Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cpr/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200115
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:2523200115.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom B. C. XXXXXX, XXX XX D., právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov proti žalovanému: TANKER s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 96/45, 060
01 Kežmarok, IČO: 31 731 945, právne zastúpenému: Advokátska kancelária SPÁL & Partners s.r.o.,
so sídlom Kapitulská 454/12, 917 01 Trnava, IČO: 54 252 601, v spore o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.01.2023 dané žalovaným žalobcovi,
je neplatné a pracovný pomer žalobcu a žalovaného trvá.

II.Nárokžalobcunanáhradumzdyzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeru vylučujenasamostatné
konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovnéhopomeruzodňa16.01.2023jeneplatnéapracovnýpomeržalobcuužalovanéhotrvánaďalej.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzatvorenú dňa 13.12.2021 pracovnú zmluvu na dobu
neurčitú. Bola mu vystavená práceneschopnosť, nakoľko mal problémy s chrbticou. Dňa 16.01.2023
mu zamestnávateľ oznámil porušenie pracovnej disciplíny a okamžite s ním ukončil pracovný pomer. S

týmto skončením pracovného pomeru nesúhlasí, nakoľko má lekárske posudky a potvrdenia od lekára
zo dňa 13.01. a 16.01.2023, pričom žalovaný si nesplnil povinnosť a nepreradil ho na inú prácu.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.05.2023, v ktorom
uviedol, že medzi stranami sporu vznikol pracovnoprávny pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa
10.12.2021. Dňa 16.11.2022 sa žalobca nedostavil na pracovisko, ani nijakým spôsobom neospravedlnil
svoju absenciu v práci. Dňa 25.11.2022 oznámil svojmu nadriadenému, že ho do práce nikto nevolal.

Žalovaný eviduje u žalobcu neospravedlnenú absenciu v práci za obdobie od 16.11.2022 do 27.11.2022.
Na porušenie pracovnej disciplíny bol žalovaný upozornený listom zo dňa 25.11.2022. Dňa 12.01.2023,
vo štvrtok o 9:33 hod. žalobca oznámil žalovanému, že na základe lekárskeho posudku nemôže
vykonávať prácu. K mailu priložil aj lekársky posudok zo dňa 12.01.2023 a v piatok, t.j. 13.01.2023 sa do
práce nedostavil. Dňa 16.01.2023 opätovne bol žalobca svojim nadriadeným vyzvaný, aby sa dostavil
do práce. O 10:30 hod. sa na pracovisko dostavil, žalovaný mu doručoval upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci dňa 13.01.2023, ktorú žalobca

odmietol prevziať. Dňa 16.01.2023 sa opätovne nedostavil do práce, z tohto dôvodu žalovaný vyhotovil
listinu, okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalobca prevzal dňa 19.01.2023. Žalobca svojim
konaním naplnil skutkovú podstatu závažného a opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré
malo za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Konanie žalobcu nemôže požívať ochranu.3.Žalobcavosvojompísomnompodaníkvyjadreniužalovanéhozodňa05.06.2023uviedol,žežalovaný
nemôže evidovať absenciu za obdobie od 16.11.2022 do 27.11.2022, keď sám nadriadený mu dovolil

dovolenku. Nakoľko sa zdravotný stav zhoršil v čase od 28.11.2022 do 12.01.2022 bol práceneschopný.
Dňa12.01.2023zaslalnadriadenémumail,vktorommuoznámil,žetrvámuPN,akoajlekárskyposudok
o nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Svojmu nadriadenému poslal PN, ako aj lekársky posudok
o nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu so žiadosťou o preradenie. V ten istý deň mu nadriadený
pán E. poslal mail, že na základe potvrdenia o nespôsobilosti od jeho lekára sa nedá identifikovať

potencionálne nové pracovné zariadenie, preto žiadal o predloženie lekárskeho posudku. Ten následne
aj predložil. Postup zamestnávateľa sa prieči Zákonníku práce, a to ustanoveniu § 55.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.06.2023 zotrval na svojej argumentácii a
uviedol, že konanie žalobcu je ničím neospravedlnené, má evidovanú v januári v čase od 13.01. a
16.01. absenciu na pracovisku. Pracovná disciplína žalobcu bola od začiatku pracovného pomeru

nedodržiavaná. Žalobca dlhodobo neprejavoval záujem vykonávať prácu a vyhľadával zámienky, pre
ktoré sa nedostavoval na pracovisko. Nemožno od žalovaného spravodlivo očakávať, aby zamestnanca
s takouto pracovnou disciplínou trpel a zotrvával v právnej neistote ohľadne toho, či sa v konkrétny
pracovný deň zamestnanec na pracovisko dostaví, alebo nie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
vypočutím žalobcu a svedkov a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca súdu predložil priepustku zo dňa 13.01. a 16.01.2023, návštevy u lekára, ktoré sú podpísané
B. B. C., všeobecným lekárom pre dospelých.

