Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724204764
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724204764.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov
senátu, v právnej veci žalobkyne A. B. C., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, G. G., v konaní
zastúpenej JUDr. Katarína Barlová, advokátka so sídlom Námestie Slobody 397/2, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 195 527, proti žalovanému A. H. C., C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/

XX, I., zastúpeného MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o. so sídlom P.O.Hviezdoslava
344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52 488 047, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
aj žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.19C/84/2024-41 zo dňa 10.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
uložil zákaz vyhotovovať obrazové záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy, týkajúce
sa žalobkyne alebo jej prejavov osobnej povahy bez súhlasu žalobkyne (prvý výrok), uložil žalovanému
zákaz použiť obrazové záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy, týkajúce sa žalobkyne
alebo jej prejavov osobnej povahy bez súhlasu žalobkyne (druhý výrok), vo zvyšnej časti návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (tretí výrok) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 33,33 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania (štvrtý výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §324 ods. 1, 3, §325 ods. 1, 2 písm.
d/, §326 ods. 1,2, §328 ods.1, §329 ods. 1, 2, §330 ods. 1,2, §336 ods.1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), §11, §12 ods.1, §13 ods.1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“). Konštatoval, že návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 02.12.2024, doplneným dňa 04.12.2024
sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 1/ zničiť všetky obrazové záznamy, zvukové
záznamy a zvukovoobrazové záznamy týkajúce sa navrhovateľky alebo jej prejavov osobnej povahy
vyhotovené bez súhlasu navrhovateľky vrátane kópií týchto záznamov; 2/ zákaz vyhotovovať obrazové
záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy týkajúce sa navrhovateľky alebo jej prejavov

osobnej povahy bez súhlasu navrhovateľky; 3/ zákaz použiť obrazové záznamy, zvukové záznamy a
zvukovoobrazové záznamy týkajúce sa navrhovateľky alebo jej prejavov osobnej povahy bez súhlasu
navrhovateľky a náhrady trov konania v rozsahu 100%.
1.2 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný bez jej
súhlasu vyhotovoval a používal zvukové záznamy, zachytávajúce žalobkyňu a jej prejavy osobnej
povahy súkromného charakteru (hlas žalobkyne počas súkromných aktivít s maloletými deťmi). Na

Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 9P/133/2024 prebieha konanie o rozvod manželstva strán sporu, v
priebehu ktorého boli na pojednávaniach ako dôkazy označené a neskôr predložené zvukové záznamy,na ktorých má byť zachytený aj prejav osobnej povahy žalobkyne súkromného charakteru, keď žalovaný
na pojednávaní v rozvodovom konaní čítal pravdepodobne prepis zvukového záznamu vyhotoveného
dňa 09.09.2024 v domácnosti žalobkyne a neskôr mali byť súdu predložené uvedené zvukové

záznamy na USB nosiči; žalobkyňa tiež poukázala na ďalšiu, podobnú situáciu zo dňa 22.09.2024. V
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa označila časti záznamov z pojednávaní, z
ktorých má vyplývať, že žalovaný vyhotovil viaceré zvukové záznamy žalobkyne, žalobkyňu pravidelne
(permanentne) nahráva, pričom na pojednaní v rozvodovom konaní dňa 15.11.2024 na otázku súdu,
koľkými nahrávkami disponuje, žalovaný odmietol odpovedať. Z predmetného pojednávania zároveň

podľa tvrdení žalobkyne vyplynulo, že žalovaný má viacero takýchto záznamov rôzneho dáta. Žalobkyňa
sa o takomto správaní žalovaného už dlhšie domnievala, avšak nemala o rozsahu nezákonného konania
žalovaného dôkaz, pričom vedomie žalobkyne o tom, že je nahrávaná žalovaným najmä počas jej
starostlivosti o maloleté deti podľa jej tvrdení mimoriadne zasahuje do kvality rozvíjania spontánnych
vzťahov žalobkyne a maloletých detí, a teda mimoriadne intenzívne zasahuje jej súkromnú až intímnu
sféru a negatívne ovplyvňuje nielen žalobkyňu ale aj maloleté deti v ich prežívaní. Preto má žalobkyňa

za to, že žalovaný zasahoval do jej súkromia, do jej intímnej sféry, ktorú s ním a s inými osobami nechce
zdieľať a zdôraznila, že žalovanému nikdy neudelila súhlas na vyhotovenie akéhokoľvek jej záznamu a
ani na jeho použitie a zároveň vyjadrila presvedčenie, že žalovaný bude vo svojej neoprávnenej činnosti
pokračovať. V nariadení neodkladného opatrenia videla možnosť ukončenia existencie protiprávneho
stavu, ak žalovaný na základe nariadeného neodkladného opatrenia upustí od uvedeného konania.

1.3 Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia pripojila listinné dôkazy, dátový nosič údajov (USB kľúč), na ktorom sa nachádzajú zvukové
záznamy z pojednávaní zo dňa 02.10.2024 a zo dňa 15.11.2024 v konaní vedenom Okresným súdom
Zvolen v sp.zn. 9P/133/2024.
1.4 Okresný súd poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, ktorého funkciou je neodkladnou

úpravou pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli medzi subjektmi konania (sporovými
stranami) nastať; z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie; súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán.

Osobitnej povahe procesného inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený
procesný postup súdu pri rozhodovaní o jeho nariadení: súd pravidla rozhoduje bez vykonania výsluchu
strán konania a bez nariadenia pojednávania, dokazovanie v zmysle §185 a nasl. C.s.p. nevykonáva a
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z návrhu na jeho nariadenie
a zo skutočností, ktoré navrhovateľ (žalobca) osvedčil pripojenými, spravidla listinnými, dôkazmi.

Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo skutočností, ktoré
boli v súvislosti s podaným návrhom predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené; osvedčovanie
na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený

pre dokazovanie (§329 ods. 1 C.s.p.) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez
nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2MCdo 3/2010.
1.5 Vo vzťahu k predmetu neodkladného opatrenia v prejednávanej veci podľa Občianskeho
zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že ochrana osobnosti je koncipovaná ako všeobecná ochrana

imateriálnych stránok osobnosti človeka, predmetom ochrany osobnosti sú okrem života, zdravia,
súkromia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena aj prejavy osobnej povahy, pričom sa jedná o právo
na ochranu podobizní, obrazových snímkov a obrazových, zvukových a zvukovoobrazových záznamov,
týkajúcich sa fyzickej osoby a jej prejavov pred ich vyhotovovaním (zachytávaním prejavov na hmotnom
substráte) alebo používaním bez súhlasu tejto fyzickej osoby.

1.6 Pri vyhotovovaní zvukových, obrazových a zvukovoobrazových záznamov, zachytávajúcich
hlasový či iný prejav osoby na nosičoch rôzneho charakteru, predmetom ochrany nie sú nosiče
zvukových, obrazových alebo zvukovoobrazových záznamov ako také, ale práve na nosičoch zachytený
myšlienkový obsah a forma prejavu jednotlivca. Každá osoba má pritom právo rozhodnúť, či sa jej
prejav môže (a má) zachytiť, a teda zachytenie prejavu (obsahu) osobnej povahy fyzickej osoby bez

jej privolenia je zásahom do jej práva na ochranu osobnosti. Privolenie fyzickej osoby, o prejav ktorej
ide, sa nevyžaduje len v zákonom presne vymedzených situáciách, resp. len v zákonom vymedzených
prípadoch, a to v prípadoch existencie zákonných licencií resp. úradných licencií, kedy je všeobecný
(verejný) záujem uprednostnený pred záujmom osobným (súkromným).1.7 V posudzovanom prípade sa žalobkyňa domáhala jednak zničenia všetkých obrazových záznamov,
zvukových záznamov a zvukovoobrazových záznamov týkajúcich sa jej osoby a ich kópií, ako aj
uloženie zákazu vyhotovovania ďalších obrazových, zvukových a zvukovoobrazových záznamov a

zákazu použitia takýchto zásahov žalovaným.
1.8 Z vyjadrení žalobkyne ako aj z vykonaného dokazovania mal okresný súd za dostatočne osvedčenú
potrebu uloženia zákazu vyhotovovania ďalších obrazových, zvukových a zvukovoobrazových
záznamov zachytávajúcich osobné prejavy žalobkyne a uloženie zákazu použitia takýchto záznamov
žalovaným, vďaka ktorému by bolo možné (preventívne) zasiahnuť na ochranu práv žalobkyne, pretože

mal za to, že k zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobkyne zo strany žalovaného už došlo,
resp. dochádzalo, pričom sa jednalo o opakované, prebiehajúce konanie smerujúce voči žalobkyni a
zároveň sa jednalo o konanie, ktoré bolo zásahom do jej súkromnej sféry, zásahom do práva na jej
ochranu osobnosti, keďže na zachytávanie svojich prejavov osobnej povahy neudelila žalobkyňa súhlas
a uvedené konanie žalovaného zároveň nespadalo pod vyššie uvedený prípad existencie zákonných,
resp. úradných, licencií.

1.9 Zo zápisnice o pojednávaní, z e-mailovej komunikácie ako aj po vypočutí zvukových záznamov
z pojednávania, ktoré žalobkyňa predložila v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako dôkazy súd prvej inštancie konštatoval, že mal osvedčenú existenciu neurčitého počtu záznamov,
týkajúcich sa žalobkyne, resp. zachytávajúcich prejavy žalobkyne, ktoré sú osobnej povahy; súčasne
okresný súd považoval za odôvodnené obavy žalobkyne, že žalovaný bude v tomto svojom konaní

pokračovať aj v budúcnosti. Preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa
zákazu vyhotovovania ďalších obrazových, zvukových a zvukovoobrazových záznamov, týkajúcich sa
žalobkyneajejprejavovatiežichpoužitianávrhuvyhovel.Rozhodolprvýmadruhýmvýrokomuznesenia
(dvomi výrokmi) z dôvodu, že Občiansky zákonník rozlišuje medzi vyhotovovaním a používaním
záznamov zachytávajúcich prejavy osobnej povahy, pričom ani samotný súhlas s použitím záznamov

osoby by nemohol nahradiť súhlas s vytvorením takýchto záznamov a naopak. Takto uložený zákaz
považoval okresný súd za umožňujúci dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov sporových strán
do budúcna, pričom žalovaného na žiadnom jeho práve neobmedzil a zároveň poskytol ochranu
oprávneným záujmom žalobkyne, pretože následky ďalšieho prípadného vyhotovovania a používania
záznamov považoval okresný súd za závažnejší zásah do osobnostných práv žalobkyne oproti

povinnosti uloženej žalovanému.
1.10 Vo zvyšku návrh žalobkyne, ktorá žiadala uložiť povinnosť žalovanému zničiť všetky obrazové
záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy týkajúce sa navrhovateľky alebo jej prejavov
osobnej povahy vyhotovené bez súhlasu navrhovateľky, súd prvej inštancie zamietol, pretože z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a aj lustráciou súdnych konaní mal osvedčené, že na okresnom

súde prebieha pod sp.zn. 9P/133/2024 súdne konanie, ktorého účastníkmi sú sporové strany. V
každom jednotlivom konaní súd dôkazy, predkladané sporovými stranami alebo účastníkmi konania
hodnotí z hľadiska ich prípustnosti a tiež z hľadiska ich dôkaznej sily vo vzťahu k prejednávanej
veci vždy prísne individuálne a v súlade s princípmi, na ktorých spočívajú procesné predpisy (Civilný
sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok), ktorými je súd viazaný. Keďže zvukové záznamy,

ktoré žalovaný predložil v konaní vedenom pod sp.zn. 9P/133/2024 tvoria v podobe dôkazov obsah
uvedeného spisu a z pohľadu žalobkyne sa jedná o nezákonne získané dôkazy, žalobkyňa sa ňou
tvrdenej nezákonnosti musí domáhať práve v konaní, kde boli takéto dôkazy predložené (teda v
konaní 9P/133/2024); súdu v inom konaní, než v akom boli dôkazy predložené, neprináleží hodnotiť
dôkazy z hľadiska ich zákonnosti či prípustnosti a zároveň nemôže súd rozhodnutím v jednom súdnom

