Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 9P/172/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204558
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1223204558.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou, vo veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. E.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. – F. XXX, XXX XX G. H. G., zastúpená: Advokátska kancelária
Dobiš, s.r.o., so sídlom Nám. Matice Slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 857 327 a otca:
D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F., zastúpený: AK Neuschlová, s. r. o., so sídlom
Dostojevského rad 5 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu Mestskému súdu Bratislava I dňa
15.11.2023, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2023, domáhala zníženia vyživovacej povinnosti
zo sumy 200 eur na sumu 50 eur mesačne a zmeny úpravy styku matky s maloletým tak, že matka
bude oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 13:00 hod. do nedele do
18:00 hod., každý týždeň od stredy od 13:00 do štvrtka do 07:45 hod., počas zimných prázdnin každý

nepárny rok od 2312. od 9:00 hod. do 28.12. do 18.00 hod., každý párny rok od 28..12. od 09:00 hod.
do 06.01. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin od soboty, ktorou začínajú jarné prázdniny od 09:00
hod. do soboty, ktorou jarné prázdniny končia do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin od piatka od
09:00 hod. do pondelka do 18:00 hod., počas letných prázdnin od 15.07. od 09:00 hod do 31.07. a od
15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.

2. Návrh odôvodnila tým, že narodeniu maloletého predchádzalo manželstvo s otcom maloletého,

ktoré bolo Okresným súdom Bratislava III rozvedené a zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, podľa
ktorej mal byť maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Pred rozvodom otec maloletého
neakceptoval názor matky na výchovu maloletého, vyzýval ju, aby podpísala rodičovskú dohodu, lebo
pokiaľ tak neurobí, zničí ju. Otec sa s matkou na ničom nedohodol, rodičovskú dohodu dal vypracovať
advokátskej kancelárii a matke oznámil termín podpisu. Na matku bol vyvíjaný tlak, dohodu nakoniec
podpísala a striedavá starostlivosť prebiehala v týždňových intervaloch. Po roku a pol matke maloletý
povedal, že už s ňou nebude. Bol vedený k tomu, aby to povedal. Rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava I bol maloletý zverený do starostlivosti otca, s čím mala matka súhlasiť kvôli vyhrážkam zo
strany otca. Od zverenie maloletého do starostlivosti otca, otec matke bráni v stretávaní sa s maloletým,
s matkou komunikuje arogantne a povýšenecky, nerobí mu problém kričať po matke.3. Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 05.04.2024, v ktorom uviedol,
že matka v návrhu uvádza vymyslené tvrdenia, ktoré sú účelové, zavádzajúce, nemajúce oporu
v žiadnom dôkaze, ktorý by preukazoval jej tvrdenia, pričom úmyselne zamlčuje skutočnosti podstatné

pre objektívne posúdenie veci. Otec na matku nikdy nevyvíjal nátlak, dobrovoľne podpísanú rodičovskú
dohodu začali obaja plniť, avšak matka sa počas striedavej starostlivosti o syna nestarala, nechávala
ho samého doma bez dozoru, niekedy v prítomnosti jej bývalého švagra. Syna do materskej školy
odprevádzala neskoro, alebo vôbec. Pre jej nezodpovedný prístup a nerešpektovanie harmonogramu
dochádzky maloletého z materskej školy vylúčili. Matka nemala a nemá vytvorené podmienky pre

realizovanie styku. Na maloletého bola agresívna, nervózna, čo vyvrcholilo vo fyzické násilie voči nemu.
Maloletého bez príčiny zatvárala do tmavej neosvetlenej izby. Maloletý odmieta stretnutia s matkou,
bojí sa jej a každé stretnutie s ňou v ňom vyvoláva psychickú traumu. Zo záverov znaleckého posudku
č. XX/XXXX znalca MUDr. Jána Konôpku vyplýva, že u matky boli zistené prejavy duševnej choroby,
a to manickej epizódy bipolárnej afektívnej poruchy so psychiatrickými prejavmi. Matka v roku 2022 pod
vplyvom alkoholu napadla svojich rodičov, následne bola vzatá do väzby, odkiaľ bola eskortovaná do

Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya v Kremnici. Matke bola uložená ústavná psychiatrická liečba,
neskôr ambulantná psychiatrická liečba, ktorej sa podrobuje doteraz. Matka platí výživné nepravidelne,
doteraz na výživnom dlhuje 6 500 eur. Nepreukázala empatický prístup k potrebám a želaniam
maloletého. Otec návrh matky žiadal zamietnuť.