7. Dňa 13.01.2023 zaslal žalobca žalovanému žiadosť o preradenie na inú prácu podľa ustanovenia §
55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, ktorú odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy vykonáva
prácu pracovník autoumyvárne. Dňa 12.01.2023 sa podrobil odbornému lekárskemu vyšetreniu chrbtice
v neurologickej ambulancii, pričom bolo zistené, že nie je vhodné, aby túto prácu vykonával, nakoľko

ohrozuje jeho zdravie. Odborný lekársky posudok pripojil k žiadosti a zaslal žalovanému. Zároveň
požiadal žalovaného, aby do pätnástich dní bol prevedený na inú vhodnú prácu.

8. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 12.01.2023, ktorý je podpísaný B.
B. C. vyplýva, že žalobca je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

9. Žalobca súdu predložil aj správu B. F. G. zo dňa 09.01.2023, z obsahu ktorej vyplýva, že vzhľadom na
charakter ťažkostí a MMR nález, neurológ B. F. G. doporučuje zmenu pracovnej činnosti, nakoľko táto
práca nie je vhodná pre žalobcu vo vynútenej polohe, práca so zvýšenou fyzickou záťažou a zároveň
nie je vhodná práca v zmenách. Toto potvrdenie bolo vydané na základe žiadosti žalobcu.

10. Z pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2021 mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bol dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú s nástupom do práce 13.12.2021 s miestom výkonu
práce ČS TANKER, Nová ulica, Trnava. Žalobca k žalobe predložil aj svoje výplatné pásky za obdobie
január 2022, máj a jún 2022, z ktorých vyplýva pracovná doba žalobcu 20 dní v trvaní 8 hodín.

11. Žalobca súdu predložil aj mailovú komunikáciu zo dňa 12.01.2023, kde v čase o 09:33 hod. písal
žalobca svojmu priamemu nadriadenému a zaslal mu lekársky posudok, na základe ktorého dlhodobo
nemôže vykonávať doterajšiu prácu a zároveň požiadal o preradenie na inú prácu. Dňa 12.01.2023
o 10:30 hod. nadriadený požiadal žalobcu, keďže nevie identifikovať potenciálne nové pracovné

zariadenie, aby do 13.01.2023 žalobca žalovanému predložil potvrdenie od lekára, na akú prácu je
spôsobilý.Zároveňžalovanýupozornilžalobcu,ženáslednepristúpikuďalšímkrokom,ktorézabezpečia
jeho preradenie na iné pracovisko. Žalobca 13.01.2023 predložil potvrdenie, posudok o zdravotnej
spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, podpísaný B. B. C., kde sú uvedené práce, na ktoré je
spôsobilý, ich výkon v klimaticky vyrovnanom prostredí, bez záťaže chrbtice, so striedaním stoj a sed.

12. Dňa 16.01.2023 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, kde ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru je uvedené neospravedlnená absencia, dohodnutá výška odstupného bez nároku.Z obsahu tejto listiny vyplýva, že zamestnanec vyhlásil, že uzatvorením tejto dohody o skončení
pracovného pomeru sú vysporiadané všetky nároky zamestnávateľa voči zamestnancovi, zároveň
zamestnanec vyhlasuje, že počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ utváral zamestnancovi

riadne podmienky na plnenie pracovných úloh a počas pracovného pomeru boli dodržiavané všetky
pracovnoprávne predpisy vzťahujúce sa na prácu vykonávanú zamestnancom, ako aj ostatné právne
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane ustanovení upravujúcich zákaz
diskriminácie.

13. Z obsahu písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 25.11.2022 pre súd
vyplynulo, že dňa 25.11.2022 bolo nadriadeným zistené, že žalobca porušuje pracovnú disciplínu,
a to tým, že sa od skončenia práceneschopnosti, t.j. od 16.11.2022 nedostavil do práce za účelom
vykonávania pracovnej činnosti, ani neoznámil dôvod neprítomnosti. Bol upozornený, že sa jedná o
zásadný vplyv na riadne a včasné vykonávanie si pracovných povinností a úloh, bol upozornený, že v
prípade, ak nedôjde k náprave, zamestnávateľ je oprávnený s ním ukončiť pracovný pomer. Porušenie

pracovnej disciplíny bolo žalobcovi doručené dňa 29.11.2023.

14. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti číslo U196505 vyplýva práceneschopnosť žalobcu
od 25.10.2022, pričom od 16.11.2022 je schopný práce. Dňa 31.12.2021 bol podpísaný medzi žalobcom
a žalovaným dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorého došlo k miestu výkonu práce ČS TANKER

Piešťany, pričom dodatok k pracovnej zmluve platil od 01.01.2022.

15. Z informácie o poistencovi vyplýva, že žalobca bol neschopný práce od 28.11.2022 do 12.01.2023,
práce schopný od 13.01.2023.

