Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010794
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124010794.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Banskej
Bystrici, trvale bytom C. XXXX/XX, D. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 12. marca 2025 prejednal sťažnosť
prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1PP/7/2024

zo dňa 12.12.2024 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 s prihliadnutím
na § 437 ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/2/2020

zo dňa 18.01.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/52/2021 zo
dňa 06.10.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/2/2020 zo dňa 18.01.2021 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/52/2021 zo dňa 06.10.2021 bol A. B.
odsúdený pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods.

1, ods. 2 písm. j) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
8 rokov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny (t. č. ústav na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia). Odsúdený začal vykonávať trest odňatia slobody dňa 12.08.2019 a tento má (so
započítaním doby výkonu väzby od 12.08.2019 do 06.10.2021 a predchádzajúcej väzby a výkonu trestu
v rámci odsúdenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/243/2005 od 06.07.2005 do 02.11.2006)
predpokladane vykonať dňa 16.04.2026.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1PP/7/2024 zo dňa 04.06.2024 bol odsúdený A. B. podľa §
415 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Trestného
zákona(ďalejlen„Tr.zák.“)podmienečneprepustenýzvýkonuvyššieuvedenéhotrestuodňatiaslobody.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 36 mesiacov a súčasne bol nad ním
nariadený probačný dohľad v trvaní 36 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák.

uložená povinnosť spočívajúca v príkaze v tejto skúšobnej dobe zamestnať sa alebo sa preukázateľne
o zamestnanie uchádzať.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tos/83/2024 zo dňa 22.10.2024 bolo podľa § 194 ods.
1 písm. b) Tr. por. vyššie uvedeného uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušené a okresnému
súdu bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol.Následne uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1PP/7/2024 zo dňa 12.12.2024 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2 a §
67 ods. 1 Tr. zák. opätovne podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 36 mesiacov a súčasne bol nad ním
nariadený probačný dohľad v trvaní 36 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák.
uložená povinnosť spočívajúca v príkaze v tejto skúšobnej dobe zamestnať sa alebo sa preukázateľne
o zamestnanie uchádzať.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátorka podala proti nemu v zákonnej
lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď
po jeho vyhlásení. Podanú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnila, pričom v prípade odsúdeného
namietala nesplnenie materiálnej podmienky podmienečného prepustenia spočívajúcej v zákonnej
požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti v zmysle § 66 ods. 1
Tr. zák. Poukázala na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplýva, že má 3 záznamy, pričom

v jednom prípade išlo o prečin ublíženie na zdraví, v druhom prípade išlo o zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi a v
treťom prípade, za ktorý si aktuálne odsúdený odpykáva trest odňatia slobody išlo o obzvlášť závažný
zločin vraždy, ktorý bol spáchaný obzvlášť trýznivým spôsobom v úmysle získať majetkový prospech.
Ďalej poukázala na hodnotenie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom.

Bola toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného, pretože
jeho resocializačná prognóza nevykazuje splnenie podmienok k jeho podmienečnému prepusteniu,
a to predovšetkým vzhľadom na povahu a charakter spáchaného trestného činu, keďže sa dopustil
obzvlášť závažného zločinu vraždy spáchaného obzvlášť trýznivým spôsobom. Považovala za potrebné
poukázať aj na skutočnosť konštatovanú riaditeľom Ústavu spočívajúcu v absencii primeraných prejavov

ľútosti odsúdeného k vlastnému konaniu a rovnako tak k jeho nižšej úrovni empatie. V tejto súvislosti
zároveň poukázal aj na znaleckého posudky na odsúdeného z pôvodného trestného konania, z ktorých
vyplýva, že odsúdený v čase spáchania skutku trpel poruchou osobnosti, ktorá sa u neho prejavovala
nedostatkom emocionálneho prežívania, citovým chladom a neriadenou túžbou po finančných ziskoch.
Motívom obvineného bola snaha získať finančné prostriedky. Poukázala taktiež na to, že zo znaleckých

posudkov vyplýva, že u odsúdeného bola konštatovaná menej priaznivá prognóza resocializácie, resp.
nižšia miera účinnosti nápravnovýchovných opatrení. Ďalej poukázala aj na stredné riziko recidívy
trestnej činnosti u odsúdeného. Uviedla, že v prípade podmienečného prepustenia by nebol naplnený
účel trestu, a to zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Ďalej uviedla, že u odsúdeného
už došlo v minulosti k podmienečnému prepusteniu, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že k

podmienečnému prepusteniu došlo v roku 2006 a že bol súdne trestaný pre drogovú trestnú činnosť.
Dodala, že k ďalšej trestnej činnosti síce prišlo po 15 rokoch, avšak odsúdený spáchal najzávažnejšiu
formu trestnej činnosti a to útok na život človeka, ktorého spoločným konaním usmrtil a to obzvlášť
trýznivým spôsobom. Navrhla preto, aby krajský súd napadnuté uznesenia zrušil a zároveň vo veci
rozhodol sám tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietne ako nedôvodnú.

