Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200152
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200152.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
North Slob Business SE, so sídlom Esker Wood Drive 69, Lucan K78PX45, Írsko, zastúpený: IVANOVIČ
LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 434 556,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100862623/2023 zo dňa
22. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie november
2020. O zisteniach v daňovej kontrole správca dane oboznámil žalobcu zaslaním Oboznámenia so
skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. 102002703/2021 zo dňa 21. októbra 2021. Následne

správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 102520661/2021 zo dňa 9. decembra 2021 (ďalej
ako „Protokol“), vrátane výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Daňová kontrola
bola ukončená dňa 28. decembra 2021 doručením Protokolu. Žalobca doručil správcovi dane dňa 7.
februára2022vyjadreniekProtokolu,pričomsprávcadanepredloženépripomienkyadôkazyprerokoval
na ústnom pojednávaní, z ktorého vyhotovil Zápisnicu č. 100382270/2022 zo dňa 25. februára 2022.

2. Správca dane následne na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal dňa 1.

marca2022Rozhodnutieč.100396835/2022,ktorýmpodľa§68ods.5zákonač.563/2009Z.z.ospráve
daní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen
„Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie
obdobie november 2020 v sume 96 334,62 eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15. marca
2022. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolal, pričom Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky dané rozhodnutie správcu dane zrušilo Rozhodnutím č. 102385128/2022 zo dňa
26. augusta 2022 a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane po

doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov vydal nové Rozhodnutie č. 102896056/2022 zo dňa 26.
októbra 2022 (ďalej ako „Rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon
o DPH“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2020 v sume 96 334,62 eur.3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období
november 2020 uplatnil právo na odpočítanie DPH spolu v sume 58 837,02 eur z dodávateľských faktúr

č.20200024zodňa4.novembra2020ač.20200026zodňa10.novembra2020zanákupkávyJACOBS
Krönung 500 g, ako aj z faktúr č. 20200025 zo dňa 10. novembra 2020 a č. 20200030 zo dňa 16.
novembra 2020 za nákup syra MILKY 45% od dodávateľa A. B. C. - ZUNA, D. XX, XXX XX D. - E., IČO:
14 352 052, DIČ: 1020652688 (ďalej ako „A. B. C. – ZUNA“). Faktúry boli uhradené bezhotovostne z
účtu žalobcu, boli k nim predložené dodacie listy a objednávky. Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní

dňa 10. februára 2021 uviedol, že predmetom činnosti žalobcu je nákup potravín a ich distribúcia do
maloobchodných predajní, školských jedální, reštaurácií a pod. K preverovanému nákupu tovaru od
A. B. C. - ZUNA sa vyjadril tak, že sa jednalo o nárazový obchod na základe obchodných kontaktov
logistu pána A.. Kontakt získali na základe dopytu prostredníctvom internetu. Písomná zmluva nebola
uzatvorená. V priebehu roka 2020 išlo zhruba o dodávku cca 5 kamiónov kávy značky Jacobs Krönung
a Dallmayr a syra značky Milky 45%. Vo vzťahu k overeniu spoľahlivosti obchodného partnera uviedol,

že to má na starosti pán A.. Keď prišiel kamión s kávou, skontrolovali a nafotili si šaržu, dátum spotreby
(paletové štítky) a neporušenosť obalov. Tovar objednával logista elektronicky priamo u pána C.,
prepravu tovaru k nim zabezpečil dodávateľ prostredníctvom externého prepravcu. Na tovar mali dvoch
odberateľov v Maďarsku a jedného v Českej republike. Žalobca bol oslovený odberateľmi, kontaktovali
ho elektronicky, písomná zmluva nebola uzatvorená ani s jedným z nich, objednávky boli elektronické.

Preverovaním správca dane zistil, že prepravná spoločnosť Nagel Slovensko s.r.o. potvrdila prepravu
tovaru od dodávateľa A. B. C. - ZUNA k žalobcovi. Z informačného systému Finančnej správy a z
údajov zapísaných v živnostenskom registri správca dane zistil, že v zdaňovacích obdobiach január
až august 2020 A. B. C. - ZUNA podával daňové priznania DPH vyznačujúce sa nízkymi obratmi a
výslednou nízkou daňovou povinnosťou. Za preverované zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie

vyznačujúce sa vysokými obratmi a výslednou nízkou daňovou povinnosťou, čo je znakom nárazníkovej
sprostredkovateľskej spoločnosti. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach december 2020 a január
2021 podal opäť daňové priznania s nízkym obratom a za zdaňovacie obdobia február 2021 a marec
2021 podal nulové daňové priznania. Uvedené spolu s predloženými dokladmi a evidenciou DPH svedčí
o tom, že to boli práve preverované zdaniteľné obchody uskutočnené v kontrolovanom zdaňovacom

období, ktoré zvýšili obrat A. B. C. - ZUNA v roku 2020. Z dokladov predložených A. B. C. správca
dane zistil, že predmetný tovar nakúpil od spoločnosti ECHO PINKY s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice,
IČO: 52 054 870, DIČ: 2120886064 (ďalej ako „ECHO PINKY s.r.o.“). Z informačného systému finančnej
správy správca dane zistil, že spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. podávala za predchádzajúce zdaňovacie
obdobia nulové daňové priznania k DPH a za zdaňovacie obdobie september 2020 podala daňové

priznanie vyznačujúce sa vysokými obratmi s výslednou nízkou daňovou povinnosťou, čo je znakom
nárazníkovej, sprostredkovateľskej spoločnosti. V daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia október
2020 a november 2020 spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. nepriznala daň z nadobudnutia tovaru z EÚ
ani z dodania predmetného tovaru odberateľovi A. B. C. - ZUNA. Za zdaňovacie obdobie november
2020 spoločnosť nepodala ani kontrolný výkaz DPH. Správca dane prostredníctvom systému VIES zistil,

že spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. v novembri 2020 nadobudla predmetný tovar z iného členského
štátu od českých dodávateľov KOLBIRAN Solution s.r.o., Revoluční 1082/8, 11 000 Praha, ČR, IČ
DPH: CZ03295567 a UNIMILK s.r.o., Janáčkovo nábřeží 1153/13, 150 00 Praha 5 – Smíchov, ČR,
IČ DPH: CZ24153028. Správca dane v snahe preveriť celý obchodný reťazec a v rámci neho pôvod
fakturovaného tovaru preveril intrakomunitárne nadobudnutia tovaru zaslaním žiadosti o medzinárodnú

výmenu informácií (ďalej len „MVI“), súčasťou ktorej bolo aj preverenie prepravy, spôsobu objednania,
skladovania, manipulácie s tovarom, zaúčtovania a zaplatenia faktúr.

4. Žalobca si v zdaňovacom období november 2020 uplatnil aj právo na odpočítanie DPH v sume 37
497,60 eur z dodávateľských faktúr č. 20200032 zo dňa 3. novembra 2020 a č. 20200033 zo dňa 16.

novembra 2020 za nákup kávy JACOBS Krönung 500g od spoločnosti LANDIS SK s.r.o., Bancíkovej
1/A, Bratislava, IČO: 47 115 092, DIČ: 2023775457 (ďalej ako LANDIS SK s.r.o.“). Správca dane
preverovaním zistil, že predmetný tovar spoločnosť LANDIS SK s.r.o. nakúpila od spoločnosti YOPI
MarketSKs.r.o.,Géňa56,Levice93401,IČO:51712393,DIČ:2120768936(ďalejakoYOPIMarketSK
s.r.o.“). V rámci daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2020 správca

dane vypočul ako svedka F. A. B., konateľa spoločnosti YOPI Market SK s.r.o., ktorý mimo iného uviedol,
že v rámci rozširovania zákazníckej štruktúry oslovili žalobcu ešte v roku 2019, konkrétne pána A.
s ponukou mäsa a ďalších potravín. Oslovila ho mletá káva Jacobs Krönung 500g, predtým aj káva
Dalmayer Prodomo. Konkrétne obchody riešil osobne s pánom A.. Zmluvu nemali podpísanú, ale predkaždým dodaním mali potvrdenú elektronickú objednávku od pána A.. Tovar nakúpili od pána G., resp.
jeho spoločnosti KAJUS, s.r.o., pričom kávu nakupovali aj od spoločnosti K-TOM Trade s.r.o. Svedok
nevedel uviesť dodávateľov spoločnosti KAJUS s.r.o. Pozná len šaržu, dátum expirácie tovaru a krajinu

pôvodu,ďalejhozaujímaibacena.Ďalšímpreverovanímsprávcadanezistil,žespoločnosťKAJUSs.r.o.
tovar nakupovala len od spoločnosti J.C. TRADE s.r.o., Werferova 6, 040 11 Košice – mestská časť Juh,
IČO: 53056035, DIČ: 2121241881 (ďalej ako J.C. TRADE s.r.o.“), ktorá bola nekontaktná. Z podaných
daňových priznaní DPH správca dane zistil, že spoločnosť J.C. TRADE s.r.o. vykazovala obraty iba v
zdaňovacích obdobiach september až december 2020. Za január 2021 podala nulové daňové priznanie

a ďalej už daňové priznania nepodávala. Správca dane uviedol, že ďalším preverovaním boli zistené
také skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že prebiehajúce transakcie v rámci preverovaného obchodného
reťazca boli zasiahnuté podvodom na DPH, pričom došlo k narušeniu neutrality DPH. Chýbajúca daň
bola identifikovaná u spoločnosti J.C. TRADE s.r.o., ktorá priznala DPH z nadobudnutia tovaru z iného
členského štátu a zároveň si uplatnila odpočítanie DPH, priznala aj DPH z predaja tovaru tuzemským
odberateľom (aj spoločnosti KAJUS, s.r.o.), avšak túto neodviedla do štátneho rozpočtu, pretože si ju na

vstupe vykryla hotovostnými nákupmi od spoločností Mountfield Sk, s.r.o., HORNBACH – Baumarkt SK
spol. s r.o., OKAY Slovakia, spol. s r.o., NAY a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., Kaufland Slovenská
republika v.o.s., BILLA s.r.o. a pod. v celkovej výške 164 312,04 eur. Jej cieľom bolo neodviesť DPH do
štátneho rozpočtu a poskytnúť odpočítateľnú daň spoločnostiam nasledujúcim v reťazci. Správca dane
zároveň zistil, že spoločnosť tovar nakupovala za vyššie ceny ako tovar predávala svojim tuzemským

odberateľom, t. j. obchodovala so stratou. Obchody nemali ekonomické opodstatnenie, čo svedčí o ich
umelom charaktere.

5. Správca dane uviedol reťazce, v ktorých sa podľa jeho zistení tovar obstaraný žalobcom od A. B. C.
- ZUNA a spoločnosti LANDIS SK s.r.o. pohyboval. V prvom prípade bol zistený reťazec spoločností

MARE TRADE s.r.o. (SK) › MDR Trade s.r.o. (SK) › FOOD s.r.o. (SK) › KOLBIRAN Solution s.r.o. (CZ)
› ECHO PINKY s.r.o. (SK) › A. B. C. – ZUNA (SK) › žalobca › maďarské a české spoločnosti. V druhom
reťazci to boli spoločnosti K-TOM TRADE a.s. (SK) › POIMEX s.r.o. (SK) › CCM FOOD Sp. Z o.o. (PL )
› ALT Distribution International s.r.o. (CZ) › J.C. TRADE s.r.o. (SK) › KAJUS s.r.o. (SK) › YOPI Market
SK s.r.o. (SK) › LANDIS SK s.r.o. › žalobca › maďarské a české spoločnosti.

6. Správca dane vypočul ako svedka E. A., ktorého výpoveď vyhodnotil tak, že síce potvrdil uskutočnenie
preverovaných obchodov žalobcu s kávou a syrom, no zároveň nevedel uviesť ani jedného zo
zahraničných odberateľov predmetného tovaru napriek tomu, že údajne sám s nimi za žalobcu
komunikoval. Následné nepredloženie sľúbenej mailovej komunikácie s týmito odberateľmi spolu s

tvrdením, že dôsledne sledoval a zapisoval šarže tovaru, aby sa žiadna neopakovala, by mohlo svedčiť
o tom, že ten istý tovar koluje v obchodnom reťazci stále dookola, tzv. „kolotoč“, čomu sa žalobca chcel
pravdepodobne vyhnúť, čo prispelo k pochybnostiam správcu dane o bezproblémovosti predmetných
obchodov.