4. Matka písomným podaním doručeným súdu dňa 26.01.2024 uviedla, že aktuálne pracuje v Nemecku
nemôže sa dostaviť na pojednávanie na Slovensko, svoje výživné si voči mal. A. plní aj nad rámec
určeného výživného (december 2023 -250 eur, november 2023- 1050 eur ), bol jej priznaný invalidný
dôchodok vo výške 908 eur mesačne a jej aktuálne mesačné náklady sú vo výške 2350 eur.

5. Matka písomným podaním doručeným súdu dňa 24.04.2024 uviedla, že žiada o stretávanie sa so
synom a znížiť výživné na sumu 50 eur, nakoľko sa stala invalidnou dôchodkyňou. Žije u rodičov. Od
zverenia maloletého do výchovy otcovi navštevovala v jeho základnej škole a občas mu telefonovala,
pričomnespozorovalaunehonegatívnesprávanievočinej.Oddanejdobysaužnemôžedovolaťsynovi,
preto viacej syna v škole nenavštívila. Darčeky a pozornosti mu posielala poštou a jeden krát keď bola

v Bratislave, ich otcovi položila na kapotu auta a nakoľko ju čakal taxi nastúpila a odišla. Nakoľko zo
strany ex manžela jej bolo zabránené komunikácii so synom aj s ex manželom, nejedná sa o nezáujem
z jej strany. K neplneniu jej vyživovacej povinnosti uvádza, že od roku 2021 doteraz bola niekoľko
krát hospitalizovaná s duševnou diagnózou, ktorú si plne uvedomuje a podstupuje liečbu ambulantnou
formou a následkom onemocnenia sa stala invalidnou dôchodkyňou, čím sa jej finančné pomery výrazne

zmenili a počas hospitalizácie som bola absolútne bez príjmu, čím sa dostala aj do nesplácania dlhu
voči banke a vzhľadom k tomu nie je schopná platiť vyššie výživné ako 50 Eur mesačne.

6. Matka písomným podaním doručeným súdu dňa 03.05.2024 uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia, že
mal. A. zatvárala do tmavej miestnosti. V roku 2020 bol postoj jej syna k nej v norme a nikdy nemal z nej

traumu, zlé vyjadrenia voči nej, zlé spomienky ako uvádza jej ex manžel ide o špekuláciu a vymyslené
skutočnosti, ktoré nepriaznivo pôsobia aj na ich syna lebo je navádzaný a manipulovaný zo strany ex
manžela vyjadrovať sa o matke zle a má podozrenie, že ho na takéto veci navádza. Má podozrenie, že
jej ex manžel potrebuje odbornú pomoc a vyšetrenie, pretože porušuje dobré mravy, výchovu dieťaťa,
porušuje ochranu práv detí, narušuje styk a bráni styku matky so synom pravdepodobne cielene. Snažil

sa manipulovať aj s ňou, nedal jej č. účtu na platenie výživného, nechcel od nej finančné prostriedky, len
darčeky pre A.. V roku 2020 žiadne problematické správanie nemala ani zdravotný problém, v roku 2020
súhlasila , aby bol A. vo výlučnej starostlivosti otca, musela predať svoju nehnuteľnosť rodinný dom v
I. E. na ulici J. X, z predaja bol vyplatený hypotekárny úver, ktorý počas striedavej starostlivosti platila
a zostal jej spotrebný úver. Ukončila pracovný pomer s H. K., L. k 7.5.2020 dohodou a presťahovala

