Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200886
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2319200886.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: BENZINOL SLOVAKIA
s.r.o., Mliekárenská 17, Bratislava, IČO: 44 820 704, zastúpenej: KASATKIN & PARTNERS s.r.o.,
Záhradnícka 29, Bratislava – mestská časť Staré Meto, IČO: 47 255 021, proti žalovaným: 1/ A. B.
C., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt A. D. XXXX/X, E., zastúpeného: Advokátska kancelária Marko, s.r.o.,

Gróbská 19, Bernolákovo, IČO: 36 860 646, 2/ F. G. H., nar. X.XX.XXXX, trvalý pobyt I. J. K. XXXX/
XX, F., zastúpenej advokátkou: JUDr. Zuzana Srnáková, Podbrezovská 39, Bratislava – mestská časť
Nové Mesto, o 124.877,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 5. decembra 2022 č. k. 28C/57/2019-824, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) zamietol žalobu o zaplatenie náhrady
škody vo výške 124.877,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.2.2019 do zaplatenia;
druhým výrokom (II.) uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu
100 % (s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením) a tretím výrokom (III.)
uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % (o výške náhrady
malo byť rozhodnuté samostatným uznesením). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1 O. z.

(Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 15 ods. 1, 2, § 16 ObZ (Obchodný
zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil potrebou preukázania
kumulatívnych atribútov všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávne konanie, príčinná
súvislosť, vznik škody a zavinenie. Prednostne však skúmal procesné námietky k podmienkam konania
a dospel k záveru, že prebiehajúce konanie vedené na KRPZ v Bratislave ČVS: KRP-67/3-VYS-BA-2018
(v ktorom si žalobkyňa podľa tvrdenia žalovaných mala uplatniť nárok na náhradu škody) nezakladá

prekážku litispendencie pre vedenie civilného sporového konania o náhradu škody (v trestnej veci
doposiaľ nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe a podľa judikatúry, ako aj ustanovenia § 46 ods.
3 Trestného poriadku, jednou zo základných podmienok pre vyslovenie povinnosti nahradiť škodu je,
aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe – obžalovanému; porov. rozhodnutie ÚS SR sp.
zn. II. ÚS 492/2011). Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj námietku kauzálnej príslušnosti vo
vzťahu k nároku voči žalovanej 2/, keďže z vyjadrení žalobkyne bolo zrejmé neuplatňovanie si nároku

zodpovednosti za porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úlohy, alebo v priamej
súvislosti s ním, ale že žalovaná 2/ sa protiprávneho konania mala dopustiť mimo rámca jej pracovných
povinností vyplývajúcich z dohody o pracovnej činnosti.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že protiprávne konanie žalovaných malo spočívať a) v neoprávnenom
dojednávaní obchodnej spolupráce za žalobkyňu a b) následne v predkladaní faktúr za fiktívne reklamné

služby (ktoré žalobkyni neboli poskytnuté), zamestnankyni žalobkyne, ktorú mali žalovaní uviesť do
omylu. Dospel k záveru, že žalobkyňa vôbec nešpecifikovala akým spôsobom k dojednávaniu týchtoobchodov malo dochádzať (t. j. kedy, medzi kým a v akom rozsahu), pričom obidvaja žalovaní akékoľvek
konanie za žalobkyňu, výsledkom ktorého malo byť uzavretie zmlúv, popreli. Uvedené skutočnosti
nepreukazuje ani obsah sporných faktúr, v ktorých nie je žiaden odkaz na konkrétnu uzavretú zmluvu

a nie je z nich ani zrejmé, čo malo byť predmetom fakturovaného plnenia (prílohy, na ktoré predmetné
faktúry odkazovali neboli v spore predložené). Svedok F. B. (konateľ obchodnej spoločnosti LASER
Media, s.r.o.) nevedel jednoznačne časovo vymedziť, kedy sa mali stretnutia so žalovanými uskutočniť
(uvádzajúc široké časové vymedzenie kalendárnych rokov 2015 až 2017) a v súvislosti so žalovanou
2/ bolo časové obdobie nutné preukázať (žalovaná 2/ v spoločnosti pôsobila od 10.8.2016 najneskôr

do 31.7.2017). Výsluch uvedeného svedka nepreukázal ani skutočnosť, že reklamné plnenia dojednali
žalovaní, keďže ohľadne reklamnej kampane pre žalobkyne komunikoval s E. L. (ktorá ako svedkyňa
poprela akékoľvek dojednávanie obchodov za obchodnú spoločnosť MIRROR Advertising, s.r.o.,
a tiež svedok M. G. za obchodnú spoločnosť MassiveMedia&Trade s.r.o., s tým, že v spoločnostiach
vystupovali len ako „biele kone“). Z výpovede svedka F. B. vyplývalo, že so žalovaným 1/ dojednával
zmluvy o nájme nebytových priestorov (ktoré pripojil v trestnom konaní), v ktorých poskytovanie

reklamných plnení riešené nie je. Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov uzavretej
medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou LASER Media, s.r.o. ako nájomcom,
obsahuje síce záväzok nájomcu počas trvania nájomného vzťahu vysielať spoty žalobkyne, ktorý listinný
dôkaz označil však súd za nehodnoverný (dodatok mal byť podpísaný 25.5.2015), vo vzťahu k zmluve
uzavretej až následne dňa 22.12.2016, a to konateľom žalobkyne Dr. M. Čepelom, ktorý podpis listiny

poprel). Svedok F. B. neposkytol informácie ani o tom, v akom rozsahu bola reklama pre žalobkyňu
zabezpečovaná a v ktorých mesiacoch bola na obrazovkách vysielaná.

