Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010574
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010574.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom D., E. F. C. XXX/X, trestne stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 na verejnom zasadnutí konanom
dňa 27.03.2025 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn.

0T/84/2024 zo dňa 30.9.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/84/2024 zo dňa 30.9.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 5.8.2024 (ďalej Tr. zák. ) na tom skutkovom základe, že

„dňa 28.06.2024 o 13: 39 hodine po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v dychu 0,89 mg/l alkoholu
viedol po ceste I/9 smere z Novák do Prievidze osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev. číslo D.,
kde v kilometri 69,24 prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť mimo obce 90 km/h o 34 km/h, na čo bol pri
odbočke pri obci Koš v 72,58 kilometri zastavený hliadkou Policajného zboru SR,“

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Tr. zák. na trest odňatia slobody v
trvaní 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Súčasne podľa § 61 ods. 2, 3 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 5 (päť) rokov 7 (sedem) mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol v celosti právoplatnosť, lebo obžalovaný prostredníctvom obhajcu
podal v zákonnej lehote proti nemu odvolanie proti výroku o treste zákazu činnosti.

V úvode písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného poukázal na výrokovú časť
napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné :

„Odvolanie smeruje proti výroku, ktorým mi bol podľa ust. §-u 61 ods.2, 3 Tr.zák. Uložený trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov 7 mesiacov.
Už v písomne podanom odpore zo dňa 9.7.2024 som poukázal na nedôvodnosť použitia §-u 61 ods.3
Tr.zák., nakoľko zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, zo skutkovej vety obžaloby ale ani
zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku, proti ktorému podávam odvolanie, nevyplýva konštatovanie,

že som sa skutku dňa 28.6.2024 dopustil po tom, čo som už bol za takýto trestný čin odsúdený, z čohovyplýva, že obžalovaný v rámci postupu podľa §-u 257 Tr.por. doposiaľ nebol
osobitne poučený o úprave trestnej sadzby podľa §-u 61 ods.3 Tr.zák.
Aj v tomto odvolaní poukazujem na ustálenú súdnu prax, ktorá je prezentovaná v stanovisku, ktoré je

publikované pod č. 14/2019 Zbierky stanovísk NS SR. Podľa tohto stanoviska sa súd musí v rámci
splnenia povinnosti podľa §-u 34 ods.5 Tr.por., pri poučení podľa §-u 257 ods.1 Tr.por., presvedčiť, či
bol obvinený v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby, ktorá je uvedená
v §-e 61 ods.3 Tr.zák. V prípade negatívneho zistenia, súd poučenie vykoná, inak môže byť následne
splnený dôvod dovolania podľa §-u 371 ods.1 písm. c/ Tr.por.

Prvostupňový súd, ani po tom, čo som na vyššie uvedené pochybenie poukázal v písomne podanom
odpore,takétopoučenienevykonalaopätovneobžalovanémuuložiltrestzákazučinnostiriadiťmotorové
vozidlávšetkéhodruhuajpodľaust.§-u61ods.3Tr.zák.,čopovažujeobhajobazanezákonnéanavrhuje
odvolaciemu súdu, aby tento ukladal trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu len
podľa ust. §-u 61 ods.1, 2 Tr.zák., bez použitia kvalifikovanej podstaty (ods.3) tohto všeobecného
ustanovenia Trestného zákona.“

Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol nasledovne :

„V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že rozsudok Okresného súdu Prievidza považujem za zákonný,
rovnako tak za zákonné považujem aj konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu tohto rozsudku. V konaní,

ako aj samotnom rozsudku sa súd vysporiadal so všetkými skutočnosťami nevyhnutnými pre vydanie
tohto rozhodnutia.
Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil tým, že z dôvodu absencie poučenia o možnosti ukladania
trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona si súd náležíte nesplnil svoju poučovaciu
povinnosť podľa § 34 ods. 5 Trestného poriadku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva obvineného

na obhajobu, a preto obhajca navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil v časti výroku o
treste zákazu činnosti a obžalovanému podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil primeraný trest
zákazu činnosti nezvýšený podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že Okresný súd Prievidza uznal obžalovaného vinným v zmysle
podanej obžaloby vydaním trestného rozkazu sp. zn. 0T/84/2024 dňa 01.07.2024, pričom už v trestnom

