Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/111/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122206443
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4122206443.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. F., v zastúpení Mgr. Richard Bebjak, IČO: 31 025 544, so
sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: BENCONT
COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava , o zaplatenie sumy
vo výške 1.395,06 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.246,- euro spolu s 5
% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 19.06.2022 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

II. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.

III. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 78 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.395,06 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.395,06 eur a to počnúc od 16.06.2022 až do zaplatenia ako aj na úhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 83 eur.
Žalobkyňa predmetnú žalobu odôvodnila tým, že ako dlžníčka s pôvodným veriteľom Poštová banka
a.s. Bratislava uzavreli dňa 04.05.2012 Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 7137361912, na základe
ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur a ona sa zaviazala
predmetný úver splácať v 72 mesačných splátkach.

Ďalejtvrdila,žezoZmluvyoúverevyplýva,žedňa02.04.2012požiadalažalovanéhooposkytnutieúveru
vo výške 1.000 eur a to tak, že vyplnil prvú a druhú časť formulárovej zmluvy a formulár zmluvy podpísal,
pôvodnýveriteľdňa03.04.2012zmluvuoúveredoplnilotretiučasťformulárovejzmluvy,zmluvupodpísal
a zaslal žalobcovi.
Na základe Zmluvy o úvere poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.000 eur, ktoré mala žalobkyňa
vrátiť v 72 mesačných splátkach v sume 30,62 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 08.05.2012 a so
splatnosťou poslednej splátky dňa 08.04.2018, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 25,50 % ročne a RPMN

28,70 % a priemernou RPMN 26,13 s celkovou výškou nákladov 910,69 eur.
Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný predmetnú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení zo
dňa 09.02.2017.Ďalej tvrdila, že na účet úverový pôvodného žalobcu uhradila sumu vo výške 930,06 eur a na
účet žalovaného po postúpení pohľadávky sumu vo výške 1.465 eur, čiže žalobkyňa na predmetnom
úverovom prípade uhradila celkovú sumu vo výške 2.395,06 eur.

Žalobkyňa tvrdí, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a spadá pod režim zákona číslo 129/2009 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému
prijatiu návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo,
pretože pôvodný veriteľ neprijal návrh žalobcu ako dlžníka bez výhrad a zmien.

Žalobca v čase podpisu formulárovej zmluvy dňa 02.04.2012 nemal vedomosť o všetkých podstatných
náležitostiach zmluvy o úvere a to napríklad o výške úrokovej sadzby, doby trvania úverovej zmluvy,
výška mesačnej splátky, počte splátok a ostatných podstatných náležitostiach, nakoľko v čase podpisu
formuláruzmluvydňa02.04.2012zostranyžalobcubolavyplnenálenprváadruháčasťformuláraZoSÚ.
Tretia časť ZoSÚ a teda aj všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, boli pôvodným
veriteľom vpísané do zmluvy o úvere dňa 03.04.2012, teda až po tom, čo žalobca vypísal a podpísal

formulárovú žiadosť o poskytnutie úveru.
Žalobkyňa tvrdí, že uvedeným konaním pôvodného veriteľa vznikol nový návrh, pričom žalobca tento
návrh neprijal v písomnej podobe a teda v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákona nedošlo k uzavretiu
písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere a predmetnú zmluvu o úvere pre nedostatok písomnej
formy je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.

a) ZOSÚ.
Ďalej tvrdí, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona číslo 129/2009 Z.z. a to ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ďalej tvrdí, že celková výška úveru je v zmluve uvedená v
nesprávnej výške, teda, akoby tam nebola uvedená vôbec čo má za následok, že poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej žalobkyňa tvrdí, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona číslo
129/2010 Z. z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2

písmena j) citovaného zákona, ale nižšie náklady (len vo výške 1.910,69 eur).
Potom pôvodný veriteľ žalovaného v úverovej zmluve nepochybne uviedol RPMN v nižšej výške
oproti skutočnej výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu, keď je známe,
čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. V zmluve je uvedená výška RPMN 28,70 %, skutočná
výška RPMN predstavuje, ale podľa výpočtu internetovej kalkulačky pre výpočet RPMN zverejnenú

