Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123202577
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123202577.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, v právnom spore žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovaným: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, 2/ Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866,
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanému 1/ zamieta.

II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 895,83 Eur, a to do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a.

IV. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 6,62 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.03.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/

zaplatenia sumy 1 918,68 Eur titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.01.2022 uzatvoril zmluvu o zájazde č.
XXXXX s HYDROTOUR, cestovná kancelária, a. s. za účelom strávenia spoločnej letnej dovolenky
pri mori spolu s manželkou (naposledy boli spolu pri mori pred 14 rokmi). Let bol plánovaný z letiska
Bratislava v sobotu 25.06.2022 o 19.35 hod. Pri pasovej kontrole cestovných dokladov bola zistená
príslušníkmi pasovej kontroly nezrovnalosť v jeho cestovnom doklade a ten mu bol následne odobratý.

Z uvedeného dôvodu mu nebolo umožnené nastúpiť na palubu lietadla. Manželka odmietla pokračovať
v ceste, nakoľko nebolo zrejmé, že bude žalobcovi neskôr umožnené za manželkou vycestovať. Taktiež
vkufri,ktorýmubolvyloženýzlietadlasanachádzaliajmanželkineosobnéveci.Odpríslušníkovpasovej
kontrolysažalobcadozvedel,žejehopasjevmedzinárodnompátraníažesimusívybaviťnovýcestovný
doklad. V pondelok ráno 27.06.2022 opísal priebeh udalosti na ORPZ v Žiline – oddelenie dokladov,
kde bola uznaná chyba pri vydaní cestovného dokladu a bolo mu umožnené bezplatne si vybaviť nový
cestovný doklad, ktorý prevzal v utorok 28.06.2022 o 08.30 hod. Žalobca spolu s manželkou si zakúpili

nové letenky na plánovanú destináciu. Cestnú dopravu z letiska Antalye do Side im zabezpečila za
poplatok cestovná kancelária HYDROTOUR. Generali poisťovňa žalobcovi zamietla poistné plnenie
v zmysle poistných podmienok, pričom následne mu nebolo vyhovené ani Ministerstvom vnútra SR. Po
zamietnutí poistného plnenia žiadal o náhradu škody dňa 25.08.2022, kde mu bola doručená odpoveďso zamietavým stanoviskom. MV SR vo svojej odpovedi uviedlo, že referentka oddelenia dokladov
omylom zaevidovala do systému stratu už vydaného nového cestovného dokladu. V konaní si uplatňuje
dodatočné náklady spojené s oneskoreným príchodom a skrátenou dĺžkou pobytu a to cesta z BA letiska

do Rajeckých Teplíc a späť dňa 29.06.2022 vo výške 60 eur, 2x letenky Viedeň – Antalya vo výške
549,72 eur + 9 eur, platba za cestnú dopravu z letiska F. do hotela C. G. vo výške 70 eur, platba za
taxi z BA letisko na letisko Viedeň v sume 63 eur, skrátená dĺžka pobytu o 4 dni v sume 1 066,96 eur,
psychická, fyzická ujma a strata času 100 eur, spolu suma 1 918,68 eur.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 24.05.2023 (č.l. 44 spisu) uviedol, že žalobca nepreukázal výšku
škody ani nemajetkovej ujmy, náhrady ktorej sa domáha. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že manželka žalobcu
mala platný cestovný doklad a preto jej nič nebránilo vo vycestovaní na zaplatenú dovolenku. Ďalej
zo zabezpečeného stanoviska odboru dokladov Prezídia Policajného zboru vyplýva, že žalobcovi bolo
zabezpečené bezodkladné vydanie nového cestovného dokladu, a to bezodplatne. Zároveň v konaní
namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

4. Podaním zo dňa 04.06.2023 (č.l. 52 spisu) žalobca uviedol, že to, čo sa mu prihodilo na letisku
v Bratislave zobral ako fakt, ktorý sa stal nesprávnym úradným postupom pracovníčky oddelenia
vydávania cestovných dokladov. Oddelenie dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Žiline vo vyjadrení č. ORPZ-ZA-OPP1-144/2022 túto skutočnosť priznáva. Ak si žalovaný (poverený

zamestnanec ministra vnútra SR H. I. I. a Ministerstvo vnútra) myslia, že bezplatné vydanie cestovného
pasu je kompenzáciou, tak s takým názorom nemôže súhlasiť. Za vydanie nového cestovného dokladu
si predsa zaplatil v roku 2018. Podstata celého tohto sporu je predsa vtom, že ak by nemal omylom
zablokovaný cestovný doklad, nebolo by potrebné vybavovať nový cestovný doklad, s manželkou by
sme odleteli, nevznikli by ďalšie náklady, pobyt by bol vyčerpaný a tím pádom ani nemusel podávať

