Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/182/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822201637
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7822201637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členov senátu

JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
v D., E. XXX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Stránska 3155/7, IČO: 51 164 353, proti žalovaným 1. Obec B., so sídlom Rejdová 47, IČO: 00 328 685,
zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Nám. 1. mája 11, 2. F. D. G., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom vo C. H., I. XXXX/X, t.č. F. XXXX, D., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou
A. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v D., F. XXXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/72/2022-136 z 29. júna 2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaným priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu žalobcu (I. výrok) a priznal žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy

č. 22/2019 – Z 720/22 – 31/22 – (E KN 353/1) medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade.
Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území B., okres B.:
parcela registra „E" č. 353/1, orná pôda o výmere 49 m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, v
spoluvlastníckom podiele 1/2-in k celku, pričom žalovaná v 2. rade sa stala podielovým spoluvlastníkom
uvedených nehnuteľností na základe Odstúpenia od kúpnej zmluvy č. 22/2019 - Z 720/22 - 31/22
- (E KN 353/1) zo strany žalovanej v 1. rade - Obec Rejdová, B. XX, XXX XX B., IČO: 00 328
685 v spoluvlastníckom podiele 1/2 po tom, ako bola podaná žaloba na žalovanú l/ rade. Uviedol,

že žaloba na nahradenie prejavu vôle je v konaní vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp.
zn. 11C/11/2022 - z uplatnenia si zákonného predkupného práva žalobcom. V žalobe uviedol, že
pred uskutočnením prevodov spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach žalobca upovedomený
o prevodoch spoluvlastníckych podielov a o možnosti uplatnenia si predkupného práva, ktoré mu
patrí podľa § 140 Občianskeho zákonníka a preto sa pokúsil vec vyriešiť mimosúdne a oznámil
žalovanej v 1/ rade, aby mu odpredala nadobudnutý spoluvlastnícky podiel v zmysle § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudli. Napriek uplatneniu si

zákonného predkupného práva žalobcom a podaním žaloby sp. zn. 11C/11/2022 vedenou Okresným
súdom Rožňava, žalovaná 1/ a žalovaná 2/ uzavreli medzi sebou neplatné odstúpenie od kúpnej zmluvy
č. 22/2019 - Z 720/22 - 31/22 - (E KN 353/1). Na základe uvedeného má žalobca naliehavý právny
záujem, dovoláva sa neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a to z čiastočného Výpisu
z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, v katastrálnom území B., okres B. zistil, že ako podielový

spoluvlastník nehnuteľností: parcela registra „E“, parcelné číslo 353/1, orná pôda o výmere 49 m2 o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 je zapísaný žalobca a o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2
je zapísaná žalovaná v 2. rade. Titulom nadobudnutia vlastníctva u žalovanej v 2. rade je Darovacia
zmluva V 39/13-18/13, Žiadosť o vykonanie zápisu listinou do KN - Odstúpenie od kúpnej zmluvy č.
22/2019 - Z 720/22-31/22 - (E KN 353/1). Ďalej z rovnopisu podanej žaloby zo dňa 14.2.2022 zistil, že

žalobca podal žalobu o nahradenie prejavu vôle proti žalovanej v 1. rade, ktorá je vedená na tunajšom
súde pod sp. zn. 11C/11/2022. Z fotokópie Odstúpenia od kúpnej zmluvy č. 22/2019 zo dňa 3.5.2019
predloženej Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom zistil, že jej predmetom je dohoda o
odstúpení od Kúpnej zmluvy č. 22/2019 zo dňa 3.5.2019, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území B., okres B., nehnuteľnosti: parcela registra „E“,
parcelné číslo 353/1, orná pôda o výmere 49 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 medzi

žalovanou v 2. rade a žalovanou v 1. rade, pričom Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo riadne schválené
Obecným zastupiteľstvom Obce Rejdová uznesením OZ č. 309/14.2.2022. Strany právneho úkonu tiež
súhlasili, aby Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor záznamovou listinou vykonal zmenu vlastníctva
k nehnuteľnosti na pôvodného vlastníka a to žalovanú v 2. rade. Súd sa oboznámil aj s Uznesením zo
zasadnutia OZ v obci Rejdová konaného dňa 14.2.2022 a zo dňa 15.2.2022, s Oznámením uplatnenia si