Ministerstvom financií 30,83% a aj z uvedeného dôvodu je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami
dňa 03.04.2012 bezúročná a bez poplatkov s poukazom na ustanovenia 11 ods. 1 písm. b) zákona číslo
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Žalobkyňa tvrdí, že v zmluve o úvere úplne absentuje ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskomúvereatoúdajocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanejnazáklade

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je v súlade so znením zákona,
aby si spotrebiteľ až matematickým úkonom, a to súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených
s úverom, vypočítať celkovú čiastku, najmä pôvodný veriteľ ako profesionál dodávateľ tento výpočet
do textu formulára úverovej zmluvy nedal a mal dať (§ 9 ods. 2 písm. j) zák. číslo 129/2010 Z.z.), pod
hrozbou bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákon

číslo 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že na účet pôvodného žalobcu uhradil sumu vo výške 930 eur a na účet
žalovaného po postúpení pohľadávky sumu vo výške 1.465 eur a žalobca na predmetnú zmluvu o úvere
uhradil celkovo sumu 2.395,06 eur.
Z dôvodu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, vzniklo na strane žalovaného

bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu vo výške 1.395,06 eur, ktorou sa prostredníctvom predmetnej
žaloby domáha.

2./ Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil Zmluvu o úvere dostupná
pôžička číslo 7137361912 zo dňa 03.04.2012, VOP k zmluve o úvere, oznámenie postupcu o postúpení

pohľadávky, výpis z úverového účtu ku zmluve číslo 7137361912 od pôvodného veriteľa, potvrdenie
žalovaného o platbách k pohľadávke, výpočet výšky RPMN, výzvu na vydanie bezdôvodného
obohatenia a potvrdenie odoslania výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia.3./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci vydal platobný rozkaz 17Csp/111/2022-26 zo dňa 24.06.2022, v
ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.395,06 eur spolu s príslušným úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.395,06 eur, počnúc od 19.06.2022 až do zaplatenia a náklady

spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 83 eur.

4./ Voči predmetnému platobnému rozkazu bol zo strany žalovaného podaný odpor, v ktorom žalovaný
uviedol, že zmluva o úvere číslo 7137361912 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ďalej uviedol, že žalobca čerpal úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami
poskytnutiaúveru,čižeakceptovalpredmetnýúveraajzatýchtopodmienok,žalobcanikdynespochybnil
svoju vôľu smerom k uzavretiu úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. Ďalej
uviedol, že ak zákon alebo dohoda strán zmluvy neobsahuje konkrétnu formu právneho úkonu, ktorý
má byť prijatie návrhu, respektíve akceptácia návrhu, a jej prijatie možno urobiť v akejkoľvek právnej
forme, pokiaľ návrh a jeho prijatie bude zodpovedať náležitostiam platného právneho úkonu. Zákon však

pripúšťa, aby aj v prípade, keď je pre zmluvu predpísaná písomná forma, bolo možné písomný návrh
prijať aj inou formou a v tomto smere má žalovaný za to, že žalobca prijal návrh právneho predchodcu
žalovaného o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil najprv odsúhlasením úverových
podmienok telefonicky, a následne čerpaním úveru, ako aj tým, že zo strany žalobcu dochádzalo k
mesačným úhradám úveru. V prípade, ak by žalobca nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o

úvere, neexistovala by podpísaná zmluva o úvere zo strany oboch účastníkov.
Žalovaný tvrdí, že vzhľadom na uvedené zastáva názor, že k uzavretiu zmluvy o úvere došlo a zároveň
zmluva má dodržanú predpísanú písomnú formu. Čo sa týka k námietke ohľadom výšky RPMN má za to,
že je správne uvedená výška, aj celková výška nákladov spojených s poskytnutím úveru ako aj správne
uvedená výška RPMN. Žalovaný tvrdí, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované

náležitosti. Ďalej uviedol, že ak by však súd vyhodnotil, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, nárok
žalobcu je v prevažnej časti premlčaný a preto žalovaný z opatrnosti vznáša námietku premlčania a to
ku všetkým platbám vykonaným viac ako 2 roky pred podaním žaloby, nakoľko v prípade bezdôvodného
obohatenia je premlčacia lehota dvojročná subjektívna.