7. Správca dane sa v súvislosti s preverovaným nákupom predmetného tovaru oboznámil s daňovým
spisom iného daňového subjektu obchodujúceho s rovnakými komoditami (Úradný záznam č.
101846160/2021 zo dňa 1. októbra 2021). Správca dane oslovil výhradných distribútorov predmetnej
komodity, a to spoločnosti Jacobs Douwe Egberts SK s.r.o. a Dallmayr Vending & Office k.s. Z odpovede
spoločnosti Jacobs Douwe Egberts SK s.r.o. vyplynulo, že s tovarom uvedenej značky sa štandardne

obchoduje tak, že každá z európskych krajín distribuuje tovar iba do svojho štátu. Spoločnosť Jacobs
Douwe Egberts SK s.r.o. dodáva tovar výhradne len zákazníkom na Slovensku, má stálych zákazníkov,
ktorí objednávajú tovar periodicky podľa potreby. Tento proces sa deje automaticky. Veľké spoločnosti
(napr. Tesco, Coop Jednota) sú napojené na EDI systém, k menším chodia obchodní zástupcovia. Z
odpovede spoločnosti Dallmayr Vending & Office k.s. správca dane zistil, že tovar spoločnosť objednáva

prostredníctvomjednotnéhoobjednávkovéhoformuláravčasovompredstihu7pracovnýchdníatovarsa
expeduje zo skladu Mníchov (nachádza sa na Aschauer Straße) alebo zo skladu Neufahrn. Z odpovedí
výhradných distribútorov vyplýva, že obchodovanie s tovarom predmetných značiek podlieha presným
pravidlám. Tieto spoločnosti si svojich zákazníkov preverujú, pôvod tovaru je presne vysledovateľný.
Obchodovanie s ich výrobkami na trhu absolútne nekorešponduje s tým, ako je to deklarované v

preverovaných obchodných reťazcoch, ktorých súčasťou bol aj žalobca.

8. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že u žalobcu vykonal kontroly DPH
za viaceré zdaňovacie obdobia roka 2020 a aj 2021, pričom vo všetkých prípadoch išlo o obchodnéreťazce s rovnakým druhom tovaru fungujúce rovnakým spôsobom, v ktorých vystupuje žalobca v
rovnakej pozícii ako dodávateľ tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Spoločnosti v pozícii
priameho dodávateľa, subdodávateľov a zahraničných odberateľov sa neustále menia, pričom systém

obchodovania je stále rovnaký. Predmetný tovar existoval a bol dodávaný v rámci deklarovaných
dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ale nie je zrejmé, odkiaľ tovar pôvodne pochádzal a kto bol
jeho konečný príjemca. Tovar sa v rámci obchodného reťazca pohyboval v priebehu pár dní, pričom
išlo o reťazec rýchlo sa meniacich vlastníckych vzťahov s malým navýšením ceny tovaru. Jednotlivé
spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci, resp. ich konatelia komunikovali spolu výlučne e-mailom,

príp. telefonicky, navzájom sa poznali, obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období, v
niektorých prípadoch skladovali tovar v jednom sklade, pričom pri vzájomnom obchodovaní tovar sklad
ani neopustil. Správca dane na základe výsledkov dokazovania zistil, že v obchodnom reťazci došlo k
narušeniu princípu neutrality DPH, keď jeden z účastníkov vytvoreného obchodného reťazca si nesplnil
svoju daňovú povinnosť a neodviedol vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočítal, a to za účelom
získania zvýhodnenia, čo je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. Predmetné obchodné

reťazce v Slovenskej republike začínali u spoločnosti ECHO PINKY s.r.o. a J.C. TRADE s.r.o., ktoré
predmetný tovar nadobudli z EÚ, podali daňové priznanie, v ktorom buď nepriznali daň z nadobudnutia
tovaru z iného členského štátu a pri jeho predaji tuzemským odberateľom daň neodviedli do štátneho
rozpočtu (ECHO PINKY s.r.o.) alebo priznali daň z nadobudnutia tovaru, uplatnili si odpočítanie dane
na vstupe a priznali daň z predaja tovaru tuzemským odberateľom, túto však neodviedli do štátneho

rozpočtu, pretože si ju v prípade spoločnosti J.C. TRADE s.r.o. vykryli fiktívnymi nákupmi. Ich cieľom
bolo neodviesť DPH do štátneho rozpočtu a poskytnúť odpočítateľnú DPH spoločnostiam nasledujúcim
v reťazci. Správca dane zároveň zistil, že tovar nakupovali za vyššie ceny ako ho ďalej predávali, t. j.
obchodovali so stratou. Žalobca ako dodávateľ predmetného tovaru do iného členského štátu Európskej
úniesoslobodenímoddanesiprostredníctvompodanéhodaňovéhopriznaniauplatnilodpočítanieDPH,

ktorá nebola na začiatku reťazca odvedená. U nadobúdateľa tovaru v inom členskom štáte Európskej
únie sa celý proces opakoval odznovu. Nadobúdateľ neodviedol DPH z nadobudnutia tovaru a umelo
znížil cenu tovaru pri jeho ďalšom predaji. Boli tak nájdené skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že
predmetné obchodné reťazce s kávou, ktorých súčasťou bol aj žalobca, sú poznačené podvodom na
DPH.

9. Správa dane skúmal aj tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamymi
dodávateľmi, ktoré museli byť žalobcovi v dobe uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov
známe, a ktoré vzbudzovali pochybnosti o tom, že išlo o štandardné obchodné transakcie, resp.
poukazovali na to, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH. Správca dane poukázal

na skutočnosť, že predmetné obchodné transakcie s kávou nezodpovedali princípom štandardne
aplikovaným pri deklarovanom type tovaru (z vyjadrení výhradných distribútorov predmetného tovaru
na Slovensku vyplýva, že obchodovanie s tovarom predmetných značiek podlieha presným pravidlám,
tieto spoločnosti si svojich zákazníkov preverujú, pôvod tovaru je presne vysledovateľný). Ďalej
poukázal na to, že sa jednalo o novú obchodnú komoditu žalobcu, tovar sa vymykal tomu, s čím

bežne obchodoval. Obchody, pri ktorých žalobca nakúpený kamión kávy obratom celý predal jednému
zahraničnému odberateľovi, sa javili ako neštandardné. V prípade dodávateľa LANDIS SK s.r.o. sa
jednalo o personálne prepojeného obchodného partnera (od 1. apríla 2020 rovnaký konateľ ako u
žalobcu - E. H.). Neštandardným sa javilo aj správanie žalobcu, ktorý dôsledne sledoval, aby sa žiadna
šarža predmetného tovaru neopakovala (vyjadrenie p. A., logistu a nákupcu v spoločnosti žalobcu).

Tvrdenie, že šarže sa nikdy neopakovali, ešte nie je zárukou toho, že v rámci reťazca sa nepohyboval
ten istý tovar a že nešlo o podvod. Šarže sa neopakovali len z toho dôvodu, že tovar sa nepohyboval
v uzatvorenom kruhu, ale v otvorených reťazcoch, pričom začiatok a koniec reťazca nebol známy a
nebolo zrejmé, odkiaľ pôvodne pochádzal tovar a kto bol jeho konečný príjemca. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreveroval pôvod tovaru, so svojimi dodávateľmi a odberateľmi komunikoval výhradne

elektronicky, prípadne telefonicky a spoliehal sa na to, že deklarované obchody stačí preukázať iba
formálne. V súvislosti s nedostatočnou mierou obozretnosti žalobcu pri uzatváraní obchodných vzťahov
s dodávateľmi správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca sa spolu so svojimi dodávateľmi
pohyboval v rovnakom prostredí, napriek tomu A. B. C. - ZUNA nepatril medzi jeho bežných dodávateľov
a tiež zahraniční odberatelia boli pre žalobcu novými partnermi. Pokiaľ podnikateľ začína uzatvárať

nové obchodné vzťahy, je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojich nových obchodných
partnerov, ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, namieste je zvýšená opatrnosť. Tým, že
žalobca si svojich obchodných partnerov nedostatočne preveroval a nebol obozretný pri vstupe do
predmetných obchodných transakcií, sa vlastným nedbanlivým konaním vystavil riziku zapojenia doreťazca podvodných plnení. Hoci medzi žalobcom a jeho dodávateľmi sa jednalo o obchody, pri
ktorých jednotlivé dodávky presahovali sumu 100 000,00 eur, žalobca neuzatvoril s dodávateľmi a
ani s odberateľmi písomné obchodné zmluvy, nemal zabezpečenú situáciu pre prípad, keby nastali v

obchodnom vzťahu problémy. Správca dane poukázal aj na cenovú atraktivitu tovaru, k čomu mohlo
dôjsť len v dôsledku toho, že napr. spoločnosť na predchádzajúcom stupni reťazca (ECHO PINKY s.r.o.)
nakúpila tovar z iného členského štátu za vyššie ceny ako ho ďalej predávala tuzemským odberateľom.
K tomu mohlo dôjsť len tak, že spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie november 2020 nepriznala a neodviedla DPH pri predaji tuzemským odberateľom.

10. Na základe vyššie uvedeného správca dane dospel k záveru, že žalobca si nárok na odpočítanie
DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH z dodávateľských faktúr č. 20200024 až č. 20200026 a č.
20200030 od dodávateľa A. B. C. ZUNA v sume 58 837,02 eur a z dodávateľských faktúr č. 20200032
a č. 20200033 od dodávateľa LANDIS SK s.r.o . v sume 37 497,60 eur uplatnil v rozpore so zmyslom
a účelom Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 (ďalej len „Smernica“), nakoľko

sa zapojil do obchodného reťazca poznačeného podvodom definovaným judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie, o ktorom žalobca vedel, resp. vedieť mal a mohol, a preto ho neuznal. Správca dane sa
následne v rozhodnutí vysporiadal s obsahom vyjadrenia žalobcu k Protokolu.

11. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím

č. 100862623/2023 zo dňa 22. marca 2023 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie
správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne popísal priebeh administratívneho
konania, podstatný obsah rozhodnutia správcu dane a odvolania žalobcu. Žalovaný uviedol, že správca
dane v rámci ďalšieho konania po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacím orgánom vykonal úkony
za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, aby mohol jednoznačne určiť, na ktorom stupni

reťazca spoločností v prípade nákupov platiteľa od spoločnosti LANDIS SK s.r.o. došlo k daňovému
úniku a či predmetné zdaniteľné obchody žalobcu boli s týmto podvodným konaním spojené. Následne
opätovne posúdil zistený skutkový stav, vyhodnotil všetky dôkazy a prijal rovnaké závery, s ktorými
zároveň písomne oboznámil žalobcu Oboznámením č. 102747035/2022 zo dňa 7. októbra 2022 a
umožnil mu vyjadriť sa k nim. Žalobca sa k novým zisteniam a záverom správcu dane v určenej lehote a

ani ku dňu vydania rozhodnutia nevyjadril, čím sa sám zbavil svojich zákonných možností a neprispel tak
k lepšiemu objasneniu deklarovaných obchodných vzťahov. Dôkazy získané v rámci ďalšieho konania
týkajúce sa preukázania chýbajúcej dane v rámci obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca,
iba upresnili, doplnili a potvrdili zistenia správcu dane v pôvodnom rozhodnutí.

12. Žalovaný uviedol, že správca dane sa v predkladacej správe vyjadril aj k hotovostným nákupom
spoločnosti J.C. TRADE s.r.o. (Mountfield Sk, s.r.o., HORNBACH – Baumarkt SK spol. s r.o., OKAY
Slovakia, spol. s r.o., NAY a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., Kaufland Slovenská republika v.o.s.,
BILLA s.r.o. a pod.) tak, že tieto nákupy predstavovali celkovú sumu 821 560,02 eur, z toho suma
uplatnenej DPH 164 312,04 eur predstavovala celú sumu uplatnenej DPH z tuzemských nákupov

spoločnosti J.C. TRADE s.r.o. za dané obdobie. Hotovostné nákupy sa podľa údajov deklarovaných
v kontrolných výkazoch DPH pohybujú od 10 000 eur až po 180 000 eur za mesiac, v prevažnej
miere ide o sumy nad 50 000 eur. Správca dane vyššie uvedené nákupy nepreveroval u jednotlivých
spoločností z dôvodu, že sa jedná o nepreveriteľné transakcie, čo je práve dôvod, prečo ich daňové
subjekty s obľubou využívajú na vykrytie si svojej daňovej povinnosti. Správcovi dane je z jeho kontrolnej

činnosti známe, že vyššie uvedené spoločnosti neevidujú hotovostné nákupy v členení na jednotlivých
zákazníkov, avšak vo svojich databázach registrovaných zákazníkov neevidujú prípady, v ktorých by
zákazník realizoval mesačný nákup, ktorého čiastka by v súčte presiahla hodnotu 50 000 eur (bez
ohľadu na spôsob platby). Na základe uvedených skutočností a v nadväznosti na § 74 ods. 3 Zákona o
DPH (zjednodušenou faktúrou je aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, ak cena

tovaru vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými
prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur) správca dane považoval hotovostné
nákupy od vyššie uvedených spoločností v mesačnom objeme 50 000 eur a viac od jednej spoločnosti
za nereálne a údaje o hotovostných nákupoch spoločnosti J.C. TRADE s.r.o. deklarované v kontrolných
výkazoch DPH za nepravdivé a fiktívne. Správca dane ešte v rámci daňovej kontroly vyzval spoločnosť