3. Výpoveď tohto svedka je podľa záveru súdu rozporná i v tom, že hoci na pojednávaní uviedol, že
dostal zadanie od MIRROR Advertising, s.r.o. a MassiveMedia&Trade s.r.o., spot obchodnej spoločnosti

žalobkyne na to, aby ho odvysielali na obrazovkách, vo výpovedi v trestnom konaní svedok uviedol, že
z ich prenajatého času určite nešla reklama pre spoločnosť MIRROR Advertising, s.r.o., inak by bola
uvedená v zozname odberateľov, v ktorom za obdobie september 2016 až marec 2017 nefigurovala ani
uvedená obchodná spoločnosť, ako ani obchodná spoločnosť MassiveMedia&Trade s.r.o. Žalobkyňa tak
nepreukázala kedy a medzi kým mali prebehnúť rokovania o poskytovaní reklamných plnení, ani v akom

rozsahu malo byť ich poskytovanie dojednané a v akej cene (žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
že v jej mene žalovaní dojednávali zmluvné vzťahy, predmetom ktorých mali byť reklamné plnenia).

4. Protiprávne konanie žalovaných 1/, 2/, ktoré malo spočívať v predkladaní fiktívnych faktúr za reklamné
služby zamestnankyni žalobkyne A. N., podľa záverov súdu prvej inštancie nebolo taktiež preukázané.

Výpoveď svedkyne A. N. nepotvrdzovala tvrdenia žalobkyne, že žalovaný 1/ nezastával v spoločnosti
žalobkyne žiadnu pozíciu. Svedkyňa uviedla, že žalovaného 1/ vnímala ako svojho nadriadeného
v pozícii riaditeľa, na základe ústnej informácie konateľa žalobkyne. Uvedená výpoveď svedkyne
korešponduje s vyjadrením žalovaného 1/, že istý čas na základe dohody s konateľom žalobkyne pôsobil
naoko v spoločnosti ako riaditeľ. Rovnako aj žalovanú 2/ vnímala svedkyňa ako svoju nadriadenú

a osobu oprávnenú predkladať faktúry na úhradu, na základe ústnej informácie konateľa žalobkyne.
Svedkyňa síce vypovedala, že v rozhodnom období boli osobami oprávnenými predkladať jej faktúry
mimo zoznam konateľ žalobkyne a žalovaní 1/, 2/, z čoho však nemožno vyvodiť záver, že obidvaja
žalovaní jej predkladali na úhradu faktúry za reklamné plnenia (svedkyňa vypovedala, že si nepamätá
kto jej sporné faktúry predkladal a nevedela sa vyjadriť komu patrí podpis na sporných faktúrach).

5. Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázaný ani podpis žalovaného 1/ na sporných faktúrach,
žalobkyňou predloženým znaleckým posudkom. Žalovaný 1/ namietal, že žalobkyňa nepredložila
originály sporných listín a v rámci znaleckého dokazovania nebol vyzvaný na predloženie svojho
podpisového vzoru. Skutočnosť, že sporný a porovnávací materiál predkladal výhradne konateľ

žalobkyne ako zadávateľ posudku, podľa názoru súdu spochybňuje hodnovernosť jeho záverov. Ak
žalobkyňa argumentovala, že listiny jej boli odňaté po zásahu NAKA v roku 2017, uvedený argument súd
neprijal, pretože znalecký posudok bol vypracovaný až v roku 2018. Žalobkyni nič nebránilo predložiť
originály listín, ktoré mali byť predmetom znaleckého skúmania a tým vyvrátiť námietky žalovaného
1/ k možnému pozmeňovaniu či dopĺňaniu týchto dokumentov, resp. poskytnúť priestor na vykonanie

nového znaleckého dokazovania.

6. V súvislosti s výškou náhrady škody súd prvej inštancie poukázal na absenciu tvrdenia žalobkyne
v danom spore, či šlo o faktúry za plnenia, ktoré neboli poskytnuté vôbec alebo faktúry za nadhodnotenéplnenia. Stanovenie výšky škody len uvedením sumy uhradených faktúr v prospech tretích osôb,
bez možnosti preverenia, či za tieto úhrady bolo žalobkyni poskytnuté plnenie, súd prvej inštancie
nepovažoval za preukázané. Svedok F. B. vypovedal, že plnenia boli poskytnuté, nevedel však uviesť

v akom rozsahu a svedkovia M. G. a E.. L. sa vyjadrili nejednoznačne, či boli poskytnuté nadhodnotené
plnenia alebo plnenia poskytnuté neboli.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno splnenia predpokladov pre vznik
zodpovednostizaškodu,akoanipasívnuvecnúlegitimáciužalovaných,súdžalobuzamietol.Vznesenou

námietkou premlčania sa nezaoberal, keďže takýto postup označil za nehospodárny. Dôkazy navrhnuté
žalobkyňou podaním z 20.9.2022 a žalovanou 2/ podaním doručeným súdu 14.10.2022, súd prvej
inštancie nevykonal s poukazom na koncentračnú zásadu (s uvedením dôvodov, pre ktoré žalobkyni
nič nebránilo v tom, aby dôkazy navrhla včas na základe výziev súdu v zmysle § 167 CSP). Právna
zástupkyňa žalovanej 2/ na vykonaní dodatočne navrhnutých dôkazov netrvala, preto vykonané neboli.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP

(Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov) v spojení s § 262 ods. 1
CSP a zásadou úspechu v zmysle ktorej žalovaným 1/, 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v konaní neúspešnej.