5./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.

6./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal
doručenie riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom súhlasili, aby súd vec pojednával
a rozhodol v jeho neprítomnosti.

7./ Právny zástupca žalobkyne v rámci procesného útoku uviedol , že sa pridržiava svojich tvrdení
prednesených v žalobnom návrhu a tak ako boli v krátkosti prezentované súdom na začiatku
pojednávania, v rámci ktorého požaduje vydať bezdôvodné obohatenie od žalovaného, na základe
toho, že zmluva s právnym predchodcom žalovaného bola v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch

bezúročná a bezpoplatková. Tak isto sa žalobkyňa pridržiava svojich vyjadrení, vo svojich replikách a
duplikách, ktoré boli zaslané súdu, čiže trvá na svojich vyjadreniach a žiada, aby súd priznal žalobkyni
nárok v zmysle žalobného návrhu.
Žalobkyňa namieta v prvom rade to, že zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme tak, ako to
predpokladá osobitný zákon 129/2010, to že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme vychádza z

toho, že žalobkyňa, ktorá sa dostavila na obchodné miesto právneho predchodcu žalovaného do G.
H., požiadala o spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur. Zamestnanec Poštovej banky vypísal časť I.
a II. Zmluvy, kde sú uvedené v časti I. základné údaje o žalobkyni ako o veriteľovi ako o dlžníkovi a
časť II, ktorá sa nazýva žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu. Toto bolo
uskutočnené dňa 2.4.2012. Tu zdôrazňuje, že časť III. Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia dňa

2.4.2012 vyplnená nebola. Následne bola táto žiadosť zaslaná do ústredia Poštovej banky a až dňa
3.4.2012 boli doplnené strojovým písmom do časti III. parametre úveru, ako sú výška úveru, výška
mesačnejsplátky,celkovávýškanákladov,úrokovásadzba,početmesačnýchsplátokaRPMNaostatné
náležitosti. Takýto postup pri poskytovaní úveru vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok
článku II, tu poukazuje na to, že podstatné náležitosti zmluvy a teda ponuka banky ako taká mala byť

žalobkyňou písomne akceptovaná, k čomu však nedošlo.
Písomná akceptácia zmluvy, ako je v tejto forme teda aj s doplnením časti III. absentuje. To znamená,
že v čase podpisu 2.4. žalobkyňa nemala vedomosť o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy oúvere. Podstatná skutočnosť je tá, že sa jedná o formulárový charakter zmluvy tak isto je uvedené vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré žalobkyňa nemala možnosť individuálne meniť.
Ďalej namieta ďalšie náležitosti zmluvy a to celkovú výšku úveru, keď podľa Zmluvy celková výška

nákladov predstavuje sumu 910,69 eur, poskytnutá výška úveru 1.000 eur, teda celková výška úveru
má predstavovať súčet týchto súm, čo je 1.910,69 eur, avšak úver mal byť splácaný v 72-mesačných
splátkach vo výške 30,62 eur, čo predstavuje celkovú výšku úveru 2.204,64 eur. Celková výška úveru
teda v zmluve nie je uvedená v správnej výške, to znamená ako keby tam nebola uvedená vôbec.
Tento údaj má vplyv aj na výpočet RPMN a keďže je predpoklad, že RPMN nebola uvedená v správnej

výške a to v neprospech spotrebiteľa.Do splátky bolo zahrnuté aj poistenie, o ktorom žalobkyňa tvrdí,
že nebolo vyjednané individuálne, čo vyplýva aj z formulárového znenia Zmluvy o úvere, čiže žalobkyňa
nemala možnosť odmietnuť poistenie. Mohla si vybrať len z dvoch súborov poistenia. Preto aj splátka
poistenia mala byť zahrnutá do celkových nákladov úveru.
Čo sa týka výšky RPMN ako aj posledného vyjadrenia žalovaného, tak trvá na všetkých doterajších
vyjadreniach, pričom žalovaný súdu nepreukázal, že zo strany žalobkyne došlo k písomnej akceptácii

