pôvodne zbiehajúcej sa trestnej činnosti už zanikla trestnosť dvoch
trestných činov, sa formálne dotýka aj pôvodne uloženého trestu za takúto trestnú činnosť. A túto zahŕňa
v tom zmysle, že uložením nového súhrnného trestu po tom, čo súd prípadne aj nižšou výmerou nového

trestu zohľadní skutočnosť zániku trestnosti časti činov, ním zároveň takouto formou a postupom vyjadrí,
že trest pôvodne ukladaný odsúdenému za trestnú činnosť, ktorej trestnosť zmenou zákona zanikla,
odsúdený nevykoná. Na rozhodnutie o uložení súhrnného trestu potom nadväzuje aj výrok podľa § 42
odsek 2 Trestného zákona o zrušení rozhodnutia vo výroku o treste, ktorým bol páchateľ odsudzovaný
za trestný čin, pri ktorom zanikla trestnosť zmenou zákona.

Nie je proti zmyslu ustanovenia § 405b Trestného poriadku a proti zámeru zákonodarcu podľa názoru
krajského súdu, ak súd takýmto postupom zabráni „obživnutiu“ pôvodne uloženého trestu za trestnú
činnosť, ktorej trestnosť zanikla zmenou zákona. Ako následok postupu, ktorý zvolil okresný súd, by
totiž pôvodné rozhodnutie obživlo a museli by sa jednak podnikať kroky k výkonu trestu a súčasne by

bol nevyhnutne vyvolaný aj postup podľa ust. § 405b odsek 2 Trestného poriadku, teda rozhodovanie
o tom, že odsúdený trest nevykoná.
V prípade, že súd postupom podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku rozhodne o uložení
súhrnného trestu a nadväzne aj o zrušení rozhodnutia vo výroku o treste za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť, ktorej trestnosť zanikla, a spolu s takýmto rozhodnutím alebo v nadväznosti na neho, keďže ide

o proces pôsobiaci ex lege naviazaný na právoplatnosť takéhoto rozsudku, rozhodne o započítaní už
vykonaného trestu, bude dosiahnutý zámer zákonodarcu (aj keď nie rovnakým procesným postupom) a
stav vo výsledku obdobného, či rovnakého postavenia odsúdených tak pôvodne odsúdených na trest
súhrnný (prípadne úhrnný) ako aj na trest samostatný.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil pre porušenie ustanovení
Tretstného zákona a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku zrušil výrok
otresterozsudkuOkresnéhosúduTrnavaz3.8.2023,sp.zn.5T/2/2023aodsúdenéhozaprečin,ktorého
trestnosť nezanikla odsúdil podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s prihlaidnutím na správne zistenépoľahčujúce a priťažujúce okolnosti na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda v rovnakej
výmere ako rozhodol okresný súd, keď ani prokurátor výmeru uloženého trestu ani nenamietal.

Odsúdeného krajský súd zaradil na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia tak, ako to
zákonne určil okresný súd, pričom ani voči tomuto výroku prokurátor nebrojil.
Na dôvodnú námietku prokurátora bolo potrebné okrem ukladania súhrnného trestu odsúdenému podľa
§ 42 odsek 2 Trestného zákona zrušiť aj výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn.
0T/52/2022, kde trestnosť činu zanikla, nakoľko takýto postup s ohľadom na vyššie uvedené argementy

považuje krajský súd za správny a súladný so zákonom ako aj s úmyslom zákonodarcu.

Z prezentovaných dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.