Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1T/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124011268
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124011268.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2025

takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/X, E. C.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 19.12.2021 v čase okolo 18:15 h na ulici B. F. C. pred predajňou G. H. po tom, ako ho poškodený
B. C. slovne upozornil, aby neobťažoval ľudí, ktorí sa nachádzali pred uvedenou predajňou, k nemu

pristúpil a jedenkrát ho udrel sklenenou fľašou do oblasti čela, v dôsledku čoho B. C. svojim konaním
spôsobili zranenia a to – pomliaždenie čelovej oblasti hlavy vľavo a odreninu dolného viečka pravého
oka, kde uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosť v trvaní do 7 dní, kedy k
závažnejším poraneniam nedošlo len v dôsledku náhody a od okolností nezávislých od jeho vôle,

t e d a

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania,
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému úmyselne ublížiť na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,
t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) zákona s poukazom na §
138 písmeno a) Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa
§ 14 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr.

zák., ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený u s t
a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému u k l a d á nahradiť škodu poškodenej Sociálna poisťovňa,
ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v sume 63,70 €. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca podal dňa 15.08.2024, pod Pv 286/22/5502 na Okresný súd
Žilina obžalobu na A. B., pre vyššie uvedený skutok, právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) zákona s poukazom na § 138 písmeno
a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Okresný súd Žilina, dňa 09.09.2024, pod sp. zn. 1T/60/2024 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal
obvineného A. B. vinným v zmysle podanej obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca, pod sp. zn. Pv

286/22/5502 zo dňa 15.08.2024 a obvinenému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Trestný rozkaz bol
obvinenému doručený dňa 09.10.2024 a prokuratúre 02.10.2024.

Dňa 15.10.2024 bol súdu doručený odpor (v zákonnej osemdňovej lehote) proti trestnému rozkazu

Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T/60/2024 zo dňa 09.09.2024, ktorý podal obvinený A. B. zastúpený
advokátom, JUDr. Jánom Repáňom, namietal, že sa dopustil žalovaného skutku a žiadal, aby súd
nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom budú vykonané všetky dôkazy vykonané v prípravnom konaní.
Má za to, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, ako to vyžaduje trestný poriadok,
nesprávne zistili skutkový stav, nepostupovali s rovnakým prístupom k strane obvineného a k strane

poškodeného, porušili zásadu rovnosti zbraní v trestnom konaní. Zo žiadneho zo zabezpečených
dôkazov nevyplýva, žeby obvinený udrel poškodeného spôsobom, ako je uvedené v skutkovej vete
trestného rozkazu. Obžalovaný tvrdí, že nikoho v predmetný deň neobťažoval, nikoho neudrel sklenenou
fľašou do oblasti čela a nikomu žiadne zranenie čelovej oblasti vľavo nespôsobil. Odmieta závery, žeby
týmto úderom pôsobil na hlavu poškodeného a odmieta, žeby bolo technicky možné jediným úderom

spôsobiť poranenie poškodeného v čelovej oblasti hlavy vľavo a odreniny dolného viečka pravého oka.
Poukázal, že poverený príslušník odmietol vykonať výsluchy svedkov navrhnutých obvineným. Žiada
prehrať záznamy, žiada vysvetliť, prečo ostatné kamerové záznamy nie sú v spise dokumentované
a prečo rozhodujúci záznam neobsahuje identifikáciu konania obvineného v rozhodnom čase.

Podľa § 355 ods. 3 Tr. por. ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa ods. 1/ v lehote
odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní
nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou, ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom
rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356.

S poukazom na ustanovenie, samosudca, nariadil hlavné pojednávanie a trestný rozkaz prednesením
obžaloby zrušil.

Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov

dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom
poškodeného B. C., svedkyne I. J., svedka H. K., svedka L. M., svedka N. O., prečítaním listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, znaleckého posudku, prehratím vecného dôkazu, čítaním výpovede

svedkyne L. H. F., svedkyne P. L., svedkyne H. Q. B., oboznámením obrazového záznamu a mal zistený
skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak ako uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný.
Uviedol, že keď tam prišiel, dvaja stáli pri stole. Obžalovaný si kúpil alkohol, poškodený spal, mal
vyloženú nohu. Obžalovaný sa pri nich pristavil, poškodenému spadla vyložená noha, obžalovaný
sa zľakol a udrel fľašou po stole. Poškodený sa zobudil, zhodil všetky poháre a popolník čo boli na

stole, spadli aj dve fľaše, jedna sa rozbila. Následne obžalovaného sotil p. M., obžalovaný spadol, malotras mozgu. Potom išiel niekto okolo, zobral fľašu a položil ju do kvetináča. Obžalovaný fľašu zobral
z kvetináča, dal ju na stôl, mal ju v rukách asi 20-30 sekúnd. S poškodeným nemal žiaden konflikt, chytil
ho za vestu iba kvôli tomu, že si myslel, že má jeho peniaze, ktoré stratil. Pritom ako ho držal, mu aj

zakrvavil tričko, ešte mu aj povedal, že mu to nahradí. Podľa obžalovaného ide o manipuláciu zo strany
policajtov, kamerové záznamy sú upravené. Policajti ho opakovane zbili, bol trikrát v bezvedomí, mal
prasknutú lebku. Podal aj trestné oznámenie na policajtov, je to na UIS. Obžalovaný uviedol, že keď prišli
policajti správal sa slušne, povedal im, že bude rešpektovať ich výzvy. Napriek tomu ho spacifikovali,
bili ho aj v aute.

Obžalovaný ďalej uviedol, že predtým ako prišiel k predajni G. H. majer nemal s nikým konflikt. So
svedkyňou J. pri stole nemal žiadny konflikt. Pamätá si, že J. kričala niečo také, že B. poď sem ja sa
ho bojím. Obžalovanému išlo iba o peniaze, ktoré mal v obálke. Keby sa peniaze našli, tak tu dnes
nesedí. Peniaze v obálke mal v ľavom vrecku bundy. Poškodenému, ktorý bol opretý o predajňu G. H.
išiel preto, lebo si myslel, že zhodil tie poháre. Že tam niekoho bili. Poškodeného sa pýtal, či má jeho

peniaze, on chcel odtiaľ odísť, pripadalo mu to, akoby chcel ujsť. Preto ho tam držal. Oni mali dosť
vypité, B. C. tam spal. Synovia prišli na políciu hneď, ako sa to dozvedeli, O. obžalovanému hovoril,
že vonku fajčili aj s poškodeným, poškodený si myslel, že obžalovaný je bezdomovec, nevedel ani, že
ide o vec s ohľadom osoby obžalovaného. Syn obžalovanému povedal, že poškodený nemal na polícii
žiadne zranenia na hlave. Syn obžalovaného, Lukáš, žiadal hneď kamerový záznam z polície, neskôr

mu mestský policajt N. O. povedal, že všetky kamery boli funkčné. Boli tam štyri kamery, jedna mestskej
polície, dve z obchodu a jedna z banky. Z obchodu obžalovanému aj chceli dať kamerové záznamy, ale
potom tam prišla polícia a na druhý deň ich už nechceli dať. Išlo o budovu, kde sa nachádzal obchod G.
H.. Na otočnej kamere mestskej polície zo záznamu tejto je iba kúsok, kde vidno ako poškodeného držím
za bundu, zvyšok je vymazaný. Táto kamera mohla zaznamenať celý incident. Tento videl N. O.. N. O.

povedal synovi obžalovaného, že všetky kamery boli funkčné, že na tejto kamere boli zaznamenané tri
incidenty a to, keď obžalovaného zhodili na zem, keď prišli policajti a keď policajt obžalovaného udrel do
spánku. Obžalovaný ďalej uviedol, že na mestskej polícii nebol, bol tam jeho syn, jemu bolo povedané,
že všetko dali polícii. Obžalovaný má k dispozícii kamerový záznam, je z väčšej vzdialenosti, ale je tam
viditeľné ako prebiehal skutok, uviedol, že tento kamerový záznam predloží.