16. Žalobca zároveň predložil súdu aj mailovú komunikáciu, na základe ktorej 12.01.2023 zaslal
žalovanému lekársky posudok, na základe ktorého je dlhodobo práceneschopný vykonávať prácu a
zároveň dňom 13.01.2023 požiadal o preradenie na inú prácu. Dňa 16.01.2023 zároveň v maily zaslal
zamestnávateľovi priepustku na 13.01.2023, kde je napísané kľud na lôžku.

17. Dňa 16.01.2023 zamestnávateľ doručil žalobcovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu, že dňa 13.01.2023
opakovane porušuje pracovnú disciplínu a to tým, že sa od skončenia práceneschopnosti, t.j. od
12.01.2023 nedostavil do práce. Ako to vyplýva z obsahu tejto listiny, toto písomné upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny žalobca odmietol prevziať. V mailovej komunikácii zo dňa 16.01.2023 bol

žalobca vyzvaný, aby sa dňa 16.01.2023 najneskôr do 10:45 hod. dostavil do práce.

18. V súlade s § 24 písm. e) C.s.p. účinného od 01.06.2023 v spojení s § 43 ods. 1 C.s.p. bola vec
postúpená z dôvodu zmeny kauzálnej príslušnosti z Okresného súdu Poprad na Okresný súd Prešov
na ďalší procesný postup.

19. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2023
do 23.11.2023 vyplýva, že žalobca bol v čase od 01.01.2023 do 12.01.2023 práceneschopný, pričom
mu bola vyplatená suma nemocenskej dávky vo výške 480 eur.

20. Súd na pojednávaní dňa 13.03.2023 vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že nie je pravdou, aby mal
neospravedlnenú absenciu v práci v čase od 16.11. do 27.11. S pánom E. sa dohodol, že bude čerpať
dovolenku, bolo to na obdobie 8 dní. Následne sa mu zhoršil zdravotný stav, preto išiel na PN. Dňa
11.11.2022 však žalovaný už mal nového zamestnanca, ktorý sa začal zaúčať v Trnave. Dňa 12.01.2023
pánovi E. napísal, že zdravotný stav mu neumožňuje nastúpiť do práce a zaslal mu lekársky posudok.

Následne v ten istý deň mu pán E. odpísal, že z lekárskeho posudku nie je zrejmé, akú prácu je schopný
vykonávať preto vyžadoval lekársky posudok, kde by boli špecifikované konkrétne činnosti. Následne
tento lekársky posudok pánovi E. zaslal aj s uvedením, ktoré konkrétne činnosti môže vykonávať.
Potom čakal, že bude zo strany zamestnávateľa preradený na inú prácu, žalovaný mu však inú prácu
neponúkol. Stále čakal a 16.01. mu zavolala pani H., že sa má okolo 10:45 hod. dostaviť do práce.

Sedel tam pán E. s porušením pracovnej disciplíny a s okamžitým skončením pracovného pomeru,
že má to podpísať. Nepodpísal tieto listiny a odišiel. Dňa 13.01.2023 navštívil svojho všeobecného
lekára B. C., aby mu potvrdil lekársky posudok, ktorý mu zaslal pán E.. Bol mu zaslaný až večer, preto
13.01. navštívil lekára. Rovnako k lekárovi išiel 16.01., keďže potreboval injekcie, mal bolesti v krížoch.Stále čakal, že mu žalovaný ponúkne prácu. K ponuke práce však nedošlo. Nikdy žiadnu pracovnú
disciplínu neporušil. Jeho pracovný čas bol od ôsmej do piatej, jeho pracovný čas bol 9 hodinový, v
nedeľu nepracoval a pokiaľ ide o sobotu, sem tam chodieval do TANKERA do Trnavy. Pracoval na

autoumyvárke, pričom hodinu vždy pracoval v prospech zamestnávateľa zadarmo. Výplatnú pásku má
stále rovnakú a 9 hodinový pracovný čas tam odzrkadlený nebol. Osobný konflikt s pánom E. nemal
až potom, keď odmietol prevziať porušenie pracovnej disciplíny, ako aj okamžité skončenie pracovného
pomeru. Nikdy neospravedlnene neprišiel do práce, vždy si pýtal ospravedlnenie, buď u pána E. alebo
u vedúcej TANKERU v Piešťanoch. Pani H. si robí čo chce, raz ju telefonicky kontaktoval, na čo od nej

dostal odpoveď, že mu strháva 20 eur za to, že si ju vôbec dovolil osloviť. Obdobnú skúsenosť mal aj
zamestnanec, ktorý do práce nastúpil. Ako zamestnanec má právo kontaktovať personálne oddelenie,
pani H. si vymýšľala rôzne pokuty, nič sa jej nemôžete opýtať ani na výplatnú pásku. Pokiaľ sa pýtal pána
E., ten povedal, že to preverí a následne, že všetko bolo v poriadku. Pracoval od ôsmej do piatej hodiny
ráno,pričomzamestnávateľhookrádalojednuhodinukaždýmesiac,22hodínpracovalzadarmo.Pokiaľ
ide o 16.11. až 26.11.2022 rozprával s pánom E., ktorý mu povedal, že v týchto dňoch čerpá dovolenku.