konaní nariadiť zničenie dôkazov, ktoré boli použité v inom súdnom konaní. Okresný súd v tomto bode
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobkyňou navrhovaný výrok by
bol neprimeraným zásahom do dokazovania prebiehajúceho v inom súdnom konaní, ktorý sa zároveň
javil ako neoprávnený. Žalobkyňa pritom naďalej disponuje všetkými právnymi prostriedkami na to, aby
v konaní vedenom pod sp.zn. 9P/133/2024 namietala vykonanie ale aj zákonnosť tam predložených

dôkazov.
1.11 Nad rámec už uvedeného okresný súd dodal, že povinnosť zničiť všetky záznamy bez bližšieho
určenia toho, o aké konkrétne záznamy sa jedná, tak ako bola táto povinnosť koncipovaná žalobkyňou
v návrhu, pre takúto formuláciu a z nej plynúcu neurčitosť nie je vykonateľná; v prípade vyhovenia
takémuto návrhu by nebolo možné určiť, či došlo k splneniu povinnosti a ani by nebolo možné

autoritatívnou mocou štátu vynútiť jej splnenie. Okresný súd zdôraznil, že svojím rozhodnutím žiadnym
spôsobom neprejudikoval vysporiadanie sa s dôkazmi a dôkaznou situáciou v konaní vedenom pod
sp.zn. 9P/133/2024 a zároveň neprejudikoval výsledok tohto či iných prípadne vedených konaní medzi
sporovými stranami. Úlohou a cieľom nariadenia neodkladného opatrenia bolo zabrániť zásahom dozákonom garantovaného práva na ochranu osobnosti žalobkyne do budúcna, keďže doterajšie konanie
žalovaného voči žalobkyni by mohlo viesť k opakovaniu a prípadnej eskalácii situácií, ktoré, ako popisuje
žalobkyňa, sa medzi ňou a žalovaným vyskytli.

1.12 Okresný súd poukázal na to, že Civilný sporový poriadok výslovne pripúšťa nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej; spravidla ide o zdržovacie
nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia)
poskytnutá už samotnými účinkami nariadeného neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie
procesnekonzumujevecsamuamôžesaposkytnúťtrvaláúpravapomerovmedzistranami.Navrhovateľ

(žalobca) sa v takom prípade nemusí domáhať svojho nároku, resp. úpravy pomerov medzi stranami,
samotnou žalobou vo veci samej, a súd, ak dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného
opatrenia) povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Uvedené sa vzťahuje aj na
posudzovaný prípad, keď súd mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom
znení je možno v tomto smere efektívne dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a

žalovaným a chrániť tak osobnostné práva žalobkyne bez toho, aby súd neprimeraným spôsobom
zasiahol do práv žalovaného. Keďže za súčasného stavu veci nie je možné ani len predpokladať, nie to
presne určiť, v akom časovom horizonte dôjde k stabilizovaniu vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným,
a teda kedy dôjde k odpadnutiu dôvodov trvania účinkov takto nariadeného neodkladného opatrenia,
toto neodkladné opatrenie bude platiť bez časového obmedzenia s tým, že ak dôjde k zastabilizovaniu

situácie medzi sporovými stranami a k ozdraveniu ich vzájomných vzťahov, žalobkyňa i žalovaný majú
možnosť podať na súd návrhu sa zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa §334 C.s.p.
Vzhľadom na uvedené súd neukladal povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu vo veci samej.
1.13 Okresný súd uzavrel, že sa nezaoberal tvrdeniami žalobkyne ohľadne vzťahov k spoločným
maloletým deťom žalobkyne a žalovaného, pretože predmetom tohto konania bola ochrana

osobnostných práv žalobkyne a o otázkach starostlivosti rodičov o maloleté deti rozhoduje súd v konaní
sp.zn.9P/133/2024.
1.14 O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd rozhodol podľa
§255 ods. 1,2 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu. V spore úspešnejšej žalobkyni, keď z troch
vyhovel dvom jej výrokom, potom jej úspech predstavuje 66,66 %, úspech žalovaného 33,33 % a čistý

úspech žalobkyne 33,33 % (66,66 % - 33,33 %) priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
33,33 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§262 ods. 2 C.s.p.).

2. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu okresného súdu do výroku III. a IV. odvolanie žalobkyňa.

Navrhla odvolaciemu súdu postupom podľa §388 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jej
návrhu aj vo zvyšku vyhovieť. Odvolanie zdôvodnila odvolacími dôvodmi podľa §365 ods. 1 písm. d/ a h/
C.s.p. Nesúhlasila s tým, že by jej návrh, týkajúci sa zničenia už existujúcich záznamov o žalobkyni alebo
o jej prejavoch osobnej povahy vyhotovených žalovaným neoprávnene bol neurčitý vzhľadom na to, že
žalobkyňa použila slovné spojenie „všetky“ obrazové záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové

záznamy týkajúce sa žalobkyne alebo jej prejavov osobnej povahy a zároveň konkretizovala, že ide
o tie záznamy ktoré boli vyhotovené bez jej súhlasu. Keďže odo dňa vykonateľnosti uznesenia už je
uložený vykonateľne žalovanému zákaz vyhotovovania záznamov v zmysle predošlej vety, je zrejmé,
že zničenie záznamov v naznačenom zmysle žalobkyňou sa bude vzťahovať k záznamom minulým,
t.j. tým, ktoré by vznikli do dňa vykonateľnosti uznesenia, ktorým by daná povinnosť žalovanému bola

určená. Zdôraznila, že nie je v jej moci uviesť, ktoré konkrétne záznamy vyhotovené o žalobkyni alebo
o jej prejavoch osobnej povahy bez jej súhlasu žalovaným (a to najmä určením dátumu prípadne aj
času vzniku týchto záznamov resp. opisom situácie, ku ktorej sa vzťahujú), žalobkyňa navrhuje zničiť.
Žalovaný totiž záznamy o žalobkyni vyhotovoval opakovane, a to bez vedomia žalobkyne, a jedinou
osobou, ktorá dokáže určiť, v ktoré dni a prípadne, v ktorý konkrétny čas jednotlivé záznamy vznikli resp.

akú situáciu zachytávajú, je sám žalovaný. Žalovaný na otázku súdu na pojednávaní dňa 15.11.2024 vo
veci sp.zn.9P/133/2024, koľkými záznamami o žalobkyni disponuje uviedol, že na túto otázku nechce
odpovedať, čím žalobkyňa argumentovala už v návrhu. Uvedené svedčí podľa názoru žalobkyne o
nekalých úmysloch žalovaného.
2.1 Odvolateľka predložila zápisnicu z pojednávania zo dňa 15.11.2024 vo veci sp.zn.9P/133/2024, ktorá

jej bola sprístupnená dňa 09.12.2024 (prípustná novota v konaní), ktorá potvrdzuje existenciu mnohých
neoprávnených záznamov o žalobkyni resp. o jej prejavoch osobnej povahy napríklad:
- strana 12, prednes žalovaného „bude otec v ďalšom požadovať vykonaním množstva dôkazov
nahrávkami...“,- strana 25, žalovaného „pár vybratých situácií z domácnosti, kde toto je preukázané, tak aby sme
prehrali“...; žalobkyňa zdôrazňuje, že v kontexte dôkaznej situácie v konaní 9P/133/2024 by malo ísť o
domácnosť žalobkyne.

2.2 Pokiaľ by malo byť povinnosťou žalobkyne identifikovať (najmä uvedením dátumu prípadne aj
času vzniku resp. opisom situácie) konkrétny záznam ako predpoklad úspešnosti poskytnutia ochrany
súdom v prípade preukázaných opakovaných resp. prebiehajúcich zásahov do práva na ochranu
osobnosti, o ktorom objektívne žalobkyňa nemôže mať vedomosť, bol by z pohľadu žalobkyne
povýšený formalizmus nad obsah práva, t.j. v tomto prípade práva na ochranu osobnosti. V konečnom

dôsledku napriek konštatovaniu okresného súdu o preukázaní neoprávneného opakovaného resp.
prebiehajúceho zasahovania do práva žalobkyne na ochranu osobnosti zo strany žalovaného bude
žalovaný pre objektívnu nemožnosť bližšej identifikácie jednotlivých záznamov zo strany žalobkyne
naďalej disponovať neoprávnene vyhotovenými záznamami o žalobkyni. Žalobkyňa sa domnieva, že
požiadavka bližšieho konkretizovania záznamov na jej osobu nie je spravodlivá.
2.3 Ohľadne vykonateľnosti uznesenia okresného súdu vo vzťahu k návrhu žalobkyne na uloženie

povinnosti žalovanému zničiť jednotlivé záznamy o žalobkyni resp. o jej prejavoch osobnej povahy
vyhotovených bez jej súhlasu žalobkyňa poukázala na to, že dobrovoľné splnenie povinnosti žalovaného
je možné „skontrolovať“ len vtedy, ak by žalovaný konkrétny záznam použil tak, aby o tom žalobkyňa
nadobudla vedomosť. Žalobkyňa by v takom prípade v rámci potreby vykonateľnosti takéhoto
rozhodnutia musela preukazovať dátum vzniku záznamu o žalobkyni (čo je zrejmé z časovej stopy) a

dátum nadobudnutia vykonateľnosti uznesenia o neodkladnom opatrení.
2.4 Obdobný spôsob kontroly plnenia povinnosti žalovaného a taktiež preukazovania nesplnenia
povinnosti žalovaným by bol však zrejme aplikovaný aj v prípade, ak by bolo možné neoprávnene
vyhotovený záznam identifikovať v rámci samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako
uviedol súd, konkrétnym dátumom prípadne aj časom resp. opisom situácie. Žalobkyňa sa domnieva, že

neobvyklé dokazovanie v rámci vykonania rozhodnutia súdu nemôže byť dôvodom na to, aby bol ďalej
tolerovaný neoprávnený stav, a to, že žalovaný nepochybne vyhotovil viaceré záznamy o žalobkyni a jej
prejavoch osobnej povahy bez jej súhlasu a týmito naďalej disponuje.
2.5 Žalobkyňa poukázala na to, že svoj návrh neformulovala tak, aby vznikla povinnosť súdu zničiť
dôkazy v rámci súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen sp.zn.9P/133/2024. Žalobkyňa sa

domnieva, že takáto povinnosť by nevznikla z hľadiska ňou formulovaného návrhu (zničenie záznamov)
ani žalovanému, keďže žalovaný nemá oprávnenie meniť obsah súdnych spisov resp. na súde sa
nachádzajúceho súdneho materiálu. Návrh žalobkyne sa vzťahuje na záznamy definované žalobkyňou,
ktoré má žalovaný nepochybne vo svojej mocenskej sfére a tieto objektívne môže žalovaný zničiť.
Dôkazy predložené žalovaným sa nachádzajú na Okresnom súde Zvolen a je vecou súdu v danom

konaní,čivykonaniedôkazupozváženíjehozákonnostiresp.nezákonnostipripustí;nezákonnosťtýchto
dôkazov žalobkyňa v konaní sp.zn.9P/133/2024 namieta.
2.6 Pokiaľ by odvolací súd považoval argumentáciu Okresného súdu Zvolen v naznačenom zmysle
za správnu, poukázala žalobkyňa na to, že v návrhu identifikovala dátumy vzniku záznamov, ktoré
predložil v rámci súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 9P/133/2024 žalovaný

ako dôkaz a ďalej žalobkyňa uviedla aj popis situácie, ku ktorej sa majú vzťahovať (strana 3 návrhu):
situácia z parkoviska na Sliači, ktorá sa mala uskutočniť dňa 11.09.2024 a stretnutie pred materskou
školou so žalobkyňou a maloletou D. zo dňa 23.09.2024. Tento dátum a popis situácie uviedol právny
zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.11.2024 v rámci súdneho konania vedeného Okresným
súdom Zvolen pod číslom 9P/133/2024, čo je zrejmé približne z 2 hodiny a 38 minúty zvukového

záznamuzpojednávaniazodňa15.11.2024.Žalobkyňacitujezpribližne2hodinya38minútyzvukového
záznamu z pojednávania zo dňa 15.11.2024, číslo 9P/133/2024 právneho zástupcu žalovaného „Katka
na parkovisku v Sliači, keď zbadala manželkino auto 11.09.“ a „Katka pred škôlkou a stretnutie s
manželkou a s D. dňa 23.09.2024“. Pre prípad podľa predošlého odseku preto poukazuje žalobkyňa
na to, že súd mohol a mal v rámci svojej rozhodovacej činnosti rozhodnúť tak, že by určil povinnosť