žalobu ohľadom odškodného. Peňažná - materiálna ujma sa dá napraviť, ale psychická ujma ho bude
sprevádzať celý život, pretože to čo zažili a prežívajú s manželkou nepraje nikomu. Na ďalšiu dovolenku
mimo EÚ po týchto skúsenostiach radšej ani nepomyslí a to len vďaka tejto nepríjemnej skúsenosti. V
žalobe podrobne uviedol a vyčíslil všetky dodatočné náklady súvisiace s cestou do rezortu v Turecku
a samozrejme skrátená dĺžka pobytu. V prípade ak by nenastúpili vôbec na dovolenku, pretože aj takú

možnosť zvažovali, tá škoda by bola ešte vyššia, vlastne suma celého zájazdu. Všetky doklady ohľadom
navýšenia dovolenky sú prílohou v žalobe. Pre žalobcu a jeho rodinu je to škoda, strata, peňažná
ujma, ďalšie platby a výdavky za dovolenku, ktorá vznikla z dôvodu chyby povereného zamestnanca
pri vydávaní môjho cestovného dokladu. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného ohľadom manželky, že vraj
mohla ísť sama, nakoľko mala platný cestovný doklad uviedol nasledovné: Naposledy bol s manželkou

pri mori pred 15 rokmi. Naplánovali si spoločnú dovolenku na ktorej chceli spoločne cestovať, zabávať
sa, oddychovať atď.. Hlavný dôvod bol, aby ju strávili spolu. Podstata celej dovolenky bola v tom, že ju
strávia spoločne. Vo vzťahu k označeniu žalovaného 1/ uviedol, že nemá právne vzdelanie a preto žiada
o „doplnenie“ názvu žalovaného: Slovenská republika – Ministerstvo vnútra.

5. Žalovaný 1/ podaním zo dňa 19.06.2023 trval na už vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie. Poukázal na skutočnosť, že žalobca „korigoval alebo spresnil“ označenie žalovaného
subjektu až po tom, čo bola zo strany žalovaného vznesená námietka nedostatku jeho pasívnej
vecnej legitimácie a teda až po tom, čo bol žalobca na túto zásadnú a neodstrániteľnú vadu podania
upozornený.

6. Uznesením zo dňa 11.03.2024, č.k. 2C/25/2023-61 súd pripustil, aby do konania na stranu žalovaných
pristúpil ďalší subjekt a to žalovaný 2/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky.

7. Žalovaný 2/ v reakcii na doručenie žaloby zotrval na námietkach žalovaného 1/ a namietol postup
súdu, ktorým súd pripustil do konania ako žalovaného 2/ Slovenskú republiku. S poukazom na tieto
skutočnosti žalovaný 2/ trval na už vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

8.Žalobcavpodanízodňa07.06.2024zopakovalvkonaníužuvedenéskutočnostiauviedol,ževkonaní

podal novú žalobu, ktoré konanie navrhuje spojiť.

9. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 24.06.2024 opätovne zotrval na už vznesenej námietke nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie. vo vzťahu k dielčím uplatneným nárokom uviedol nasledovné: pohonnéhmoty (nafta) za cestu osobným motorovým vozidlom z Letiska M. R. Štefánika Bratislava do Rajeckých
Teplíc dňa 25.06.2022 a späť dňa 29.06.2022 vo výške 60,- € - v tejto súvislosti žalovaný v 2/ rade
uvádza, že náklady, resp. predmetná suma pohonných hmôt nebola zo strany žalobcu preukázaná

žiadnym dôkazom. Nebolo preukázané uskutočnenie predmetných ciest a jednak ich realizácia tým-
ktorým osobným motorovým vozidlom, pričom žalobca nepredložil listinný dôkaz o úhrade sumy za
pohonné hmoty v ním vyčíslenej sume, 2 x letenky (Viedeň – Antalya) vo výške 549,72 € + 9,- € - v
tejto súvislosti žalovaný v 2/ rade uvádza, že žalobca si vyčíslenú sumu uplatňuje nielen za seba, ale aj
za manželku, čo žalovaný v 2/ rade namieta, nakoľko problém s pasom mal iba žalobca, vzhľadom na

čo žalovaný v 2/ rade už vo svojich vyjadreniach namietal, že manželka žalobcu mala platný cestovný
doklad a preto jej nič nebránilo vo vycestovaní na zaplatenú dovolenku (549,72 € / 2 = 274, 86 €),
platba za dopravu taxislužbou z Letiska M. R. Štefánika Bratislava na letisko Viedeň vo výške 63,- € -
v tejto súvislosti žalovaný v 2/ rade uvádza, že žalobcom uplatnenú sumu na prepravu na viedenské
letisko taxislužbou v ním požadovanej výške namieta s poukazom na účelnosť vynaložených nákladov
za prepravu. Žalovaný v 2/ rade uvádza, že z Bratislavy na letisko do Viedne pravidelne prepravuje

cestujúcich autobusový spoj (jednosmerný lístok pre dospelú osobu vo výške 10,- € } 4 x 10,- € = 40,- €),
skrátená dovolenka o 4 dni predstavujúca sumu vo výške 1.066,96 € - v tejto súvislosti žalovaný v 2/ rade
uvádza, že žalobcom požadovaná suma predstavuje vyčíslenie skrátenej doby pobytu pre dve osoby,
t. j. žalobcu a jeho manželku. Žalovaný v 2/ rade opätovne uvádza, že manželka žalobcu mala platný
cestovný doklad a preto jej nič nebránilo vo vycestovaní na zaplatenú dovolenku. Vzhľadom na uvedené

žalovaný v 2/ rade 5 namieta domáhanie sa výšky sumy predstavujúcej náklady za skrátenú dovolenku
prejehomanželku,nakoľkonauvedenúsumužalobcanemánárok(1.066,96€/2=533,48€),psychická
a fyzická ujma spolu so stratou času za množstvo telefonátov a vybavenie nového cestovného dokladu
vo výške 100,- € - uvedený nárok žalobca nepreukázal. Vo vzťahu k novej žalobe žalovaný 2/ poukázal
na prekážku litispendencie.

