Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/535/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233962
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5115233962.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcov: 1/ A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Iva Pavlíková, advokátka
so sídlom Národná 16, 010 01 Žilina, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.,
proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., IČO: 47 232 072, so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rozostavaného rodinného
domu, postaveného na parcele C KN č. 3220/161 – zastavané plochy a nádvoria, ako aj pozemkov

parcela C KN č. 3220/50 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, parcela C KN č. 3220/161
– zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 a parcela C KN č. 3220/162 – zastavané plochy
a nádvorie o výmere 101 m2, všetko nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okres G., obec D.,
katastrálne územie D. a to v celosti.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že
o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa 1/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2015 domáhala, aby súd určil, že

kúpnazmluvaspísanádňa28.11.2012medzižalovaným1/E.F.ažalovaným2/B.B.,vkladvlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra v Žiline pod č.
k. V 8460/12 dňa 31.1.2013 týkajúci sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. D., ako
rozostavaný rodinný dom postavený na zastavanej ploche a nádvorí C KN parc. č. 3220/161, zastavaná
plocha a nádvorie C KN parc. č. 3220/50 o výmere 45 m2, zastavaná plocha a nádvorie C KN parc. č.
3220/161 výmere 117 m2, zastavaná plocha a nádvorie C KN parc. č. 3220/162 o výmere 101 m2, je
neplatná. Zároveň sa domáhala priznania náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa 1/ podanú žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že dňa 27.9.1990 uzatvorila so žalovaným
2/ manželstvo na bývalom B. H., ktoré manželstvo bolo zapísané vo zv. 3, ročník XXXX, str. XXX,
pod por. č. 32, teda jeho uzavretím začali manželia všetky veci nadobúdať do BSM. Týmto spôsobom
potom žalobkyňa 1/ a žalovaný 2/ (poznámka súdu tohto času žalobca 2/) za trvania manželstva
nadobudli do BSM i rozostavaný rodinný dom postavený na zastavanej ploche a nádvorí C KN parc.
č. 3220/50, zastavaná plocha a nádvorie C KN parc. č. 3220/50 o výmere 263 m2 v kat. úz. D., a to

kúpnou zmluvou spísanou dňa 16.9.1997 uzavretou dňa 2.10.1997, vklad vlastníckeho práva ktorej
bol povolený rozhodnutím kat. odboru, Okresného úradu v Žiline, dňa 3.10.1997. Napriek tomu, že
ako zmluvná strana v tejto kúpnej zmluve je uvedený iba žalovaný 2/ (poznámka súdu tohto času
žalobca2/)tietonehnuteľnostinadobudlimanželiapojejuzavretídoBSM.Dňa3.10.1997bolipredmetnénehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v celosti na žalovaného 2/ (poznámka súdu tohto času žalobcu
2/). Po nadobudnutí vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam manželia uhrádzali poskytovateľom
energií platby za spotrebu elektrickej energie a plynu, pričom na základe zmluvy bola žalobkyňa 1/

ako platiteľ tejto spotreby. Rozostavaný rodinný dom bol postavený pôvodnými vlastníkmi A. I. J. a
jeho manželkou A. I. J., avšak bol dokončený za trvania manželstva so žalovaným 2/ (poznámka súdu
tohto času žalobcom 2/). V januári 2014 sa žalobkyňa 1/ od žalovaného 2/ (poznámka súdu tohto
času žalobcu 2/) dozvedela o tom, že nehnuteľnosť už nie je pravdepodobne v kat. nehnuteľností
zapísaná na jeho meno. Následne z kat. portálu na internete zistila, že nehnuteľnosti boli prevedené

kúpnou zmluvou a že sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. D. na základe kúpnej zmluvy, vklad
vlastníckeho práva ktorej bol povolený rozhodnutím pod č. k. V 8460/12 dňa 31.1.2013. V podanej
žalobe zároveň žalobkyňa 1/ uviedla, že žalovaný 2/ (pozn. súdu tohto času žalobca 2/) nedisponoval
rovnopisom kúpnej zmluvy. Žalobkyňa 1/ má zato, že vzhľadom na skutočnosť, že nepodpísala kúpnu
zmluvu, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania
manželstva žalobkyne a žalovaného 2/ (poznámka súdu tohto času žalobcu 2/), teda nemohli byť

nadobudnuté kúpnou zmluvu zo dňa 28.11.2012 žalovaným 1/, pokiaľ je v texte kúpnej zmluvy uvedený
ako predávajúci iba žalovaný 2/. Žalobkyňa 1/ zároveň uvádza, že jej nie sú známe skutočnosti, prečo
v súlade s ust. § 42 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. žalobkyňa ako jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľností
nie je uvedená v texte tejto zmluvy, teda prečo nemá i následne svoj podpis overený na not. úrade,
resp. na príslušnej matrike. Nie je si vedomá tej skutočnosti, že by mala v čase jej uzavretia akúkoľvek

vedomosť o tom, že sa predmetná kúpna zmluva má uzavrieť. Právny úkon – kúpna zmluva, vklad
vlastníckeho práva ktorej bol povolený rozhodnutím pod č. k. V 8460/12 dňa 31.1.2013 je absolútne
neplatným právnym úkonom, pretože ide jednak i simulovaný právny úkon, nakoľko je tu nezhoda
vôle a prejavu, jednak odporuje zákonu, týmto úkonom sa obchádza aj zákon a súčasne je v rozpore
s dobrými mravmi. Po zistení uvedených skutočností podala žalobkyňa 1/ žalobný návrh na určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/130/2014, ktoré
však bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu žalobkyňu 1/. K späťvzatiu žalobného návrhu došlo
v dôsledku tej skutočnosti, že medzi žalobkyňou 1/ a žalovanými 1/ a 2/ (poznámka súdu tohto času
žalobcom 2/) došlo k uzavretiu dohody o urovnaní dňa 8.8.2014. Z obsahu dohody o urovnaní je zrejmé,
že mala byť uzavretá aj riadna zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá bola podpísaná dňa 8.8.2014,

prílohou ktorej bol aj návrh kúpnej zmluvy, avšak k uzavretiu takejto platnej riadnej kúpnej zmluvy do
dňa podania žaloby nedošlo. Žalobkyňa teda namieta platnosť kúpnej zmluvy, a to už z uvedených
dôvodov, ako aj v dôsledku tej skutočnosti, že kúpna zmluva nemohla byť uzavretá na základe skutočnej
vôle žalovaného 2/ (poznámka súdu tohto času žalobcu 2/), pretože sa na takomto obsahu podľa jeho
udania v podstate ústne pred jej písomným vyhotovením nedohol so žalovaným 1/. Nikdy sa taktiež