J.C. TRADE s.r.o. na predloženie účtovných dokladov, medzi nimi aj dokladov o hotovostných nákupoch
za preverované zdaňovacie obdobie, avšak na výzvu správcu dane spoločnosť nereagovala a doklady
nepredložila.13. Ako nedôvodné vyhodnotil žalovaný aj námietky žalobcu týkajúce sa dodávok tovaru od dodávateľa
A. B. C. - ZUNA a od personálne prepojenej spoločnosti LANDIS SK s.r.o., resp. od jej dodávateľa
YOPI Market SK s.r.o. Žalobca predložením dokladov síce formálne naplnil zákonné predpoklady pre

uplatnenie nároku na odpočítanie DPH z preverovaných faktúr v zmysle § 49 a § 51 Zákona o DPH,
správca dane však v rámci preverovaného celého obchodného reťazca spoločností zistil narušenie
neutrality DPH, t. j. že v predmetnom reťazci chýba daň a súčasne, že žalobca o tom mohol vedieť, čo
je v rozpore s cieľom a účelom Zákona o DPH, Smernice a rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej
únie. Správca dane na žalobcu nepreniesol nedostatky konania tretích osôb, resp. zistené skutočnosti

týkajúce sa tretích osôb, ktoré nemal žalobca odkiaľ poznať. Uvedené zistenia vytvárajú celkový obraz
o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach, ktoré sa ich zúčastnili, o neštandardnosti
týchto obchodných transakcií, ktoré vo svojom celku svedčia o tom, že tieto obchodné transakcie sú
zaťažené podvodom na DPH, že v predmetnom obchodnom reťazci, ktorého súčasťou bol aj žalobca,
došlo k narušeniu neutrality DPH, pričom sa nejednalo iba o dôsledok podnikateľského zlyhania. V
prípadezisteniachýbajúcejdaneaporušeniazákladnéhoprincípuneutralityDPHvrámcipreverovaných

obchodných transakcií je správca dane oprávnený, resp. povinný preverovať celý obchodný reťazec a
oprávnenosť odpočítania DPH žalobcom a tak chrániť záujmy štátu.

14. Žalovaný s poukázaním na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-439/04 a V-440/04
Axel Kittel a I. I. uviedol, že na to, aby mohol byť daňovému subjektu odopretý nárok na odpočet

DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledovné štyri
kumulatívne položené otázky: - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno,
je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli
posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť

daňový subjekt? Správca dane vo svojom rozhodnutí na základe získaných dôkazov prijal záver, že v
uvedenomprípadebolinájdenétakéskutkovéokolnosti,ktorépotvrdzujúexistenciureťazcaspoločností,
v ktorom prebiehajúce transakcie boli zasiahnuté podvodom na DPH, dôsledkom ktorého došlo k
daňovému úniku a keďže sa žalobca vedome stal súčasťou tohto reťazca, boli posudzované zdaniteľné
obchody žalobcu s týmto podvodným konaním spojené. Žalovaný stručne zopakoval skutkové zistenia

a závery správcu dane a uviedol, že správca dane sa vo svojom rozhodnutí na stranách 22 - 24
zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol vedieť, že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť
spojené s podvodným konaním v reťazci spoločností, ktorého bol súčasťou. Správca dane poukázal na
objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi, ktoré museli
byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu a ktoré vzbudzovali pochybnosti o tom, že

išlo o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačovali indície, ktorým mal žalobca venovať zvýšenú
pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu, ktoré sami o sebe nemusia byť v rozpore so zákonom, no
vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu vedieť mohol.

15. Podľa žalovaného správca dane na vedomosť žalobcu o zapojení sa do podvodného konania

poukázal aj v predkladacej správe, keď v rámci odvolacieho konania nahliadol do daňového spisu
jedného z priamych dodávateľov žalobcu A. B. C. a oboznámil sa s jeho vyjadrením do Zápisnice
o ústnom pojednávaní č. 102092305/2022 zo dňa 27. júla 2022, spísanej Daňovým úradom Košice
v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020. A. B. C. do
zápisnice uviedol, že sa so svojím dodávateľom ECHO PINKY, s.r.o. skontaktoval prostredníctvom

žalobcu, ktorý bol dlhodobo jeho obchodným partnerom, za spoločnosť ECHO PINKY, s.r.o. v tom
období konal J. K.. Celú túto spoluprácu dohodol žalobca, za ktorého konali dvaja bratia, konkrétne
išlo o pánov A., ktorých spoľahlivosť mal overenú. Uvedené podľa žalovaného preukazuje, že žalobca
vedel aj o ďalších článkoch obchodného reťazca, ktorého bol súčasťou, minimálne vedel o svojom
subdodávateľovi, spoločnosti ECHO PINKY, s.r.o. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane si v danom

prípade splnil svoju dôkaznú povinnosť.

16. Žalovaný skonštatoval s odvolaním sa na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, že od žalobcu
bolo možné spravodlivo požadovať, aby bol v priebehu daňovej kontroly spôsobilý preukázať, že urobil
všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej situácii urobiť za účelom preverenia

obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. Bolo na žalobcovi, aby predložil také
dôkazné prostriedky, ktorými by bol schopný preukázať opatrenia, ktoré prijal, aby zabránil svojej účasti
na daňovom podvode. Konkrétna forma a obsah samotných opatrení (dôkazných prostriedkov) vždy
závisíodokolnostípredmetnéhoobchodnéhoprípadu.Jevecoupodnikateľskéhosubjektu,abyvzáujmeminimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a
pri dohadovaní obchodných kontraktov (zvlášť s výrazným finančným dopadom) sa snažil dbať na
bezproblémovosť svojich obchodných partnerov a venoval zvýšenú pozornosť interným kontrolným

mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, že o podvode
vedel, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mal a mohol. Žalobca prijal iba také opatrenia,
ktoré svojou povahou neboli schopné reálne predísť a zabrániť jeho účasti na podvode. Vychádzal iba
zo zistených externých a všeobecných informácií, pričom ignoroval celý rad konkrétnych skutočností
a indícií, ako napr. uzavretie písomnej obchodnej zmluvy, nízku cenu tovaru, neznámy pôvod tovaru,

nakupovanie novej komodity len od výhradného distribútora a ďalšie, ktoré mal v aktuálnom čase
k dispozícii, a ktoré, pokiaľ by vykonával svoju ekonomickú činnosť v dobrej viere, v ňom museli
nutne vyvolať pochybnosti o štandardnosti predmetných obchodov. Žalobca tak mohol vedieť, že sa
nákupom a následným predajom predmetného tovaru zúčastňuje plnení, ktoré sú súčasťou podvodu na
DPH. Žalovaný popísal preverované obchodné reťazce a skonštatoval, že nebolo preukázané žiadne
logické ani ekonomické opodstatnenie, aby predmetné dodávky boli dodávané v nezmenenom stave

a v rovnakom množstve v celom reťazci zúčastnených spoločností. Spoločnosti ECHO PINKY s.r.o. a
J.C. TRADE s.r.o. nakupovali tovar od českých spoločností za vyššie ceny ako ho predávali svojim
tuzemským odberateľom, čiže obchodovali so stratou.

17. Správca dane v súlade s princípom boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam,

zamietol priznanie práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že na základe objektívnych skutočností
preukázal, že žalobca mal a mohol vedieť, že sa zapojil do obchodného reťazca spoločností, v ktorom
prebiehajúce transakcie boli zasiahnuté podvodom na DPH. Žalobca sa v takomto prípade musí na
účely Smernice považovať za účastníka na tomto podvode bez ohľadu na to, či má alebo nemá
prospech z opätovného predaja tovaru v rámci ním uskutočňovaných zdaniteľných plnení na výstupe.

Platiteľ sa nemôže dovolávať zásady daňovej neutrality, nakoľko bolo na základe objektívnych dôkazov
preukázané, že o podvodnom konaní mal a mohol vedieť.

Správna žaloba

18. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v správnej žalobe popísal priebeh administratívneho
konania pred správcom dane, jednotlivé úkony správcu dane a stručne zhrnul jeho skutkové zistenia.

19. Žalobca namietal, že správca dane identifikoval pochybenia u iných subjektov, pričom ich pripísal

v neprospech žalobcu. Ďalej správca dane nepreukázal vedomosť, resp. možnú vedomosť žalobcu o
týchto pochybeniach. Dôkazné bremeno prešlo na správcu dane v dôsledku toho, že správca dane
spochybnil dôkazy predložené žalobcom. Správca dane a žalovaný pričítali v neprospech žalobcu
pochybeniainýchdaňovníkov,pričomsajednalootakésubjekty,sktorýmižalobcapriamoneobchodoval
a nebolo preukázané, že by o ich účasti na obchode mal alebo mohol mať vedomosť. Chýbajúca daň

bola identifikovaná u spoločnosti ECHO PINKY s.r.o. a J.C. TRADE s.r.o. Spoločnosť ECHO PINKY
s.r.o. bola podľa zistení správcu dane dodávateľom dodávateľa žalobcu – A. B. C. - ZUNA a rovnako
aj spoločnosť KAJUS s.r.o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti YOPI Market SK s.r.o. Žalobca trval na
tom, že o spojitosti týchto subjektov s dodaním tovaru nemohol mať a nemal žiadnu vedomosť.

20. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný založil napadnuté rozhodnutie aj na „objektívnych okolnostiach“,
opakovane na ne poukázal, avšak sa vôbec nevysporiadal s konkrétnou argumentáciou žalobcu, ktorú
k nim uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca tvrdil, že správca dane objektívne
okolnosti charakterizoval ako „neštandardné okolnosti“, či „indície“, čo sú diametrálne odlišné pojmy.
Indícia a objektívna okolnosť podľa žalobcu nevyjadrujú a neoznačujú to isté. Zároveň podľa žalobcu

naďalej nie je zrejmé, prečo by práve tieto „objektívne okolnosti“ alebo „indície“ mali preukazovať,
že žalobca o svojom zapojení do podvodu vedieť mal a mohol. Žalobca tvrdil, že namietal takúto
kvalifikáciujehozavinenia.Podľažalobcužalovanýrozhodolopodanomodvolaníčistoformálneareálne
sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a v podstate iba zopakoval nesprávne závery správcu dane.
Zároveň poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/22/2016 zo dňa

26. apríla 2018.

21. Žalobca uviedol svoju argumentáciu k jednotlivým konkrétnym okolnostiam pri obchodovaní, ktoré
identifikoval správca dane. Vo vzťahu k záveru správcu dane, že predmetné obchodné transakcienezodpovedajú princípom štandardne aplikovaným pri deklarovanom type tovaru, žalobca namietal,
že správca dane účelovo prihliadol iba na časti odpovedí výhradných distribútorov komodity káva
JACOBS Krönung 500g a DALLMAYR Promodo 500g na Slovensku, spoločností Jacobs Douwe Egberts

SK s.r.o. a Dallmayr Vending & Office k.s., a interpretoval ich jednostranne v neprospech žalobcu.
Obaja dodávatelia dodávajú produkty výhradne pre územie Slovenskej republiky, pričom takto dodávané
produkty majú texty na obaloch uvádzané v slovenskom jazyku, čo odôvodňuje uvedené „striktné“
delenie. Správca dane úplne opomenul voľný pohyb tovarov v rámci trhu Európskej únie, pričom na
tento aspekt bolo poukázané aj v odpovedi spoločnosti Jacobs Douwe Egberts SK s.r.o., ktorá zároveň

uviedla, že sa nedá vylúčiť, že zákazník niektorého iného výhradného dodávateľa pre inú krajinu predal
tovar na územie Slovenskej republiky. Interpretácia správcu dane nerešpektuje voľný pohyb tovarov,
pričom je jednostranná a v neprospech žalobcu.

22. K tvrdeniu správcu dane, že sa jedná o novú obchodnú komoditu, nakoľko sa tovar vymyká tomu,
s čím a akým spôsobom žalobca bežne obchoduje, žalobca uviedol, že takéto tvrdenia sú mimoriadne

skresľujúce a zavádzajúce, nakoľko z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca nakupoval
mrazené, chladené a suché potraviny, ktoré ďalej predával, resp. distribuoval, pričom uvedené žiadnym
spôsobom nevysvetľuje, prečo by v rámci obchodu s potravinami nemohol nakúpiť kávu, resp. prečo
by mal byť nákup kávy konaním vykladaným v neprospech žalobcu, keď je navyše nesporné, že
obchody sa riadne uskutočnili. Správca dane podľa žalobcu takýmto výkladom neoprávnene zasahuje

do obchodných rozhodnutí a obchodného správania žalobcu, ktorý by tak nemohol robiť obchodné
rozhodnutia bez toho, aby boli orgánmi verejnej moci vykladané v jeho neprospech.