10. Tunajší súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 03.10.2024 a to za účasti žalobcu a spoločnej
zástupkyne žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Žalobca v konaní zotrval na už uvedených skutkových
tvrdeniach. Zástupkyňa žalovaného 1/ a žalovaného 2/, keď vo vzťahu k žalovanému 1/ namietla jeho
pasívnu vecnú legitimáciu a vo vzťahu k žalovanému 2/ namietla jeho pristúpenie do konania. Vo

vzťahu k uplatnenému nároku uviedla, že žalovaní zastávajú názor, že žalobca čiastočne zodpovedá
za vzniknutú situáciu, keď v prípade žalobcu žalobca neodovzdal svoj starý cestovný doklad v čase
podania žiadosti o vydanie nového cestovného dokladu, nesplnil si svoju povinnosť. Žalobca nahlásil
stratu cestovného dokladu až pri prevzatí nového cestovného dokladu. Pokiaľ by si žalobca splnil svoju
povinnosť odovzdať cestovný doklad, nemuselo dôjsť k zámene, ktorá pri vydávaní cestovného dokladu

nastala.

11.Súdvovecivykonaldokazovanie,zistilnasledovnýskutkovýstav,naktorýaplikovalzmienenéprávne
ustanovenia.

12. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

13. Podľa § 3 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 4 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone

štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktoromdôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

17. Podľa § 9 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z.z, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej

v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval
o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení
práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu
nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez
ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.

18. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

19. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky

podania žiadosti zostávajú zachované.

20. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

21. Podľa. § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

22. Predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
a to v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z..

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca dňa 25.06.2022 nenastúpil na
plánovanú leteckú dovolenku z dôvodu, že mu bol pri pasovej kontrole cestovných dokladov odobratý
cestovný pas. Uvedená skutočnosť v konaní nebola sporná, pričom vyplýva zo žalobcom predložených
listinných dôkazov. Z dôvodu nenastúpenia na plánovanú dovolenku si žalobca v tomto konaní uplatnil
nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla podľa vyjadrenia žalobcu vo výške 1 918,68 eur, keď

predmetná suma v sebe zahŕňa náhradu vzniknutých nákladov vo výške 1 818,68 eur a nemajetkovú
ujmu vo výške 100 eur.

24. Žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom v konaní predložil Žiadosť o náhradu škody spôsobenú
oddelením dokladov v Žiline zo dňa 25.08.2022 (č.l. 22 spisu), z ktorej vyplýva uplatnenie si náhrady

škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s nenastúpením na plánovanú dovolenku. Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky dňa 17.02.2023 zaslalo žalobcovi vyjadrenie s názvom „Odpoveď na žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ (č. l. 23 spisu), spolu s listom „Žiadosť o náhradu
škody spôsobenú oddelením dokladov v Žiline – Odpoveď“ (č. l. 24 spisu), z ktorého vyplýva, že došlok predbežnému prerokovaniu nárokov v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 513/2004 Z.z.. S poukazom
na tieto skutočnosti po preskúmaní žaloby súd dospel k záveru, že žalobca správne postupoval, keď
požiadal o predbežné prerokovanie nároku a so žiadosťou sa obrátil na Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky ako na orgán konajúci v mene štátu. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody listom zo dňa 25.08.2022, čím splnil podmienku na samotné podanie žaloby vo veci
v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona. Nárok bol prerokovaný v požadovanej výške náhrady škody
1 818,68 eur a v požadovanej výške nemajetkovej ujmy 1000 eur, tzn. nárok vymáhaný v tomto konaní
nie je nad rozsah prerokovaného návrhu.

25. Žalovaný 1/ v konaní namietol pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, pričom žalovaný 2/ namietol
uznesenie súdu o pristúpení žalovaného 2/ do konania.

26.Vovzťahukžalovanému1/súduvádza,ženárokžalobcuvýrokomI.tohtorozsudkuvočižalovanému
1/ zamietol z dôvodu, že sa stotožnil s vyjadrením žalovaného 1/, že v konaní nie je daná jeho pasívna

vecná legitimácia. Je tomu tak preto, že subjektom zodpovedným za škodu, ktorá vznikla nesprávnym
úradným postupom je štát tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. V zmysle § 4 ods.
1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. je Ministerstvo vnútra SR iba subjekt, ktorý za štát v predmetnom
prípade koná.

27. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd uvádza, že ustálil, že je daná jeho pasívna vecná legitimácia
v konaní tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalovaný 2/ namietol uznesenie súdu
o pristúpení žalovaného 2/ do konania, keď mal za to, že žalobca neuskutočnil riadne návrh. K tomu
súd poukazuje na tú skutočnosť, že v súlade s čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú
s prihliadnutím na ich obsah. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.06.2023 vyplýva, že mienil, aby v konaní

ako žalovaný vystupovala Slovenská republika, ktorú v konaní bude zastupovať Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaných, že v súlade s Civilným sporovým
poriadkom nebolo možné predmetný návrh vyhodnotiť ako opravu, či doplnenie, vzhľadom teda na
skutočnosť, že súd prihliada na úkon žalobcu z pohľadu jeho obsahu, bolo nutné vyhodnotiť návrh
žalobcu, ktorým mieni žalovať Slovenskú republiku, ako návrh na pristúpenie účastníka do konania na