Svedok poškodený B. C. uviedol, že obžalovaného pozná od 19.12. Boli pri stole spoločne s L. M., I.
J. a H. K., v čase keď prišiel obžalovaný pil prvý punč. Obžalovaný pred nich položil dve fľaše na stôl,
zobral M. cigaretu, obťažoval ich, poškodený mu povedal, nech ich neobťažuje, obžalovaný zobral fľašu
a udrel poškodeného do hlavy. PN mal asi 3 týždne, mal to celé modré, nemohol chodiť do práce, keďže

pracuje s ľuďmi. S nikým iným konflikt nemal ani sa s nikým nerozprával.
Poškodený ďalej uviedol, že vošiel, nepamätá si presne, či medzi K. a M. alebo K. a J., ale stál proti
poškodenému. Stôl bol okrúhly, priemer mohol byť okolo 1 m. Obžalovaný chytil fľašu ponad stôl, akoby
poškodeného šiel udrieť päsťou, ho touto udrel do hlavy. Poškodený na pravom oku nemal nič zranené.
Obžalovaný ho udrel jeden raz fľašou. Poškodený sa po údere bránil, dal ruku pred seba aby ho neudrel,

nevie či sa pošmykol na schodíkoch alebo za akých okolností spadol. Nevie o tom, že by sa ho dotkol
v rámci obrany. Neviem o tom, že by niekto pri stole sa ho dotkol. B. J. vtedy videl prvýkrát. Synov
obžalovaného poznal z videnia. Syna obžalovaného stretol potom ako bol ošetrený v nemocnici, pred
policajnou stanicou, keď išiel vypovedať. Fajčila tam väčšia skupina, poškodený prešiel okolo nich, išiel
do vnútra, poškodený sa so synom obžalovaného nerozprával, on mu iba povedal, že či to urobil jemu,

načo mu povedal, že áno. Neviem či mohol všimnúť jeho tvár, on sa tadiaľ iba prechádzal okolo neho.
Nemá vedomosť o nejakom konflikte obžalovaného, on ho zaregistroval až keď prišiel k ich stolu. Potom
ako obžalovaný spadol, išli mu tam viacerí pomôcť, vie, že tam bol K., J. a ešte nejaký ďalší ľudia. Nevie
či J. mala kabelku alebo ruksak. Z miesta incidentu išiel do nemocnice RZP. Na políciu prišiel asi po
hodine, hodine a pol. Nevie čo sa dialo po príchode hliadky, poškodený bol v sanitke. Hliadka prišla skôr,

poškodený išiel od obžalovaného preč, lebo bol agresívny. Predpokladá, že tí čo boli pri stole videli ako
ho udrel, oni sa o tom nebavili.
Poškodený uviedol, že nevie, kde sú kamery, či snímali stôl, ku ktorému došlo k incidentu. Stôl bol
usadený v časti s hlavnou ulicou pred predajňou alkoholu tam boli tri schodíky a nejaké pódium. Ku
kontaktu so sklenenou výplňou obchodu pri páde obžalovaného nedošlo.

Svedok I. J. uviedla, že napadnutie videla, stála vedľa poškodeného, obžalovaný prišiel k ich stolu, začal
ich obťažovať, bola vtedy covidová doba, vytrhol M. cigaretu, oni ho poprosili, aby odišiel, poškodený
možno trochu dvihol hlas, aby obžalovaný odišiel, v tom obžalovaný chytil fľašu za hrdlo a udrelpoškodeného do hlavy, fľaša bola plná, nevie čo sa s ňou potom stalo, svedkyňa následne volala políciu,
nevie ako dlho tam stál, asi to bolo dlhšie, oni na neho apelovali, aby od nich odišiel, nemá vedomosť,
že by sa obžalovaný s niekým iným rozprával, možno len s predavačkou.