23. K personálnemu prepojeniu so spoločnosťou LANDIS SK s.r.o. žalobca uviedol, že obchodné vzťahy
medzi subjektmi, v ktorých majú rovnaké osoby majetkovú alebo personálnu účasť, nie je konaním,

ktoré by bolo v rozpore s právnym poriadkom a už vôbec nie je možné v tomto prípade zistiť, prečo je
personálne prepojenie so spoločnosťou LANDIS SK s.r.o., u ktorej nebola identifikovaná chýbajúca daň,
interpretované v neprospech žalobcu.

24. Vo vzťahu k nedostatočnému prevereniu si obchodného partnera žalobca argumentoval, že si

obchodného partnera preveril dostupnými prostriedkami, pričom si preveril platnosť IČ DPH a údaje
dostupné v obchodnom registri. Žalobca dôvodne predpokladal, že údaje uverejnené v informačnom
systéme a na webe Finančnej správy sú relevantné. Správca dane zároveň vôbec neuviedol aké ďalšie
preverovanie mal podľa neho žalobca vykonať, v akom rozsahu a akými prostriedkami, aby ho správca
dane považoval za dostatočné.

25. Vo vzťahu k neštandardnosti pri nadviazaní obchodnej spolupráce s dodávateľom žalobca poukázal
na to, že podľa správcu dane bol tovar nakúpený a obratom predaný, pričom ale vôbec neprihliadal na
výpoveď p. A., ktorý uviedol, že v prípade kávy „...sa jedná o drahý tovar, nedržia daný tovar dlho na
sklade a snažia sa ho zobchodovať čo najskôr. Keď dôjde ponuka od dodávateľa, kontaktuje odberateľov

a pokiaľ súhlasia s danou cenovou hladinou prebehne obchod.“ Žalobca tieto skutočnosti v odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane namietal a poukazoval aj na to, že so skracujúcim sa dátumom spotreby
klesá aj hodnota tovaru, a preto nie je možné spravodlivo od žalobcu žiadať, aby tovar držal v sklade
a spôsoboval si tak škodu.

26. K záveru, že žalobca pasívne čaká, kým ho osloví dodávateľ, žalobca uviedol, že sa jedná o
mimoriadne skresľujúcu interpretáciu. Je nesporné, že žalobca vyvíjal aj aktívnu činnosť, inak je viac
ako nepravdepodobné, že by sa na neho „len tak“ začali obracať dodávatelia alebo odberatelia.

27. K neuzavretiu písomnej zmluvy s dodávateľom žalobca argumentoval, že pri kúpnej zmluve sa

nevyžaduje písomná forma a tento zmluvný vzťah a s ním spojená zodpovednosť za vady tovaru je
upravená priamo zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
ako len „Obchodný zákonník“). Neuzatvorením zmluvy v písomnej forme nedošlo k žiadnemu porušeniu
povinností zo strany žalobcu, a preto táto okolnosť rozhodne nemôže byť správcom dane vykladaná v
neprospech žalobcu. Obdobne je to aj s „neošetrením“ situácie pre prípad, keby nastali v obchodnom

vzťahu problémy (zodpovednosť za vady, reklamácie, zaistenie, poistenie). Tieto situácie sú upravené
priamo v § 422 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto ani absencia osobitného dojednania nie je
aspektom, ktorý by mohol správca dane legitímne pričítať v neprospech žalobcu.28. K cenovej atraktivite tovaru žalobca uviedol, že nie je možné zistiť, na čo chcel správca dane týmto
konštatovaním poukázať. Ak aj mala spoločnosť J. C. TRADE s.r.o. nakupovať so stratou, nejednalo
sa o priameho obchodného partnera žalobcu, ktorý s týmto subjektom neobchodoval. Správca dane

nepreukázal ani len možnú vedomosť žalobcu o účasti tohto subjektu na obchode, nieto ešte možnú
vedomosť o tom, za akú cenu tovar nakupovala a predávala daná spoločnosť.

29. K nepreverovaniu pôvodu tovaru žalobca argumentoval, že každý podnikateľ si chráni zoznam
svojich dodávateľov a odberateľov a nezverejňuje ho pred inými obchodnými partnermi, a to ani na ich

požiadanie. V prípade, že by nejaký podnikateľský subjekt kontaktoval dodávateľov a odberateľov, ktorí
doposiaľ obchodovali cez neho, je veľmi pravdepodobné, že by takýto podnikateľský subjekt vynechali
a dohodli si priamu spoluprácu s cieľom získania lepších obchodných a finančných podmienok. Z tohto
dôvodu žalobca objektívne nemohol skúmať pôvod tovaru, nakoľko táto informácia spadá pod oblasť
obchodného tajomstva. Žalobca nemohol mať vedomosť o tom, ktoré subjekty patria do obchodného
reťazca.

30. K dôslednému sledovaniu prípadného opakovania sa šarží žalobca uviedol, že aj týmto spôsobom
sa snažil zabrániť tomu, aby sa stal súčasťou obchodu, v ktorom by koloval ten istý tovar, a preto nie je
zrejmé, prečo toto konanie interpretuje správca dane v neprospech žalobcu. Zároveň platí, že povinnosť
sledovať šarže vyplýva žalobcovi z Potravinového kódexu.

31. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je založené na
dôkaze, ktorý nebol správcom dane vykonaný pred vydaním rozhodnutia správcu dane a žalobca o
ňom nemal vedomosť. Žalobca v tomto ohľade v správnej žalobe citoval časť odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného, podľa ktorého správca dane v predkladacej správe uviedol, že v rámci odvolacieho konania

nahliadol do daňového spisu jedného z priamych dodávateľov žalobcu - A. B. C. - ZUNA a oboznámil
sa s jeho vyjadrením do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102092305/2022 zo dňa 27. júla 2022
spísanej Daňovým úradom Košice v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2020, pričom A. B. C. do zápisnice uviedol, že so svojím dodávateľom ECHO PINKY,
s.r.o. sa skontaktoval prostredníctvom žalobcu, ktorý bol dlhodobo jeho obchodným partnerom, a celú

spoluprácu dohodol žalobca, za ktorého jednal s dvomi bratmi, konkrétne išlo o pánov A. (pozn.
správneho súdu). Žalobca namietal, že nemal a nemá tento dôkaz k dispozícii, a napriek tomu je na
ňom založené rozhodnutie žalovaného, keď žalovaný na jeho základe konštatoval, že žalobca vedel
o ďalších článkoch obchodného reťazca a správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť. Takýto záver
žalovaného považoval žalobca „až v rovine absurdity“, nakoľko z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že

tento dôkaz nebol podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane, ale správca dane sa o ňom
zmienil až v predkladacej správe, pričom z rozhodnutia žalovaného zároveň vyplýva, že správca dane
do predmetnej zápisnice nazrel až v odvolacom konaní. Žalobca nemal žiadnu možnosť zistiť, že tento
dôkaz existuje, nieto sa s ním ešte oboznámiť a vyjadriť sa k nemu. Týmto postupom správcu dane,
no najmä žalovaného, došlo podľa žalobcu k mimoriadne závažnému zásahu do jeho práv. Žalovaný

tak podľa žalobcu založil svoje rozhodnutie na nevykonanom dôkaze. Ak chcel žalovaný prihliadať na
predmetný dôkaz, mal postupovať podľa § 74 ods. 3 Daňového poriadku a dôkaz vykonať a mal umožniť
žalobcovi, aby sa k dôkazu vyjadril. Postupom žalovaného podľa žalobcu došlo k zásadnému zásahu
do jeho práv. Založenie napadnutého rozhodnutia na nevykonanom dôkaze je podľa žalobcu samo o
sebe takým pochybením, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom napraviť a je dôvodom pre zrušenie

rozhodnutia žalovaného.

32. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal,
že nie je možné zistiť, prečo správca dane vyhodnotil nákupy spoločnosti J. C. TRADE s.r.o. napr. od
dodávateľov ako Mountfield Sk, s.r.o., HORNBACH – Baumarkt SK spol. s r.o., OKAY Slovakia, spol. s

r.o., NAY a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., Kaufland Slovenská republika v.o.s., BILLA s.r.o., Möbelix
SK, s.r.o., JYSK s.r.o., OBI Slovakia s.r.o., ASKO – NÁBYTOK, spol. s r.o. ako fiktívne. Z rozhodnutia
správcudanetotižnevyplývalo,žebytietodokladymalsprávcadanekdispozícii,resp.,žebypreveroval,
či sa tieto obchody reálne uskutočnili. Z rozhodnutia správcu dane vyplývalo len to, že správca dane
nahliadol do odtajnených kontrolných výkazov. Správca dane podľa žalobcu vyvodil záver o fiktívnych

nákupoch bez toho, aby tento záver mal oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca to namietal aj
v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol:
„Správca dane sa v predkladacej správe vyjadril aj k hotovostným nákupom spoločnosti J.C.TRADE
s.r.o., deklarovaným v časti B3 KV DPH, pričom uviedol, že tieto nákupy predstavujú celkovú sumu 821560,02 eura, z toho suma uplatnenej DPH 164 312,04 eura predstavuje celú sumu uplatnenej dane z
tuzemských nákupov spoločnosti J.C.TRADE s.r.o. za dané obdobie. Hotovostné nákupy od jednotlivých
spoločností ako Mountfield Sk, s.r.o., HORNBACH- Baumarkt SK spol. Sr.o., OKAY Slovakia, spol. s

r.o., NAY a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., Kaufland Slovenská republika v.o.s., BILLA s.r.o. a pod.
sa podľa údajov deklarovaných v KV DPH pohybujú od 10 000 eur až po 180 000 eur za mesiac, v
prevažnej miere ide o sumy nad 50 000 eur. Správca dane vyššie uvedené nákupy nepreveroval u
jednotlivých spoločností z dôvodu, že sa jedná o nepreveriteľné transakcie, čo je práve dôvod, prečo ich
daňové subjekty s obľubou využívajú na vykrytie si svojej daňovej povinnosti.“ Žalovaný ďalej uviedol,

že správcovi dane je z jeho činnosti známe, že spoločnosti neevidujú hotovostné nákupy v členení na
jednotlivých zákazníkov, ale ani pri registrovaných zákazníkoch neevidujú prípady, v ktorých zákazník
realizoval mesačný nákup, ktorého čiastka by presiahla 50 000,00 eur mesačne. Takúto argumentáciu
považoval žalobca za zavádzajúcu, pretože z ničoho nevyplýva, že by sa malo jednať o nákupy v
hodnote 50 000,00 eur u jedného subjektu. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal s jeho námietkami
týkajúcimi sa toho, že správca dane bez opory v dôkaznej situácii označil nákupy spoločnosti J.C.

TRADE s.r.o. za fiktívne, hoci k tomu nevykonal žiadne dokazovanie.

33. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

34. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca predložením dokladov síce formálne
naplnilzákonnépredpokladypreuplatnenienárokunaodpočítanieDPHzpreverovanýchfaktúrvzmysle
§ 49 a § 51 Zákona o DPH, avšak správca dane v rámci celého preverovaného obchodného reťazca

spoločností zistil narušenie neutrality DPH, t. j. že v predmetnom reťazci chýba daň, a súčasne, že
žalobca o tom mohol vedieť, čo je v rozpore s cieľom a účelom Zákona o DPH, Smernice a rozhodnutiami
Súdneho dvora Európskej únie. Správca dane na žalobcu neprenášal nedostatky konania tretích osôb,
resp. zistené skutočnosti týkajúce sa tretích osôb. Uvedené zistenia, na ktoré správca dane v rozhodnutí
poukázal, vytvárajú celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach, ktoré

sa ich zúčastnili, o neštandardnosti týchto obchodných transakcií, ktoré vo svojom celku svedčia o
tom, že tieto obchodné transakcie sú zaťažené podvodom na DPH a že v predmetnom obchodnom
reťazci, ktorého súčasťou bol aj žalobca, došlo k narušeniu neutrality DPH. Žalovaný poukázal na
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. októbra 2017,
ďalej na rozhodnutia sp. zn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/16/2010 a sp. zn.

3Sžf/1/2010, ako aj na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-439/04 Axel Kittel a Recolta
Recyyling a tzv. Axel Kittel test. V rámci Axel Kittel testu bolo možné po vyhodnotení všetkých získaných
dôkazov správcom dane na prvé tri otázky zodpovedať kladne, nakoľko v uvedenom prípade boli
nájdené také skutkové okolnosti, ktoré potvrdzujú existenciu reťazca spoločností, v ktorom prebiehajúce
transakcie boli zasiahnuté podvodom na DPH, dôsledkom ktorého došlo k daňovému úniku. Keďže sa

žalobca vedome stal súčasťou tohto reťazca, boli posudzované zdaniteľné obchody žalobcu s týmto
podvodným konaním spojené. V rozhodnutiach správcu dane a aj žalovaného bolo stanovené, kde došlo
kpodvodnémukonaniu,ktoréhodôsledkomboldaňovýúnik.Žalovanýnásledneopísalskutkovézistenia
správcu dane.

35. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol vedieť,
že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci spoločností,
ktorého bol súčasťou. V rozhodnutí správcu dane na stranách 22 až 24 (v rozhodnutí žalovaného na
stranách 13 – 14) je poukázané na objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho
priamym dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu a

ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačujú indície,
ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu. Žalovaný následne
vo vyjadrení tieto indície opísal.

36. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol vedieť,

že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci spoločností,
ktorého bol súčasťou. Na základe získaných dôkazov poukázal na objektívne okolnosti, resp. indície,
ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu. K argumentácii
žalobcu žalovaný uviedol, že „objektívne okolnosti“, na ktoré poukázal správca dane samé osebenemusia byť v rozpore so zákonom, no vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení
do podvodu vedieť mal a mohol. Každá indícia posudzovaná samostatne jednoznačne nepreukazuje
vedomosť žalobcu o tom, že jeho transakcia súvisela s daňovým podvodom, ale posúdením všetkých

indícií vo vzájomných súvislostiach aj s poukázaním na nedostatočnú mieru obozretnosti žalobcu pri
uzatváraní obchodných vzťahov s dodávateľmi možno uzavrieť, že správca dane preukázal, že žalobca
mohol vedieť, že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci
spoločností, ktorého bol súčasťou. Tým bolo kladne zodpovedané aj na štvrtú otázku tzv. „Axel Kittel
testu“. Od žalobcu bolo možné spravodlivo požadovať, aby bol v priebehu daňovej kontroly spôsobilý

preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej situácii urobiť
za účelom preverenia obchodného kontaktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. Konkrétna
forma a obsah samotných opatrení vždy závisí od okolností predmetného obchodného prípadu. Žalobca
prijal iba také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné reálne predísť a zabrániť jeho účasti
na podvode. Vychádzal iba zo zistených externých a všeobecných informácií, pričom ignoroval celý
rad konkrétnych skutočností a indícií, ako napr. neuzavretie písomnej obchodnej zmluvy s obchodnými

partnermi, nižšia cena tovaru ako cena obvyklá, neznámy pôvod tovaru, nenakupovanie novej komodity
- kávy len od výhradného distribútora a ďalšie, ktoré mal v aktuálnom čase k dispozícii, a ktoré, pokiaľ
by vykonával svoju ekonomickú činnosť v dobrej viere, v ňom museli nutne vyvolať pochybnosti o
štandardnosti predmetných obchodov.

37. Podľa žalovaného nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia správcu dane námietka žalobcu na strane 11 správnej žaloby, že žalovaný vo svojom
rozhodnutí uviedol aj zistenia správcu dane ohľadom priameho dodávateľa žalobcu A. B. C., ktoré
získal nahliadnutím do daňového spisu tohto daňového subjektu (jeho vyjadrenia do Zápisnice o
ústnom pojednávaní č. 102092305/2022 zo dňa 27. júla 2022) a ktoré správca dane uviedol len v

predkladacej správe. V danom prípade ide len o informáciu, že A. B. C. na spoločnosť ECHO PINKY
s.r.o. nakontaktovali zástupcovia žalobcu. Rozhodnutie správcu dane a ani rozhodnutie žalovaného nie
je založené na tomto dôkaze a aj bez tejto informácie by závery žalovaného boli rovnaké.

38. K námietke žalobcu v súvislosti s nižšou cenou kávy, za ktorú žalobca túto komoditu nakupoval,

žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí netvrdil, že žalobca mohol mať vedomosť o cene, za ktorú
si tovar dodali iné subjekty v reťazci spoločností. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach
na základe získaných dôkazov zistili, že spoločnosti, ktoré boli na začiatku obchodných reťazcov
žalobcových dodávateľov A. B. C. - ZUNA a LANDIS SK s.r.o. (ECHO PINKY s.r.o., resp. J.C. TRADE
s.r.o.), nakúpili predmetný tovar z iného členského štátu za vyššie ceny, ako boli ceny, za ktoré bol tovar

predávaný tuzemským odberateľom (obchodovali so stratou), pričom aj zdôvodnili ako k tomu mohlo
dôjsť, čiže nešlo o svojvôľu žalovaného. Výhodnejšia cena kávy však bola jednou z množstva indícií,
ktoré v žalobcovi mohli vyvolať pochybnosti o štandardnosti predmetných obchodov.

39. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

40. Žalobca v replike zo dňa 12. decembra 2023 k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že
žalovaný zopakoval argumentáciu správcu dane k formálnemu naplneniu zákonných predpokladov na

odpočet podľa § 49 a 51 Zákona o DPH zo strany žalobcu, avšak správca dane zistil, že v predmetnom
reťazci chýba daň a žalobca o tom mohol vedieť. Podľa žalobcu išlo o formálnu argumentáciu. Žalobca
uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré vyvracajú záver správcu dane prevzatý žalovaným o tom, že
žalobca mohol mať o podvodnom konaní iného subjektu vedomosť. Nebola preukázaná vedomosť
žalobcuoúčastispoločnostiECHOPINKYs.r.o.aspoločnostiJ.C.TRADEs.r.onaobchode.Anisprávca

dane a ani žalovaný sa nevysporiadali s tým, že pre žalobcu nie je dostupný zoznam dodávateľov jeho
dodávateľa. Žalobca poukázal na niektoré závery správcu dane a žalovaného a uviedol, že nemožno
prijať záver, že by sa žalobca stal vedome súčasťou identifikovaného obchodného reťazca, nakoľko o
existencii reťazca sa žalobca dozvedel až v priebehu výkonu daňovej kontroly. Žalovaný podľa žalobcu
podsúvasvojvoľnýzáver,ktorýnemáoporuvovykonanomdokazovaní.Správcadaneničímnepreukázal

vedomosť žalobcu o tom, kto s tovarom obchodoval mimo jeho priamych obchodných partnerov.

41. Žalobca skonštatoval, že žalovaný len opakuje už skôr uvádzanú argumentáciu týkajúcu sa
„objektívnych okolností“, avšak žalobca tieto „objektívne okolnosti“ namietal už v odvolaní protirozhodnutiu správcu dane a žalovaný sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaný ani v
podanom vyjadrení podľa žalobcu vôbec nezohľadnil konkrétne námietky a argumentáciu žalobcu
smerujúcu voči „objektívnym skutočnostiam“. Nie je možné súhlasiť s tým, že vymenovanie toho, čo

správca dane raz nazýva „objektívnymi okolnosťami“ a inokedy „indíciami“, predstavuje legitímny záver,
že tieto „objektívne okolnosti“ spoločne preukazujú možnú vedomosť žalobcu o tom, že obchody môžu
byť spojené s podvodným konaním. V rozhodnutí správcu dane a aj v rozhodnutí žalovaného podľa
žalobcu absentuje konkrétne uvedenie hodnotenia a komplexného logického zdôvodnenia, z ktorého
by bolo možné prijať záver o tom, že žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní. Správca dane a

žalovaný neuviedli ako konkrétne a prečo mali tieto „objektívne okolnosti“ ovplyvniť vedomosť žalobcu
o podvodnom konaní. Žalobca tvrdil, že nie je možné ignorovať jeho konkrétnu obranu smerujúcu k
„objektívnym okolnostiam“, pretože postup správcu dane a žalovaného je až v rovine svojvôle. Žalobca
sa reálne nemohol k argumentácii vyjadriť, pretože ju ani správca dane a ani žalovaný neuviedli. Jedinou
možnosťou žalobcu bolo vyjadriť sa ku každej z „objektívnych okolností“, ktoré však podľa názoru
žalobcu nie sú objektívnymi okolnosťami, ale subjektívnymi konštatovaniami správcu dane.

42. Správca dane a žalovaný podľa žalobcu neuviedli, z akého dôvodu hodnotili ako nedostatočné
konanie žalobcu, ktorý si dodávateľov preveril dostupnými prostriedkami. Žalobca dôvodne
predpokladal, že údaje uverejnené v informačnom systéme a na webe Finančnej správy sú relevantné.
Správca dane a žalovaný neuviedli, aké ďalšie preverovanie mal, resp. vôbec zo svojej pozície bežného

obchodného partnera mohol žalobca vykonať, v akom rozsahu a akými prostriedkami tak, aby to bolo
vyhodnotené ako dostatočné. Argumentáciu žalovaného považoval žalobca za nelogickú. Vôbec nie je
zrejmé, čo má uzatvorenie, resp. neuzatvorenie zmluvy spoločné s preverovaním obchodného partnera.
Pokiaľ ide o aspekt ceny, je logické, že žalobca pri výbere dodávateľa prihliada na nadobúdaciu cenu.
Správca dane a žalovaný nezdôvodnili ako prišli k záveru o nižšej ako obvyklej cene tovaru, keďže

žiadne porovnanie cien tovaru neuviedli. Tvrdenie, že žalobca si nesplnil povinnosti pri preverovaní
dodávateľa z dôvodu, že neskúmal pôvod tovaru, podľa žalobcu úplne odporuje podstate toho, čo
tvorí predmet obchodného tajomstva. Tzv. „objektívne okolnosti“ nemohli ovplyvniť vedomosť žalobcu o
postupe spoločností ECHO PINKY s.r.o. a J.C. TRADE s.r.o. Personálne prepojenie medzi spoločnosťou
LANDISs.r.o.ažalobcom,absenciapísomnejzmluvy,čiosobitnéhodojednaniapreprípad,žeby„nastali

v obchodnom vzťahu problémy“, nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť vedomosť žalobcu o tvrdenom
podvodnom konaní.

43. Žalobca zotrval aj na svojej námietke, že rozhodnutie žalovaného vychádza z dôkazu, ktorý žalobca
nemal pred vydaním napadnutého rozhodnutia a ani rozhodnutia správcu dane k dispozícii a nemal o

ňom vôbec vedomosť. Žalobca nemal možnosť sa s údajným tvrdením A. B. C. oboznámiť, ani sa k
nemu vyjadriť, či navrhnúť v nadväznosti na to výsluch A. B. C. a položiť mu otázky.

44. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

45. Správny súd z výpisu z obchodného registra zistil, že po podaní správnej žaloby spoločnosť ALFA-R
FOOD s.r.o., IČO: 36 269 948 (účastník konania pred orgánmi verejnej správy) zmenila právnu formu na
verejnú obchodnú spoločnosť dňa 4. júna 2024, pričom bola následne zrušená bez likvidácie a jej imanie

prevzal ako právny nástupca podľa § 88a ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník North Slob Business
SE so sídlom Esker Wood Drive 69, Lucan K78PX45, Írsko po prenesení sídla do iného členského
štátu Európskej únie.

46. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„SSP“)amiestnepríslušnýsúdpodľa§13ods.2
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane vrátane konania,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci
konania nežiadali správny súd o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod

podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu dňa 12. decembra 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. januára 2025 (§ 137
ods. 3 SSP).47.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

49. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

50. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

51. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

52. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

53. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

55. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

56.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

57. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej
žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu
prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahoma jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca musí v zákonom
stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné, a to v zmysle § 182 ods.

1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch
mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Správny
súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci
a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich

činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej
správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnými predpismi.

58. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Správca

danerozhodnutímvyrubilžalobcovirozdielDPHvsume96334,62eurzazdaňovacieobdobienovember
2020.Rozhodnutiesprávcadanezaložilnaskutočnosti,ženákupomkávyJacobsKrönungasyraMILKY
45% od dodávateľa Mgr. Tibor Szalai – ZUNA a nákupom kávy Jacobs Krönung od dodávateľa LANDIS
SK s.r.o. sa žalobca zapojil do obchodných reťazcov poznačených podvodom na DPH v rozpore so
zmyslom a účelom Smernice, pričom o podvode vzhľadom na identifikované okolnosti žalobca vedieť

mal. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane a rozhodnutie správcu
dane potvrdil.