žalovaného zničiť záznamy týkajúce sa žalobkyne alebo jej prejavov osobnej povahy vyhotovené bez jej
súhlasu s výnimkou záznamov týkajúcich sa situácií z dní 11.09.2024 (situácia z parkoviska na Sliači)
a 23.09.2024 (situácia pred materskou školou so žalobkyňou a maloletou D.) predložené žalovaným
v rámci súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod číslom 9P/133/2024. Uvedené
žalobkyňa uvádza podporne výlučne pre prípad, ak by sa odvolací súd s naznačenou argumentáciou

Okresného súdu Zvolen stotožnil.
2.7 Keďže žalobkyňa má za to, že súd mal jej návrhu vyhovieť a mala byť úspešná v konaní ohľadne
všetkých návrhov, prípadne neúspešná len nepatrne (podľa posúdenia krajského súdu vo vzťahu k
záznamom zo dňa 11.09.2024 a 23.09.2024), namietla aj správnosť výroku okresného súdu ohľadnetrov konania; s poukazom na §396 ods.2 C.s.p. si uplatnila aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný do všetkých jeho výrokov. Poukázal
na to, že účastníci konania sú v rozvodovom konaní, žalovaný podal návrh na rozvod manželstva po
tom, ako žalobkyňa opustila ich spoločnú domácnosť na začiatku roku 2024, pričom podľa jej vyjadrenia
si v apríli 2024 zabezpečila pre účely bývania byt v Banskej Bystrici. Žalobkyňa na sklonku roku 2023
nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým odišla na prelome rokov 2023 a 2024 na dovolenku,

s čím sa žalovanému priznala, na čo ju žalovaný požiadal, aby v záujme zachovania rodiny známosť
ukončila. Od januára 2024 žalobkyňa dni a noci trávila mimo domu, občas navštívila deti alebo si
vymienila, že deti odvezie do školských zariadení. Preto ju žalovaný až po troch mesiacoch v marci
2024 požiadal, aby buď svoju známosť ukončila a zdržiavala sa doma alebo aby prestala s nečakanými
návštevami do domácnosti žalovaného, pretože jej návštevy ubližovali deťom. Žalobkyňa si už v januári
2024 úplne prestala plniť svoje rodičovské povinnosti, hoci dcéra účastníkov J. mala ešte len 2,5 roka.

Od 01.05.2024 má žalobkyňa byt v Banskej Bystrici, počas mesiaca máj a jún si deti zobrala k sebe
do domácnosti na 6 nocí; počas prvého polroku 2024 sa o deti starala spolu 6 dní a na 01.07.2024
iniciovala stretnutie za účelom pokusu o uzatvorenie rodičovskej dohody vo veci starostlivosti o deti. V
tom čase však J. absolútne odmietala byť u matky v Banskej Bystrici, matka ju v noci musela priniesť
domov pre zlý psychický stav. Otec sa teda staral prvý polrok 2024 okrem 6 dní a nocí o detí úplne

sám, nestavia sa do pozície preferenčného rodiča, za pol roka absencie starostlivosti matky o deti sa
prirodzene preferenčným rodičom stal, pretože tým je vždy prirodzene rodič, ktorý deťom poskytuje
osobnú starostlivosť a v tomto prípade to bol počas prvého polroka 2024 žalovaný.
3.1 Poukázal na to, že žalobkyňa sama v rozvodovom konaní produkovala dôkazy, ktoré sú dôvernými
písomnosťami medzi žalobkyňou a žalovaným, ktoré tak ako každá iná korešpondencia podliehajú

listovému tajomstvu, chránenému aj Ústavou SR v článku 22. Tieto sú rovnako ako zvukové záznamy
urobené otcom nezákonnými dôkazmi. Žalobkyňa v konaní používa nezákonné dôkazy, súd ich v konaní
aj vykonáva, žalovaný mieni vyvrátiť klamlivé tvrdenia žalobkyne v konaní autentickými nahrávkami a
preukázať tak pravdivosť svojich tvrdení, ktoré v konaní nespochybňuje len samotná žalobkyňa, ale
aj konajúci súd, keď vytýkal otcovi v konaní, že nemá dôkazy na oporu svojich tvrdení a keď takéto

priniesol, tak nielenže ich súd nevykonal, ale ešte mu aj zakázal dôkazy zadovažovať a používať.
Konanie Okresného súdu Zvolen otcovi tak vyznieva ako výsmech, keď na jednej strane mu konajúci
sudca vytýka, že len tvrdí a svoje tvrdenia nepreukazuje a keď prinesie dôkaz, tento nielenže nevykoná,
ale mu dôkazy také isté nezákonné aké používa v konaní matka a porušuje tým listové tajomstvo
chránené ústavou, ale keďže ich predkladá žalobkyňa, tieto vykonáva. Keď konajúca sudkyňa začala

otcadopytovaťnaobsahspráv,ktorésinemalmožnosťpredpoloženímotázoksudkyňouanilenprečítať,
otec na otázky sudkyne na odporúčanie právnej zástupkyne odmietol odpovedať.
3.2 Udalosti, ktoré sa odohrali v rozvodovom konaní, viedli žalovaného k tomu, aby predložil a žiadal
vykonať v konaní nahrávky, na ktorých zachytil situácie preukazujúce, že deti majú z násilného
zadržiavania matky a neskôr núteného striedania v starostlivosti oboch rodičov sťažené prežívanie a

že Katka je z takéhoto náhleho a násilného okamžitého vytrhnutia z jej prirodzeného prostredia od
septembra 2024 doteraz deprimovaná. Prvý styk so žalobkyňou v jej domácnosti sa ani nepodarilo
uskutočniť a žalobkyňa musela v noci doniesť deti domov, pretože Katka sa dostala do stavu doslova
psychického zrútenia bez prítomnosti žalovaného a nedokázala u žalobkyne zaspať a prestať plakať.
Žalobkyňa však šikovne nasilu proti vôli detí zadržiavala v jej domácnosti a v konaní potom tvrdila, že sa

so žalovaným vedeli na starostlivosti dohodnúť a po vzájomnej dohode si ich v starostlivosti striedali. V
tomto čase sa žalovanému podarilo urobiť nahrávku v domácnosti žalobkyne, ktorá je dôkazom o tom,
že J. veľmi plakala, keď sa žalovaný prišiel do domácnosti žalobkyne presvedčiť, či sú deti v poriadku a
to práve v čase, keď proti vôli detí aj žalovaného žalobkyňa deti zadržiavala v jej domácnosti.
3.3 Keďže konajúca sudkyňa opakovane hodnotila, že na to, žeby deti mali sťažené prežívanie, nie sú

produkované žiadne dôkazy, otec predložil a žiadal vykonať na pojednávaní nahrávky, ktoré urobil v
domácnosti matky a na verejnosti a z ktoré nespochybniteľne preukazujú pravdivosť otcových tvrdení v
konaní. Pre účely dokazovania v rozvodovom konaní sú nahrávky otca teda kľúčovým dôkazom, lebo
kým ich nepoužil, súd mu opakovane tvrdil, že nemá dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a keď ich
použil, súd ich nevykonal a navyše mu zakázal v tomto konaní nahrávky robiť. Žalobkyňa totiž tvrdí,

že deti boli v jej starostlivosti spokojné, ale urobené nahrávky toto jej tvrdenie vyvracajú. Tieto dôkazy
vyvracajú tvrdenia žalobkyne o tom, že na striedaní detí v starostlivosti rodičov boli účastníci dohodnutí.
Tiež vyvracajú tvrdenia o tom, že deti boli v starostlivosti žalobkyne spokojné a sú priamym dôkazom
o tom, že žalobkyňa nasilu proti vôli detí aj proti vôli otca deti zadržiavala v jej domácnosti, aby mohlasúdu následne síce pravdivo tvrdiť koľko dní u nej deti boli a poskytovala im starostlivosť, ale zároveň
klamlivo tvrdiť, že deťom striedavá starostlivosť účastníkov konania vyhovuje.
3.4 Žalovaný vyjadril nepochopenie, že keď ako jediný možný dôkaz o preukázaní klamstva žalobkyne

požiadal vykonať dokazovanie súkromnými správami medzi ním a žalobkyňou, nielenže tieto súd
nevykonal, ale ešte aj neodkladným opatrením v tomto konaní zakázal otcovi zadovažovať dôkazy, ktoré
ho priamo núti robiť súd, keď mu opakovane vytýka, že na svoje tvrdenia nemá dôkazy.
3.5 Žalovaný bol za popísanej situácie donútený doručiť súdu nezákonne získané dôkazy a to nahrávky
toho, ako J. úzkostlivo reagovala, keď si myslela, že ju ide k sebe zobrať žalobkyňa. Na jednej z

predložených nahrávok súdu je zachytená situácia, ako Katka, len čo zbadala na ulici auto žalobkyne,
začala veľmi plakať a prosiť žalovaného, aby ju nedal do Banskej Bystrice. Na druhej nahrávke zase
Katka úpenlivo plače, keď zbadala na ulici žalobkyňu a prosila žalovaného priamo pred žalobkyňou, že
s ňou nechce nikde ísť. Je nemysliteľné, aby za popísanej situácie bolo neprípustné použiť a aj vykonať
dôkaz, hoci bol tento zadovážený bez súhlasu žalobkyne.
3.6 Je v právnej praxi dobre známe, že súd môže za určitých okolností vykonať aj nezákonne získaný

dôkaz a to práve v situáciách, kedy nie je možné preukázať skutočnosti potrebné pre jeho rozhodovanie
iným spôsobom. Na oboch uskutočnených pojednávaniach súd nariadil účastníkom konania opatrenie,
aby realizovali striedavú osobnú starostlivosť v päťdňových intervaloch, Katka je z toho doslova
psychickyzúbožená,pretožestriedavúosobnústarostlivosťodmietaaužalobkyne5dníbezžalovaného
doslova len pretrpí. Žalovaný produkoval aj listinný dôkaz od riaditeľky zo škôlky, aby preukázal na

druhom nariadenom pojednávaní, že striedanie v 5 dňových intervaloch poškodzuje zdravé psychické
prežívanie najmä Katky, tento dôkaz však súd na pojednávaní nevykonal, ani sa k nemu nijako
relevantne nevyjadril.
3.7 Žalovaný až pod ťarchou uvedených skutočností, ktoré sa odohrávajú na pojednávaniach vo veci
rozvodumanželstvapristúpilktomu,žežiadalvykonaťnahrávky,preukazujúceveľmisťaženéprežívanie

Katky.
3.8 V kontexte popísaných skutočností, ktoré sa odohrávajú v rozvodovom konaní, ktoré síce nie sú
predmetomposudzovaniasúduvtejtoprávnejveci,považovalžalovanýrozhodnutiesúduprvejinštancie
o neodkladnom opatrení za nesprávne a nespravodlivé. Keby žalovaný nahrávky do budúcnosti nielen
nerobil ale dokonca ich bol povinný aj zničiť, zostane aj naďalej v dôkaznej núdzi, ktorú mu vytýka

konajúca sudkyňa v rozvodovom konaní.
3.9 Zdôraznil, že je z ustálenej súdnej praxe nepochybné, že súd môže za určitých okolností vykonať
aj nezákonne získané dôkazy, čo súd v rozvodovom konaní účastníkov konania aj robí, keď vykonáva
dôkazy súkromnými správami, ktoré si písali účastníci konania a produkuje ich žalobkyňa, ale nahrávky
žalovaného, ktorými sa snaží žalovaný prelomiť sudkyňou v rozvodovom konaní tvrdenú dôkaznú núdzu

žalovaného ako nezákonný dôkaz už vykonať odmieta.
3.10 Konanie Okresného súdu Zvolen je vo vzťahu k žalovanému v kontexte nezákonného vedenia
konania v rozvodovom konaní doslova šikanózne. Hoci ustálená súdna prax požaduje deti v konaní
najprv vypočuť a až potom nariadiť pojednávanie, súd v rozvodovom konaní odmietol a navyše Katkin
názor nedal súd zistiť ani len kolíznemu opatrovníkovi.