o takomto právnom úkone v čase jeho spísania so žalobkyňou 1/ nedohodol, navyše jej tvrdil, že mu
nebola odovzdaná kúpna cena. Žalobkyňa 1/ ďalej namieta, že táto kúpna zmluva je absolútne neplatný
právnymúkonomzdôvodu,ženebolauzavretásožalobkyňouakomanželkoužalovaného2/(poznámka
súdu tohto času žalobcu 2/) i keď tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva, teda
nebola uzavretá so všetkými vlastníkmi. Táto zmluva je neplatná teda aj preto, že žalovaní 1/ a 2/ ňou

obchádzali zákon a ich konanie bolo súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa 1/ v podanej
žalobe zároveň uviedla, že má právny záujem na určení neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu,
že bez takéhoto určenia nie je možné, aby v kat. nehnuteľností boli tieto nehnuteľnosti zapísané ako jej
vlastníctvo. Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložila žalobkyňa 1/ súdu rozhodnutie
Správy katastra č. V 8460/2012, výpis LV č. XXXX kat. úz. D., výpis LV XXXX kat. úz. D., znalecký

posudok č. 12/2012, potvrdenie obce Terchová, sobášny list, iné doklady, uznesenie o zastavení konania
č. 14C/130/2014, dohoda o urovnaní, zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, kúpna zmluva ako
príloha zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.12.2016 uviedol, že kúpnu zmluvu zo

dňa 28.11.2012 uzavrel so žalovaným 2/ v dobrej viere, dobromyseľne v presvedčení, že žalovaný
1/ je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, keď žalovaný 1/ bol v kat. nehnuteľností
vedený ako výlučný vlastník už od roku 1997. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že nehnuteľnosti patria do BSM
a z tohto dôvodu napádajú platnosť právneho úkonu, ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
K tvrdeniu žalobkyne, že napadnutá kúpna zmluva odporuje zákonu, zákon obchádza a je v rozpore

s dobrými mravmi, nie je možné sa vyjadriť, nakoľko žalobkyňa toto svoje tvrdenie nekonkretizuje.
Žalovaný 1/ poukázal na tú skutočnosť, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní
zo dňa 8.8.2014, v dôsledku čoho došlo k späťvzatiu žalobného návrhu v konaní 14C/130/2014.
Predmetom dohody o urovnaní bolo vyriešenie sporných otázok a záväzkov súvisiacich s uzatvorenímkúpnej zmluvy dňa 28.11.2012 medzi kupujúcim E. F. a predávajúcim B. B. ako výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. D. za dohodnutú kúpnu cenu 100 tisíc eur. Dohodou
o urovnaní uzavretou účastníkmi dňa 8.8.2014 zanikli medzi účastníkmi všetky doterajšie sporné otázky,

práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.11.2012 medzi predávajúcim B. B.
a kupujúcim Rudolfom Glasnákom. Tieto boli nahradené novým záväzkom, a to povinnosťou žalovaného
E. F. previesť nehnuteľnosti do BSM B. B. a A. B. oproti povinnosti kupujúcich zaplatiť kúpnu cenu 100
tisíc eur. Tento nový záväzok nebol naplnený z dôvod na strane kupujúcich, nakoľko ani v určenej lehote
6 mesiacov do uzavretia budúcej kúpnej zmluvy ani doteraz nevyzvali písomne E. F. k uzavretiu kúpnej

zmluvy. Žalobkyni 1/ uzavretím dohody o urovnaní zanikli všetky doterajšie nároky a práva súvisiace
s napadnutou kúpnou zmluvou a nie je aktívne legitimovaná k podaniu opätovného žalobného návrhu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Zároveň žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobkyňa 1/ nemá na určovacej
žalobe o neplatnosť právneho úkonu naliehavý právny záujem. V prípade určenia neplatnosti sa obnoví
predchádzajúci právny stav a v kat. nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľností by bol opätovne
zapísaný B. B.. Žalovaný 1/ zároveň uviedol, že v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy nastupuje podľa

§ 457 Obč. zákonníka vzájomná reštitučná povinnosť a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal. Teda predávajúci B. B. by bol povinný vrátiť kupujúcemu E. F. sumu
100 tisíc eur. Žalobkyňa ani žalovaný 2/ - jej manžel B. B. za celý čas od uzavretia budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 8.8.2014 až do podaného vyjadrenia nepožiadali žalovaného 1/ o prevod predmetných
nehnuteľností podľa dohodnutých podmienok, t.j. za kúpnu cenu 100 tisíc eur, ktorej žiadosti by bol

žalovaný 1/ vyhovel za predpokladu zaplatenia kúpnej ceny. Všetky sporné otázky, argumenty žalobkyne
1/ uvedené v žalobnom návrhu boli už vyriešené uzavretím dohody o urovnaní, podľa ktorej zanikli práva
a nároky žalobkyne súvisiace s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2012 a boli nahradené novým
záväzkom vyplývajúcim z uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností do BSM
žalobkyne a jej manžela. Vzhľadom k tomu je žalovaný 1/ toho názoru, že žalobkyňa 1/ uzavretím

dohody o urovnaní nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie opätovnej žaloby o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorá otázka bola platne vyriešená dohodou o urovnaní. Popri nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne 1/ žalovaný 1/ namietal aj nedostatok naliehavého právnej záujmu na určovacej
žalobe.

4. Žalobkyňa 1/ podaním doručeným súdu dňa 10.2.2017 zobrala návrh v časti voči žalovanému 2/ späť
a navrhla, aby súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Zároveň navrhla pristúpenie do konania na
strane žalobcu, a to pokiaľ sa týka žalovaného 2/. Prílohou podaného návrhu bolo oznámenie – udelenie
súhlasu.

5. Podaním dourčeným súdu dňa 3.3.2017 žalovaný 1/ poukázal na skutočnosť, že tvrdenia žalobkyne
vo vyjadrení doručeného žalovanému 1/ sú všeobecné, nekonkrétne a navrhol, aby súd uložil žalobkyni
povinnosť doplniť svoje podanie o konkrétne skutočnosti preukazujúce tvrdenia žalobkyne. Zároveň
zdôraznil, že pre prípad, ak súd rozhodne na základe návrhu žalobkyne o vstupe B. B. do konania na
strane žalobcu, pôjde o samostatné procesné spoločenstvo žalobcov, v rámci ktorého žalobcovia robia

právne úkony každý sám za seba.