zmeneného návrhu zo strany banky, keď tak ako aj to uvádzali v žalobnom návrhu boli dopísané strojovo
podstatné náležitosti zmluvy až po podpise žalobkyňou.
Ďalej žalovaný súdu nepreukázal, že poistenie bolo dobrovoľné, pričom ani zo znenia zmluvy nie je
jasné, aká je výška mesačného poistného, či poistenie je alebo nie je zarátané do mesačnej splátky.
Ďalej tvrdenie žalovaného vo vyjadrení zo dňa 7.3.2024 o tom, že posledná splátka je nižšia, považuje

žalobkyňa za účelové, toto tvrdenie nevyplýva zo Zmluvy o úvere.

8./ Súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

9./ Nebolo sporným, že strany sporu uzavreli dňa 02.04.2012 Zmluvu o úvere, dostupná pôžička.
Z predloženej Zmluvy o úvere a to zo žiadosti o poskytnutie úveru bolo zistené, že žalobkyňa požiadala
o úver vo výške 1.000 eur na dobu splácania 6 rokov, zároveň si vybrala aj základný súbor poistenia, čo
potvrdila preškrtnutím, žiadam o poistenie schopnosti splácať úver a zároveň prečiarkla políčko spĺňam
podmienky na vznik poistenia.

Z bodu 3 predmetnej zmluvy o úvere s označením dostupná pôžička bolo zistené, že strany sporu
uzavreli zmluvu číslo 7137361912, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, ktorý mala
žalobkyňa splácať v počte 72 splátok vo výške 30,62 eur mesačnej splátky, s dátumom prvej splátky
8.5.2012 a s dátumom konečnej splatnosti 08.04.2018 a to vždy k 8. dňu v mesiaci, zároveň strany
sporu sa dohodli na výške RPMN 28,70% a na základnom súbore poistenia. Zároveň si dohodli úrokovú

sadzbu vo výške 25,50% .

10./ Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 06.02.2017 bolo zistené, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo
výške 1.000 eur, že splátka žalobkyne vo výške 28 eur pozostávala zo sumy 28 eur a z poistného
2,62 a žalobkyňa uhradila právnemu predchodcovi žalobcu 20 splátok po 28 eur a to počnúc prvou

splátkou 08.05.2012 a splátkou 08.12.2013 a následne dňa 09.12.2013 uhradila výšku splátky 277 eur,
čiže zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 837 eur.

11./ Z výpisu stavu pohľadávky ku dňu 18.05.2022 bolo zistené, že žalobkyňa za obdobie od 20.02.2017
do 24.01.2020 vykonala platby a to 35 platieb vo výške 40,- euro v celkovej sume 1.400 euro, jednu

platbu vo výške 65 euro, čiže celkovo 1.465 euro a k tomu, keď sa prirátajú platby vo výške 837,- euro,
celkovo žalobkyňa uhradila sumu vo výške 2.302 eur.

12./ Z predloženej dohody o splátkovom kalendári z č.l. 55 bolo zistené, že predmetnú dohodu o
splátkovom kalendári a dohodu o uznaní dlhu uzavrela žalobkyňa dňa 07.04.2016 so spoločnosťou

Bencont Investment s.r.o., kde prehlásila v článku 1, že záväzok dlžníka voči veriteľovi ku dňu
07.04.2016 predstavuje celkovú sumu 1.701,41 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 982,06 eur a z
príslušenstva vo výške 719,35 eur a ktorá je ku dňu 07.04.2016 splatná v celom rozsahu. Dlžník uznáva
dlh čo do výšky ako aj právneho dôvodu v celom rozsahu.
Podľa článku III sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 1.701,41 eur spolu s úrokom vo výške

16% ročne zo sumy 982,06 eur a to v mesačných splátkach po 40 eur počnúc prvou splátkou 28.04.2016
a poslednou splátkou 28.02.2020 vo výške 24,91 eur.13./ Z rozpisu platieb predloženého žalovaným č. l. 60 bolo zistené, že žalobkyňa zaplatila 35 platieb
vo výške 40 eur za čas od 20.02.2017 do 27.12.2019 a dňa 24.01.2020 uhradila čiastku vo výške 65
eur, čiže celkovo uhradila sumu 1.465 eur.