sa k rodičom o ktorých sa vždy starala, do rodinného domu, kde na vrchnom poschodí má spálňu,
obývačku, kúpeľňu s WC, ktoré užíva a podieľa sa na nákladoch s bývaním sumou 400,- eur mesačne,
má k dispozícii spodnú obývačku, jedáleň, kuchyňu a práčovňu, záhradu, parkovacie státie a motorové
vozidlo. Nie je pravdou, že svojich rodičov napadla a má nestabilné prostredie, má tu vytvorené zázemie
a vhodné prostredie pre A., dom je veľký, priestranný s novým zariadením, v súčasnej dobe má záujem

do budúcna, približne časové rozpätie do jedného roka, dom na základe predkupného práva vyplatiť a
zabezpečiť tak svoje vlastníctvo k rodinnému domu, kde chce brať hypotekárny úver na financovanie,
pričom prebehla už ústna dohoda so súhlasom, že dom môže ako prvá odkúpiť. Nie je pravdou, že A.
nemá k nej cit a puto, to si jeho otec nepraje, aby so A. udržiavala akýkoľvek vzťah o ktorý dlhodobomá záujem a vždy sa snaží normálnym spôsobom nájsť riešenie, aby so synom bola, platila na neho,
videla ho, vedela o ňom, ako sa má. Tvrdenie jej ex manžela o jej nezáujme o maloletého si myslí, že je
opäť vymyslené, pretože na 9.narodeniny synovi z Nemecka, kde pracovala, objednala narodeninovú

tortu, túto ex manžel odmietol prevziať. Dovolenky A. vie zariadiť aj počas prázdnin nie len na jej adrese,
ale aj u jej sestier, ktoré žijú v Rakúsku. Ona pracuje ako manažérka recepcie hotela a má k dispozícii
aktivity v hoteli pre seba a svoju rodinu, čo je napríklad minigolf, hotelový plavecký bazén, šípky, mini
fitness a A. môže tieto aktivity využívať v čase strávenom so ňou, zároveň aj v príjemnom prostredí a
v prírode. Ona sa lieči na svoje psychické problémy ambulantne, počas hospitalizácie na psychiatrii v

roku 2022 požiadala, aby bola prepustená a liečila sa ďalej psychiatricky iba ambulantnou formou. V
tomto období síce bola zamestnaná, ale úplne bez príjmu, keďže som bola hospitalizovaná. Nemohla
pracovať v zahraničí v Nemecku. Práca v Nemecku bola nepravidelná, takisto ako aj príjem z nej. Teraz
od 1.5.2024 nastúpila na pozíciu v Kremnici v hoteli a je to manažérka recepcie. Ďalej jej bol v roku 2024
priznaný invalidný dôchodok v mesačnej sume 908,-Eur rozhodnutím sociálnej poisťovne. Jej vzťahy
v rodine v Žiari nad Hronom sú dobré, tiež aj vzťahy s jej kamarátkami a ich deťmi. Nie je pravdou, že

sa násilne správala voči svojim rodičom v roku 2022, nespráva sa agresívne. Ex manžel manipuluje so
synom, ako matku ju neinformuje o ich synovi, zavádza a manipuluje. Ako matka je schopná vykonávať
svoje rodičovské práva a povinnosti, má vytvorené zázemie, oporu v rodine, priateľoch, finančne je
stabilizovaná, pracujúca na manažérskej funkcii, liečená ambulantne a syna ľúbi, má k nemu vytvorené
veľké citové puto, aj preto, pretože bol počatý z IVF, /centrum reprodukovanej asistencie/ čiže po dlhšom

čase je to jej vysnený syn .