nároku z titulu porušenia predkupného práva pri prevode nehnuteľností v katastrálnom území B., okres
B. zo dňa 5.1.2022, mailovou komunikáciou žalobcu a žalovaného v 1. rade zo dňa 8.9.2022.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na § 216 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný žalobným
návrhom žalobcu, citujúc § 137 CSP dôvodil, že po rekodifikácii procesného práva sa určenie neplatnosti

právneho úkonu - odstúpenia od kúpnej zmluvy považuje za určenie právnej skutočnosti, ktorého sa
možno domáhať, len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP), pričom právnou
skutočnosťou sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť (§ 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný)
odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti

hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Výrok
rozsudku o tom, že Odstúpenie od zmluvy je neplatné, nemá preto výpovednú hodnotu, či je v čase
vyhlásenia rozsudku vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z týchto dôvodov nová právna úprava
Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu,
že tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Ustanovenie § 137 písm. d) CSP

neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by iba explicitne pripúšťala možnosť podania
žaloby o určenie právnej skutočnosti. Postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom
ustanovení implicitne, teda ak existuje určité zákonné ustanovenie, z ktorého obsahu možno vyvodiť
prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti. Takýmto osobitným predpisom je napríklad
ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho
úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom
alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Ak súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej

právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená to, že daná úprava aj po zmene
koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu
vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Takéto súdne rozhodnutie podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy môže
byť založené len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP, a teda môže
byť výsledkom konania začatého na základe žaloby podanej podľa tohto ustanovenia, a práve preto je

potrebné považovať ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona za osobitný predpis vo vzťahu k ust. § 137
písm. d) CSP.

5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v danom prípade Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor
záznamovou listinou do KN - Odstúpenie od kúpnej zmluvy č. 22/2019 - Z 720/22-31/22 - (E KN 353/1)

vykonal záznam zmeny vlastníckeho práva na pôvodného vlastníka - žalovanú v 2. rade. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie právne uzavrel, že v zmysle nového procesného kódexu s poukazom
na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, žaloba o určenie neplatnosti Odstúpenia od kúpnej zmluvy v
danom prípade je a contrario neprípustná, nakoľko domáhanie sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu- odstúpenia od kúpnej zmluvy nevyplýva z nijakého osobitného predpisu. Pre úplnosť súd doplnil, že
pokiaľ bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na pôvodného podielového spoluvlastníka
- žalovanú v 2. rade už vykonaný, hoci aj na základe „neplatného Odstúpenia od kúpnej zmluvy“,

žalobca by sa teoreticky mohol na súde domáhať určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva, kde
by súd prejudiciálne skúmal i platnosť, resp. neplatnosť samotného Odstúpenia od kúpnej zmluvy,
pričom výrok rozsudku by bol v prípade úspechu žalobcu podkladom na zmenu zápisu vlastníctva v
katastri nehnuteľností. Len takáto žaloba by sledovala dosiahnutie zápisu do verejného registra, katastra
nehnuteľností. Žaloba o neplatnosť Odstúpenia od kúpnej zmluvy nemá konštitutívny účinok a na jej

základe by nemohlo dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Nakoľko súd
je viazaný žalobným návrhom, nemôže modifikovať petit, ani obsah žaloby a musel sa tak zaoberať
takou žalobou (jej obsahom a petitom), akú žalobca podal na súd. Nakoľko sa žalobca podanou žalobou
domáhal určenia neplatnosti Odstúpenia od kúpnej zmluvy, ide o typickú žalobu na určenie právnej
skutočnosti a normatívnou podmienkou prípustnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti je v zmysle
§ 137 písm. d) CSP, že prípustnosť musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva;

inak je takáto žaloba neprípustná. Vzhľadom k uvedenému, žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu - Odstúpenia od kúpnej zmluvy č. 22/2019- Z 720/22 - 31/22 zamietol, nakoľko je z procesného
hľadiska uvedený typ žaloby v zmysle nového procesného kódexu neprípustný. Zároveň súd prvej
inštancie dôvodil, že pokiaľ by žalobca aj podal žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP, teda žalobu o
určenie vlastníckeho práva žalovanej v 1/ rade v dôsledku neplatného odstúpenia od Kúpnej zmluvy

zo dňa 3.5.2019, predpokladom jeho procesnej legitimácie pri pozitívnej určovacej žalobe by bolo
preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Žalobca má naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,
že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Právny záujem,
ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom

právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či
nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde
tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych
pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa

žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny

záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie
žaloby. V danej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu žalobcu podľa názoru súdu prvej
inštancie úzko súvisí s problematikou predkupného práva, lebo žalobca v súvislosti s preukazovaním

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení argumentoval tým, že jeho cieľom podanou
žalobou v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11C/11/2022 je dosiahnutie realizácie jeho
predkupného práva tým, že súd rozsudkom nahradí prejav vôle žalovanej v 1. rade ako predávajúcej
predať mu nehnuteľnosti ako kupujúcemu (ktorého predkupné právo bolo kúpnou zmluvou uzavretou
medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 3.5.2019 porušené) za rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil

prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou zo 3.5.2019.

6. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za skutkovo nesporné, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy
medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 3.5.2019 došlo k porušeniu predkupného
práva žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobca z možností, ktoré má v takom prípade

ako spoluvlastník, predkupné právo ktorého bolo porušené, zvolil možnosť domáhať sa žalobou voči
nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, aby mu nadobudnuté spoluvlastnícke
podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka a to v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/11/2022. Na uplatnenie tohto práva, ktoré
žalobca zvolil, nadobúdateľ (žalovaná 1/) reagoval odstúpením od kúpnej zmluvy zo 3.5.2019 dňa

4.3.2022. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania súdu,
pričom v čase rozhodovania súdu bola žalovaná v 2. rade vedená v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva č. XXXX ako spoluvlastníčka nehnuteľností, spoluvlastnícke podiely ku ktorým previedla
kúpnou zmluvou zo 3.5.2019 na žalovanú v 1. rade. K obnoveniu právneho stavu pred porušenímpredkupného práva žalobcu uvedenou kúpnou zmluvou došlo na základe odstúpenia žalovaných od
tejto zmluvy zo 4.3.2022. Súd prvej inštancie preto uviedol, že odstúpením od zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti zanikol právny titul, na základe ktorého účastník kúpnej zmluvy nadobudol

vlastnícke právo a obnovil sa pôvodný stav. Žalovaná v 2. rade je teda naďalej spoluvlastníčkou
spoluvlastníckych podielov nehnuteľností prevádzaných kúpnou zmluvou zo 3.5.2019 a za daného
stavu žalobca nemôže mať v tomto konkrétnom prípade naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva žalovanej v 1. rade. Uzavrel preto, že predmetná určovacia žaloba nie je prípustným prostriedkom
ochrany jeho vlastníckeho práva, keďže podľa jeho vyjadrenia v priebehu konania jeho cieľom je

dosiahnuť taký právny stav, aby sa on stal spoluvlastníkom spoluvlastníckych podielov žalovanej
v 2. rade k nehnuteľnostiam, ktoré na základe zmluvy zo 3.5.2019 previedla na žalovanú v 1.
rade. Tým, že sa obnovil právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch medzi žalobcom a
žalovanou 2/, aký bol pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ dňa 3.5.2019,
(pôvodné) právne postavenie spoluvlastníkov zostalo nezmenené a vzájomné predkupné právo im
zostalo zachované. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že porušenie predkupného práva v žiadnom

prípade neumožňuje oprávnenému domáhať sa na tom, kto predkupné právo porušil predaja veci, a
to ani žalobou podľa § 161 ods. 3 O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2009 zo
dňa 22.9.2010). Z uvedeného dôvodu právny názor žalobcu, podľa ktorého právu zodpovedajúcemu §
140 Občianskeho zákonníka zodpovedá na strane prevádzajúceho spoluvlastníka povinnosť previesť
na spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením vôle

prevádzajúceho spoluvlastníka, považoval súd prvej inštancie za nesprávny, priečiaci sa podstate a
účelu ako práva vlastníckeho tak i práva predkupného.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak,
že žalovaným priznal podľa pomeru úspechu vo veci ich náhradu v rozsahu 100%, o výške ktorých súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca navrhujúc rozsudok v celom rozsahu zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca odvolaním uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, majúc za to, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedené porušenie žalobca
vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie, ktorý podľa žalobcu bol povinný v zmysle § 160 ods. 1 CSP
poučiť žalobcu o jeho procesných právach a povinnostiach, ak bol toho názoru, že žalobca podal žalobu