3.11 Neostávalo tak žalovanému nič iné, ako prežívanie detí sa pokúsiť preukázať predmetnými
nahrávkami. O tom, aby súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v tejto právnej veci mohol riadne
zistiť skutkový stav tejto veci, musel by sa oboznámiť so súdnym spisom o rozvod manželstva, čo však
neurobil, a preto nemohol rozhodnúť správne. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol odvolaciemu súdu ku
svojmu rozhodovaniu pripojiť si súdny spis Okresného súdu Zvolen vedený pod sp.zn. 9P133/2024 a s

jeho obsahom sa podrobne oboznámiť.
3.12 Žalovaný uznal, že nepochybne platí, že nezákonne získaný dôkaz - nahrávka či fotografia - je
v občianskom súdnom konaní neprípustná. Ak však nastane situácia, kedy strana v konaní nemá k
dispozícii iný dôkaz, ktorým by mohla účinne chrániť svoje práva a dosiahnuť tak spravodlivosť, môže
súd prihliadať aj na takýto dôkaz. Považoval za nespochybniteľne preukázané, že žalovaný nemá inú

možnosť ako svoje tvrdenia o zlom psychickom stave Katky pre nútené striedanie detí v starostlivosti
oboch rodičov preukázať ako predmetnými nahrávkami. Rozvodové konanie môže trvať celé mesiace
a možno aj roky. Konajúca sudkyňa odmietla vypočuť deti, hoci D. má už 9 rokov, neprihliadala na
dôkaz potvrdením zo škôlky, preukazujúci sťažené prežívanie Katky. Preto je vykonanie nahrávky,
hoci urobenej bez súhlasu žalobkyne, jediným možným dôkazom, ako môže žalovaný svoje tvrdenia

preukázať a táto situácia je presne tým prípadom, kedy súdy takéto dôkazy v konaniach vykonávajú.
3.13 Žalovaný je týmto odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu doslova ochromený prinášať dôkazy
na oporu svojich tvrdení práve v situácii, keď skutočnosti, ktoré tvrdí, nemôže preukázať súdu inak ako
práve týmito nahrávkami. Produkovať nahrávky v konaní donútil žalovaného súd, keď núti deti už viacako pol roka striedať sa v starostlivosti oboch rodičov, hoci striedavú osobnú starostlivosť deti nechcú.
Súd potom opakovane tvrdí, že otec nepreukázal, žeby deti neboli pri striedaní spokojné, ale zároveň
mu zakáže zadovažovať o tom dôkazy.

3.14 Žalovaný nikdy neeskaloval situácie, ktoré klamlivo popisuje žalobkyňa, ako to súd uvádza v
odôvodnení na strane 34 uznesenia, keď J. plakala a žalobkyňa ju nasilu zadržiavala v domácnosti a
potom na ulici usedavo plakala aj pred žalobkyňou a prosila žalovaného aby ju k žalobkyni nedával, toto
nie je žiadnou eskaláciou situácie žalovaným, ale prirodzenou reakciou dieťaťa, keď s ním zaobchádzajú
spôsobom, ktorý je proti jeho vôli.

3.15 Tiež odôvodnenie rozhodnutia v bode 27. o tom, že súd týmto rozhodnutím žalovaného na
žiadnom jeho práve neobmedzil a poskytol ochranu žalobkyni nie je správne tvrdenie, pretože svojím
rozhodnutím súd znemožnil žalovanému prinášať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom mu
sám súd opakovane vytýka, že na preukázanie svojich tvrdení nemá relevantné dôkazy.
3.16 Rovnako nemôže obstáť ani to, žeby neodkladné opatrenie malo byť nariadené bez toho, aby bolo
potrebné uskutočniť konanie vo veci samej a rozhodnúť po riadne vykonanom dokazovaní. Keby takto

súdy vždy postupovali, nebola by tu bohatá judikatúra súdov, za akých okolností je možné nahrávky
urobené bez súhlasu nahrávanej osoby vykonať ako relevantný dôkaz v súdnom konaní. Ak by mal
mať žalovaný zakázané robiť si nahrávky a súd v rozvodovom konaní produkované nahrávky nevykoná,
bude vyznievať ako výsmech súdnictva účastníkovi konania, keď na jednej strane mu súd vytýka, že
svoje tvrdenia ničím nepreukazuje, na strane druhej keď produkuje dôkaz nahrávkou, nielenže ho súd

v konaní ako nepostrádateľný dôkaz nevykoná, ale ten istý súd mu ešte aj zakáže v dôkaznej núdzi
vytýkanej samotným súdom nahrávky robiť.
3.17 Navyše okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že žalovaného svojím rozhodnutím na
jeho právach neobmedzil, avšak to, prečo sa to súd domnieva a touto svojou úvahou sa riadi, vôbec
vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil a teda tiež pre nedostatok presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia

súdu je neodkladné opatrenie nespravodlivé, nesprávne, nedostatočne odôvodené a arbitrárne.
3.18 Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh žalobkyne v celom
rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v plnom rozsahu odkázal na všetky skutkové okolnosti,

ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti neodkladnému opatreniu. Odvolanie voči výroku III. rozhodnutia
zobral späť, pretože tento zamietavý výrok rozhodnutia prvostupňového súdu považuje žalovaný za
vecne správny a to nielen z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia samotný súd, ale aj
zďalšíchdôležitýchdôvodov.Odvolaniežalobkyneoznačilzanedôvodnéarozhodnutieprvostupňového
súdu čo do výrokov I., II. a IV. za nesprávne, nezákonné, nespravodlivé, vychádzajúce z nedostatočne

zisteného skutkového stavu veci ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z dôvodov
uvedených vo svojom odvolaní.
4.1 Je z judikatúry súdov známe, že všeobecne aj dôkaz nahrávkou, ktorá bola získaná bez súhlasu
nahrávanej osoby, je možné v súdnom konaní vykonať ako dôkaz. Dôvodom na vykonanie takéhoto
dôkazu je nepochybne situácia, keď strana sporu nemá svoje tvrdenia možnosť preukázať inak ako

vykonaním dôkazu nahrávkou, hoci uskutočnenou bez súhlasu nahrávanej osoby. Najlepšie to, ako
majú súdy v takýchto prípadoch postupovať, vysvetľuje Ústavný súd ČR (II. ÚS 1774/14), podľa ktorého
„Základním kritériem, jež má v konečném důsledku vést k rozhodnutí o použitelnosti či nepoužitelnosti
záznamu rozhovoru pořízeného soukromou osobou bez vědomí nahrávané osoby jako důkazu v
příslušném řízení, je poměřování chráněných práv a zájmů, které se v této soukromé sféře střetávají, a

kde se stát stává arbitrem (zpravidla prostřednictvím soudu) rozhodujícím o tom, který z těchto zájmů
bude v daném konkrétním střetu převažujícím, přičemž hodnocení použitelnosti či nepoužitelnosti takto
opatřených (a státu tím či oním způsobem předložených, předaných) informací se bude provádět podle
norem procesních, které však jen vymezují pravidla pro to, jak zjistit náležitým způsobem skutkový stav a
nalézt „materiální“ právo, tedy rozhodnout o vlastním předmětu sporu.“ Aj dôvodová správa k Civilnému

sporovému poriadku uvádza, že „Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu
legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr.
súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne
posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo
vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu

a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej
prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je
v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto
získaným dôkazným prostriedkom preukázať.“ Zjednodušene povedané, ak sa súd ocitne v pozícii, žestrana sporu predloží nezákonný dôkaz, nemôže ho automaticky odmietnuť, ale musí v zmysle čl. 3
a 16 C.s.p. pristúpiť k tzv. testu proporcionality. Súd má pri tomto teste o.i. posudzovať okolnosti, za
ktorých bola nahrávka vyhotovená a či strana, ktorá takúto nahrávku vyhotovila, mala k dispozícii aj iné

prostriedky či dôkazy, ktoré mohla použiť namiesto nahrávky.
4.2 Z rozvodového konania strán sporu je nepochybné, nie z písomnej zápisnice súdu, ale len zo
zvukového záznamu z pojednávania, že žalovaný nemá inú možnosť pravdivosť svojich tvrdení v konaní
preukázať. Jeho tvrdenia v konaní nespochybňuje len žalobkyňa, ale aj samotný súd. Žalovaný má
pravdivosť tvrdení možnosť preukázať len audio nahrávkami priamo na súdnom pojednávaní. Len tak

môže súd zmeniť svoj názor prezentovaný v konaní o tom, že na strane detí neexituje prekážka súdom
núteného striedania detí v starostlivosti oboch rodičov v intervale po 5 dní. Súd nariadil striedanie detí na
prvom pojednávaní, pretože nevidel na ich strane prekážku striedania, avšak nahrávky, ktoré žalovaný
žiada v konaní vykonať ako dôkaz preukazujú opak, pretože je na nich zachytené, ako zle znáša najmä
mladšia dcéra strán sporu to, že má vôbec ísť k žalobkyni a nieto ešte aby u nej musela zotrvávať v
starostlivosti v rovnakej miere ako v starostlivosti žalovaného.

4.3Platíteda,ženezákonnezískanýdôkazatonahrávku,čifotografiujemožnéakodôkazvobčianskom
súdnom konaní vykonať a to práve v situácii, kedy strana sporu nemá k dispozícii iný dôkaz, ktorým by
mohla účinne chrániť svoje práva a dosiahnuť tak spravodlivosť, môže súd prihliadať aj na takýto dôkaz.
4.4 Deti strán sporu sa nechcú a nechceli v starostlivosti rodičov striedať, chcú žiť so žalovaným v dome,
kderokyvyrastajú,rozvodovýsúdvšaknaobochuskutočnenýchpojednávaniachnariadilstranámsporu,

aby si ich v starostlivosti striedali, hoci otec pravdivo tvrdil, že zadržiavanie detí matkou v jej domácnosti
deťom a to najmä mladšej dcére Katke veľmi psychicky škodí; striedanie ústne rodičom nariadil, hoci
nemal žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané, žeby striedanie sa v starostlivosti rodičov nebolo
deťom na ujmu. Práve zabezpečené nahrávky, hoci nezákonným spôsobom, sú jediným dôkazom, ktorý
má otec k dispozícii a ktorým vie svoje tvrdenia preukázať, na čom mu veľmi záleží, pretože konajúca

sudkyňa mu už na prvom nariadenom pojednávaní vytýkala, že on bráni v tom, aby sa deti v starostlivosti
rodičov striedali z dôvodov výlučne na jeho strane, lebo on sa tak rozhodol, čo však nie je pravda a
predmetné nahrávky to nespochybniteľne preukazujú. Matka v konaní o rozvod manželstva tvrdí, že
deťom nútené striedanie nariadené ústne súdom bez vykonaného dokazovania vyhovuje, otec v konaní
tvrdí opak. Otec žiadal súd, aby vypočul deti, súd pojednávanie odročil na iný možný termín; tento

termín pojednávania, na ktorom bolo možné vypočuť deti zrušil a nariadil znalecké dokazovanie a to
opäť po tom ako nariadil rodičom, aby si deti v starostlivosti aj naďalej striedali v intervale 5 dní. Takto
sa deti nútene bez súdneho rozhodnutia a ich výsluchu proti ich vôli striedajú v starostlivosti oboch
rodičov už od septembra minulého roku. Mladšia dcéra strán sporu má z toho úzkostné prežívanie
zistené učiteľkou v škôlke, o čom žalovaný predložil do súdneho spisu dôkaz a to potvrdenie o zisteniach

učiteľky Katky. Súd však napriek závažným rozporom vo výpovediach strán naťahuje čas, počas ktorého
nasilu deti núti k striedaniu v starostlivosti rodičov bez relevantného rozhodnutia už takmer pol roka.
Uskutočnil dve pojednávania, druhé pojednávanie odročil na iný možný termín s tým, že budú vypočuté
deti, pojednávanie krátko pred jeho uskutočnením zrušil a nariadil znalecké dokazovanie, čím konajúca
sudkyňa bez akokoľvek preukázania alebo osvedčenia vhodnosti striedavej starostlivosti o deti predlžuje

súdne konanie a deti, najmä mladšia dcéra strán sporu trpia. Preto považoval za potrebné pripojenie
rozvodového spisu sp.zn.9P 133/2024 Okresného súdu Zvolen, preštudovanie a vypočutie zvukových
záznamov z oboch uskutočnených pojednávaní v rozvodovom konaní.
4.5 Ak by nemal žalovaný k dispozícii nahrávky urobené bez vedomia žalobkyne, nemal by možnosť
chrániť a presadzovať oprávnené záujmy dcér strán sporu ani preukázať pravdivosť svojich tvrdení,

pričom pravdivosť jeho tvrdení na pojednávaní úplne bezdôvodne spochybňuje samotná konajúca
sudkyňa. Keby si konajúca sudkyňa vypočula na nahrávkach reakcie Katky na to, že má byť s
matkou, nepochybne by opakovane nemohla nariaďovať rodičom, aby si deti v starostlivosti striedali;
ich prehratím otec preukáže, že matka v konaní klamala a klame. Spochybňovaním pravdivosti tvrdení
produkovaných otcom samotná sudkyňa donútila otca, aby žiadal o vykonanie predmetných nahrávok.

