Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203433
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4222203433.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2. C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpení: JUDr.
Štefan Bende, advokát so sídlom Komárno, Župná 20, za účasti: 1. Neznámy vlastník - C. E., občan
Maďarskej republiky, 2. Neznámy vlastník - C. F., občan Maďarskej republiky, 3. Neznámy vlastník - C.

G., občan Maďarskej republiky, neznámi vlastníci v 1. až 3. rade zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Bratislava, Búdková cesta 36, IČO: 17 335 345, za účasti: Lesy Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, o námietkach proti vydaniu
uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 10Vyd/1/2022-86 zo dňa 7. decembra 2023, o odvolaní
navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10Vyd/1/2022-140 zo dňa 2. júla 2024,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania
o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá

nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 359d ods.
1, 2, § 359h ods. 1 písm. a), § 359h ods. 3 písm. a), § 359i ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“).

1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali potvrdenia, že
dňa 01.01.2013 nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci C.,

vedenej Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXX pre okres Komárno, obec C.,
katastrálne územie C., parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom 188,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2 v celosti (ďalej ako „nehnuteľnosť“). V
návrhu uviedli, že užívajú vyššie uvedenú nehnuteľnosť od roku 2002 a stali sa vlastníkmi vydržanej
nehnuteľnosti po uplynutí 10 rokoch odo dňa, kedy ich začali užívať ako oprávnení držitelia, t. j.
01.01.2013. K návrhu pripojili písomné potvrdenia H. C. I. dňa 10.08.2022. Z pripojeného výpisu listu

vlastníctva č. XXX vyplynulo, že vykazovanými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú účastníci C. E.
(spoluvlastnícky podiel 2/4), C. F. J. E. (spoluvlastnícky podiel 1/2) a C. G. J. E. (spoluvlastnícky podiel
1/2).

1.2. Poukázal na to, že dňa 18.12.2023 doručil Slovenský pozemkový fond (ďalej ako „SPF“) námietky
uvádzajúc, že navrhovatelia v návrhu nijakým spôsobom neopísali, na základe akej skutočnosti vstúpili

do držby predmetu vydržania a teda nijakým spôsobom neosvedčili, že vstúpili do držby oprávnene,
na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môžerozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia
zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Vzhľadom na to, že navrhovatelia žiadnym spôsobom
nepodoprelisvojetvrdenie,žepredmetnúnehnuteľnosťvydržali,podalnámietkyprotivydaniuuznesenia

o potvrdení vydržania vlastníckeho práva navrhujúc návrh na začatie konania zamietnuť. Navrhovatelia
sa k námietkam vyjadrili 16.02.2024 uvádzajúc, že splnili všetky hmotnoprávne podmienky vydržania,
a to existenciu dobromyseľnej oprávnenej držby, ktorá trvá nepretržite viac ako 10 rokov a že predmet
vydržania je naň spôsobilý. Preukázanie nadobúdacieho titulu nie je medzi zákonnými podmienkami
vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Na výzvu súdu, aby navrhovatelia doplnili skutkové

tvrdenia ohľadom toho, akým spôsobom mali vstúpiť v roku 2002 do oprávnenej držby, prípadne na
základe akého titulu, hoci aj domnelého a aby k svojim tvrdeniam pripojili alebo označili dôkazy, ak
takými disponujú, alebo ak také existujú, navrhovatelia dňa 13.03.2024 uviedli, že v návrhu z 03.10.2022
v spojení s jeho doplnením opísali všetky skutočnosti, z ktorých vyplýva splnenie predpokladov na
nadobudnutie vlastníckeho práva a predložili aj dôkazy navrhujúc pokračovať nariadením pojednávania,
na ktorom súd overí tvrdené skutočnosti a vykoná dokazovanie vo veci. V reakcií na vyjadrenie

navrhovateľov SPF doručil vyjadrenie uvádzajúc, že navrhovatelia žiadnym spôsobom neopísali, na
základe akej skutočnosti v roku 2002 vstúpili do držby dotknutej nehnuteľnosti, preto nie je možné
konštatovať, že sú dobromyseľnými a oprávnenými držiteľmi tejto nehnuteľnosti, a teda že je u nich
reálne vnútorné presvedčenie, že sú jej vlastníkmi.

