Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221810
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3823221810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX E. XXX, zastúpená: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121,
a otec: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX H. - I., zastúpený: JUDr. Helena
Dobosová, advokátka so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o udelenie
súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa a o udelenie súhlasu otcovi

na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 10P/83/2023-145 zo dňa 22. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/83/2023-145 zo dňa 22. augusta 2024 p
o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Návrh
matky na udelenie súhlasu za otca maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej

A. B., nar. X.X.XXXX na priezvisko D.
zamieta.

II. Udeľuje za matku maloletého dieťaťa, C. D., nar. X.X.XXXX súhlas otcovi maloletého dieťaťa, F. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej A. B., nar. X.X.XXXX, na priezvisko
H..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/31/2022-148 zo dňa 16.11.2022, právoplatným dňa
16.11.2022 bola schválená rodičovská dohoda účastníkov, ktorou bola maloletá A. zverená do osobnej
starostlivosti matky. Právo maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok v
bežných veciach patrí obom rodičom, každému samostatne. Otec maloletého dieťaťa sa zaviazal platiť
na výživu maloletej A. výživným v sume 300,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky maloletého dieťaťa. Účastníci sa súčasne dohodli aj na podrobnej úprave styku otca s maloletým
dieťaťom.
3. S poukazom na § 35 Zákona o rodine, článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a na vykonané
dokazovanie okresný súd dospel k právnemu záveru, že návrh matky na udelenie súhlasu k podaniužiadosti o zmenu priezviska dieťaťa na priezvisko D. nie je dôvodný. Za opodstatnený považoval návrh
otca na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa na priezvisko H.. Rodičia
maloletého dieťaťa neboli zosobášení v spoločnej domácnosti, ktorú tvorili v H., žili v družskom pomere v

období od decembra 2019, prípadne januára 2020 do 06.03.2022, prípadne 07.03.2022. Matka dieťaťa
dňa XX.XX.XXXX v B. uzavrela manželstvo s F. G. D., ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného
úradu v B. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Z manželstva matky
pochádza maloletá dcéra narodená v G. XXXX.
4. Priezvisko možno identifikovať ako časť osobného mena osoby v dvoj a viacmennej pomenúvacej

sústave, ktoré sa pridáva k rodnému menu osoby pre bližšie identifikovanie osoby. Priezvisko má vo
väčšine kultúr rodový charakter a vyjadruje príslušnosť osoby k rodu, resp. rodine. Každý občan SR
musí mať meno aj priezvisko a tieto nadobúda už pri narodení. Priezvisko je základným formálnym
identifikátorom osoby, má však aj širší rozmer, keď do značnej miery vytvára aj vlastnú identitu, s ktorou
sa prirodzene osoby stotožňujú. Okrem toho priezvisko osoby identifikuje aj s rodinou, resp. rodom, od
ktorého priezvisko získavajú. Právo na meno, a teda aj na jeho časť - priezvisko, patrí medzi základné

práva dieťaťa dané čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Prípadná zmena priezviska maloletého dieťaťa nie
je len „formálnym“ úkonom, ale do značnej miery ide o skutočný zásah do identity maloletého dieťaťa,
ktorý môže a pravdepodobne aj bude mať určitý dopad na jeho ďalší vývin. Z tohto dôvodu je zmena
priezviska opodstatnená, len keď je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd vždy prihliada pri
tak závažnej otázke, ako je zmena priezviska, aj na názor maloletého dieťaťa, primerane jeho veku a

rozumovým schopnostiam. Rozdielnosť priezvisk rodiča a dieťaťa môže viesť k problémom dieťaťa v
sociálnej interakcii najmä v škole s rovesníkmi, keď je dieťa nútené odpovedať na nepríjemné otázky
rovesníkov, prečo sa volá inak ako jeho matka a pod., čo môže u dieťaťa vyvolávať zbytočný stres a v
extrémnych prípadoch aj problém s vlastnou identitou.
5. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska môže dôjsť len zákonom

predpísaným spôsobom. Súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov proti vôli druhého rodiča
len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach
ichmaloletéhodieťaťa.Akozmenupriezviskamaloletéhožiadaibajedenzrodičov,musísúhlasdruhého
rodiča nahradiť súdne rozhodnutie. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom súdu
do rodinného života účastníkov konania, preto je potrebné k nemu pristupovať prísne reštriktívne, len za

existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam
rodičov, pričom pri určení priezviska obaja rodičia určili zhodne priezvisko svojmu spoločnému dieťaťu.
Zásadnepatríobomrodičomprávorozhodovaťozáležitostiachichmaloletéhodieťaťa.Podstatnéotázky
týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. V zmysle zaužívanej súdnej

praxe za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nasledovné situácie: - rodič, ktorého
priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme
citovývzťah,takženiejevzáujmedieťaťaprehlbovaťpocitspolupatričnostiktomutorodičovi,sdieťaťom
sa nestretáva - rodič, ktorého priezvisko má dieťa, si neplní vyživovaciu povinnosť - rodič, ktorý má dieťa
vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má ďalšie dieťa, ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa,

ktorého priezviska/mena sa týka. Súd musí mať však preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu
existujú dôležité dôvody, vyššie opísané. Súd zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti,
aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah vykazuje známky stability a pod. (z odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/35/2022 zo dňa 21.12.2022).
6. V prejednávanej veci okresný súd konštatoval, že zmena priezviska maloletého dieťaťa je v jeho

najlepšom záujme a je opodstatnená v tom zmysle, že súčasné priezvisko dieťaťa „B." už nemá ani
matka, ani nikto z jej najbližších príbuzných a neidentifikuje sa ním ani vzťah a príslušnosť k rodine otca.
7. V ďalšom konaní okresný súd skúmal, ktorý z rodičov, matka alebo otec dieťaťa preukázal dôvody
hodné osobitného zreteľa pre zmenu priezviska buď na súčasné priezvisko matky, D. alebo na priezvisko
otca, H.. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej

manželom a sestrou, ktorá sa matke v priebehu súdneho konania z manželského zväzku narodila. Súd
chápe dôvody matky na zmenu priezviska maloletej na spoločné priezvisko jej a manžela a narodeného
súrodenca, t.j. skutočnosť, že jedine maloletá má z blízkej a aj širšej rodiny matky priezvisko B., ktorého
nositeľkou bola matka pred uzavretím manželstva a k tomuto priezvisku po uzavretí manželstva a prijatí
priezviska manžela už nemá žiadnu väzbu, ako i to, že zmenou priezviska dieťaťa na priezvisko matky

by odpadli dôvody vysvetľovať v akomkoľvek kolektíve, napr. aj v školskom, prečo sa dieťa volá inak
ako matka, príp. jeho súrodenci a totožné priezvisko dieťaťa a matky by nekomplikovalo rôzne bežné
situácie ako sú návštevy u lekára alebo cestovanie.8. Okresný súd sa s dôvodmi matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa na priezvisko jej manžela,
ktorého je aj ona nositeľkou, nestotožnil. I keď je pravdou, že maloleté dieťa nikdy nemalo priezvisko
otca a vyrastá a je vychovávané v rodine, ktorú tvorí matka, jej manžel a narodená sestra a rodina