Ak by súd tento nenahraditeľný dôkaz vykonal, otec by v konaní preukázal do akého zúboženého
psychického stavu matka Katku dostala, keď deti proti ich vôli aj proti vôli otca nasilu zadržiavala v
jej domácnosti nasilu počas septembra 2024, aby mohla na prvom nariadenom pojednávaní v konaní
rozvod manželstva tvrdiť nepravdivé skutočnosti o tom, že deti si rodičia striedajú v starostlivosti na
základe ich dohody, že deti sú s tým spokojné, čo nie je pravda; pritom súd na pojednávaní zhodnotil, že

týmto skutočnostiam verí a nariadil rodičom deti si v starostlivosti striedať. Konajúca sudkyňa predložené
nahrávky ako dôkaz na pojednávaní nevykonala, odročila pojednávanie aj za účelom výsluchu detí,
a keď sa blížil termín pojednávania, pojednávanie zrušila a nariadila znalecké dokazovanie znalcom
z odboru poradenská psychológia na zistenie vhodnej formy starostlivosti rodičov o deti. Názor detínezistila, hoci v konaní boli nariadené tri pojednávania a uskutočnené z nich boli dve. Súd tak už
celé mesiace bez akéhokoľvek relevantného dôkazu núti deti aj otca do realizácie striedavej osobnej
starostlivosti, pričom sama sudkyňa sa na pojednávaní vyjadrila v tom smere, že deti si musia zvyknúť

a že plač detí je v poriadku.
4.6 Žalovaný priznal, že predložené dôkazy ešte súd môže vykonať, ako to správne konštatuje
prvostupňový súd v neodkladnom opatrení. Požiadavka žalobkyne na nariadenie, aby mal žalovaný
uloženú povinnosť zničiť nahrávky, ktorými jedinými vie preukázať svoje tvrdenia v konaní, by zamedzila
náležitému zisteniu skutkového stavu veci. Inak ako vykonaním týchto nahrávok ako dôkazu v konaní

nemôže žalovaný odstrániť rozpory v tvrdeniach strán sporu v rozvodovom konaní a to navyše v situácii,
keď súd sám v konaní prezentuje, že verí tvrdeniam žalobkyne, pričom práve nahrávky preukazujú
pravdivosť tvrdení žalovaného. To je aj jediný dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa domáha nielen zákazu, aby
jejprejavyotecnahrával,záznamypoužívalaleajtoho,abyichzničil.Akbymalžalovanýnahrávkyzničiť,
zostal by v dôkaznej núdzi, ktorú núdzu mu až výsmešne v konaní o rozvod manželstva vytýka samotná
konajúca sudkyňa. Navyše je úplne absurdné, aby žalobkyňa požadovala zničenie dôkazov, ktoré majú

byť použité ako dôkaz v inom súdnom konaní. Takýto výrok rozhodnutia súdu by bol nevykonateľný,
pretože žalovaný by nemohol túto povinnosť splniť, lebo nemôže zasahovať do súdneho spisu a ničiť v
ňom dôkazy, o ktorých navyše ešte nebolo rozhodnuté, či ich súd vykoná alebo nevykoná. Nariadenie
zničenia dôkazov predložených v konaní o rozvod rozhodnutím súdu v konaní na ochranu osobnosti
považuježalovanýzaneprípustné,najmäzasituácie,keďidelenorozhodnutieoneodkladnomopatrení.

Rozhodnutie súdu je nesprávne, pretože súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nevykonáva
dokazovanie a druhá strana sporu nemá možnosť sa pred rozhodnutím brániť ani k nemu vyjadriť a svoje
tvrdenia preukázať. Súd na nariadenie neodkladného opatrenia bez nutnosti podať žalobu vo veci samej
nemal dostatok relevantných informácií a dôkazov a ani v uznesení riadne nezdôvodnil, prečo vlastne
nepovažoval za potrebné podanie žaloby vo veci samej. Keď by mali súdy rozhodovať len neodkladným

opatrením v takýchto právnych veciach, stratila by opodstatnenie úprava žaloby na ochranu osobnosti.
Rozhodnutie súdu je nebezpečným precedensom, ktorý ak bude toto konanie žalobkyne úspešné a
potvrdené aj odvolacím súdom, prinesie nepochybne to, že každý kto sa dozvie o tom, že ho iná osoba
nahrala, bude sa môcť tak poľahky ako žalobkyňa domôcť toho, aby takémuto konaniu súd zamedzil iba
na základe jeho jednostranných tvrdení. Otec bol pritom na to, aby niektoré situácie, ktorým vystavovala

deti matka tieto na nahrávkach zachytiť motivovaný práve tým, aby ich mohol použiť len v prípade núdze
v rozvodovom konaní. Do núdze ho dostal konajúca sudkyňa keď prezentovala, že nemá pochybnosť o
pravdivosti tvrdení žalobkyne a spochybňovala pravdivosť tvrdení žalovaného.
4.7 Je iste zrejmé konajúcemu prvostupňovému ako aj odvolaciemu súdu, že sa žalobkyňa domáha
zničenia nahrávok práve z dôvodu, že ich obsah jej v konaní o rozvod manželstva nevyhovuje a je

preukázaním skutočností, ktoré strany sporu v konaní o rozvod manželstva uvádzajú protichodne.
Nemôže však právo na ochranu osobnosti žalobkyne prevýšiť právo na náležité zistenie skutkového
stavu veci. Navyše, nie je technicky dobre možné, aby žalovaný nahrávky zničil, pretože sú súčasťou
súdneho spisu, a to v situácii, keď nepochybne prevyšuje potreba súdu riadne zistiť skutkový stav
veci nad právom žalobkyne na ochranu jej osobnosti. Žalobkyňa súdu klame, súd jej tvrdeniam verí,

čo sám súd aj ústne zhodnotil; zároveň súd neverí tvrdeniam žalovaného a tak sa žalovaný ocitol
práve v situácii, že iba vďaka nezákonným nahrávkam má dôkaz o tom, že je to žalobkyňa, ktorá v
konaní o rozvod manželstva klame, že je to on, ktorý uvádza v konaní o rozvod manželstva pravdu. S
ohľadom na okolnosti tohto prípadu, ale najmä priebeh a hodnotenie vykonávaného dokazovania súdom
v rozvodovom konaní, sú zákazy uložené žalovanému neprávne, nespravodlivé, pretože bez nahrávok,

ktoré má žalovaný k dispozícii, nemôže inak preukázať pravdivosť svojich tvrdení.
4.8 Žalovaný navrhol, aby druhostupňový súd odvolaním žalovaného napadnuté výroky uznesenia I., II.
a IV. zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne a vo výroku III. uznesenie súdu potvrdí.

5. Žalobkyňa v reakcii na odvolanie a vyjadrenie žalovaného zotrvala na podanom návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a na svojom odvolaní proti časti uznesenia. Žalovaný vo svojom odvolaní
nielenže nepoprel vyhotovovanie a používanie záznamov o žalobkyni a prejavoch jej osobnej povahy,
ale odvolaním žalovaného žalovaný cieli k ďalšiemu vyhotovovaniu a používaniu záznamov o žalobkyni
a prejavoch jej osobnej povahy s vedomím žalovaného o nezákonnosti takéhoto postupu. Žalovaný teda
priznáva svoju snahu o pokračovanie v neoprávnenom vyhotovovaní a používaní záznamov, týkajúcich

sa žalobkyne a prejavov jej osobnej povahy, keďže uznesenie sa vzťahuje na budúce situácie, počínajúc
vykonateľnosťou uznesenia.
5.1 Žalovaný sa snaží vo svojom odvolaní navodiť dojem, že neoprávnené vyhotovovanie a používanie
záznamov o žalobkyni a prejavoch jej osobnej povahy má súvisieť výlučne s postojom Okresnéhosúdu Zvolen v rámci konania o rozvod manželstva žalobkyne a žalovaného a súvisiacu úpravu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, spisová značka 9P/133/2024 (ďalej aj „rozvodové
konanie“), t.j. s údajnou dôkaznou núdzou žalovaného. Žalobkyňa preto poukázala na časový nesúlad v

tvrdeniachžalovaného:akovyplývazdôkazovpredloženýchžalobkyňouspolusnávrhom,pojednávania
v rozvodovom konaní sa uskutočnili dňa 02.10.2024 a 15.11.2024, a teda predbežný názor súdu
si žalovaný mohol vypočuť a aj vypočul na pojednávaní až dňa 02.10.2024; na pojednávaní dňa
15.11.2024všakpredložilžalovanýsúduvrámcirozvodovéhokonaniazvukovézáznamy,ktoréžalovaný
viazal na dni 11.09.2024 a 23.09.2024. Ďalej právny zástupca žalovaného čítal na pojednávaní dňa

15.11.2024 pravdepodobne prepis zvukového záznamu zo situácie zo dňa 09.09.2024 (v návrhu
žalobkyňa uviedla konkrétne časti zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 15.11.2024, kde sú
dátumy vzniku záznamov identifikované).
Napokon existenciu záznamov o žalobkyni a prejavoch jej osobnej povahy žalovaný spomenul už
na prvom pojednávaní v rámci rozvodového konania, t.j. dňa 02.10.2024. Je zrejmé, že žalovaný si
vyhotovuje záznamy o žalobkyni a prejavoch jej osobnej povahy nezávisle na súdnom konaní a teda

aj dôkaznej situácii, keďže vznik týchto záznamov predchádza pojednávaniu v rozvodovom konaní zo
dňa 02.10.2024.
5.2 Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný nie je v rozvodovom konaní v dôkaznej núdzi, pretože
pri vyhotovovaní zvukových záznamov vytvoril vedome umelo situácie, čo žalobkyňa uviedla v návrhu,
a cieľom žalovaného nebolo zaznamenať prirodzené prežívanie maloletých detí. Žalobkyni bolo dňa