rozkaze obžalovanému uložil trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona, pričom túto
skutočnosť, ako neprimerane prísnu, s poukazom na osobné pomery obžalovaného, tento namietal už v
podanom odpore proti trestnému rozkazu zo dňa 09.07.2024. Obžalovaný teda už pri doručení trestného
rozkazu súdom dňa 02.07.2024 mal vedomosť ojom, že mu hrozí uloženie trestu Zákazu činnosti podľa §
61 ods. 3 Trestného zákona. V tomto duchu, teda v úmysle preukázať výnimočné okolnosti pre uloženie

trestu miernejšieho, viedla obhajoba aj celé hlavné pojednávanie, teda s vedomím, že uloženie tohto
trestu hrozí.
Podľa názoru prokurátora navyše nie je možné vyhovieť návrhu obhajoby na uloženie trestu zákazu
činnosti bez aplikácie ustanovenia § 61 ods. 3 Trestného zákona, pretože by tým došlo k porušeniu
tohto ustanovenia Trestného zákona a samotný trest by bol uložený pod spodnú hranicu zákonom

stanovenej trestnej sadzby, čím by bol založený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 2 písm. h), i) Trestného
zákona, pretože bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný bol v minulosti,, na to
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/118/2019 zo dňa 14.10.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.10.2019 odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel všetkého druhu na 24 mesiacov. Aj prípadné porušenie procesných pravidiel v
súdnom konaní nemôže zakladať dôvod pre porušenie ustanovenia Trestného zákona. Odvolanie
obžalovaného navrhujem, ako nedôvodné v zmysle § 319 ods. 1 Trestného poriadku, zamietnuť.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátor navrhol podané odvolanie ako

nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku o uloženom treste zákazu činnosti uvedenom v napadnutom

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojejprieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplývajú námietky obhajoby proti správnosti
procesnému postupu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého výroku o treste zákazu
činnosti, v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ako aj proti porušeniu Trestného zákona pri rozhodovaní
o výmere trestu zákazu činnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Preto na podklade odvolania
obžalovaného mohol byť predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti (prieskumnej povinnosti

odvolacieho súdu) len výrok o uloženom treste zákazu činnosti a procesný postup predchádzajúci jeho
vydaniu.

Pokiaľ ide o správnosť vytýkaného procesného postupu okresného súdu, obhajoba namietala, že
obžalovaný nebol podľa § 257 Tr. por. poučený o úprave trestnej sadzby podľa § 61 ods. 3 Tr. por.
K uvedenej procesnej námietke odvolací súd uvádza, že podľa obsahu napadnutého rozsudku a obsahu

trestného spisu obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods.
1 Tr. por. Okresný súd preto nepochybil, ak neposkytol v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. poučenie
o právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu a o trestných sadzbách, resp. ich úpravách, ktoré Trestný
zákon ustanovuje za trestný čin kladený obžalovanému za vinu, keďže na takýto postup ani neboli
splnené zákonné podmienky podľa Trestného poriadku. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nestotožnil so

správnosťou obhajobou uplatneného odvolacieho dôvodu podľa 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

V súvislosti s namietaným znením skutku, pre ktorý bol obžalovaný napadnutým rozsudkom právoplatne
uznaný za vinného, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného pre trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič

motorového vozidla, okresný súd musel aplikovať § 61 ods. 3 Tr. zák. pri rozhodovaní o výmere trestu
zákazu činnosti bez ohľadu na jeho zahľadenie (§ 61 ods. 7 Tr. zák.). Okresný súd bol preto povinný
v rámci zákonnej trestnej sadzby v rozpätí od 1 roka do 10 rokov (§ 61 ods. 2 Tr. zák.) uložiť trest
zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, t.j. vo výmere nad 5 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov.
Podľa názoru odvolacieho súdu opätovné spáchanie vyššie uvedeného trestného činu v prejednávanom

prípade odôvodňovalo ukladanie trestu zákazu činnosti len v rámci zákonnej trestnej sadzby podľa
všeobecnej časti Trestného zákona a nie použitie osobitnej trestnej sadzby. Okresný súd tak postupoval
v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu č. 14/2019 zo dňa 10. júna 2019,
Tpj 26/2019, ak v skutkovej vete odsudzujúceho výroku napadnutého rozsudku neuviedol zmienku
o predchádzajúcom odsúdení obžalovaného, keďže s poukazom na § 163 ods. 3 Tr. por. sa nejedná

o takú skutočnosť, ktorá by vyvolávala potrebu použitia osobitnej trestnej sadzby mimo rámca zákonnej
trestnej sadzby upravenej vo všeobecnej časti Trestného zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil
obžalovaným namietané porušenie Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti

rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého výroku o treste zákazu činnosti rozsudku okresného súdu
z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého
rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.