matky z pohľadu dieťaťa predstavuje úplnú rodinu, nie je možné nechať bez povšimnutia, že manžel
matky nie je biologickým otcom dieťaťa a jeho priezvisko vo vzťahu k maloletému dieťaťu nie je
jeho rodovým identifikátorom a nevyjadruje príslušnosť dieťaťa k rodu, resp. k jeho biologickej rodine,
od ktorej potomkovia priezvisko získavajú. Priezvisko manžela matky potom nemôže slúžiť dieťaťu
na vytvorenie vlastnej identity, s ktorou by sa prirodzene malo stotožniť. Okresný súd považoval za

logické a opodstatnené tvrdenia otca, ktorý dôvody matky na zmenu priezviska dieťaťa na spoločné
priezvisko manželov považoval za subjektívny názor matky a jej predstavu, ako by malo ideálne
fungovať jej manželstvo a novovytvorená rodina. Je potrebné prisvedčiť názoru otca, že hoci je maloletá
súčasťou novovytvorenej rodiny, má svojich biologických rodičov, ktorí síce nežijú spoločne a spoločne
ju nevychovávajú, ale každý z nich si plní podľa svojich možností a schopností dôležité úlohy v jeho
živote. Za dôležité okresný súd považoval aj skutočnosť, že vzťah účastníkov rozdelili ich povahové a

názorové rozdiely, v dôsledku ktorých dochádzalo medzi nimi k nezhodám, odlišné predstavy o forme ich
spolužitia, ktoré spôsobili ich odcudzenie. Vzťah účastníkov sa nerozpadol z dôvodu, že otec by si nebol
vedomý svojich rodičovských povinností vo vzťahu k dieťaťu. Riadne sa podieľa na plnení vyživovacej
povinnosti k dieťaťu, pravidelne sa realizuje jeho styk s ním a obaja účastníci zhodne potvrdili, že medzi
otcom a dieťaťom je vytvorený vrúcny vzťah. O dieťa nikdy nestratil záujem a citový vzťah, práve naopak,

ich vzájomný vzťah sa prehlbuje, tešia sa na vzájomnú prítomnosť, majú spoločné programy, ktoré ich
oboch obohacujú a prehlbujú v nich pocit spolunáležitosti a spolupatričnosti. Pokiaľ ide o citové väzby
dieťaťa k svojim rodičom, je potrebné zdôrazniť, že každé dieťa má právo na zachovanie a utváranie,
resp. prehlbovanie si väzieb s oboma rodičmi. Aj v tomto prípade je v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý
je určujúci v konaní o zmenu priezviska, mať vytvorené pevné väzby na oboch rodičov, a to zvlášť na

toho, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, a to aj prostredníctvom priezviska otca,
ktoré má podľa okresného súdu prednosť pred priezviskom matky získaným uzavretím manželstva s
iným mužom, ktorý nie je biologický otec dieťaťa.
9. Pokiaľ matka dieťaťa poukazovala na súdne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline (návrh otca na
zmenu priezviska dieťaťa súd zamietol za skutkovej situácie, kedy dieťa nieslo rodné priezvisko matky,

ktoré matka stále používala a s ktorou žilo v spoločnej domácnosti a v čase jeho narodenia dieťaťa bol
otec neznámy) a Krajského súdu v Trenčíne (návrhu matky vyhovené za situácie, kedy uzavrela nové
manželstvo, dieťa manžela matky považovalo za biologického otca, biologický otec dieťa viac ako dva a
pol roka nevidel, na osobnej starostlivosti oň sa nepodieľal a okrem vyživovacej povinnosti nevykonával
iné rodičovské práva a povinnosti, s dieťaťom neudržiaval aktívny kontakt, nikdy sa nedomáhal úpravy

styku a k výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu zaujal pasívny postoj), tak okresný súd
uviedol, že nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec, pretože skutkové okolnosti v týchto veciach boli
úplne odlišné než v prejednávanej veci, v ktorej bolo preukázané, že výlučne maloleté dieťa má odlišné
priezvisko od svojich rodičov, t.j. matky a otca, otec vždy aktívne realizoval svoje rodičovské práva a
povinnosti a je dôležité, aby priezvisko dieťaťa vyjadrovalo jeho príslušnosť k rodine, ktorú tvorí matka a

biologický otec. Vzhľadom k tomu, že matka maloletého dieťaťa nesie priezvisko svojho manžela, ktorý
nie je biologickým otcom dieťaťa, je prirodzené, aby za týchto okolností maloleté dieťa nieslo priezvisko
svojho biologického otca, ktorý si aktívne plní svoje rodičovské práva a povinnosti a maloleté dieťa
má k nemu, ako aj k jeho najbližšej rodine, vytvorené pevné citové väzby, ktoré sa prehlbujú, čo bolo
vykonaným dokazovaním preukázané a matkou nespochybnené.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, ako aj s poukazom na právny názor vyslovený v
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/35/2022 zo dňa 21.12.2022, okresný súd návrhu otca
na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej vyhovel a návrh matky ako neopodstatnený zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníci napokon ani náhradu trov konania

neuplatnili.
11. Proti rozsudku okresného súdu podala prostredníctvom právneho zástupcu rozsiahle odvolanie
matka (č.l. 149-151 spisu) podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní nebolo

preukázané, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zmenu priezviska maloletej na priezvisko
otca – H.. Naopak, v konaní bolo preukázané, že práve matka je tá, ktorá preukázala, že dôvody
hodné osobitného zreteľa pre zmenu priezviska maloletej na súčasné priezvisko matky – D. sú dané.
Prvoinštančný súd síce uvádza, že skúmal tieto dôvody na strane oboch rodičov, avšak v rozsudkuneidentifikoval a neuviedol ani jeden dôvod na strane otca. Neboli splnené zákonné podmienky na
udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej za matku maloletej. Na strane otca,
ktorému okresný súd v konaní vyhovel, bol preukázaný len jeden dôvod, odôvodňujúci potrebu zmeny

priezviska maloletej, a síce, že matka sa vydala a otec nesúhlasí s tým, aby jeho dcéra niesla rovnaké
priezvisko ako manžel matky, keďže matka po sobáši prijala priezvisko manžela. Žiaden ďalší dôvod na
zmenu priezviska zo strany otca preukázaný nebol, t.j. nebol preukázaný žiaden dôvod odôvodňujúci
potrebu zmeny priezviska dcéry oproti stavu, ktorý bol rodičmi dohodnutý pri narodení dieťaťa, t.j. že
dcéra bude mať priezvisko matky. Pri narodení dcéry bolo medzi rodičmi dohodnuté, že dcéra bude

