Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. máj 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cbi/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201628
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123201628.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom

Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 30 807 484 proti
žalovanému Mgr. Xénia Hofierková, A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 42 147 123,
správca konkurznej podstaty úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze so sídlom Textilná 4,
957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO 34 142 568, zast. SOJKA LEGAL s.r.o., A. Kmeťa 357/1, 018 41
Dubnica nad Váhom, IČO 54 810 141, o určenie pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že pohľadávky žalobcu z titulu peňažných náhrad, vyplatených na dávkach
garančného poistenia, a to v sume 111 588,99 € - uplatnená písomným podaním žalobcu č. XXXXX-

X/XXXX-XX z 11.08.2022 a v sume 2 046,57 € - uplatnená písomným podaním žalobcu č. XXXXX-X/
XXXX-XX z 26.09.2022, sú v konkurze vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 38K/7/2020 na
majetok úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze so sídlom Textilná 4, 957 12 Bánovce nad
Bebravou, IČO 34 142 568, pohľadávkami proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu z titulu peňažných
náhrad, vyplatených na dávkach garančného poistenia v sume 111 588,99 €, uplatnená písomným

podaním žalobcu č. XXXXX-X/XXXX-XX z 11.08.2022 a v sume 2 046,57 €, uplatnená písomným
podaním žalobcu č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26.09.2022, sú v konkurze vedenom Okresným súdom
Trenčín pod sp. zn. 38K/7/2020 na majetok úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze so
sídlom Textilná 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO 34 142 568, pohľadávkami proti podstate podľa
§ 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2024.

1.2. V žalobe žalobca uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 38K17/2022, zverejneným v

OV č. 84/2022 dňa 03.05.2022 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ZORNICA BANKO FASHION a.s. so
sídlom Textilná 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO 34 142 568. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali
dňom 04.05.2022. Za správcu bola ustanovená Mgr. Xénia Hofierková so sídlom kancelárie Prejtská
336/290, 018 41 Dubnica nad Váhom, aktuálne sídlo správcu A. Kmeťa 357/1, 01841 Dubnica nad
Váhom. Naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby je daný ust. § 87 ods. 8 zák. č. 7/2005
Z . z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Žalobca si voči úpadcovi ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze, v súlade s ust. §

87 ods. 2 písm. l) ZKR uplatnil svoje pohľadávky proti podstate vzniknuté ako peňažné náhrady z
titulu vyplatených dávok garančného poistenia v zmysle ust. § 102 a § 103 zák. č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to písomným podaním č. XXXXX-X/XXXX-XX z
11.08.2022 v sume 224 999,- € (ďalej ako "Pohľadávka 1") a písomným podaním č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26.09.2022 v sume 3 399,- € (ďalej ako "Pohľadávka 2"). Celkom uplatnená suma 228 398,-
€. Žalovaný (správca) podaním zo dňa 27.02.2023, doručeným žalobcovi dňa 27.02.2023, oznámil
žalobcovi neuznanie prihlásených pohľadávok z titulu vyplatených dávok garančného poistenia ako

pohľadávok proti podstate čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Vo vzťahu k Pohľadávke 1 neuznal
sumu 176 153,56 € a k Pohľadávke 2 neuznal sumu 2 526,76 €. Celkom popretá je suma 178 680,32
€. Uznané sú pohľadávky proti podstate v sume 49 717,68 € (48 845,44 € z Pohľadávky 1 a suma
872,24 € z Pohľadávky 2. Dávky garančného poistenia za pracovnoprávne nároky zamestnancov
úpadcu za obdobie do mesiaca 04/2022 boli vyplatené a uplatnené ako pohľadávka proti podstate vo

výške 65 044,76 €, z toho čiastočne boli popreté v sume 39 697,90 €. Dávky garančného poistenia za
pracovnoprávne nároky zamestnancov úpadcu za obdobie mesiaca O5/2022 boli vyplatené a uplatnené
ako pohľadávka proti podstate vo výške 163 353,24 €, z toho čiastočne boli popreté v sume 113 635,56
€, čo je predmetom žaloby, zistené boli v sume 49 717,68 €. Ako dôvod popretia pohľadávok žalovaný
uviedol, že (i) pohľadávky nespĺňajú podmienky ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR. Podľa neho je vylúčené
použitie ust. § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR, nakoľko žalovaný (správca) „neprideľoval zamestnancom

prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, a ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas
konkurzu". Zároveň žalovaný tvrdil, že pohľadávkou proti podstate z titulu vyplatených DGP sú iba
pohľadávky podľa ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, teda iba pohľadávky vo výške štvornásobku životného
minima ku dňu 31.05.2022 (kedy boli ukončené pracovné pomery), ktoré bolo vo výške 218,06 €.
Teda, podľa žalovaného, je pohľadávkou proti podstate pracovnoprávny nárok každého, k 31.05.2022

ukončovaného zamestnanca, uvedeného v prílohe jeho popretia (t.j. 57 zamestnancov v Prílohe popretia
žalovaného označených pod č. 1 - 57), vo výške 872,24 €, celkom tak žalovaný uznal čiastočne ako
pohľadávky proti podstate sumu 49 717,68 € (57x872,24 €), uznané poradie: § 87 ods. 2 písm. l) ZKR.
(ii) Pracovné pomery 14 osôb, ktoré sú uvedené v Rekapitulácii vyplatených dávok k dátumu splatnosti
26.07.2022 (osoby por. č. 58 až č. 71 v Prílohe popretia žalovaného) ukončené ešte pred vyhlásením

konkurzu na majetok úpadcu, a ich pracovnoprávne nároky celkom v sume 39 697,90 € neuznal ani
čiastočne ako pohľadávku proti podstate. S neuznaním uplatnených pohľadávok z titulu vyplatených
dávok garančného poistenia ako pohľadávok proti podstate spolu v sume 113 635,56 € a s tvrdeniami
správcu sa žalobca nestotožnil. Poukázal na to, že v označenom konkurze vo svojich podaniach, okrem
iného uplatňoval nároky ako peňažné plnenia za vyplatené dávky garančného poistenia v súlade s ust.