strane žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že odmietnutie, či opomenutie
prihliadať na návrh žalobcu by podľa názoru súdu smerovalo k denegatio iustitiae, keď z obsahu žaloby
v spojení s podaním zo dňa 04.06.2023 jednoznačne vyplýva, že žalobca si uplatňuje náhradu škody
v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca žiadal o predbežné

prerokovanie škody, ktorú žiadosť zaslal priamo Ministerstvu vnútra SR, ktoré žalobcovi na žiadosť
odpovedalo s tým, že nedospelo k záveru, že nie je oprávnené konať v predmetnej veci, keď nekoná
v rámci svojej právomoci, ale iba ako orgán zastupujúci Slovenskú republiku. Pokiaľ by totiž Ministerstvo
vnútra SR dospelo k záveru, že žalobca koná a označuje nesprávny subjekt, muselo by v súlade s § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. postúpiť vec subjektu príslušnému. Z hlavičky vyjadrenia Ministerstva

vnútra SR (č.l. 23, 24 spisu) pritom vôbec nevyplýva, že koná ako zástupca štátu (keď pritom aj samotné
Ministerstvo vnútra SR má právnu subjektivitu a teda v niektorých veciach koná samé sa seba, v rozsahu
svojej pôsobnosti). Ústavný súd SR v náleze, sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. januára 2017, II. ÚS 675/2016
konštatoval v prípade, kedy súdy zamietli návrh z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalovaného
(označený orgán a nie štát) že ústredný orgán štátnej správy, ktorý v žalobe označil sťažovateľ, nie

je síce orgánom zodpovedným za škodu v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu, nie je teda ani
nositeľom právnej povinnosti a nie je ani pasívne legitimovaný. Už zo samotnej žaloby ale vyplýva, že
sa ňou sťažovateľ domáhal zaplatenia finančnej sumy z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci v súlade so zákonom o zodpovednosti za škodu, pričom
svoj nárok vyvodzoval zo zákona o zodpovednosti za škodu, z ktorého je v súlade s § 1 a § 3

ods. 1 písm. a) zrejmá zodpovednosť štátu, aj keď v žalobe označil za pasívne legitimovaný subjekt
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, teda orgán, ktorý je oprávnený v mene štátu konať.
Uvedenú skutočnosť, preferujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ústavný súd považuje za
podstatnú z hľadiska posudzovania sťažnosti sťažovateľa. Podľa názoru Ústavného súdu pri preferencii
materiálnehoprístupujepotrebnéprihliadaťnaskutočnosť,žežalobcasiuplatňujenárokypodľazákona,

ktorý zodpovednosť prisudzuje iba štátu. V spomínanom náleze Ústavný súd SR dospel k záveru
o potrebe vykonania poučovacej povinnosti súdu pre prípad označenia iba štátneho orgánu, ktorý koná
za štát. V prejednávanej veci žalobca sám označil nový subjekt, ktorý v konaní chcel žalovať, preto
súd nemal dôvod nepripustiť štát ako žalovaného 2/ v tomto konaní. Zdanlivým iba doplnením názvudošlo reálne k označeniu nového subjektu, proti ktorému malo byť zo strany žalobcu vedené konanie,
pričom o takomto pripustení do konania súd musel rozhodovať, keď nezistil dôvody pre nepripustenie
ďalšieho subjektu na strane žalovaného. Súd zároveň uvádza, že nepripustením žalovaného 2/ do

konania by bolo žalobcovi znemožnené uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá mu podľa jeho názoru
vznikla v súvislosti s nesprávnym úradným postupom príslušného orgánu verejnej moci, čo by viedlo
k denegationis iustitiae. Súd na záver k pasívne vecne legitimovaným v konaní poukazuje na rozpor
v tvrdeniach žalovaných, ktorí na jednej strane uvádzajú, že nie je v konaní možné ako pasívne vecne
legitimovaného označovať žalovaného 2/, avšak zároveň namietajú prekážku litispendencie vo vzťahu

ku konaniu vedenému na tunajšom súdu pod sp. zn. 42C/52/2024, kde žalobca je totožný ako žalobca
v tomto konaní a žalovaný je totožný so žalovaným 2/ v tomto konaní. Je zrejmé, že predmetný návrh
podal žalobca z dôvodu opatrnosti tak, aby sa dopracoval k náhrade škody, za ktorú zodpovednosť
znáša žalovaný 2/.

28. S poukazom na tú skutočnosť, že v konaní bolo preukázané uplatnenie zodpovednosti voči

žalovanému 2/, ktorý zodpovednosť znáša titulom zákona č. 514/2003 Z.z., po tom, čo zo strany žalobcu
došlo k podaniu návrhu na predbežné prerokovanie škody s tým, že zo strany žalovaného 2/ nedošlo
k uspokojeniu vzniknutej škody, má súd za to, že vo veci je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného
2/.