09.01.2025 (prípustná novota v odvolacom konaní) predložené súdom v rámci rozvodového konania
CD so zvukovými záznamami z dní 11.09.2024 a 23.09.2024; ide o záznamy, ktoré na pojednávaní dňa
15.11.2024 predložil žalovaný v rámci rozvodového konania; žalobkyňa sa k obsahu týchto záznamov
nevyjadrila, pretože súd dokazovanie týmito záznamami v rozvodovom konaní zatiaľ nevykonal, ale
žalobkyňa poukazuje na to, že oba tieto záznamy boli ich autorom editované, t.j. pozmenené (táto

stopa o zmene záznamov je evidentná pri načítaní základných údajov zvukových záznamov v počítači).
Poukázala na to, že návrh, v ktorom označila súdu aj dôkazy o tom, že v čase vzniku zvukových
záznamov z dní 11.09.2024 a 23.09.2024 mal byť žalovaný ešte v práci, t.j. žalovaný sa dostavil do miest
vzniku záznamov mimo svoj zvyk a pracovnú dobu.
5.3 Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že súd v rozvodovom konaní nariadil znalecké dokazovanie,

a to uznesením zo dňa 09.01.2025, č.k.9P/133/2024-333 (prípustná novota v odvolacom konaní),
pričom nariadenie znaleckého dokazovania avizoval súd v rozvodovom konaní už na pojednávaní dňa
15.11.2024 a strany konania obdržali aj oznámenie súdu v rámci rozvodového konania o nariadení
znaleckého dokazovania zo dňa 05.12.2024 (žalobkyňa žiada, aby súd vykonal aj tento dôkaz, pretože
ním žalobkyňa reaguje na argumentáciu žalovaného). Je preto zrejmé, že nezávislý a nestranný znalec

objektívne posúdi pomery rodiny Rosič a preto žalovaný za žiadnych okolností nemôže byť úspešný
vo svojej argumentácii o údajnej dôkaznej núdzi. Osobitne žalobkyňa upozorňuje na to, že predmetom
skúmania budú aj vybrané okruhy týkajúce sa maloletých detí v zmysle uznesenia zo dňa 09.01.2024
č.k.9P/133/2024-333.
5.4 Žalovaný v skutočnosti nemá žiadnu dôkaznú núdzu a neoprávnene zasahuje permanentne do

súkromia žalobkyne a úmyselne žalobkyni spôsobuje zlé psychické prežívanie, t.j. žalovaný žalobkyňu
doslova šikanuje, pozmeňuje záznamy predložené žalovaným v rozvodovom konaní, teda manipuluje s
dôkaznými prostriedkami; súd v rozvodovom konaní nevykonal zatiaľ ani výsluch svedka označeného
žalobkyňou za účelom vyvrátenia tvrdenia žalovaného o správaní maloletých detí počas striedavého
režimu, ako vyplýva z oznámenia súdu zo dňa 05.12.2024, t.j. žalobkyňa má za to, že je zachovaná

určitá procesná rovnosť v konaní.
5.5 Žalobkyňa má za to, že obsah argumentácie žalovaného v jeho odvolaní je v hrubom rozpore s
úpravou ochrany osobnosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúrou. Odkázala
podporne aj na §114 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku. V príkrom rozpore k tejto zákonnej
úprave je svojvôľa žalovaného pri vyhotovovaní a používaní záznamov žalobkyne a prejavov jej osobnej

povahy, čo Okresný súd Zvolen v uznesení správne vyhodnotil ako „opakované, resp. prebiehajúce
konanie smerujúce voči žalobkyni“. Napokon aj v odvolaní žalovaného sám žalovaný pripúšťa, že
disponujeviacerýmizáznamami,keďžalovanýuvádza„Žalovanývšakzjednejznahrávok....“Žalobkyňa
preto apeluje na odvolací súd, aby dôsledne vyhodnotil správanie žalovaného voči žalobkyni (aj v
kontexte Trestného poriadku, ktorý výnimočne umožňuje zásah do práva na ochranu osobnosti), ktoré

zasahuje do jej psychickej pohody a súkromia a zo strany žalovaného ide o vedomý atak voči žalobkyni.
Žalobkyňa už má navyše vedomosť o praktikách žalovaného a preto svoju komunikáciu vo vzťahu k
žalovanému formuluje len v nevyhnutnom rozsahu a vecne.5.6Záveromžalobkyňapoukázalanato,ženepovažujezasprávnuargumentáciužalovanéhoolistovom
tajomstve, keďže ide o bežnú prax v rámci súdneho konania, kedy strany sporu predkladajú vzájomnú
korešpondenciu a napokon tak robí aj žalovaný v rámci rozvodového konania. Žalobkyňa nepredložila v

konaní nezákonne získaný dôkaz, ale dôkaz, ktorý získala zákonným spôsobom; navyše žalobkyňa ním
najmä vyvracia nepravdivé tvrdenia žalovaného týkajúce sa žalobkyne ako matky, keďže žalovaný sa
snaží niekoľko mesiacov žalobkyňu diskvalifikovať ako rodiča (napríklad žalovaný len za mesiac január
2024 uviedol v rámci ním predloženého prehľadu v rozvodovom konaní 14 – krát klamstvo o starostlivosti
žalobkyne o maloleté deti, čo žalobkyňa preukázala sms správami, v rozvodovom konaní žalovaný

uvádzal, že žalobkyňa pre maloleté deti nerobila bežné potravinové nákupy, čo je v príkrom rozpore s
obsahom sms správ predložených žalobkyňou, žalovaný predložil v rozvodovom konaní kresbu dcéry
D., ktorú uvádzal v súvislosti so striedavým režimom starostlivosti, pričom zo žalobkyňou predloženej
sms vyplýva, že tento obrázok vznikol ešte v januári 2024, t.j. niekoľko mesiacov pred realizáciou
striedavej starostlivosti atď.). Keby žalobkyňa nekomunikovala so žalovaným prostredníctvom sms,
nemohla by preukázať nepravdivé tvrdenia žalovaného v rozvodovom konaní a tak by mohol žalovaný

prípade skutočne anulovať žalobkyňu zo života ich maloletých detí, čo by malo z pohľadu žalobkyne
pre ich spoločné detí a žalobkyňu katastrofálny následok. Žalobkyňa sa snažila so žalovaným dohodnúť
niekoľko mesiacov ohľadne spoločných maloletých detí a nemala záujem viesť rozsiahle súdne konanie.
5.7 Žalovaný napáda vo svojom odvolaní sudcu konajúceho v rozvodovom konaní a to spôsobom, ktorý
narušuje dôstojný priebeh konania. Žalovaný v rozvodovom konaní predkladá rozsiahle vyjadrenia v deň

pojednávania alebo ich číta priamo na pojednávaní, čo je spôsobilé zmariť pojednávanie a žalovaný
musí počítať s tým, že žalobkyňa nie je schopná objektívne bezprostredne sa súvisle vyjadriť k 45
minútovému prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 15.11.2024 (pre dokreslenie
situácie žalobkyňa uvádza, že právny zástupca žalovaného mal vypracovaný svoj prednes písomne
na hlavičkovom papieri, avšak žiadal o zaprotokolovanie jeho prednesu a teda žalobkyňa čakala

na vypracovanie zápisnice z pojednávania zo dňa 15.11.2024, aby sa mohla vyjadriť k rozsiahlemu
prednesu žalovaného resp. jeho právneho zástupcu). Z pohľadu žalobkyne je v rozvodovom konaní
dodržaná zásada rovnosti strán sporu a aj hospodárnosti konania.
5.8 Žalobkyňa má za to, že ďalšia rozsiahla argumentácia žalovaného v jeho odvolaní je irelevantná,
keďžežalovanýnemázákonnúlicenciunavyhotovovanieapoužívaniezvukovýchzáznamovožalobkyni

a prejavoch jej osobnej povahy. Žalobkyňa s odkazom na potrebu popierania tvrdení strany konania a
následok nepopretia podľa Civilného sporového poriadku uviedla, že nikdy neopustila ich spoločné deti,
ale opustila len žalovaného. V čase od decembra 2023 (kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že sa
chce rozviesť) do apríla 2024 (kedy sa žalobkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti) bola žalobkyňa
v prípade jej neprítomnosti počas noci v rodinnom dome žalobkyne a žalovaného ešte pred zobudením

detí v rodinnom dome a odviezla deti do materskej školy a základnej školy a ostávala v rodinnom dome
až do zaspatia detí, a to na dennej báze. Počas víkendov žalobkyňa rodinný dom poupratovala, navarila,
oprala, hrala sa s deťmi alebo ich vzala na výlet. Po odchode zo spoločnej domácnosti v apríli 2024
žalovaný žalobkyni s vedomím, že žalobkyňa si zariadila domácnosť v Banskej Bystrici vzal spoločné
motorové vozidlo, a to napriek tomu, že žalovaný mal služobné vozidlo. Žalobkyňa si však dokázala

motorové vozidlo požičať výlučne za účelom zabezpečenia starostlivosti o deti a cestovala na dennej
báze z Banskej Bystrice do Lukavice a Sliača, snažila sa nadviazať na starostlivosť o maloleté deti aj
po tom, ako si v Banskej Bystrici zariadila svoju novú domácnosť a maloletých detí sa stále dožadovala;
už počas mája a aj júna 2024 strávili maloleté deti v domácnosti žalobkyne viaceré dni vrátane prespatí;
žalovaný v tomto období začal žalobkyňu obmedzovať v starostlivosti o deti v jej domácnosti; počas júla

2024 strávili deti v domácnosti žalobkyne alebo mimo jej domácnosti so žalobkyňou celkom 13 prespatí
a počas augusta 2024 celkom 14 prespatí; uvedené sa dialo so súhlasom žalovaného a po dohode
s ním; žalobkyňa v rozvodovom konaní preukázala napríklad, že zabezpečovala plnenie rodičovských
povinností aj v súvislosti s materskou školou a so základnou školou, keď robila s dcérou D. školské úlohy,
zúčastňovala sa rodičovských združení, zaujímala sa o deti u triednej učiteľky a že zabezpečovala aj

návštevy detského lekára s oboma deťmi a poskytovala im starostlivosť aj počas ich choroby; žalobkyňa
a žalovaný sa dohodli aj na striedaní v starostlivosti počas vianočných prázdnin počas intervalu 1
týždňa, čo taktiež spochybňuje hodnovernosť tvrdení žalovaného; aj keď žalovaný veľmi dramaticky
opísal prežívanie dcéry J. v súvislosti so striedavou starostlivosťou, Katka je v domácnosti žalobkyne
spokojná, žalovaného sa nedožaduje, prespáva u žalobkyne bez akýchkoľvek problémov. Sám žalovaný

v rozvodovom konaní na pojednávaniach v dňoch 02.10.2024 a 15.11.2024 (strana 21 zápisnice)
navrhol, aby žalobkyňa realizovala s deťmi široký styk so 4 až 5 prespatiami, t.j. takmer rovnako resp.
rovnako ako je počet prespatí v každej domácnosti rodičov v súčasnosti; poukázala na to, že žiadna
materská škola nie je oprávnená vydať potvrdenie o súvise medzi správaním určitého dieťaťa a určitouobjektívnou situáciou, ktorá sa deje mimo materskej školy. Žalovaný skresľuje priebeh rozvodového
konania v tomto smere a neuviedol, že sudca v rozvodovom konaní vydal v súvislosti s rodinou Rosič
neodkladné opatrenie zo dňa 05.12.2024 č.k. 9P/133/2024-260, na základe ktorého má byť maloletým

deťom poskytnutá odborná psychologická pomoc; pripojenie spisu považuje žalobkyňa za neúčelné a
nehospodárne, keďže prebieha vo veci dokazovanie a je nariadené znalecké dokazovanie. Napokon,
ani pripojením súdneho spisu nemôže žalovaný zhojiť absenciu zákonného dôvodu vyhotovovania a
použitia záznamov o žalobkyni a prejavoch jej osobnej povahy; žalobkyňa podala návrh výlučne z
dôvodu, že jej žalovaný zasahuje nezákonne opakovane do súkromia, narúša jej pokojné nažívanie a

spontánnosť vo vzájomných vzťahoch žalobkyne a maloletých detí. Žalobkyňa označila v následku na
predloženie záznamov o žalobkyni a prejavoch jej osobnej povahy v rozvodovom konaní svedka, ktorý je
pripravený hodnoverne sa vyjadriť a napokon žalobkyňa poukazuje aj na to, že záznamy sú editované,
t.j. zmenené (takto ich už obdržala od súdu žalobkyňa).
5.9 V prípade, ak by súd v rámci odvolacieho konania posudzoval odvolanie a vyjadrenia žalovaného a
vyhodnotil ich ako relevantné s väzbou na rozvodové konanie, navrhla aj žalobkyňa, aby súd pripojil spis

rozvodového konania za účelom preukázania tvrdení žalobkyne, uvedených v tomto podaní, týkajúcich
sa rozvodového konania.
5.10 S odkazom na svoj návrh a odvolanie žalobkyňa uviedla, že žalovaný nemôže žiadnym zákonným
spôsobom a ani odkazom na judikatúru právne relevantne zdôvodniť zásah takého rozsahu do práv
žalobkyne na ochranu osobnosti (žalobkyňa poukázala najmä na návrh, v ktorom označila približne