§ 87 ods. 2 písm. l) ZKR a ust. § 102 zákona o sociálnom poistení ako pohľadávky proti podstate za
mesiac O5/2022, sú peňažnými dávkami za pracovnoprávne nároky 57 zamestnancov úpadcu, a to ako
nároky na mzdu, náhradu mzdy za dovolenku, nárok na odstupné (ust. § 102 ods.1, písm. a), e), f)
zákona o sociálnom poistení). Celá uplatnená suma pohľadávok proti podstate je vo výške 228 398 €,
z toho boli dávky garančného vyplatené za mesiac O5/2022 t.j. mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz

(§ 87 ods. 2 písm. l ZKR) s použitím ust. § 87 ods. 2 písm. g), resp. písm. h) ZKR) v sume 163 353,24
€ (z Pohľadávky 1 je to suma 160 434,43 € a z Pohľadávky 2 suma 2 918,81 €). Správca uznal ako
pohľadávky proti podstate v sume 49 717,68 € z dôvodu 4-násobku životného minima podľa ust. § 87
ods. 2 písm. j) ZKR. Z uvedených pohľadávok za 5/2022 nie je uznaná suma 113 635,56 € (je predmetom
žaloby). Žalobca mal zato, že má právo požadovať v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR plnenie v

celom rozsahu vyplatenej dávky a nie je možné podmieňovať uznanie takto uplatnenej pohľadávky v
rozsahu ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR štvornásobkom životného minima. Žalobca v žalobe uviedol tiež
zoznam zamestnancov, ktorým boli vyplatené dávky garančného poistenia za pracovnoprávne nároky
za mesiac 05/2022 s uvedením vyplatenej, uznanej sumy a popretej sumy. Názor žalovaného (správcu)
a jeho postup pri popieraní časti uplatnenej pohľadávky z dôvodu aplikácie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR

limitovaným štvornásobkom životného minima považoval žalobca
za nesprávny a nedôvodný, nakoľko uvedené ustanovenie sa týka iba pracovnoprávnych nárokov
zamestnancov, ktorí si priamo môžu uplatňovať svoje nároky voči konkurznej podstate v prípadoch, ak
nežiadajú o výplaty dávky z garančného fondu, alebo v prípadoch, keď by im zo zákonných obmedzení,
vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení, bola vyplatená nižšia dávka garančného poistenia.

Uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať a vysvetľovať v spojitosti s § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, a
teda ukracovať na uspokojení veriteľa (žalobcu), ktorý plní za úpadcu. ZKR jasne definuje pohľadávky
proti podstate v § 87 ods. 2 písm. l) ZKR ako "pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z
garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré
sú pohľadávkou proti podstate", bez akéhokoľvek obmedzenia. Dávka garančného poistenia nie je

pracovnoprávnym nárokom zamestnanca, ale vyplýva z garančného poistenia ako druhu sociálneho
poistenia vyplývajúceho z ust. § 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a ZKR v § 87 žiadnym spôsobom neobmedzuje výšku takejto pohľadávky proti podstate.
Žalobca mal vzhľadom na uvedené zato, že aj jeho popretá pohľadávka, vzniknutá z titulu vyplatenýchdávok garančného poistenia vo výške 113 635,56 €, je nepochybne pohľadávkou proti podstate,
uspokojovanou v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, čo je podporené aj rozhodovacou činnosť súdov
SR napr.: Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 20bdo/73/2016 zo dňa 22.2.2018 ako dovolací súd sa

stotožňuje so zaradením pohľadávok, vyplatených z garančného fondu medzi pohľadávky proti podstate
s určením poradia v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR aj v znení
platnom od 1.1.2012 s poukazom na už riešenú rozhodovaciu činnosť na úrovni odvolacích
a dovolacích súdov. V uvedenom uznesení dovolací súd konštatoval, že "záväzok na úhradu dávok
garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia, ide o záväzok verejnoprávny a nie

záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým
svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne
voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Z § 102 zákona o sociálnom
poistení vyplýva, že Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu
(náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie
§ 103 zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by

mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatením mzdy v prípade platobnej neschopnosti
zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je rozdiel
medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne
vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú
totožné nároky, nemožno ich zamieňať. „Z uvedeného dôvodu je preto potrebné pohľadávky, uplatnené

titulom vyplatenia dávok z garančného fondu, zaraďovať pod pohľadávky proti podstate so zaradením
do poradia podľa ust. § 87 ods. 2 písm. 1/ ZKV platného a účinného po 01.01.2012." Právnou
úpravou pohľadávok proti podstate účinnou od 01.01.2012 sa vysporiadal NS SR ako odvolací súd
vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015, v ktorom potvrdil, že pohľadávka,
vzniknutá z titulu vyplatených dávok garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate v zmysle §

87 ods. 2 písm. l) ZKR. V predmetnom rozsudku sa rovnako uvádza, že záväzok na úhradu dávok
garančného poistenia je záväzok verejnoprávny, ide o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza vo
svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Sociálna
poisťovňa neuhrádza mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška
nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného

poistenia nie sú totožné nároky, nemožno si ich zamieňať. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd sa v rozsudkoch sp. zn. 16CoKR/1/2016 zo dňa 14.3.2017 a sp. zn. 8CoKR/20/2016 zo dňa
17.1.2018 ustálil na názore, že "uplatnená pohľadávka z titulu vyplatenej dávky z garančného poistenia
podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR ako pohľadávka proti podstatenie je zákonom limitovaná. Odvolací
súd zdôrazňuje, že v nejde už o pohľadávku zamestnanca, ale o pohľadávku Sociálnej poisťovne,

ktorá sa vyplatením dávok z garančného fondu stáva veriteľom úpadcu podľa § 87 ods. 2 písm. l)
ZKR v znení neskorších predpisov. Konajúce súdy rozdeľujú nároky na mzdu, ktoré vychádzajú z
predpisov súkromného práva ako pracovnoprávne nároky zamestnancov a ktorých uspokojenie po
vyhlásení konkurzu priamo rieši ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, a nároky na dávky garančného
poistenia, v konkurze uplatňované v súlade s ust § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, veriteľom ktorých je

Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa ako poskytovateľ dávky z garančného fondu nie je veriteľom
úpadcu, t.j. zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu existencie mzdových nárokov, ale
je veriteľom z dôvodu výplaty dávok z garančného fondu. ZKR v § 87 ods. 2 písm. j) stanovuje
limit len pri pracovno-právnych pohľadávkach zamestnanca úpadcu, a to v prípade, keď veriteľom
v konkurze je priamo zamestnanec. V prípade aplikácie ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR nie je výška

pohľadávky žiadnym násobkom limitovaná ani obmedzovaná (viď cit. rozhodnutia súdov). Žiadateľom
(zamestnancom úpadcu v počte 57) vznikli pracovnoprávne nároky (mzda, odstupné a nevyčerpaná
dovolenka) za mesiac O5/2022, kedy bol konkurz vyhlásený, vo výške 163 353,24 €, ktoré osvedčil
správca v Potvrdeniach zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia a vyplývajú
z Kontrolných zostáv k žiadosti o dávku garančného poistenia, a ktoré sú samé o sebe pohľadávkou

proti podstate. Následne si uvedené pohľadávky žiadatelia uplatnili v Sociálnej poisťovni, tieto im boli
ako dávka garančného poistenia v rozsahu sumy 163 353,24 € za mesiac O5/2022 vyplatené, avšak
správcom následne uznané iba vo výške 49 717,68 €, a preto sa žalobca žalobou domáhal určenia
sumy v sume 113 635,56 €. Žalobca poukazoval tiež na skutočnosť, že k vyplateniu (splatnosti), a
teda vzniku všetkých uplatnených dávok garančného poistenia v súlade s ust. § 148 ods. 3 zákona

o sociálnom poistení ako pohľadávok proti podstate došlo po vyhlásení konkurzu (KV 04.05.2022),
čo vyplýva z predložených listín - Rekapitulácia vyplatených dávok s dátumom splatnosti 26.07.2022
a 23.09.2022. S poukazom na uvedené skutočnosti, predložené listinné dôkazy a argumenty, na čl.
2 ods. 2 CSP a rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, na ktoré poukázal, mal žalobca zato,že prihlásené pohľadávky proti podstate z titulu peňažných náhrad vyplatených z garančného fondu
ako dávky garančného poistenia za mesiac OS/2022 v celkovej sume 113 635,56 € spĺňajú kritériá
pohľadávok proti podstate, definovaných v ust § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, a to tak kritérium časové, ako aj

vecné,t.j.vzniklipovyhláseníkonkurzu,aideodávkyposkytnutézamestnancomzaichpracovnoprávne
nároky, ktoré sú pohľadávkami proti podstate.

1.3. K žalobe žalobca pripojil listiny: Rekapitulácia vyplatených dávok k dátumu splatnosti 26.07.2022
a 23.09.2022, Uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 11.08.2022 a 26.09.2022, Neuznanie

právneho dôvodu a výšky pohľadávok zo dňa 27.02.2023, zoznam zamestnancov (tabuľka),
s prehľadom vyplatených dávok garančného poistenia a uznaných a neuznaných pohľadávok, Kontrolné
zostavy k žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 09.09.2022, 18.07.2022, 14.07.2022,
19.07.2022, 13.07.2022, 12.07.2022, 11.07.2022, 22.07.2022, 01.08.2022, Potvrdenia zamestnávateľa
na účely nároku na dávku garančného poistenia pre zamestnancov A. B., C. B., C. D., E. F. G., H. G.,
I. C., F. G., J. G., K. I., D. L., C. M., A. A..

2.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.04.2023 poukazoval na to, že
dôvody neuznania pohľadávok proti podstate boli dva, a to (i) pracovné pomery 14-tich zamestnancov
(C. M., C. N., D. C., O. C., H. G., D. G., P. G., D. G., E. H. G., Q. D., B. Q., C. R., G. S., Q. B.)
boli ukončené ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda ich pracovnoprávne nároky

nie sú pohľadávkami proti podstate. S uvedeným argumentom za žalobca stotožnil, keďže vyplatené
dávky garančného poistenia týchto zamestnancov nie sú predmetom žaloby. (ii) Pracovné pomery 57
zamestnancov síce trvali aj v kalendárnom mesiaci, kedy bol konkurz vyhlásený (máj 2022), avšak títo
zamestnanci boli na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa (prípadne práceneschopní alebo na
rodičovskejdovolenke)aichpracovnépomeryboliukončenédohodousožalovanýmkudňu31.05.2022.

Žalovaný, ako správca konkurznej podstaty úpadcu, nárok žalobcu na náhradu za vyplatené dávky
garančného poistenia vo vzťahu k týmto 57 zamestnancom čiastočne uznal, a to v sume štvornásobku
životného minima vo vzťahu ku každému zamestnancovi. Žalovaný bol toho názoru, že postupoval v
súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov,
keďže tento v ustanovení § 87 ods. 2 písm. l) uvádza, že pohľadávkou proti podstate sú pohľadávky

na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi
za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Kedy sú pracovnoprávne nároky
pohľadávkou proti podstate určuje ustanovenie § 87 ods. 2 ZKR nasledovne: g) mzda zamestnanca a
ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny

mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody
medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej
podstaty; h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny
mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody
medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním

podniku počas konkurzu; i) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu
a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného
minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu,
vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom
bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa

písmen g) a h). Podľa ustanovenia § 87 ods. 3 ZKR, pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené
podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Z citovaných ustanovení ZKR, ako aj zo znenia
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov, je nepochybné,
že nárok Sociálnej poisťovne na náhradu za vyplatené dávky garančného poistenia má v konkurze
regresný charakter, ale je nevyhnutné rozlíšiť, či sa bude predmetný nárok uplatňovať ako pohľadávka,

ktorú si veriteľ prihlási prihláškou s pomerným uspokojením zo speňaženia, alebo ako „pohľadávka
proti podstate“, majúca prednostný charakter oproti pohľadávkam v režime pomerného uspokojovania.
Žalovaný mal zato, že prednostný charakter tejto náhrady za vyplatené dávky garančného poistenia je
daný len a výlučne vtedy, ak ide o dávku, ktorá je poskytnutá zamestnancovi za jeho pracovnoprávne
nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Jednoducho povedané, vo vzťahu k jednej a tej istej

pohľadávke proti postate sa mení iba veriteľ, namiesto zamestnanca nastupuje Sociálna poisťovňa.
Ak ale zamestnanec nie je veriteľom pohľadávky proti podstate (alebo je veriteľom pohľadávky proti
podstate len v určitej výške), nemôže sa na jeho miesto nastúpiť Sociálna poisťovňa a žiadať o
svoje „prednostné“ uspokojenie v rozsahu väčšom ako pôvodný veriteľ (zamestnanec). Nie je možnéfavorizovať žalobcu len preto, že ide o verejnoprávnu inštitúciu. Žalovaný nespochybnil, že sa žalobca
po vyplatení dávok garančného poistenia stal veriteľom úpadcu. Žalovaný bol však toho názoru, že vo
vzťahu k uznaným pohľadávkam má žalobca nárok na prednostné uspokojenie, keďže ide o pohľadávky

proti podstate ako sú definované v § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, ale vo vzťahu k neuznaným pohľadávkam
má žalobca nárok „iba“ na uspokojenie pomerné spoločne s ostatnými veriteľmi z výťažku zo speňaženia
(ak si tento nárok v konkurze na majetok úpadcu prihláškou uplatní). Podľa názoru žalovaného je
nevyhnutné ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) ZKR vykladať ako celok, a teda je potrebné brať ohľad aj na
druhú časť vety, kde sa uvádza: „za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“.