29. Pri vyhodnocovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúceho z nesprávneho
úradného postupu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. sa súd zaoberal v prvom rade tým, či je
daný základ nároku. Vo vzťahu k základu uplatneného nároku súd považuje na nesporné, že žalobca
spolu s jeho manželkou dňa 25.06.2022 nenastúpili na vopred zaplatenú dovolenku z dôvodu odobratia
cestovného pasu žalobcovi pri pasovej kontrole, tzn. už priamo pred nastúpením na let. Žalobca v konaní

opísal priebeh vydávania nového cestovného dokladu, ktoré skutočnosti žalovaní nerozporovali, pričom
uvedené skutočnosti sú zhodné s vyjadrením žalovaného 2/ v reakcii na predbežné prerokovanie
nároku (č.l. 24 spisu). Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalobca dňa 24.01.2018 požiadal
na oddelení dokladov ORPZ v Žiline o vydanie nového cestovného dokladu. V predmetný deň
žalobca nemal so sebou pôvodný (už neplatný) cestovný pas, napriek uvedenej skutočnosti referentka

oddelenia dokladov žiadosť o vydanie nového cestovného dokladu prevzala. Žalobca sa následne
dňa 14.02.2018 dostavil na oddelenie dokladov za účelom prevzatia nového cestového dokladu.
Z dôvodu, že žalobca nedisponoval starým cestovným dokladom, spísal s referentkou oddelenia
dokladov písomnou označenú ako „Oznámenie o strate, odcudzení, poškodení alebo zničení dokladu“,
kde žalobca uviedol, že starý cestovný doklad stratil. Z vyjadrenia žalovaného 2/ zo dňa 17.02.2023

zaslaného žalobcovi ako odpoveď na predbežné prerokovanie nároku zhodne s tvrdením žalobcu
vyplynulo, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď „referentka oddelenia dokladov v ten istý
deň, t.j. 14.02.2018 omylom zaevidovala do systému stratu už vydaného nového cestovného dokladu
č. BA4442732“ (č.l. 24 rub spisu). Je teda zrejmé, že omyl referentky oddelenia cestových dokladov
bol žalovanému 2/ známy, keď na túto skutočnosť sám poukázal. Takéto konanie je jednoznačne nutné

posudzovať ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorého príčinou bol vznik
škody žalobcovi v súvislosti s odobratím cestovného pasu označeného nesprávne ako neplatný. Súd
má po tom za to, že v konaní bol nesporne preukázaný základ nároku, keď žalovaní v konaní ani
nerozporovali nesprávny úradný postup uskutočnený zo strany referentky oddelenia dokladov OR PZ
v Žiline, ktoré pôsobí pod Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

30. Žalovaní v konaní namietali, že pokiaľ by žalobca v deň, kedy požiadal o vydanie nového cestovného
dokladu, t.j. dňa 05.02.2018 referentke oddelenia dokladov odovzdal svoj starý cestovný pas, nemuselo
dôjsť k chybnému kroku referentky, preto sú toho názoru, že žalobca je spoločne zodpovedný spolu
so žalovaným 2/. S uvedeným názorom sa súd nestotožňuje. Žalovaný 2/ v odpovedi na predbežné

prerokovanie nároku poukázal na čl. 28 ods. 1 písm. h) nariadenia P PZ č. 77/2014, z ktorého vyplýva,
že „zamestnanec pri príjme žiadosti o vydanie cestovného pasu, ak občan požiada o vydanie ďalšieho
cestovného pasu, skontroluje skôr vydaný cestovný pas, údaj o ňom a o jeho stave, platný cestovný
pas sa neodoberá“. Z vyjadrenia žalobcu, ako aj zo spisového materiálu žalovaného 2/ (uviedol sám
žalovaný 2/ v odpovedi na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku) vyplýva, že zamestnanec prevzal

žiadosť o vydanie cestovného dokladu a to aj bez predloženia starého cestovného dokladu, potom
takéto konanie nie je možné preniesť na vrub žalobcu. Pokiaľ referentka oddelenia cestovných dokladov
nekonania v zmysle citovaného nariadenia, opätovne je nutné uviesť, že ona sama konala v rozpore so
stanoveným úradným postupom, pričom zodpovednosť za takéto jej konanie nie je možné prenášať nažalobcu. Žalobca pri prevzatí nového cestovného dokladu poukázal na skutočnosť, že starý cestovný
doklad stratil, referentka nepovažovala takýto postup žalobcu za nesprávny a iba spísala oznámenie
o strate. Až z dôvodu jej nesprávneho konania (zaevidovania platného cestovného pasu ako neplatného)

došlo k spôsobeniu škody u žalobcu, keď z uvedeného dôvodu bol žalobcovi odobratý cestovný
pas a nebolo mu umožnené nastúpiť do lietadla za účelom využitia plánovanej a vopred zaplatenej
dovolenky. Súd teda konštatuje, že zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu v zmysle § 9 zákona č.
513/2004 Z.z. je daná, pričom žalobca nezodpovedá za nesprávne konanie (nesprávny úradný postup)
referentky oddelenia dokladov ORPZ v Žiline a to ani čiastočne. Súd k tomu ešte uvádza, že pokiaľ bolo

povinnosťou príslušnej referentky už pri prevzatí žiadosti odovzdať starý cestovný pas, či nahlásiť jeho
stratu, bolo jej povinnosťou odmietnuť prijatie žiadosti o vydanie nového cestovného dokladu, avšak
takýto postup sama nezvolila.

31.Vtejtosúvislostijenutnézároveňpoukázaťnaskutočnosť,žežalovanívkonanínespochybnilizáklad
nároku žalobcu, keď sami tvrdili, že je potrebné prihliadnuť aj na čiastočnú zodpovednosť žalobcu pri

pochybení zamestnanca oddelenia dokladov.

32. Z vyššie uvedených právnych záverov súd vychádzal pri priznaní náhrady škody vyplývajúcej
z nesprávneho úradného postupu tak, ako žiadal žalobca a žalobný nárok žalobcu považoval v základe
za odôvodnený.