Nevie presne ako stáli pri stole, svedkyňa stála vedľa poškodeného, G. bolo oproti nej, obžalovaný prišiel
od G. a postavil sa oproti nej, bol v strede medzi M. a K.. D. M. zobral z úst, bolo to hneď ako tam prišiel.
Nevie aký priemer mal stôl, bol to taký sudový stôl.
Svedkyňa názorne ukázala akým spôsobom obžalovaný chytil fľašu a udrel ňou poškodeného a to tak,
že tohto udrel dnom fľaše, nebolo to spoza hlavy. Išlo pohyb smerom dopredu. Nevie z akej vzdialenosti

udrel poškodeného. Udrel ho jedenkrát. Nepamätá si, že by tam došlo k nejakému rozhovoru, oni ho
slušne poprosili, aby odišiel. Svedkyňa sa po údere starala o Peťa, zľakla sa, čo robili chalani nevie.
Svedkyňa mu dala na čelo ľad, nepamätá si, čo robil poškodený. Potom ako poškodený dostal úder,
sotil do obžalovaného a tento spadol na schodoch. Nikto iný do obžalovaného nestrčil. Nemá vedomosť,
že by počas incidentu niečo stratila. Ani nič nenašla. Do kabelky nič nedávala. Obžalovaný potom ako
spadol,knemupribehlasH.,onsahneďpostavilnanohy.Vie,žezaniekýmzačalobžalovanýutekať,bol

vulgárny,agresívnyalenepamätásiužzakýmišielačohovoril.Nepamätási,žebybolinamiestenejaké
črepiny. Svedkyňa videla zranenie obžalovaného vtedy, keď prišli policajti a dávali mu putá, dovtedy
žiadne nevidela. Na poškodenom videla iba poranenie v ľavej časti čela. Na iné zranenia sa nesťažoval.
Svedkyňa žiadnu vec nedvíhala pri obžalovanom. Nevie o tom, že by sa mal poškodený poznať s p. J..
Má vedomosť, že si tyká s policajtom, napr. s p. R.. Nepamätá si časový odstup od príchodu hliadky do

príchodu RZP. Videla ako boli použité donucovacie prostriedky, mohla byť vo vzdialenosti 3 – 4 metre.
Nevie koľkí videli ten zásah polície ani kto tam bol. Po údere fľašou poškodený odstrčil obžalovaného,
potomzačalkričať,svedkyňadalapoškodenémunaranusneh,nevieakoužpotomreagovalpoškodený.
Na stole nikto nespal. Nepamätá si čo mal oblečené poškodený ani čo mala ona oblečené. Nevie, že by
mal poškodený niečo odložené v predajni G.. U obžalovaného peniaze nevidela.

Svedok H. K. uviedol, že pri stole som stál on, po jeho pravici poškodený, I. J., L. M., obžalovaný keď
prišiel sa postavil vedľa L. M., fľaša bola plná, nevie ktorou časťou fľaše udrel poškodeného, poškodený
mal po údere na čele opuch, poškodený nemal iný konflikt ani sa s nikým nerozprával okrem nich pri
stole.

Predtým nepili alkohol, keď prišli na miesto vypili jeden punč, mali druhý, ktorý sa vylial potom incidente.
Punč sa vylial vtedy, keď pri útoku strčil do stola, taktiež poškodený odstrčil obžalovaného, ale vtedy už
boli asi vyliate. On ani nikto z nich nemali odložené veci v predajni G.. K útoku mohlo dôjsť v časovom
úseku okolo 10 minút, dovtedy mal obžalovaný opilecké reči, potom ho B. vyzval, aby odišiel preč
a v tom ho obžalovaný udrel fľašou. K útoku došlo tak, že mal fľašu v ruke, napriahol sa a cez stôl

udrel poškodeného. Podľa jeho názoru obžalovaný chcel znova zaútočiť na poškodeného, poškodený
ho odstrčil. Potom odstrčení stratil balans, boli tam schodíky, oni s L. ho prichytili, aby nespadol, má
však svoju váhu a na zem spadol. Na poškodenom videl zranenie čela. Potom ako obžalovaný spadol
išli s I. na neho pozrieť či je v poriadku, myslí, že mu I. kontrolovala pulz na krku, nevie či pri tomto
mala pri sebe kabelku. Nevidel, že by niečo dvíhala zo zeme. Nič nedvíhala. Potom ako sa obžalovaný

postavil, bol opätovne agresívny voči poškodenému, svedok s L. ho držali, každý za jednu ruku, aby
neútočil. Obžalovaný sa vyjadroval vulgárne, peniaze nespomínal. Nevie s akým časovým rozstupom
prišla RZP, túto volala policajná hliadka, mohlo to byť 5 minúť, nie je si istý. Nevie, či sa poškodený
pozná s policajtmi v Čadci, do toho sa nestará. Nevie, či pozná synov obžalovaného, nebavili sa o tom.
Stôl mohol byť široký 40-50 cm.