6. Uznesením zo dňa 30.3.2020 súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2020.

7. Dňa 1.7.2020 bolo súdu doručené podanie žalobcov 1/ a 2/ označené ako zmena petitu žaloby,
v ktorom žalobcovia navrhujú, aby súd určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
v celosti nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. D. rozostavaného rodinného domu,
postaveného na zastavanej ploche a nádvorí C KN parc. č. 3220/161, zastavanej plochy a nádvoria C
KN parc. č. 3220/50 o výmere 45 m2, zastavanej plochy a nádvoria C KN parc .č. 3220/161 o výmere

117 m2, zastavanej plochy a nádvoria C KN parc. č. 3220/162 o výmere 101 m2 a žiadali, aby súd
priznal žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. K podaniu, ktorým žalobcovia navrhujú zmenu petitu žaloby žalobca 2/ uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s tvrdeniami žalobkyne 1/ uvedenými v obsahu jej žalobného návrhu a namietol platnosť

kúpnej zmluvy, všetko z dôvodov uvedených v jej obsahu ako i v dôsledku skutočnosti, že kúpna zmluva
nebola uzavretá na základe jeho skutočnej vôle, pretože na takomto obsahu sa ústne pred jej písomným
vyhotovením nedohodli s pôvodne žalovaným 1/. Nikdy sa o takomto právnom úkone v čase jeho
spísania so žalobkyňou 1/ nedohodol, navyše jej následne tvrdil, že mu nebola odovzdaná kúpna cena.Žalobcovia ďalej namietli, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom i z toho dôvodu,
že nebola uzavretá aj s manželkou žalobcu 2/, i keď sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté
za trvania manželstva. Uvedená zmluva je zároveň neplatná z dôvodu, že sa ňou obchádzal zákon

s poukázaním na skutočnosti uvedené v obsahu žalobného návrhu. Vzhľadom na uvedené navrhujú,
aby súd ako predbežnú otázku posúdil neplatnosť kúpnej zmluvy.

9. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 10.5.2022 uviedol, že relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy a
na ňu nadväzujúci zápis v katastri nehnuteľností bolo možné namietať v zmysle § 40a Obč. zákonníka

v 3-ročnej premlčacej lehote. Pokiaľ sa dotknutý účastník tejto neplatnosti v uvedenej lehote nedovolá,
považuje sa tento právny úkon za platný. Žalobkyňa namieta až neplatnosť zmluvy uzavretej dňa
28.11.2012 uzavretej medzi predávajúcim manželom B. B. a kupujúcim E. F. a nie je zrejmé, z
čoho žalobkyňa vyvodzovala existenciu BSM k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré prevodca B. B.
prevádzal ako výlučný vlastník prevádzaných nehnuteľností. Existenciu vzniku BSM k predmetným
nehnuteľnostiam nepreukazujú žalobcovia ani v podaní zo dňa 1.7.2020. V danom prípade z doterajších

podaní a listinných dôkazov žalobkyne vonkoncom nevyplýva, že môžu byť podkladom pre konanie o
zmenenej žalobe, t. j. či a na základe akých právnych skutočností boli pôvodne nadobudnuté do BSM a
či v súčasnosti po prevode týchto nehnuteľností na dobromyseľného nadobúdateľa možno určiť, že tieto
patria do BSM, ako to navrhujú žalobcovia. Zároveň žalovaný 1/ poznamenal, že žalobný návrh podala
žalobkyňa dňa 25.11.2015, v ďalšom priebehu konania početnými podaniami a zmenami žalobného

návrhu má rozhodujúci podiel na tom, že do dnešného dňa nemohlo byť vo veci rozhodnuté. Medzi
procesné prieťahy patrí aj jej podanie zo dňa 1.7.2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný 1/
navrhuje, aby súd zmenu žalobného návrhu nepripustil, nakoľko takýto nárok môžu žalobcovia uplatniť
v inom, samostatnom konaní a žalobný návrh zo dňa 25.11.2015 pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu zamietol.

10. Uznesením zo dňa 18.4.2023 súd pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalobcu,
a to žalobca 2/ B. B.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2023.

11. Následne súd uznesením zo dňa 11.08.2023 pripustil zmenu petitu žaloby na základe návrhu

žalobcov zo dňa 10.02.2017 keď ustálil, že vzhľadom na stav a priebeh konania, keď do dňa pripustenia
zmeny žaloby nebolo vo veci vykonané ani pojednávanie, neexistujú dôvody pre nepripustenie zmeny.

12. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 08.09.2023, ktoré bolo odročené na žiadosť
žalobkyne 1/ a žalovaného (bez žiadosti žalobcu 2/, ktorý sa predmetného pojednávania nezúčastnil),

ktorý mali záujem na vyriešení veci mimosúdnou dohodou. K mimosúdnej dohode nedošlo aj z dôvodov
nesúhlasu na strane žalobcu 2/.

13. Súd v predmetnej veci následne nariadil pojednávanie na deň 27.10.2023, ktoré vykonal
v prítomnosti žalobkyne 1/, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca 2/ sa na predmetné

pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, lehotu na prípravu pojednávania mal zachovanú. Na
predmetnom pojednávaní súd na návrh žalovaného vykonal výsluch žalobkyne 1/, ktorá zotrvala
na skutočnostiach uvedených v žalobe a následných podaniach, keď uviedla, že nemala vedomosť
o uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalobcom 2/ a žalovaným v čase jej uzatvorenia.

14. Z výsluchu žalobkyne 1/ vyplynulo, že podpísala dohodu o urovnaní z dôvodu, že ju na to nahovárala
I. H. (v tom čase právna zástupkyňa žalobkyne 1/), o vyplatení peňažných prostriedkov žalovaného
žalobcovi 2/ nemá vedomosť. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na
skutočnosti, ktoré už uviedol vo svojich podaniach a navrhol, aby súd vypočul v konaní svedka H. C.,
ktorý bol prítomný pri odovzdávaní sumy 100 000 eur ako kúpnej ceny.

15. Súd v predmetnej veci následne nariadil v poradí tretie pojednávanie na deň 07.12.2023, na ktorom
na základe návrhu žalovaného vypočul žalobcu 2/ a svedka H. C..

16. Z výsluchu žalobcu 2/ vyplynulo, že nemal záujem na uzatvorení kúpnej zmluvy, malo sa jednať

o uzatvorenie zmluvy o pôžičke so záložným právo na nehnuteľnosť, keď žalovaný mal synovi žalobcov
zapožičať peňažné prostriedky, ktorých vrátenie malo byť zabezpečené záložným právom. Kúpnu
zmluvu žalobca 2/ podpísal z dôvodu nátlaku žalovaným. Peňažné prostriedky uvádzané v kúpnej
zmluve neprevzal. Z výsluchu ďalej vyplynulo, že žalobkyňa 1/ nemala o uzatvorenej zmluve vedomosť.17. Z výsluchu svedka H. C. vyplynulo, že žalobkyňa 1/ nemala vedomosť o uzatvorenej kúpnej zmluve,
postupom času sa to pravdepodobne dozvedela. Z výsluchu ďalej vyplynulo, že peňažné prostriedky

v zmysle kúpnej zmluvy boli odovzdané vo výške 50 000 eur žalobcovi 2/ a vo výške 50 000 eur jeho
synovi, ktorý svedkovi peňažné prostriedky odovzdal, aby mu ich strážil. Z výsluchu svedka následne
vyplynulo, že žalobcovi 2/ boli peňažné prostriedky odovzdané až po zatvorení jeho syna do väzenia.

18. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní navrhol, aby

súd zamietol žalobný návrh, alternatívne s tým, že ak vyhovie žalobnému návrhu o určení, že rodinný
dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, aby zaviazal oboch účastníkov k zaplateniu
sumy 100 tisíc eur s úrokom z omeškania od roku 2012 a zaviazal obidvoch k zaplateniu tejto sumy
žalovanému.

19. Súd na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie, pričom na vec aplikoval nasledovné

právne predpisy a zistil nižšie zmienený skutkový stav.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“),
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práva lebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo

opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

23. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

25. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

26. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

27. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.30. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

31. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

32. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom

33. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

34. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním

a udržiavaním.

35.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

36. Podľa § 585 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť
práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky
práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou
formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného

záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

37. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

38. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

39. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

40. Podľa § 7 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj ako „katastrálny zákon“), kataster obsahuje tieto
údaje: c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a

o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú
osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

41. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

42. Podľa Čl. 20 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„Ústava“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie
sa zaručuje.43. Predmetom konania po pripustení zmeny žaloby na základe uznesenia tunajšieho súdu zo
dňa 11.08.2023, č.k. 2C/535/2015-138 je určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie D..

44. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

45. Súd žalobu po pripustení jej zmeny posúdil v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda ide o žalobu o určenie,
či tu právo je alebo nie je. V zmysle tohto ustanovenia naliehavý právny záujem na určení nie je
potrebné dokazovať, iba ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa 1/ v žalobe v zmysle jej zmeny
neodôvodnila naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, avšak z obsahu žaloby je zrejmý.

Žalobcovia sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorej vlastnícke právo je zapísané
v prospech žalovaného, preto právne postavenie žalobcov je neisté, čo je dôvodom pre vyslovenie
záveru, že je v spore daný naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je. Súd poukazuje
na ustálenú judikatúrnu prax, podľa ktorej je naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe
daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom
pre zastabilizovanie vzťahov vyplývajúcich z vlastníctva sporných nehnuteľností a žaloba o určenie
vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych
vzťahoch medzi účastníkmi. Všeobecne podľa judikatúrnych záverov platí, že ak sa žalobca domáha
určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto

iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

46. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 179/2010, žaloba
o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym
prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti

takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom
zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu.

47. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah
strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu legitimáciu má
žalovaný a to aj s ohľadom na námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne 1/ zo strany žalovaného.
Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom

práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej,
t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

48. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii konania súd uvádza, že pre úspech v spore je podstatné,
aby žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti smerovala voči všetkým, ktorí sú
ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností (uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010). Potom pokiaľ
sa týka aktívnej legitimácie v konaní - na strane žalobcov musia vystupovať tí, ktorí tvrdia, že sú oproti
vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností vlastníci spornej nehnuteľnosti, tzn. pokiaľ žalobkyňa

tvrdí, že ona spolu s jej manželom sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti spoločne, keď nehnuteľnosť je
predmetom BSM, sú žalobkyňa 1/ ako aj žalobca 2/ aktívne vecne legitimovaní na podaní určovacej
žaloby.

49. Súd v predmetnom prípade zo sobášneho listu (č.l. 37 spisu) zistil, že žalobcovia uzatvorili dňa

27.09.1990 manželstvo, ktoré do dnešného dňa trvá. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.1997,
ktorej vklad bol povolený dňa 03.10.1997 súd zistil, že počas trvania manželstva uzatvoril žalobca 2/
kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník rozostavaného rodinného
domu na parc. registra „C“ č. 3220/161, zastavaná plocha o výmere 117 m2, obec D., okres Žilina.Súdu nebola predložená predmetná kúpna zmluva, avšak súd považoval uvedené skutkové tvrdenia
v súlade s § 151 CSP za nesporné, keď tieto tvrdenia neboli zo strany žalovaného v konaní rozporované.
Dokonca aj sám žalovaný v konaní potvrdzoval, že žalobca 2/ bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti,

keď opakovane uviedol, že sa jednalo o výlučného vlastníka spornej nehnuteľnosti. Uzatvorenie kúpnej
zmluvy v roku 1997 pritom vyplýva aj z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 6 spisu),
na základe ktorej kúpnej zmluvy bol žalobca 2/ uvedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX. Z platobných dokladov SIPO II. a vkladov hotovosti (č. l. 38 – 42) súd zistil, že žalobkyňa 1/
uhrádzala v období od 2012 – 2014 náklady spojené s užívaním domu.

50.Zkúpnejzmluvyzodňa28.11.2012(č.l.129rubanásl.spisu)súdzistil,žežalobca2/akopredávajúci
odpredal žalovanému ako kupujúcemu rozostavaný rodinný dom na parc. registra „C“ č. 3220/161,
zastavaná plocha o výmere 117 m2, obec D., okres Žilina s kúpnou cenou 100 000 eur.

51. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/130/2014 súd zistil, že žalobkyňa 1/ podala dňa

02.05.2014 žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorej namietala uzatvorenie zmluvy, keď
predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva, pričom ona kúpnu zmluvu
nepodpísala. Z uvedeného dôvodu má za to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon (č. l.
2 pripojeného spisu). Predmetná žaloba bola žalovanému doručená dňa 28.07.2014 a žalobcovi 2/
doručená dňa 17.07.2014 (č. l. 39 pripojeného spisu).

52. Žalobkyňa 1/ v podanej žalobe poukazovala na tú skutočnosť, že nebola účastníčkou zmluvy
o prevode vlastníckeho práva napriek tomu, že predmet prevodu bol súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Podľa jej názoru je to dôvod pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Žalovaný v konaní poukázal na premlčanie uplatneného nároku, keď mal za to, že sa jedná o relatívnu

neplatnosť právneho úkonu, ktorú je nutné namietnuť v 3-ročnej premlčacej lehote. Žalobkyňa žalobu,
ktorá je predmetom tohto konania podala až dňa 26.11.2015, keď kúpna zmluva medzi tretími osobami
ažalobcom2/,nazákladektorejsažalobcastalvlastníkomspornejnehnuteľnostibolauzatvorenávroku
1997, tzn. žalobkyňa namieta neplatnosť právneho úkonu po uplynutí premlčacej lehoty.

53. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného o nepreukázaní tej skutočnosti, že by bola
sporná nehnuteľnosť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd má za to, že uvedená
skutočnosť bola v konaní dostatočným spôsobom preukázaná a to s poukazom na súdu predložený
sobášny list, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ uzatvorili manželstvo dňa 27.09.1990.
V konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že by mali žalobcovia zúžený zákonom určený rozsah

bezpodielového spoluvlastníctva (v zmysle § 143a ods. 1 občianskeho zákonníka), resp. že by si
vyhradili vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva (v zmysle § 143a ods. 2
občianskeho zákonníka), či že by došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu
(§ 148a občianskeho zákonníka). Zo súdu uvádzaných nesporných skutkových tvrdení a predložených
dôkazných prostriedkov vyplýva, že ku kúpe spornej nehnuteľnosti došlo na základe zmluvy zo dňa

16.09.1997, tzn. v priebehu trvania manželstva (7 rokov po uzatvorení manželstva). Potom žalobcovia
v konaní nemôžu preukazovať negatívnu skutočnosť a teda, že by nemali zúžené BSM formou notárskej
zápisnice, či že by nedošlo k zrušeniu BSM rozhodnutím súdu. Žalobcovia v konaní zhodne poukazujú
na skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola kupovaná v priebehu manželstva, keď nikto v konaní
neprodukoval ani len skutkové tvrdenia o tom, že by mala byť vec vylúčená z BSM z dôvodu, že

by na kúpu spornej nehnuteľnosti boli použité napríklad výlučné prostriedky jedného z manželov. Na
základe uvedených nesporných skutočností súd pri aplikácii § 143 občianskeho zákonníka ustálil,
že sporná nehnuteľnosť, ktorá bola kúpená za trvania manželstva, jedným z manželov, keď druhý
manžel v zákonnej 3-ročnej lehote nenamietol neplatnosť predmetného právneho úkonu, je predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne 1/ a žalobcu 2/. Podľa judikátu Najvyššieho súdu

SSR, 5 Cz 51/1973, R 74/1973 platí, že s výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, nemôže žiadny z manželov zo spoločných
prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého manžela.
Ktomusúduvádza,žeajvprípadeuzatvoreniakúpnejzmluvylenjednýmzmanželov(podpisomjedným
z manželov), je takáto zmluva platná a aj napriek jej uzatvoreniu len jedným z manželov, v prípade ak

boli na zaplatenie veci použité čo i len sčasti spoločné prostriedky (nehnuteľnosť bola čo i len z časti
nadobudnutá zo spoločných finančných prostriedkov), vec bude patriť do BSM. Takže aj keď kúpnu
zmluvu podpísal iba jeden z manželov a na liste vlastníctva je zapísaný iba jeden z týchto manželov, patrí
tátonehnuteľnosťobomatedajepredmetombezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Vpredmetnomprípade žalobkyňa 1/ nenamietla platnosť uvedenej kúpnej zmluvy, kúpna zmluva z roku 1997 teda
zostala platná, avšak sporná nehnuteľnosť bola nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Predaj spoločnej nehnuteľnej veci nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. l OZ

vybavovať každý z manželov. Preto ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti
bez súhlasu druhého manžela, je takýto právny úkon považovaný za platný len do času, keď druhý
manžel sa jeho neplatnosti dovolá (§ 40a OZ), pričom dovolať sa musí voči všetkým účastníkom
právneho úkonu (ZSP 6/02 str. 124).

54. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že v prípade neuzatvorenia kúpnej
zmluvy druhým z manželov v prípade, kedy predmetom predaja a kúpy bola vec v bezpodielovom
spoluvlastníctve oboch manželov, má druhý z manželov právo domôcť sa relatívnej neplatnosti tohto
právneho úkonu. Relatívne neplatné právne úkony spôsobujú právne následky totiž len vtedy, keď sa
dotknutá osoba neplatnosti nedovolá. To znamená, že relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená
na vyvrátiteľnej domnienke ich platnosti. Na relatívnu neplatnosť súd neprihliada z úradnej povinnosti

(ako pri absolútnej neplatnosti), ale musí sa jej domáhať dotknutá osoba. Za relatívne neplatné
treba považovať tie právne úkony, ktoré sú postihnuté vadou, ktorú Občiansky zákonník sankcionuje
neplatnosťou a ide o prípady taxatívne vymedzené v ustanovení § 40a OZ. Jedným z možných dôvodov
dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je konanie v rozpore s § 145 ods. 1, 2 občianskeho
zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.

V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Súd ustálil, že predaj nehnuteľnosti nepatrí pod pojem bežná vec a pokiaľ dochádza k predaju domu,
ktorý je v BSM, je kúpna zmluva bez súhlasu jedného z manželov relatívne neplatná. V predmetnom
prípade nastala situácia, kedy sa žalobkyňa 1/ nedovolávala relatívnej neplatnosti právneho úkonu –

kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.1997, ale relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa
28.11.2012. K námietke premlčania súd uvádza, že z obsahu pripojeného spisu zistil, že žalobkyňa
1/ podala žalobu, v ktorej namieta vlastnícke právo žalovaného na základe neplatnej kúpnej zmluvy
zo dňa 28.11.2012, ako aj samotnú neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2012 dňa 02.05.2014.
Na uvedenú žalobu poukázali obe strany tohto sporu, jej podanie bolo v konaní nesporným. Súd

poukazuje na tú skutočnosť, že predmetná žaloba bola obsahovo totožná so žalobou podanou v tomto
konaní. Uvedená žaloba bola žalovanému doručená 28.07.2014 a žalobcovi 2/ dňa 17.07.2014 (č.
l. 39 pripojeného spisu), ktorá skutočnosť vyplýva z pripojeného spisu, avšak uvedené skutočnosti
žalovaný v konaní ani nerozporoval. Sám žalovaný poukázal na následné späťvzatie žaloby žalobkyňou
1/. Námietka relatívnej neplatnosti ako hmotnoprávny úkon musí byť zmluvnej strane, voči ktorej sa

strana námietky dovoláva uskutočnená v 3-ročnej lehote, čo v predmetnom prípade nastalo. Prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, pričom hmotnoprávny úkon žalobkyne 1/,
ktorý úkon vyplýval z obsahu podanej žaloby, ktorou namietala neplatnosť právneho úkonu z dôvodu,
že nebola jeho účastníčkou napriek tomu, že ňou byť mala, ako prejavu vôle adresovanému účastníkom
zmluvného vzťahu – žalovanému a žalobcovi 2/, bol žalovanému doručený dňa 28.07.2014 a žalobcovi

2/ dňa 17.07.2014. Pokiaľ potom kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 28.11.2012, pričom žalovanému
bol doručený hmotnoprávny úkon – námietka neplatnosti kúpnej zmluvy dňa 28.07.2014 (neskôr ako
žalobcovi 2/), je nutné konštatovať, že žalobkyňa 1/ uskutočnila námietku relatívnej neplatnosti právneho
úkonu v 3-ročnej zákonnej lehote. Skutočnosť, že predmetnú neplatnosť nazvala „absolútnou“ nemôže
mať vplyv na platnosť a účinnosť ňou uskutočneného hmotnoprávneho úkonu, keď z obsahu uvedeného

úkonu jednoznačne námietka neplatnosti právneho úkonu spolu z dôvodom neplatnosti vyplýva, tzn.
žalobkyňa 1/ nemusela pri namietaní neplatnosti právneho úkonu právne špecifikovať, že sa jedná
o námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a občianskeho zákonníka. Súd potom
ustálil, že námietka premlčania zo strany žalovaného bola nedôvodná.