1.3.SúdprvejinštancieposudzujúcnámietkyvznesenéSPFvyhodnotilako dôvodné.Konštatoval,žeuž
návrh na začatie konania o potvrdení vydržania mal okrem všeobecných náležitostí návrhu, obsahovať
aj osobitné náležitosti (§ 359d ods. 2 CMP), a to predovšetkým pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Rozhodujúce skutočnosti bolo potrebné opísať
do takej hĺbky (podrobností), aby z nich vyplývalo tvrdené právo navrhovateľa. Má pritom ísť o také

skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva. Zastal názor, že navrhovatelia neosvedčili dobromyseľnosť užívania predmetnej nehnuteľnosti,
pretože nie je vôbec zrejmé, od čoho svoj titul vstupu do držby odvodzovali, keď len tvrdili, že ju
užívajú ako vlastnú od roku 2002 a udržujú ju v poriadku. Bolo treba prisvedčiť SPF, že navrhovatelia
žiadnym spôsobom neopísali, na základe akej skutočnosti v roku 2002 vstúpili do držby nehnuteľnosti

a to dokonca ani po tom, ako ich na to vyzval. Uviedol, že samotná detencia k vydržaniu nestačí.
Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu
nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho,
či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať
nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu

(titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/183/2020.

1.4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie,
keďže v zmysle § 359i ods. 2 CMP nebolo potrebné vykonať šetrenia na overenie skutočností uvedených

v námietkach. Pre účel rozhodnutia o námietkach vyzval navrhovateľov na doplnenie návrhu opisom
skutkových tvrdení ohľadom toho, akým spôsobom mali vstúpiť v roku 2002 do oprávnenej držby,
prípadne na základe akého titulu, hoci aj domnelého a aby k svojim tvrdeniam pripojili alebo označili
dôkazy, ak takými disponujú, alebo ak také existujú, čo však neurobili a nebolo preto zrejmé, čo malo
byť na nariadenom pojednávaní predmetom dokazovania, respektíve aké tvrdené skutočnosti mal súd

overiť, pokiaľ tieto absentovali. Odkázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/120/2023,
ktorý v odôvodnení uviedol, že po vydaní vyzývacieho uznesenia prechádza bremeno tvrdenia na
navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, ktorí majú možnosť podať námietky, v ktorých stačí ak
tvrdia, že existujú skutočnosti, ktoré vylučujú vydržanie vlastníckeho práva. Konštatoval, že dobrá viera
oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na

základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí,
ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ
v dobrej viere alebo nie je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska
samotného účastníka konania. Tu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. apríla 2006 sp.
zn. 22Cdo/984/2006). V súvislosti s ospravedlniteľným omylom poukazoval na právne závery plynúce z

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/41/2023 z 25.04.2024).

1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe ustanovenie § 52 CMP tak, že účastníkom
konania nárok na ich náhradu nepatrí.2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v čas podaným odvolaním napadli navrhovatelia, navrhujúc
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázali na

to, že hodnoverným spôsobom preukázali splnenie zákonných podmienok vydržania v zmysle § 134
Občianskeho zákonníka. Zastali názor, že v návrhu zo dňa 03.10.2022, v spojení s jeho doplnením zo
dňa 01.02.2023 a zo dňa 18.10.2023 opísali všetky skutočnosti, z ktorých vyplýva splnenie predpokladov
na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a zároveň predložili aj
hodnoverné dôkazy na potvrdenie vydržania, teda preukázali splnenie hmotnoprávnych podmienok pre

vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Tiež dali do pozornosti, že podali žiadosť o
vydanie písomností zo Štátneho archívu v Nitre, pracovisko Archív Nové Zámky, ako aj dňa 08.03.2023
skúmali písomnosti Štátneho archívu v Ivanke pri Nitre, kde zistili, že uvedení neznámi vlastníci nikdy
neboli vysídlení z územia SR. V štátnom archíve v Nových Zámkoch žiadali o vydanie Rozhodnutia
o dedičstve zo dňa 22.5.1944. ktorým malo dôjsť k prenechaniu dedičstva v prospech neznámych
vlastníkov E. C. a G. A. E., ktorí sú uvedení na LV č. XXX pre k.ú. C.. Navrhovatelia zastali názor, že v

uvedenomprípadenebolovichmožnostiachzabezpečiťlistinyaďalšiepísomnostiohľadomidentifikácie
neznámych vlastníkov (skúšali to roky no bezvýsledne), a preto ohľadom ich zabezpečenia by konajúci
súd aj s poukazom na dôvodovú správu k novele zákona o CMP nemal byť nečinný. A to aj s poukazom
na to, že navrhovatelia nevedia identifikovať ani právnych nástupcov neznámych vlastníkov. Uviedli, že
zo štátneho archívu v Nových Zámkoch už dostali ohľadom vyššie uvedenej žiadosti telefonát zápornú

odpoveď, že sa nenašlo rozhodnutie o dedičstve zo dňa 22.05.1944.