K sťažnosti prokurátorky sa písomne vyjadril odsúdený s tým, že podľa neho okresný súd správne
vyhodnotil skutočnosť, že u neho boli splnené materiálne a formálne podmienky definované v § 66 ods.
1 Tr. zák. Uviedol, že k spáchanej trestnej činnosti sa priznal a počas výkonu trestu odňatia slobody si
uvedomil následky jeho konania, ktoré úprimne oľutoval. Má za to, že prognóza do budúcnosti je v jeho
prípade priaznivá a dodal, že urobí všetko preto, aby sa jeho slová stali skutočnosťou. Navrhol preto,

aby krajský súd sťažnosť prokurátorky v plnom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a),
b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátorka podala
sťažnosť, ako aj konanie im predchádzajúce. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru,

že sťažnosť prokurátorky je dôvodná.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že predmetnou trestnou vecou sa v minulosti už zaoberal v štádiu
sťažnostného konania. Svojím uznesením sp. zn. 2Tos/83/2024 zo dňa 22.10.2024 sťažnostný súd
zrušil prechádzajúce uznesenie okresného súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného v celom

rozsahu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a predčasnosti Zároveň okresnému súdu uložil, aby vo
veci znovu konal a rozhodol. Sťažnostný súd toto svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ustálenú
súdnu prax (R 62/1965, R 63/1965) predovšetkým tým, že okresný súd si nepripojil základný trestný
spis odsúdeného, bez pripojenia ktorého nebolo možné zodpovedne posúdiť závažnosť trestnej činnostia stupeň prevýchovy odsúdeného. Na základe uvedeného potom okresný súd nemal k dispozícii
rozhodné podklady k tomu, aby mohol náležite posúdiť, za akých okolností bola odsúdeným spáchaná
trestná činnosť, čo ho viedlo k spáchaniu trestnej činnosti, aký život odsúdený pred odsúdením viedol,

čo následne je potrebné posúdiť v kontexte ostatných dôkazov a tak získať relevantné podklady
k posúdeniu, aké negatívne osobnostné vlastnosti viedli odsúdeného k spáchaniu trestnej činnosti aj so
zreteľomnaznaleckýposudokohľadneduševnéhostavuodsúdenéhovypracovanývpôvodnomkonaní.
Sťažnostný súd konštatuje, že okresný súd po vrátení veci splnil všetky jeho pokyny a dokazovanie na
verejnom zasadnutí doplnil vo vyššie naznačenom smere.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe
opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o
návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí.
Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako

aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súd
konštatuje, že prokurátorka v dôvodoch sťažnosti ani nenamietala existenciu takýchto procesných vád
v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je

napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na

trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 437 ods. 1 Tr. zák. ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu

podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a
trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Podľa § 437 ods. 2 Tr. zák. pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu

zvyšku trestu pri trestoch uložených po nadobudnutí účinnosti tohto zákona za trestný čin podľa
zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, postupuje sa podľa tohto zákona.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného

účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútunepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel

trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto

súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.
Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti
existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť

tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo
znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po
určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený A. B. spĺňal zákonné podmienky pre podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žeokresný
súd dospel k záveru, že vykonal zákonom požadovanú pomernú časť uloženého trestu odňatia slobody
a počas jeho doterajšieho výkonu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
a po vyhodnotení okresným súdom uvedených skutočností v napadnutom uznesení je daná dostatočná

záruka, že na slobode bude viesť riadny život.

K otázke posúdenia preukázania polepšenia sa odsúdeného krajský súd považuje za potrebné poukázať
na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa však
navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve

rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie
odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré
oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného
vo výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami,
z ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie.