59. Žalobca v správnej žalobe namietal, že dokazovanie vykonané správcom sa týkalo predovšetkým
iných subjektov než žalobcu, pričom správca dane pričítal žalobcovi pochybenia iných subjektov

a zároveň neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vedomosti žalobcu o týchto pochybeniach. Uvedená
námietka žalobcu je nedôvodná. Námietka žalobcu smeruje k rozloženiu dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane pri preukazovaní skutočností rozhodných pre správne určenie
dane. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a aj ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky

daňový subjekt preukazuje splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, pričom
je povinný preukázať správcovi dane, že ním uplatňovaný nárok (odpočet DPH, oslobodenie od
DPH a pod.) vznikol a predložiť za tým účelom správcovi dane potrebné dôkazy. Ak si však daňový
subjekt svoju dôkaznú povinnosť splní a správca dane napriek tomu nadobudne pri preverovaní
predložených podkladov od daňového subjektu pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku,

dôkazné bremeno prechádza na správcu dane, ktorý je povinný vykonať v tomto smere dokazovanie.
Svoje pochybnosti o oprávnenosti daňovým subjektom uplatňovaného nároku je správca dane na
podklade vykonaného dokazovania povinný daňovému subjektu oznámiť kvalifikovaným spôsobom
podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, resp. sp. zn. III. ÚS

301/09 zo dňa 16. decembra 2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus
nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k

presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Pochybnosti
daňových orgánov a nimi zadovážené dôkazy musia byť jednak skutočne spôsobilé vyvrátiť daňovým
subjektom uplatňovaný nárok a rovnako daňové orgány nemôžu od daňového subjektu požadovať
pri opätovnom prenose dôkazného bremena preukázanie takých skutočností, ktoré daňový subjekt

preukázať nemôže, resp. ktoré je povinný preukázať práve správca dane v rámci svojho dôkazného
bremena.60. V preskúmavanom prípade žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy a produkoval tvrdenia
o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, avšak správca dane na podklade ním vykonaného
dokazovania tvrdenia žalobcu kvalifikovane spochybnil a oboznámil žalobcu s existenciou pochybností

v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. V listine označenej ako „Oboznámenie so skutočnosťami
zistenými pri daňovej kontrole“ č. 102002703/2021 zo dňa 21. októbra 2021 (ďalej ako „Výzva“),
ktorá bola žalobcovi doručená dňa 11. novembra 2021, správca dane uviedol svoje pochybnosti
o oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku, keď konkrétne a podrobne opísal skutočnosti zistené na
základe ním vykonaného dokazovania (obsiahnuté rovnako aj v Protokole a v rozhodnutí správcu dane)

nasvedčujúce tomu, že obchodné reťazce pri obchodovaní s kávou, do ktorých sa žalobca zapojil, sú
poznačené podvodom na DPH, a to jednak identifikovaním daňového úniku, uvedením skutočností, že
predmetný daňový únik je dôsledkom podvodného konania, pričom posudzované zdaniteľné obchody
žalobcu boli s podvodným konaním spojené a žalobca na základe konkrétnych indícií nasvedčujúcich,
že predmetné obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH, mohol a mal vedieť, že zapojením sa
do obchodu s kávou s jeho dodávateľom sa zúčastňuje na daňovom podvode. Na základe výsledkov

vykonaného dokazovania správca dane nespochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov (skutočné
dodanietovaru),avšakzistil,ževidentifikovanomreťazcidošloknarušeniuneutralityDPH,keďúčastníci
reťazca si nesplnili svoju daňovú povinnosť a neodviedli daň (spoločnosti ECHO PINKY s.r.o. a J.C.
TRADE s.r.o.) a ďalší účastníci reťazca si ju naopak odpočítali za účelom získania zvýhodnenia, čo je
v rozopre s účelom daňového práva Európskej únie. Správca dane preto vo Výzve vyzval žalobcu, aby

pochybnosti o oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH odstránil, a to preukázaním
„aké konkrétne opatrenia prijal v rámci obvyklej obchodnej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej
účasti na daňovom podvode“.

61. Žalobca predložil správcovi dane k nákupu kávy od dodávateľov A. B. C. – ZUNA a LANDIS SK s.r.o.

doklady, pričom skutočná existencia dodaného tovaru nebola sporná. V zásade tak možno skonštatovať,
že žalobca si splnil svoju primárnu dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku
a splnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH. Správca dane však nadobudol
pochybnosti o oprávnenosti uplatneného práva na odpočet DPH žalobcom napriek skutočnosti, že
hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH podľa Zákona o DPH boli splnené, a to pre nezrovnalosti

v obchodnom reťazci, ktorý na základe ním vykonaného dokazovania identifikoval, a z ktorých vyplynulo,
žeobchodnétransakcievposudzovanomobchodnomreťazcisúpoznačenépodvodomnaDPH.Daňový
podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu
neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom
získania daňového zvýhodnenia (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Sžfk/76/2020 z 26. októbra 2022). Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že
transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam.
Z ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie platí, že zákaz podvodu a zneužitia
práva predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie, ktoré vplývajú na výklad sekundárnych
noriem práva Európskej únie a vnútroštátnych noriem členských štátov, pričom orgány aplikácie práva

sú povinné na zákaz podvodu alebo zneužitia práva prihliadať aj pri absencii ekvivalentného pravidla
vo vnútroštátnom práve. Všeobecné zásady práva Európskej únie stoja nad sekundárnym právom
a vnútroštátnymi predpismi jednotlivých členských štátov Európskej únie, a teda v oblasti DPH musia
viesť k odopreniu práva pre rozpor s princípmi práva Európskej únie aj napriek formálnemu splneniu
zákonných podmienok. Súdny dvor Európskej únie expressis verbis konštatoval, že ochrany práva sa

nie je možné dovolávať podvodne alebo jeho zneužitím. Pri zistení, že obchod je poznačený zneužitím
práva alebo podvodom, sú orgány jednotlivých členských štátov povinné nepriznať príslušný nárok.
V Rozsudku zo dňa 18. decembra 2014 v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Italmoda
Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že vnútroštátnym orgánom prináleží zamietnuť zdaniteľnej
osobe uplatnenie práva na odpočet DPH, ak aj neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce

takéto zamietnutie, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela
alebo mala vedieť, že sa podieľala na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca
dodaní. Súdny dvor Európskej únie ďalej rozviedol, že ak podvod vo vzťahu k DPH nespáchal samotný
daňový subjekt, právo na odpočítanie DPH je mu možné nepriznať vtedy, ak sa na základe objektívnych
okolností preukáže, že daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH vedel alebo mal vedieť, že sa

nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zakladajúcimi právo na odpočet DPH zúčastní transakcie,
ktorá bola súčasťou podvodu, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný subjekt v dodávateľskom reťazci
(RozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC189/18GlencoreAgricultureHungaryzo16.októbra
2019). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami práva Európskej únie a fungovania systému DPHpodľa Smernice uplatniť si odpočítanie DPH v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené
podmienky pre jej odpočítanie – t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie DPH vo
forme nadmerného odpočtu pri daňovom podvode.

62. Súdny dvor Európskej únie v Rozsudku zo dňa 6. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 a
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling uviedol, že na to, aby mohol byť daňovému subjektu odopretý
nárok na odpočítanie DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode, musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to

na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne
preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň musí posúdiť, či kontrolovaný
daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, že prijaté
plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (test obvyklej obchodnej obozretnosti (due

diligence) konkrétneho subjektu). Vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti daňového subjektu
na daňovom podvode je možné konštruovať štyri otázky, ktoré musia byť zodpovedané kladne, tzv.
Axel Kittel test: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento
daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli

posudzovanézdaniteľnéobchodyspojenéspodvodnýmkonaním,vedelotom,alebomoholamalvedieť
daňový subjekt? Správca dane je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, pričom postačuje, ak
u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie, t. j. nemusí to
byť práve na stupni reťazca medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho prvým dodávateľom. Axel
Kittel test sa totiž týka zodpovednosti tzv. tretích strán, t. j. nie účastníka obchodného reťazca, ktorý sa

na podvode vedome a priamo zúčastňuje, resp. ho sám pácha. Správca dane v preskúmanom prípade
všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne (viď str. 20 až 24 rozhodnutia správcu dane a bod 8.
tohto rozsudku) aj keď systematicky nerozčlenil svoju argumentáciu osobitne podľa jednotlivých otázok
Axel Kittel testu, pričom preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode tým, že sa zapojil do
obchodov, ktoré boli súčasťou riadne opísaných reťazcov, v ktorých došlo k daňovému podvodu (únik

na DPH u spoločností ECHO PINKY s.r.o. a J.C. TRADE s.r.o.), označil a vyhodnotil vykonané dôkazy,
popísal z nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval
existenciu daňového podvodu a viacerých okolností, ktoré nasvedčovali tomu, že žalobca o podvode
mohol a mal vedieť (opísané na str. 22 a 23 rozhodnutia správcu dane).

63. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné skonštatovať, že dôkazné bremeno pri preukazovaní
účasti na daňovom podvode (vykonanie Axel Kittel testu), vrátane zavinenia kontrolovaného daňového
subjektu (štvrtá otázka Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane (čo správca dane aj splnil), a to
prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie DPH, ak

preukáže dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti,
že žalobca prijal také opatrenia, aby sa uistil, že prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (test obvyklej obchodnej obozretnosti - due diligence), však zaťažuje kontrolovaný
daňový subjekt, pričom správca dane prijaté opatrenia musí následne vyhodnotiť (napr. rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26. októbra 2022, bod 51, sp.

zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. apríla 2023, bod 33). Podľa Rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023 „Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že
správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie
týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto
orgánu (viď rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013,

Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body
65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).“ Správca dane
vo Výzve vyzval žalobcu na odstránenie pochybnosti o oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na

odpočetDPH,atopreukázaním,žesisvojichobchodnýchpartnerovpreverovalsuvedenímkonkrétnych
opatrení v rámci obvyklej obchodnej obozretnosti, aby zabránil svojej hoci len nevedomej účasti na
daňovom podvode. Išlo o opätovný presun dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, a to podľa
§ 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, naktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní. Žalobca tak mal možnosť vyvrátiť
záver správcu dane, že sa zúčastnil na daňovom podvode, ak by preukázal, že prijal také vhodné
opatrenia, aby zabránil svojej (hoci len nevedomej) účasti na ňom. Žalobca však na Výzvu správcovi

dane nepreukázal vykonanie takých opatrení, a preto správca dane danú skutočnosť vyhodnotil tak, že
žalobca nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné opatrenia, ktoré svojou povahou sú schopné predísť
a zabrániť jeho účasti na podvode, a teda nie je možné tvrdiť, že si žalobca v predmetných obchodných
vzťahoch počínal obozretne a opatrne a konal v dobrej viere. Postup a rozhodnutia správcu dane a
žalovaného, ktorý sa stotožnil so závermi správcu dane a potvrdil rozhodnutie správcu dane, tak sú v

súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

64. Žalobca preto vzhľadom na vyššie uvedené v správnej žalobe nesprávne tvrdil, že správca dane
mu pričítal pochybenia iných subjektov, o ktorých žalobca nemal vedomosť. Správca dane (a ani
žalovaný v napadnutom rozhodnutí) nevytýkal žalobcovi, že nevykonal hĺbkové preverenie štruktúry

dodávateľského reťazca za účelom zistenia, či obchodovanie s dodaným tovarom od jeho priamych
dodávateľov A. B. C. – ZUNA a LANDIS SK s.r.o. bolo poznačené daňovým podvodom a ani žalobcovi
nepričítal zodpovednosť za pochybenia iných subjektov (napr. nemožnosť zistenia pôvodu tovaru,
nekontaktnosť spoločností v obchodných reťazcoch, prevody obchodných podielov v spoločnostiach
zúčastnených v obchodnom reťazci, strata účtovníctva, nesplnenie si daňových povinností inými

subjektmi a pod.). Tieto nezrovnalosti správca dane sám zistil v rámci svojho vlastného dôkazného
bremena, ktoré neprenášal neoprávnene na žalobcu, pričom ich opísal vo Výzve, v Protokole a aj
vo svojom rozhodnutí ako súčasť celkového obrazu o dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, ktorý
vyvolal dôvodnú pochybnosť správcu dane o oprávnenosti žalobcom uplatneného práva na odpočet
DPH z dôvodu, že opísané skutočnosti nasvedčujú, že žalobca sa v dôsledku svojej nedbanlivosti

zapojil do obchodovania, ktoré bolo poznačené podvodom na DPH. Správca dane vykonal dokazovanie
za účelom zistenia skutočností, ktoré sú potrebné v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky na vykonanie Axel Kittel testu, pričom svoje
zistenia spochybňujúce oprávnenosť žalobcom uplatneného práva na odpočet DPH žalobcovi riadne
oznámil prostredníctvom Výzvy a umožnil žalobcovi vyvrátiť záver, že žalobca mohol a mal vedieť

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že zapojením sa do obchodovania s predmetným tovarom
za daných okolností sa zapojí do podvodu na DPH. Žalobca však svoje dôkazné bremeno na
preukázanie skutočnosti, že postupoval vzhľadom na dané neštandardné okolnosti s náležitou odbornou
starostlivosťou tak, aby zabránil zapojeniu sa do obchodovania poznačeného podvodom na DPH,
neuniesol, a preto správca dane (a následne aj žalovaný) dôvodne skonštatoval, že žalobca si uplatnil

právo na odpočet DPH z faktúr za dodanie tovaru od dodávateľov A. B. C. – ZUNA a LANDIS SK s.r.o. v
rozpore s právom Európskej únie, v dôsledku čoho mu odpočet DPH nepriznal. Správca dane nevytkol
žalobcovi nedostatok vedomosti o účasti konkrétnych subjektov v dodávateľom reťazci, ale nedostatok
náležitej odbornej starostlivosti pri obchodovaní za neštandardných okolností, čo je v súlade so zákonom
a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky. Správca dane

tak postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a aj relevantnou judikatúrou, pričom svoje dôkazné
bremeno uniesol a žalobcu, naopak, nezaťažil preukazovaním takých skutočností, ktoré dôkazné
bremeno žalobcu netvoria. Žalobca by pri uplatnení práva na odpočet DPH mal vedieť objasniť kontrolný
mechanizmus vo vzťahu k posudzovaným dodaniam, t. j. aké opatrenia prijal, aby sa nestal súčasťou
podvodného reťazca spoločností. Bez vykonania kontrolných opatrení za existencie neštandardných

okolností sa žalobca vlastnou nedbanlivosťou zapojil do podvodného reťazca a prevzal na seba riziko
účastinakonaníspojenomsnedovolenýmdaňovýmúnikom,ktoréhonásledkomjenepriznanieprávana
odpočet DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že námietka žalobcu
ohľadom pričítania pochybení iných subjektov v neprospech žalobcu, nie je dôvodná.