podľa nesprávneho procesného ustanovenia - § 137 písm. d) CSP, nakoľko žalobca v čase podania
žaloby nebol zastúpený advokátom. Žalobca zastáva názor, že vzhľadom k uvedenej situácii nebola
v konaní daná výnimka zo všeobecnej poučovacej povinnosti súdu a správne mal teda súd považovať
podanú žalobu za žalobu podanú podľa § 137 písm. c) CSP. Žalobca v ďalšom považuje argumentáciu
súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania naliehavého právneho záujmu v prípade žaloby podanej

podľa § 137 písm. c) CSP za nesprávnu, majúc za to, že jeho naliehavý právny záujem spočíva práve
v nemožnosti konať pred súdom v konaní vedenom Okresným súdom Rožňava č.k. 11C/11/2022, ktoré
inicioval práve z dôvodu porušenia jeho predkupného práva. Dôvodil, že síce odstúpením od uvedenej
kúpnej zmluvy došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením zmluvy, avšak k tomuto obnoveniu
došlo až v čase, kedy boli jeho nároky vyplývajúce z predkupného práva účinne uplatnené. Žalobca má

za to, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý z procesných dôvodov zamietol jeho žalobu bez toho,
aby sa zaoberal meritom veci, boli porušené jeho práva na súdnu ochranu.

10. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná v 1. rade považuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné, spravodlivé, objektívne, presvedčivé aj pokiaľ ide o jeho
odôvodnenieamázato,žesúdprvejinštanciesavysporiadalsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťami,
na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne k správnemu právnemu
posúdeniu veci. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, nezrozumiteľné a zmätočné a nenapĺňajúce
žiaden z odvolacích dôvodov. Má za to, že žalobca podaným odvolaním nevniesol do konania také

skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu rozhodnutia alebo jeho zrušenie a odvolanie považuje za
svojský výklad právnych noriem. Žalovaná v 1. rade považuje argumentáciu žalobcu, že správne mal
súd žalobcu poučiť o jeho procesných právach za absolútne neopodstatnenú, bez opory v právnej
norme, keďže súd poučil žalobcu o procesných právach a povinnostiach v súlade s ust. § 160 ods.1 CSP, ale o procesných právach a povinnostiach, ktoré účastníkom vyplývajú z hmotného práva,
súd nepoučuje. Apelovala tiež na to, že okrem splnenia si všeobecnej poučovacej povinnosti žalobcu
v súlade s § 160 CSP, súd prvej inštancie dňa 29.6.2023 aj predniesol vyčerpávajúce predbežné právne

posúdenie predmetu sporu, v rámci ktorého vyslovil, že „neprichádza do úvahy ani odstraňovanie vád
podania, nakoľko v danom prípade nie je možné použiť ani určovaciu žalobu..“, pričom žalobca právne
zastúpený svojim právnym zástupcom aj v rámci predbežného právneho posúdenia súdom, zotrval
v celom rozsahu na podanej žalobe a navrhol rozhodnúť v zmysle naformulovaného petitu. Žalovaná v 1.
rade uviedla, že v prípade, ak by súd poučil žalobcu ohľadom naformulovania petitu inak, a teda vymedzil

predmet sporu inak, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore
so zásadou rovnosti účastníkov konania, nestrannosti súdu a v rozpore so zákazom prejudikovania
názoru súdu bez narušenia procesnej rovnováhy medzi účastníkmi konania. Akcentovala, že žalobca
do konania nevniesol žiadne nové skutočnosti ale len polemizuje, že súd sa odvoláva na rozhodnutie
NS SR o neplatnosti kúpnej zmluvy a v posudzovanom prípade, že sa jedná o neplatnosť odstúpenia od
kúpnej zmluvy. Žalovaná v 1. rade zastáva názor, že žaloba o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy

nemá konštitutívny účinok a súd nemôže modifikovať petit, ani obsah žaloby, ktorá je v danom prípade
žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorej prípustnosť musí vyplývať
z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva, inak je neprípustná. Uviedla, že uplatnený nárok súd
prvej inštancie posudzoval aj z hľadiska naplnenia prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP a naplnenia naliehavého právneho záujmu, ktorý však musí existovať v čase rozhodovania

súdu, pričom v danom prípade v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaná v 2/ rade bola
vedená v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako pôvodná spoluvlastníčka spoluvlastníckeho podielu
v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy a bol obnovený pôvodný stav a preto žalobca nemôže mať
právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovanej v 1. rade. Záverom poznamenala, že žalobca
v posudzovanom prípade nesledoval navrátene do pôvodného stavu, teda aby žalovaná v 2. rade bola

naďalej spoluvlastníčkou podielu, ale sledoval dosiahnutie stavu, aby sa sám stal spoluvlastníkom jej
podielu. Má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vlastník nemá povinnosť vec
predať.

11. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje odvolaním napadnutý

rozsudok potvrdiť ako vecne správny argumentujúc tým, že predmetný pozemok bol pôvodne prevedený
na obec so zreteľom na verejný záujem, nakoľko jeho časť zasahuje do miestnej komunikácie, ktorú má
obec v záujme vysporiadať. Uviedla, že z dôvodu, aby nebolo ukrátené právo žalobcu, bolo od zmluvy
odstúpené, v dôsledku čoho došlo k obnoveniu právneho stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy. Žalovaná
v 2. rade má za to, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem a na strane druhej

bolo preukázané, že žalobca vyjednával s obcou Rejdová o výmene pozemkov a zámerne sa snažil
získať lukratívnejšie pozemky a uzatvoriť s obcou zmluvu o výmene, ktorá pre obec nebola výhodná
a hospodárna. Žalovaná v 2. rade považuje konanie žalobcu za účelové.

12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že naďalej trvá na tom, že

v danej veci je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a že v konaní bolo jednoznačne
konštatované porušenie jeho predkupného práva zo strany žalovaných a preto mu ako oprávnenému
vlastníkovi patrí právo domáhať sa na súd žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav jeho
vôle. Žalobca podotkol, že v podanom odvolaní sa nemala vyskytovať odvolávka na súdne konanie
vedené Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 11C/11/2022 (v bode 4 a bode 6 podaného odvolania),

jedná sa o technickú chybu, ktorá však podľa žalobcu nemá za následok nesprávnosť samotného
odvolania z dôvodu absencie náležitostí vyžadovaných zákonom. K otázke naliehavého právneho
záujmu uviedol, že dostatočným spôsobom vyplýva z jeho porušeného subjektívneho práva s tým, že
nároky vyplývajúce z predkupného práva si žalobca voči žalovanej v 1. rade uplatnil listom z 5.1.2022
a nakoľko zo strany žalovanej v 1. rade nedošlo k plneniu – uzavretiu kúpnej zmluvy, vzniklo mu právo

uplatňovať si tento nárok súdnou cestou.

13. Žalovaná v 1. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu opätovne poukázala na skutočnosti ňou
uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu dopĺňajúc, že obnovením právneho stavu, ktorý existoval
vo vlastníckych vzťahoch medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 3.5.2019 pôvodné

právne postavenie spoluvlastníctva ostalo nezmenené a vzájomné predkupné právo spoluvlastníkov
ostalo zachované.14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.

1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

15. Podstata odvolacích námietok žalobcu spočíva v tvrdení, že nesprávnym procesným postupom
súdu prvej inštancie mu boli odňaté jeho procesné práva, dôvodiac tým, že súd žalobcu nepoučil

v zmysle § 160 ods. 1 CSP o jeho procesných právach a povinnostiach, keď podal žalobu podľa
nesprávneho procesného ustanovenia § 137 písm. d) CSP a z uvedeného dôvodu považoval podanú
žalobu za neprípustnú a túto zamietol. Zároveň považuje žalobca právny záver súdu prvej inštancie
o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu za nesprávny.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v

súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.

17. Podľa § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

18. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na to, že citované ustanovenie upravuje všeobecnú
poučovaciu povinnosť súdu, ktorá sa týka len procesných práv a povinností, keďže súd nemôže

poučovať strany o hmotnom práve, teda nemôže napríklad stranu sporu poučiť, koho má žalovať (kto
je v spore pasívne vecne legitimovaný), nemôže stranu poučiť, akého nároku sa môže domáhať od
druhej strany, a pod. Ak by súdy poučovali žalobcu ohľadom naformulovania správneho znenia petitu
žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť
súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 20. decembra 2011 sp. zn. 6 Cdo 125/2011). K rozsahu poučovacej povinnosti súdu podľa odseku
1 je potrebné uviesť, že nejde o poučovaciu povinnosť neohraničenú, a teda že by súd napríklad na
začiatku konania oboznámil strany sporu so všetkými mysliteľnými procesnými právami a povinnosťami,
bez ohľadu na to, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje procesné práva v konaní realizovať,
vôbec nastane, a bez ohľadu na to, či strana prejavuje vôľu smerujúcu k realizácii procesného práva.