2 h a 39 minútu zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 15.11.2024, kedy žalovaný uviedol,
že si má prejsť zvukové záznamy a pripraviť ich prehľad); žalobkyňa má za to, že umožnením
ďalšieho vyhotovovania a používania záznamov o žalobkyni a prejavoch jej osobnej povahy v rozpore
so všeobecne záväznými predpismi by vznikol nebezpečný precedens. Z pohľadu žalobkyne nie je
možné takúto opakovanú resp. prebiehajúcu činnosť žalovaného zamieňať so situáciou spontánneho

zaznamenania udalosti; žalobkyňa má za to, že uznesenie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky a skutkovým stavom osvedčeným žalobkyňou s výnimkou výroku uznesenia, ktoré žalobkyňa
napadla svojím odvolaním.
5.11 Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu potvrdiť uznesenie okresného súdu vo
výroku I. a II., zmeniť uznesenie okresného súdu vo výroku III. tak, že žalovanému uloží povinnosť zničiť

všetky obrazové záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy týkajúce sa žalobkyne alebo
jej prejavov osobnej povahy vyhotovené bez súhlasu žalobkyne, a to vrátane kópií týchto záznamov a
zmeniť uznesenie okresného súdu vo výroku IV. tak, že uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy konania ako aj trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný sa vyjadril (po uplynutí stanovenej lehoty na vyjadrenie) a predložil svoje stanovisko
spolu s vyjadrením a dokladmi do rozvodového konania. Uviedol, že vyhotovené nahrávky použil
v konaní ako dôkazné prostriedky len preto, že sú nimi preukázané jeho tvrdenia, ktoré konajúca
sudkyňa v konaní spochybnila len preto, že uverila protichodným tvrdeniam žalobkyne. Skutočnosť, že
žalovaný spomenul existenciu nahrávok až na prvom pojednávaní nemá na rozhodovanie odvolacieho

súdu žiadny vplyv: predmetné nahrávky vyhotovil po tom, ako sa dozvedel klamstvá žalobkyne v
písomnostiach doručovaných mu ešte pred rozvodovým konaním v mimosúdnej komunikácii. Tieto
nahrávky vyhotovil spontánne, aby zachytil dramaticky sťažené prežívanie Katky. Priznal, že vyhotovené
záznamy boli vyhotovené skôr, ako bolo uskutočnené prvé pojednávanie v rozvodovom konaní.
6.1 Zhrnul a zopakoval najdôležitejšie a najzávažnejšie skutočnosti ohľadom adaptácie detí na

prostredie u matky a práve nahrávky preukazujú, že žalobkyňa klamala, lebo je na nich zachytené
ako Katka veľmi plače a doslova žobre, aby nemusela byť u žalobkyne, preto ide o situáciu, kedy je
plne dôvodné vykonať aj nezákonne získané dôkazy. Žalobkyňa klame súd aj uvádzaním mnohých
ďalších nepravdivých skutočností, ktoré sú popísané a klamstvá preukázané práve v pripojenom podaní
vyhotoveného pre účely rozvodového konania. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný nemá dôkaznú núdzu a

podľa nej zasahuje do jej súkromia a úmyselne jej spôsobuje zlé psychické prežívanie a šikanuje ju;
neuvádza však žiadne skutkové okolnosti, čím sa má žalovaný takéhoto konania dopúšťať. K výhrade
žalobkyne ohľadom manipulácie s nahrávkami žalovaným uviedol, že ich iba skrátil, vystrihol dlhý
začiatok a koniec so šumom. Nahrávky boli nahrané vo formáte m4a a žalovaný ich prekonvertoval do
ľahko prehrateľných formátov mp3 awav bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom bol zmenený ich obsah.

Žalovaný je pripravený na vyzvanie súdu predložiť pôvodné nahrávky pred skrátením a zmenou formátu,
čo dokáže, že obsah nahrávok je totožný a nezmenený s predloženými nahrávkami.
6.2 Žalovaný sa vyjadril ku návrhu žalobkyne na výsluch svedka – jej priateľa v rozvodovom konaní,
ako aj ku jej tvrdeniu o 14-násobnom klamstve pred rozvodovým súdom, ku snahe žalovanéhoeliminovať žalobkyňu zo života ich spoločných detí, ku frekvencii starostlivosti žalobkyne o deti po
odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, o odňatí motorového vozidla žalobkyni, ku prespávaniam detí
u žalobkyne, o dohode rodičov ohľadom detí počas vianočných sviatkov 2024, k úzkostnému prežívaniu

Katky a potvrdeniu riaditeľky materskej školy o zmene správania dieťaťa, ku výchovnému opatreniu
o odbornom psychologickom poradenstve, ku návrhu na pripojenie rozvodového spisu odvolacím
súdom, ku tvrdeniu o narúšaniu spontánnosti prejavov žalobkyne pri kontakte s maloletými deťmi
vyhotovovaním nahrávok žalovaným, ako aj ku podľa žalovaného nevhodnému procesnému postupu
konajúcej sudkyne v rozvodovom konaní, ktoré všetky tvrdenia a dôkazy predkladali strany sporu do

rozvodového konania.
6.3 Ku ochrane osobnosti, ktorej sa žalobkyňa domáha uviedol, že právo žalovaného preukázať
pravdivosť svojich tvrdení, o ktorých konajúci súd tvrdí, že im neverí, je práve tým ojedinelým prípadom,
ktorý odôvodňuje a aj ospravedlňuje porušenie práva žalobkyne na ochranu osobnosti vyhotovením
nahrávok a plne odôvodňuje vykonanie dôkazov na riadne a úplné zistenie skutkového stavu veci v
rozvodovom konaní. Len tak žalovaný môže presvedčiť súd, ktorý na pojednávaní zhodnotil, že otcovi

nemôže veriť.
6.4 Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v tomto prípade nemôže právo na ochranu osobnosti predčiť
požiadavku na náležité zistenie skutkového stavu prejednávanej veci v rozvodovom konaní, najmä ak
chybné skutkové zistenia majú dramatické následky na zdravom prežívaní bezbranných detí a ak sa má
nezákonne zadováženým dôkazmi preukázať, že žalobkyňa v konaní o rozvod manželstva klame a že

je konajúca sudkyňa v omyle, keď v konaní hodnotí klamlivé tvrdenia žalobkyne ako pravdivé.
6.5 Z uvedených dôvodov považoval žalovaný za dôvodné, aby odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu v tejto právnej veci zmenil, návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania.

7. V reakcii žalobkyňa navrhla neprihliadať na vyjadrenie žalovaného, pretože ho žalovaný podľa textu
jeho podania podal po lehote z dôvodu, že sa mal venovať príprave rozsiahleho vyjadrenia v právnej
veci rozvodu žalobkyne a žalovaného, čo nie je ospravedlniteľným dôvodom, a to zrejme bez žiadosti
o predĺženie lehoty v rámci tohto konania. Poukázala na ustanovenie §373 ods. 4 C.s.p., podľa ktorého
„Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa §366 najneskôr v lehote na vyjadrenie
k odvolaniu.“ Keďže vyjadrenie žalovaného je reakciou na podanie žalobkyne zo dňa 21.01.2025, je
zrejmé, že na prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré žalovaný použil vo svojom vyjadrení a
zároveň ich v konaní doposiaľ neuviedol, nie je možné prihliadnuť práve pre uplynutie stanovenej lehoty
a to bez potreby rozboru splnenia podmienok §366 C.s.p.

7.1 Žalobkyňa preto namietla aj predloženie vyjadrenia zo dňa 27.02.2025 a dôkazov zo súdneho
spisu v rámci rozvodového konania, ktoré žalovaný mohol objektívne uviesť a predložiť už skôr, vo
svojom odvolaní zo dňa 23.12.2024 a vyjadrení zo dňa 14.01.2025. Mala za to, že by nebola ani
zachovaná zásada rovnosti strán, keď nie je v moci žalobkyne obratom sa vyjadriť k tak rozsiahlemu
podaniu žalovaného s viac ako 50 prílohami. Rozsah žalovaným predložených príloh k podaniam je však

dôkazom o tom, že žalovaný v skutočnosti nemá dôkaznú núdzu v rámci rozvodového konania, ako to
prezentuje v tomto konaní.
7.2 Žalovaný uvádza vo vyjadrení množstvo okolností súvisiacimi s rozvodovým konaním, ku ktorým sa
už žalobkyňa vyjadrila. Zdôraznila, že žalovaný nemá zákonný podklad na zasahovanie do jej práva na
ochranu osobnosti, t.j. v tomto prípade na vyhotovovanie a používanie zvukových záznamov o žalobkyni

a o prejavoch jej osobnej povahy. Žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil vyhotovovanie zvukových
záznamov o žalobkyni a jeho záujem o ich ďalšie vyhotovovanie a použitie a dokonca potvrdil aj ich
úpravu z jeho strany. Už len priznanie žalovaného, že vystrihol z nahrávok ich časti je dôkazom o
absencii akejkoľvek spontánnosti vzniku zvukových záznamov, ale práve naopak je dôkazom o cielenom
vopred uváženom zaznamenávaní žalobkyne zo strany žalovaného; žalovaný mal evidentne podľa jeho

vyjadrenia zvukové zaznamenávanie spustené skôr ako mala vzniknúť z jeho pohľadu relevantná časť
záznamu.
7.3 Ohradila sa proti obvineniu žalovaného, že ona zavádza súd v tomto aj v rozvodovom konaní; ona
vystupuje konzistentne a svoje tvrdenia formuluje vo väzbe na dôkazy, ktoré predkladá v konaniach
resp. ich označuje, snaží sa brániť len svoje práva, ktoré sa žalovaný snaží oklieštiť resp. do nich

žalovaný zasahuje. Pokiaľ si súd pripojí spis z rozvodového konania, navrhla, aby si súd osobitne všimol
rozpor v prehľade starostlivosti o maloleté deti, ktoré otec založil do súdneho spisu v rámci rozvodového
konania (a ktorý obsahuje nepravdivé údaje v neprospech žalobkyne) a ktoré po námietkach žalobkyne
k správnosti tohto prehľadu podložených sms správami (t.j. autentickými dôkazmi) žalovaný upravil apredložil ho aj v rámci tohto súdneho konania. Žalovaný aj v tomto konaní podsúva ničím nepodložené
tvrdenia a cielene dezinterpretuje vyjadrenia žalobkyne a uvádza množstvo hypotéz. Navyše v rozpore
so zásadami slušnosti útočí žalovaný aj na súd v rámci rozvodového konania.

7.4 Žalobkyňa má za to, že v tomto konaní preukázala dôvodnosť svojho nároku a neoprávnené zásahy
do jej práv zo strany žalovaného.

8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2
C.s.p. ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

10. Podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne aj žalovaného; súd prvej
inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho

predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, pri postupovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v obidvoch odvolaniach
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia
z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2
C.s.p.).

12. V zmysle platnej právnej úpravy, neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana
strane za účelom zabránenia ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd
nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom konaní viazaný; súd
môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§330 ods. 1 C.s.p.); neodkladné

opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§333 C.s.p.). Neodkladným opatrením sa
neprejudikujú práva a povinnosti strán konania; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí
byť preukázaný a osvedčený.