2.1. Ďalej namietli, že ak podľa súdu hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľom možno na základe
doposiaľzistenýchskutočnostípovažovaťzasplnené,pokračujevkonaníopotvrdenívydržaniavydaním

vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP, inak návrh na začatie konania o potvrdení vydržania
uznesením zamietne. Poukázali na to, že v predmetnej veci bolo dňa 13.12.2023 vydané Okresným
súdom Komárno vyzývacie uznesenie zverejnené Obchodnom vestníku č. 237/2023, t. j. súd mal za to,
že sú splnené podmienky v predmetnom súdnom konaní na vydanie vyzývacieho uznesenia a zároveň
navrhovatelia osvedčili, že splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním a to v súlade s § 359f ods. 1 CMP. Okrem
hmotnoprávnych podmienok vydržania boli splnené aj procesné podmienky, pretože účastníci konania
(neznámi vlastníci zapísaní na LV č. XXX pod por. č. 1 až 3) sú SPF, ktorý zastupuje neznámych
vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi.

2.2. Dali do pozornosti, že v priebehu konania reagovali na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 2.1.2024
a 19.02.2024 podaniami zo dňa 16.02.2024 (k námietkam SPF) a 12.03.2024 (ohľadom oprávnenej
držby), z dôvodu čoho sa na pravde nezakladalo to, že by nereagovali na výzvu súdu. V tejto súvislosti
uviedli, že zaslali podanie zo dňa 12.03.2024, v ktorom opísali svoje argumenty ohľadom predložených
dôkazov a ohľadom preukázania oprávnenej držby nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom vydržania v

predmetnom súdnom konaní. Citujúc ustanovenie § 359h ods. 3 písm. c) CMP namietli, že námietky SPF
neboli v súlade s daným procesným ustanovení a tieto nemohol konajúci súd vyhodnotiť ako dôvodné z
dôvodu, že SPF v predmetných námietkach žiadnym spôsobom neosvedčil, že akým spôsobom môžu
dotknutéprávaosôb, t.j.neznámychvlastníkov,resp.uvedenévnámietkachneboložiadnymspôsobom
osvedčené.

2.3. Zastali názor, že predložili všetky dôkazy, ktoré mali k dispozícii a opísali všetky skutočnosti a
tvrdenia vo svojom návrhu aj s jeho doplneniami a teda nič nebránilo tomu, aby konajúci súd mohol
vykonať dokazovanie v predmetnej veci na pojednávaní, na ktorom by mal možnosť overiť tvrdené
skutočnosti a vyhodnotiť predložené dôkazy, vypočuť navrhovateľov a nie zamietnuť návrh a to najmä na

základe tej skutočnosti, že vyhodnotil námietky SPF ako dôvodné. Zamietnutím ich návrhu na základe
vyššie uvedeného došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z
dôvodu, že súd prvej inštancie svojvoľne nepovažoval nariadenie pojednávania v predmetnej veci za
dôvodné, znemožnil im realizovanie svojich procesných práv, priznaných im v civilnom konaní za účelom
obhájeniaaochranyichprávaaprávomchránenýchzáujmov,atedaimodoprelprávonasúdnuochranu.

Taktiež namietli, že zo strany súdu prvej inštancie došlo opätovne k nesprávnemu právnemu posúdeniu
v predmetnej právnej veci. Záverom opätovne zotrvali na názore, že v danom prípade boli naplnené
podmienky pre vyhovenie ich nároku.3. K odvolaniu navrhovateľov doručil písomné vyjadrenie SPF, navrhujúc napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach
majúc za to, že navrhovatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti. K tvrdeniam

navrhovateľov v odvolaní, že jeho námietky nemohol súd vyhodnotiť ako dôvodné z dôvodu,
že SPF žiadnym spôsobom neosvedčil, akým spôsobom môžu byť dotknuté práva neznámych
vlastníkov zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. uviedol, že vecné právo neznámych vlastníkov k
dotknutej nehnuteľnosti je dostatočne preukázané zápisom na liste vlastníctva, nakoľko platí zásada
hodnovernosti (z materiálnej publicity) údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností a podľa tejto zásady

sú údaje v katastri nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

4. Ďalšie vyjadrenia strán doručené neboli.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa §
363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), rovnako tak viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením
rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade nie
je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne

správne.

