Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115217812
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1115217812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, D., právne zast. Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Lermontovova 14, IČO: 36 860 018, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast. JUDr. Felix
Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie
14.070 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k.
B1-11C/125/2015-265 zo dňa 24.05.2024 v znení opravného uznesenia č.k. B1-11C/125/2015-295 zo

dňa 04.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca (ako
postupník pôvodného žalobcu A. E.) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14.070 eur s
príslušenstvom z titulu neuhradenia požadovaného poistného plnenia vyplývajúceho z povinného
zmluvného poistenia (výrok I.) a vyslovil, že žalovanému proti žalobcovi patrí právo na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie, v znení opravného uznesenia, súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 5
ods. 1 písm. h), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z.z.“), ust. § 153 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) a vecne s poukazom na vykonané dokazovanie tým, že medzi stranami nebolo sporné, že

dňa 23.07.2013 v neskorých večerných hodinách bola zo strany OR PZ Pezinok preverená škodová
udalosť v lokalite medzí Vištukom a Báhoňom, pri ktorej malo vozidlo Opel Sintra, EČV: F., ktoré v
rozhodnom čase šoférovala G. B. (ďalej aj ako „poistené motorové vozidlo“), naraziť do ľavého boku
motorového vozidla E. XXXX, EČV: E. (ďalej aj ako „poškodené motorové vozidlo“), ktoré v rozhodnom
čase šoféroval D. E.. Účastníci škodovej udalosti spísali na mieste záznam, podľa ktorého motorové
vozidlo Opel oškrelo ľavý bok vozidla BMW, ktoré následne odhodilo do stromu (ďalej aj ako „škodová
udalosť“ alebo „dopravná nehoda“). Majiteľom vozidla BMW bola v čase škodovej udalosti spoločnosť

MULTIMEDIA KING s.r.o. a držiteľom vozidla Opel bol A. H., ktorý mal vozidlo povinne zmluvne poistené
u žalovaného. Za opravu poškodeného motorového vozidla vystavila spoločnosť Autoservis SPIRIT,
s.r.o. poškodenému dňa 02.10.2013 fa č. FV2013001 na sumu 11.670 eur a za požičanie náhradného
vozidla vystavil dodávateľ I. F. J. poškodenému dňa 02.10.2013 fa č. 10130001 na sumu 2.400 eur,ktorú celkovú pohľadávku vo výške 14.070 eur si uplatnil poškodený voči žalovanému v zmysle ust.
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a žalovaný túto pohľadávku odmietol uhradiť. Poškodený dňa
11.11.2013 postúpil svoju pohľadávku na pôvodného žalobcu (A. E.) a pôvodný žalobca pohľadávku dňa

15.03.2018 postúpil na žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval aj to, že medzi stranami bolo sporné,
či škoda na poškodenom motorovom vozidle vznikla tak, ako ju opísal poškodený, resp. či škodová
udalosť prebehla tak, ako ju opísal poškodený. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej
inštancie k záveru, že žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol a priebeh škodovej udalosti
v súlade so svojimi tvrdeniami nepreukázal. Súd prvej inštancie pri preukazovaní skutkového stavu

vychádzal najmä zo Znaleckého posudku č. 1/2018 zo dňa 12.01.2018, ktorý na základe uznesenia súdu
prvej inštancie vypracoval znalec K. D. H. (ďalej aj ako „Znalecký posudok č. 1/2018“), v ktorom znalec
uviedol, že z detailného skúmania fotodokumentácie je možno usúdiť, že poškodenia vozidiel, ktoré mali
vzniknúť pri vzájomnom kontakte, nenastali za takých podmienok, ako to opisujú účastníci dopravnej
nehody vo svojich výpovediach, že poškriabania poškodeného motorového vozidla BMW začínajú na
ľavých predných dverách, ktoré „oškretie“ nebolo spôsobené rýchlosťou, akou to popisuje vodička

poisteného motorového vozidla Opel (p. B.), ale za podstatne nižšej rýchlosti, nakoľko zvlnený charakter
oderovej stopy bol vytvorený pružením plechu dverí pri vzájomnom kontakte. Znalec uviedol, že ak by
sa kontakt vozidiel udial podľa výpovedí svedkov, spodná stopa oderu by bola priama a nie vlnitá, z
čoho podľa znalca vyplýva, že vozidlá síce navzájom kolidovali, ale za pomalých rýchlostí do cca 10 km/
h. Znalec ďalej uviedol, že treba zdôrazniť, že vodička B. vo výpovedi uvádza, že zacítila silný náraz,

čomu nezodpovedajú poškodenia poškodeného motorového vozidla BMW ani poškodenia poisteného
motorového vozidla Opel. V prípade, že pri kolízii by došlo ku vzájomnému kontaktu vozidiel aj spätnými
zrkadlami, tak by náraz spätného zrkadla poškodeného motorového vozidla BMW do obrysu poisteného
motorového vozidla Opel zanechal stopu, avšak podľa obhliadky poistené motorové vozidlo Opel žiadne
stopy po kontakte so zrkadlom poškodeného motorového vozidla BMW na karosérii nemalo. Doplnil, že

nakoľko poškodenia poškodeného motorového vozidla BMW sú dosť plytké, kontakt bol len letmý, skoro
so žiadnym vzájomným prekrytím, vozidlá sa navzájom o seba len „obtreli“, ktoré obtretie však nebolo
pri rýchlostiach, ktoré uvádzajú účastníci dopravnej nehody. Ďalej znalec uviedol, že aj poškodenia
poškodeného motorového vozidla BMW nárazom do stromu nezodpovedajú deklarovanému popisu,
miesto dopravnej nehody nie je zamerané na rozmery stromu, do ktorého poškodené motorové vozidlo

BMW narazilo. Z fotografií vyhotovených spoločnosťou A3P s.r.o. je však podľa znalca vidieť, že strom
má priemer minimálne 40 cm a na fotografiách predložených žalobcom je vidieť, že za vozidlom chýbajú
stopy brzdenia poškodeného motorového vozidla BMW pred nárazom do stromu a taktiež nie je vidieť
poškodenie trávy pred poškodeným motorovým vozidlom BMW, nie je „zvalcovaná kolesami“ a spätným
pohybom po náraze; poškodené motorové vozidlo sa podľa fotografií spätne vrátilo/odrazilo cca na dĺžke

