Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5Sf/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100004
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100004.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: LASER servis, spol. s.r.o., IČO: 35 755 989, so
sídlom: Lipová 3, 900 81 Šenkvice, právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 52 990 516, so sídlom: Puškinova 58, 900 01 Modra, za ktorú koná JUDr.
Tomáš Grošaft, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO:
42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 102580865/2023 zo dňa 16.10.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
02.01.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“)

dňa 02.01.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
102580865/2023 zo dňa 16.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 100870762/2023 zo dňa 23.03.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, ods. 6

Daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel v sume 6 000 Eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 2 453,29 Eur
a vyrubil daň v sume 3 546,71 Eur s tým, že rozdiel dane na úhradu v sume 6 000 Eur je splatný do
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V rámci podanej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa §

185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že do doby rozhodnutia veci súdom hrozí okamžitým
výkonom rozhodnutia žalobcovi závažná ujma, ktorou je zásah do jeho vlastníckych práv a práva
podnikania, keďže vykonateľnosťou rozhodnutia nastupuje zákonná povinnosť správcu dane daňový
nedoplatok vymáhať v rámci daňového exekučného konania. Vymáhanie daňového nedoplatku pritom
predstavuje povinnosť, nie právo. V prípade, že by nedošlo k priznaniu odkladného účinku, by výkon

rozhodnutí, a to aj tých, ktoré sú predmetom prieskumu na správnom súde v inom konaní na základe
toho istého protokolu, resp. vymáhanie daňových nedoplatkov, ktoré žalobca nie je schopný splatiť
jednorazovo, ohrozilo: jeho ekonomickú činnosť, z dôvodu jeho zverejnenia ako daňového dlžníka na
finstate; prikázaním pohľadávky z účtu, kedy nesporne dôjde k jeho zablokovaniu, čoho následkom
je nemožnosť disponovania s finančnými prostriedkami pre účely úhrad záväzkov; výkonom dražby
nehnuteľnosti, ktorá je vlastníctvom žalobcu a ku ktorej má správca dane zriadené záložné právo, za

účelom uspokojenia jeho daňových pohľadávok; prípadne dražbou hnuteľných vecí, ktoré sú využívané
pre účely výkonu ekonomickej činnosti. Žalobca na osvedčenie svojich tvrdení ako prílohy návrhupredložil daňový exekučný príkaz zo dňa 13.07.2023, ktorým správca dane nariadil daňovú exekúciu
prikázaním pohľadávky na sumu 5 999,93 Eur, a rozhodnutie osvedčujúce existenciu záložného práva
k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 12.10.2023.

3. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca poukázal na súhrn určeného rozdielu dane z pridanej
hodnoty za konkrétne zdaňovacie obdobia v roku 2017 a 2018, ktoré spolu predstavovali sumu 122 000
Eur, vrátane daňovej povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím. Doplnil, že identické kontroly
s rovnakým záverom (nepriznanie nadmerného odpočtu) boli prijaté daňovými orgánmi za zdaňovacie

obdobia v rokoch 2015, 2016, 2018, ktoré rozdiely boli žalobcom uhradené v lehotách splatnosti spolu vo
výške 143 431,05 Eur, čím došlo k výraznému zásahu do majetkovej sféry žalobcu ako podnikateľského
subjektu. Zdôraznil, že úhradou rozdielu dane za zdaňovacie obdobia rokov 2017 a 2018 v celkovej
výške 116 000 Eur a napadnutým rozhodnutím určeného rozdielu dane vo výške 6 000 Eur bude jeho
podnikanie ohrozené, nakoľko negatívny dopad mala podľa neho aj dlhodobo pretrvávajúca pandemická
situácia spojená s ochorením COVID-19. Aj z dôvodu vykonaných úhrad v súčasnosti nedisponuje

takým príjmom, ktorý by mu umožňoval zaplatiť celkovú sumu vyrubeného rozdielu dane v určených
lehotách splatnosti, nakoľko musí plniť aj záväzky vo vzťahu k obchodným partnerom, teda tak, aby
svoje podnikanie neohrozil súdnymi spormi. Navyše správca dane vydal závislé rozhodnutia, ktorými
došlo k uloženiu pokút za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia, výsledkom ktorých bolo určenie
rozdielu dane z pridanej hodnoty, čím sa suma niekoľkonásobne navyšuje. Vo všetkých prípadoch tak

nastáva zákonný predpoklad daňovej exekúcie, a to práve z dôvodu, že finančné možnosti žalobcu
neumožňujú úhrady určených rozdielov dane, ako ani úhrady pokút, realizovať v lehotách splatnosti.
Žalobca za účelom preukázania majetkových pomerov ako prílohu žaloby predložil účtovnú závierku
spoločnosti, z ktorej vyplývala strata za rok 2023 vo výške 47 070 Eur. Taktiež priložil oznámenia správcu
dane o nepovolení úľavy a iné.