65. K poukazu žalobcu v správnej žalobe na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sžf/22/2016 zo dňa 26. apríla 2018 správny súd uvádza, že bez toho, aby žalobca konkretizoval
ako sú závery uvedené v danom rozhodnutí aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej
veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. V správnej žalobe chýba konkretizácia dopadov záverov
odkazovaného súdneho rozhodnutia na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia

správcu dane. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať
a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť
ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia
zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutéhorozhodnutia. Výňatky odôvodnení rozsudkov a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá zďaleka
nespĺňajú.

66.Žalobcavsprávnejžalobeďalejnamietalnepreskúmateľnosťrozhodnutiažalovaného,ktorýsapodľa
tvrdenia žalobcu nevysporiadal s jeho konkrétnou argumentáciu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane ohľadom vytýkaných pochybení žalobcu, pričom tiež neuviedol, aké konkrétne skutočnosti viedli
správcu dane a žalovaného k záveru, že žalobca mohol mať vedomosť o daňovom podvode. Žalobca
považoval postup orgánov verejnej správy za formálny. Správny súd k námietke nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane uvádza, že nie je dôvodná. Vo
všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal
otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru:
„Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí

absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú
rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na
skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo
prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutie

žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom
stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k výroku,
ktorým potvrdzuje rozhodnutie správcu dane a taktiež rozhodnutie správcu dane vo vzťahu k výroku,
ktorým vyrubil žalobcovi daň, obsahujú riadne a dostatočné odôvodnenie, z ktorého jednoznačne
vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, obsahujú vyhodnotenie dôkazov jednotlivo

a aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli
úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali,
zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok
na odpočet DPH, a to vzhľadom na identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce daňovému
podvodu. Správca dane na str. 20 až 24 svojho rozhodnutia (body 8. a 9. tohto rozsudku) podrobne

uviedol svoje závery na základe vykonaného dokazovania, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil v ich
vzájomnej súvislosti a vyvodil z nich zrozumiteľné a dostatočné určité závery, ktoré sú v súlade
so zákonom, relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky
a rovnako aj so zásadami logického uvažovania. Rovnako žalovaný na str. 16 až 20 napadnutého
rozhodnutia (body 13. až 17. tohto rozsudku) uviedol zrozumiteľné a dostatočne určité vysporiadanie sa

s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré majú oporu v zistenom skutkovom stave, rovnako vychádzajú
z aplikovateľnej judikatúry a sú v súlade so zásadami logického uvažovania. Skutočnosť, že žalobca
s odôvodnením rozhodnutia žalovaného (a v zásade aj rozhodnutia správcu dane) nesúhlasí a považuje
ho zo svojho subjektívneho hľadiska za nedostatočné, nie je spôsobilá spochybniť jeho zákonnosť.
K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí

bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia
so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu
námietok žalobcu so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný
mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením

vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp.
tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

67. Pokiaľ žalobca konkrétne namietal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo
práve správcom dane identifikované „objektívne okolnosti“ alebo „indície“ mali preukazovať, že žalobca
o svojom zapojení sa do podvodu vedieť mal a mohol, takáto námietka nemá oporu v odôvodnení
rozhodnutia žalovaného, keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že už správca dane vo
svojom rozhodnutí poukázal na objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho

priamym dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu
a ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačujú
indície, ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu, ktoré
samé osebe nemusia byť v rozpore so zákonom, no vo svojom súhrne preukazujú, že žalobcao svojom zapojení do podvodu vedieť mal a mohol. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
správny súd považuje za dostatočné, určité, zrozumiteľné a logické. Žalovaný a aj správca dane vo
svojich rozhodnutiach skonštatovali, že žalobca vzhľadom na okolnosti prípadu mohol a mal vedieť, že

zapojením sa do obchodovania s predmetným tovarom sa zúčastní na daňovom podvode, teda svoje
závery postavili na nevedomej nedbanlivosti žalobcu. Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutí
daňových orgánov nie je dôvodom pre ich zrušenie správnym súdom pre nezákonnosť. Správny
súd na doplnenie poznamenáva, že odopretie práva daňového subjektu na odpočet DPH v prípade
daňového podvodu je založené na zavinení daného daňového subjektu. Zavinenie môže byť dané

dvomi spôsobmi, a to priamym zavinením daňového subjektu alebo nepriamym. Pokiaľ si daňový
subjekt uplatnil právo na odpočet DPH a zároveň mal vedomosť o jeho účasti na podvodom konaní,
jedná sa o priamu zodpovednosť (to však nebol predmetný prípad). Pri nepriamom zavinení daňový
subjekt nemá vedomosť o podvodnom konaní, no nesplnil si povinnosť postupovať pri preverení svojho
obchodného partnera s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou, teda neoveril si, či nespolupracoval
s obchodným partnerom za neštandardných a podozrivých podmienok. Je totiž povinnosťou daňového

subjektu postupovať pri obchodovaní ostražito a monitorovať obchodné transakcie, do ktorých sa
mieni zapojiť, aby mu nemohla byť pričítaná zodpovednosť za účasť na podvode, o ktorom mal
a mohol vedieť, ak by takú starostlivosť a obozretnosť vykonal. Na odmietnutie práva daňového
subjektu na odpočet DPH v zmysle relevantnej judikatúry postačuje aj nepriame zavinenie, ak sú dané
objektívne okolnosti nasvedčujúce tomu, že sa nejedná o štandardné obchodovanie, a ktoré indikujú,

že obchodovanie s daným tovarom môže byť poznačené podvodom na DPH. Uvedené znamená,
že žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie je poznačené daňovým podvodom, avšak vzhľadom
na objektívne okolnosti obchodu to vedieť mal a mohol, pričom postupoval neobozretne a napriek
týmto okolnostiam nevykonal také opatrenia, aby predišiel svojmu zapojeniu sa do „podozrivého“
obchodovania. V prípade nevedomej nedbanlivosti vedomostná zložka zavinenia nie je prítomná, teda

žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie s predmetným tovarom je poznačené podvodom (správca
dane, ako už bolo vyššie uvedené, nepožadoval od žalobcu, aby sám vykonal hĺbkové preverenie svojho
dodávateľa a ďalších článkov dodávateľského reťazca, t. j. aby sám identifikoval daňový podvod, kto ho
spáchal, kde a akým spôsobom došlo k úniku na dani a pod.), avšak jeho vedomosť sa predpokladá,
a to práve v dôsledku existencie neštandardných okolností. Správny súd poukazuje v tejto súvislosti

aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/2/2019 z 8. júla 2020, podľa
ktorého: „Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu
preveriť si pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie všetky „signály“, indície, ktoré
sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i
keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť

pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu
DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej
transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú
transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať
s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá

môže byť posudzovaná z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový
subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu,
relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom
negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako
rozhodujúca, určujúca a relevantná, a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu. Len takýmto

precíznym a z pohľadu „kontroly“ skutkových okolností veci konkrétnym zodpovedným prístupom môže
daný subjekt správcovi dane preukázať, že nebol a vzhľadom na všetky okolnosti veci nemohol byť
súčasťou podvodného konania alebo zneužitia práva. Tento záver kasačného súdu je súladný aj s
názorom ESD vo veci Teleos plc. a spol. (C-409/04), ESD v spojených veciach Mahagéhen kft a
Peter Dávid č. C-80/11 a C-142/11 a s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku sp.

zn. 4Sžfk/32/2012 zo dňa 27.11.2012. Len takýto zodpovedný prístup daňového subjektu môže byť
východiskom pre uplatnenie jeho účinnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa na podvode alebo
zneužití práva nepodieľal.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil opatrenia vykonané žalobcom
za účelom zabránenia jeho zapojeniu do obchodovania poznačeného podvodom ako nedostatočné,
keď na str. 19 uviedol, že žalobca prijal iba také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné

reálne predísť a zabrániť jeho účasti na podvode, pričom vychádzal iba zo zistených externých a
všeobecných informácií a ignoroval celý rad konkrétnych skutočností a indícií, ako napr. neuzavretie
písomnej zmluvy, nízka cena tovaru, neznámy pôvod tovaru, nakupovanie novej komodity – kávy len od
výhradného distribútora a ďalšie, ktoré mal v aktuálnom čase k dispozícii a ktoré, pokiaľ by vykonávalsvoju ekonomickú činnosť v dobrej viere, v ňom museli nutne vyvolať pochybnosti o štandardnosti
predmetných obchodov. Správny súd považuje odôvodnenie žalovaného v tomto ohľade za dostatočné,
pričom opätovne konštatuje, že len samotný nesúhlas žalobcu s vyhodnotením žalovaného nepostačuje

na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezákonnosť. Rovnako nie je povinnosťou žalovaného (a
ani správcu dane) uvádzať vo svojich rozhodnutiach (a ani v iných písomnostiach, napr. vo výzve
podľa § 45 ods. 6 Daňového poriadku) aké konkrétne opatrenia má, resp. mal žalobca vykonať za
účelom preverenia si obchodného partnera tak, aby splnil svoju povinnosť postupovať pri obchodovaní
s náležitou obozretnosťou. Žalovaný a ani správca dane neporušili žiadne ustanovenie zákona, keď

žalobcovi neurčili, resp. neuviedli konkrétne opatrenia, ktoré mal vykonať pre zabránenie svojej účasti
na daňovom podvode. Neuvedenie konkrétnych opatrení v tomto ohľade v rozhodnutiach daňových
orgánov nespôsobuje ich nezákonnosť z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže výber a uskutočnenie
konkrétnych opatrení pre zabránenie účasti na daňovom podvode je vecou (a povinnosťou) žalobcu. Aj
v zmysle ustálenej judikatúry možno skonštatovať, že určenie opatrení, ktoré možno dôvodne požadovať
od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie

neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností
prípadu vo veci samej, pričom toto určenie je na daňovom subjekte (viď rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid z 21. júna 2012, vo veci C-101/16 Paper
Consult z 19. októbra 2017).

68. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že
žalovaný sa podľa jeho názoru nevysporiadal s argumentáciou žalobcu k objektívnym okolnostiam,
ktoré nasvedčovali, že žalobca mal prijať opatrenia pre zabránenie svojej účasti na daňovom podvode.
Žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade za formálne, nedostatočné
a všeobecné. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že uvádzal konkrétnu argumentáciu vo vzťahu ku

každej jednej „objektívnej okolnosti“ už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, avšak žalovaný
sa touto argumentáciou vôbec nezaoberal, pričom svoje závery vo vzťahu k jednotlivým okolnostiam
danej obchodnej spolupráce s jeho dodávateľom uviedol v správnej žalobe (opísané v bodoch 21.
až 30. tohto rozsudku). Rovnako námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ani v tomto
smere nie je dôvodná. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zistenia správcu dane vytvárajú

celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach, ktoré sa ich zúčastnili,
o neštandardnosti týchto obchodných transakcií, ktoré vo svojom celku svedčia o tom, že tieto
obchodné transakcie sú zaťažené podvodom na DPH, a rovnako aj to, že správca dane poukázal
na objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré
museli byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu a ktoré vzbudzujú pochybnosti o

tom, že ide o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačujú indície, ktorým mal žalobca venovať
zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu, ktoré samé osebe nemusia byť v rozpore so
zákonom, no vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu vedieť mal
a mohol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj keď stručne, ale zrozumiteľne uviedol, že objektívne
okolnosti nasvedčujúce podozrivosti obchodovania s predmetným tovarom a skutočnosti, že môže byť

spojené s daňovým podvodom, je potrebné chápať v ich celku a nie je možné ich izolovať. Jedná sa
o skutočnosti, ktoré keby boli chápané izolovane tak, ako to v správnej žalobe uvádza žalobca, nie
sú v rozpore so zákonom a samé osebe bez ich posúdenia v celkovom kontexte spolu navzájom by
nemohli vyvolať pochybnosť žalobcu pri obchodovaní. Správca dane a žalovaný však svoje rozhodnutia
nezaložili na takomto izolovanom chápaní jednotlivých objektívnych okolností a odôvodnenie ich

rozhodnutí je v tomto ohľade presvedčivé a vychádza zo zásad logického uvažovania, keďže na poklade
vykonaného dokazovania identifikované okolnosti vo svojom súhrne a vzájomnej súvislosti vytvárajú
taký obraz o neštandardnosti predmetných obchodných transakcií, ktorý je spôsobilý vyvolať dôvodné
pochybnosti zodpovedne a obozretne konajúceho daňového subjektu, ktorý by na ich základe mal
vykonať hlbšie než len základné preverenie svojho obchodného partnera, aby sa uistil, že sa nezapojí

do obchodovania poznačeného podvodom na DPH. Správny súd pre úplnosť uvádza, že v danom
prípade sa nejedná o priamu účasť žalobcu na daňovom podvode, a teda z povahy veci správca
dane a žalovaný nemohli vychádzať z priamych, ale len z nepriamych dôkazov. Jednotlivý nepriamy
dôkaz nemôže byť základom pre vyvodenie záveru o nedostatku obozretnosti daňového subjektu pri
obchodovaní, avšak v prípade, ak budú nepriame dôkazy tvoriť ucelený reťazec dôkazov, z ktorých

vzíde jasný obraz, že celkové okolnosti obchodu sú neštandardné, správca dane si splní svoju dôkaznú
povinnosť preukázať nepriamu vedomosť (nevedomú nedbanlivosť) daňového subjektu o účasti na
daňovom podvode, čo bolo aj v posudzovanom prípade. Žalovaný nemusel vo svojom rozhodnutí
osobitnereagovaťnavšetkyizolovanétvrdeniažalobcukjednotlivýmidentifikovanýmokolnostiam(cenatovaru, štandardné obchodovanie s výhradnými distribútormi tovaru na území Slovenskej republiky,
nová obchodná komodita, nový obchodný partner, e-mailová komunikácia bez uzatvorenia zmluvy
v písomnej forme, atď.) tak, ako to žalobca namieta v správnej žalobe (body 21. až 30. tohto rozsudku).