40-50 cm. Znalec uviedol aj to, že v prípade, že vozidlo intenzívne brzdilo, malo by na dezéne pneumatík
nalepenú vytrhanú trávu a v prípade, že vozidlo intenzívne nebrzdilo, devastačné poškodenia prednej
časti vozidla nezodpovedajú deklarovanej rýchlosti, ale len nárazovej rýchlosti do cca 25 km/h. Poukázal
na to, že na webe L. je veľa videí z crashových skúšok pri rýchlostiach vyše 40 km/h, kde deformácie a
poškodenia vozidiel sú neporovnateľné rozsiahlejšie (náraz by sa prejavil aj utrhnutím motora a väčšími

poškodeniami v motorovom priestore, nielen poškodením prednej steny a všetkých chladičov). Okrem
vyššie uvedených skutočností znalec popísal aj ďalšie dôvody, pre ktoré nemohlo dôjsť ku škodovej
udalosti tak, ako ju opísali jej účastníci, ktoré svoje zistenia znalec podložil početnými fotografiami
obhliadaných vozidiel. V závere Znaleckého posudku č. 1/2018 pri odpovediach na otázky znalec
uviedol, že (i) účastníkmi dopravnej nehody deklarovaný priebeh nehody je vzhľadom na plausibilitu a

geometrickú kompatibilitu poškodení technicky neprijateľný, (ii) z dôvodu, že poškodenia geometricky
nezodpovedajú popisovanému priebehu dopravnej nehody, nie všetky poškodenia sú spôsobené
vzájomnou kolíziou uvedených vozidiel, (iii) poistené motorové vozidlo Opel narazilo resp. otrelo sa o
ľavý bok poškodeného motorového vozidla BMW, avšak za podstatne nižšej rýchlosti, ako je uvedené
vo výpovediach účastníkov, (iv) poškodené motorové vozidlo BMW následne narazilo do stromu už len

pro forma, ale opäť nie tak, ako je to uvedené, a to aj z dôvodu charakteru poškodenia chladiča vzduchu
poškodeného motorového vozidla BMW, ako aj z dôvodu zanechaných stôp poškodeným motorovým
vozidlom BMW, (v) k stretu uvedených vozidiel prišlo, ale len z dôvodu zanechania vzájomných stôp
na vozidlách, ale podstatne iným spôsobom ako deklarujú svedkovia a za veľmi nízkej rýchlosti, (vi)
pokiaľ ide o poškodenie ľavého spätného zrkadla poškodeného motorového vozidla BMW, je teoreticky

z hľadiska minimálneho výškového prekrytia spätných zrkadiel poškodenie ľavého spätného zrkadla
poškodenéhomotorovéhovozidlaBMWmožné,avšaknezodpovedátomupoškodeniespätnéhozrkadla
poisteného motorového vozidla Opel, (vii) pokiaľ ide o náraz do stromu, z dostupných fotografií nie
je možné 100 % konštatovať, že do uvedeného stromu poškodené motorové vozidlo BMW skutočnenarazilo podľa opisovaného priebehu, nakoľko strom nie je rozmerovo zdokumentovaný a v čase
obhliadky znalcom sa tam už tento strom nenachádzal (bol spilovaný), (viii) fotografie, ktoré poskytol
do spisu právny zástupca žalobcu, nie sú v digitálnom formáte, takže je možné len konštatovať, že

vozidlo sa nachádzalo v polohe „akoby" narazilo do uvedeného stromu, (ix) tomu, že priebeh nárazu do
stromu nebol podľa výpovedí svedkov, nasvedčujú konštatovania znalca uvedené v posudkovej časti
Znaleckého posudku č. 1/2018, (x) poškodenie chladiča vzduchu nezodpovedá nárazu do stromu na
mieste nehody a poškodenie prednej kapoty môže rozmerovo približne zodpovedať nárazu do stromu,
avšak z dôvodu, že strom nie je rozmerovo zameraný, nie je toto možné jednoznačne tvrdiť, ale na

snímkach sa nenachádzajú stopy v tráve po brzdení poškodeným motorovým vozidlom BMW, ktoré
bolo podľa fotografií odhodené spätne cca 40-50 cm, ale v tráve sa pred ním žiadne takéto stopy
pred prednými kolesami nenachádzajú. Ak by poškodené motorové vozidlo BMW narazilo do stromu
v rýchlosti cca 60 km/h, poškodenia a prienik deformácie do prednej časti poškodeného motorového
vozidla a do motorovej časti by bol neporovnateľne väčší, nakoľko tento priestor by tvoril celú nárazovú
zónu a tlmil by celý ráz (takpovediac najmäkšie miesto vpredu) a ak by náraz bol s prekrytím aj v

oblasti krajov vozidla (teda blatníkov), tu sa nachádzajú deformačné zóny v držiakoch nárazníka ako
aj predných pozdĺžnikoch, ktoré absorbujú náraz a tlmia deformáciu. Tým, že v tomto prípade je náraz
mimo týchto deformačných prvkoch, celý náraz by sa preniesol priamo do motorového priestoru a prienik
deformácii by pri rýchlosti cca 60 km/h bol podstatne väčší. Z dôvodu, že podľa znalca k dopravnej
nehode neprišlo účastníkmi deklarovaným spôsobom, znalec neodpovedal na otázky týkajúce sa výšky

škody. Z uvedených záverov znalca je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že znalec vylúčil možnosť, aby
škodová udalosť prebehla tak, ako je opísaná jej účastníkmi, keď znalec pripustil, že k nárazu medzi
vozidlami došlo, ale pri oveľa menšej rýchlosti. Preto bolo následne z pohľadu súdu prvej inštancie už
irelevantné, ako k poškodeniu poškodeného motorového vozidla došlo, nakoľko súd prvej inštancie mal
za preukázané, že k nemu nemohlo dôjsť tak, ako to tvrdí žalobca. Súd prvej inštancie uviedol aj to,

že závery znalca boli podporené stanoviskom technika spoločnosti Slovexperta, s.r.o. K. M. E., ktoré
do konania predložil žalovaný (ďalej aj ako „stanovisko Slovexperta, s.r.o.“) a v ktorom technik dospel
k rovnakým záverom ako znalec. Súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil aj ostatné dôkazy, najmä
svedecké výpovede G. B. a D. E., ktorí šoférovali motorové vozidlá v čase vzniku škody, keď svedkyňa B.
uviedla, že dňa 23.07.2013 došlo k dopravnej nehode, ktorú nehodu zavinila, nakoľko jej do cesty vbehla

lesná zver, že v čase dopravnej nehody išla 60-70 km/h, spanikárila a preto si neskoro všimla protiidúce
auto, došlo k nárazu a protiidúce auto potom narazilo do stromu a že poistené motorové vozidlo odstavila
na krajnici a následne spolu s vodičom poškodeného motorového vozidla zavolali políciu. Svedok E.
opísal situáciu rovnako a tiež uviedol, že v čase nehody išiel približne 60 km/h a uviedol aj to, že ním
šoférované poškodené motorové vozidlo BMW nemalo pred nehodou žiadne vonkajšie poškodenie. Súd