Uvedené bližšie konkretizuje, ktoré pohľadávky z titulu vyplatených peňažných náhrad sú pohľadávkami
protipodstate,čímjepotrebnéposudzovaťuvedenéustanovenievkontexteajostatnýchustanovení§87
ZKR, konkrétne predovšetkým v kontexte § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR
obmedzuje do výšky štvornásobku životného minima mesačné nároky zamestnanca, ktoré v tejto výške
predstavujú pohľadávku proti podstate, v prevyšujúcej výške už o pohľadávku proti podstate nejde. To
znamená, že v kontexte tohto ustanovenia je potrebné posudzovať aj pohľadávku proti podstate podľa §

87 ods. 2 písm. l) ZKR, teda podľa ktorého je aj v tomto prípade maximálna výška pohľadávky limitovaná
štvornásobkom životného minima, vzhľadom k tomu, že iba tento nárok v tejto výške predstavuje
pohľadávku proti podstate. Ak by cieľom zákonodarcu bolo, aby pohľadávky na peňažných náhradách
vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne
nároky,bolipohľadávkamiprotipodstatevplnejvýške,potomobmedzujúce,resp.špecifikujúcekritérium

uvedené v zákone ako „ktoré sú pohľadávkou proti podstate“ by nemalo zmysel. Uvedená časť
ustanovenia § 87 ods. 2 písm. l) ZKR práve obmedzuje vzniknutú pohľadávku v zmysle § 148 ods. 3
Zákona o sociálnom poistení, do výšky maximálne štvornásobku životného minima v zmysle § 87 ods. 2
písm. j) ZKR. Zhrnúc uvedené, v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, ide o pohľadávku proti podstate vtedy,
ak ide o takú dávku poskytnutú z garančného poistenia zamestnancovi za jeho pracovnoprávny nárok,

ktorá je pohľadávkou proti podstate, to znamená, ak je zaradený pod niektorú z pohľadávok uvedenú v §
87 ZKR. Aplikácia ustanovení § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR je v tomto prípade vylúčená, keďže žalovaný
ako správca so zamestnancami neuzatváral žiadne dohody (s výnimkou dohôd o skončení pracovného
pomeru),počaskonkurzuneprideľovalzamestnancomprácuvsúvislostisosprávoukonkurznejpodstaty
a ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, keďže podnik úpadcu nebol vôbec

prevádzkovaný, a to už od 01.01.2022. Len pre úplnosť žalovaný uviedol, že životné minimum ku dňu
31.05.2022 (kedy boli ukončené pracovné pomery 57 zamestnancov) bolo vo výške 218,06 €, a teda
pracovnoprávny nárok každého, k 31.05.2022 ukončovaného zamestnanca, ktorý je pohľadávkou proti
podstate, predstavuje sumu 872,24 €. Pri 57 zamestnancoch ide o sumu 49 717,68 €, a teda suma
48 845,44 € ako súčasť Pohľadávky 1 a suma 872,24 € ako súčasť Pohľadávky 2. V zostávajúcej

sume žalovaný neuznal nárok žalobcu ako pohľadávku proti podstate. Podrobnou analýzou ustanovení
§ 87 ods. 2 písm. g), h) a j) ZKR žalovaný dospel k právnemu záveru, že pracovnoprávne nároky
zamestnancov úpadcu sú pohľadávkou proti podstate v neobmedzenej výške len vtedy, ak im správca
prideľuje prácu buď v súvislosti so správou majetku v konkurze, alebo v súvislosti s prevádzkovaním
podniku úpadcu. Rozhodným ukazovateľom je nielen správa majetku alebo prevádzkovanie podniku

úpadcu, ale najmä „prideľovanie práce“ správcom. Zamestnancom úpadcu žalovaný žiadnu prácu
neprideľoval, ani v súvislosti so správou majetku, ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu,
keďže podnik úpadcu nebol prevádzkovaný už pred vyhlásením konkurzu (od 01.01.2022), a teda
správca nemal vlastne v akom prevádzkovaní pokračovať. Zamestnanci boli od 01.01.2022 až do
31.05.2022 doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, a teda im žiadna práca správcom

prideľovaná nebola. Niektorí zamestnanci boli navyše aj práceneschopní, jedna zamestnankyňa bola
na rodičovskej dovolenke. V žalobe je obsiahnutá tabuľka s rozpisom 57 zamestnancov, ktorých sa
nároky na vyplatené dávky garančného poistenia, uplatňované žalobcom žalobou, týkajú. V tabuľke
je uvedených aj 12 zamestnancov, ktorí boli v mesiaci máj 2022 práceneschopní, z čoho je zrejmé,
že týmto zamestnancom objektívne žiadna práca správcom prideľovaná byť nemohla. Ide o tých, pri

ktorýchžalobcauvádzaakodokladonárokunadávkugarančnéhopoisteniapreurčenievýškyza5/2022
(t. j. stĺpec č. 4 tabuľky) Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia.
Ide o nasledujúcich zamestnancov: B. C., B. A., D. C., G. H., G. F. E., C. I., G. J., G. F., I. K., A.
A., M. C., L. D.. Ďalšími zamestnancami úpadcu, ktorí boli v mesiaci máj 2022 práceneschopní, sú:
B. E., D. H., T. F.. Ďalej, 1 zamestnankyňa, a to konkrétne R. M., bola v čase ukončenia pracovného