55. Súd teda s poukazom na vyššie zmienené skutočnosti, vzhľadom na uskutočnenú námietku
relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2012, ktorej vklad vlastníckeho
práva bol povolený rozhodnutím pod č. k. V 8460/12 dňa 31.1.2013 a ktorá námietka relatívnej
neplatnosti bola uskutočnená v zákonnej 3-ročnej lehote prejudiciálne skúmal neplatnosť uzatvorenej
kúpnej zmluvy a ustálil, že kúpna zmluva je s poukazom na § 143 občianskeho zákonníka, § 40a

občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.

56. Pokiaľ žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný bol pri kúpe spornej nehnuteľnosti
dobromyseľný, súd uvádza, že v predmetnom prípade nenastala situácia, kedy žalovaný uzatváralzmluvu s nevlastníkom, ale uzatváral zmluvu iba s jedným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Žalovaný
v konaní neprodukoval žiadne tvrdenia o tom, že by ani len nemal vedomosť v zmysle, že predajca
(žalobca 2/) je ženatý, nezaoberal sa možnosťou, že nehnuteľnosť je v BSM manželov. Nie je potom

možné konštatovať, že by vykonal všetky možné zistenia k overeniu potrebných informácií ku kúpe
spornej nehnuteľnosti a bol pri kúpe nedbalý. Avšak ani jeho možná dobromyseľnosť by nemala vplyv na
nastúpenie účinkov dovolanej sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktoré vyplývajú zo zákona. Súd
v tej súvislosti poukazuje na posledné stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021 jednoznačne uviedol, že dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú

alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ
zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú
vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Uvedený
prípad dopadá na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keď ani pri konštatovaní absolútnej neplatnosti
právneho úkonu nie je možné prihliadať na dobrú vieru nadobúdateľa mimo zákonom vymedzených

prípadov.

57. Žalovaný v konaní poukázal na uzatvorenie Dohody o urovnaní zo dňa 08.08.2014 (č. l. 45 - 46
spisu), keď podľa jeho názoru vysloveného v podaní zo dňa 05.12.20196 (č. l. 65 a násl. spisu) jej
uzatvorením predmetom dohody o urovnaní bolo vyriešenie sporných otázok a záväzkov súvisiacich

s uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 28.11.2012 medzi kupujúcim E. F. a predávajúcim B. B. ako výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. D. za dohodnutú kúpnu cenu 100 tisíc eur
(č. l. 66 spisu). Dohodou o urovnaní uzavretou účastníkmi dňa 8.8.2014 zanikli medzi účastníkmi všetky
doterajšie sporné otázky, práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.11.2012
medzi predávajúcim B. B. a kupujúcim E. F.. Tieto boli nahradené novým záväzkom, a to povinnosťou

žalovaného E. F. previesť nehnuteľnosti do BSM B. B. a A. B. oproti povinnosti kupujúcich zaplatiť kúpnu
cenu 100 tisíc eur (č. l. 67 a 68 spisu). K tomu súd uvádza, že dohoda o urovnaní, ako dvojstranný,
prípadne viacstranný právny úkon, musí spĺňať elementárne náležitosti právnych úkonov v zmysle §
34 a nasl.. Z hľadiska určitosti jej obsahu je potrebné vymedziť, ktorý doterajší záväzok sa urovnáva
a nahrádza. Pokiaľ z obsahu dohody o urovnaní nemožno jednoznačne abstrahovať, ktoré sporné

alebo pochybné práva sú predmetom urovnania, resp. či vôľa zmluvných strán smeruje k urovnaniu
iba niektorých práv, celého záväzkového vzťahu alebo všetkých doterajších záväzkov medzi nimi, je
neplatná pre neurčitosť (§ 37 ods. 1). Popri identifikácii účastníkov, podpismi potvrdenom vyjadrení
ich vôle, ak bola dohoda o urovnaní uzavretá písomne, a riadnom označení predmetu pokonávky,
nevyžaduje Občiansky zákonník pre tento úkon žiadne ďalšie osobitné náležitosti. Účastníci dohody o

urovnaníniesúobjektívnymprávomnijakolimitovanívúpravevedľajšíchdojednaní(accidentalianegotii)
(porovnaj Občiansky zákonník II, 2. vydání, 2019, s. 2215 - 2221: F. Sedlačko). Predmetom urovnania
je ďalej presvedčenie účastníkov o existencii urovnávaného záväzku v čase uzatvárania dohody. Súd
má za to, že predložená dohoda nazvaná ako dohoda o urovnaní nespĺňa náležitosti dohody o urovnaní
v zmysle § 585 občianskeho zákonníka v spojení s § 39 občianskeho zákonníka, keď z uvedenej dohody

nie je možné vyabstrahovať, resp. zistiť, ktorých konkrétnych sporných vecí sa dohoda týka, resp. v čom
strany vidia spornosť vecí, čo je základnou podmienkou uzatvorenia dohody o urovnaní. Pokiaľ nie je
možné jednoznačne určiť, ktoré práva sú sporné, resp. pochybné a čo je predmetom urovnania súd
nemôže konštatovať, že by takáto dohoda spĺňala náležitosti dohody o urovnaní a teda musí konštatovať
jej neplatnosť z dôvodu neurčitosti. K tomu súd uvádza, že z obsahu dohody je možné dospieť k záveru

o uzatvorení inominátnej dohody podľa § 51 občianskeho zákonníka, ktorá bola uzatvorená v súvislosti
s konaním vtedy vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/130/2014, na základe ktorej následne malo
dôjsť k späťvzatiu žaloby. Avšak súd opätovne pripomína, že predmetná dohoda nespĺňa požiadavku
určenia, ktoré práva sú konkrétne medzi účastníkmi sporné a pochybné, k zániku ktorých práv má
dôjsť a majú byť nahradené novými právami v zmysle uvedenej dohody. Iba pomyslenie jednej zo

strán na to, čo malo byť predmetom žaloby podľa žalovaného nemôže v sebe zahŕňať účinky dohody
o urovnaní podľa § 585 občianskeho zákonníka. Rovnako má súd za to, že uzatvorenie inominátnej
dohody podľa § 51 občianskeho zákonníka automaticky v sebe nezahŕňa nastúpenie účinkov podľa
§ 585 ods. 3 občianskeho zákonníka a súd nemôže na takto uzatvorenú dohodu prihliadať zmysle
nahradenia záväzku v súvislosti s uzatvorenou kúpnou zmluvou, ktorej účastníčkou ani žalobkyňa v rade