33. Predmetom sporu v zmysle podanej žaloby je náhrada škody, ktorá pozostáva z nárokov
vynaložených zo strany žalobcu, ktoré by vynaložené neboli, nebyť nesprávneho úradného postupu, za
ktorý zodpovednosť nesie žalovaný 2/.

34. Žalobca si v konaní uplatnil škodu vo výške 1 818,68 eur pozostávajúcu zo sumy 60 eur ako nákladov
za cestu automobilom z Bratislava letisko do Rajeckým Teplíc a späť dňa 25.06.2022 a 29.06.2022
(nafta), sumy 549,72 eur + 9 eur ako náklady spojené s letenkami Viedeň – Antalya dňa 27.06.2022,
suma 70 eur ako platba za cestnú dopravu z letiska Antalya do hotela C. G. dňa 27.06.2022, suma
63 eur ako platba za taxi z Bratislava letisko na letisko Viedeň dňa 29.06.2022, suma 1 066,96 eur

zodpovedajúca skrátenej dĺžke pobytu o 4 dni. Žalobca si zároveň uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške
100 eur. Náhrada škody a nemajetkovej ujmy teda predstavuje sumu 1 918,68 eur.

35. Súd v konaní posúdil výšku škody vzniknutej žalobcovi a ustálil, že túto mu je potrebné priznať
v rozsahu 895,83 eur. Za dôvodné súd považoval náklady vo výške ceny letenky a miestenky, ktoré si

musel žalobca dodatočne zakúpiť za účelom dopravy sa do dovolenkovej destinácie dňa 29.06.2022
(zakúpená dňa 27.06.2022), ktorá suma predstavuje 274,86 eur (letenka, č.l. 16, 18 spisu) + 4,50 eur
(miestenka, č.l. 16, 17 spisu). V tejto súvislosti si žalobca uplatnil náhradu za dve letenky spolu vo výške
549,72 eur a náhradu za dve miestenky vo výške 9 eur, keď však súd konštatuje, že má za to, že
žalobcovi vznikla škoda nenastúpením na už zaplatený let a s tým súvisiaca nutnosť zakúpenia si novej

letenky a miestenky, pričom nič nebránilo manželke žalobcu, aby ona sama na pôvodný let nenastúpila.
Súd je toho názoru, že za odôvodnenú škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom, za ktorý zodpovedá štát, je možné považovať iba škodu, ktorá vznikla samotnému žalobcovi,
nie jeho manželke. Nenastúpenie na dovolenku zo strany manželky žalobcu bolo jej dobrovoľné
rozhodnutie a samotná nová príčina vzniku škody. Súd má za to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a potrebou kúpenia novej letenky manželke žalobcu, keď táto mohla
sama nastúpiť do lietadla, v ktorom nástupe jej nebolo bránené. Vzťah príčiny a následku musí byť
priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej
by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa

podieľananepriaznivomnásledku,oktoréhoodškodnenieide,alemusíísťopríčinupodstatnú. Tvrdenie
žalobcu, že manželka by nebola schopná sama sa dopravovať v rámci destinácie a podobne, súd
považovalzaúčelové,keďžalobcavkonanísámuvádzal,žedovolenkumalisprostredkovanúcestovnou
kanceláriou, ktorá zabezpečovala tranzit ako aj všetko s tým súvisiace v cieľovej destinácii. Manželka
žalobcu mala na palube (zaplatený) svoj kufor, ktorý jej vydali iba na jej požiadanie. Tvrdenie, že vo

svojom kufri nemala svoje veci súd považoval za nepreukázané a podľa názoru súdu aj neodôvodnené.
Je pravdou, že nebolo možné vopred predvídať, či a kedy sa žalobca za manželkou na dovolenku
dopraví, avšak v konaní vyplynulo, že tomu tak bolo už o pár dní (dovolenka pritom bola v rozsahu 12
dní). Práve nastúpenie na dovolenku iba zo strany manželky a následné nastúpenie zo strany manželaby bolo možné podľa názoru súdu považovať za spôsobenie väčšej ujmy u žalobcu, keď tento by bol
vstaveneistoty,čidovolenkusmanželkoustrávi,alebonie,keďmanželkabynanehovdestináciičakala.
Manželka žalobcu sa dobrovoľne rozhodla zostať doma, súd je však toho názoru, že za takéto konanie

nemôže zodpovedať bez ďalšieho žalovaný 2/, keď by to smerovalo k rozširovaniu zodpovednosti nad
rámec zákona aj na osobu, ktorej priamo škoda nesprávnym úradným postupom nevznikla. Pokiaľ si
teda žalobca uplatnil v súvislosti so zakúpením leteniek sumu 549,72 eur, súd mu priznal iba sumu
274,86 eur ako škodu, ktorá mu vznikla nutnosťou zakúpenia novej letenky. Žalobca si k tomu uplatnil aj
sumu 9 eur predstavujúcu dve miestenky, z ktorej sumy mu súd ako odôvodnenú vzniknutú škodu priznal

4,50 eur (zakúpená jedna miestenka). Žalobca si v konaní ďalej uplatnil sumu 70 eur (č.l. 16 spisu) ako
transfér z letiska Antalya do hotela C. G. dňa 29.06.2022 (zakúpený dňa 27.06.2022), ktorú sumu mu
súd ako dôvodnú a preukázanú priznal. Je zrejmé, že žalobca bol nútený zabezpečiť si prepravu z letiska
do hotela, za ktorú síce už raz zaplatil, ale ktorú nevyužil. Potom nové, s prepravou súvisiace náklady
je nutné stotožniť so škodou, ktorá mu vznikla konaním, za ktoré je zodpovedný žalovaný 2/. Žalobca
si v konaní ďalej uplatnil náhradu škody vo výške platby za taxi službu z letiska Bratislava na letisko