13. Odvolania nie sú dôvodné; odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol vo

všetkých výrokoch svojho uznesenia, svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil a rozhodnutie
spĺňa všetky náležitosti ustanovenia §220 ods. 2 C.s.p.
13.1 Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne v odvolaní, že nesúhlasí so záverom okresného
súdu, že jej návrh týkajúci sa zničenia už existujúcich záznamov bol neurčitý vzhľadom na použitie
slovného spojenia „všetky“ obrazové záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy týkajúce

sa žalobkyne alebo jej prejavov osobnej povahy. V prvom rade krajský súd poukazuje na to, že okresný
súd nepostavil svoje rozhodnutie na neurčitosti petitu v tejto časti, keďže len nad rámec ostatných
dôvodov, ozrejmujúcich svoje myšlienkové pochody pri zamietnutí tejto časti nároku dodal, že povinnosť
zničiť „všetky záznamy bez bližšieho určenia toho, o aké konkrétne záznamy sa jedná, tak ako bola táto
povinnosť koncipovaná žalobkyňou práve pre jej široké koncipovanie, a z neho plynúcu neurčitosť, nie

je vykonateľná.“
13.2 Okresný súd nevyhovenie návrhu žalobkyne v tejto časti tretím výrokom uznesenia odôvodnil
predovšetkým tým, že zobral do úvahy skutočnosť, že obrazové záznamy, zvukové záznamy a
zvukovoobrazové záznamy týkajúce sa navrhovateľky alebo jej prejavov osobnej povahy vyhotovené
bez súhlasu navrhovateľky (ďalej v texte aj len „záznamy“) tvoria obsah spisu vedeného na Okresnom

súde Zvolen pod sp.zn. 9P/133/2024, kde boli predložené ako dôkazy a kde sú účastníkmi konania
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom strany sporu a ich maloleté
deti, čo mal osvedčené z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj z lustrácie vlastných súdnych
registrov.
13.3 Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v každom jednotlivom konaní súd

dôkazy predkladané sporovými stranami alebo účastníkmi konania hodnotí z hľadiska ich prípustnosti
a tiež z hľadiska ich dôkaznej sily vo vzťahu k prejednávanej veci, vždy prísne individuálne a v súlade
s princípmi, na ktorých spočívajú procesné predpisy (Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový
poriadok), ktorými je súd viazaný a že záznamy, predložené žalovaným do rozvodového konaniaako dôkazy tvoria obsah uvedeného spisu. S týmito (aj ďalšími) dôkazmi sa tam konajúci súd bude
vyporadúvať v zmysle procesného kódexu, ktorým je pre konanie o rozvod zákon č.161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, príp. s odkazom na §2 ods.1 C.m.p. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok; súdu v inom konaní neprináleží hodnotiť tam predložené dôkazy z akéhokoľvek hľadiska
(ich zákonnosti či prípustnosti) a už vôbec súd nie je oprávnený rozhodovať o nariadení zničenia
dôkazov,predloženýchvinom(prebiehajúcom)súdnomkonaní.Žalobkyňadisponujevšetkýmiprávnymi
prostriedkami na to, aby v rozvodovom konaní reagovala na navrhované aj predložené dôkazy a aj sama
potrebné dôkazy navrhovala.

13.4 Odvolací súd súhlasí s odvolateľkou, že žalovaný má zakázané súdom vyhotovovať a aj použiť
záznamy v zmysle prvého a druhého výroku uznesenia, avšak na rozdiel od odvolateľky má za to, že
zničeniezáznamovpodľajejnávrhusavzťahujekuzáznamomnielenminulým,alekuakýmkoľvek.Preto
súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tretím
výrokom uznesenia zamietol; krajský súd sa s jeho rozhodnutím v tomto smere stotožnil a v zmysle §387
ods.1,2 C.s.p. ho potvrdil.

13.5 Žalobkyňa svojím odvolaním napadla okrem tretieho výroku aj závislý štvrtý výrok o trovách; aj
tento výrok považoval krajský súd za správny a ako taký ho v súlade s §387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. Žalovaný svojím odvolaním napadol uznesenie okresného súdu v celom rozsahu; vo vyjadrení
k odvolaniu žalobkyne tento rozsah upravil a zobral späť odvolanie voči výroku III.; navrhol uznesenie

okresného súdu vo výroku I., II. zmeniť a návrh zamietnuť a priznať mu trovy celého konania (výrok IV.);
krajský súd nerozhodoval o pripustení späťvzatia v časti odvolania (a ani o odmietnutí odvolania) v časti
výroku III., pretože vzhľadom na to, že odvolanie podala aj žalobkyňa (proti výroku III.), preskúmaval
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
14.1 Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného ohľadom možnosti vykonať nezákonný dôkaz

považuje za potrebné uviesť, že k problematike predloženia zvukového záznamu ako nezákonného
dôkazu sa súdna prax slovenských súdov explicitne nevyjadrila, len v zmysle uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS/548/2016 zo dňa 14.09.2016 samotné nevykonanie dôkazu
zvukovým záznamom v pracovnej veci nepredstavuje zásah sťažovateľa do jeho práva na spravodlivý
proces (rozhodovanie, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná je výlučne v kompetencii súdu); súdna prax

českých súdov vykonanie takéhoto dôkazu v pracovnej veci výnimočne pripustila ako súčasť obrany
výrazne slabšej procesnej strany (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn.
II.ÚS/1774/2014 zo dňa 09.12.2014); na vykonanie dokazovania predloženým zvukovým záznamom
môžu byť splnené výnimočné podmienky v zmysle článku 16 ods. 2 Základných princípov C.s.p.;
dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku uvádza, že celkom výnimočne môže odôvodnenosť

postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich
ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je
právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené
právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú
komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli

získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na
ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému
právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať.
14.2 Ústavný súd Českej republiky v Náleze sp.zn.II. ÚS 2299/2017 zo dňa 27.02.2018 uviedol, že
obdobne ako obmedzenie základného práva či slobody verejnou mocou, tak i miera ochrany z jej

strany poskytnutá jednému základnému právu na úkor druhého, za situácie, kedy sa nachádzajú vo
vzájomnej kolízii, musí s ohľadom na konkrétnu okolnosť daného prípadu dostáť požiadavkám princípu
proporcionality a musí rešpektovať základné limity, vyjadrené v čl. 4 ods. 1 a 4 Listiny. V opačnom
prípade by poskytnutie neprimeranej ochrany jednému základnému právu fakticky predstavovalo zásah
do druhého základného práva, neprípustne obmedzujúce či dokonca celkom znemožňujúce jeho

realizáciu. Ústavní súd si je samozrejme vedomý, že v prípade použitia záznamu telefonického hovoru
ako dôkazného prostriedku v priebehu súdneho konania môže hroziť kolízia s právom na ochranu
súkromia (čl. 7 ods. 1 alebo čl. 10 ods. 2,3 Listiny), príp. s právom na ochranu listového tajomstva, resp.
tajomstvo správ podávaných telefónom (čl. 13 Listiny). Napokon na túto skutočnosť správne poukázal
i okresný súd vo svojom rozhodnutí, kedy rozpoznal, ktoré z ústavne zaručených práv stoja proti sebe.

Ústavní úd sa ale domnieva , že okresný súd zvolil s ohľadom na konkrétnu okolnosť prípadu prístup
príliš reštriktívny a právu na ochranu súkromia, resp. právu na ochranu listového tajomstva, poskytol
neprimeranú ochranu, v dôsledku čoho došlo u sťažovateľky k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa
čl. 36 ods. 1 Listiny.14.3 Možno teda súhlasiť s odvolateľom, že súd môže za určitých okolností vykonať aj nezákonne
získaný dôkaz a to práve v situáciách, kedy nie je možné preukázať skutočnosti potrebné pre jeho
rozhodovanieinýmspôsobom.Dôkazypredloženéžalovaným (aleajostatnýmiúčastníkmirozvodového

konania) však bude vyhodnocovať a ich prípustnosťou sa bude zaoberať rozvodový súd. Predmetom
konania v preskúmavanej veci je zákaz žalovanému vyhotovovať a použiť záznamy (už vyhotovené,
prípadne ďalšie), a to uznesením o neodkladnom opatrení; práve vzhľadom na formu rozhodnutia –
uznesenia o neodkladnom opatrení – nemožno prehliadať, že neodkladné opatrenie svojimi účinkami
nezasahuje spätne do minulosti, ale len do budúcna; odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svojím

uznesením neprejudikoval spôsob vysporiadania sa s dôkazmi a dôkaznou situáciou v rozvodovom
konaní, keďže úlohou a cieľom nariadenia neodkladného opatrenia bolo zabrániť zásahom do zákonom
garantovaného práva na ochranu osobnosti žalobkyne do budúcna, ale najmä zabráneniu (ďalšieho)
vyhotovovania a použitia uvedených záznamov žalovaným.
14.4 Okresný súd sa správne nezaoberal tvrdeniami strán sporu ohľadom vzťahov k ich spoločným
deťom, keďže predmetom tohto konania bola ochrana osobnostných práv žalobkyne. Pre neodkladné

opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§329 ods.2 C.s.p.), preto
odvolací súd neprihliadal na návrhy oboch odvolateľov na vykonanie dokazovania (napr. pripojením
rozvodového spisu a iné) a ďalšie tvrdenia oproti zisteniam okresného súdu; okrem toho odvolací súd
pripomína, že predmetné konanie sa riadi procesným predpisom, ktorým je Civilný sporový poriadok,
preto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa §366 C.s.p. najneskôr v lehote
na vyjadrenie k odvolaniu na rozdiel od mimosporového konania, kde možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy aj v odvolacom konaní (§63 C.m.p.).
14.5 K námietke žalovaného, že okresný súd rozhodol bez uskutočnenia konania vo veci samej po
riadne vykonanom dokazovaní odvolací súd uvádza, že súčasná procesná úprava umožňuje v §336

ods.1 C.s.p. veta druhá súdu neuložiť povinnosť navrhovateľovi neodkladného opatrenia podať v určitej
lehote žalobu vo veci samej, pokiaľ existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva
názor, že nariadením neodkladného opatrenia v znení jeho výrokov je zabezpečená trvalá primeraná
proporcionálna úprava pomerov medzi stranami sporu s tým, že neodkladné opatrenie bude platiť bez

časového obmedzenia, pričom obidve strany sporu majú možnosť podať na súd návrh na zrušenie
nariadeného neodkladného opatrenia (§334 C.s.p.), preto správne súd prvej inštancie neuložil povinnosť
v stanovenej lehote podať žalobu vo veci samej.
14.6Týmtoodvolacísúdodpovedáajnanámietkužalovaného,ženemôžeobstáťvydanieneodkladného
opatrenia bez meritórného konania a riadneho dokazovania a že keby takto súdy vždy postupovali,

nebola by tu bohatá judikatúra súdov, za akých okolností je možné nahrávky urobené bez súhlasu
nahrávanej osoby vykonať ako relevantný dôkaz v súdnom konaní.
14.7 Na rozdiel od odvolateľa krajský súd má za to, že okresný súd svoje rozhodnutie priliehavo
vo vzťahu k jeho výrokom odôvodnil, dostatočne presvedčivo vysvetlil svoje myšlienkové pochody,
ktoré podoprel právnymi úvahami a správnymi zákonnými ustanoveniami; krajský súd sa stotožňuje so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v celom rozsahu si osvojuje dôvody napadnutého
rozhodnutia a v zmysle §387 ods. 2 C.s.p. na tieto poukazuje; súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
posúdil; odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že nie je dôvod napadnuté uznesenie zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie

rozhodol správne a jeho rozhodnutie nie je arbitrárne.

15. Záverom odvolací súd uvádza, že žalobkyňou uvádzaný odvolací dôvod v zmysle §365 ods.1 písm.
d/ a h/ C.s.p. v prejednávanej veci nie je naplnený a žalovaný v odvolaní neuviedol konkrétne odvolacie
dôvody; krajský súd v jeho odvolaní neidentifikoval odvolacie dôvody, v zmysle ktorých by vznikol dôvod

zmeniť (§388 C.s.p.) alebo zrušiť (§389 C.s.p.) uznesenie okresného súdu.

16. Odvolania žalobkyne a žalovaného neboli dôvodné; krajský súd potvrdil uznesenie (§387 ods.1,2
C.s.p.), pretože mal za to, že cieľ sledovaný návrhom na vydanie neodkladného opatrenia bol splnený.
Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania, krajský súd jeho rozhodnutie aj v tomto výroku

potvrdil.17. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v dôsledku rovnakého ne/úspechu žalobkyne
aj žalovaného v odvolacom konaní v súlade s §255 ods.2 C.s.p. v spojení s §396 ods.1 C.s.p. tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.(§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.