5.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

5.3. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6.Zobsahuspisuvyplynulo,ženavrhovateliasadomáhalipotvrdeniatoho,žedňa01.01.2013nadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci C., vedenej Okresným úradom Komárno,
katastrálny odbor na LV č. XXX pre okres Komárno, obec C., kat. úz. C., parc. reg. „C“ evidovaná
ako parc. č. 188, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2 v celosti (ďalej ako
„sporná nehnuteľnosť“), vydržaním. V návrhu uviedli, že spornú nehnuteľnosť užívajú od roku 2002

a stali sa jej vlastníkmi po 10 rokoch jej užívania. Z pripojeného výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplynulo,
že ako vlastníci spornej nehnuteľnosti sú evidovaní účastníci: C. E. (spoluvlastnícky podiel 2/4), C.
F. J. E. (spoluvlastnícky podiel 1/2) a C. G. J. E. (spoluvlastnícky podiel 1/2). Súd prvej inštancie
obsadený vyšším súdnym úradníkom dňa 07.12.2023 uznesenie č. k. 10Vyd/1/2022 – 86 zo dňa
7. decembra 2023, ktorým vyzval oprávnené osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia

o potvrdení vydržania vlastníckeho práva s tým, že v zákonom stanovenej lehote bola vznesená
námietka Slovenským pozemkovým fondom (ďalej ako „SPF“), v ktorej namietol, že navrhovatelia
v návrhu nijakým spôsobom neopísali na základe akej právnej skutočnosti/právneho titulu vstúpili do
držby predmetu vydržania. Súd prvej inštancie následne prípisom zo dňa 19.02.2024 (č. l. 121) vyzval
navrhovateľov k doplneniu svojho návrhu ohľadom toho akým spôsobom mali vstúpiť v roku 2002 do

oprávnenej držby, prípade na základe akého právneho titulu tak učinili a k pripojeniu alebo označeniu
dôkazov, ktorými disponujú. Navrhovatelia doručili súdu vyjadrenie, v ktorom zotrvali na závere, že
osvedčili hmotnoprávne predpoklady vydržania. Súd prvej inštancie následne rozhodol odvolaním
navrhovateľov napadnutým uznesením (bližšie definovaným v záhlaví napadnutého uznesenia), ktorým
zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že zo zreteľom na všetky
skutočnosti navrhovatelia nepreukázali, že boli dobromyseľní, keď nepreukázali riadny vstup do držby,
resp. právny titul, od ktorého odvodzujú svoje právo.7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
skutkovýstavvrozsahupotrebnomprerozhodnutieajehoprávnyzáverodôvodnostizamietnutianávrhu
navrhovateľov na potvrdenie vydržania k spornej nehnuteľnosti vyhodnotil sa správny. Vzhľadnom

na skutočnosť, že odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto
ďalej poukazuje na odôvodnenie jeho rozhodnutia a následne už len uvádza ďalšie dôvody pre
podporu správnosti napadnutého rozhodnutia a vysporadúva sa s podstatnými odvolacími námietkami
navrhovateľov.

8. Odvolací súd tiež považuje za potrebné dať do pozornosti, že postupom podľa § 382 CSP vyzval
strany sporu k aplikácií nasledovných ustanovení Civilného mimosporového poriadku:

8.1. Podľa § 359c ods. 2 písm. d) CMP, účastníkom konania je Slovenský pozemkový fond.

8.2. Podľa § 359h ods. 1 písm. c) CMP, námietky môže podať účastník konania podľa § 359c ods.

2 písm. c) alebo písm. d).

8.3. Podľa § 359h ods. 3 písm. c) CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí
osoba uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil
predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu vydržaním.

8.4. Podľa § 359i ods. 2 CMP, pred rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať potrebné šetrenia na
overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala námietky, aby
predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže nariadiť pojednávanie.

9. K vyššie uvedenej výzve odvolacieho súdu doručil vyjadrenie SPF, v ktorom poukázal na to, že
ako zástupca neznámych vlastníkov a ako účastník konania v stanovenej lehote uplatnil námietky
proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v prospech
navrhovateľov, pričom tieto obsahovali všetky náležitosti. Zastal názor, že dostatočným spôsobom

vyvrátil, že navrhovatelia splnili predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti.
V ostatnom v plnom rozsahu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

10. K výzve odvolacieho súdu doručili vyjadrenie navrhovatelia poukazujúc na svoje odvolanie, v ktorom
podrobne opísali, z akého dôvodu nesúhlasia s tvrdením SPF. Zotrvali na názore, že SPF nepreukázal

skutočnosť, že nesplnili predpoklady vydržania, resp., že nijakým spôsobom neopísali, na základe
akej skutočnosti vstúpili do držby predmetu vydržania – preukázanie konkrétneho nadobúdacieho titulu
nepatrí medzi hmotnoprávne podmienky vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Naďalej
zastali názor, že námietky vznesené zo strany SPF nemohol súd vyhodnotiť ako dôvodné, keď SPF v
námietkach neosvedčil, akým spôsobom môžu byť dotknuté práva osôb, t. j. neznámych vlastníkov.

Vyjadrili názor, že na prejednávanú vec sa vzťahuje ustanovenie § 359h ods. 3 písm. c) CMP, ktoré
v doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je podľa ich názoru pre rozhodnutie vo veci podstatné.
Námietky neboli podané v súlade s § 359h ods. 3 písm. c) CMP, preto navrhli námietky SPF odmietnuť.