V súvislosti so záverom okresného súdu o preukázaní polepšenia odsúdeného došlo podľa názoru
krajského súdu k nedostatočnému vyhodnoteniu zistených nedostatkov odsúdeného počas súčasného
výkonu trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v
zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného. Z hľadiska preukázania

polepšenia sa preto podľa názoru krajského súdu vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu
trestu dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa. Odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody
dopustil viacerých porušení ústavného poriadku v podobe porušenia interných predpisov, ktoré boli
vyriešené pohovormi alebo prijatím potrebných opatrení aj vo forme dvoch disciplinárnych trestov, ktoré
má aktuálne zahľadené. Naproti tomu bol len trikrát disciplinárne odmenený, čo vzhľadom na dĺžku

doteraz vykonaného trestu odňatia slobody nemožno pre vyslovenie záveru o polepšení sa považovať
za dostatočnú skutočnosť. Doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno preto hodnotiť
len ako „priemerný“. Rozhodnou skutočnosťou je však to, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej
trestnej činnosti, formálne svoje konanie ľutuje, priznáva sa k trestnej činnosti a proklamuje záujem
o riadny spôsobom života, avšak na druhej strane u neho absentujú primerané prejavy ľútosti ku

svojmu konaniu. Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto „jeho postoj“ nemôže byť prejavom polepšenia,
keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody
dostatočne neuvedomuje (nepripúšťa). Krajský súd ma za to, že kritický postoj k spáchaniu trestnej
činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe čoho možno dospieť k záveru,že odsúdený sa polepšil a trest, ktorý doposiaľ vykonal, má naňho prevýchovný vplyv a to najmä pri
osobách, ktoré sú opakovane vo výkonu trestu odňatia slobody tak, ako je tomu v prípade odsúdeného.
Odsúdenýsícenavonokprezentujekritickýpostoj,svojutrestnúčinnosťopakovaneoľutoval,avšaktento

jeho postoj považuje krajský súd za účelový a nie celkom úprimný, ktorého cieľom má byť len navodenie
dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Navyše program zaobchádzania odsúdený
plní len čiastočne v časti edukácia z dôvodu jeho čiastočne kritického postoju k spáchanej trestnej
činnosti. Uvedené tak svedčí o tom, že aktuálny výkon trestu odňatia slobody nemá na odsúdeného
dostatočný výchovný vplyv a tento voči odsúdenému neplní svoj účel predpokladaný v ustanovení § 34

ods. 4 Tr. zák. Ústav na výkon trestu odňatia slobody síce odporučil odsúdeného prepustiť s probačným
dohľadom, avšak s uvedeným (pre konajúce súdy len odporúčajúcim) záverom sa krajský súd z vyššie
uvedených dôvodov nestotožnil. Preto podľa názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním nepreukázal dostatočné polepšenie.

Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je možné

posudzovať izolovane od otázky pozitívnej prognózy správania sa odsúdeného v budúcnosti v zmysle
§ 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa nepreukáže skutočné polepšenie
odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver, že u odsúdeného je možné očakávať v budúcnosti vedenie
riadnehoživota.Vprejednávanomprípadesúpochybnostiopozitívnejprognózevedeniariadnehoživota
odsúdenýmzaloženénakonkrétnychskutočnostiachvyplývajúcichzhodnoteniaústavu,naktorékrajský

súd poukázal vyššie.

Nakoľko v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenia sa
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu nemožno z tohto dôvodu
dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v

budúcnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná a
zakladá zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného
okresným súdom dávajú dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre
správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody.

Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobnosť odsúdeného, jeho chovanie vo
výkone trestu a stav prevýchovy, zvažoval, či na základe existujúcich vysokých rizík u odsúdeného,
vrátane jeho predchádzajúcich odsúdení, možno očakávať vedenia riadneho života po podmienečnom

prepustení, ktorý predpoklad nemá oporu ani v záveroch znaleckého dokazovania (závery znaleckých
posudkov z odboru psychológia a psychiatria realizované v konaní Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 4Tk/2/2020). Je potrebné zdôrazniť, že riziko recidívy sa nedá vylúčiť absolútne nikdy, potrebné
je však posúdiť jeho mieru vzhľadom na okolnosti prípadu a osobnosť odsúdeného. V prejednávanom
prípade je odsúdený vo výkone trestu za závažnú a brutálnu trestnú činnosť (v podobe obzvlášť

závažného zločinu vraždy zo zištných dôvodov, ktorý spáchal obzvlášť trýznivým spôsobom) a rizikové
faktory, ktoré vyplynuli z celkového dokazovania pred okresným súdom nedávajú doposiaľ žiadnu, resp.
ani minimálnu záruku v tom, že u odsúdeného nedôjde po podmienečnom prepustení k opätovnému
zlyhaniu a nedopustí sa už viac trestnej činnosti či iného, hoci i menej závažného protispoločenského
konania.

Účelomtrestujeokreminéhoiochranaspoločnostipredpáchateľomtrestnejčinnostiatrestmáodrádzať
ajostatnýchčlenovspoločnostiodpáchaniatrestnýchčinov.Jevzáujmedovŕšenianápravyodsúdeného
a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený i naďalej vykonával.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného neboli kumulatívne
splnené všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.