4. Žalobca zhrnul, že závažná ujma v danom prípade spočíva v tom, že okamžitým výkonom rozhodnutí
správcu dane nastane stav, že žalobca nebude môcť realizovať úhrady splatných záväzkov, mzdových
nákladov, nakupovať materiál na účely svojej ekonomickej činnosti, čím nastane stav ohrozenia výkonu
jeho podnikania, ktoré aj pre prípad úspešnosti súdnych konaní bude možné len s ťažkým úsilím

obnoviť. Dodal, že priznaním odkladného účinku nedôjde k ohrozeniu verejného záujmu, nakoľko
v prípade neúspechu žalobcu má správca dane právne nástroje na vymáhanie daňových nedoplatkov.
Vzhľadom na uvedené ide podľa žalobcu o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti
s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP,
preto navrhol, aby súd žalobe priznal odkladný účinok.

5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.02.2025 žalobca požiadal o vytýčenie termínu
pojednávania s poukazom na skutočnosť, že v inom konaní vedenom na tunajšom súde boli zrušené
rozhodnutia žalovaného za iné zdaňovacie obdobia, v ktorých bola žalobcovi uložená daňová povinnosť.
Žalobca zároveň uviedol, že uhradil vyrubené rozdiely dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Neuhradil

však uložené pokuty, v dôsledku čoho správca dane vyzval žalobcu dňa 20.01.2025 na úhradu
daňových nedoplatkov. I napriek zrušeniu niektorých rozhodnutí tak podľa žalobcu nastal stav, že
závislé rozhodnutia – rozhodnutia o uložení pokút, do dnešného dňa neboli zrušené a predstavujú
exekučnýtitulnavymáhanie,pričomsprávcadaneprioritnezablokujeúčtyžalobcu,čímjeohrozenájeho
podnikateľská a ekonomická činnosť, nakoľko nebude schopný plniť svoje záväzky voči tretím osobám.

Správny súd označené podanie obsahovo vyhodnotil ako doplnenie návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

6. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril (v rámci vyjadrenia k správnej žalobe)
podaním doručeným správnemu súdu dňa 16.01.2025. Uviedol, že súčasťou návrhu nie sú žiadne

dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Navrhol, aby súd návrhu žalobcu nevyhovel a uznesením ho zamietol.

7. Kompletný administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 17.02.2025.

8.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančnáškoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

10. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,

značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri
tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné
bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému

zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a
dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda,
vážnynenapraviteľnýnásledok).Hrozbamusíbyťpriama,reálna,anesmieísťlenohypotetickúmožnosť
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako
nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto

rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal
žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až
do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého
rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do
princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť

rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

12. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne,
pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie
prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov

uvedenýchv§185písm.a)SSP.V tejto časti správny súd poukazujena závery uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie
odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP
by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s

ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a
rozsah jeho odôvodnenia.“

13.Správnysúdpopreskúmaníuvedenýchprocesnýchpredpokladov,aplikovanýchnadanúvec,dospel
k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Dôvody,

na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä ohrozenie existencie spoločnosti ako podnikateľského
subjektu, jeho platobná neschopnosť, nemožnosť nákupu materiálu a úhrady mzdových nákladov, či
likvidačné následky daňových exekučných konaní, sú všeobecné a nekonkrétne, a neboli podložené
dostatočnými skutočnosťami ani dôkazmi, ktoré by takúto hrozbu v nadväznosti na majetkovú
situáciu žalobcu odôvodňovali. Žalobca neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu, stav účtov,

zamestnancov a podobne, tak, aby bolo možné jeho tvrdenia o hrozbe likvidácie overiť, preto súd
v takto formulovaných všeobecných tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov
predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP.