11. Navrhovatelia v podanom odvolaní v zásade namietali, že hodnoverným spôsobom preukázali

splnenie zákonných podmienok vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Poukázali na svoje
podania zo dňa 03.10.2022, zo dňa 01.02.2023, zo dňa 18.10.2023, v ktorých opísali všetky skutočnosti,
z ktorých vyplýva splnenie predpokladov pre nadobudnutie ich vlastníckeho práva vydržaním a predložili
i hodnoverné dôkazy za účelom preukázania naplnenia hmotnoprávnych podmienok.

11.1. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou odvolacou argumentáciou navrhovateľov poukazuje na
to, že súd prvej inštancie v danom prípade s poukazom na námietky SPF vyhodnotil, že v danom
prípade nebola preukázaná oprávnenosť držby navrhovateľov, keďže neboli preukázané a ani tvrdené
žiadne okolnosti, resp. skutočnosti svedčiace o tom, že navrhovatelia ako mohli byť/bolo objektívne
presvedčení o tom, že držanú vec nadobudli. SPF v námietkach uvádza, že navrhovatelia

nijakým spôsobom neopísali, na základe akej skutočnosti vstúpili do držby predmetu vydržania, nijakým
spôsobom teda neosvedčili že vstúpili do držby oprávnene a nepreukázali, že by pri normálnej, bežnej
opatrnosti mohli nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im predmet vydržania patrí a že nakladajú s
ním ako s vlastným.11.2. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov konštatujúc, že navrhovatelia mali v návrhu
okrem všeobecných náležitostí opísať pravdivé a rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva, že

navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva, uviesť skutočnosti, od
ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si
prisvojuje určitú vec, teda že pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu rozumne požadovať mal, respektíve mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol
mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Výslovne uviedol, že nestačí uviesť len právny titul, o ktorý

opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase uchopenia
sa držby boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní a túto si zachovali počas celej rozhodujúcej
doby (odsek 13). Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že navrhovatelia neosvedčili dobromyseľnosť
užívania nehnuteľnosti, pretože nie je vôbec zrejmé, od čoho svoj vstup do držby odvodzujú, keď len
tvrdia,žejuužívajúakovlastnéodroku2002audržujúvporiadku.PrisvedčilSPF,žežiadnymspôsobom
neodpísali, na základe akej skutočnosti v roku 2002 vstúpili do držby nehnuteľnosti a to dokonca ani po

tom ako boli súdom vyzvaní (odsek 14 veta prvá, druhá).

11.3. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že primárnym dôvodom zamietnutia
návrhu bola absencia akýchkoľvek skutkových tvrdení zo strany navrhovateľov k okolnostiam poctivosti
nadobudnutia nehnuteľností v roku 2002 (odsek 11.1), teda nie konkrétneho nadobúdacieho titulu,

ako uvádzajú navrhovatelia vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu, pretože samotná skutočnosť, že
navrhovatelia netvrdili existenciu právneho titulu (a tento z uvedeného dôvodu ani nepreukazovali) by
nebol spôsobilým pre zamietnutie návrhu, keďže z ich podaní nie je vôbec zrejmé, od čoho svoj vstupu
o držby odvodzovali, keď len tvrdili, že ju užívajú ako vlastnú od roku 2002 a udržujú ju v poriadku. Bolo
treba prisvedčiť SPF, že navrhovatelia žiadnym spôsobom neopísali, na základe akej skutočnosti v roku

2002 vstúpili do držby nehnuteľnosti a to ani na výzvu súdu prvej inštancie.

12. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti rozhodnutie Veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR vo veci so sp. zn. 1VCdo/1/2024 z 13. mája 2024, ktoré bolo zverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov slovenskej republiky č. 2/2024. V uvedenom rozhodnutí

najvyšší súd posudzoval a zjednocoval rozhodovaciu prax súdov aj ohľadom otázky, či pri oprávnenej
držbe je potrebné preukazovať právny dôvod/titul, od ktorého je táto odvodzovaná. pokiaľ by v návrhu
uviedli skutočnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda uviesť skutkové tvrdenia , ktoré by boli
spôsobilé vysvetliť, prečo majú za to, že svojou držbou vykonávajú svoje právo, teda na základe akých
skutočností sa chopili držby.