Zmenil telefónne číslo a táto komunikácia ostala na WhatsAppe, to je však viazané na telefónne číslo,
a preto ju nevie predložiť. Následne si pýtal dovolenkový lístok od vedúcej v Piešťanoch, no žiaden
nedostal. Stav dovolenky za rok 2022 si myslí, že rozporoval. Jeho práceneschopnosť sa skončila
12.01.2023, na čo upozornil pána E.. Už 12.01.2023 o tom vedel, keďže ho vyzval, aby predložil lekársky
posudokazároveňakúprácujespôsobilývykonávať.Dňa 13.01.2023tentoposudokpotrebovalvytlačiť,

následne ísť k lekárovi, aby mu potvrdil, ktoré práce môže vykonávať. K lekárovi chodí ráno. Do práce
nenastúpil, pretože čakal, že sa mu pán E. ozve a zároveň uvedie, na akú prácu ho preraďujú. U lekára
bol 13. a 16.01. K lekárovi chodí pondelky, utorky a stredy na ôsmu, vo štvrtok lekár robí od deviatej.
Potvrdenie o jeho pracovnej nespôsobilosti zasielal zamestnávateľovi mailom, poštou, aj pánovi E.,
rovnako na WhatsApp. Zasielal to na sídlo firmy do Kežmarku, ako aj na personálne do Piešťan.

21. Svedkyňa I. H. uviedla, že pracuje v pozícii mzdovej a personálnej pracovníčky. Dňa 26.10.
až 26.11.2022 bol žalobca práceneschopný a ďalej od 28.11.2022 do 12.01.2023. Žalobca čerpal v
októbri a novembri dovolenku, následne, keď mu skončila práceneschopnosť v novembri 2022, do
práce nenastúpil. Následne ho kontaktovala, že nenastúpil do práce, že nemá dovolenkový lístok s

podpisom nadriadeného a upozornila ho, že dovolenku, ktorú mal zostatkovo v čase ich hovoru, už
mal vyčerpanú a nárok na ďalšiu dovolenku žalobca už nemal. Následne bol zo strany nadriadeného
písomne upozornený na neospravedlnenú absenciu v práci. Tú prevzal a aj poďakoval. Na druhý
deň bol žalobca znova práceneschopný, poslal práceneschopnosť, ktorá bola ukončená 12.01.2023.
Žalobca oznámil, že práceneschopnosť mu končí 13.01.2023, čo sa nezakladalo na pravde, ale bolo

to klamstvo. Žalobca oznámil, že prácu nemôže vykonávať z dôvodu lekárskeho posudku a potvrdenia,
znova však neprišiel do práce 13.01., a preto s ním zamestnávateľ ani nemohol prerokovať následné
preradenie na inú prácu. Dňa 13.01. neoznámil zamestnávateľovi dôvod, prečo nenastúpil do práce,
či čerpá dovolenku, práceneschopnosť alebo iný dôvod. Obdobne to bolo 16.01., ho kontaktovala,
aby sa najneskôr do 10:45 dostavil na pracovisko. Žalobca na pracovisko prišiel, kde ho čakal priamy

nadriadený s porušením pracovnej disciplíny, ktoré žalobca odmietol prevziať. Rovnako v ten deň odišiel
bez udania dôvodu a preto zamestnávateľ ani nemal možnosť s ním prerokovať preradenie na inú
prácu. Následne žalobca 16.01. o 11:05 hod. jej poslal priepustky od lekára za deň 13. a 16.01., čo
považuje za spätné. Či rozporoval stav dovolenky alebo upozornenia z novembra 2022 na porušenie
pracovnej disciplíny, to nevie. Zamestnanci musia vždy najprv kontaktovať svojich nadriadených, až tak

ju.Nikdynebolipostihnutízato,žekontaktovalinajprvju.Aksažalobcupýtalaprečodoprácenenastúpil,
bolo jej povedané, že ho nikto do práce nevolal. So žalobcom komunikovala mailom, telefonicky a
následne už iba mailom, po tom čo ju vulgárne napadol. Vykonáva personálnu a mzdovú agendu.
To, že mu zarátali dovolenku z dôvodu absencie v práci, bola ich dobrá vôľa, všetko spolu s pánom
E. konzultovali. Preradenie na inú prácu konzultovala s pánom E.. Okamžité skončenie pracovného

pomeru zo dňa 16.01.2023 vrátane porušenia pracovnej disciplíny vypracovala ona. To, že zamestnanec
vyhlasuje, že sú vysporiadané uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru všetky jeho nároky
zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, vyplýva z interných predpisov a predpisov, o ktorých
bol žalobca upovedomený a oboznámený. Nové pracovné zaradenie bol zamestnávateľ schopný so
žalobcom uskutočniť, mal pracovať v štatistike vo firme. Žalobca odmietol prevziať napomenutie, ani

