Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125010240
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125010240.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.
februára 2025, v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Tr.zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 7.2.2025
sp.zn. 48Pp/5/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením mestský súd podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd zamietol žiadosť
odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom D. E. F., G. F., t.č. v ÚVV a ÚVTOS v
Košiciachopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyuloženéhomutrestnýmrozkazom
Okresného súdu Trebišov sp.zn. 1T/32/2022 zo dňa 29.4.2022 so zaradením pre účely výkonu trestu

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť odsúdený A. B., a to ústne do zápisnice o verejnom zasadnutí,
ktorú bližšie neodôvodnil.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp.zn.
1T/32/2022, zo dňa 29.04.2022, bol A. B. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods.1 Tr.zák., za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia a súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp.zn.
1T/10/2022 zo dňa 9.3.2022 (prečin krádeže vlámaním, § 212 ods. 1 písm. b) Tr.zák.).

Uloženým trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8T/15/2022, zo dňa 15.06.2022
v období od 06.07.2022 do 12.01.2024 odsúdený vykonával trest odňatia slobody, ktorým bol uznaný

vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. a iné, za čo mu bol
uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Dňa 23.01.2025 bola na Mestský súd Košice doručená žiadosť A. B. o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody.Správne postupoval mestský súd, keď po doručení žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu nariadil vo veci verejné zasadnutie, na ktorom formou videokonferencie vypočul
odsúdeného, vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, oboznámil sa s obsahom spisového

materiálu a rozhodol o tejto žiadosti.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice vyplýva, že odsúdený bol dodaný do
výkonu trestu predvedením dňa 12.5.2022 a bol umiestňovacou komisiou riaditeľa ústavu umiestnený
do kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou „C“. Správanie a vystupovanie odsúdeného v

diferenciačnej skupine „C“ nebolo vždy na požadovanej úrovni. Aj napriek častým pobytom vo výkone
trestu odňatia slobody bola jeho adaptácia na výkon trestu odňatia slobody problémová. Jeho správanie
bolo manipulatívne, požadovačné a nátlakové s hrozbami sebapoškodzovania s cieľom vymôcť si
určité výhody, najmä čo sa týka zmeny oddielu. Odsúdený sa dopustil previnení voči stanoveným
normám, keď užíval lieky nepredpísané lekárom, nedovolene sa kontaktoval s inými osobami, mal
neustlané lôžko predpísaným spôsobom, alebo nerešpektoval príkazy príslušníka zboru. Neskôr sa

jeho problémové správanie zastabilizovalo a vhodným a odborným prístupom väzenského personálu
sa správanie a držiavanie noriem zmenilo k lepšiemu na takú úroveň, že na základe plnenia programu
zaobchádzania a návrh pedagóga mu bola dňa 29.07.2024 umiestňovacou komisiou riaditeľa ústavu
zmenená diferenciačná skupina z „C“ na „B“. V kolektíve odsúdených zaradených v diferenciačnej
skupine „B“ sa odsúdený ústavný poriadok a interné normy spočiatku snažil dodržiavať, neskôr však

jeho správanie začalo opätovne vybočovať zo stanovených noriem, čoho následkom bolo disciplinárne
potrestaniedňa13.11.2024zanedovolenénadväzovaniekontaktov.Priebežnesazúčastňujeprednášok
na spoločensky aktuálne témy. Absolvoval sedenia v terapeutickej skupine „Preventívne proti stresu“. Do
oddielových a celoústavných kultúrno - osvetových činností sa zapája sporadicky. Počas doterajšieho
výkonutrestuodňatiaslobodyneboldisciplinárneodmenený.Disciplinárnepotrestanýbolraz.Odsúdený

stanovený program zaobchádzania neplní. Správanie odsúdeného možno považovať za prizonizované
bez hlbších pozitívnych osobnostných zmien, resocializačná prognóza u odsúdeného podľa nástroja
hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké.
Ústav neodporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Z odpisu registra trestov odsúdeného A. B. vyplýva, že tento bol doposiaľ 25 - krát súdne
trestaný, pričom pácha trestnú činnosť v krátkom časovom slede a to aj napriek tomu, že opakovane
vykonáva nepodmienečné tresty, ktoré na neho zjavne nemajú výchovný účinok. Predtým uložené tresty
s podmienečným odkladom taktiež nespĺňali účel.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po
výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr.zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu - vykonal trest v zákonom
stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pokiaľ ide o formálnu podmienku krajský súd uvádza, že pre to, aby bolo možné u odsúdeného

uvažovať o podmienečnom prepustení z hľadiska posudzovanej dĺžky doby, po vykonaní ktorej môže
byť podmienečne prepustený je potrebné aplikovať práve § 66 ods. 1 písm. a) Tr.zák. č. 300/2005 Z.
z., čo odsúdený A. B. splnil.

Vo vzťahu k materiálnej podmienke sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s podrobne rozvedenými

úvahami mestského súdu, ktorý uzavrel, že odsúdený neplní program zaobchádzania, k žiadnym
pozitívnym osobnostným zmenám u neho nedošlo a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké, preto
mal za to, že u odsúdeného A. B. nie sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a uvádza, že zákonná podmienka a to vykonanie polovice uloženého trestu nieje sama o sebe dôvodom na takýto postup. Odsúdený nie len predchádzajúcim životom, ale ani svojim
správaním počas výkonu trestu nepreukázal výrazné polepšenie a nie je možné od neho očakávať, že
povedie riadny život.

Odsúdený musí spĺňať všetky podmienky na to, aby súd rozhodol v jeho prospech a podmienečne
ho prepustil z výkonu trestu odňatia slobody. Napriek tomu, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku
(vykonanie potrebnej časti z výmery trestu) pre podmienečné prepustenie, s prihliadnutím na jeho
predchádzajúcu kriminálnu minulosť nie je možné očakávať, že po podmienečnom prepustení povedie

riadny život.

Záverom krajský súd poznamenáva, že splnenie materiálnej podmienky týkajúcej sa budúceho vedenia
riadneho života je u týchto osôb skôr výnimočné, ako bežné. Rozhodne pre naplnenie materiálnej
podmienky nebude postačovať taký spôsob správania sa vo výkone trestu, aký súdom zvyčajne
postačuje u osôb, ktorí sa dopustili napr. nedbanlivostnej trestnej činnosti, alebo ojedinele a s relatívne

dlhým časovým odstupom aj úmyselnej trestnej činnosti. Ani odvolací súd preto nemal pochybnosť, že u
odsúdeného už uložený trest neplní resocializačnú funkciu, funkciu individuálnej/generálnej prevencie,
či morálneho odsúdenia, ale len funkciu ochrannú.

Krajský súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia mestského súdu, s ktorými sa v

plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd sťažnosť odsúdeného A. B. ako nedôvodnú podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.