14. Z predloženej účtovej závierky za rok 2023 (ktorú však správny súd na účely hodnotenia celkovej

majetkovej situácie žalobcu nepovažuje za postačujúcu), vyplýva, že výsledok hospodárenia žalobcu
za účtovné obdobie 01/2023 až 10/2023 predstavoval mínus 47 070 Eur, teda stratu. Na druhej strane
z nej je zrejmé aj to, že žalobca v tomto časovom období disponoval finančným majetkom (peniaze
a účty v bankách) vo výške 472 706 Eur a výnosy z jeho hospodárskej činnosti predstavovali sumu393 310 Eur, čo nie je zanedbateľné. Žalobca ako podnikateľský subjekt sa vzhľadom na uvedené javí
ako funkčná podnikateľská jednotka produkujúca straty, ale aj zisky. Strata je pritom bežnou súčasťou
podnikania a môže mať prechodný charakter. Správny súd preto zastáva názor, že likvidačné následky

tvrdené žalobcom, resp. následky predpokladané ustanovením § 185 písm. a) SSP, neboli v tomto
konaní preukázané ani predloženou účtovnou závierkou. Navyše sám žalobca vo svojich podaniach
uvádza, že rozdiely dane uhradil, teda ním tvrdená hrozba okamžitého následku výkonu rozhodnutia
už aktuálne neexistuje.

15. Správny súd zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP neslúži na zhojenie
nepriaznivej majetkovej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne
uložených povinností či sankcií. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi
následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej
veci nemožno konštatovať. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu podľa § 185 písm.
a) SSP posudzuje okolnosti konkrétnej veci prísne individuálne, pri zachovaní dispozičnej zásady

a pri zohľadnení skutočností, ktoré v konkrétnom konaní boli riadne preukázané a osvedčené. Iné
prebiehajúce správne súdne konania preto nie sú sami osebe dôvodom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe v danom konaní, bez ohľadu na výšku celkového určeného rozdielu dane. Dôvodom na
priznanie odkladného účinku nemôže byť ani prebiehajúce daňové exekučné konanie v iných daňových
veciach, resp. zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie inej daňovej pohľadávky, než

je pohľadávka v tomto konaní tak, ako to vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov (daňový exekučný
príkaz správcu dane z 13.07.2023, zriadenie záložného práva rozhodnutím správcu dane z 12.10.2023),
prípadne uloženie pokút za neuhradenie daňového nedoplatku (rozdielu dane), ktoré nie sú predmetom
tohto konania.

16. Správny súd na účely rozhodovania o odkladnom účinku správnej žaloby, ktorá smeruje proti
napadnutému rozhodnutiu s uloženou výškou daňovej povinnosti (rozdielu dane) v sume 6 000 Eur,
nepovažoval za podstatné ani žalobcom predložené listiny týkajúce sa nepovolenia daňovej úľavy
z pokút vyrubených v iných konaniach (rozhodnutia správcu dane z 18.12.2023) či nevyhovenie
námietkam žalobcu proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku v konaniach týkajúcich sa uloženia

pokút (rozhodnutie správcu dane z 21.02.2025). Správny súd posudzuje splnenie zákonných podmienok
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe výlučne vo vzťahu k predmetu napadnutého
rozhodnutia. Navyše, ani preukázanie daňového exekučného konania či existencie záložného práva
vo vzťahu k predmetu tohto konania by samo osebe, bez akejkoľvek väzby na konkrétnu, dôkazmi
podloženú nepriaznivú majetkovú situáciu žalobcu, neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu podľa

§ 185 písm. a) SSP.

17. V neposlednom rade správny súd konštatuje, že žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nezdôvodnil, a teda ani neosvedčil, absenciu rozporu navrhovaného odkladného
účinku s verejným záujmom. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS

479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré
by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je
čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,
aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o
prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo

skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané
na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho
plnenia daňových povinností a výkonu právoplatných rozhodnutí správcu dane, pričom žalobca vo
svojom návrhu neuviedol žiadne argumenty, pre ktoré považuje absenciu rozporu s takto vymedzeným
verejným záujmom, ako jednu z podmienok pre postup podľa § 185 písm. a) SSP, v danej veci za

splnenú.

18. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani
absenciurozporupriznaniaodkladnéhoúčinkusverejnýmzáujmom,nebolinaplnenézákladnézákonom

vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu
zamietol.19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].