8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Z výsluchu svedkov
E.. L., M. G. a F. B. vyplynulo, že k dojednávaniu obchodov dochádzalo osobným rokovaním medzi
obidvoma žalovanými a F. B. a tento obchod mal byť realizovaný prostredníctvom tzv. nárazníkových

spoločností (MIRROR Advertising, s.r.o., konajúca prostredníctvom E.. L. a MassiveMedia&Trade s.r.o.,
konajúca prostredníctvom A. G.). Obchody teda dojednával so žalovanými výlučne F. B. a nárazníkové
spoločnosti pracovali pre neho ako biele kone za účelom realizovania fiktívnych obchodov, s cieľom
optimalizovať dane a získať pre seba ako i pre iné osoby neoprávnenú výhodu z nich. Svedok F. B.
vypovedal, že s konateľom žalobkyne sa nikdy nestretol. E.. L. ako aj M. G. vo výpovediach uviedli, že

E.. L. sa so žalovanými stretla, čo potvrdil i žalovaný 1/ pri svojom výsluchu v rámci konfrontácie na
Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave dňa 17.2.2020 (ČVS: KRP-67/3-VYS-BA-2018), keď reagoval, že
jedinýkrátbolsožalovanou2/uF.B.(abyE..L.vedelaakožalovaný1/ažalovaná2/vyzerajú).Obchody
dojednávali žalovaní 1/, 2/ osobne s F. B., bez oprávnenia alebo splnomocnenia. Časové hľadisko
dojednania obchodov nepriamo vyplýva z listinných dôkazov, a to z predložených faktúr za mesiac 9 až

11/2016 (teda k dojednaniu obchodov muselo dôjsť pred vystavením prvej faktúry). Pokiaľ ide o rozsah
dojednaných obchodov, tomu podľa tvrdenia žalobkyne v odvolaní zodpovedajú predmetné tri faktúry. To
vakomrozsahumalabyťfaktúravystavená(podľasvedeckýchvýpovedíE..L.ap.G.)určovalF.B.,ktorý
rokoval výlučne so žalovanými 1/, 2/. F. B. na otázku, či sa stretával so žalovanými, jednoznačne potvrdil
stretnutia, v prevádzke spoločnosti žalobkyne Lúčny Dvor, v zasadačke na prízemí a s obidvoma aktívne

komunikoval ohľadne dojednávania reklamných plnení pre žalobkyňu. Nikto iný neprichádzal do úvahy.
Existuje vecný a časový kontext medzi rokovaním F. B. so žalovanými a predmetnými vystavenými
faktúrami za žalobkyňu.

9.Zčestnéhovyhláseniazodňa15.3.2017,podpísanýmžalovaným1/vyplýva,žeuznávažespoločnosti

žalobkyne spôsobil škodu, tým že v jej mene neoprávnene konal za spoločnosť. Uvedený dôkaz však
súd vôbec nehodnotil. Z výpovede svedkyne A. N. vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ vnímala ako svojich
nadriadených, ktorí boli oprávnení jej predkladať faktúry na úhradu. Ak teda došlo k úhrade predmetných
faktúr, mohol ich predložiť len konateľ žalobkyne (ktorý to vylúčil) alebo niektorý zo žalovaných 1/, 2/.

10. Žalobkyňa v odvolaní ďalej poukázala na znalecký posudok č. 94/2008 preukazujúci, že
podpis na sporných faktúrach je pravým podpisom žalovaného 1/. Bol vypracovaný znaleckým
ústavom, vykonávajúcim znaleckú činnosť, najmä vo zvlášť obtiažnych prípadoch, vyžadujúcich
vedecké posúdenie (Ústav súdneho inžinierstva ŽÚ v Žiline, sekcia kriminalistických expertíz, odbor
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo) z originálov dokumentov. Dospel pritom k záveru, že sporné

podpisy sú pravými podpismi žalovaného 1/. Vo viacerých prípadoch boli podpisy úradne osvedčenené.
Kvalita porovnávacieho materiálu preto vyvracia akékoľvek pochybnosti o nedostatočnosti dôkazu
znaleckým posudkom. Na stotožnenie pravosti podpisov sa vyžaduje v priemere okolo 20 podpisov,
predložených však bolo až 36 porovnávacích podpisov, na 23 listinách (zo znaleckého posudku vyplýva,že miera variability skúmaných podpisov žalovaného 1/ je značná, pričom v porovnávacích materiáloch
podpisy vykazovali značnú variabilitu, čo zvyšuje mieru pravosti skúmaných podpisov, keď prípadný
falšovateľ by ťažko túto mieru variability dosiahol). Žalobkyňa sa konzistentne vo svojich vyjadreniach

odvolávala na znalecký posudok ako vierohodný dokument, čím jasne dala najavo, že tento dôkaz
nepovažuje za spochybnený zo strany žalovaných, ktorým nič nebránilo navrhnúť vyhotovenie nového
znaleckého posudku. Naviac žalobkyňa nebola zo strany žalovaných ani súdu vyzvaná na predloženie
originálulistínnavypracovanienovéhoznaleckéhoposudku(súdprvejinštanciesavrámcipredbežného
posúdenia veci k znaleckému posudku nevyjadril).

11. Žalobkyňa argumentovala v odvolaní, že od počiatku v žalobe tvrdila, že ide o fiktívne tvrdenia, ktoré
nikdy spoločnosti žalobkyne poskytnuté neboli. Ak v konaní preukazovala, že takéto obdobné reklamné
plnenia majú výrazne nižšiu hodnotu ako bola fakturovaná, žalobkyňa tým poukazovala na skutočnosť,
že aj v prípade, ak by reklamné plnenia reálne poskytnuté boli, boli vysoko nadhodnotené. Žalobkyňa
v priebehu celého sporu jednoznačne tvrdila, že ide o fiktívne plnenia v celom rozsahu. Preukazovanie

skutočnosti,žekposkytnutiužiadnehoplnenianedošlo,znamenápreukazovanienegatívnejskutočnosti,
čo je objektívne nemožné a od nikoho nemožno spravodlivo očakávať, aby preukazoval neexistenciu
skutočností (tzv. negatívna dôkazná teória). Zo svedeckej výpovede E.. L. ako aj M. G. vyplynulo, že
išlo o fiktívne a nereálne plnenia, pričom F. B. uvedené osoby inštruoval na koho a čo majú fakturovať.
Súd prvej inštancie sa nezaoberal tvrdeniami o prepojení medzi E.. L. a žalovaným 1/, ktorí spoločne

pôsobili v spoločnosti COG R.S, s.r.o., z ktorých vyplýva prepojenie medzi uvedenými osobami.