pomeru na rodičovskej dovolenke, a teda ani jej objektívne nemohla byť práca prideľovaná pre prekážku
na jej strane. Všetkým práceneschopným zamestnancom i zamestnankyni na rodičovskej dovolenke
síce pracovnoprávny nárok v mesiaci máj 2022 vznikol, avšak išlo o nárok na zákonné odstupné a na
preplatenie nevyčerpanej dovolenky pri skončení pracovného pomeru. Práceneschopnosť a rodičovskádovolenka sa podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Zákonníka práce, považujú za dôležité osobné prekážky v
práci, ktoré nastávajú na strane zamestnanca, pričom počas trvania tejto osobnej prekážky nie je vôbec
zamestnancom zo strany zamestnávateľa prideľovaná práca. Keďže je prideľovanie práce správcom

zákonnou podmienkou na to, aby bol pracovnoprávny nárok uznaný za pohľadávku proti podstate v
neobmedzenej výške, nie je možné pracovnoprávne nároky všetkých 57 zamestnancov považovať za
pohľadávky proti podstate s neobmedzenou výškou. Vo vzťahu k špecifikovaným 16 zamestnancom, u
ktorých v mesiaci máj 2022 trvali osobné prekážky v práci, uvedené platí bez akýchkoľvek pochybností
a bez možnosti pripustiť iný právny záver. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné

ustanovenia mal žalovaný zato, že žalované pohľadávky nie sú pohľadávkami proti podstate podľa
ustanovenia § 87 ods. 2 písm. l) ZKR.

2.2. K písomnému vyjadreniu zo dňa 03.04.2023 žalovaný pripojil listiny: Potvrdenia zamestnávateľa na
účely nároku na dávku garančného poistenia pre zamestnancov H. D., E. B., M. R., F. T..

3. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba, Rekapitulácia vyplatených dávok k dátumu splatnosti
26.07.2022 a 23.09.2022, Uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 11.08.2022 a 26.09.2022,
Neuznanie právneho dôvodu a výšky pohľadávok zo dňa 27.02.2023, zoznam zamestnancov (tabuľka),
s prehľadom vyplatených dávok garančného poistenia a uznaných a neuznaných pohľadávok, Kontrolné
zostavy k žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 09.09.2022, 18.07.2022, 14.07.2022,

19.07.2022, 13.07.2022, 12.07.2022, 11.07.2022, 22.07.2022, 01.08.2022, Potvrdenia zamestnávateľa
na účely nároku na dávku garančného poistenia pre zamestnancov A. B., C. B., C. D., E. F. G., H. G., I.
C., F. G., J. G., K. I., D. L., C. M., A. A., H. D., E. B., M. R., F. T., U. M., A. H., H. V., D. I., D. W., A. W., J.
M., K. M., X. M., E. M., D. Y., F. W., K. W., J. N., T. N., C. N., Z. E., J. G., D. G., G. G., D. G., H. G., H. D., C.
D., T. D., H. D., D. D., H. B., H. B., D. B., P. B., C. Z., E. Z., J. P., D. F., A. B., K. T., M. T., E. R., G. R., A. R.,

H. [., písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.04.2023, 12.05.2023, 26.03.2024, písomné vyjadrenia
žalobcu zo dňa 12.04.2023, 22.05.2023, 22.03.2024, riadny a opravný mesačný výkaz za 05/2022, výpis
z IS SP – zoznam zamestnancov ku dňu vyhlásenia konkurzu, Súhrnná prihláška nezabezpečených
pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.03.2023, výpis z Obchodného vestníka č. 58/2023 zo dňa 23.03.2023
– oznámenie o doručení prihlášky žalobcu, výpis zo zoznamu veriteľov, vedeného správcom, ku dňu

22.03.2024 – pracovnoprávne nároky za 05/2022 a zoznam zamestnancov, rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Topoľčany o priznaní dávky garančného poistenia č. 27/2022-TO-DGP zo dňa
13.07.2022,č.66/2022-TO-DGPzodňa19.07.2022,č.29/2022-TO-DGPzodňa14.07.2022,č.68/2022-
TO-DGP zo dňa 19.07.2022, č. 48/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č. 52/2022-TO-DGP zo dňa
18.07.2022, č. 42/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 36/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č.

45/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 62/2022-TO-DGP zo dňa 19.07.2022, č. 72/2022-TO-DGP zo
dňa 19.07.2022, č. 8/2022-TO-DGP zo dňa 12.07.2022, č. 40/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č.
28/2022-TO-DGP zo dňa 13.07.2022, č. 13/2022-TO-DGP zo dňa 13.07.2022, č. 6/2022-TO-DGP zo
dňa 12.07.2022, č. 50/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č. 14/2022-TO-DGP zo dňa 13.07.2022, č.
44/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 9/2022-TO-DGP zo dňa 12.07.2022, č. 49/2022-TO-DGP zo

dňa 18.07.2022, č. 30/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 55/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č.
47/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č. 15/2022-TO-DGP zo dňa 13.07.2022, č. 41/2022-TO-DGP zo
dňa 14.07.2022, č. 34/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 56/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č.
74/2022-TO-DGP zo dňa 19.07.2022, č. 75/2022-TO-DGP zo dňa 09.09.2022, č. 63/2022-TO-DGP zo
dňa 19.07.2022, č. 73/2022-TO-DGP zo dňa 19.07.2022, č. 61/2022-TO-DGP zo dňa 19.07.2022, č.

38/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 58/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č. 51/2022-TO-DGP zo
dňa 18.07.2022, č. 17/2022-TO-DGP zo dňa 13.07.2022, č. 60/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č.
43/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 69/2022-TO-DGP zo dňa 19.07.2022, č. 16/2022-TO-DGP zo
dňa 13.07.2022, č. 33/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 19/2022-TO-DGP zo dňa 13.07.2022, č.
54/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č. 70/2022-TO-DGP zo dňa 19.07.2022, č. 64/2022-TO-DGP zo

dňa 19.07.2022, č. 39/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 67/2022-TO-DGP zo dňa 19.07.2022, č.
53/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č. 37/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 57/2022-TO-DGP zo
dňa 18.07.2022, č. 31/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 12/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č.
59/2022-TO-DGP zo dňa 18.07.2022, č. 35/2022-TO-DGP zo dňa 14.07.2022, č. 65/2022-TO-DGP zo
dňa 19.07.2022.

4. Uznesením Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 38K/7/2022 zo dňa 27.04.2022, publikovaným
v Obchodnom vestníku č. 84/2022 dňa 03.05.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ZORNICABANKO FASHION a.s. v konkurze so sídlom Textilná č. 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO
34 142 568, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný.