12.1. Veľký senát najvyššieho súdu konštatoval, že držba predpokladá existenciu dvoch zložiek, a to
corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý
vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však
na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak

povedané na vznik oprávnenej držby postačí naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými
sa existencia právneho dôvodu nenachádza. Ďalej uviedol, že v súčasnom Občianskom zákonníku
rozlišujeme len medzi oprávnenou držbou a neoprávnenou držbou. Náš právny poriadok z tohto pohľadu
nerozlišuje medzi držbou titulárnou a držbou vzniknutou na základe tzv. domnelého titulu, tak ako to
robí napr. § 991 Českého občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že i z jazykového vyjadrenia pojmu

dobromyseľný vyplýva, že držiteľ je dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o
tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje
do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na
právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi,
ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného,

čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe.
Ďalej bolo v danom rozhodnutí vyjadrené, že pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie je
rozhodujúcim kritériom pre skúmanie dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby, potom ani
právny omyl nie je - z hľadiska platnosti a existencie právneho dôvodu uchopenia držby - rozhodujúci
bez ohľadu na to, či je ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť

právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v
tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná
v dobrej viere t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného
bolo konštatované zotrvanie na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba,aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len
okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva
a ochranou držby (R 45/1986), pričom poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu má

pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší význam, ako (ne)existencia právneho
titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata nestanovuje. Konštatujúc priklonenie
sa k staršej rozhodovacej praxi a judikatúre súdov vyslovil, že nedostatok právneho titulu (napr.
ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť

držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. Pri výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť
teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

12.2. Odvolací súd k právnemu názoru vyslovenému vo vyššie uvedenom rozhodnutí Veľkého senátu,
že nedostatok právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) pre účely vydržania nemôže
síce zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, ale môže byť (iba) jedným z
dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa dodáva, že a contrario

(výklad opaku) absencia právneho titulu môže byť jedným z dôkazov preukazujúcich neoprávnenosť
držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa. Aplikujúc uvedený záver v danej veci a skutočnosť, že
navrhovatelianetvrdiliexistenciuprávnehotituluatentopreto aninepreukazovali,jespôsobiláprisvedčiť
záveru o tom, že vstup navrhovateľov do držby, ako uviedol súd prvej inštancie nebol oprávnený, keďže
v žiadnom zo svojich vyjadrení, na ktoré v podanom odvolaní poukazovali, netvrdili a ani nepreukazovali

konkrétne skutkové okolnosti vstupu do držby. V konaní absentovali skutkové okolnosti a dôkazy
navrhovateľov ohľadom toho, napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytli iné
dohodnutéplnenie,alebopreukázateľneišloodarakobezodplatnéplnenie,výmenuapod. Napokonani
netvrdili, že by medzi nimi a neznámymi vlastníkmi (prípade ich právnymi predchodcami, alebo právnymi
nástupcami) existoval nejaký rodinný právny vzťah, od ktorého by dôvodne odvodzovali nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolaciemu súdu logicky naskytá
otázka, na základe čoho (akej okolnosti) vôbec navrhovatelia usúdili, že by im sporné nehnuteľnosti
mali patriť? Odpoveď na túto otázku ležala na bremene preukázania zo strany navrhovateľov s tým,
že ju nezodpovedali. Samotná skutočnosť existencie faktickej držby na strane navrhovateľov, bez
preukázania konkrétnych okolností svedčiacich o okolnostiach vstupu do držby nehnuteľnosti v roku

2002 nebola postačujúca. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa nebolo možné stotožniť s názorom
odvolateľov, že by z ich strany došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov vydržania, ale iba
k preukázaniu existenciu faktickej držby z ich strany vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti. Rovnako tak
sa odvolací súd nestotožnil s námietkou navrhovateľov, že v konaní predložili dôkazy na potvrdenie
vydržania, keď odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie takéto nevzhliadol v obsahu súdneho

spisu. Odvolatelia ani konkrétne neuviedli, aké dôkazy založené v súdnom spise by mali preukazovať
naplnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania v ich prospech. Napokon, ani v obsahu podaní
odvolateľov, na ktoré v odvolaní poukazovali, že nimi preukázali predpoklady vydržania - návrh na
začatie konania zo dňa 03.10.2022 (č. l. 1-3), vyjadrenie zo dňa 01.02.2023 (č. l. 29-31) a vyjadrenie
zo dňa 18.10.2023 (č. l. 79-81) odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, nevzhliadol skutočnosti

odvolateľmi deklarované t. j. preukázanie hmotnoprávnych predpokladov vydržania v rátane oprávnenej/
dobromyseľnej držby spornej nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že odvolateľom vo faktickej držbe
spornej nehnuteľnosti nikto nerušil, resp. táto im bola umožnená, nie je dôvodom pre domnienku
nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním. Rovnako tak samotná skutočnosť,
že súd prvej inštancie dňa 13.03.2023 vydal vyzývacie uznesenie nepreukazuje to, že by navrhovatelia

preukázali predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a to s poukazom na
skutočnosť, že zo strany SPF bola dôvodne vznesená námietka, ktorej súd prvej inštancie napadnutým
uznesením, ktoré odvolací súd považuje za vecne správne, vyhovel.