14./ Žalovaný predložil súdu výzvu na úhradu dlžnej sumy č. l. 69, z ktorej sa zisťuje že pôvodný veriteľ
žalovaného listom zo dňa 09.12.2013 oznámil žalobkyni, že jej úverová pohľadávka k 09.12.2013 je
predčasne splatná a evidujú tam dlh vo výške dlžná istina 982,06 eur, úrok 201,66 eur, poplatky za
upomienky 4,42 eur, čiže celkovo dlžná suma predstavuje 1.188,14 eur, pričom bola vyzvaná, aby

predmetnú sumu uhradila najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy a predmetná výzva jej bola
zaslaná doporučene do vlastných rúk, pričom žalobkyňa predmetnú výzvu prevzala 12.12.2013.

15./ Žalovaný č. l. 112 predložil prehľadnú tabuľku zohľadňujúcu všetky platby žalobkyne od podpisu
úverovej zmluvy číslo 7137361912 zo dňa 03.04.2012, z ktorej bolo zistené, že žalobkyňa riadne
predmetný dlh uhradila, pričom na predmetnom úverovom prípade jej vznikol preplatok vo výške 3,31

eur.

16./ Súd prvej inštancie si v predmetnej veci vyžiadal stanovisko ohľadom spornej výšky RPMN, z
ktorého bolo zistené, že pri úvere vo výške 1.000 eur, čerpaného 03.04.2012, v počte 72 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 30,62, pričom splátka zahŕňa aj istinu úrok a mesačné náklady na

poistenie, prvá splátka dňa 08.05.2012 a posledná splátka dňa 08.04.2018, pričom celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (t.j. súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom) je 2.204,64 eur (72 splátok krát 30,62 eur), výška
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom je 2.204,64 eur – 1.000 eur
rovná sa 1.204,64 eur. Rozdiel medzi výškou celkových nákladov podľa kontrolného prepočtu (1.204,64

eur) a sumy uvedenej v zmluve (910,62 eur) je vo výške nákladov na poistné, prípadne iných poplatkov
a z dôvodu možnej rozdielnej výšky poslednej splátky. Zároveň bolo zistené, že kontrolný výpočet
RPMN v zmluve by bol 27,08 ak by poistenie nebolo uhrádzané, v danom prípade by mesačná splátka
predstavovala sumu splátky vo výške 26,54 eur.

17./ Zo žalobkyňou predloženého záznamu o vykonaní porady s klientom zo dňa 02.06.2022 bolo
zistené, že obsahom porady a udelených pokynov bolo, že klientka na stretnutí s advokátom
skompletizovala dokumenty a skutkové okolnosti týkajúce sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo
7137361912 s Poštovou bankou a.s., po vyhodnotení skutkového stavu a porady s advokátom dala
klientka advokátovi pokyny na uplatnenie jej nárokov z tejto zmluvy a zároveň ho písomne splnomocnila

ako svojho písomného zástupcu v tejto veci.

18./ Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov.

19./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

20./ Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,vzneníplatnomaúčinnomkudňu
uzatvorenia zmlúv, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21./ Podľa § 2, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení
platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a )
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladovpatria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

22./ Podľa § 9 ods. 2 písm. g a j, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18 ) musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
23./ Podľa § 11 odsek 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ods.2, vyššie cit. zák. ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

24./ Podľa § 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25./ Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

26./ Podľa § 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27./ Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28./ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.