sekundu nezotrval na pracovisku, otočil sa a odišiel, nič spolu nemohli ďalej komunikovať. Najprv mu
bolo dané na podpis napomenutie pracovnej disciplíny, že nechodil do práce a následne pán B. odišiel.
Postupovali podľa Zákonníka práce, pracovný čas žalobcu bol 8 hodín denne, 40 hodín týždenne.22. Svedok I. J. E. uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca mal v novembri 2022 a následne v
januári absenciu. Ukončil PN a do práce nenastúpil. Detaily súdu povedať nevie, nakoľko má na starosti
150 zamestnancov. Má vedomosť o tom, že písomné upozornenie na neospravedlnenú absenciu v

práci žalobca prevzal. Či rozporoval dovolenkové dni alebo výplatné pásky, to povedať nevie. Podľa
jeho vedomostí žalobcovi skončila PN 12.01. a 13.01. do práce nenastúpil, dôvod svojho nenastúpenia
zamestnávateľovi neoznámil. Pamätá si, že 16.01. sa stretli priamo na pumpe, tam mu mala byť
doručená výpoveď, keďže 13.01. sa do práce nedostavil. Toto už bola druhá absencia a pán B. odmietol
výpoveď prevziať. Či boli aj ďalšie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi doručované,

na to si nespomína. Podpis na listine je jeho. Listinu mu doručoval sám, žalobca to odmietol prevziať,
mzdové veci rieši pani H.. Pre žalobcu mal pripravenú aj inú prácu, chcel to s ním prebrať. O náhradnej
prácirozhodujepokonzultáciísmajiteľomfirmy.Žalobcamalvykonávaťinúvhodnúprácuatoakúkoľvek
obsluhu čerpacej stanice žalovaného. Niekedy pracoval pán B. aj v autoumyvárke v Trnave. Pracovná
doba bola od pondelka do piatku, v čase od ôsmej do piatej.

23. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, poukázal na
formálne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveň uviedol, že zamestnávateľ
nedodržal postup pri preraďovaní zamestnanca na inú vhodnú prácu z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu.

24. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že žalobca bol upozornený
na neospravedlnené absencie v práci, čo vyplýva priamo z písomného upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa všetky formálne stanovené
náležitosti.

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 68 ods. 1 Zákonník práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec
a)

bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer

s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na
otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou
zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so
zamestnancom,ktorýsaosobnestaráoblízkuosobu,ktorájeosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej

dovolenke z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 55 ods. 1 Zákonníka práce, vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli
dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených
v odsekoch 2 a 4.

Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú
prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolaniaalebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu
určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

26. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného
pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa adresovaný zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom z taxatívne stanovených dôvodov, ktoré
sú uvedené v zákone. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže zamestnávateľ so zamestnancom
okamžite skončiť pracovný pomer, je porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Povinnosť

zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu totiž podľa názoru súdu patrí k jeho základným
povinnostiam. Vyžaduje sa, aby išlo o zavinené porušenie povinností zo strany zamestnanca, ktoré
dosahuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Zákonník práce priamo
nedefinuje čo sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru
musí obsahovať dôvod, ktorý musí byť vymedzený jasne, určite a zrozumiteľne a nesmie vzbudzovať
zameniteľnosť s iným dôvodom. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo/1899/99:

„Dôvod musí byť v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzený tak, aby bolo zrejmé, aké sú
skutočnédôvody,ktorévedúdruhéhoúčastníkaktomu,žerozväzujepracovnýpomeraabybolozistené,
že dôvod skončenia pracovného pomeru nebude možné meniť.“

27. Súd je toho názoru, že tento výnimočný zákonný inštitút musí spĺňať prísne formálne predpoklady.

Preskúmaním obsahu listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo
dňa 16.01.2023 je súd toho názoru, že dôvod, ktorý je tam špecifikovaný, a to neospravedlnená absencia
v práci, nie je dostatočný, nie je určitý a nie je vymedzený tak, aby ho nebolo možné zamieňať s
iným dôvodom. Argumentácia žalovaného, že špecifikácia absencie žalobcu v práci bola definovaná v
písomnom upozornení o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 25.11.2022, ako aj 16.01.2023, nie je

dostačujúca. Podľa názoru súdu dôvod skončenia pracovného pomeru musí vyplynúť z listiny, ktorou
sa pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom má ukončiť. Navyše, tak ako to súd
prezentoval v rámci predbežného právneho názoru na pojednávaní, táto listina je zmätočná. Z jej obsahu
totiž vyplýva, že uzatvorením tejto dohody o skončení pracovného pomeru sú vysporiadané všetky
nároky zamestnávateľa voči zamestnancovi. Vo svojej výpovedi I. J. E. na pojednávaní používal pojem

ukončenie pracovného pomeru so žalobcom ako zamestnancom formu výpovede. Súd zdôrazňuje,
že je neprípustné, aby zamestnávateľ zároveň na zamestnanca ako na slabšiu zmluvnú stranou
prenášal dôkazné bremeno, že bol poučený a vyhlasuje, že mal riadne vytvorené podmienky na
plnenie pracovných úloh a počas pracovného pomeru boli dodržiavané všetky pracovnoprávne predpisy
vzťahujúce sa na prácu vykonávanú zamestnancom, ako aj ostatné právne predpisy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane ustanovení upravujúcich zákaz diskriminácie, ako je to
v tejto listine uvedené. Z vykonaného dokazovania však pre súd vyplynulo, že zamestnávateľ sa dopustil
niekoľkých pochybení v rámci trvania pracovného pomeru so žalobcom ako zamestnancom.