Podstatnéje,abybolastranapoučenávčase,kedyjetopodľastavukonaniapreňupotrebné(uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 19. júna 2008 sp. zn. 21 Cdo 3676/2007).

19. Vychádzajúc z uvedeného a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
akoajkonania,ktorémupredchádzalo,odvolacísúddospelkzáveru,žežalobcomnamietanýnesprávny

procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva
v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v konaní nevzhliadol. Žalobcom
namietanú absenciu poučenia súdom, t.j. že podal žalobu podľa nesprávneho procesného ustanovenia,
považuje na neopodstatnenú, keďže nekorešponduje s poučovacou povinnosťou súdu o procesných
právachapovinnostiach,akotonesprávnevnímažalobca,keďžesajednáootázkuprávnehoposúdenia

súdom. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 29.6.2023 predniesol vyčerpávajúce, jasné,
zreteľné predbežné právne posúdenie, v rámci ktorého objasnil, že predmetom sporu je nárok žalobcu
na určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a že sa jedná o žalobu podanú podľa § 137
písm. d) CSP, teda žalobu o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd
prvej inštancie správne dôvodil, že v danom prípade by takýmto predpisom mohlo byť ustanovenie

§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv,
ale nakoľko došlo k zavkladovaniu jednotlivých právnych úkonov, možnosť použitia tohto ustanovenia
ako osobitného predpisu neprichádza do úvahy, rovnako ako ani možnosť odstraňovania vád podania,
keďženeprichádzadoúvahyanipoužitieinejurčovacejžaloby,keďžeosvedčenienaliehavéhoprávnehozáujmu absentovala. Na uvedenom pojednávaní, na ktorom bol žalobca zastúpený advokátom, bola
žalobcovi daná možnosť a priestor na prejednanie vyššie uvedeného predbežného právneho posúdenia
súdom prvej inštancie prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, po ktorom sa právny zástupca

žalobcu vyjadril, že naďalej trvá na podanej žalobe a navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle ním
navrhovaného petitu a žiadne ďalšie dôkazy ani návrhy nepredniesol.

20. Odvolací súd zároveň v intenciách odvolaním napadnutého záveru súdu prvej inštancie týkajúceho
sa nepreukázania naliehavého právneho záujmu aj pre prípad podania žaloby podľa § 137 písm. c) CSP,

ktorý uvedené odôvodnenie poskytol nad rámec veci, v celom rozsahu poukazuje na dôvody a právne
závery prijaté súdom prvej inštancie, tieto považuje za správne, podrobné, presvedčivé, vyčerpávajúce
a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP).

21. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto
jeho odvolacie námietky nie sú podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

22. Na tomto mieste odvolací súd považuje pre úplnosť za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o význam

ustanovenia § 137 CSP, tento nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých druhov žalôb),
ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky
prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo
nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí
vyplývať z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná. Žaloba je

procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§
131 CSP). Podľa ust. § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.

Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny
záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“). Povinnosť
žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe

skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný
navrhnúť dôkazy. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení
práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba
o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je alebo nie je daný)
je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom

na zastavenie konania či na odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna prax (Civilný
sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič
a kol., str. 539-557).

24. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP alebo podľa ust. § 137

písm. d) CSP, tak ako to bolo v danom prípade, je nevyhnutné zaoberať sa otázkou, z akého
právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním uplatňovaný nárok (t. j. predmet konania), následne
tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za
účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť
uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah

a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie
rôznych otázok procesnej povahy, ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobca je povinný svoj
nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe
právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný), nakoľko je úlohou súdu, aby v zmysle zásady„iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán
a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca
vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva

a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Predmet konania (obsah žaloby) nie je tvorený
výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového
deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať
predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať
v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby,

nielen samotný žalobný návrh (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra
2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019).