29./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas

30./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

31./ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.33./ Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

34./ Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35./ Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzbeplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36./ Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37./ Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

38./ Súd z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho
súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

39./ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

40./ Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko žalobkyňa vystupuje ako fyzická osoba
nepodnikateľ a žalovaný plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálneovplyvniťobsahzmluvyvopredpripravenejdodávateľom.Vychádzasaztoho,žespotrebiteľ
dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, „profesionálne znalý

podnikateľ“ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

41./ Predmetom sporu je suma vo výške 1.395,06 euro, ktorú si žalobkyňa uplatňuje a to z titulu
bezdôvodného obohatenia vychádzajúc zo skutočnosti, že jej bol zo strany žalovaného poskytnutý úver
vo výške 1.000,- euro a to na základe Zmluvy o úvere, dostupná pôžička č. 7137361912, uzavretej dňa

02.04.20212, pričom má za to, že predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti ako je nesprávne
uvedená výška RPMN, a taktiež predmetná zmluva neobsahuje celkovú sumu, ktorú má uhradiť, v
dôsledkučohosapredmetnýúverstávabezúročnýabezpoplatkovýažalovanýmánároklennavrátenie
výšky sumy, ktorá jej bola skutočne poskytnutá na základe úveru a zvyšnú sumu nad sumu 1.000,- euro,
ktorú uhradila považuje za bezdôvodné obohatenie, ktorého sa predmetnou žalobou domáha.

Žalovaný v priebehu konania vzniesol hmotnoprávnu námietku a to námietku premlčania a zároveň
poukázal na uzavretú Dohodu o splátkovom kalendári a dohodu o uznaní dlhu zo dňa 07.04.2016, na
základe, ktorej žalobkyňa plnila.

42./ Nakoľko zmluva, ktorá je predmetom konania, má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle

ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto
zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ a preto súd podrobil zmluvu o úvere ex offo prieskumu, či obsahuje
všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru,
že predmetná zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch, v zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) presne uvedená celková čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť.
V zmluve sa uvádza len výška úveru 1.000,- € a celková výška nákladov 910,69 €, teda v zmluve
absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ t.j. žalobkyňa zaplatiť.V zmysle úverovej zmluvy, celková čiastka úveru má predstavovať sumu, ktorú tvorí súčet poskytnutého
úveru a celkových nákladov, t. j. 1.910,69 € (1.000,- € pôžička + 910,69€ výška nákladov), čo je
nepravdivý údaj, nakoľko žalobkyňa bola povinná zaplatiť 72 splátok po 30,62 € spolu 2.204,64 €, teda

viac ako je uvedené v úverovej zmluve v časti celkových nákladov ( 2.204,64 euro – 1.910,69 euro =
293,95 euro).
V záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo
poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, článok 4 smernice 98/7/ES Európskeho
parlamentu a Rady zo dňa 16. februára 1998 vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky

okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok z 9. júla 2015, Bucura, C-348/14).
V prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice
2008/48, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku
(rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že neuvedenie celkovej čiastky, ktorú bude musieť spotrebiteľ

zaplatiť, jednoznačne zavádza spotrebiteľa a skresľuje jeho predstavu o rozsahu svojho záväzku.
Ďalej súd pri skúmaní podmienok, zistil, že zmluva obsahuje údaj o RPMN, avšak nie sú v nej uvedené
predpoklady použité na jej výpočet.
V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z. zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Je nepochybné, že do kategórie týchto

predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej
výške RPMN.
Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má
zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa náležitosti
stanovené v § 9 ods. 2 uvedeného zákona, keď v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. g a j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy,pretoženeobsahujeročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

43./ Súd preskúmaním zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ,
v dôsledku čoho predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a z čoho následne vyplýva,
že žalovaný nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za upomienky a ani žiadnych iných

poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalobkyne ( 2.302 euro
– 1000,- euro ), čo predstavuje rozdiel vo výške 1.302 euro.
Nebolo sporné, že z výpisu stavu pohľadávky bolo zistené, že žalobkyňa na úverovom prípade za čas
od 08.05.2012 do 09.12.2023 uhradila platby v celkovej výške ( 28 euro x 20 splátok + 277 euro )837,-
euro, za čas od 20.02.2017 do 24.01.2020 uhradila celkovo sumu vo výške 1465,- euro ( 40 euro x 35

splátok + 65 euro ), čo spolu predstavuje sumu vo výške 2.302,- euro .

44./ Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhodnotil úver poskytnutý medzi žalobkyňou a
žalovaným za bezúročný a bez poplatkový , žalobkyňa preplatila úver vo výške 1.302 eur,- v dôsledku
čoho vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie .

45./ Žalobkyňa svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi písomne uznala (č.l. 79 spisu). Ak niekto uzná
písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval
(§ 558 Občianskeho zákonníka). Uznanie dlhu prináša veriteľovi výhodu v podobe predĺženia obdobia,
vktoromsamôžedomáhaťvymoženiasvojejpohľadávkyatoažnadobu10rokov.Uznaniedlhuzároveň

zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, a to, že v čase uznania dlhu tento dlh existoval. Uvedené účinky
uznania dlhu však nemôžu nahrádzať iné zákonom vyžadované postupy, t.j. podmienky na vyhlásenie
predčasnej splatnosti pohľadávky v § 53 ods.9 a 565 Občianskeho zákonníka.

46./ Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou hmotnoprávnou námietkou zo strany žalovaného,

ktorý tvrdil, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu premlčaný .
Žalobkyňa si predmetný nárok uplatňovala z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom právna
úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí takéto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (§ 456 OZ)vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie
vznikol. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z
neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov alebo tým, že sa

za iného plnilo, hoci mal podľa práva plniť sám (§ 451 ods. 2, § 454 OZ).

47./ Premlčanie (inveteratio) je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Použitie tohto spôsobu obrany má za následok zánik nároku patriaceho k
obsahu práva. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú

existenciu subjektívneho práva veriteľa. Premlčaním (na rozdiel od preklúzie) právo samo osebe
nezaniká, len sa oslabuje v tej svojej zložke, ktorá predstavuje nárok. Subjektívne právo aj po aplikácii
námietky premlčania trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, ktorého uplatniteľnosť je ale obmedzená
na dobrovoľné splnenie povinným. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon
ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú, v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročnú.

Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie
z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
došlo a kto ho získal.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021,
ktorý k uvedenej otázke uviedol: „Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je

potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k
získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou ustanovenie §-u 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
možno spájať s okamihom, v ktorom si žalobca musel byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho

dôvodu plnenia previedol na účet žalovaného vyššiu čiastku. Významné nie je, či oprávnený subjekt má
právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa
ktorejplnil,jeneplatná.Nejdeovedomosťprávnejkvalifikáciepodľa§107Občianskehozákonníka,aleo
znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Nie je
rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení

potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr.... a dovolací súd udáva, že podstatnou skutkovou okolnosťou,
ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť
o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ
nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viď
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny

okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva
v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo
nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Aj v
prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom,
že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Vychádzať treba

z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne
obohatil.“ V obdobnom smere začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posudzoval aj Ústavný súd
SR v rozhodnutiach III. ÚS 43/2020 a I. ÚS 51/2020.

48./ Aj keď sa uvedené závery vzťahujú na situáciu pri bezdôvodnom obohatení v súvislosti s posúdením

úveru ako bezúročného a bez poplatkov, dajú sa vzťahovať aj na predmetnú situáciu, pretože
obdobne došlo k bezdôvodnému obohateniu na základe nesplnenia zákonných predpokladov pre
konkrétny právny úkon (tu postúpenie pohľadávky) zo strany pôvodného veriteľa ako dodávateľa voči
spotrebiteľovi. Je málo pravdepodobné, že žalobkyňa ako dlžník bez náležitej konzultácie by mohla
posúdiť, že v predmetnej zmluve absentujú podstatné náležitosti v dôsledku čoho sa stáva úver

bezúročný a bezpoplatkový, že z jej strany došlo k preplateniu úveru (čo vyžaduje znalosť viacerých
právnych predpisov a v konečnom dôsledku aj znalosť aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov). Preto
možno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že vedomosť o tom, že na jej úkor k získaniu bezdôvodného
obohateniadošloaktohozískal,mohlanadobudnúťpoporadesosvojímzástupcomdňa02.06.2022(č.l.
140 spisu). Žaloba bola podaná na súd dňa 21.06.2022, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej

doby.