mať priezvisko matky, nie otca. Z uvedeného predpokladu je potrebné vychádzať, a teda, že matka sa
v konaní domáhala výlučne zosúladenia stavu (zosúladenie jej priezviska s priezviskom dcéry), ktorý
bol medzi rodičmi dohodnutý pri narodení dcéry. Matka poukazuje na to, že v konaní nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že by existovala potreba a dôvod na zmenu režimu starostlivosti o maloletú, by
sa matka o dieťa nestarala, by si neplnila rodičovské povinnosti, atď., t.j. že by v dôsledku pochybenia
matky pri starostlivosti o dcéru boli naplnené akékoľvek závažné dôvody na zmenu priezviska dcéry

oproti stavu, ktorý bol rodičmi dohodnutý pri narodení dieťaťa, a súčasne nebolo preukázané, že by
na strane otca existovali závažné dôvody na zmenu priezviska (s výnimkou toho, že otec nesúhlasí,
aby sa dcéra volala rovnako ako manžel matky), napriek tomu však súd rozhodol o zmene priezviska
dcéry s priezviska matky na priezvisko otca. Nebolo preukázané, že zmena priezviska maloletej A. na
priezvisko otca je v najlepšom záujme maloletej, ale bolo preukázané, že zmena priezviska maloletej A.

na súčasné priezvisko matky je v najlepšom záujme maloletej. Zmena priezviska je opodstatnená len
ak je to v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení v ods. 17. uvádza
„Súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov proti vôli druhého rodiča len vtedy, ak sú na to dané
závažné dôvody. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom súdu do rodinného života
účastníkov konania, preto je potrebné ku nemu pristupovať prísne reštriktívne len za existencie dôvodov

hodnýchosobitnéhozreteľa,ktorébyzakladalipotrebuvyhotovenianávrhuvzáujmenajlepšiehozáujmu
maloletéhodieťaťa.“Pokiaľsúdprvejinštancievodôvodnenírozsudkuuvádza,žejevnajlepšomzáujme
maloletej A., aby mala vytvorené pevné citové väzby na oboch rodičov, a to zvlášť na toho, ktorému nie
je zverená do osobnej starostlivosti, a to aj prostredníctvom priezviska biologického otca, tak uvedené
nie je v najlepšom záujme maloletej, ale v najlepšom záujme otca, ktorý je v tomto prípade irelevantný.

Matka súhlasí, že je v najlepšom záujme maloletej, aby mala dobrý vzťah s otcom, avšak nesúhlasí s
tým, že tento bude silnejší a lepší po zmene priezviska maloletej. Navyše je potrebné dodať, že v konaní
bolo preukázané, že maloletá má s otcom veľmi dobrý a vrúcny vzťah aj v súčasnosti, bez toho, aby
zdieľali rovnaké priezvisko. Citové väzby medzi rodičmi a deťmi sa prehlbujú nie zdieľaním rovnakého
priezviska, ale časom, ktorý spolu strávia.

12. Matka v odvolaní namietala, že okresný súd považuje návrh matky za odzrkadľujúci jej subjektívny
názor a jej predstavu, ako by malo ideálne fungovať jej manželstvo a novovytvorená rodina, tak
tento považuje za nepravdivý. Matka podala predmetný návrh so zámerom ochrany maloletej pred
potencionálnymi problémami v bežnom živote, kedy bude maloletá opakovane nútená vysvetľovať,
prečo má iné priezvisko ako jej mama a mladšia sestra. Matka chce maloletú chrániť pred nepríjemnými

situáciami a zbytočným stresom. Priezvisko D. je dennodennou súčasťou maloletej, a teda je jej
prirodzené. Každodenný kontakt s týmto priezviskom sa prejavuje nielen v osobných interakciách, ale
aj v praktickom živote maloletej. Matka opakovane uvádza, že už teraz pri návšteve zubára, pediatričky,
v materskej škole alebo pri cestovaní, musí opakovane vysvetľovať rozdiel v ich priezviskách. Táto
situácia môže byť pre A. v budúcnosti čoraz citlivejšia. Otec maloletej sám priznal, že sa takmer nikdy

nedostáva do situácií, kde by musel uvádzať svoje a dcérino priezvisko, pretože s maloletou trávi čas
najmä v domácom prostredí alebo u svojich rodičov, kde ju okolie s jej priezviskom nijakým spôsobom
nekonfrontuje. Teda aj sám otec priznáva, že pre neho priezvisko v bežnom živote nehrá podstatnú
úlohu, čo je v kontraste s matkou, ktorá sa s touto situáciou stretáva opakovane. Uvedená situácia sa s
narastajúcim vekom maloletej nebude meniť a je v jej najlepšom záujme, aby mala priezvisko po matke,

s ktorou žije v jednej domácnosti.
13. V odvolaní matka namietala, že okresný súd ani kolízny opatrovník nepredložili žiadne dôkazy o
potenciálnych problémoch, ktoré by maloletú A. mohli postihnúť v prípade, ak by mala priezvisko po
matke. Takáto analýza je pritom podľa matky kľúčová pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.
Podľa súdu prvej inštancie je dôležité, aby priezvisko maloletej vyjadrovalo príslušnosť k jej biologickej

rodine, ktorou je matka a biologický otec. Súčasné priezvisko matky nepovažuje prvoinštančný súd
za prirodzené a vyjadrujúce príslušnosť maloletej k jej biologickej rodine. Prvoinštančný súd preferuje
priezviskootcaajnazákladetoho,žesiotecaktívneplnísvojerodičovsképrávaapovinnosti,plnísisvoju
vyživovaciu povinnosť a navyše má s dieťaťom vytvorené pevné citové väzby. Tvrdenie okresného súdu,že priezvisko D. nemôže slúžiť na vytvorenie identity maloletej, s ktorou by sa prirodzene stotožnilo, je
nelogické a nepravdivé. Identita maloletej sa formuje v prostredí, kde vyrastá – v domácnosti matky a
sestry, ktoré zdieľajú spoločné priezvisko. Matka považuje za „absurdné, že prvoinštančný súd zastáva

názor, že je prirodzenejšie, aby mala maloletá ako jediná z domácnosti v ktorej žije a vyrastá mala iné
priezviskoakojejzvyšnáčasť(matka,sestra)lenzdôvodu,žejenevyhnutnézachovaťrodovúlíniuotca,
ktorej sa ale otec už pri jej narodením vzdal, keďže súhlasil s tým, aby dcéra niesla priezvisko matky.“
Rozhodnutie podľa matky nesie znaky nedovoleného maskulínneho názoru na rovnosť rodičovských
práv, pretože skutočnosť, že otec je biologický otec, zakladala bez ďalšieho právo na nosenie rodového

mena pred pár storočiami, avšak v súčasnosti bez dohody rodičov nemá priezvisko otca (lebo je otec)
žiadnuprednosťpredpriezviskommatkyaužvôbecpredprávomdieťaťanakomfortnéprežívaniesvojho
života. Rozhodnutie prvoinštančného súdu preferujúce priezvisko otca nerešpektuje prirodzenú rodinnú
väzbu medzi matkou, sestrou a maloletou. Takéto rozhodnutie súdu neprispieva k stabilite a jednote
rodiny, v ktorej maloletá vyrastá. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil
v zmysle § 388 CSP tak, že návrhu matky na udelenie súhlasu za otca maloletej na podanie žiadosti