prvej inštancie uvedené svedecké výpovede zobral pri rozhodovaní do úvahy, avšak dospel k záveru, že
závery Znaleckého posudku č. 1/2018, ktoré sú v priamom rozpore s tvrdeniami svedkov, sú z pohľadu
súdu prvej inštancie dôveryhodnejšie, že znalec jednoznačne vylúčil, že by sa škodová udalosť mohla
stať spôsobom, ako ju opísali vypočutí svedkovia; pri hodnotení dôkazov vychádzal súd prvej inštancie
z toho, že za hodnovernejšie pokladal stanovisko znalca, ktorý nebol na škodovej udalosti žiadnym

spôsobom zainteresovaný a na rozdiel od svedkov nemal žiadnu motiváciu okolnosti škodovej udalosti
popísať inak, ako sa objektívne stali, zároveň vylúčil svedkami opísaný priebeh nehody na základe
objektívneho stavu oboch motorových vozidiel po dopravnej nehode. Pre úplnosť súd prvej inštancie
skonštatoval, že na závery súdu prvej inštancie nemal vplyv záznam o preverení škodovej udalosti
vypracovaný OR PZ Pezinok, nakoľko v tomto oznámení sú len zdokumentovaní účastníci dopravnej

nehody a je v ňom skonštatované, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť, ktorú
orgány policajného zboru neobjasňujú. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a
priamy nárok poškodeného na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi uviedol súd prvej inštancie, že
žalobca bol povinný tento nárok preukázať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nárok
nepreukázal, nakoľko nepreukázal, že škoda vznikla v dôsledku ním opísanej škodovej udalosti a že

škodová udalosť sa stala tak, ako bola opísaná v žalobe, a teda že škoda na poškodenom motorovom
vozidle vznikla v dôsledku zrážky medzi poškodeným motorovým vozidlom a poisteným motorovým
vozidlom, pretože znalec síce nevylúčil, že k stretu došlo, ale iba pri oveľa menšej rýchlosti, v dôsledku
čoho nie je preukázaný celý priebeh škodovej udalosti a zavinenie poisteným motorovým vozidlom.
Súd prvej inštancie tak v zmysle ust. § 15 ods. 1 resp. v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č.

381/2001 Z.z. nepokladal príčinnú súvislosť medzi škodou a žalobcom tvrdenou škodovou udalosťou
za preukázanú, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a nezaoberal sa prostriedkami
procesného útoku a procesnej obrany oboch strán konania ani výškou spôsobenej škody. Súd prvej
inštancie doplnil, že po doručení súdom nariadeného Znaleckého posudku č. 1/2018 žalobca podanímzo dňa 18.06.2020 oznámil súdu prvej inštancie, že závery Znaleckého posudku č. 1/2018 nepovažuje
za správne a že v lehote do 30.09.2020 nechá vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý znalecký
posudok ale v uvedenej lehote nepredložil a nepredložil ho ani nasledujúce takmer 4 roky, ktoré uplynuli

do pojednávania dňa 24.05.2024, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že dňa 07.07.2020
zadal žalobca objednávku znalcovi K. A. N., ktorý s vypracovaním posudku súhlasil, ale následne ho
nevypracoval z dôvodu covidu, resp. ďalších dôvodov na jeho strane, preto žalobca v roku 2024 oslovil
ďalších znalcov, vrátane znalca K. D. B., ktorý by znalecký posudok vedel vypracovať do 09/2024.
Z uvedeného dôvodu žalobca požiadal o odročenie pojednávania, ktorému návrhu žalobcu súd prvej

inštancie nevyhovel z dôvodu, že postup žalobcu je v zásadnom rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP s tým,
že ak chcel žalobca do konania predložiť vlastný súkromný znalecký posudok, bol povinný tak urobiť
včas (nespravil tak takmer 4 roky) a argumentáciu žalobcu pandémiou covidu, resp. inými okolnosťami
na strane konkrétneho znalca či žalobcu pokladal súd prvej inštancie za neakceptovateľnú, pretože
bolo povinnosťou žalobcu predkladať dôkazy včas. Uvedené podľa súdu prvej inštancie platí o to viac,
že žalobca chcel spochybniť súdom nariadený Znalecký posudok č. 1/2018 a predloženie súkromného

znaleckého posudku sám vopred oznámil, ale nepredložil ho ani potom, ako bol prípisom zo strany súdu
prvej inštancie zo dňa 25.02.2022 (doručeným žalobcovi dňa 11.03.2022) vyzvaný na zaplatenie trov
súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Naviac súd prvej inštancie doplnil, že ani na pojednávaní
dňa 24.05.2024 žalobca nepreukázal, kedy a ako mal osloviť viacerých ďalších znalcov, resp. kedy
a ako oslovil a dohodol sa s K. D. B.. Uvedené konanie žalobcu vyhodnotil súd prvej inštancie ako

účelové a rozporné s ust. § 153 ods. 1 CSP, resp. s čl. 5 základných princípov CSP a v súlade s ust.
§ 153 ods. 2 CSP na neskorý návrh na predloženie súkromného znaleckého posudku neprihliadol; z
rovnakého dôvodu súd prvej inštancie ako dôkaz nevykonal ani listinný dôkaz – objednávka súkromného
znaleckého posudku a otázky na znalca zo dňa 07.07.2020, ktorý žalobca do konania predložil až na
pojednávaní dňa 24.05.2024. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa

ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať žalobcovi proti žalovanému náhradu trov
celého konania. Podľa názoru žalobcu postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý súdny proces, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva tým, že (i) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a (ii) rozhodol výlučne na základe dôkazov predložených
žalovaným bez udelenia možnosti žalovanému tieto dôkazy vyvrátiť, čím súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri preukazovaní
skutkového stavu vychádzal najmä zo Znaleckého posudku č. 1/2018, ktorý na základe uznesenia

súdu prvej inštancie vypracoval znalec K. D. H.. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s výsledkami a
závermi znalca v Znaleckom posudku č. 1/2018, ktoré považuje za nesprávne a poukázal na zaujatosť
znalca, ktorú žalobca namietal v konaní pred súdom prvej inštancie keď uviedol, že znalec K. D. H.
na základe pravidelných a opakovaných objednávok žalovaného vykonáva pre žalovaného znaleckú
činnosť v odbore cestná doprava, t.j. znalec je v opakovaných prípadoch platený za svoju činnosť práve