7. Otec písomným podaním doručeným súdu dňa 24.05.2024 uviedol, že tvrdenia matky sú nepravdivé
a zavádzajúce. Matka nemala a ani dnes nemá vytvorené vhodné podmienky pre realizovanie styku.
Synovi sa zo strany matky nedostávalo úplnej starostlivosti, nemala k synovi žiadny citový vzťah. Bola

na neho agresívna, nervózna, čo vyvrcholilo vo fyzické násilie voči nemu. Syna bez príčiny zatvárala
do tmavej neosvetlenej izby. Doteraz má traumu z tmy. Následkom násilného správania syn odmietal
ďalšie stretnutia s matkou, čo pretrváva dodnes. Matky A. sa bojí, každé stretnutie s ňou v ňom vyvoláva
psychickú traumu. Príčinou negatívneho postoja syna k matke boli negatívne zážitky, čo spôsobilo, že
nemá k matke žiadnu dôveru, citový vzťah, dokonca z nej má panický strach. Keď išiel so synom na

návštevu starých rodičov zo strany matky, syn súhlasil len pod podmienkou, že nebude u nich doma jeho
matka. Do domu vstúpil až keď sa presvedčil, že sa v dome nenachádza. Nevedel si vysvetliť negatívne
chovanie matky voči nemu a synovi. Neskôr až po rozvode zistil, že závažné spôsobovanie utrpenia
neľudským ponižujúcim zaobchádzaním matkou súviselo s jej duševnou chorobou. Od rozhodnutia
súdu nastala zmena pomerov na strane otca a maloletého. Otec uzatvoril manželstvo a z tohto sa mu

narodil syn D. dňa XX.X.XXXX. Syn A. ma blízky citový vzťah k manželke, ako aj novonarodenému
bratovi D.. K zásadnej zmene pomerov došlo na strane matky maloletého, ktoré odôvodňujú, že návrh
matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je opodstatnený z dôvodu, že
matka trpí duševnou poruchou, ktorou začala trpieť už v minulosti a trpí ňou aj v súčasnosti. Zo záverov
znaleckého posudku M. XX/XXXX znalca MUDr. Jána Konôpku z odboru zdravotníctva a farmácia,

odvetvie psychiatria liečba alkoholizmu a toxikománie, ktorý bol pribratý súdom v rámci trestného
konania vedeného proti matke vyplýva, že u matky znalec zistil prejavy duševnej poruchy v pravom
zmysle a to manickej epizódy bipolárnej afektívnej poruchy s psychiatrickými prejavmi. Matka sa v roku
2022 pod vplyvom alkoholu dopustila násilnej trestnej činnosti voči svojim rodičom v dome v ktorom
bývajú Jej rodičia v obci F. časť F.. Trestné konanie bolo vedené väzobné, nakoľko bola obava, že bude

v trestnej činností pokračovať. Viackrát sa dopustila na svojich rodičoch násilného konania, na čo bola
privolaná policajná hliadka. Uznesením súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 2Tp/43/2022-9 zo dňa 31.7.2022
na návrh Okresného prokurátora v Žiari nad Hronom zo dňa 31.7.2022 sp.z. 2Pv/212/22/66l3 bola vzatá
do väzby . Z väzby bola pre eskortovaná do zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej nemocnice Prof.
Matulaya v Kremnici. Vzhľadom na to, že jej pobyt na slobode bol nebezpečný, bola jej uložená ústavná

psychiatrická liečba, z ktorej bola neskôr prepustená s tým, že jej bola uložená ambulantná psychiatrická
liečba, ktorej sa podrobuje doteraz. Avšak z prejavov jej konania vyplýva, že nedodržiava liečebný režim
aneužívapredpísanélieky,pretožemáobdobie,kedyjeagresívna.Matkaplatívýživnánepravidelne,raz
za čas uhradí určitú sumu. Doteraz na výživnom dlhuje. Návrh matky na urečenie styku s maloletým nie
je odôvodnený. A preto navrhuje, aby súd tomuto návrhu nevyhovel. Za súčasnej situácie, kedy je matka

podrobovaná psychiatrickej liečbe, najlepší záujem dieťaťa si vyžaduje také usporiadanie stavu veci
v ktorom bude eliminovaná osoba matky v živote mal. dieťaťa. Žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť.8. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2024 súd zistil, že matke bolo
priznané zvýšenie invalidného dôchodku zo sumy 876,40 eur mesačne od 01.01.2024 na sumu 908
eur mesačne.