o zmenu priezviska na priezvisko D. vyhovie a návrh otca na udelenie súhlasu za matku maloletej na
podanie žiadosti o zmenu priezviska na priezvisko H. zamietne.
14. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich
vyjadreniach počas konania. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
15. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa vôbec nestotožnil

s podaným odvolaním. Má za to, že napadnutý rozsudok súdu je vecne správny, dostatočne je
odôvodnený. Je zákonný, v súlade s morálnymi kritériami, s akceptáciou rodového identifikátora a
rovnoprávneho postavenia oboch rodičov, aj práva dieťaťa na priezvisko vlastného rodiča. Priezvisko
manželamatkyniejevlíniipokrvnéhopríbuzenstvaprirodzenýmnárokom,ideosekundárneprávo,ktoré
by sa mohlo za určitých okolností stať primárnym, ale tie okolnosti v tomto konkrétnom prípade nikdy

nenastali. Matka maloletej sa vydala, rozhodla sa pre zmenu priezviska, taktiež so svojím manželom
uzatvorili de facto i de iure dohodu manželov, po priezvisku ktorého z rodičov sa bude volať ich prípadné
spoločné dieťa. Sobášny list je toho dôkazom a je to výsostné právo rodičov, ktorým sa má narodiť
spoločné dieťa. Predmetné právo by sa malo tolerovať aj v tom prípade, ak sa má narodiť dieťa z
partnerského vzťahu. Otec maloletej síce ťažko, ale prijal dohodu, že sa spoločné dieťa bude volať

priezviskom po matke, ale nedokáže ani pochopiť, ako matka neakceptuje jeho ako druhého rodiča
a dáva najavo pri každej príležitosti, že ho neguje na celej čiare. Vyznieva to tak, ako keby matka
nedokázala prijať, že má dve deti od dvoch mužov a jednoznačne stavia na prioritné miesto svojho
manžela - otca svojej druhej dcéry na úkor otca svojej prvej dcéry. Neguje právo prvého dieťaťa nosiť
priezvisko svojho otca, ale žiaden dôvod na takýto postoj nemá. Uviesť ako dôvod, že sa vydala, zmenila

si priezvisko, porodila ďalšie dieťa, ktoré sa volá po svojom otcovi, a preto chce, aby sa aj maloletá
A. volala po jej manželovi, je hrubé neakceptovanie toho istého práva, ako prislúcha jej manželovi ako
otcovi. Matka toto prirodzené právo otca chce odňať bez toho, aby nastali dôvody hodné osobitného
zreteľa. Logický krok, ak matka mieni dieťaťu zmeniť priezvisko, prednostné právo má otec, aby jeho
dieťa nosilo jeho priezvisko. Rozsudok v plnej miere vychádza z tých skutočností, ktoré sú v najvyššom

záujme maloletého dieťaťa. Snaha matky o zmenu priezviska je legálnou snahou a možnosťou, ako
vyriešiťzložitúrodinnúsituáciu,alenemožnojupomenovaťakosprávnusnahu.Akbysúdprvejinštancie
jej návrhu vyhovel, rozhodnutie súdu by bolo povýšené na zákonný nárok, aby dieťa žilo s priezviskom
iného, cudzieho muža. Nie je to prirodzené, je to nebezpečný precedens, lebo absolútne neguje právo
druhého rodiča, aby sa jeho dieťa volalo po ňom. Viackrát zdôrazňoval, že tu nejde o rodiča, ktorý je

rodičom nezodpovedným, asociálnym, len na papieri, ale o rodiča, ktorého dieťa pozná a má s ním
vytvorený vzťah. Naopak, je to skutočný biologický otec, ktorý sa hlási k svojmu dieťaťu, stará sa o
neho v rámci možností, ktoré sú mu dané, dochádza za ním, vozí ho pravidelne do svojho domova,
do prostredia starých rodičov a širšej rodiny. Dieťa je zžité aj s jeho prostredím, aj s prostredím svojej
matky. Pre dieťa je najprirodzenejším prostredím prostredie rodičov, aj to, že sa volá po svojom otcovi

alebo matke.
16. Vo vyjadrení otec uviedol, že on vníma túto situáciu diametrálne odlišne. Dôvody hodné osobitného
zreteľa neboli preukázané na strane matky. Dôvody, ktoré matka kvalifikuje ako dôvody hodné
osobitného zreteľa pre zmenu priezviska maloletej na súčasné priezvisko matky - D., sú dôvody, ktoré sú
jednostranne prezentované v prospech matky a hrubo ignorujú prirodzené a zákonné právo nielen otca,

ale aj dieťaťa, a tým je právo na priezvisko vlastného, biologického rodiča. Uzavretie sobáša, prijatie
priezviska manžela a narodenie ďalšieho dieťaťa – tieto dôvody nemôžu byť sami osebe kvalifikovaným
dôvodom na zmenu priezviska dieťaťa z predchádzajúceho partnerského vzťahu. Dôvody sa musia
posudzovať nie jednostranne, ale v kontexte aj s rodičovskými kvalitami toho druhého rodiča a najmäv najvyššom záujme dieťaťa. Súd prvej inštancie sa s týmito kritériami vysporiadal, keď konštatoval, že
návrhu matky nie je možné vyhovieť. Menil sa rodinný stav matky, čo nemôže automaticky znamenať, že
jehoprávnymdopadomnadieťa,nepochádzajúcezmanželskéhozväzku,mábyťzmenajehopriezviska

na priezvisko cudzieho muža. Na strane dieťaťa, ktoré pochádza z partnerského vzťahu, sa jeho rodičia
nemenia, dieťa napriek sobášu matky zostáva naďalej dieťaťom svojich biologických rodičov, ktorí sa o
dieťa starajú, sú nositeľmi tých istých práv a povinností ako doteraz. A jeden z nich zásadne nesúhlasí
so zmenou priezviska, preto je na mieste prijať priezvisko otca miesto priezviska cudzieho muža.
17. Vo vyjadrení otec uviedol, že nesúhlas otca je vážny prejav vôle a je to zaujatie jednoznačného

postoja, že je jeho právom, aj právom dieťaťa, sa nevolať po manželovi matky, ale po svojom otcovi, ak
už matka sa rozhodla inak. Otcove priezvisko je rodovým identifikátorom, znamená stabilitu, nezmení sa
nikdy, ani prípadným uzavretím jeho manželstva. Ak matka zdôrazňuje, že sa pri narodení dcéry dohodli,
že dcéra bude mať priezvisko matky, nie otca, je to špekulatívny a zavádzajúci dôvod, prečo vyhovieť
návrhu matky a nie návrhu otcovi. Áno, dohodli sa tak, ale nedohodli sa, že matka zmení dohodu a chce
dať iné priezvisko dieťaťu, ktoré sa nezhoduje s priezviskom, na ktorom sa dohodli. Biologickí rodičia