2/ nebola. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď dohoda o urovnaní nespĺňa náležitosti podľa § 585
občianskeho zákonníka súd ustálil, že na základe takto uzatvorenej dohody nedošlo k zániku práv, ktoré
žalobcoviamali,resp.ichprávožalovaťurčenievlastníckehoprávažalobounasúde.Súdeštepoukazuje
natúskutočnosť,žežalobkyňanamietlarelatívnuneplatnosťkúpnejzmluvyzodňa28.11.2012eštepreduzatvorením inominátnej dohody, keď účinky spojené námietkou relatívnej neplatnosti nastali doručením
žaloby v konaní pod sp. zn. 14C/130/2014, pričom z obsahu podanej dohody nie je zrejmé, čoho
všetkého sa spornosť týkať má, tzn. či sa týka aj namietanej neplatnosti právneho úkonu – uzatvorenej

kúpnej zmluvy. Súd má za to, že celá dohoda je postavená na otázke, či došlo k poskytnutiu peňažných
prostriedkov vo výške 100 000 eur zo strany žalovaného žalobcovi 2/, i keď s odkazom na konanie
toho času vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/130/2014. V konečnom dôsledku súd má za to,
že nikto sa nemôže vopred vzdať svojich práv. Aj Najvyšší súd SR, v rozhodnutí pod sp. zn. 6 MObdo
4/2008 uviedol, že obsahom dohody o urovnaní nemôže byť právo, ktoré má vzniknúť v budúcnosti

(právo podať žalobu na súde na základe predtým uskutočnenej námietky relatívnej neplatnosti, ktorá
v dohode o urovnaní riešená ani nebola). Súd v súvislosti s potrebou riadneho zistenia sporných
skutočností poukazuje na závery Ústavného súdu ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 13/2000 uviedol,
že inštitút narovnania slúži predovšetkým k tomu, aby sa predišlo ďalším sporom, jeho účelom nie je
zistenie, ako sa veci majú, ale odstránenie pochybností tým, že sa pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné
právo vyskytlo, ruší a nahrádza sa záväzkom novým. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu SR, 3 M Cdo 13/2009, súd poukazuje na jeho závery, s ktorými sa stotožnil,
keď sám Najvyšší súd uviedol, že účelom urovnania je odstrániť spornosť alebo pochybnosť, ktorá medzi
účastníkmi je. Je pravdou, že urovnaním môžu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek práva, ktorými
môžu disponovať. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí pritom sám konštatoval, že spornosťou práva
v zmysle § 585 ods. 1 občianskeho zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov

na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu. Súd vyššie v texte uviedol, že z obsahu
dohody o urovnaní maximálne (ktorú skutočnosť podľa názoru súdu ani vo vzťahu k predmetu konania
nie je potrebné preukazovať) vyplýva, že účastníčka zmluvy zobrala na vedomie, že žalovaný poskytol
sumu 100 000 eur, nie je zrejmé však v akej výške - komu (bližšie nižšie v rozsudku), keď mali byť
poskytnuté aj synovi žalobcov, ktorý však nebol účastníkom ani kúpnej zmluvy, ani dohody o urovnaní.

Z obsahu dohody o urovnaní však nevyplýva zánik práva vyplývajúci z uskutočnenej námietky relatívnej
neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy, či oprávnenie domáhať sa svojho práva žalobou na
súde. Je pravdou, že urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ale tiež
celého záväzku, avšak uvedené musí jednoznačne vyplýva z obsahu dohody o urovnaní. Pokiaľ tieto
skutočnosti nevyplývajú, nemôžu nastať účinky urovnania tak, ako to súd už konštatoval.

58. Na pojednávaní konanom dňa 07.12.2023 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v rámci záverečného prednesu navrhol, aby súd zamietol žalobný návrh, alternatívne s tým, že
ak vyhovie žalobnému návrhu o určení, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov, aby zaviazal oboch účastníkov k zaplateniu sumy 100.tisíc eur s úrokom z omeškania

od roku 2012 a zaviazal obidvoch k zaplateniu tejto sumy žalovanému. Súd uvedený návrh žalobcu
posúdil ako prostriedok procesnej obrany s ohľadom na smer vykonávania dokazovania zo strany
žalovaného, ktorý v konaní poukazoval na z jeho strany žalobcovi 2/ poskytnuté peňažné prostriedky
v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy, nie ako na vzájomnú žalobu, keď žalovaný vo svojom návrhu
v rámci záverečnej reči navrhol, aby súd alternatívne pre prípad vyhovenia žaloby zaviazal žalobcov

na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 100 000 eur (takýto návrh by ani nebol
určitý). K tomu súd uvádza, že predmetom konania po zmene žaloby nebola neplatnosť kúpnej zmluvy
(ktorú platnosť súd skúmal iba prejudiciálne), pri ktorej v zmysle § 457 občianskeho zákonníka nastupuje
vzájomná reštitučná povinnosť a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal tak, ako na to poukázal žalovaný vo svojom podaní zo dňa 05.12.2016 v spojení so svojou

záverečnou rečnou uskutočnenou na pojednávaní dňa 07.12.2023, ale určenie vlastníckeho práva.
Pokiaľ potom súd určí, že žalobcovia sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, môže žalovaný uplatniť svoje
právo a vymáhať si vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov avšak od toho, komu ich zaplatil.
V konaní bolo produkovaných mnoho protichodných a nepreukázaných tvrdení, keď všetci účastníci
konania, ako aj svedok H. C. zhodne potvrdili, že žalobkyňa 1/ neprijala od žalovaného žiadne finančné

prostriedky, nebola ani účastníčkou zmluvy. Z výsluchu svedka H. C. pritom vyplynulo, že 50 000 eur zo
sumy uvedenej na kúpnej zmluve (100 000 eur) bolo poskytnutých synovi žalobcov. Z obsahu dohody
o urovnaní tiež nejasne vyplýva, kto konkrétne mal prevziať peňažné prostriedky, keď je v nej uvedené,
že „A. B. prijala informáciu od B. B. o prijatí sumy vo výške 100 000 eur a akceptovala aj vysvetlenie
o použití tejto sumy vo výške 100 000 eur v súlade so záujmom oboch manželov.. A. B. si osvedčila,