28. Súd je toho názoru, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nebol skutkovo vymedzený

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý ak ide o účastníkov, nemožno dodatočne meniť.
A práve nedodržanie tejto náležitosti má podľa názoru súdu za následok neplatnosť tohto právneho
úkonu.PodľarozhodnutiaR17/1977predokamžitýmskončenímpracovnéhopomerusozamestnancom
musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého skončenia, nestačí iba podozrenie, že
tento dôvod je daný. Zistenie dôvodu potom spravidla nie je možné bez vyjadrenia sa zamestnanca

k dôvodu skončenia pracovného pomeru uplatňovaného zamestnávateľom. V prípade, ak by sa
nadriadený súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie na nedodržanie formálnych predpokladov
okamžitého skončenia pracovného pomeru, v prípade podaného odvolania, súd preskúmal aj namietané
absencie v práci tvrdené žalovaným vo vzťahu k osobe žalobcu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/95/2009 zo dňa 29.04.2010: „Dovolací súd vychádzajúc z

doterajšej jednotnej súdnej praxe zdôrazňuje, že hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny
závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje 1. osoba zamestnanca, 2.
funkcia, ktorú zamestnanec zastáva, 3. jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4.
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, t.j. či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu.
Demonštratívnyvýpočetvyššieuvedenýchzákladnýchkritériíjerámcomobjektívnehoposúdeniastupňa

intenzity porušenia pracovnej disciplíny.“ Obdobný záver vyplýva napríklad z Uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/316/2009 zo dňa 05.08.2010. Súd zdôrazňuje, že iba závažné
porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktorépatrí k právnym normám s neurčitou hypotézou je vždy úlohou súdu alebo podľa svojho uváženia s
ohľadom na okolnosti prípadu, aby sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa
zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol,

o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Súd zdôrazňuje, že pri skúmaní
intenzity porušenia pracovnej disciplíny je rozhodujúce nielen samotné konanie zamestnanca, ktorým
porušil disciplínu, ale prihliada sa aj na ďalšie hľadiská. Skúma sa aj osoba zamestnanca, jeho postoj k
plneniu povinností, situácia, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, následky, ktoré porušenie
disciplíny pre zamestnávateľa malo, či zamestnávateľovi pritom nespôsobil škodu. Jedným z typických

dôvodov skončenia pracovného pomeru je neodôvodnená absencia zamestnanca v práci. Tento dôvod
na skončenie pracovného pomeru bol už viackrát predmetom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako najvyššej súdnej autority a súdnu prax v tomto smere možno považovať za ustálenú.
Súd uvádza, že z judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že jednorázová absencia zamestnanca v práci
spravidla v trvaní jedného pracovného dňa spravidla nie je takým závažným porušením pracovnej
disciplíny, aby bola dostatočná pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre naplnenie dôvodov

pre okamžité skončenie pracovného pomeru je potrebné reťazenie týchto absencií, teda najmä dlhšie
trvajúca, prípadne opakovaná absencia, ktorá však musí byť neospravedlnená. Vopred však nemožno
určiť koľko dní absencie je pre okamžité skončenie pracovného pomeru dostatočné, a to s poukazom
už na spomínané ďalšie hodnotiace kritériá. Súd cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 5Cdo/74/2008: ,, V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že

žalobcakonanímuvedenýmvokamžitomskončenípracovnéhopomerusíceporušilpracovnúdisciplínu,
keď čerpal jeden deň dovolenku napriek tomu, že túto iba telefonicky nahlásil a nebolo v konaní
nesporne preukázané vzhľadom na nejednoznačné výpovede účastníkov a svedkov, že takáto prax bola
spoločnosti žalovaného tolerovaná, avšak správne odvolací súd vyhodnotil toto porušenie pracovnej
disciplíny ako predvídateľné v pracovnoprávnych vzťahoch upravených Zákonníkom práce, a to

sankciou priamo reagujúcou na takéto porušenie pracovnej disciplíny.“ Najvyšší súd zdôraznil, že jeden
deň neospravedlnenej absencie nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny vzhľadom na
pracovnú náplň a funkciu žalobcu, ktorá by mala za následok výnimočný spôsob skončenia pracovného
pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.