5. Uplatnením pohľadávky proti podstate SP zo dňa 11.08.2022 si žalobca v označenom konkurze
uplatnil pohľadávky proti podstate v sume 224 999,- € (Pohľadávka 1), ktoré mali vzniknúť po vyhlásení
konkurzu z titulu vyplatených dávok garančného poistenia v zmysle § 102 a § 103 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 70 zamestnancom úpadcu, a to na v zmysle
Rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 26.07.2022 a 01.08.2022.

6. Uplatnením pohľadávky proti podstate SP zo dňa 26.09.2022 si žalobca v označenom konkurze
uplatnil pohľadávky proti podstate v sume 3 399,- € (Pohľadávka 2), ktoré mali vzniknúť po vyhlásení
konkurzu z titulu vyplatených dávok garančného poistenia v zmysle § 102 a § 103 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnancovi úpadcu, a to na v zmysle
Rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 22.09.2022.

7. V liste zo dňa 27.02.2023. označenom ako Neuznanie právneho dôvodu a výšky pohľadávok proti
podstate, výzva na podanie žaloby, žalovaný z Pohľadávky 1 uznal právny dôvod a výšku 48 845,44 €
a z Pohľadávky 2 sumu 872,24 € ako pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného
fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkami

proti podstate, uznané poradie: § 87 ods. 2 písm. l) ZKR. Z pohľadávky 1 neuznal sumu 176 153,56
€ a z Pohľadávky 2 sumu 2 526,76 € čo do právneho dôvodu, výšky a poradia, a to z nasledovných
dôvodov:
Podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, pohľadávkou proti podstate sú pohľadávky na peňažných náhradách
vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne

nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate
Podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, pohľadávkou proti podstate sú pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol
nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo
výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho
vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a

kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa
znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h).
Aplikácia ustanovení § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR je v tomto prípade vylúčená, keďže správca so
zamestnancami neuzatváral žiadne dohody äas výnimkou dohôd o skončení pracovného pomeru),
počas konkurzu neprideľoval zamestnancom prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,

a ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, keďže podnik úpadcu nebol vôbec
prevádzkovaný, a to už od 01.01.2022.
Pracovné pomery 57 zamestnancov úpadcu (osoby č. 1 až 57 v Prílohe č. 1) síce trvali, avšak títo
všetci boli na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Všetky pracovné pomery 57 zostávajúcich
zamestnancov boli ukončené k 31.05.2022, a to dohodou z organizačných dôvodov.

Životné minimum ku dňu 31.05.2022 (kedy boli ukončené pracovné pomery) bolo vo výške 218,06 €,
a teda pracovnoprávny nárok každého, k 31.05.2022 ukončovaného zamestnanca, ktorý je pohľadávkou
proti podstate, predstavuje sumu 872,24 €. Pri 57 zamestnancoch sa jedná o sumu 49 717,68 €, a teda
suma 48 845,44 € ako súčasť Pohľadávky 1 a suma 872,24 € ako súčasť Pohľadávky 2.
Rozdiel medzi veriteľom uplatnenou dávkou z garančného fondu a pracovnoprávnym nárokom každého

zamestnanca vo výške štvornásobku životného minima nie je uznaný pri osobách pod por. č. 1 až č. 57
Prílohy č. 1 ako pohľadávka proti podstate.
Pracovné pomery osôb: C. M., C. N., D. C., O. C., H. G., D. G., P. G., D. G., E. H. G., Q. D., B. Q., C.
R., G. S. a Q. B., ktoré sú uvedené v Rekapitulácii dávok k dátumu splatnosti 26.07.2022 (osoby pod
por. č. 58 až č. 71 podľa Prílohy č. 1), boli ukončené ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu,

a teda ich pracovnoprávne nároky nie sú ani čiastočne pohľadávkou proti podstate.
Z ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR vyplýva, že pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l)
ZKR je peňažná náhrada vyplatená z garančného fondu, avšak len za predpokladu, že zamestnancovi
najskôr vznikol pracovnoprávny nárok, ktorý je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ZKR.
Keďže pracovné pomery menovaných zamestnancov, ktorým boli vyplatené dávky z garančného fondu,

boli ukončené v čase pred vyhlásením konkurzu, t.j. pred dátumom 04.05.2022, tieto pracovnoprávne
nároky nie sú pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. g), h), j) ZKR. A teda ani náhrady
vyplatené Sociálnou poisťovňou z garančného fondu nie sú pohľadávkou proti podstate.8.1. Podľa § 206q ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
konanie,ktorésazačaloaprávoplatneneskončilodo31.decembra2024,sadokončípodľatohtozákona
v znení účinnom do 31. decembra 2024.

8.2. Podľa § 206n ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
31.12.2024, ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s
konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 16. júla 2022 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 16. júla 2022.

8.3. Podľa § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022,
pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky
predbežného správcu,
b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,

c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol
konkurz vyhlásený,
e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie

sú uvedené v horšom poradí,
f)odmenalikvidátoraazodpovednéhozástupcuanáhradanutnýchvýdavkovzaichčinnosťpovyhlásení
konkurzu,
g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo
vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty,
h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi

zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),

k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,

m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

8.4. Podľa § 87 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022,
pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou.
Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva

pracovnoprávnynárokakopohľadávkuprotipodstateanespornúvýškupracovnoprávnehonároku,ktorú
si zamestnanec môže uplatniť prihláškou.

8.5. Podľa § 21 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť
nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného

poistenia podľa osobitného predpisu.

8.6. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

8.7. Podľa § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho
zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu,

l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane
trov právneho zastúpenia.

8.8. Podľa § 103 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dávka
garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o

poistnénazdravotnépoistenie,poistnénanemocensképoistenie,poistnénastarobnépoistenie,poistné
na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a
preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa
podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

8.9. Podľa § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov
trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa
alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

8.10. Podľa § 103 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dávka
garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť
vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ,
ktorýplatilvkalendárnomrokudvarokypredchádzajúcomkalendárnemuroku,vktoromvzniklaplatobná

neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho
roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom
kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

9.Pohľadávkouprotipodstatejeibatakápohľadávka,ktorúzákonzapohľadávkuprotipodstatevýslovne

označuje. Podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom
do 16.07.2022, pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z
garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú
pohľadávkou proti podstate. Pracovnoprávne nároky zamestnanca ako pohľadávky proti podstate sú
a uspokojujú sa podľa § 87 ods. 2 písm. g), h), j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

v znení účinnom do 16.07.2022.