žalovaným, na základe čoho vyjadril žalobca presvedčenie, že existuje pomer/vzťah medzi znalcom
a žalovaným, pričom možno mať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti znalca pri vypracovaní
Znaleckého posudku č. 1/2018 resp. o objektívnosti znalca pri vypracovaní Znaleckého posudku č.
1/2018.Súdprvejinštanciesastoutonámietkoužalobcunedostatočnevysporiadalanesprávnedovodil,
ženebolpreukázanýtakýpomerznalcakstranámsporualebokichzástupcom,ktorýbymalzanásledok

jeho vylúčenie z vykonania znaleckého úkonu a v uznesení sp. zn. 11C/125/2015 zo dňa 29.11.2016
rozhodol tak, že znalca nevylúčil z vypracovania znaleckého posudku. V uznesení o nevylúčení znalca,
proti ktorému nebolo prípustné odvolanie, súd prvej inštancie uviedol, že znalec vo vyjadrení k námietke
zaujatosti potvrdil, že vykonáva znalecké posudky pre spoločnosť A3P s.r.o. (so sídlom Záborského29, Bratislava, IČO: 31 401 775), ktorá preukázateľne a pravidelne poskytuje detektívne služby pre
žalovaného, čo potvrdzuje tvrdenia žalobcu o zaujatosti znalca. Vyjadrenie znalca k námietke zaujatosti
nebolo žalobcovi nikdy doručené a súd prvej inštancie nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k nemu. V

prípade, ak by bolo žalobcovi umožnené sa k vyjadreniu znalca vyjadriť, žalobca by predložil podklady
preukazujúce zaujatosť znalca a to, že znalec opakovane vykonával činnosť pre spoločnosť A3P s.r.o.
a táto vykonávala činnosť pre žalovaného, o čom mal a má právny zástupca žalobcu vedomosť a
aj dôkazy, nakoľko zastupuje strany v súdnych konaniach, z ktorých vyplýva priame a bezprostredné
prepojenie medzi znalcom a spoločnosťou A3P s.r.o. a žalovaným (konanie vedené na Mestskom súde

Bratislava IV pod sp. zn. B3-7C/277/2013, konanie vedené na bývalom Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 20C/38/2014, sp. zn. 4C/54/2014, sp. zn. 16C/210/2015, sp. zn. 21C/141/2016 a sp. zn.
4C/54/2014). Žalobca aj po vypracovaní Znaleckého posudku č. 1/2018 namietal zaujatosť znalca vo
svojom vyjadrení k Znaleckému posudku č. 1/2018, kedy uviedol, že sa nestotožňuje s výsledkami
a závermi znaleckého dokazovania obsiahnutými v Znaleckom posudku č. 1/2018 a tieto považuje
za nesprávne. Žalobca v otázke namietania zaujatosti odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) zo dňa 24.11.2021, sp. zn. 1Asan/17/2020 a rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.03.2019, sp. zn. 2S/247/2015 a v nadväznosti na ustálenú
judikatúru súdov SR mal žalobca za to, že pre vylúčenie znalca nie je rozhodujúce to, či sa znalec cíti
byť zaujatý, ale to, či na základe určitého vzťahu k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon
týka,možnomaťpochybnosťojehonezaujatostiaževčase,keďsúdprvejinštancieskúmalnestrannosť

znalca, bolo potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti
o zaujatosti znalca. Podľa žalobcu náležitosti, ktoré sú na osobu znalca z hľadiska nestrannosti a
nezaujatosti kladené, v tomto súdnom konaní neboli splnené, keď bolo podľa žalobcu preukázané, že
znalec opakovane vykonával činnosť pre spoločnosť A3P s.r.o., ktorá v priamej súvislosti vykonávala
opakovane činnosť pre žalovaného, preto mal žalobca za to, že bolo preukázané, že znalec bol

pri vykonávaní Znaleckého posudku č. 1/2018 zaujatý a Znalecký posudok č. 1/2018 nevyhotovil
nestranne. V tejto súvislosti tak mal žalobca za to, že súd prvej inštancie porušil žalobcovo právo na
spravodlivý súdny proces, keď umožnil zaujatému znalcovi vyhotoviť znalecký posudok, ktorého závery
sú z dôvodu zaujatosti nesprávne, pričom súd prvej inštancie na podklade Znaleckého posudku č.
1/2018 následne vo veci (nesprávne) rozhodol. V súvislosti s uvedeným žalobca vo svojom podaní zo

dňa 18.06.2020 súdu oznámil, že (i) závery Znaleckého posudku č. 1/2018 považuje za nesprávne a
(ii) zabezpečí vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca uviedol, že v tejto súvislosti oslovil znalca
K. A. N., ktorému dňa 07.07.2020 adresoval písomnú objednávku spolu s otázkami na znalca. K
vypracovaniu znaleckého posudku zo strany znalca K. N. však nedošlo, a to spočiatku z dôvodu 2 roky
pretrvávajúcej pandémie ochorenia covid–19 spojenej s opakovaným zákazom vychádzania, potom K.

N. nebol zastihnuteľný a začal sa venovať inej činnosti, preto žalobca z objektívnych dôvodov mimo vôle
a ovládania žalobcom nebol schopný zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca začiatkom
roka 2024 oslovil viacero iných znalcov v odbore cestná doprava a požiadal ich o vyjadrenie k možnosti
vypracovania znaleckého posudku, od viacerých znalcov žalobca dostal negatívnu odpoveď, no napriek
tomu žalobca predbežne zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku od znalca p. K. D. B., ktorý

predbežne prisľúbil vypracovanie znaleckého posudku do konca 09/2024. Na pojednávaní konanom
dňa 24.05.2024 právny zástupca žalobcu uviedol všetky vyššie zmienené skutočnosti a požiadal súd o
odročenie pojednávania, ktorému návrhu žalobcu súd prvej inštancie nevyhovel, pojednávanie neodročil
a taktiež odmietol vykonanie dôkazu – súkromného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie podľa
žalobcu postupoval nesprávne, keď na strane žalobcu boli prítomné popísané objektívne dôvody, pre

ktoré nemohol zabezpečiť súkromný znalecký posudok v ním navrhovanom termíne, ktoré súd prvej
inštancie nezobral do úvahy, pričom žalobca vynaložil úprimnú snahu zabezpečiť znalecký posudok od
iného znalca v čo najkratšej dobe. Žalobca mal za to, že vzhľadom na zaujatosť znalca K. D. H. pri
vypracovaní Znaleckého posudku č. 1/2018 (ktorú súd prvej inštancie taktiež nezobral do úvahy) bolo
jedinou možnosťou na obranu pre žalobcu iba predloženie súkromného znaleckého posudku, ktorý by

vyvrátil nesprávne závery v Znaleckom posudku č. 1/2018 a potvrdil tvrdenia žalobcu. Súd však svojím
postupom, ktorým odmietol vykonanie súkromného znaleckého posudku žalobcu, znemožnil žalobcovi,
aby uplatňoval svoje práva na súde, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol aj na stanovisko Slovexperta, s.r.o. (technika K. M. E.),
pričom spoločníkmi spoločnosti Slovexperta, s.r.o. sú (i) spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.