pri narodení dieťaťa sa síce dohodli na priezvisku matky, ale v žiadnom prípade by otec nesúhlasil
s touto dohodou, ak by vedel, že dieťa by nenosilo ani jedno z priezvisk svojich rodičov. Je to veľmi
vážna vec, koho priezvisko nosí dieťa. Matka za každú cenu ide za svojimi predstavami, nepripustí si, že
priezvisko je predsa rodovým identifikátorom a jednoznačne zasahuje do identity dieťaťa, aj jeho rodičov
a neakceptuje názor a presvedčenie otca dieťaťa, ktorý s jej vôľou absolútne nesúhlasí. Rozhodnutie

otca bolo motivované tým, že matka podala návrh, ktorým chcela dosiahnuť - proti zásadám stáročiami
osvedčených pravidiel a zákonitostí, aby sa dieťa, narodené z bývalého partnerského vzťahu - nevolalo
ani po matke, ani po otcovi. Za každú cenu matka chce presadiť, aby sa dieťa volalo po cudzom mužovi,
za ktorého sa vydala a prijala jeho priezvisko. Maloleté dieťa už zažilo veľa zmien: po rozchode svojich
rodičov sa odsťahovalo s matkou do iného mesta, čo primerane svojmu útlemu veku nepociťovala, ale

neskôr si už toho bolo dieťa vedomé, že keď príde jej otec, odchádzajú do iného prostredia. Dieťa bolo
nútené prijať, že jeho rodičia spolu nežijú, keď si na to ako-tak zvyklo, následne muselo prijať, že sa jeho
matka vydala, odsťahovali sa do inej dediny, do iného domu. Zvyklo si na to, že otec po neho chodí a
trávi čas so svojím otcom aj v širšej rodine, u svojich starých rodičov, ktorí sa volajú H., tak sa volá aj
jej strýko, aj jeho deti. V tomto útlom veku dieťaťu možno nedôjde, ale je to otázka krátkeho času, že

tomu bude inak a môže jej to spôsobovať problémy. Môže klásť otázky, prečo sa nevolá po otcovi, keď
každé dieťa sa volá po svojom otcovi. Automaticky do jej života budú prichádzať situácie, v ktorých sa
bude musieť skonfrontovať s tým, že rodina, v ktorej vyrastá, je rodina, v ktorej otec jej sestry je iný ako
jej otec. Dieťa by malo mať jasné pravidlá a nemalo by byť zavádzané. Matkou tvrdené, že dcéru chce
práve pred týmito situáciami preventívne ochrániť, je v podstate neprijatie jej životného rozhodnutia a

dieťa chce tiež viesť k neprijatiu jej otca a rodinných väzieb.
18. Otec vyjadruje na rozdiel od matky presvedčenie, ak by došlo k zmene priezviska na iné priezvisko,
ako je priezvisko jedného alebo druhého rodiča, zmenou priezviska sa následne stráca formálny rodový
identifikátor k druhému rodičovi (Krajský súd v Nitre sp.zn. 5CoP/5/2021). Priezvisko každého človeka
je súčasťou jeho identity a pomáha mu poznať rodinné korene, identifikovať sa s rodičmi a vytvoriť

pocit sú náležitosti s nimi (rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 5CoP/29/2018 z 22.08.2018).
Za najlepší záujem dieťaťa otec považuje z dôvodov vyššie uvedených to, aby dieťa nosilo jeho
priezvisko, ak matka si svoje priezvisko neponechala. Priezvisko si otec nezmení, tým si maloletá
zachová stabilne jedno priezvisko, nenaruší sa rovnováha medzi právami a povinnosťami rodičov a
dieťa bude za každých okolností vedieť, že kam patrí. Znovu len môže otec zopakovať, že zmeniť

priezvisko dieťaťa, pochádzajúce z bývalého partnerského vzťahu na priezvisko manžela, s ktorým dieťa
nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu – nie je rozhodnutím, ktoré by bolo v najvyššom záujme dieťaťa.
Výklad všeobecného záujmu dieťaťa matkou svedčí znovu len o tom, že k otcovi prechováva dešpekt
a neuznáva jeho rodičovské snahy a jeho práva. Medzi základné práva oboch rodičov patrí dať dieťaťu
meno a priezvisko a otec si toto právo uplatnil až potom, kedy matka chce dieťaťu jej priezvisko odobrať

a zmeniť na priezvisko iného muža, nie biologického otca dieťaťa.
19. Vo vyjadrení otec uviedol, že matkine presvedčenie, že zámerom podania jej návrhu bola ochrana
maloletej pred potencionálnymi problémami v bežnom živote, kedy bude maloletá opakovane nútená
vysvetľovať, prečo má iné priezvisko ako jej mama a mladšia sestra, je zrejme vecou prístupu matky k
otázke, ako sa vysporiadať, čo jej život priniesol, a to, že má dve deti s dvomi mužmi. S touto otázkou

by sa nemala vysporiadať tak, že zmení priezvisko dieťaťa. Bolo by vhodné o tom na rovinu hovoriť, aj
s dieťaťom, primerane veku dieťaťa, a vysporiadať sa úprimne a otvorene aj v širšom prostredí. Deti v
dospievajúcom veku horšie znášajú nepravdu, dlhodobo tajené, alebo skreslené informácie o rodinných
tajomstvách alebo o nezdravých vzťahoch. Dieťa prijme od rodiča všetko, čo je vhodným spôsobomtlmočené. Ak matka chce riešiť rodinnú situáciu zmenou priezviska dieťaťa, týmto dieťa neochráni,
ale mu dáva návod ako nerešpektovať otca. Na strane druhej je nemožné takýmto opatrením dieťa
ušetriť a ochrániť pred realitou života. Maloletá trávi väčšinu svojho každodenného života v rodine s

matkou a jej manželom a sestrou. Časové hľadisko, prečo by sa malo dieťa volať po otčimovi, nie je
prioritným hľadiskom a trochu aj neférovým voči otcovi, ktorého pracovné povinnosti viažu na iné mesto,
vzdialené od obvyklého a trvalého pobytu dcéry, kam sa matka odsťahovala. Ide o zásadnú otázku a
rešpektovanie, že dieťa má dvoch rodičov a dieťa sa naučí s touto situáciu narábať, vekom stále viac
a viac bude chápať, prijme život tak, ako mu ho rodičia pripravia a nastolia. Kolízny opatrovník, ako aj

prvoinštančný súd neanalyzoval možné dopady zmeny priezviska, a to preto, že za dôležité kritérium
posudzovania tohto návrhu považovali rozhodnutie oboch rodičov - rozhodnutie matky, že chce dieťaťu
odobrať jej priezvisko a rozhodnutie otca, že v dôsledku rozhodnutia matky berie na seba právo dať svoje
priezviskosvojmudieťaťu.Praktickéstránkyzmenypriezviska,ktorématkauviedla,pocítiaobajarodičia,
či v predškolskom, v školskom prostredí, alebo pri cestovaní, tomu sa predísť nedá. Nikto nerozporuje,
že aktuálne matka žije so svojimi dcérami a s manželom v jednej domácnosti a tvoria rodinu. Opäť