25.Vprípadetzv.určovacíchžalôbjetotižsprávneposúdeniepodmienokprocesnejprípustnostipodanej
žaloby prvotnou otázkou, ktorú musí súd skúmať, a to vzhľadom na ich odlišné vymedzenie v ust.
§ 137 písm. c) CSP v porovnaní s ust. § 137 písm. d) CSP. Kým ustanovenie § 137 písm. c) CSP

podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie, či tu je alebo nie je právo, existenciou naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení (s výnimkou prípadov, keď prípustnosť takej žaloby vyplýva
z osobitného predpisu a právny záujem žalobcu sa prezumuje), ust. § 137 písm. d) CSP podmieňuje
prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú
osobu oprávňuje (prípadne jej ukladá) podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.

26. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby na určenie skutočnosť, že
žalobcamánapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem.Procesnápovinnosťpreukázať,ževčase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento
nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinne a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)

súdne konanie alebo konania (sp. zn. 5Cdo 31/2011). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj
napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 28.3.2023 sp. zn. 1Cdo 249/2021).

27. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného preto stotožňuje aj so správnym záverom súdu prvej
inštancie, že v prípade preukazovania naliehavého právneho záujmu v prípade podania určovacej
žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, je potrebné preukázanie existencie tohto právneho záujmu
v čase rozhodovania súdu. Súd prvej inštancie správne skutkovo uzavrel, že pokiaľ ide o porušenie

predkupného práva pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade,
toto bolo v konaní nesporné vo vzťahu k ust. § 140 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu sa
žalobca žalobou voči nadobúdateľovi aj domáhal, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, aby mu
nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od
pôvodnéhopodielovéhospoluvlastníkaato vkonanípodsp.zn.11C/11/2022,vdôsledkučohonásledne

žalovaná v 1. rade ako nadobúdateľ pristúpila dňa 4.3.2022 k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa
3.5.2019. Nakoľko v čase rozhodovania súdu bola už žalovaná v 2. rade v katastri nehnuteľností vedená
na liste vlastníctva č. XXXX ako spoluvlastníčka nehnuteľností, spoluvlastnícke podiely ku ktorým
previedla kúpnou zmluvou zo 3.5.2019 na žalovanú v 1. rade, a teda v uvedenom čase bol už obnovený
právnystavpredporušenímpredkupnéhoprávažalobcuuvedenoukúpnouzmluvou,zanikolprávnytitul,

na základe ktorého účastník kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo a obnovuje sa pôvodný stav. Súd
prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalobca nemôže mať v tomto konkrétnom prípade
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu a určovacia žaloba nie je prípustným
prostriedkom ochrany jeho vlastníckeho práva, vychádzajúc z vyjadrenia žalobcu v priebehu konania,
ktorého cieľom je dosiahnuť taký právny stav, aby sa on stal spoluvlastníkom spoluvlastníckych podielov

žalovanej v 2. rade k nehnuteľnostiam, ktoré na základe zmluvy zo 3.5.2019 previedla na žalovanú
v 1. rade. Tým, že sa obnovil právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch medzi žalobcom a
žalovanou 2/, existujúci pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade
dňa 3.5.2019, (pôvodné) právne postavenie spoluvlastníkov zostalo nezmenené a vzájomné predkupnéprávoimzostalozachované.Účelomust.§40aObčianskehozákonníkajeo.i.poskytnúťochranuosobe,
do práv ktorej bolo zasiahnuté právnym úkonom majúcim dosah do jej hmotnoprávneho postavenia.
Do práv žalobcu ako podielového spoluvlastníka bolo zasiahnuté kúpnou zmluvou z 3.5.2019, ktorej

neplatnosti sa nedovolával. Odstúpením od tejto zmluvy, zrealizovaným žalovanými sa táto zmluva od
začiatku zrušila a vznikol stav, ako keby záväzok z nej nevznikol a z pohľadu odvolacieho súdu ako keby
nedošlo ani k zásahu do práv žalobcu, ktoré ostávajú zachované a chránené. Je tak naplnený i účel
zákona, sledujúci ochranu práv spoluvlastníka, bez ingerencie do vôle druhého spoluvlastníka vynútene
nakladať s jeho (spoluvlastníckym) podielom a tohto sa nútene zbaviť.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP.

29. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,
keď priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % v rámci zásady

pomeru úspechu vo veci.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na
náhradutrovodvolaciehokonania.Takýtonárokvznikolvodvolacomkonaníúspešnýmžalovaným,preto

im odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).