že časť finančných prostriedkov bola použitá aj v súvislosti s osobnými problémami týkajúcimi sa syna
K. B.“ (č. l. 45 rub spisu). V konaní boli produkované rôzne tvrdenia o tom, kto predmetnú sumu reálne
získal, nesporné bolo iba to, že uvedená suma nebola poskytnutá žalobkyni 1/. Súd zamietol návrh na
výsluch svedka – syna žalobcov, ktorý je podľa vyjadrení žalobcu 2/ a svedka H. C. tohto času vo výkonetrestu odňatia slobody, keď sa jednalo o návrh žalobcov, pričom však súd takýto výsluch pre úspech
žalobcov v spore považoval za nadbytočný. Súd mal dostatočným spôsobom s poukazom na uvedené
skutočnosti preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, keď

súdprejudiciálnevyslovilneplatnosťkúpnejzmluvy,nazákladektorejbysažalovanýmalstaťvlastníkom
spornej nehnuteľnosti a neprihliadol na dohodu o urovnaní, ktorá podľa názoru súdu nekonštatuje
spornosť,ktorejsadohodamátýkať,nevyplývaznejkonkrétnenahradeniezáväzkuanespĺňanáležitosti
podľa § 585 občianskeho zákonníka. Žalobcovia navrhli výsluch uvedeného svedka, keď súd mal ich
tvrdeniapreúspechvsporedostatočnýmspôsobompreukázané,možnézistenieposkytnutiafinančných

prostriedkov pre úspech v tomto spore nepovažoval za potrebné. K tomu súd však uvádza, že žalovaný
nenavrhol výsluch uvedeného svedka, resp. sa k nemu ani len nepripojil, neargumentoval, prečo by
pre jeho úspech v spore bolo potrebné syna žalobcov vypočuť, na poslednom pojednávaní výslovne
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Keď potom súd mal návrh žalobcov dostatočne preukázaný, zamietol ich návrh na výsluch svedka, K.
B.. Súd k tomu uvádza, že uvedený svedok ani nebol účastníkom spornej zmluvy, peniaze mu mali byť

poskytnuté, avšak nebolo preukázané, či tomu tak reálne bolo a ak áno, tak v akej výške. V konaní
nebolo ani preukázané, že by žalobca 2/ prevzal peňažné prostriedky titulom kúpnej ceny, resp. v akej
výške. Súd však k tomu na záver opätovne zdôrazňuje, že alternatívny návrh žalovaného k zamietnutiu
žaloby súd neposúdil ako vzájomnú žalobu, pričom však v konaní o určení vlastníckeho práva nie je
možné aplikovať postup podľa § 457 občianskeho zákonníka.

59. Napriek konštatovaniu relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2012,
súd uvádza, že z vyjadrení žalobcu 2/ vyplynulo, ktoré skutočnosti potvrdil aj svedok žalovaného – p. H.
C., že kúpna zmluva bola zastieraným právnym úkonom v zmysle § 41a občianskeho zákonníka, keď
v skutočnosti mali strany záujem na uzatvorení zmluvy o pôžičke spolu so zabezpečovacím prevodom

práva ako dissimulovaného právneho úkonu. Svedok H. C. komunikoval so žalovaným pri uzatváraní
zmluvy a podľa jeho tvrdení, mal žalovaný vedomosť o potrebe peňažných prostriedkov syna žalobcov,
ktoré mal žalovaný zapožičať synovi žalobcov a založiť za tým účelom nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobcov. Potom nemohol kúpnu zmluvu považovať za nezastieraný právny úkon. Súd má potom
za to, že spornú kúpnu zmluvu ako simulovaný právny úkon by ani nebolo možné vyhodnotiť ako

platný právny úkon, a to z dôvodu absencie vážnosti vôle. Platí, že ak účastník zmluvy koná tzv.
naoko a takým konaním mieni navonok docieliť určité právne následky, potom sa vôľa konajúcej osoby
objektívne rozchádza s jej vonkajším prejavom, obsiahnutým napr. v písomnej zmluve. K perfektnosti
právneho úkonu je okrem iného potrebné, aby vôľa konajúcej osoby bola nielen slobodná, ale aj vážna,
čo znamená, že úmysel účastníkov právneho vzťahu musí skutočne smerovať k vyvolaniu právnych

účinkov, ktoré sú s jej prejavom spojené. Ak sa simuluje právny úkon, potom sa iba vo vonkajšej forme
takýprávnyúkonpredstiera,avšakkperfektnostiprávnehoúkonuchyba vážnosť vôle. U simulovaného
konania teda absentuje vážnosť vôle, v dôsledku čoho je takto simulovaný právny úkon postihnutý
podľa § 37 ods. 1 OZ absolútnou neplatnosťou. Účastníci zmluvy totiž v predmetnom prípade naoko
uzavreli kúpnu zmluvu, hoci v skutočnosti išlo o zmluvu o pôžičke s prvkami zmluvy o zabezpečovacom

prevodepráva.UvedenúskutočnosťpotvrdilsvedokH.C.,ktorýsámuviedol,žesynžalobcovpotreboval
peniaze,pretobolauskutočnenápôžičkavovýške100000eurformouuzatvorenejkúpnejzmluvynaoko.
Súd má za to, že takýto simulovaný právny úkon by bol i v prípade nenamietania relatívnej neplatnosti
právneho úkonu zo strany žalobkyne 1/ v súlade s § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatný.

60. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá OZ). Ak teda má byť
určitým právnym úkonom urobeným len „naoko", tzv. simulovaným právnym úkonom, zastieraný iný
právny úkon, tzv. disimulovaný právny úkon, je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku

skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takom prípade platí zastieraný právny úkon,
za podmienky, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované
zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu),
bol by tiež neplatný (§ 39 OZ) (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010 zo dňa
30.03.2011). Súd vo vzťahu k disimulovanému právnemu úkonu – zmluve o pôžičke uvádza, že tento by

nemohol byť uzatvorený platne, keď ani nebolo preukázané, že by predávajúcemu, resp. tomu, komu
mali byť peňažné prostriedky zapožičané, neboli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100 000 eur
tak, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, preto pre jej platnosť musí
byť nespochybniteľne preukázané, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov konkrétnejzmluvnej strane. Ako dissimulovaný právny úkon nebola platne uzavretá ani zmluva o zabezpečovacom
prevode práva, nakoľko v rozpore s § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka neobsahovala všetky
náležitosti,ktorézákonpretakútozmluvupožaduje,pričomaninebolauzatvorenásovšetkýmivlastníkmi

nehnuteľnosti. Súd však k tomu uzatvára, že Kúpna zmluva ako taká bola napadnutá relatívnou
neplatnosťou vlastníčky nehnuteľností, ktorá nebola jej účastníčkou.

61. Na záver súd uvádza, že aj s ohľadom na právny záver Ústavného súdu vyslovený v náleze I. ÚS
736/2016, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, preto
sa súd zaoberal podstatnými argumentmi strán produkovanými v konaní.

62. V zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019
predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale

aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe
žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd upravil žalobný petit v súlade s predloženým listom vlastníctva

č. XXXX (č. l. 7 spisu).

63. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Nakoľko súd žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní boli žalobcovia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd žalobcom

ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník,
samostatným uznesením

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).