12. V doplnení odvolania žalobkyňa poukázala na trestné konanie, na základe oznámenia iniciovaného
žalovaným 1/ (ČVS: PPZ-33/NKA-BA4-2019), v ktorom boli v rámci domových prehliadok odňaté rôzne
listinné dokumenty. Znaleckým posudkom bolo potvrdené, že žiadne z obvinení v trestnom oznámení sa

nepotvrdilo a trestné stíhanie bolo zastavené. Pred začatím trestného stíhania boli vypočutí žalovaní 1/,
2/ ako bývalí zamestnanci žalobkyne, ktorí poukazovali na protiprávne konania, avšak bolo preukázané,
že nebola spôsobená žiadna škoda na štátnom rozpočte v oblasti daní a účtovníctva zo strany
spoločností z prostredia žalobkyne. Žalobkyňa predložila nové listinné dôkazy (zápisnica o výsluchu
žalovaného 1/ zo dňa 20.6.2017, zápisnica o výsluchu svedka – žalovaného 1/ zo dňa 24.8.2018, ako aj

zápisnica o výsluchu žalovanej 2/ zo dňa 21.6.2017 a výsluchu svedka – žalovanej 2/ zo dňa 22.8.2018).
Z listinných dôkazov malo vyplývať, že zo strany žalovaných 1/, 2/ išlo o vymyslené a účelovo podané
informácie s cieľom kriminalizovať spoločnosť žalobkyne.

13. Žalobkyňa v doplnení odvolania predložila aj listinný dôkaz uznesenie Krajskej prokuratúry Trnava

č. Kv 47/21/2200-31 zo dňa 19.4.2023, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa KRPZ v Bratislave
ČVS: KRP-67/3-VYS-BA-2018 zo dňa 15.8.2022, ktorým zastavil trestné stíhanie pre skutky, ktoré sú
predmetom aj tohto súdneho konania zastavil a súčasne vyšetrovateľovi uložil, aby znovu vo veci
konal a rozhodol. Ide o trestné konanie, z ktorého súd prvej inštancie zabezpečil do súdneho spisu
v tejto veci množstvo dôkazov (výpoveď E.. L., F. B., žalovaných 1/, 2/, ako aj konateľa žalobkyne). Zo

záverov uznesenia krajskej prokuratúry je zrejmé, že vyšetrovateľom zastavené trestné stíhanie bolo
predčasné, bez riadnej opory v zistenom skutkovom stave (žalovaná 2/ podľa uznesenia vykonávala
funkciu ekonomickej riaditeľky pre všetky poškodené spoločnosti, vrátane spoločnosti žalobkyne a tieto
práce reálne pre všetky poškodené spoločnosti aj vykonávala, a súčasne bolo svedeckými výpoveďami
preukázané, že žalovaný 1/ určoval čo treba zaplatiť, mal na starosti vedenie spoločnosti žalobkyne

a všetko čo k tomu patrí, pričom určujúca bola výpoveď svedkyne E.. L., ktorá uviedla podstatu
vystavovania fiktívnych faktúr a potvrdila aktívne vystupovanie vo vzťahu k jej osobe zo strany
žalovaného 1/, konajúc na pokyn a v zmysle inštrukcií M. G. a F. B.). Z uznesenia krajskej prokuratúry
ďalej vyplýva, že tiež do účtovníctva žalobkyne boli zaradené tzv. fiktívne faktúry, ktoré sú aj predmetom
tohto súdneho konania, poškodené spoločnosti vrátane žalobkyne, riadil žalovaný 1/ a na fakturáciu

mali dosah obidvaja žalovaní 1/, 2/. Z uznesenia vyplýva i skutočnosť, že M. G. v postavení svedka
odmietol vypovedať (pričom ide o osobu, ktorá vystavovanie fiktívnych faktúr reálne riadila, ako aj
disponovala s peňažnými prostriedkami, ktoré boli na podklade týchto faktúr reálne prevádzané) a
nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že by išlo o samostatné protiprávne konanie žalovaného
1/, prípadne v spoluzavinení so žalovanou 2/. Prokurátor uznesením uložil vyšetrovateľovi zistenie

relevantných skutočností o skutočnom zadávateľovi vyhotovenia fiktívnych faktúr, spôsobe nakladania
s finančnými prostriedkami, ktoré boli na podklade týchto fiktívnych faktúr vyplatené a osoby, ktoré
s nimi následne nakladali. Žalobkyňa preto označila napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za
predčasné, keďže skutkový stav nie je natoľko zistený, aby bolo možné rozhodnúť zamietnutím žalobypre nepreukázanie protiprávneho konania žalovaných 1/, 2/. V súvisiacom trestnom konaní vedenom
na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave ČVS: KRP-67/3-VYS-BA-2018 sa riešia otázky,
ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie nárokov žalobkyne voči žalovaným 1/, 2/ v danom spore. Žalobkyňa

preto navrhla zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

14. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Z výpovede svedkov nevyplynulo, že akékoľvek obchody žalobkyne a reklamnej agentúry boli
dojednávané žalovanými pre žalobkyňu. K trestnoprávnym záverom sa vyjadriť žalovaný 1/ nemôže,

keďže podklady bližšie nepozná. Z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že obchody
dojednával so žalovanými výlučne F. B.. Skutkové tvrdenie, že svedok F. B. mal uviesť, že sa stretával
so žalovanými v prevádzke žalobkyne Lúčny dvor ohľadom dojednávania reklamných plnení pre
žalobkyňu je nepravdivé, vyvrátené skorším tvrdením žalobkyne ohľadom svedka F. B. (t. j. že svedok
je vo svojich vyjadreniach účelovo nekonzistentný a nejasný). Zo žaloby vyplývalo, že kľúčovou bude
výpoveď svedkyne A. N., ktorá sa podľa tvrdenia žalobkyne stala podporným dôkazom. Hodnotiaci záver