13. Navrhovatelia v podanom odvolaní ďalej poukazovali na to, že podali žiadosť o vydanie písomností

zo štátneho archívu v Nitre a dňa 08.03.2023 skúmali písomnosti Štátneho archívu v Ivánke pri Nitre, kde
zistili, že neznámi vlastníci nikdy neboli vysídlený z územia SR. Tiež uviedli, v Štátnom archíve v Nových
Zámkoch žiadali o vydanie rozhodnutia o dedičstve zo dňa 22.05.1944, ktorým malo dôjsť k prenechaniu
dedičstva v prospech neznámych vlastníkov, ktorí sú vedení na liste vlastníctva k spornej nehnuteľnosti.13.1. Odvolací súd v súvislosti s uvedenými námietkami odvolateľov uvádza, že v danom prípade
nie je úplne zrejmé, že aké skutkové okolnosti chceli odvolatelia predmetnými listinami, informáciami

zisťovanými v Štátnom archíve preukázať. Nie je zrejmé, to po akých listinách odvolatelia pátrajú
v Štátnom archíve, resp. netvrdili, že by pátrali po listinách, ktoré by boli právnym dôvodom pre
ich oprávnený vstup do držby po neznámych vlastníkoch, alebo ktoré by preukazovali okolnosti
ohľadom toho, či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytli iné dohodnuté plnenie,
alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. V tejto rovine rovnako tak nie je zrejmé,

z akého dôvodu odvolatelia hľadajú rozhodnutia o dedičstve po neznámych vlastníkoch, keď v konaní
nepreukázali ani to, aký dôvod ich s neznámymi vlastníkmi spojuje, od ktorého odvodzujú následne
započatie oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti. Tu odvolací súd osobitne uvádza, že v konaní pred
súdom prvej inštancie navrhovatelia netvrdili a ani nepreukazovali existenciu rodinnej väzby medzi
nimi a neznámymi vlastníkmi, za účelom čoho, by bolo z ich strany dôvodné zabezpečovať dedičské
rozhodnutia po týchto neznámych vlastníkoch. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani túto odvolaciu

argumentáciu navrhovateľov nevyhodnotil ako spôbobilú obstáť.

14. Odvolatelia v podanom odvolaní poukazovali na ustanovenie § 359e CMP, podľa ktorého súd môže
vykonať potrebné šetrenie, najmä ak ide o skutočnosti a listiny, ktoré navrhovateľ nemôže sám bez svojej
viny získať a predložiť ich súdu, prípade ich získanie by sa spájalo s neprimeranými ťažkosťami. V tejto

súvislosti uviedli, že nebolo v ich možnosti zabezpečiť listiny a ďalšie písomnosti ohľadom identifikácie
neznámych vlastníkov , a preto ohľadom ich zabezpečenia, by konajúci súd nemal byť nečinný. Odvolací
súd túto námietku odvolateľov vyhodnotil ako irelevantnú, a to s poukazom na skutočnosť, že odvolací
súd sa už k identifikácií neznámych/nezistených vlastníkov vyjadril v danej veci, a to v zrušujúcom
uznesení č. k. 8Co/24/2023-66 zo dňa 31. júla 2023, v ktorom rozhodoval o odvolaní navrhovateľov

proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým odmietol návrh navrhovateľov na osvedčenie vydržania
z dôvodu, nedostatočného označenia účastníkov konania. Zároveň v danom prípade súd prvej inštancie
nezamietol návrh odvolateľov z dôvodu nedostatočnej identifikácie na strane neznámych vlastníkov,
z dôvodu čoho je nastolená námietka bez relevancie. Napokon, v samotnom odvolaní navrhovatelia
konštatujú naplnenie procesných podmienok, keď účastníci konania – neznámi vlastníci sú zastúpení

SPF.

15. Ďalej v podanom odvolaní navrhovatelia namietali, že námietku vznesenú zo strany SPF nemohol
súd prvej inštancie vyhodnotiť ako dôvodnú, pretože s poukazom na ustanovenie § 359h ods. 3 písm.
c) CMP, v námietke neosvedčil akým spôsobom môžu byť dotknuté práva osôb – neznámych vlastníkov

zapísaných na liste vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu vyhodnotili, že námietka
zo strany SPF nebola podaná v súlade s ustanovením § 359h ods. 3 písm. c) CMP. Zaoberajúc sa
nastolenou námietkou odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolatelia nesprávne poukazujú
na ustanovenie § 359h ods. 3 písm. c) CMP, ktoré nedopadá na prípad vznesenia námietok zo strany
SPF. Podľa ustanovenia § 359c ods. 2 psím. d) CMP je účastníkom konania o vydržaní SPF, podľa