9. Z pracovnej zmluvy matky súd zisti, že matka dňa 30.04.2024 podpísala pracovnú zmluvu so
spoločnosťou N. L., v zmysle ktorej nastúpila na pracovnú pozíciu manažér recepcie v hoteli O. *** P. Q.,
pričom jej mesačná mzda je vo výške 1.050,- eur mesačne.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, matka ani jej právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju
prítomnosť neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Súd preto pojednával a rozhodol
v neprítomnosti matky a jej právneho zástupcu (§ 180 CSP).

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, obsahom spisu tohto
konania, najmä rodným listom mal. A. ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný

skutkový a právny stav:

12. Z obsahu rodného listu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného
úradu Bratislava – Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, súd
zistil, že matkou maloletého je E. B., nar. XX.XX.XXXX, a otcom je D. B., nar. XX.XX.XXXX.

13. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 2P/29/2020 – 228 zo dňa 16.05.2022, právoplatným
07.06.2022, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2019, č. k.
39P/304/2018-50, v časti výroku o úprav práv a povinností k mal. A. B., nar. XX. XXXX XXXX,
nasledovne: Súd zveruje mal. A. B., nar. XX. XXXX XXXX do osobnej starostlivosti otca D. B., nar. XX.

XXXXXXX XXXX. Styk matky E. B., nar. XX. XXXX XXXX, s maloletým A. B., nar. XX. XXXX XXXX,
sa neupravuje. Zastupovať a spravovať majetok maloletého A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bude otec D.
B., nar. XX. XXXXXXX XXXX. D. E. B., nar. XX. XXXX XXXX, je povinná prispievať na výživu mal. A.
B., nar. XX. XXXX XXXX, od 21. mája 2020 vo výške 200 € mesačne, ktoré je povinná poukazovať
do rúk otca D. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, vždy do 10. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na

ktorý sa výživné poskytuje a zročné výživné za obdobie od 21. mája 2020 do konca júna 2022 vo výške
4.770,97 € je povinná matka poukázať otcovi do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku.

14. Právny zástupca otca na pojednávaní v rámci svojej výpovede uviedol, že naposledy o úprave
rodičovských práv a povinností bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k.

2P/29/2020 - 228 zo dňa 16.05.2022. S návrhom nesúhlasí, nakoľko nie je v záujme maloletého.
Od poslednej úpravy nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu v úprave
styku. Tak ako v čase pôvodného rozhodnutia, matka neprejavuje dostatočný záujem o maloletého,
kontaktuje maloletého iba námatkovo v škole počas vyučovania, čo neodporúča ani školský psychológ,
tieto návštevy maloletého veľmi rozrušujú, a to sa odráža na jeho prospechu. Správanie matky

je nepredvídateľné. Matka je psychiatrický pacient, podľa vedomostí otca bola hospitalizovaná na
psychiatrii v Kremnici, mala by byť sledovaná v ambulantnej starostlivosti psychiatra, jej správanie je
nevyspytateľné a vykazovalo rizikové správanie voči svojmu okoliu. Matka sa nikdy nedostavila na
žiadne súdne pojednávanie ani v predchádzajúcom konaní ani v tomto ani na informatívne stretnutie
rodičov.