29. Rozhodnutie 5Cdo/17/2001 zo dňa 14.06.2011: ,, O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide
vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce
z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je
spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom
práce,udelenímneplatenéhopracovnéhovoľnaalebozákonnouprekážkouvpráci.Skutočnosti,ktorésú

podstatou tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného
konania zamestnanca.“

30. Z citovanej judikatúry jednoznačne vyplýva záver, že okamžité skončenie pracovného pomeru
spravidla nemožno použiť v prípade, ak zo strany zamestnanca ide o jednorazové porušenie pracovnej

disciplíny, kde možno zaradiť aj jednorazovú absenciu z práce, a to aj v trvaní jednej pracovnej
zmeny. Zároveň platí, že vôbec nejde o porušenie pracovnej disciplíny, ak je táto absencia spôsobená
tým, že zamestnanec je práceneschopný, čerpá dovolenku, či jeho neprítomnosť v práci je potrebné
ospravedlniť z iného dôvodu. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Mcdo/13/2009
zo dňa 21.10.2010: „Pokiaľ za tejto situácie žalobkyňa nenastupovala do práce a žalovanému oznámila

dôvod svojho nenastupovania do práce, neporušila pracovnú disciplínu. Vzhľadom na prekážku v práci
na strane zamestnávateľa nebolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby sa dostavovala
na pracovisko a zotrvávala na ňom po celý pracovný čas, hoci jej žalovaný nemal akú prácu
prideľovať.“ Podľa názoru dovolacieho súdu nemožno za porušenie pracovnej disciplíny považovať,
ak sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, nedostavil

do zamestnania a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku
nezdržiaval. „O závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce nejde, ak
sazamestnanec,ktorémuzamestnávateľneprideľovalprácunamiestevýkonuprácevzmyslepracovnej
zmluvy do zamestnania nedostavoval a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa
sa na pracovisku nezdržiaval.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/81/2010 zo dňa

27.05.2010).

31. „Neprítomnosť zamestnanca, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy
v zamestnaní, nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom preskončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.“ (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1Cdo/217/2005 zo dňa 01.01.2007, publikovaný v časopise zo súdnej praxe
7/2007).

32. V tomto spore zamestnávateľ bol toho názoru, že žalobca nenastúpil do práce v dňoch 13.01.2023
a rovnako tak 16.01.2023 v pondelok, pričom tieto jeho neprítomnosti v práci kvalifikoval ako
neospravedlnené absencie v práci. Obsahom súdneho spisu je mailová komunikácia priamo žalobcu
so svojím nadriadeným I. J. E., ktorého súd ako svedka vypočul a ktorý nepoprel túto komunikáciu

so žalobcom. Súd cituje mailovú komunikáciu žalobcu zo dňa 12.01.2023 o 09:33 hod. svojmu
nadriadenému: „Dobrý deň v prílohe vám zasielam lekársky posudok, na základe toho som dlhodobo
nespôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, a preto vás žiadam o preradenie súvisiace so zdravotným
stavom.“ Dňa 12.01.2023 o 10:30 hod. I. J. E. vyzýva žalobcu, aby predložil do 13.01.2023 potvrdenie
od lekára na akú prácu je spôsobilý, aby ho bolo možné preradiť na inú prácu. Dňa 13.01.2023 žalobca
predkladá v zmysle výzvy zamestnávateľa posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej

činnosti podpísaný B. B. C., z obsahu ktorého vyplýva, že je spôsobilý vykonávať práce bez záťaže
chrbtice, v klimaticky vyrovnanom prostredí, striedaním stoj a sed. Zároveň obsahom súdneho spisu
sú priepustky od lekára v dňoch 13.01. a 16.01. Žiadosťou o preradenie na inú prácu zo dňa
13.01.2023 žalobca ako zamestnanec požiadal žalovaného o preradenie na inú prácu z dôvodu, že
nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, nakoľko ohrozuje jeho život, o čom zamestnávateľovi

predložil lekársky posudok o zdravotnej nespôsobilosti na prácu zo dňa 12.01.2023 podpísaný B. B.
C., vrátane neurológa B. F. G. zo dňa 09.01.2023, z obsahu ktorého vyplýva, že doterajšiu prácu
nie je žalobca ako zamestnanec spôsobilý vykonávať. Je z toho zrejmé, že už dňa 12.01.2023
mal zamestnávateľ vedomosť o tom, že žalobca ako zamestnanec nie je spôsobilý vykonávať
doterajšiu prácu navyše, disponoval lekárskymi posudkami, ktoré mu žalobca zaslal. Žalobca požiadal

žalovaného o preradenie na inú vhodnú prácu postupom podľa § 55 Zákonníka práce. Napriek tejto
skutočnosti žalovaný nevykonal žiadne opatrenia, ktoré mu ukladá § 55 Zákonníka práce vo vzťahu
preradenia zamestnanca na inú vhodnú prácu z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Z
výpovede žalobcu na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že lekársky posudok bolo potrebné vyplniť,
keďže mu bol zaslaný v mailovej komunikácii dňa 12.01.2023, preto deň nasledujúci 13.01.2023

navštívil ambulanciu svojho ošetrujúceho lekára a požiadal o vyhotovenie lekárskeho posudku,
ktorý následne tak mailom, ako aj poštou zaslal priamo na pracovisko svojho zamestnávateľa. Súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/1/2017, ktorý rozhodoval vo
veci rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica 5Cpr/1/2012 v zmysle zrušujúceho Uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne 6Copr/2/2012. Z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že neprítomnosť

v zamestnaní vyvolaná práceneschopnosť zamestnanca nie je dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru. Z týchto rozhodnutí vyplýva záver, že na tejto neplatnosti nič nemení ani
neskoré oznámenie o práceneschopnosti zamestnanca zamestnávateľovi. Súd síce uznal, že neskoršie
oznámenie práceneschopnosti je porušením pracovnej disciplíny, ale toto nebolo dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru, keďže zamestnávateľ o práceneschopnosti zamestnanca ani nevedel.