Viedeň dňa 29.06.2022 vo výške 63 eur (č.l. 15 spisu). Žalovaní v konaní namietali uvedenú sumu, keď
poukázali na skutočnosť, že žalobca mohol využiť lacnejšiu autobusovú dopravu. K tomu súd uvádza,
že nebolo povinnosťou žalobcu hľadať najlacnejšiu dopravu a to i napriek tomu, že súd skúma výšku
škody. Žalobca sa nedobrovoľne dostal do situácie, kedy bol nútený vôbec riešiť prepravu, ktorú už mal
raz zaplatenú a vybavenú cestovnou kanceláriou, je potom úplne dôvodné hľadať najpohodlnejšiu formu

prepravy. Žalovaní pritom v konaní ani len nepreukázali svoje tvrdené skutočnosti, že iný typ prepravy
by bol lacnejší, či že v rozhodnom čase vôbec bolo možné využiť iný typ prepravy. Potom súd vyhodnotil
nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 63 eur ako dôvodný a v konaní preukázaný. Okrem vyššie
zmienených čiastkových nárokov si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 1 066,96 eur, ktorý by
mal predstavovať náklady za skrátenú dĺžku pobytu v rezorte o celé štyri dni. Žalobca k uvedenému

nároku predložil Potvrdenie o nevyčerpaných službách spoločnosti HYDROTOUR, cestovná kancelária,
a.s., z ktorého potvrdenia vyplýva, že žalobca a jeho manželka nevyužili časť uhradených služieb a to :
2x letenka, ubytovanie pre 2 osoby na 4 noci, transfer letisko – hotel, spolu vo výške 1 066,96 eur. K tomu
súd tak, ako už uviedol vyššie uvádza, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorá vznikla jeho
osobe z dôvodu odobratia cestovného dokladu a s tým súvisiacou nemožnosťou nenastúpenia na let (a

plánovanú dovolenku). Preto náklady za nevyčerpanie služieb zo strany jeho manželky súd nepovažoval
zaškoduvzniknutúvpríčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupom,zaktorýzodpovedážalovaný
2/. Zároveň súd k potvrdeniu cestovnej kancelárie uvádza, že žalobcovi priznal náhradu škody, ktorá
mu vznikla v podobe nutnosti zaplatenia novej letenky a transferu letisko – hotel, potom nie je možné,
aby súd priznal žalobcovi aj tie náklady, ktoré pôvodne zaplatil, pretože by mu ich (v rôznych výškach),

priznal dvakrát. Škoda žalobcovi vznikla tým, že musel opätovne (po tom, čo už raz uvedené náklady
uhradil) tieto náklady vynaložiť znovu. Preto súd nemohol žalobcovi priznať sumu 1 066,96 eur tak,
ako vyplýva z potvrdenia o nevyčerpaných službách. Súd však uvádza, že sa stotožňuje s tým, že
žalobcovi vznikla škoda nevyužitím už zaplateného pobytu v rozsahu 4 dní (25.06. – 29.06.2022), ktoré
by využil nebyť nesprávneho úradného postupu, za ktorý zodpovedá žalovaný 2/. Zo zmluvy o zájazde

(č.l. 3 spisu) vyplýva, že žalobca pri využití zľavy 25 eur pre jednu osobu (bonus za osobu na lôžku)
uhradil za 4 dni sumu 365,47 eur (ubytovanie pre jednu osobu na 12 dní: 1 121,40 eur, tzn. za 4 dni:
373,80 eur, t.j. 1 121,40/12x4, z toho odpočítaná zľava 8,33 eur vyčíslená za 4 dni zo sumy zľavy 25
eur pri 12-tich dňoch, t.j. 25/12x4). Súd žalobcovi priznal náhradu škody vo forme zaplateného, ale
nevyčerpaného ubytovania za 4 dni vo vzťahu k jeho osobe, ktorá suma predstavuje 365,47 eur. Okrem

toho súd priznal žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla vo forme zbytočne zaplateného poistenia za 4 dni,
ktoré vyplýva zo Zmluvy o zájazde. Žalobca vo vzťahu k poistnému uhradil 54 eur za dobu 12 dní,
tzn. pri 4 dňoch uvedená suma poistného predstavuje 18 eur (54/12x4). Pokiaľ zo Zmluvy o zájazde
vyplývajú aj ostatné náklady, ktoré žalobca uhradil (servisný poplatok, palivový poplatok, individuálny
transfer), jedná sa o sumy, ktoré boli žalobcovi priznané v rámci škody, ktorá mu vznikla nutnosťou

uhradiť ďalšiu letenku a ďalší transfer. Žalobca si v konaní napokon uplatnil sumu 60 eur ako naftu
– palivo využité pri ceste automobilom z Bratislava letisko – Rajecké Teplice a späť, ktorú sumu súd
žalobcoviakonepreukázanúnepriznal.Jepravdoutvrdeniežalobcu,žesanejakomuseldopraviťvrámci
uvedenej cesty, avšak súd môže priznať len takú škodu a v takej výške, ktorú má za preukázanú.
Žalovaný 2/ predmetnú sumu ako nepreukázanú rozporoval, napriek uvedenej skutočnosti žalobca na