15. Otec na pojednávaní v rámci svojej výpovede uviedol, že matka konštantne neprejavuje riadny
záujem o dieťa, pred nariadeným termínom pojednávania buď príde do školy a dieťa rozruší, alebo
mu pošle balík, kde sú zvláštne veci ako prázdne sáčky, pilník na päty. Následne pošle balík
s hodnotnejším obsahom, napr. bunda. Maloletého matka nekontaktuje telefonicky. V čase keď bola

matka hospitalizovaná na psychiatrii kontaktoval jej rodičov, boli u nich na návšteve so A. v roku 2022
a vtedy starý otec (otec matky) povedal, že ju nechce v živote vidieť, lebo ich napadla nožom. Maloletý
má10rokov,navštevujeR.R.Q.,doterazsavýborneučil,terazsitrochupokazilprospech,jev5.ročníku,
chcú vyskúšať 8-ročné gymnázium. Chodí na krav-maga, na IT krúžok, v lete chodí na futbal do I.. Otec
má novú manželku, má s ňou syna 1,5 ročný D. nar. XX.XX.XXXX, teraz očakávajú ďalší prírastok asi

v auguste. A. má s D. krásny vzťah. Prípadne upravený styk A. s matkou by vzhľadom na aktuálnu
situáciu veľmi negatívne zasiahol A.. Otec nevie aké má matka reálne pomery – bytové, pracovné
a hlavne zdravotné (najmä jej psychický zdravotný stav). Výživné platí nepravidelne a nie v stanovenej
výške.16. Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom matky a žiadal súd, aby návrh matky zamietol. Uviedol, že
vykonali šetrenie v rodine otca aj pohovor s maloletým. Maloletý bol počas pohovoru zdieľny, oboznámil
ich so svojimi školskými úspechmi, veľmi pekne hovoril o svojom mladšom bratovi, uviedol že má D.

rád. Uviedol, že mu aktuálna situácia vyhovuje, chce naďalej bývať s otcom. Na otázku ohľadne matky
uviedol, že si spomína ako ho bila a zatvárala ho v miestnosti kde bola tma a bol veľmi rozrušený,
keď o nej hovoril. Na základe uvedeného má kolízny opatrovník za to, že zmena úpravy styku matky
s dieťaťom by rozhodne nebola v záujme maloletého. Dňa 26.6.2024 doručila matka na ÚPSVaR list
v ktorom informuje o prebiehajúcom konaní, označila ho ako sťažnosť avšak z obsahu nevyplýva, že by

sa sťažovala. Úrad ju následne telefonicky kontaktovala pozval ju na pohovor na bratislavskú pobočku
ÚPSVaR. Matka sľúbila súčinnosť avšak doposiaľ sa neozvala, úrad nekontaktovala, je nečinná.

17.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

23. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané
výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin
dieťaťa.

24. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

25. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

28. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.29. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

30.Podľaust.§63ods.1Zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

31. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

35. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

36. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a. úroveň starostlivosti o dieťa,
b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

37. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

38. V zmysle čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, maloleté dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine, jednak v súdnom konaní. Právo dieťaťa vyjadriť
samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s
ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho
veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať

do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie.39. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

40. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. Podľa § 151 ods.1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

42. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, poukazujúc na citované zákonné ustanovenia mal za
preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zmenu úpravy práv a povinností k mal.

A. ani v časti zmeny úpravy styku a ani v časti zníženie výšky určeného výživného na maloleté dieťa a
preto návrh matky na zníženie výšky určeného výživného a zmenu úpravy styku s maloletým zamietol.
Pri rozhodovaní o návrhu matky porovnával pomery v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom
a v čase rozhodovania o zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu, a to na strane matky, otca ako
aj maloletého dieťaťa.

43. Z rodného listu maloletého súd zistil, že jeho rodičmi sú E. B., nar. XX. XXXX XXXX a D. B., nar.
XX. XXXXXXX XXXX.

44. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2019, č. k. 39P/304/2018-50 vyplýva,

že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené, pričom maloletý bol na čas po rozvode zverený
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s dňom odovzdávania
starostlivosti v nedeľu o 17:00 h.

45. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.mája 2022, č. k. 2P/29/2020-228 vyplýva, že

súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2019, č. k. 39P/304/2018-50, sa v časti
výroku o úprav práv a povinností k mal. A. B., nar. XX. XXXX XXXXzmenil nasledovne: Súd zveril mal. A.
B., nar. XX. XXXX XXXX do osobnej starostlivosti otca D. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX. Styk matky E. B.,
nar. XX. XXXX XXXX, s maloletým A. B., nar. XX. XXXX XXXX, sa neupravuje. Zastupovať a spravovať
majetok maloletého A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bude otec D. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX. D. E. B.,

nar. XX. XXXX XXXX, je povinná prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX. XXXX XXXX, od 21. mája 2020
vo výške 200 € mesačne, ktoré je povinná poukazovať do rúk otca D. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX,
vždy do 10. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje a zročné výživné za
obdobie od 21. mája 2020 do konca júna 2022 vo výške 4.770,97 € je povinná matka poukázať otcovi
do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2022.

46. V čase poslednej úpravy práv a povinností k maloletému A. žil maloletý u otca, matka sa o maloletého
nezaujímala ani inak nekontaktovala. Otec mal príjem zo zamestnania 807 € mesačne v čistom, pracoval
ako konateľ vo S. I., A., iné príjmy nemal. Otec skončil športové gymnázium, v zahraničí získal vzdelanie
obdobné tunajšiemu bakalárskemu stupňu štúdia. S maloletým býval v byte rodičov na F. XX P. F.,

aktuálne v ňom býva so snúbenicou a maloletým. Nehnuteľnosť nevlastnil; auto mal na lízing. Výdavky
na maloletého ktoré vznikli otcovi boli: strava v škole 30 € mesačne, družina 30 € mesačne, strava
v domácnosti 200 € mesačne (náklady spolu s otcom), krúžky hradil starý otec maloletého z otcovej
strany (celkovo 140 € za 3 mesiace plavecký výcvik, mesačne 40 € za tréningy krav - maga, pričom 1
tréning stojí 10 €, nemčina 90 € za polrok), 25 € ZRPŠ ročne, 20 € triedny fond ročne, 14 € učebnice

nemčina, ošatenie 150 € mesačne (aj s obuvou). So zdravotnou starostlivosťou nemal zvýšené výdavky.
Na bývanie minuli 195 € (v tom sú aj energie; z tejto sumy ráta súd tretinu s ohľadom na to, že
otec žije so snúbenicou). Výdavky na maloletého ustálil súd na 479,92 € mesačne. Maloletý chodil
do 2. ročníka základnej školy, čo bolo preukázané aj z rozhodnutia o prijatí do základnej školy, ako
aj z výsluchu otca, pričom na vysvedčení mal samé jednotky, dostal aj pochvalu od triedneho učiteľa,

čo bolo preukázané listinami, ktoré otec predložil. Navštevoval krúžky plávanie, krav-maga a nemčinu.
Zdravotný stav maloletého bol dobrý, čo bolo preukázané potvrdením predloženým matkou. Matka
v danom období zaslala na výživu maloletého jedenkrát sumu 300 € v auguste 2020. Matka mala
v čase poslednej úpravy adresu pobytu hlásenú na F. XXX, F., predtým bývala na adrese J. X, I. E.,kde žil aj maloletý, pričom tento dom predala, v tom čase pracovala v H. K., L., H. T. B. X, F., kde
mala posledný vymeriavací základ 1.729,30 €, čo bolo preukázané lustráciou príjmov matky v Sociálnej
poisťovni, čo zodpovedalo obsahu potvrdenia o príjme matky v sume 1.151,28 € netto k mesiacu jún

2020, ktoré predložila súdu. Z výpisov z bankového účtu matky za obdobie február 2019 až jún 2020
bolo preukázané, že matka platievala mesačne splátku úveru 351,90 € mesačne a 130 € za elektrinu.
Matka skončila vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, z technického preukazu k EČV: A. bolo
preukázané, že matka je vlastníčkou vozidla Peugeot 2008, r. v. 2015.

47.Priskúmanídôvodovnávrhumatkynazníženievýživnéhosúdprihliadalnaodôvodnenépotrebymal.
A., aj na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Pod odôvodnenými potrebami
rodiča na maloleté dieťaťa je nutné všeobecne rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod.,
ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na
ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným

stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania
a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik

novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky
skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

48. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného

tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena
pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného
rodiča, alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov.

49. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladanejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňujetedaajuspokojovanieinýchpotriebnežjestrava,sútonapr.nákladynazdravotnústarostlivosť,
lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito

všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch
svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Miera životnej
úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov

rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky napr. nehnuteľnosti. Súd vychádza zo zásady nielen
možností a schopností ale aj z majetkových pomerov toho- ktorého rodiča. Za schopnosti každého
rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento
však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný
zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný

stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne).

50. Podľa zákona o rodine, ako aj podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej
ako „ CMP“) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k
zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP tiež vyplýva, že pre povinnosť

platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo
stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti.51. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matke bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2024 priznané zvýšenie invalidného dôchodku od 01.01.2024 na
sumu 908 eur mesačne, pričom matka dňa 30.04.2024 nastúpila na pracovnú pozíciu manažér recepcie

v hoteli O. *** P. Q. a jej mesačná mzda je vo výške 1.050,- eur mesačne; v súhrne matkin príjem
činí mesačne sumu minimálne 1 900 eur. Vo všeobecnosti platí, že dieťa má znášať životnú úroveň
svojich rodičov, pritom výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Prihliadajúc aj
na vývoj terajších životných nákladov preto súd dospel k záveru, že tu nie sú splnené podmienky,
aby súd matke výživné znížil a preto v tejto časti jej návrh zamietol. Vyživovacia povinnosť matky

voči mal. A. vo výške 200 € je v rozsahu primeranom jeho odôvodneným potrebám ako aj reálnym
možnostiam a schopnostiam matky. Súd musel zohľadniť aj skutočnosť, že že otcovi v septembri vznikla
ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi D., nar. XX.X.XXXX. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať
na výživnom pre maloleté deti v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do
osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) a
porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, súd mal za

to,ženávrhmatkynieje,prihliadajúcpritomnasúčasnépríjmy,výdavkyamajetkovépomeryrodičovako
aj odôvodnené pomery maloletých detí, dôvodný. Pri ponechaní určení výšky výživného súd zohľadnil
aj skutočnosť, že každodenná starostlivosť o maloletého A. je zabezpečovaná výlučne otcom.

52. Súd vykonal i podrobné dokazovanie ohľadne návrhu matky v časti zmeny úpravy styku s maloletým

a dospel k záveru, že aktuálne nie je v záujme maloletého dieťaťa ho meniť. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že matka o maloletého A. neprejavuje konzistentný a vážny záujem, práve naopak,
smerom k maloletému sa jej správanie javí nevypočítateľne a je maloletým vnímané ako traumatizujúce,
čo maloletý vyslovil aj počas svojho výsluchu. V konaní nebolo sporné, že matka trpí psychiatrickou
diagnózou duševnej poruchy v pravom zmysle a to manickou epizódou bipolárnej afektívnej poruchy

s psychiatrickými prejavmi, pre ktorú bola už aj v minulosti hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení
Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya v Kremnici. Z ústavnej psychiatrickej liečby bola neskôr
prepustená, ale bola jej uložená ambulantná psychiatrická liečba, avšak súd nemá vedomosť, či sa
matka tejto liečbe aj dôsledne podrobuje a v akej je aktuálnej psychickej kondícií. Súd musel dbať
o najlepší záujem maloletého dieťaťa a preto v aktuálnej situácií nevzhliadol dôvod na zmenu úpravy

styku maloletého s matkou, prihliadnuc i na názor kolízneho opatrovníka, ktorý s maloletým pohovor
realizoval a vyslovil jednoznačný názor, že aktuálne zmena úpravy styku matky s dieťaťom rozhodne
nie je v záujme maloletého. Záverom súd dodáva, že matka od začiatku konania, od 30.11.2023, až do
vynesenia rozsudku vo veci dňa 11.02.2025, sa osobne nedostavila ani na jedno súdne pojednávanie.

53. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).