ale absentuje akceptovanie, že A. má svojho otca a tým pádom má maloletá dve, nezávisle a rôzne
fungujúce rodiny, ktoré by sa mali navzájom akceptovať. Otec má za to, že pri rešpektovaní prirodzenej
rodinnej väzby matky, sestry a maloletej A. by sa malo akceptovať aj jeho rodina s jeho priezviskom,
čo vôbec nenaruší rodinný život matky, ale správne a spravodlivo sa zakotví, že biologický otec je
rešpektovaný a nie je hrozbou, ale aktívnym rodičom pre A., čo je v záujme maloletej. Navrhol, aby

senát krajského súdu odvolanie matky voči výrokom I. a II. vyhodnotil, že nie je dôvodné a napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
20. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že kolízny opatrovník počas konania
si plnil svoju úlohu a mal na zreteli záujem maloletého dieťaťa, že kolízny opatrovník návrh matky na
zmenu priezviska maloletého dieťaťa nepovažoval za dôvodný a zastával názor, že za súčasného stavu

považuje za dôvodný návrh otca na udelenie súhlasu za matku na zmenu priezviska na priezvisko
otca dieťaťa. Podaním zo dňa 13.11.2024 kolízny opatrovník uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach,
ktoré učinil počas konania a navrhol rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10P/83/2023 zo dňa
22.08.2024 potvrdiť.
21. Kolízny opatrovník vo vyjadrení na č.l. 174 spisu uviedol, že zotrváva na svojom písomnom

stanovisku k odvolaniu matky zo dňa 13.11.2024.
22. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej
žalobe a odvolaní. Súčasne odkazuje na všetky svoje predchádzajúce podania vo veci. Otec v konaní
nepreukázal, že je v najlepšom záujme maloletej zmeniť jej priezvisko na priezvisko otca. Argumenty
otca považuje matka výlučne za prejav jeho osobných záujmov, nie záujmov maloletého dieťaťa.

Vyjadrenie otca k odvolaniu je koncipované za účelom vytvorenia dojmu, že matka prostredníctvom
podanej žaloby rieši – podľa otcových slov – svoju „zložitú rodinnú situáciu“. Vyjadrenie otca je
nepravdivé. Matka nerozumie, na akom základe otec hodnotí jej rodinné pomery a interpretuje jej
konanie v negatívnom svetle. Vzhľadom na málo času, ktorý otec trávi so svojou dcérou, sa javí, že
priezvisko pre neho pôsobí skôr ako nástroj na kompenzáciu nedostatku aktívneho času a starostlivosti,

ktorú maloletej venuje. Práve táto skutočnosť môže byť hlavným dôvodom jeho odmietavého postoja
voči zmene priezviska maloletej. Matka uvádza, že ak maloletá ponesie priezvisko D. – priezvisko
svojej biologickej matky, právo maloletej na priezvisko biologického rodiča bude plne zachované. Zmena
priezviska maloletej na priezvisko biologickej matky preto nijakým spôsobom neporušuje právo maloletej
na jej biologický rodový identifikátor, ale naopak, zachováva jej prirodzenú identifikáciu s biologickým

rodičom, s ktorým žije v jednej domácnosti. Otec podľa matky nepravdivo uvádza, že matka sa snaží
„odňať priezvisko otca“. Matka nesúhlasí s argumentmi otca, podľa ktorých by malo byť priezvisko otca
pre maloletú prirodzenejšie. Maloletá nesie priezvisko matky od narodenia, je s ním od útleho veku
identifikovaná a tento stav predstavuje pre dieťa stabilnú a prirodzenú súčasť jej identity. Tvrdenia otca,
že priezvisko otca je pre maloletú vhodnejšie, považovala za subjektívne, pričom nezohľadňujú reálne

potreby dieťaťa ani jej doterajší vývoj. Matka má za to, že zmena priezviska maloletej na priezvisko otca
bypredstavovalazásahdoosobnostnejintegritymaloletej,ktorýniejevjejzáujme.Žiadala,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle § 388 CSP tak, že návrhu matky na udelenie súhlasu za otca
maloletej na podanie žiadosti o zmenu priezviska na priezvisko D. vyhovie a návrh otca na udelenie
súhlasu za matku maloletej na podanie žiadosti o zmenu priezviska na priezvisko H. zamietne.

23.Zabezpečovanieďalšiehopostupuodvolacímsúdomcezúpravu§374ods.3druhávetaCSPnebolo
potrebné.
24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonnénáležitosti(§127a§363CSP)preskúmalrozsudokokresnéhosúduvzmysle§65a§66CMPpostupom
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľky
nie je dôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

25.Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazákladektoréhodospel
k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania, súd
prvej inštancie vo veci na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od nosných záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže

preto dať jej za pravdu.
26. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
27. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odvolateľa a ním tvrdených
skutočností, tak na rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle podaného odvolania
nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby
bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených

listín. Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla zaručiť spravodlivé
konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino
Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn.
3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).

28. Odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní bolo riešené len udelenie súhlasu jednému z rodičov na
podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého, a nie samotné rozhodovanie o takejto zmene, ktoré
patrí do výlučnej právomoci správneho orgánu (t. j. že je predmetom administratívnoprávneho konania) /
uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2013, č. k. I. ÚS 159/2013-12/.
29. Podľa prvej vety čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri

rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
30. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a
preto obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
samozrejme, pokiaľ tieto rodičovské práva a povinnosti neboli rozhodnutím súdu obmedzené alebo
pokiaľ súd rodičov týchto práv a povinností nepozbavil alebo ich výkon nepozastavil.

31. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
32. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd s dôrazom na skutkové okolnosti tejto prejednávanej

veci nevyhovel návrhu matky a vyhovel návrhu otca a nahradil súhlas matky na podanie žiadosti o
zmenu priezviska. V zásade videl existenciu vážnych dôvodov, ktoré podľa zistení prvoinštančného súdu
pramenili zo skutočnosti, že matka maloletého dieťaťa nesie priezvisko svojho manžela, ktorý nie je
biologickým otcom dieťaťa, je prirodzené, aby za týchto okolností maloleté dieťa nieslo priezvisko svojho
biologického otca, ktorý si aktívne plní svoje rodičovské práva a povinnosti a maloleté dieťa má k nemu,

ako aj k jeho najbližšej rodine, vytvorené pevné citové väzby, ktoré sa prehlbujú, čo bolo vykonaným
dokazovaním preukázané a matkou nespochybnené.
33. Okresný súd konštatoval existenciu nového zväzku matky s jej terajším manželom, za ktorého sa
vydala dňa XX.XX.XXXX.
34. Odvolací súd uvádza, že zmena priezviska je v zmysle § 35 Zákona o rodine podstatnou otázkou

výchovy maloletého dieťaťa, o ktorej rodičia vždy rozhodujú spoločne bez ohľadu na to, či je alebo
nie je dieťa zverené jednému z nich do osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa o podstatnej otázke výchovy
maloletého dieťaťa rodičia nedokážu dohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Súd tak
rozhoduje o nahradení vôle, resp. súhlasu druhého rodiča, čo pri zmene priezviska znamená, že
rozhoduje o udelení súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska na administratívny úrad.

35. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd pri rozhodovaní dostatočne zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré sú na strane otca a ním presadzovaného záujmu maloletej A. na tom, aby jej priezvisko mohlo
byť zmenené na priezvisko biologického otca. Nemožno prehliadnuť, že otec o dieťa má záujem, ktorý
jednoznačne deklaroval. Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom jednotlivom prípade je primárneúlohou vnútroštátnych orgánov, ktoré majú výhodu priameho kontaktu s dotknutými osobami. Preto
majú určitú mieru voľnej úvahy, avšak Európsky súd pre ľudské práva preskúmava podľa dohovoru
rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali pri výkone svojej právomoci. Článok 8 obsahuje aj procesné

záväzky a vnútroštátny rozhodovací proces musí byť spravodlivý a umožniť všetkým zúčastneným sa
k veci plne vyjadriť. Súdy musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové,
psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov
a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre maloleté dieťa. V právnej teórii
neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre rozmanitosť života, prax ale ukazuje

množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté v konečnom dôsledku
o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa zmena jeho priezviska. V tejto súvislosti je treba poukázať na
Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu
(čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) vydaný 29. mája 2013 Organizáciou spojených národov,
Výborom pre práva dieťaťa, v časti V - Implementácia: posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa,
A bod 48 „Posúdenie a určenie najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť

v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí
všeobecne“. V prejednávanej veci priezvisko maloletej pri narodení bolo dané dohodou rodičov podľa
priezviska matky „B.“, dňa XX.XX.XXXX sa matka vydala a svojím slobodným rozhodnutím prevzala
priezvisko manžela D.. Väzba rodič - dieťa je tvorená okrem iných skutočností aj spoločným priezviskom,
ktoré tvorí isté puto medzi rodičom a dieťaťom. Je preto dôležité, a to vďaka faktu, že dieťa má právo

na zachovanie a utváranie, respektíve prehlbovanie si väzieb s oboma rodičmi. Je teda v najlepšom
záujme maloletej mať vytvorené pevné väzby na oboch rodičov, a to zvlášť toho, ktorému dieťa nie
je zverené do osobnej starostlivosti, keďže jeho priamu väzbu s dieťaťom možno považovať v danej
chvíli za zníženú, respektíve oslabenú vplyvom odlúčenosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že priezvisko
matky a maloletého dieťaťa nebolo rozdielne od narodenia, a to nesporne na základe dohody rodičov,

zmena v tomto stave však nastala od výdaja matky, kedy matka dobrovoľne zmenila svoje priezvisko.
Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena priezviska síce v sebe nevyhnutne neobsahuje oslabenie väzby
dieťaťa a rodiča, ktorého priezvisko dieťa dovtedy nesie, avšak za špecifickej situácie, kedy už matka
uvedené priezvisko „B.“ nenesie (v dôsledku jej slobodného rozhodnutia pri vydaji), tak rozhodnutím
okresného súdu, ktorý vyhovel návrhu otca (biologického) nebude narušená ani citová väzba k rodičovi,

ktorému dieťa bolo zverené, s dôrazom na skutočnosť, že ide o priezvisko rodiča, ktorému nebolo dieťa
zverené do starostlivosti, teda ide o takú citovú väzbu, ktorú je potrebné rozvíjať a upevňovať, a nie
narúšať ju. Zmenou priezviska v prejednávanej veci, podľa odvolacieho súdu, teda nedošlo k oslabeniu
väzby dieťaťa s matkou, ktorá zmenila svoje priezvisko výdajom a ak okresný súd pristúpil za daného
skutkového stavu k rozhodnutiu, ktorým rodiča - biologického otca a dieťa spája spoločným priezviskom,

čo možno vnímať ako predpoklady budovania a prehlbovania citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom,
ktorým je v tomto prípade aj spoločné priezvisko, a teda ide o konanie v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa, nepochybne bolo namieste voľba vyhovenia návrhu biologického otca a jeho priezvisku pred
priezviskom matky prijatého matkou vydajom.
36. Odvolací súd uvádza, že určiť priezvisko (meno) dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov,

pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je
právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa má v zásade priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska
maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Aj pri rozhodovaní o takýchto návrhoch,
ako podali rodičia, je nevyhnutné brať zreteľ na záujem maloletých deti, ktorý je základným východiskom
pri posudzovaní dôvodnosti udelenia súdneho súhlasu so zmenou priezviska druhému z rodičov ako

predpoklad na riadne podanie žiadosti na zmenu priezviska na administratívnom úrade. Záujem dieťaťa
je nutné „čítať“ nielen z pohľadu obsahu žiadosti jedného z rodičov, ale treba citlivo skúmať argumenty
toho rodiča, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí. Zmenou priezviska maloleté deti síce neprichádzajú
o rodiča s právami a povinnosťami rodiča, ale strácajú základný formálny rodový identifikátor k rodičovi.
Deti sa rodia rodičom s tým, že výber jedného a druhého rodiča navzájom predpokladá prirodzenú

afiláciu týchto dvoch ľudí s predpokladom, že spoločným (minimálne uzrozumeným) rozhodnutím
mať spoločné dieťa, a želateľne a najčastejšie deti prijímajú dohodnuté spoločné priezvisko rodičov.
Biologický rodič navždy zostane biologickým rodičom, dokonca aj vtedy, keď by o rodičovské práva
prišiel. Záleží na rodičoch, do akej miery budú prítomní v živote detí, a to od jedného pólu, kedy sa rodičia
vrúcne, s láskou a prítomne o deti starajú, cez problémové vzťahy prítomnosti rodičov v živote detí, až po

bezcitné odvrhnutie detí a všeobecný nezáujem o deti. Rozdielnosť priezvisk matky a dieťaťa nemôže
prestavovať tak zásadný problém, ako ho matka prezentuje. Odvolací súd dbá o zachovanie identity
maloletého dieťaťa, preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie aj z tohto dôvodu považoval návrh
matky za nedôvodný. Ani odvolací súd nenašiel v danej veci tak závažný dôvod, pre ktorý by vyslovilsúhlas súd na podanie žiadosti matky o zmenu priezviska. Je na oboch rodičoch, aby si uvedomili,
že maloletá je ešte stále vo veku nadväzovania citových väzieb so svojimi blízkymi, a preto by mali
obaja rodičia umožniť svojmu dieťaťu, aby malo právo spoznať oboch rodičov, aby obaja rodičia mali

