Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1ObdoZ/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201124
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1518201124.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej
a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne Z. X.,
narodenej X. F. XXXX, Z., O. XX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s. r. o.,
Bratislava, Landererova 8, IČO: 36 860 581, proti žalovanej W. M., narodenej XX. W. XXXX, Z., I.
XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Málekom, Bratislava, Kraskova 2, o zaplatenie

118 900 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.
4CoZm/15/2022-519 z 27. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 1CbZm/7/2018-219 z 9.
septembra 2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 118 900 eur s úrokom 6%
ročne zo sumy 118 900 eur od 14. marca 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie, ktoré Krajský súd
v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) svojím uznesením č. k. 4CoZm/1/2020-297 z 21. januára 2021

odmietol podľa § 386 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „CSP“), pretože nemá povinné náležitosti v zmysle § 363 CSP a pre jeho vady
nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na dovolanie žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) uznesením sp. zn. 1Obdo/66/2021 z 13. septembra 2022
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom odvolacom konaní Krajský
súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4CoZm/15/2022-441 z 12. januára 2023 napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Následne
dopĺňacím uznesením č. k. 4CoZm/15/2022-459 z 9. marca 2023 odvolací súd doplnil svoj rozsudok z
12. januára 2023 vo výroku o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej
nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Podaním zo dňa 2. júla 2023, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené 6. júla 2023, žalovaná
podala návrh na opravu predmetného dopĺňacieho uznesenia tvrdiac, že zo strany odvolacieho súdu
došlo k zrejmej nesprávnosti, keďže trovy dovolacieho konania prináležia žalovanej (vzhľadom na jej
procesný úspech v dovolacom konaní), a nie žalobkyni. Odvolací súd dospel k záveru, že návrhu
žalovanej na vydanie opravného uznesenia nie je možné vyhovieť, pretože v dopĺňacom uznesení

nedošlo k žiadnej chybe v písaní alebo počítaní a taktiež nedošlo k rozporu výroku rozhodnutia s jeho
odôvodnením. Poukázal na to, že o trovách dovolacieho konania rozhodol v súlade so zásadou úspechuvo veci, ktorá je charakteristická pre sporové konanie a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je
povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. V prejednávanej veci mala
celkový úspech v spore žalobkyňa, v dôsledku čoho porazenej strane (žalovanej) vznikla povinnosť

nahradiť víťaznej strane (žalobkyni) trovy konania. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesením
č. k. 4CoZm/15/2022-519 z 27. júla 2023 zamietol návrh žalovanej na vydanie opravného uznesenia k
dopĺňaciemu uzneseniu č. k. 4CoZm/15/2022-459 zo dňa 9. marca 2023.

2. Uznesenieodvolaciehosúduozamietnutínávrhužalovanejnavydanieopravnéhouznesenianapadla

žalovaná dovolaním, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.
b) CSP. Namietala, že dovolaním napadnuté uznesenie trpí vadou zmätočnosti a je vecne a právne
nesprávne. Argumentovala tým, že trovy dovolacieho konania sa posudzujú samostatne v prospech
úspešnej strany, a to bez ohľadu na trovy odvolacieho konania. Okrem toho mal o trovách dovolacieho
konania rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý posudzoval jej dovolanie a nie krajský súd.
Aj keby sa prijal názor, že o trovách dovolacieho konania môže rozhodnúť odvolací súd, predpokladá

sa, že trovy dovolacieho konania budú zákonne priznané procesne úspešnej strane a nie tomu, kto
bol v dovolacom konaní neúspešný. Uznesenie odvolacieho súdu o priznaní trov dovolacieho konania
neúspešnej strane sporu je podľa názoru žalovanej (ďalej aj „dovolateľky“) zmätočné a porušuje jej
právo na spravodlivý proces. Na základe uvedeného dovolateľka navrhla, aby dovolací súd napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 3 CSP zmenil. Tiež žiadala odložiť jeho vykonateľnosť s

poukazom na to, že je samoživiteľka a dôchodkyňa, nemá žiadny ďalší príjem a výkon rozhodnutia by
jej spôsobil majetkovú ujmu a nepriaznivú sociálnu situáciu.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala
včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s

ustanovením § 429 ods. 1 CSP, skúmal najskôr, či je dovolanie procesne prípustné.

4. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.
5. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
6. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho

súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená.
7.Podľaustanovenia§447písm.c)CSPdovolacísúdodmietnedovolanie,aksmerujeprotirozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

8. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
vyššie citovaných zákonných ustanovení, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na
to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu dovolania, musia byť splnené podmienky
prípustnosti dovolania vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.

j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie
dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

9. Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci dovolací súd vychádzal z toho, že dovolaním
je napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho, ktorým tento rozhodoval

o procesnom návrhu žalovanej ako odvolateľky na vydanie opravného uznesenia k dopĺňaciemu
uzneseniu z 9. marca 2023, ktorým odvolací súd doplnil svoj potvrdzujúci rozsudok z 12. januára
2023, v rámci ktorého opomenul rozhodnúť podľa § 453 ods. 3 CSP o nároku na náhradu trov
predchádzajúceho dovolacieho konania, ktoré sa viedlo na dovolacom súde pod sp. zn. 1Obdo/66/2021.
Odvolací súd predmetný procesný návrh zamietol, keď nezistil dôvody na vydanie požadovaného

opravného uznesenia k rozhodnutiu, ktorým žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na plnú náhradu
trov dovolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v dopĺňacom uznesení nedošlo
k žiadnej chybe v písaní alebo počítaní a taktiež nedošlo k rozporu výroku rozhodnutia s jeho
odôvodnením.10. Rozhodnutie odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia nie je
rozhodnutím vo veci samej, pretože sa ním nerozhodlo o predmete sporu vymedzenom žalobou a

zároveň sa nejedná ani o iné (nemeritórne) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Za nemeritórne
rozhodnutie, ktorým sa končí konanie o danej otázke náhrady trov konania, by bolo možné v
prejednávanej veci považovať len dopĺňacie uznesenie z 9. marca 2023 (vzhľadom na závery
uznesenia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1VObdo/2/2021 z 29. septembra 2021), ktoré však žalovaná nenapadla dovolaním, resp. jej právny

zástupca za rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému smeruje dovolanie žalovanej, opakovane
explicitneoznačiluznesenieKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.4CoZm/15/2022zodňa27.júla2023,t.j.
rozhodnutieozamietnutínávrhunavydanieopravnéhouzneseniakdopĺňaciemuuzneseniu.Nazáklade
uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodzovať z
ustanovenia § 420 CSP.

11. Prípustnosť dovolania žalovanej nie je daná ani v zmysle § 421 CSP, pretože podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné len proti potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, čo
dovolaním napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia nespĺňa.

12. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzaviera, že žalovaná podala dovolanie proti takému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré nie je prípustné napadnúť dovolaním podľa § 420 CSP a ani podľa
§ 421 CSP, v dôsledku čoho predmetné dovolanie ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.
13. Vzhľadom na to, že dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej ako (objektívne) neprípustné, je
neopodstatnený tiež návrh dovolateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444
ods. 1 CSP a dovolací súd nie je povinný o ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj

uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/616/2015 z 31. marca 2016).
14. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vznikol proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu
trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu
spisu žalobkyni v tomto dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, dovolací súd v súlade
s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalobkyni náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.
februára 2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).
15. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.