10. Pracovnoprávne nároky zamestnanca ako pohľadávky proti podstate definuje ustanovenie § 87 ods.
2 písm. g) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 ako mzdu
zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej

mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol
konkurz vyhlásený. Následne ustanovenia § 87 ods. 2 písm. g), h), j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 určujú poradie uspokojenia pracovnoprávnych
nárokov ako pohľadávok proti podstate. V zásade sa všetky pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktorévznikli za mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz, uspokojujú v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č.
7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivzneníúčinnomdo16.07.2022.Ustanovenia§87ods.2písm.
g), h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 však stanovujú

ešte aj výhodnejšie poradie uspokojenia (uprednostňujú) uspokojenie niektorých pracovnoprávnych
nárokov zamestnanca, a to pracovnoprávnych nárokov zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu
v súvislosti so správou konkurznej podstaty alebo prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Okrem
toho, poradie uspokojenia pracovnoprávnych nárokov zamestnanca ako pohľadávok proti podstate
závisíajodichvýšky.Toznamená,ževšetkypracovnoprávnenárokyzamestnancaakopohľadávkyproti

podstate sa, podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom
do 16.07.2022, uspokojujú najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne. V prípade takých
pracovnoprávnych nárokov zamestnanca, ktoré už boli aspoň čiastočne (vo výške určenej správcom
alebo dohodou medzi správcom a zamestnancom) uspokojené v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. g), h)
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022, sa uspokojenie týchto
pracovnoprávnych nárokov ako pohľadávok proti podstate v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 zníži o plnenia poskytnuté
podľa § 87 ods. 2 písm. g), h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
16.07.2022. Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022, si zamestnanec uplatňuje prihláškou
(§ 87 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022).

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zamestnanci žalobcu (uvedení pod por. č. 1-57 v Prílohe
1) mali neuspokojené pracovné nároky voči úpadcovi za mesiac 05/2022, v ktorom bol vyhlásený
označený konkurz, čo vyplýva aj z predložených Potvrdení zamestnávateľa na účely na dávku
garančného poistenia. Z dôvodu, že úpadca ako zamestnávateľ sa stal platobne neschopným a nemohol

uspokojiť tieto ich pracovné nároky, Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany v žalobcom predložených
rozhodnutiach priznala uvedeným zamestnancom dávky garančného poistenia. Následne si žalobca
tietopohľadávkynapeňažnýchnáhradáchvyplatenýchzgarančnéhofonduuplatnilakopohľadávkyproti
podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom
do 16.07.2022. Žalovaný v liste zo dňa 27.02.2023 (Neuznanie pohľadávok) potvrdil, že žalobcom

uplatnené dávky garančného poistenia boli poskytnuté aj ako peňažná náhrada za pracovnoprávne
nároky uvedených zamestnancov (vo výške 49 917,68 €) za 05/2022, v ktorom bol vyhlásený označený
konkurz, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Súd podotýka, že ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 neobsahuje definíciu
pracovnoprávnych nárokov zamestnanca ako pohľadávky proti podstate. Ako už súd uviedol, definícia

pracovnoprávnych nárokov ako pohľadávky proti podstate je obsiahnutá v § 87 ods. 2 písm. g)
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022, podľa ktorého
predstavujúmzduzamestnancaaďalšienárokyzamestnancazpracovnejzmluvyalebozdohodyopráci
vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený.

12. Z ustanovení § 102 a § 103 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov je zrejmé, že výška dávky garančného poistenia nemusí zodpovedať výške neuspokojených
pracovnoprávnych nárokov zamestnanca. Sociálna poisťovňa neuhrádza zamestnancovi úpadcu
za platobne neschopného zamestnávateľa (úpadcu) pracovnoprávne nároky, ale vypláca dávku

garančného poistenia. Predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia je neuspokojenie
pracovnoprávnych nárokov zamestnanca zo strany úpadcu v prípade jeho platobnej neschopnosti ako
zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia,
prostredníctvom základných fondov, z prostriedkov ktorých následne realizuje úhradu dávok sociálneho
poistenia. Garančné poistenie, z ktorého sa za podmienok ustanovených poskytuje dávka garančného

poistenia, je špecifickým druhom sociálneho poistenia. Záväzok na úhradu dávok garančného poistenie
je záväzok verejnoprávny, a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa
uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva
(napr. zákon o sociálnom poistení). Vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi
je daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Je teda rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa

vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia.
Z uvedeného potom vyplýva, že pohľadávka žalobcu na peňažných dávkach vyplatených z garančného
fondu ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 nie je žiadnym spôsobom limitovaná výškouuspokojenia pracovnoprávnych nárokov zamestnanca ako pohľadávok proti podstate v poradí podľa §
87ods.2písm.g),h),j)zák.č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivzneníúčinnomdo16.07.2022.
V súvislosti s vysloveným právnym názorom súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky s obdobnou právnou problematikou sp. zn. 2Obo/21/2016 z 20.04.2017; sp. zn.
9Sžso/7/2011 z 31.01.2012 a sp. zn. 1Sžso/37/2014 z 27.10.2015,sp. zn. 2Obdo/73/2016 zo dňa
22.02.2018, ale i Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/1/2016 zo dňa 14.03.2017.

13. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd určil, že pohľadávky žalobcu z titulu peňažných náhrad,

vyplatených na dávkach garančného poistenia za mesiac 05/2022, a to v sume 111 588,99 € - uplatnená
písomným podaním žalobcu č. XXXXX-X/XXXX-XX z 11.08.2022 a v sume 2 046,57 €, uplatnená
písomným podaním žalobcu č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26.09.2022, sú v konkurze vedenom Okresným
súdom Trenčín pod sp. zn. 38K/7/2020 na majetok úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze
so sídlom Textilná 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO 34 142 568, pohľadávkami proti podstate
podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do

16.07.2022, nakoľko žalované dávky garančného poistenia boli poskytnuté zamestnancom úpadcu (pod
por. č. 1-57) za ich pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, pričom výška dávok
garančného poistenia nie je limitovaná výškou uspokojenia pracovnoprávnych nárokov zamestnancov
ako pohľadávok proti podstate, stanovenou § 87 ods. 2 písm. g), h), j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 pre určenie poradia ich uspokojenia. Súd podotýka,

že dávky garančného poistenia za pracovnoprávne nároky zamestnancov (pod por. č. 58 až 71 v Prílohe
popretia pohľadávok proti podstate zo strany žalovaného), u ktorých mal byť pracovný pomer ukončený
ešte pred vyhlásením konkurzu, neboli predmetom žaloby, a preto v tomto konaní nebola posudzovaná
opodstatnenosť ich popretia žalovaným.