49./ Začiatok plynutia objektívnej doby je daný momentom, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu,
teda v tomto prípade momentom zaplatenia jednotlivých platieb (č.l. 16 spisu). Premlčacia doba jetrojročná, v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročná. Súd prvej inštancie poukazuje
v súvislosti s dĺžkou premlčacej doby na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 268/2021
publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2022.

Najvyšší súd SR konštatoval, že „analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi
Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym
dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v
právnom poriadku Slovenskej republiky....

Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej
úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote, je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne
uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez
skúmania zavinenia).“ Uvedené rozhodnutie (ako aj iné, aj na to nadväzujúce rozhodnutia súdov, napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/42/2022 zo dňa 10.08.2022) riešili porušenie zákona
č. 129/2010 Z.z., ktorého úprava je implementáciou úniového práva. Uvedené rozhodnutie reflektuje

rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 485/19 zo 22.4.2021 dňa, podľa ktorého „zásada efektivity sa má
vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú
spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe
nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo
dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu“.

50./ Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade vzniklo bezdôvodné obohatenie v súvislosti

s porušením § 9 ods. 2 písm. g a j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami
sporu neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Je nepochybné, že do kategórie týchto
predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej
výške RPMN a taktiež celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov

platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ide o podstatné údaje, ktoré striktne
upravuje § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a preto v zmysle vyššie uvedeného súd aplikoval desaťročnú
objektívnu premlčaciu dobu.
K plneniu žalobkyne v prospech žalovaného došlo prvá splátka 08.05.2012 a posledná splátka
24.01.2020, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 21.06.2022, čiže vznesená hmotnoprávna námietka

zo strany žalovaného je len čiastočná, súd prvej inštancie považoval za premlčané len 2 splátky
uhradené žalobkyňou a to prvá splátka uhradená dňa 08.05.2012 vo výške 28 eur a druhá splátka
uhradená dňa 08.06.2012 vo výške 28 eur a všetky nasledujúce splátky počnúc od 08.07.2012 až do
úhrady poslednej splátky 24.01.2020 považoval za nepremlčané.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa do zosplatnenie uhradila celkovú sumu vo výške 837,- euro

pozostávajúcu z 20 splátok x 28 euro, čo predstavuje sumu vo výške 560,- euro a zo sumy 277,- euro,
ktorú žalobkyňa následne uhradila dňa 09.12.2013, pričom súd aplikoval 10 ročnú premlčaciu dobu,
ktorá začala plynúť od podania návrhu t.j. od 21.06.2012 a z toho titulu súd považoval za premlčané
2 splátky vo výške 28,- eur, t.j. 56 euro, ktoré žalobkyňa uhradila dňa 08.05.2012 a splátku uhradenú
dňa 08.06.2012 .

Po zosplatnení žalobkyňa na úverovom prípade uhradila celkovú sumu 1.465,- eur, pričom posledná
splátka bola uhradená dňa 24.01.2020, čiže žalobkyňa žalovanému uhradila celkovú sumu vo výške
2.302 eur, v, ktorej súd odrátal 2 premlčané splátky po 28 eur t.j. 56 euro, a nakoľko ide o úver bezúročný
a bez poplatkový, pričom žalobkyni bol poskytnutý úver 982,06 eur , z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia má žalobkyňa nárok na zaplatenie sumy vo výške 1246,- eur a z toho titulu jej súd priznal

predmetnú sumu a vo zvyšku žalobu uplatnenú žalobcom ako nedôvodnú zamietol, prečo žalobkyňa si
uplatňovala celkovú sumu vo výške 1395,06 eur ( súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie
sumy vo výške 149,06 eur ).
51./ Žalobkyňa si v predmetnom uplatňovala aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne počnúc od
19.06.2022 sa v t.j. od spísania žalobného návrhu, pričom žalobkyňa preukázala, že žalovaného vyzvala

na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 13.06.2022 a preto súd prvej inštancie rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovaného zaviazala zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania
počnúc od 19.06.2022 až do zaplatenia, pričom výška úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 3
Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. .52./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd žalobkyni
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%. Súd nezistil existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania

žalobkyni nepriznať.

55./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať
návrh na vykonanie exekúcie.