Vienna Insurance Group (od roku 2002) a (ii) žalovaný (od roku 2002), teda je zrejmé, že spoločnosť
Slovexperta, s.r.o. je personálne a majetkovo prepojená so žalovaným. Žalovaným predložený dôkaz
(stanovisko Slovexperta, s.r.o.) je tak subjektívny a zaujatý, nakoľko K. M. E. je za svoju prácu
(činnosť) platený spoločnosťou Slovexperta, s.r.o., a teda nepriamo (aj) žalovaným a svoju činnosťvykonáva pre žalovaného. Žalobca tak mal za to, že technický priebeh nehodového deja zodpovedá
opisu a dôkazom predloženým žalobcom. Ak by súd nevychádzal z dôkazov, vypracovaných zaujatými
subjektami (Znalecký posudok č. 1/2018 a stanovisko Slovexperta, s.r.o.) mal žalobca za to, že v konaní

predložil a súd prvej inštancie vykonal dostatok dôkazov na základe návrhov žalobcu, preukazujúcich
dôvodnosť jeho nároku uplatneného v tomto konaní (záznam o dopravnej nehode zo dňa 23.07.2013,
záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti OR PZ Pezinok zo dňa 23.07.2013, zápis o dychovej
skúške zo dňa 23.07.2013, fa č. FV2013001 spoločnosti Autoservis SPIRIT s.r.o. zo dňa 02.10.2013
s dodacím listom, fa č. 10130001 dodávateľa I. F. CLASS zo dňa 02.10.2013, uplatnenie nároku na

náhradu škody zo dňa 02.10.2013, výsluch pôvodného žalobcu A. E., svedkyne G. B. a svedka D. E. na
pojednávaní dňa 29.02.2016 a ďalšie). Na základe uvedeného mal žalobca za to, že súd prvej inštancie
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nevykonal žalobcom navrhnutý
dôkaz (súkromný znalecký posudok), ktorý bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom
berúc do úvahy výlučne Znalecký posudok č. 1/2018 a stanovisko Slovexperta, s.r.o., súd prvej inštancie

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v nadväznosti na čo, vychádza rozhodnutie z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.07.2024 a napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov

odvolacieho konania. Argumentoval, že v podstate primárnym dôvodom odvolania sú tvrdenia žalobcu
o údajnej zaujatosti znalca K. D. H., ktorý v konaní podal Znalecký posudok č. 1/2018, k čomu mal
žalovaný za to, že všetky žalobcom uvádzané tvrdenia a domnienky sú irelevantné vo vzťahu k záverom
Znaleckého posudku č. 1/2018 a výsledkom súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Žalobca
účelovo opomína skutočnosť, že proti Znaleckému posudku č. 1/2018 v konaní nevzniesol žiadne

vecné a konkrétne výhrady, ktoré by mali preukazovať nesprávnosť záverov Znaleckého posudku č.
1/2018, resp. z ktorých by mala akýmkoľvek spôsobom vyplývať „zaujatosť“ znalca. Žalovaný uviedol, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, v dôsledku čoho vo výsledku došlo k zamietnutiu
žaloby, neprodukoval v konaní žiadny dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybnil či už závery
Znaleckého posudku č. 1/2018 alebo iné v konaní vykonané dôkazy. Podľa žalovaného súd prvej

inštancie rovnako správne v súlade s čl. 5 CSP posúdil dlhoročné (ne)konanie žalobcu vo vzťahu
tvrdenému predkladaniu súkromného znaleckého posudku, kde takýto prístup a postoj žalobcu nie je
hodný poskytnutia právnej ochrany a poukázal na samotnú skutočnosť, že v konaní sa žalobca domáha
úhrady dvojnásobne postúpenej tvrdenej pohľadávky, čím je podľa názoru žalovaného podporená
špekulatívnosť konania žalobcu. Žalovaný s poukazom na režim zákona č. 381/2001 Z.z. uviedol, že je

to výlučne žalobca, resp. vo všeobecnosti poškodený, kto je povinný svoj tvrdený nárok riadne preukázať
a skutočnosť, že žalobca v konaní ani čiastočne neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho
tvrdeného nároku, dopadá výlučne na ťarchu žalobcu. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, ak
správanie a dlhoročnú nečinnosť žalobcu v spojení s vykonanými dôkazmi v konaní vyhodnotil tak, že
žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného viac nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo

o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal voči
žalovaného nároku podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. na náhradu škody spôsobenej
zavineným konaním v dôsledku dopravnej nehody poisteným motorovým vozidlom na poškodenom
motorovom vozidle v žalovanej výške.

9. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z., ak poistná zmluva neustanovuje inak,
poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v
príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.10. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

11. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.“

12. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,
že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho
naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných
práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,
ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu
uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva

alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore
so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu
(I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného

rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to
ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti
jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011,
6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a

záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý
súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci
nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá

by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej
účasti na konaní.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ÚS SR“), iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).
Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia
a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.
ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj

nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019,
IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6
Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018).

15. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo

218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i
relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaníma hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

16. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení
strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil,
uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo
so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.

17. Odvolateľom namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e)
CSP, je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových

zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý
preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak
iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým
odvolacím dôvodom.

18. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

19. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Podstatná časť odvolacej argumentácie žalobcu smerovala k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne
postupoval pri uplatnení sudcovskej koncentrácii konaniu (§ 153 a čl. 5 základných princípov CSP)

vo vzťahu k žalobcovým návrhom na vykonanie dokazovania a pri posúdení návrhu na odročenie
pojednávania, prezentovaným žalobcom na pojednávaní dňa 24.05.2024 (na ktorom žalobca uviedol, s
poukazom na podľa žalobcu podstatné okolnosti súvisiace so zadavávaním vypracovania súkromného
znaleckého posudku znalcovi K. A. N., že znalecký posudok vypracovaný (nanovo osloveným) znalcom
K. D. B. bude vypracovaný do 09/2024). Súd prvej inštancie svoj postup jednak nevyhovieť (zamietnuť)

žalobcov návrh na vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom znalca K. D. B., nevykonať
dôkaz – písomnú objednávku súkromného znaleckého posudku a otázky na znalca zo dňa 07.07.2020
a za účelom predloženia súkromného znaleckého posudku do 09/2024 nevyhovieť návrhu žalobcu
na odročenie pojednávania, odôvodnil najmä tým, že takýto postup žalobcu je v zásadnom rozpore s
ust. § 153 ods. 1 CSP, pretože žalobca mal dostatočný časový priestor na predloženie súkromného

znaleckého posudku (žalobca avizoval predloženie súkromného znaleckého posudku, ktorým chcel
spochybniť závery Znaleckého posudku č. 1/2018 vo vyjadrení zo dňa 18.06.2020, tento ale nepredložil
ani potom, ako bol zo strany súdu prvej inštancie dňa 25.02.2022 vyzvaný na zaplatenie trov súdom
nariadeného znaleckého dokazovania a ani na pojednávaní dňa 24.05.2024), poukazujúc na povinnosťžalobcu predložiť navrhované dôkazy včas, pričom súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosti, ktorými
žalobca odôvodňoval svoj postup v konaní (pandémia covidu, okolnosti na strane znalca K. A. N. a
žalobcu), pričom uviedol aj to, že žalobca ním tvrdené skutočnosti ani na pojednávaní dňa 24.05.2024

nepreukázal (kedy a ako mal osloviť viacerých ďalších znalcov, resp. kedy a ako oslovil a dohodol sa
s K. D. B.).