žalobkyňou uvedený v bode 11 odvolania je nepravdivý, nevyplýva z vykonaného dokazovania. V bode
12odvolaniažalobkyňazastávaopačnýnázorakosúdprvejinštancieavbode13sažalobkyňavyviňuje,
že znaleckej organizácii mohla prekladať porovnávací materiál výlučne ona, a že šlo o originály, ale kto
originály podpísal zrejmé nie je. Konzistentne sa odvolávať na znalecký posudok ako na vierohodný
dokument, nie je reakciou na námietky žalovaného 1/ voči znaleckému posudku. S poskytovateľom

plnení žalovaní 1/, 2/ nemajú žiaden vzťah a ide o plnenie medzi ním a žalobkyňou. Predmetné súdne
konanie sleduje vytvorenie tlaku na žalovaného 1/, aby sa prestal domáhať svojich práv v iných veciach,
prepojených s osobou štatutárneho zástupcu žalobkyne.

15. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdiť, eventuálne napadnuté rozhodnutie v časti výroku voči žalovanej 2/, potvrdiť t. j. žalobu voči
žalovanej 2/ zamietnuť. Závery v odvolaní nemajú podľa jej názoru oporu vo vykonanom dokazovaní
a v hodnotení dôkazov v ich vzájomných súvislostiach. Poukázala na ustálenú judikatúru najvyšších
súdnych autorít, v zmysle ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom
a sporovej strane neprislúcha dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

Z vykonaných dôkazov nevyplývali skutočnosti uvádzané žalobcom, s poukazom na výsluch svedkyne
A. N. (ktorá nevedela podpisy na predmetných faktúrach identifikovať, nemala vedomosť o tom kto ich
doniesol a kto ich podpísal), ako i svedkyne E.. L. pred OČTK zo dňa 8.2.2020 (od roku 2014 fungovala
s M. G. ako nárazník pre znižovanie dane spoločnosti, že o tom, ako má vypovedať na daňovom úrade
a čo má predložiť ju inštruoval F. B., faktúry vystavené MIRROR advertising s.r.o. boli odovzdávané

F. B., okrem jedného stretnutie v roku 2018 žalovaných nevidela), tiež výpoveď E.. L. na pojednávaní
13.4.2022 (nedojednávala so žalovanými žiadnu fakturáciu alebo zmluvu, či obchod); konfrontáciu E..
L. a žalovaného 1/ zo dňa 17.2.2020 (stretnutie so žalovanými 1/, 2/ pred výsluchom v mesiaci máj 2018
bolo iniciované, aby vedela, ako žalovaní vyzerajú). V rámci rekognície zo dňa 21.5.2018 svedkyňa E..
L. nevedela stotožniť konkrétnu osobu vystupujúcu pod meno žalovanej 2/. Z výsluchu F. B. pred OČTK

zo dňa 15.6.2018 vyplýva, že jeho spoločnosť je dlhodobým zmluvným partnerom žalobkyne.

16. Žalovaná 2/ vo vyjadrení poukázala na rozpor výpovede svedka F. B. na pojednávaní 13.4.2022
a pred OČTK dňa 15.6.2018, tiež na jeho výpoveď v súvisiacom konaní sp. zn. 10C/61/2019 (v
právnej veci žalobkyne Kráľovský dvor s.r.o. voči totožným žalovaným). Zmluvu o spolupráci medzi

spoločnosťou Kráľovský dvor s.r.o. a MIRROR advertising s.r.o. uzavrel a podpísal štatutárny zástupca
žalobkyne (Dr. M. Čepel). Za účelom preukázania nedôveryhodnosti a tendenčnosti tvrdení žalobkyne
predložila uznesenie z trestného konania vedeného na KR PZ Nitra ČVS: KRP-68/2-VYS-NR-2017.
K dojednávaniu obchodov nedochádzalo osobným rokovaním medzi žalovanými 1/, 2/ a F. B.. Nemožno
tiež vylúčiť, že predmetné faktúry predložil A. N. na úhradu samotný konateľ žalobkyne. Znalecký

posudokneobsahujezmienkuvočižalovanej2/.Žalobkyňaselektívnepriznávadôveryhodnosťtýchčastí
výpovedí svedka F. B., ktoré sa javia v jej prospech a spochybňuje časti, ktoré sú v jej neprospech.
Žalovaná 2/ poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 3234/2006, v zmysle ktorého pokiaľ nie je
splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý
je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustili žalovaní, nie je nárok na náhradu škody daný. Žalobkyňa

doposiaľ nepreukázala skutok žalovanej 2/ (neoprávnené dojednávanie obchodnej spolupráce so
žalobkyňou). Na základe vykonaných dôkazov a ich hodnotenia vo vzájomnej súvislosti, nemožno
považovať tvrdené skutočnosti žalobkyne za preukázané a preto nemohlo dôjsť ani k nesprávnym
skutkovým zisteniam, či k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaná 2/ poukázala na judikatúruÚstavného súdu SR, v zmysle ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom a do obsahu základného práva na súdnu ochranu nepatrí právo sporovej strany dožadovať
sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