ustanovenia § 359h ods. 1 psím. c) CMP môže námietky aj SPF s tým, že podľa § 359h ods. 3 psím.
c) CMP musí osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Inak
povedané ustanovenie, na ktoré odvolatelia poukazujú sa vzťahuje na iného účastníka konania ako
je SPF. Správca lesného pozemku je podľa § 359h ods. 3 písm. b) CMP, povinný osvedčiť, že

vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov
spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje. Inak povedané, vyššie
nastolená námietka navrhovateľov nemôže byť dôvodná, pretože SPF podľa zákonných ustanovení
Civilného mimosporového poriadku nemá povinnosť osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva
k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa

osobitných predpisov zastupuje, ale osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil
predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním. Možno uzavrieť, že SPF v námietke splnil svoju zákonnú povinnosť osvedčiť
skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, z dôvodu čoho súd prvej

inštancie dôvodne o tejto námietke konal a rozhodoval v napadnutým uznesením.

16. Odvolací súd následne poukazuje na ustanovenie § 359i ods. 2 CMP, podľa ktorého pred
rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať potrebné šetrenia na overenie skutočností uvedenýchv námietkach, alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala námietky, aby predložila ďalšie dôkazy
preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže nariadiť pojednávanie. V danom prípade po vznesení
námietky zo strany SPF, súd prvej inštancie prípisom zo dňa 19.02.2024 (č. l. 121) postupujúc

zákonným spôsobom vyzval navrhovateľov k predloženiu ďalších dôkazov preukazujúcich i tvrdenia,
resp. uvedeniu skutkových okolností a dôkazov ohľadom právneho dôvodu, na podklade ktorého vstúpili
do držby spornej nehnuteľnosti. Navrhovatelia doručili vyjadrenie zo dňa 12.03.2024 (č. l. 123-125),
v ktorom opätovne uviedli len konštatácie o tom, že naplnili hmotnoprávne predpoklady vydržania,
resp. neuviedli ďalšie skutkové okolnosti ohľadom právneho dôvodu/titulu preukazujúceho oprávnenosť

ich držby. Inak povedané v danom vyjadrení neuviedli žiadne skutkové okolnosti a ani dôkazy,
ktoré by už neboli obsahom súdneho spisu. Navyše, ustanovenie § 359i ods. 2 CMP len umožňuje
(nie ukladá povinnosť) súdu prvej inštancie na účel zabezpečenia ďalších dôkazov preukazujúcich
tvrdenia navrhovateľov nariadiť pojednávanie. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd nevzhliadol
pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý zvolil spôsob zabezpečenia ďalších
dôkazov o rozhodujúcich skutočnostiach formou písomnej výzvy t. j. bez nariadenia pojednávania.

Napokon, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil, prečo v danom prípade nebol dôvod
prenariadeniepojednávania(pozribod15.odôvodnenianapadnutéhouznesenia).Zákonnýmpostupom
súdu prvej inštancie, teda nemohlo dôjsť k porušenie práva navrhovateľov na spravodlivý súdny proces.

17. Odvolací súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae,
tedaodmietnutiaspravodlivosti(obdobnenapr.uznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/141/2017z30.08.2018).
Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí
viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a

právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k

spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

18. Záverom podaného odvolania namietli, že zo strany súdu prvej inštancie došlo opätovne

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd uvádza, že podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol ako dôvodnú ani túto odvolaciu námietku
navrhovateľov, keď napriek tomu, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenia
§ 359c ods. 2 písm. d), § 359h ods. 1 písm. c), § 359h ods. 3 písm. c), § 359i ods. 2 CMP (ktoré na
prejednávanú vec dopadajú a na ktorých aplikáciu vyzval strany sporu odvolací súd postupujúc podľa

ustanovenia § 382 CSP), jeho rozhodnutie je potrebné vyhodnotiť ako vecne správne. Rovnako tak sa
odvolací súd stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie vymedzenými v podanom odvolaní.

19. Odvolací súd dodáva, že nevzhliadol ani odvolací dôvod vymedzený v § 365 ods. 1 písm. b)
CSP, nakoľko súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 ods.

2 CSP, pričom odvolací súd poukazuje na to, že preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom a zároveň rozsiahlo odôvodnil rozhodnutie, uviedol zásadné dôvody podstatné
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj myšlienkovú líniu, ktorou sa súd prvej inštancie riadil pri
právnom posúdení veci. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiskaprincípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť.
Odvolací súd považuje za potrebné odvolateľom dať do pozornosti, že rozhodnutie súdu ako orgánu
verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia

musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu
(rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je
založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť

vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie(porovnaj rozsudok Helle proti

Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

20. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne a preto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).