21. Na úvod posúdenia odvolacej argumentácie žalobcu je potrebné uviesť, že pre účinky koncentrácie
konania platí, že sa vzťahujú na procesnú aktivitu sporových strán súvisiacu so zisťovaním skutkového

stavu veci, teda na uplatnenie skutkových tvrdení a na označovanie (navrhovanie) dôkazov (uznesenie
NS SR sp. zn. 7Cdo/61/2022 zo dňa 31.10.2023).

22. Odvolací súd akcentuje, že civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, podľa ktorej
súd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili (súd je limitovaný skutkovými
tvrdeniamistránsporu).Podľaust.§150CSPstranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Z CSP vyplýva povinnosť sporových strán objasniť
všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno, § 132 CSP). Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými
vymedzí skutok (skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, vychádzajúci z
hmotného práva (z hypotézy hmotnoprávnej normy) a označiť dôkazy na ich preukázanie (pripojiť tie,

ktorých povaha to pripúšťa). Strana sporu je povinná (v zásade) tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú
vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti (teda strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na
základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore). Žalovaný je v rámci plnenia si svojich
procesných povinností podľa ust. § 150 CSP, ako protipólu uvádzania skutkových tvrdení žalobcu,
povinný(akchcebyťvsporeúspešný)účinnepoprieťskutkovétvrdeniažalobcu.Tátopovinnosťtvrdenia

sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu
a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).

23. Popretím skutkových tvrdení tá-ktorá strana sporu vyvracia skutkové tvrdenia uvedené druhou
stranou sporu, čoho procesným dôsledkom je, že len účinne popreté skutkové tvrdenia sa považujú v

konaní za sporné (a vykonáva sa o nich dokazovanie). Aby popretie skutkových tvrdení bolo procesne
účinné (založilo spornosť skutkových tvrdení), ust. § 151 ods. 2 CSP kumulatívne vyžaduje, aby
popierajúca strana (i) výslovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň (ii) uviedla vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach. Z ust. § 151 ods. 1 CSP zároveň vyplýva, že skutkové tvrdenie
sa považuje za nesporné (i) ak ho protistrana výslovne nepoprela, alebo (ii) ak skutkové tvrdenie strana

síce poprela, ale neúčinne (teda ako keby k popretiu nedošlo).

24. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s ust. § 150 CSP) prívlastok skutkové slúži na
zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti,
teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť

podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v
skutkovej podstate hmotnoprávnej normy - hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a
rozhodujúce a je potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto
skutočnosti má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale
aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany.

25. V sporovom konaní súd skôr, ako pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia
strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam,
nakoľko súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné
skutkové tvrdenia si súd osvojí (v súlade so zásadou formálnej pravdy) ako zistený skutkový stav a ďalej

z neho pri svojom meritórnom rozhodnutí vychádza (§ 186 ods. 2 CSP). To neplatí iba výnimočne, ak
existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení.

26. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné sa vykonáva podľa toho, či bolo
tvrdenie účinne popreté protistranou. CSP používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151 CSP) a „zhodné

tvrdenia“ (§ 186 ods. 2 CSP). Oba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie
strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou.
Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná
buď „de facto“, alebo „de iure“. „De facto“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že jepravdivé,aleboakprotistranauvedierovnakéskutkovétvrdenie.„Deiure“jeskutkovétvrdenienesporné,
ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorej je skutkové tvrdenie
nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce

poprela, avšak neúčinne (viď. primerane rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/111/2019 zo dňa
12.08.2020).

27. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal z predpokladu, že strana sporu má
procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a v

prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v ust. § 153 ods. 2 CSP,
prípadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať
skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak súd dospeje k záveru,
že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď
konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda
na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). Uplatnenie tohto

diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych
kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať
potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Z ust. § 153 CSP ani z iných jeho ustanovení nevyplýva povinnosť súdu
uznesením oznámiť stranám sporu, že bude uplatňovať sudcovskú koncentráciu konania. Sudcovskú

koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy a spadá do jeho kompetencie
rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť konania, bude prihliadať (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS
530/2018 zo dňa 15.11.2018).

28. Vo vzťahu k prejednávanej veci poukazuje odvolací súd aj na to, že účelom sudcovskej koncentrácie
konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu
postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové
tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu
konania)smerujúcemukzbytočnémupredlžovaniukonania(akvznikuprieťahovvkonaní),azabezpečiť

tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je
strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie
konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu
spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta
(uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/43/2018).

29. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nie je svojvôľou súdu, ale procesným postupom
sledujúcim rýchlosť a hospodárnosť konania tak, aby sa zamedzilo špekulatívnym konaniam strán sporu
konanie nedôvodne predlžovať. Rýchlosť konania ale nemožno nadradiť nad jeho kvalitu a nad to, aby
ochrana ohrozených a porušených práv a chránených záujmov bola spravodlivá a účinná tak, aby bol

naplnený princíp právnej istoty. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských
práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto
práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom
súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom
(viď primerane uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/132/2019 zo dňa 26.11.2020).

30. Odvolací súd posúdením prejednávanej veci, prihliadajúc na právo strán (žalobcu ako odvolateľa) na
spravodlivý proces a zohľadňujúc okolnosti prejednávanej veci a aj osobu žalobcu, dospel k záveru, že
zásadu sudcovskej koncentrácie konania súd prvej inštancie aplikoval správne a dôvodne, jej aplikáciu
aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil (ods. 20 vyššie).