Žalobcom formulované žalobné body predstavujú len polemiku s argumentáciou daňových orgánov,
resp. vyslovenie nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane a žalovaného a prezentáciu jeho vlastných
názorov izolovane bez zohľadnenia celkového kontextu, čo samé osebe nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa konajúci orgán stotožnil s jeho právnym názorom a hodnotením dôkazov. V zmysle

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva orgány verejnej
správy a súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania
a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými
námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Správny súd teda nezistil
porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie. Žalobcovi nebola odňatá možnosť náležite skutkovo
a právne argumentovať proti preskúmavaným rozhodnutiam.

69. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane sa po vydaní svojho rozhodnutia

oboznámil s dôkazom - Zápisnicou o ústnom pojednávaní č. 102092305/2022 zo dňa 27. júla 2022
spísanou Daňovým úradom Košice v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2020 nahliadnutím do daňového spisu dodávateľa žalobcu - A. B. C. - ZUNA bez toho, aby
mal žalobca možnosť sa s predmetným dôkazom oboznámiť, pričom následne aj žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia z tohto dôkazu vychádzal bez toho, aby umožnil žalobcovi sa k nemu vyjadriť,

čím porušil § 74 ods. 3 Daňového poriadku, možno prisvedčiť dôvodnosti tejto námietky. Podľa §
74 ods. 3 Daňového poriadku je odvolací orgán „oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania
dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred
vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného
dokazovania.“ Správny súd z administratívneho spisu správcu dane zistil, že na jeho č. l. 593 a 594

sa nachádza kópia Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102092305/2022 zo dňa 27. júla 2022 spísanej
Daňovým úradom Košice, v ktorej je uvedený obsah výpovede A. B. C. o skutočnostiach nadviazania
obchodnej spolupráce so spoločnosťou ECHO PINKY s.r.o. prostredníctvom žalobcu, pričom uvedená
listinaboladoadministratívnehospisuzažurnalizovanáažpopodaníodvolaniažalobcuprotirozhodnutiu
správcu dane a pred predložením administratívneho spisu žalovanému. Z administratívneho spisu

žalovaného nevyplýva, že by žalobcu s predmetnou listinou pred vydaním napadnutého rozhodnutia
oboznámil. Pokiaľ žalovaný mienil doplniť dokazovanie v odvolacom konaní podľa § 74 ods. 3 Daňového
poriadku, mal v súlade s daným zákonným ustanovením oboznámiť žalobcu s predmetnou listinou, čo
však neurobil. Napriek tejto skutočnosti svoj záver v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí oprel
okrem dôkazov vykonaných správcom dane pred vydaním rozhodnutia správcu dane aj o predmetný

dôkaz, s ktorým žalobcu neoboznámil, čím porušil ustanovenie § 74 ods. 3 Daňového poriadku.
Žalovaný tak zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou. Zároveň však správny súd podotýka, že nie
každé porušenie zákona spôsobuje bez ďalšieho takú nezákonnosť rozhodnutia, pre ktorú je nutné
ho zrušiť. Správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy
pre procesné pochybenie konajúceho orgánu verejnej správy, avšak nie pri akomkoľvek porušení

procesného predpisu, ale len v prípade, ak bolo porušenie procesného predpisu podstatné, v dôsledku
ktorého nemôže rozhodnutie obstáť a je nutné ho zrušiť, pričom nezákonnosť má vplyv na rozhodnutie
vo veci, t. j. pri riadnom procesnom postupe orgánu verejnej správy by účastník konania dosiahol
alebo mohol dosiahnuť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Správny súd uvedenú vadu v procesnom
postupe žalovaného nepovažuje za takú vadu, ktorá odôvodňuje zrušenie preskúmavaného rozhodnutia

žalovaného. Predmetná vada nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže
nemá vplyv na materiálne posúdenie veci. Ani v prípade, ak by správny súd z tohto dôvodu napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom oboznámenia žalobcu
s predmetným dôkazom, žalobca by nedosiahol pre neho materiálne priaznivejší výsledok vo veci, a to
z dôvodu, že skutkový stav zistený na základe dokazovania vykonaného správcom dane, s ktorým bol

žalobca oboznámený pred vydaním Protokolu a následne aj vo vyrubovacom konaní pred vydaním
rozhodnutia správcu dane, aj bez predmetného dôkazu vedie k záveru, že žalobca mohol a mal
vedieť, že sa zapojil do obchodovania za neštandardných podmienok, ktoré nasvedčujú predpokladu,
že predmetné transakcie sú poznačené podvodom na DPH, avšak bez vykonania adekvátnych opatrenísa spoľahol, že mu bude postačovať len základné preverenie tak, ako ho vykonal, t. j. z verejne
dostupných registrov a webu Finančnej správy, čo je dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi
z posudzovaných obchodov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23. marca 2016, v zmysle ktorého „Pri súdnom
prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne
zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok.“ Správny súd
nespochybňuje procesné pochybenie žalovaného, avšak konštatuje, že toto pochybenie žalovaného
nepredstavuje vadu odôvodňujúcu zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezákonnosť, nakoľko aj

v prípade zrušenia rozhodnutia žalovaného a vydania nového rozhodnutia by toto nemohlo priniesť
pre žalobcu priaznivejší výsledok. Úlohou správnych súdov nie je naprávať také procesné pochybenia
orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi
verejnej správy, avšak bez reálnej možnosti priaznivejšieho rozhodnutia pre účastníka konania. Správny
súd ďalej poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v ktorom

uviedol, že je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre
účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie
v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za
následok porušenie práv účastníka konania. Správny súd tiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28. marca 2024, v zmysle ktorého:

„V kontexte vyššie uvedeného považuje kasačný súd za potrebné poukázať i na účel správneho
súdnictva, ktoré primárne predstavuje prostriedok ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej
správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť
verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho
štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad

eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť
takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu
formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden
zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti
vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči

ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (obdobne uznesenie III. ÚS 649/2015 zo dňa
16.12.2015).“

70. Námietka žalobcu, že správca dane vyvodil záver o fiktívnych nákupoch spoločnosti J. C. TRADE
s.r.o. od dodávateľov Mountfield Sk, s.r.o., HORNBACH – Baumarkt SK spol. s r.o., OKAY Slovakia,

spol. s r.o., NAY a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., Kaufland Slovenská republika v.o.s., BILLA
s.r.o., Möbelix SK, s.r.o., JYSK s.r.o., OBI Slovakia s.r.o., ASKO – NÁBYTOK, spol. s r.o. a pod. bez
toho, aby tento záver mal oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom ani žalovaný sa podľa žalobcu
nevysporiadal s jeho námietkami, nie je dôvodná. Správca dane dokazovanie v tomto ohľade vykonal
vo vyrubovacom konaní po zrušení skôr vydaného rozhodnutia odvolacím orgánom, pričom obsahom

administratívneho spisu je Úradný záznam č. 102724829/2022 zo dňa 5. októbra 2022 o nahliadnutí
správcu dane do odtajnených údajov z kontrolných výkazov DPH spoločnosti J. C. TRADE s.r.o.
Správca dane tento dôkaz a z neho vyplývajúce skutočnosti uviedol na str. 12 a 13 svojho rozhodnutia.
Dôvody, pre ktoré správca dane nepreveroval každý jednotlivý nákup z prijatých zjednodušených faktúr
od predmetných dodávateľov a uspokojil sa s údajmi uvedenými v kontrolných výkazoch spoločnosti

J. C. TRADE s.r.o. pre vyvodenie záveru o fiktívnosti daných nákupov, žalobcovi ozrejmil žalovaný
v napadnutom rozhodnutí, keď na str. 15 a 16 uviedol, že „... tieto nákupy predstavovali celkovú sumu
821 560,02 eur, z toho suma uplatnenej DPH 164 312,04 eur predstavovala celú sumu uplatnenej
DPH z tuzemských nákupov spoločnosti J.C. TRADE s.r.o. za dané obdobie. Hotovostné nákupy sa
podľa údajov deklarovaných v kontrolných výkazoch DPH pohybujú od 10 000 eur až po 180 000

eur za mesiac, v prevažnej miere ide o sumy nad 50 000 eur. Správca dane vyššie uvedené nákupy
nepreveroval u jednotlivých spoločností z dôvodu, že sa jedná o nepreveriteľné transakcie, čo je práve
dôvod, prečo ich daňové subjekty s obľubou využívajú na vykrytie si svojej daňovej povinnosti. Správcovi
dane je z jeho kontrolnej činnosti známe, že vyššie uvedené spoločnosti neevidujú hotovostné nákupy v
členení na jednotlivých zákazníkov, avšak vo svojich databázach registrovaných zákazníkov neevidujú

prípady, v ktorých by zákazník realizoval mesačný nákup, ktorého čiastka by v súčte presiahla hodnotu
50 000 eur (bez ohľadu na spôsob platby). Na základe uvedených skutočností a v nadväznosti na §
74 ods. 3 Zákona o DPH (zjednodušenou faktúrou je aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou
pokladnicou, ak cena tovaru vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebouhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur) správca
dane považoval hotovostné nákupy od vyššie uvedených spoločností v mesačnom objeme 50 000 eur
a viac od jednej spoločnosti za nereálne a údaje o hotovostných nákupoch spoločnosti J.C. TRADE

s.r.o. deklarované v kontrolných výkazoch DPH za nepravdivé a fiktívne. Správca dane ešte v rámci
daňovej kontroly vyzval spoločnosť J.C. TRADE s.r.o. na predloženie účtovných dokladov, medzi nimi
aj dokladov o hotovostných nákupoch za preverované zdaňovacie obdobie, avšak na výzvu správcu
dane spoločnosť nereagovala a doklady nepredložila.“ Správny súd podotýka, že konanie pred orgánom
verejnej správy prvého stupňa a konanie pred odvolacím orgánom verejnej správy tvoria jeden celok,

a teda postačuje, keď vyhodnotenie dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy prvého stupňa
(správcom dane) uvedie odvolací orgán vo svojom rozhodnutí (žalovaný), čo v danom prípade žalovaný
aj urobil. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu tak, ako ju formuloval, teda že správca dane dospel
k záveru o fiktívnosti predmetných nákupov bez opory v dôkaznej situácii a rovnako nie je dôvodná
ani námietka žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami, keďže to nezodpovedá obsahu
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odôvodnenie žalovaného vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazu

(údajov z odtajnených kontrolných výkazov DPH spoločnosti J.C. TRADE s.r.o.), ako je uvedené vyššie,
je podľa správneho súdu dostatočné, zrozumiteľné a v súlade so zásadami logického uvažovania. To,
že sa s ním žalobca nestotožňuje a spochybňuje ho, resp. vedie s vyhodnotením dôkazu polemiku,
nepostačuje pre spochybnenie zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Správny súd
opätovne podotýka, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa konajúci

orgán verejnej moci (súd alebo orgán verejnej správy) stotožnil s jeho právnymi názormi, čo vyplýva aj
z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného z dôvodov uvedených v správnej žalobe nie je možné zrušiť, a preto s poukazom na § 190
SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

72. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

73. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.