17. Žalobkyňa v odvolacej replike (k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/) zotrvala na svojej odvolacej
argumentácii, ako aj odvolacom návrhu. Poukázala na zvukovú nahrávku z pojednávania zo dňa
13.4.2022 vo veci sp. zn. 28C/57/2022, kde bol vykonaný výsluch svedka F. B., ktorý sa vyjadroval
k stretnutiu so žalovanými. Predložené originály dokumentov ako porovnávací materiál v znaleckom

posudku boli podpísané žalovaným 1/ (porovnávací materiál predstavoval verejné listiny, niektoré
z nich aj s úradným osvedčeným podpisom žalovaného 1/). Žalobkyňa zdôraznila potrebu odlišného
hodnotenia jednotlivých výpovedí. Žiadne z obvinení zo strany žalovaného 1/ v jeho trestnom oznámení
zo dňa 10.5.2017 sa nepotvrdili. Žalovanou 2/ označené uznesenie kriminálnej polície nemá súvis
s prejednávanou vecou.

18. Žalovaná 2/ v odvolacej duplike zotrvala na svojom postoji v odvolacom konaní. Opätovne poukázala
na argumentáciu v predošlom vyjadrení. K vyjadreniu žalobkyne predkladala dôkaz o jej daňovom dlhu.
K dôkazu doloženom žalobkyňou vo vyjadrení 10.3.2023 (uznesenie zo dňa 23.9.2022) poukázala na
ustanovenie § 366 CSP, týkajúce sa tzv. novôt v odvolacom konaní. Uvedený dôkaz a argumentácia
s ním súvisiaca nespĺňali ani jedno z kritérií v ustanovení § 366 CSP.

19. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k doplneniu odvolania žalobkyne namietal, že tvrdenie o tom, že
je oznamovateľom v trestnej veci je nepravdivé (ČVS: PPZ-33-NKA-BA4-2019). Nemal prístup
ku kompletnému účtovníctvu spoločnosti žalobkyne za rok 2016 a tvrdenie, že mal predkladať faktúry na
úhradu nebolo potvrdené ani svedkyňou A. N.. Z uznesenia krajskej prokuratúry tiež vyplýva participácia

Dr. M. Čepeľa (konanie, ktoré sa žalobkyňa snaží preukázať vo vzťahu k žalovanému 1/ nie je fakturácia,
ale nejaká činnosť pri úhrade dodávateľských faktúr).

20. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ zotrvala na svojej odvolacej argumentácii
a svojich tvrdeniach v spore. Trestné konanie, predmetom ktorého je vyšetrovanie pre skutky, ktoré sú aj

predmetom daného sporu, nie je doposiaľ skončené a prebieha vyšetrovanie voči žalovaným 1/, 2/, či nie
sú zodpovední za škodu, ktorá bola spôsobená žalobkyni, čo zatiaľ nebolo vylúčené. Trestné stíhanie
môže znamenať zásadný posun vo veci aj pre dané sporové konanie. V závere žalobkyňa zhrnula, čo
podľa jej názoru zo všetkých vykonaných dôkazov vyplýva.

21. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobcom tvrdeným a doloženým novotám v odvolacom konaní zotrvala
na svojom postoji v odvolacom konaní. Poukázala na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g) CSP, z ktorého
vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú len skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli stranami sporu
uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli najavo. Dôvodom odvolania
však môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Spoločným znakom

pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Žiaden
z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou v rámci odvolania, nie je spôsobilý spätne preukázať
skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobkyňa žiadnu trestnoprávnu činnosť
nepáchala a že žalovaní sa snažili očierniť žalobkyňu, nie je rozhodujúca pre daný spor. Predložené
uznesenie krajskej prokuratúry zo dňa 19.4.2023 nie je spôsobilé preukázať skutočnosti tvrdené

pred vydaním rozhodnutia. K svedkyni A. N. (ktorá vypovedala, že v čase skutku bola jej priamou
nadriadenou ekonomická riaditeľka pre všetky spoločnosti žalovaná 2/), žalovaná 2/ uviedla, že ide
výlučne o jej tvrdenie, pričom stále je zamestnancom žalobkyne. Z výsluchu svedkyne K. F. E. vyplynulo,
že Dr. M. Čepeľ aktívne komunikoval s účtovníkmi a boli prípady, že doniesol faktúru osobne, ktorá
potom nepodliehala štandardnému schvaľovaciemu procesu. Podľa uznesenia krajskej prokuratúry na

fakturáciu mali dosah žalovaní 1/, 2/, ako aj Dr. M. Čepeľ. Z dostupných a doposiaľ vykonaných dôkazov
nemožno vylúčiť participáciu Dr. M. Čepela na skutku, ktorý je predmetom trestného konania, pričom
vzhľadom na paralelne vedené trestné konanie pre tzv. daňovú trestnú činnosť by mohlo byť podanie
trestného oznámenia súčasťou skutkovej obrany tejto osoby. Konštatovanie žalobkyne naznačujúce
dôvod prerušenia konania je účelové, keďže počas prvoinštančného konania bol dopytovaný právny

zástupca žalobkyne, či má záujem prerušiť civilné konanie do právoplatného skončenia trestného
konania, čo žalobkyňa nevyužila.22. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 2/ k žalobkyňou tvrdeným novotám v odvolacom
konaní zotrvala na svojej odvolacej argumentácii, ako i odvolacom návrhu. V súčasnosti stále prebieha
vyšetrovanie voči žalovaným, či nie sú zodpovední za škodu, ktorá vznikla žalobkyni. V súvisiacom

trestnom konaní (vedenom na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave, odbor kriminálnej
polície, ČVS: KRP-67/3-VYS-BA-2008) sa tiež riešia otázky, ktoré sú rozhodné pre posúdenie nárokov
žalobkyne voči žalovaným. Odvolacie novoty jasne preukazujú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
predčasné.

23. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zdôraznil, že procesné postavenie oznamovateľa
nemá. Namietal záver protistrany, že pokiaľ má osoba vedomosť, že nejaká spoločnosť funguje,
neznamená to bez ďalšieho, že má vedieť o každom účtovnom doklade. Svedkyňa A. N. žiadne z tvrdení
žalobkyne, relevantných pre dané konanie, nepotvrdila. V trestnom konaní vedenom na KR PZ v BA
ČVS: KRP-67/3-VYS-BA-2018 nebolo voči žalovanému 1/ vznesené obvinenie a podľa uznesenia
dozorujúceho prokurátora je otázne, či vôbec niekto z prostredia okolo spoločnosti žalobkyne trestnú

činnosť páchal, a pokiaľ áno, či to nebola práve osoba štatutára žalobkyne doc. Dr. Martina Čepela, PhD.
Konanie žalobkyne vníma ako vytvorenie ekonomického tlaku na jeho osobu, aby prestal hájiť svoje
práva spoločníka obchodnej spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o.

24. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ zo dňa 6.7.2023 opätovne zotrvala na svojej

odvolacej argumentácii a odvolacom návrhu. Žalovaný 1/ bagatelizuje svoje postavenie v spoločnosti
žalobkyne, hocitvrdil,žespoločnosťžalobkynepočasurčitejdobysámriadil.Žalovaný1/pritomnekonal
ako vedúci zamestnanec len do vnútra spoločnosti žalobkyne, ale aj navonok.

25. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané
dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že pre vznik nároku zo zodpovednosti
za škodu musia byť kumulatívne naplnené predpoklady zodpovednostného vzťahu za škodu podľa §
420 O. z., ktorými sú protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
a vznikom škody a napokon zavinenie. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru

o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou, preukázať protiprávne konanie zo strany žalovaných 1/,
2/, ktoré malo spočívať v neoprávnenom dojednaní obchodnej spolupráce za žalobkyňu a následne
v predkladaní predmetných troch faktúr zamestnankyni žalobkyne (ktorú mali uviesť žalovaní 1/, 2/ do
omylu).

27. V spore o náhradu škody nesie veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia, že boli naplnené atribúty
zodpovedného vzťahu za škodu (protiprávny úkon, škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym úkonom, zavinenie), ako aj dôkazné bremeno. Za protiprávne konanie ako primárny
predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vykonával dokazovanie aj

listinami z konania vedeného pred orgánmi činnými v trestnom konaní, konkrétne z trestného konania
vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave, odbor kriminálnej polície ČVS:
KRP-67/3-VYS-BA-2018 (napr. zápisnica zo dňa 21.5.2018 o výsluchu svedkyne E.. L. a zo dňa
8.2.2020, zápisnica zo dňa 17.2.2020 o konfrontácii medzi svedkyňou E.. L. a žalovaným 1/, zápisnica
zo dňa 15.6.2018 o výsluchu svedka F. F. B.). V súvislosti s týmto prebiehajúcim trestným konaním, sa

súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou prejudiciality, čo znamená determináciu
určitej právnej otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je závislý výrok v posudzovanom spore
(§ 193 a § 194 CSP).

28. Rozhodnutie súdu môže často závisieť od otázky, ktorá nepatrí do civilnej právomoci súdov

a v kontexte ktorej prebieha konanie na inom orgáne verejnej moci (správne alebo trestné konanie).
Ide o tzv. prejudiciálne otázky, ktoré samé nie sú predmetom daného konania, ale od ktorých vyriešenia
závisí rozhodnutie súdu vo veci samej.29. Pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná prekážka vyskytne počas súdneho konania, súd musí na
túto prekážku reagovať, ak výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka má podstatný vplyv a význam
pre rozhodnutie súdu (môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej). Ak by k rozhodnutiu

o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu, došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej,
mohlo by dôjsť k tomu, že by dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových
okolností odlišným spôsobom, čo významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Zmyslom
procesného inštitútu prerušenia konania je práve zamedzenie vydávaniu odlišných rozhodnutí o tej istej
otázke na podklade zhodných skutkových okolností, ale tiež hospodárnosť konania.

30. Ak potom súd prvej inštancie dospel k záveru o nepreukázaní protiprávneho konania žalovaných
1/, 2/, napriek prebiehajúcemu súvisiacemu trestnému konaniu, predmetom ktorého je aj protiprávne
konanie žalovaných 1/, 2/, absentoval argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
Chýbalo tiež posúdenie do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu súčasne významnými
okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku (aj vzhľadom na prelínajúcej sa dôkazné prostriedky

v danom civilnom spore a trestnom konaní, vykonané súdom prvej inštancie v prejednávanej veci.)
Žalovaná 2/ pritom poukázala na prvoinštančné konanie, v ktorom sa už malo riešiť prerušenie konania.
Vprípadenaplneniazákonomstanovenéhodôvoduprerušeniakonania,jesúdpovinnýtakučiniť.Naviac
žalobkyňa v odvolacom konaní označila napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné,
poukazujúc na súvisiace trestné konanie vedené na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave

ČVS: KRP-67/3-VYS-BA-2018, v ktorom sa evidentne riešia otázky, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie
nárokov žalobkyne voči žalovaným 1/, 2/.

31. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

32. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

33. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže chýbal vyššie uvedený argumentačný základ,

ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

34. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne v súvislosti s vyhodnotením znaleckého posudku (ktorý
sa týkal podpisu na sporných faktúrach, so záverom, že ide o podpis žalovaného 1/) je potrebné uviesť
nasledovné. Vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§
191 ods. 1 CSP).

35. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že so záverom znaleckého posudku sa
nestotožnil, s prihliadnutím na dôvodné námietky žalovaných 1/, 2/ k tomuto dôkazu. Znalecký posudok

musí pritom súd hodnotiť podľa svojej úvahy, a nielen jednotlivo, ale tiež v súvislosti s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Posudok znalca súd posudzuje predovšetkým z hľadiska úplnosti, t.j. či má všetky
formálne náležitosti, ďalej či závery uvedené vo vlastnom posudku sú náležite odôvodnené a či sú
podložené obsahom nálezu. Podľa záverov Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 299/06 súd hodnotíznalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre
znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje
svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca, k čomu

v prejednávanej veci nedošlo.

36. Ustanovenie § 209 CSP upravuje ako legitímny dôkazný prostriedok aj súkromný znalecký posudok,
ktorý sa súdu predkladá stranou konania bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. V kontexte
uvedeného nemohol obstáť bez ďalšieho argument, že protistrana nebola vyzvaná na predloženie

podpisového vzoru a porovnávací materiál predkladala len jedna strana. Za dôvodnú námietku nemožno
považovať ani to, ak protistrana len popiera, že by predmetné listiny vedome podpísala. V súvislosti
s argumentáciou o nepredložení originálu porovnávacieho materiálu bolo rozhodujúce vyhodnotenie
porovnávacieho materiálu v znaleckom posudku súdom (t.j. prípustnosť, konkrétny druh porovnávaných
listín, ich charakter, verejné či súkromné listiny, s osvedčeným alebo overeným podpisom, atď.). Žiada
sa dodať, že nariadenie znaleckého dokazovania, vrátane vypracovania tzv. revízneho znaleckého

posudku, je možné na návrh strany konania, pričom záver súdu prvej inštancie o neprihliadaní na
závery znaleckého posudku, s poukazom na námietky žalovaných voči znaleckému posudku, bez vyššie
uvedeného komplexného vyhodnotenia znaleckého posudku súdom, nemohol obstáť (za predpokladu
že strana konania zotrvala na záveroch znaleckého posudku).

37. V súvislosti s ďalším atribútom zodpovednostného vzťahu za škodu, ktorým je vznik škody (jej
výška), záver súdu prvej inštancie o nejednoznačnej špecifikácii uplatňovaného nároku, či išlo o faktúry
za plnenia, ktoré neboli poskytnuté vôbec alebo o faktúry za nadhodnotené plnenia, nemohol obstáť,
už vzhľadom na vymedzenie škody v samotnej žalobe. Žalobca v opise rozhodujúcich skutočností
v žalobnom návrhu uviedol, že ide o fiktívne plnenia, ktoré nikdy žalobkyni poskytnuté neboli. Ak mal

súd za to, že ide o nejednoznačné tvrdenie, mal žalujúcu stranu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenie
v uvedenom smere (§ 150 ods. 2 CSP).

38. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka konania treba rešpektovať
aj tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa

zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 13/2009). Žalobkyňa
preto dôvodne namietala, že od nej nemožno požadovať, aby preukázala, že jej plnenie, na základe
predmetných faktúr, poskytnuté nebolo.

39. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza
prvoinštančné konanie.

40. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný vyššie uvedenými právnymi
názormiodvolaciehosúdupriposudzovaníatribútovzodpovednostnéhovzťahuzaškodu,predovšetkým
protiprávnosti konania, zaoberať sa prejudicialitou, t. j. či výsledok prebiehajúceho súvisiaceho trestného
konania môže mať význam pre rozhodnutie súdu (či v súdnom konaní vedenom pred Krajským

riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave ČVS: KRP-67/3-VYS-BA-2018 sa posudzuje protiprávne
konanie žalovaných 1/, 2/, ktoré by bolo právne významné z hľadiska naplnenia zodpovednostného
vzťahu za škodu, uplatňovanú žalobkyňou v danom spore, s vyhodnotením či uvádzaný skutkový
stav, opisujúci škodovú udalosť, je totožný s vymedzením skutku, ktorého sa mali dopustiť páchatelia
trestného činu.)

41. Ak sa v prejednávanej veci rieši otázka zodpovednostného vzťahu za škodu, na základe škodovej
udalosti posudzovanej v trestnom konaní a záver súdu v trestnom konaní o skutkovej i právnej stránke
správania žalovaných 1/, 2/ vytvára rámec škodovej udalosti, v ktorom môže byť súd v civilnom spore
viazaný (podľa § 193 veta tretia CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin a o tom kto ho spáchal), vzniká dôvod využitia inštitútu prerušenia konania (§
164 CSP), aj vzhľadom na prejavenú vôľu žalobkyne, ktorá označila napadnuté súdne rozhodnutie za
predčasné, vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie. Účelom je aby dva súdy nerozhodli o totožnejotázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, v rozpore s princípom právnej istoty,
s prihliadnutím i na hospodárnosť konania.

42. Vyhodnotenie jednotlivých atribútov zodpovednostného vzťahu podlieha procesným pravidlám
Civilného sporového poriadku, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

43. Hodnotenie dôkazného bremena predpokladá náležité hodnotenie dôkazov úvahou súdu.

Hodnotiaca úvaha má vychádzať z preukázaného skutkového stavu a musí byť preskúmateľná
v inštančnom postupe, pričom výsledky hodnotenia dôkazov (§ 220 ods. 2 CSP) majú byť súčasťou
odôvodnenia rozsudku. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá náležitú
právnu úvahu, adekvátnu dôkaznému prostriedku, bez mechanického preberania argumentácie strany
konania.

44. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením
obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, t.j. čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti
tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila; ako sa vyjadrili žalovaní a aké
prostriedky procesnej obrany použili. Jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil.

45. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie

konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR
napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

46. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia súd preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové
zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

47. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

48. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.