31. Z napadnutého rozsudku ako aj obsahu spisu je zrejmé, že na návrh žalovaného (v podaní zo
dňa 28.12.2015 a na pojednávaní dňa 20.01.2016) nariadil súd prvej inštancie za účelom zistenia
najmä toho, či deklarovaný priebeh nehodového deja v zázname o dopravnej nehode je vo vzťahu
k poškodeniam motorových vozidiel (poškodeného motorového vozidla a poisteného motorového

vozidla) technicky prijateľný, či poškodenia poškodeného motorového vozidla zodpovedajú účastníkmi
uvedenému priebehu dopravnej nehody a aká je výška škody na poškodenom motorovom vozidle.
Znalecký posudok č. 1/2018 bol súdom ustanoveným znalcom K. D. H. doručený súdu prvej inštancie
dňa 19.01.2018 a bol zaslaný žalobcovi na vyjadrenie sa k nemu výzvou zo dňa 22.05.2020, doručenoužalobcovi dňa 29.05.2020. Žalobca sa k Znaleckému posudku vyjadril podaním zo dňa 16.06.2020, v
ktoromuviedol,žesanestotožňujesvýsledkamiazávermiZnaleckéhoposudkuč.1/2018,tietopovažuje
za nesprávne, že v konaní predloží súdu prvej inštancie súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209

CSP,ktorývypracujeznaleczodborucestnádopravaažepodľavyjadreniažalobcomoslovenéhoznalca
bude súkromný znalecký posudok vypracovaný do 30.09.2020; po obdržaní súkromného znaleckého
posudku, tento obratom žalobca predloží súdu prvej inštancie a žalovanému. Nebolo sporným, že
žalobca vo vzťahu k rozporovaniu záverov Znaleckého posudku č. 1/2018 v priebehu konania od
29.05.2020 ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie neuviedol žiadne substancované skutkové tvrdenie

(také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu
možné vykonať dokazovanie, spĺňajúce požiadavky úplnosti a určitosti) a tieto ani nepreukazoval;
takýmito nie je púha námietka žalobcu, že sa s výsledkami a závermi Znaleckého posudku č. 1/2018,
nestotožňuje a že tieto považuje za nesprávne. Za danej situácie, ak žalobca v čase od 19.06.2020
(vyjadrenie žalobcu, že predloží súdu prvej inštancie súkromný znalecký posudok na preukázanie
nesprávnosti záverov Znaleckého posudku č. 1/2018) do 24.05.2024 (konanie pojednávania vo veci

samej) nijak účinne nerozporoval závery Znaleckého posudku č. 1/2018 (neposkytol súdu prvej inštancie
substancované skutkové tvrdenia preukazované dôkazmi), správne súd prvej inštancie vychádzal pri
rozhodovaní vo veci zo záverov (de iure) nesporného Znaleckého dôkazu č. 1/2018, ktorý vylúčil
priebeh dopravnej nehody a vzniku škody na poškodenom motorovom vozidle tak, ako ho tvrdil
žalobca. Návrh (vyjadrenie) žalobcu až dňa 24.05.2024, že do 09/2024 predloží ním (už dňa 18.06.2020

avizovaný) súkromný znalecký posudok, správne súd prvej inštancie posúdil ako návrh predložený v
rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP, t.j. prostriedok procesnej obrany žalobcu (§ 149 CSP) neuplatnený
včas, nakoľko takýto dôkaz mohol žalobca predložiť už skôr, ak by konal so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Dôvody, ktorými žalobca ospravedlňoval oneskorené predloženie prostriedkov
procesnej obrany, spočívajúce v tom, že žalobca síce dňa 07.07.2020 zadal objednávku znalcovi K.

A. N., ktorý s vypracovaním posudku súhlasil, ale následne ho nevypracoval z dôvodu covidu, resp.
ďalších dôvodov na jeho strane, a že žalobca v roku 2024 oslovil ďalších znalcov, vrátane znalca K.
D. B., ktorý by znalecký posudok vedel vypracovať do 09/2024, súd prvej inštancie správne odmietol s
odôvodnením, že postup žalobcu je v zásadnom rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP, že žalobca v konaní
vlastný súkromný znalecký posudok nepredložil takmer 4 roky a dôvody pre ospravedlnenie jeho vlastnej

nečinnosti ani na pojednávaní dňa 24.05.2024 nepreukázal. Odvolací súd dopĺňa, že (i) žalobca o
príp. ním tvrdených okolnostiach alebo objektívnych dôvodoch, pre ktoré prostriedky procesného útoku/
obrany nebude vedieť uplatniť včas, súd prvej inštancie nijak vopred neinformoval a tieto skutočnosti
mu včas - v čase ich vzniku a trvania – neoznámil a (ii) uvedené skutočnosti žalobca nepreukázal nielen
na pojednávaní dňa 24.05.2024 ale ani v podanom odvolaní.

32. Zhrnutím vyššie uvedeného žalobcom navrhované dôkazy (predloženie súkromného znaleckého
posudku vypracovaného K. D. B. do 09/2024 ako aj predloženie písomnej objednávky zo dňa
30.07.2020) prezentované súdu prvej inštancie až dňa 24.05.2024 predstavujú prostriedky procesného
útoku/obrany žalobcu (§ 149 CSP), ktoré neboli žalobcom uplatnené včas, preto súd prvej inštancie

správne na ne neprihliadol, keďže boli uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania (§ 153
CSP) a návrhy na vykonanie dôkazov zamietol, keď žalobca mal možnosť ich uplatniť už skôr v priebehu
konania (kedykoľvek od 18.06.2020). Odvolací súd má za to, že žalobca neuviedol a nepreukázal žiadne
dôvody, ktoré by mu bránili predložiť prostriedky procesného útoku/obrany včas. Odvolací súd upriamuje
pozornosť aj na to, že žalobca bol o počiatku v konaní zastúpený advokátom (s odbornou znalosťou

a vedomosťou o význame a dôsledkoch sudcovskej koncentrácie konania, vrátane neprihliadnutia na
prostriedky procesnej obrany alebo útoku podľa ust. § 153 ods. 2 CSP a následky prípadnej straty
úspechu v spore), naviac ako uviedol súd prvej inštancie, žalobca nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu ním
avizovaným smerom ani po doručení výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 25.02.2022 doručenej žalobcovi
dňa11.03.2022nazaplatenietrovsúdomnariadenéhoznaleckéhodokazovania.Aktedažalobcanávrhy

na predloženie/vykonanie dôkazov predložil súdu prvej inštancie a protistrane až na pojednávaní dňa
24.05.2024, neboli tieto návrhy uplatnené včas a ich vykonanie by tak vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu; uvedenú situáciu výslovne predpokladá ust. § 153 ods.
2 CSP a dáva možnosť súdu prvej inštancie ju sankcionovať neprihliadaním na oneskorene predložené
prostriedky procesného útoku alebo obrany stranou konania. Uplatnenie sudcovskej koncentrácia

konania je v záujme toho, že pri posúdení dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na náhradu
škody, vrátanie posúdenia splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a výšku škody, je
nevyhnutné, aby strany konania poskytovali súdom riadne a včas súčinnosť, čo sa ale zo strany žalobcu
nestalo. V prejednávanej veci tak spôsobom a postupom, akým súd prvej inštancie procesne uplatnilsudcovskú koncentráciu konania pri prejednaní veci, nepredstavuje vadu, ktorá znemožnila žalobcovi
realizáciu jeho procesných práv a ktorá mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.