Súd v tomto rozhodnutí tiež vysvetlil, že neoznámenie práceneschopnosti zamestnávateľovi zo strany
zamestnanca síce je porušením pracovnej disciplíny, ale z hľadiska intenzity ho vôbec neskúmal a to
práve preto, že nebolo jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o
výpoveď I. H., ktorá uviedla, že zamestnávateľ pri porušení pracovnej disciplíny, ako aj pri okamžitom
skončení pracovného pomeru postupoval podľa ich interných predpisov, tu súd odkazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/71/2003, podľa ktorého: „Pri hodnotení stupňa
intenzity porušenia pracovnej disciplíny teda nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom
pracovnom poriadku alebo inom internom predpise hodnotí určité konanie zamestnanca.“ Záverom
súd uvádza, že rozhodnutie, či skončiť pracovný pomer a akým spôsobom je veľmi dôležitým krokom
zamestnávateľa. Vyžaduje preto dôkladné zváženie tohto kroku a nie unáhlené rozhodnutie. Následky

neplatného skončenia pracovného pomeru môžu byť pre zamestnávateľa vážne, pretože súdy môžu
oprávnene priznať zamestnancovi náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce za pomerne dlhé obdobie.
V tomto prípade podľa názoru súdu zamestnávateľ nepostupoval správne, nakoľko už dňa 12.01.2023
mal vedomosť o nepriaznivom zdravotnom stave zamestnanca a nepreradil ho na inú vhodnú prácu
v zmysle jeho žiadosti. Paragraf 55 a 56 Zákonníka práce upravuje presný postup zamestnávateľa pri

preradení zamestnanca na inú prácu, ktorý zo strany zamestnávateľa dodržaný nebol. Už zo samotnej
výpovede vypočutých svedkov tak pána E., ako aj pani H. vyplýva, že pre žalobcu, aj keď mali vedomosť
o jeho nepriaznivom zdravotnom stave doloženom lekárskym posudkom a nemožnosti vykonávať
doterajšiu prácu pracovníka autoumyvárky, nemali pre neho na ponuku inú vhodnú prácu. Pani I. H.súdu uviedla, že žalobcovi mala byť ponúknutá práca pripravovať štatistiku pre firmu, naproti tomu
pán E. uviedol, že mohol vykonávať obsluhu akejkoľvek čerpacej stanice vo vlastníctve žalovaného. V
neposlednom rade súd poukazuje aj na samotnú výpoveď pána E., ktorý uviedol, že pracovná doba

žalobcu bola od 8 do 17. hodiny, čo plne korešponduje s výpoveďou samotného žalobcu, napriek
tomu, že súčasťou súdneho spisu sú výplatné pásky, z ktorých vyplýva 8 hodinový pracovný čas
žalobcu ako zamestnanca bez zohľadnenia práce nadčas v zmysle jeho výpovede. Z tohto dôvodu
súd hodnotí, že zamestnávateľ pri okamžitom skončení pracovného pomeru postupoval nesprávne.
Jednak táto listina nespĺňa formálne náležitosti, keďže tam nie je dostatočne špecifikovaný dôvod

skončenia pracovného pomeru vymedzením presných dní neospravedlnenej absencie žalobcu v práci.
Súd zároveň v tomto rozhodnutí konštatoval nedodržanie postupu u žalovaného, ktorý mu ukladá
Zákonník práce pri preraďovaní zamestnanca na inú vhodnú prácu z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu. Z tohto dôvodu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a určil, že pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným naďalej trvá, keďže žalobca požiadal žalovaného o pokračovanie v pracovnom
pomere. Z dôvodu, že súd nemal ustálenú a špecifikovanú náhradu mzdy žalobcu, doloženú výplatnými

páskami v ktorej časti je potrebné vykonať dokazovanie, nárok žalobcu na náhradu mzdy z neplatného
okamžitého skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie postupom podľa § 166 ods.
2 C.s.p., v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto súdneho sporu.

33. K prezentovanému návrhu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 13.03.2024

k vykonaniu dôkazu, a to znaleckého dokazovania a ďalších návrhov na doplnenie dokazovania, súd
ich zamietol ako nehospodárne a neúčelné a to s poukazom na vyššie zdôvodnenie rozhodnutia súdu.
Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté
dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi
odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je

vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na
návrhy účastníka konania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.