rovnocenný priestor na výchovu svojho dieťaťa a aby nakoniec v konečnom závere i prípadné spoločné
priezvisko dieťaťa s otcom nebolo len formálnym zväzkom, ale naplnenie aj skutočným citovým putom.
37. V odvolaní matka uviedla, že podala predmetný návrh so zámerom ochrany maloletej pred
potencionálnymi problémami v bežnom živote, kedy bude maloletá opakovane nútená vysvetľovať,
prečo má iné priezvisko ako jej mama a mladšia sestra. Matka chce maloletú chrániť pred nepríjemnými

situáciami a zbytočným stresom, priezvisko D. je dennodennou súčasťou maloletej, a teda podľa matky
je jej prirodzené. V súvislosti s touto argumentáciou matky odvolací súd považuje za podstatné uviesť,
že uvedené skutočnosti matkou smerujú najmä do budúcnosti - preventívnej ochrany, že ich odvolací
súd vníma ako i to, že matka síce vykonáva každodennú starostlivosť o dcéru, avšak súd by mal pri
posudzovaní záujmu dieťaťa brať do úvahy aj iné kritériá, čo súd prvej inštancie aj nielen, a to podľa
otca, ale i podľa odvolacieho súdu, učinil. Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení uvádzal, že dieťa má dvoch

rodičov, zapísaných v rodnom liste, tak tento údaj vychádza z biologického princípu otca, teda kto je
otcom a kto je matkou konkrétneho dieťaťa, niet dôvodu, aby za skutkovej situácie prejednávanej veci
bola nosnou skutočnosťou zmena priezviska matky na priezvisko manžela, resp. priezvisko nevlastnej
sestry, ak je tu biologický otec, ktorý si svoje povinnosti rodiča riadne plní a má s dieťaťom vytvorené
pevné citové väzby.

38. Matka v odvolaní namietala, že otec maloletej sám priznal, že sa takmer nikdy nedostáva do situácií,
kde by musel uvádzať svoje a dcérino priezvisko, pretože s maloletou trávi čas najmä v domácom
prostredí alebo u svojich rodičov, kde ju okolie s jej priezviskom nijakým spôsobom nekonfrontuje,
pre neho priezvisko v bežnom živote nehrá podstatnú úlohu, čo je v kontraste s matkou, ktorá sa s
touto situáciou stretáva opakovane, uvedená situácia sa podľa matky, narastajúcim vekom maloletej

nebude meniť a je podľa matky v jej najlepšom záujme, aby mala priezvisko po matke, s ktorou žije
v jednej domácnosti. V súvislosti s touto argumentáciou matky poukazuje odvolací súd na tvrdenia
matky v odvolaní, ktorá „..návrh so zámerom ochrany maloletej pred potencionálnymi problémami v
bežnom živote, kedy bude maloletá opakovane nútená vysvetľovať prečo má iné priezvisko ako jej
mama a mladšia sestra“, ktorú argumentáciu síce vníma, ale skutočnosť iného priezviska matky a sestry

(rozdielny otec, ktoré priezvisko sestra nesie), predsa nemôžu preklenúť nesporný fakt, že maloletá A.
má svojho otca, a teda má maloletá dve, nezávisle a rôzne fungujúce rodiny, ktoré by sa mali navzájom
akceptovať. Za tejto situácie pri rešpektovaní prirodzenej rodinnej väzby matky, sestry a maloletej A. by
sa mala plne rešpektovať aj rodina biologického otca, a to i s jeho priezviskom, čo podľa odvolacieho
súdu nepredstavuje hrozbu rodinného života matky, ale spravodlivo sa uchopí fakt, že biologický otec je

uznávaným a rešpektovaným rodičom a nie je hrozbou, ale biologickým rodičom - otcom pre A., čo je
v nepochybne v záujme maloletej. Ak matka tvrdila, že „....uvedené nie je v najlepšom záujme maloletej,
ale v najlepšom záujme otca, ktorý je v tomto prípade irelevantný.“, tak odvolací súd má za to, že táto
argumentácia matky zostala bez bližšieho zdôvodnenia, tak myšlienkové pochody a úvahy v tejto rovine
nemohli byť odvolacím súdom vo vyvolanom odvolacom konaní podrobené dovolaciemu prieskumu.

39. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa matky nesie znaky nedovoleného maskulínneho
názoru na rovnosť rodičovských práv, pretože skutočnosť, že otec je biologický otec, zakladala bez
ďalšieho právo na nosenie rodového mena pred pár storočiami, avšak v súčasnosti bez dohody rodičov
nemá priezvisko otca (lebo je otec) žiadnu prednosť pred priezviskom matky a už vôbec pred právom
dieťaťanakomfortnéprežívaniesvojhoživota.Vzhľadomnatútoodvolaciuargumentáciumatkyodvolací

súd považuje za podstatné uviesť, že rozhodnutie okresného súdu bolo dostatočne odôvodnené a sú
z neho zrejmé východiská, ako i myšlienkové pochody, a nato viažuce sa závery okresného súdu
a rozhodne nevyplýva potom priestor na to, aby sa odvolací súd stotožnil s týmto odvolacím dôvodom
matky a na tomto mieste sa odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez
úpravu v § 387 ods.1, 2 CSP.

40. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

41. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí daťodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú odvolaciu argumentáciu matky, zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť
rozhodnutie odvolacieho súdu, potom odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou v tomto rozhodnutí.
42. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd nevyhodnotil odvolacie námietky matky ako dôvodné,
narušujúce správnosť rozhodnutia okresného súdu, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd

dôsledne a citlivo zvážil všetky okolnosti prejednávaného prípadu pred rozhodnutím vo veci tak, aby
rozhodnutie podporovalo zachovanie funkčných rodinných väzieb a všestranne pozitívneho vzťahu, teda
i medzi otcom a maloletou A..
43. Vychádzajúc z prezentovaných úvah, sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká

v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na
dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia
zmyslu a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.

44. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá §
53 CMP (nakoľko nejde o konanie o určenie rodičovstva alebo konanie vo veciach notárskych úschov)
ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať do úvahy dôvod na
priznanie náhrady trov, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V predmetnom konaní (kde
majú účastníci konania rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní) bezprostredne relevantným nie je

totiž to, ktorý účastník konanie inicioval, prípadne ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu.
Rovnako nemožno považovať návrh matky za bezdôvodný, pretože o tom, či je uplatnený nárok na
súdnu ochranu dôvodný alebo nie, posudzuje a rozhodne výlučne súd v civilnom konaní na základe
vykonaného dokazovania a nie účastník konania alebo jeho právny zástupca. Odvolací súd je toho
presvedčenia, že nie je spravodlivé požadovať náhradu trov konania, ktoré vznikli účastníkom konania

v súvislosti s prebiehajúcim konaním. Teda, tak ako obidvaja účastníci zodpovedajú za kvalitu svojich
vzťahov, tak sú povinní aj znášať svoje vlastné trovy konania. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny.
45. Vychádzajúc z rovnakého posúdenia, rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania podľa
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

46. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V Žiline, dňa 28. februára 2025