33. Pokiaľ žalobca opakovane v odvolaní namietal zaujatosť znalca K. D. H. (ktorý podľa žalobcu na
základe pravidelných a opakovaných objednávok žalovaného alebo spoločnosti A3P s.r.o, poskytujúcej
detektívne služby pre žalovaného, vykonáva pre žalovaného znaleckú činnosť v odbore cestná
doprava, t.j. je žalovaným priamo alebo nepriamo platený, teda že existuje pomer/vzťah medzi znalcom
a žalovaným, pričom možno mať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti znalca pri vypracovaní

Znaleckého posudku č. 1/2018), odvolací súd odkazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie
č.k. 11C/125/2015-149 zo dňa 29.11.2016 (podľa ust. § 59 CSP), s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožňujeavktoromsúdprvejinštanciežalobcomnamietanéhoznalcaK.D.H.nevylúčilzvypracovania
znaleckého posudku. Súd prvej inštancie sa s námietkou žalobcu o zaujatosti znalca, odôvodnenej
žalobcom tou skutočnosťou, že podľa jemu dostupných informácií znalec na základe pravidelných
a opakovaných zadaní žalovaného vykonáva pre žalovaného znaleckú činnosť v odbore doprava

cestná, za ktorú je žalovaným aj platený, dostatočne vysporiadal ak dovodil, že žalobca žiaden dôkaz
na preukázanie svojich tvrdení nepripojil, nešpecifikoval, z čoho jeho vedomosti pramenia, ani zdroj
informácií, že dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia uvedené v námietke zaujatosti, zaťažovalo
žalobcu, ktoré bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu ohľadom preukázania zaujatosti znalca K. D. H.
žalobca neuniesol. Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci nebol

preukázaný taký pomer znalca K. D. H. k stranám sporu alebo k ich zástupcom, či už z pozitívneho
alebo negatívneho hľadiska, ktorý by mal za následok jeho vylúčenie z vykonania znaleckého úkonu.
Pokiaľ žalobca namietal, že vyjadrenie znalca k námietke zaujatosti nebolo žalobcovi nikdy doručené
a súd prvej inštancie nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k nemu, odvolací súd poukazuje na to, že
takúto povinnosť súdu prvej inštancie CSP neukladá, naopak je potrebné zdôrazniť povinnosť strany

v uplatnenej námietke zaujatosti uviesť o.i. dôvody vylúčenia a preložiť dôkazy na preukázanie svojho
tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 59 v spojení s §
52 ods. 2 CSP). Skutočnosť, že žalobca si túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, vyplýva aj z uznesenia
súdu prvej inštancie o nevylúčení znalca a potvrdzuje ju aj sám žalobca, ak v odvolaní uviedol, že v
prípade, ak by bolo žalobcovi umožnené sa k vyjadreniu znalca vyjadriť, žalobca by predložil podklady

preukazujúce zaujatosť znalca o tom, že znalec opakovane vykonával činnosť pre spoločnosť A3P s.r.o.
a táto vykonávala činnosť pre žalovaného, o čom mal a má právny zástupca žalobcu vedomosť a aj
dôkazy; uvedené tak preukazuje, že ak žalobca už v čase uplatnenia námietky zaujatosti znalca K. D. H.
disponoval dôkazmi na preukázanie svojho tvrdenia (čo evokuje jeho námietka v odvolaní), tieto riadne a
včas v námietke neuviedol a neuplatnil. Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu

súd neprihliada, ak už o nich bolo rozhodnuté (§ 59 v spojení s § 53 ods. 2 CSP), preto nie sú dané
žalobcom namietané odvolacie dôvody.

34. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol aj na stanovisko
Slovexperta, s.r.o. (vypracované technikom K. M. E.), ktorá je personálne prepojená so žalovaným (ktorý

je jedným z jej spoločníkov), teda že predložený dôkaz (stanovisko Slovexperta, s.r.o.) je subjektívny
a zaujatý, nakoľko technik K. M. E. je za svoju prácu (činnosť) platený nepriamo (aj) žalovaným,
odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri vyvodení záveru, že k dopravnej nehode
neprišloúčastníkmideklarovanýmspôsobomažežalobaniejedôvodná,vychádzalprimárnezozáverov
Znaleckého posudku č. 1/2018 a len podporne doplnil, že závery znalca boli podporené stanoviskom

Slovexperta, s.r.o., v ktorom technik K. M. E. dospel k rovnakým záverom ako znalec.

35. Odvolací súd opakuje, že žalobca proti Znaleckému posudku č. 1/2018 v konaní nevzniesol žiadne
vecné a konkrétne výhrady, ktoré by mali preukazovať nesprávnosť záverov Znaleckého posudku č.
1/2018 ani z ktorých by mala vyplývať zaujatosť znalca. Žalobca tak v konaní nepreukázal svoje

tvrdenia týkajúce sa vzniku zodpovednosti za škodu (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.) - príčinnej
súvislosti medzi ním uvádzaným priebehom škodovej udalosti a škodou na poškodenom motorovom
vozidle zavinenou poisteným motorovým vozidlom (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.) a v konaní
neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybnil závery Znaleckého posudku č.
1/2018 alebo iné v konaní vykonané dôkazy, čo viedlo k zamietnutiu žaloby.

36. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ žalobca poukazoval na výpovede svedkov v konaní, ktoré spolu s ním
predloženými listinnými dôkazmi mali odôvodňovať jeho nárok, súd prvej inštancie správne svedecké
výpovede svedkov G. B. a D. E. (účastníkov dopravnej nehody/škodovej udalosti) zobral pri rozhodovanído úvahy, avšak tieto rovnako správne vyhodnotil ako rozporné so závermi Znaleckého posudku č.
1/2018, ktorý vyhodnotil súd prvej inštancie ako dôveryhodnejší dôkaz z dôvodu nezainteresovanosti
znalca na škodovej udalosti a absencie motivácie znalca opísať okolnosti škodovej udalosti popísať inak,

ako sa objektívne stali.

37.Sohľadomnavšetkozhorauvedené,rozhodnutiusúduprvejinštancievposudzovanejvecinemožno
vytknúť,žebyvychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdeniaaleboženazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací
súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej
inštancie za správne.

38. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane
závislého výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcu v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).