preukázanie svojich tvrdení o vzniknutej výške škody neprodukoval žiadne dôkazy, nenavrhol vykonať
žiadne dokazovanie. S poukazom na tieto skutočnosti súd žalobcovi náhradu škody vo výške 60 eur
predstavujúcu náklady za cestu automobilom dňa 25.06.2022 a 29.06.2022 nepriznal.36. Okrem vyššie uvedenej náhrady škody si žalobca uplatnil v konaní aj nemajetkovú ujmu vo výške
100 eur. Súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a to v súlade s §
17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom túto ujmu
nie je možné uspokojiť inak. Súd pri priznávaní náhrady škody neprihliadol na tú skutočnosť, že
škoda vznikla aj manželke žalobcu, keď konštatoval, že manželka žalobcu dobrovoľne nenastúpila na
zaplatený pobyt. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy je súd toho názoru, že tu už je nutné
prihliadnuť na tú skutočnosť, že žalobca šiel s manželkou na dovolenku po 15-tich rokoch, bola to

plánovaná a vytúžená dovolenka, pričom žalobca s manželkou nechodieva na dovolenky pravidelne.
Potom je možné konštatovať, že situácia, aká žalobcovi vznikla, spôsobila žalobcovi neprimeraný
stres a zaťaženie, ktoré predstavujú závažnú psychickú ujmu a do budúcna mu môže vzniknúť obava
v súvislosti s možnými problémami na letisku. Ujma, ktorá žalobcovi vznikla sa súdu javí natoľko
závažná, že je nutné žalobcovi priznať nemajetkovú ujmu v ním žiadanej výške, tzn. vo výške 100 eur.
Samotné okolnosti, za ktorých došlo k vzniku ujmy u žalobcu boli nepríjemné, nečakané, u žalobcu

museli vyvolať obavy, strach, nepríjemné pocity čo sa deje a ako to skončí. Následky, ktoré žalobcovi
vzniknú môžu predstavovať strach cestovať, vôbec riešiť akúkoľvek dovolenku. Žalobca bol po dobu
najmenej 4 dní vo veľkom strese, ktorý bol spôsobený ako samotným odobratím cestovného pasu na
letisku, oznámením, že nemôže vycestovať, tak aj následným riešením tohto problému, tzn. či a kedy sa
mu podarí získať nový cestovný pas, či ešte získa letenky, transfer a či vôbec nastúpi na dovolenku. Aj

samotná dovolenka po nastúpení už nemohla byť v takej atmosfére, akou by bola, keby problémy, ktoré
u žalobcu nastali, nenastali. V tomto smere je nutné konštatovať, že bol uskutočnený neprimeraný zásah
do osobnostnej sféry žalobcu. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil
nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Výška náhrady v peniazoch je voľne vyjadriteľná súdom,
ktorý sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská. „Ústavní soud připomíná, že citovaná zákonná úprava

ponechává na obecných soudech, aby v každém jednotlivém případě a s přihlédnutím k jeho okolnostem
buď toliko konstatovaly porušení práva, či nadto přiznaly náhradu nemajetkové újmy v penězích (ve
výši přiměřené danému případu). Toto posouzení však zásadně spadá do pravomoci obecných soudů
a Ústavní soud nemůže - pouze na základě event. vlastního subjektivního názoru - toto posouzení
přehodnocovat a nahrazovat jej posouzením vlastním. Tím by totiž Ústavní soud atrahoval na sebe

roli obecného soudu a zasahoval by do nezávislosti soudů obecných; to mu však nepřísluší, neboť
ex constitutione není další instancí obecného soudnictví, nýbrž je výlučně soudním orgánem ochrany
ústavnosti (srov. čl. 83 Ústavy). Ústavní soud je pouze oprávněn ověřit, zda toto posouzení obecných
soudů není výrazem libovůle či svévole, a zda v něm nelze shledat prvek zjevného excesu." Súd je
potom toho názoru, že žiadaná nemajetková ujma vo výške 100 eur je vzhľadom na skutočnosť, po akom

dlhom čase žalobca na dovolenku vôbec šiel, vzhľadom na závažnosť a okolnosti, za ktorých k ujme
došlo a závažnosť následkov, ktoré mu ujma spôsobila adekvátna a predstavuje primeranú nemajetkovú
ujmu v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že výrokom II. tohto rozsudku priznal žalobcovi

náhradu škody vo výške 795,83 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 eur, spolu sumu 895,83
eur a vo zvyšku žalobu výrokom III. tohto rozsudku zamietol.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní.

41. Vo vzťahu k žalovanému I. súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, preto je nutné konštatovať plný
úspechžalovanéhoI.vkonaní.SpoukazomnatietoskutočnostisúdpriznalžalovanémuI.vočižalobcovi
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovanému II. súd uvádza, že predmetom
konania bolo zaplatenie sumy 1 918,68 eur. Súd žalobcovi priznal voči žalovanému II. sumu 895,83 eur.

Procesný úspech žalobcu je teda 46,69 % (895,83 eur/1918,68 eur x 100 %) a jeho neúspech je 53,31
%. Úspech v spore je potom nutné pripísať žalovanému II., keď žalobca bol vo väčšej miere neúspešný.
Čistý úspech žalovaného II. bol teda v rozsahu 6,62 % úspešný (53,31 % - 46,69 %). Preto súd zaviazalžalobcu výrokom IV. rozsudku na náhradu trov konania žalovanému II. v rozsahu 6,62 %. O výške
náhrady trov rozhodne súdu po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.