14. Súd mal zato, že prideľovanie práce zamestnancovi úpadcu v mesiaci, v ktorom bol
predmetný konkurz vyhlásený, nie je podmienkou pre posúdenie všetkých pracovnoprávnych nárokov
zamestnanca, ktoré vznikli za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený ako pohľadávky proti
podstate (§ 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
16.07.2022). To znamená, že ak správca reálne v uvedenom mesiaci zamestnancom úpadcu prácu

neprideľoval, táto okolnosť nevylučuje posúdenie ich pracovnoprávnych nárokov za mesiac, v ktorom
bol vyhlásený konkurz, ako pohľadávok proti podstate a uspokojiť ich v poradí podľa § 87 ods. 2 písm.
j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022. Prideľovanie
práce zamestnancom v súvislosti so správou konkurznej podstaty alebo prevádzkovaním podniku
počas konkurzu je podmienkou iba pre prednostnejšie poradie uspokojenia pracovnoprávnych nárokov

zamestnancov podľa § 87 ods. 2 písm. g) alebo h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení účinnom do 16.07.2022. Ak zamestnancovi úpadcu správca prácu v súvislosti so správou
konkurznej podstaty alebo prevádzkovaním podniku počas konkurzu neprideľoval, ich pracovnoprávne
nároky ako pohľadávky proti podstate sa budú uspokojovať až v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. j)
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022. Pohľadávkami

proti podstate sú však tak pracovnoprávne nároky, ktoré sa uspokojujú v poradí podľa § 87 ods. 2
písm. g), h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022, ako
aj pracovnoprávne nároky, ktoré sa uspokojujú až v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022. V konaní nebolo preukázané, že
by žalovaný ako správca prideľoval zamestnancom úpadcu (pod por. č. 1-57) v mesiaci, v ktorom bol

vyhlásený konkurz (05/2022) prácu v súvislosti so správu konkurznej podstaty alebo prevádzkovaním
podniku počas konkurzu. Napriek tejto skutočnosti súd posúdil pracovnoprávne nároky zamestnancov
za 05/2022, na základe ktorých im boli priznané žalované dávky garančného poistenia ako pohľadávky
proti podstate, a to s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022. Podmienkou zaradenia pracovnoprávnych nárokov

medzi pohľadávky proti podstate s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 nie je prideľovanie práce. Prideľovanie
práce patrí medzi predpoklady zaradenia pracovnoprávnych nárokov zamestnanca medzi pohľadávky
proti podstate, ktoré sa budú uspokojovať podľa § 87 ods. 2 písm. g), h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022. Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 však nestanovuje ako podmienku
pre zaradenie pohľadávok na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, aby išlo o dávky
poskytnuté zamestnancovi iba za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate
a uspokojujú sa podľa § 87 ods. 2 písm. g) alebo h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizáciiv znení účinnom do 16.07.2022, ale má ísť o dávky poskytnuté zamestnancovi za jeho pracovnoprávne
nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate (bez určenia poradia jej uspokojenia), z čoho vyplýva,
že môžu byť uspokojené aj v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022. Z uvedených dôvodov súd posúdil námietku správcu,
týkajúcu sa neprideľovania práce zamestnancom úpadcu v 05/2022 ako právne irelevantnú v tomto
prípade.

15. Z Potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku garančného poistenia zamestnankyne F. T. vyplýva

požadovaná suma z neuspokojených nárokov za 05/2022 spolu 4 226,27 €, z toho neuspokojený
nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v sume 91,41 €. Podľa
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 70/2022-TO-DGP zo dňa 19.07.2022 bola
F. T. priznaná dávka garančného poistenia v sume 3 999,- €. Vzhľadom k tomu (ani z Kontrolnej
zostavy k žiadosti o dávku garančného poistenia) súd nemal preukázané, že by dávka garančného
poistenia v sume 3 999,- € bola F. T. priznaná aj za náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca v sume 91,41 €. Taktiež súd v konaní z predložených rozhodnutí Sociálnej poisťovne,
pobočka Topoľčany; Potvrdení zamestnávateľa na účely nároku garančného poistenia a Kontrolných
zostáv k žiadosti o dávku garančného poistenia nemal preukázané, že by zamestnancom C. B.,
A. B., C. D., H. G., E. F. G., I. C., J. G., F. G., K. I., A. A., C. M., D. L., E. B., H. D. boli
priznané žalované dávky garančného poistenia ako peňažná náhrada za náhradu príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti zamestnanca v 05/2022 (takýto údaj nie je uvedený ani v kolónke 1.-31.05.2022
Potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku garančného poistenia).

16. Z Potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia pre zamestnanca M.
R. je zrejmé, že jej neuspokojený nárok spolu predstavoval sumu 3 148,44 €, pričom išlo o nárok na

náhradu mzdy za dovolenku a nárok na odstupné. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že i v prípade tejto
zamestnankyne boli žalované dávky garančného poistenia poskytnuté za jej pracovnoprávne nároky
(náhrada mzdy za dovolenku a odstupné), ktoré sú pohľadávkou proti podstate s poradím uspokojenia
podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
16.07.2022.

17. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne F. G. ako bývalej zamestnankyne úpadcu, nakoľko
otázku prideľovania práce vo vzťahu k pracovnoprávnym nárokom zamestnanca za mesiac, v ktorom bol
vyhlásený predmetný konkurz (05/2022), ako pohľadávke proti podstate (s poradím uspokojenia podľa
§ 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022)

v tomto prípade posúdil ako právne irelevantnú.

18. Žalovaný vyzval žalobcu na podanie žaloby o určenie pohľadávky proti podstate listom zo dňa
27.02.2023, doručeným žalobcovi 27.02.2023, a to v lehote do 15 dní od doručenia uvedenej výzvy.
Žalobca podal žalobu v tomto spore dňa 09.03.2023, t.j. v lehote stanovenej správcom v liste zo dňa

27.02.2023 a ust. § 87 ods. 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
16.07.2022.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému
náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.