Svedok L. M. uviedol, že Obžalovaný chytil fľašu a smerom dopredu udrel poškodeného. B. mal hrču
na čele, túto aj odfotil, poškodený nemal s nikým iným nejaký konflikt. Fotku na č. l. 63 urobil svedok.
Od času, kedy prišiel obžalovaný ku stolu po úder fľašou mohli prebehnúť asi 3 minúty. Pri vedľajšom
stole boli aj iní ľudia, ktorí tam boli s deťmi, deti sa báli tak odišli. Odišli potom ako obžalovaný spadol.

Obžalovaný udrel poškodeného popred K.. Odsotenie nevie či bolo ponad stôl, popred K. alebo sotil do
stola, aby odstrčil obžalovaného. Nepamätá si to presne. Potom ako obžalovaný spadol, išli za ním I.
a H., I. mu skúšala tep, ležal tam asi dve minúty, nepamätá si, či I. mala kabelku. Nevidel, že by dvíhala
niečo zo zeme. Mohol byť vzdialený asi 4 metre. Potom ako sa obžalovaný postavil, ho museli držať, ja
z jednej strany, Miloš z druhej pretože bol voči poškodenému vulgárny a smeroval opäť k nemu. Chceli

ďalšiemu konfliktu zabrániť. Nevie, čo obžalovaný hovoril, keď ho držali mal dosť vypité, chcel ísť stále
smerom k B.. Obžalovaný o peniazoch nehovoril. Podľa jeho názoru, obžalovaný udrel poškodeného
bokomfľaše.Mámobilnýtelefón,ktorýmalajvtedy.Ponahliadnutídotelefónusvedokuvádza,vtelefóneje aj fotografia, ktorá sa nachádza na č. l. 63, táto bola zhotovená v čase 18.38 hod. Po nahliadnutí do
telefónu samosudca konštatuje, že údaje uvedené pri fotografii sú 19.12.2021 o 18.38 hod.

Svedok N. O. na pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná len z videnia, ani sa nezdravia, keď
sa stretnú. Svedok pracoval na mestskej polícii v čase, keď sa skutok stal, pracoval na operačnom,
nepamätá si čo bolo na zázname. Z rodiny B. ho nikto nenavštívil v práci. P. B. nepozná, nikdy za ním
nebol. Miesto činu nebolo v zornom poli kamery, kamera je pohyblivá, je možné že bola nastavená na
iné miesto. Na Palárikovej ulici sú tri kamery, jedna je pri obuvi, jedna pri UNIT CREDI BANK a jedna

pri bare Klip, resp. pri jednote. O kamerový záznam musí požiadať Okresný súd, kamerové záznamy sa
po 14-tich dňoch vymazávajú, pokiaľ neprišla požiadavka, tak sa to neuloží, pokiaľ je technická porucha
na kamere, toto oznámime náčelníkovi alebo poverenému zamestnancovi, ktorý upovedomí firmu, ktorá
tieto kamery opraví. Myslí si, že v tom čase neboli kamery nefunkčné. Kniha návštev sa na mestskej
políciinevedie,niejetamprístup,sútammreže.Vstupnamestskúpolíciuniejemonitorovanýkamerami.
Nepamätá si, či sa v tejto veci vyhotovovali záznamy, svedok nemal prístup k pošte, ak prišla takáto

žiadosť.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov z ktorých mal preukázané nasledovné:
Z priestupkového spisu (č.l. 1-37) vyplýva, že dňa 19.12.2021, podal poškodený trestné oznámenie (č.l.
3).

Podľa správy ambulancie úrazovej chirurgie, zo dňa 19.12.2021 (č.l. 12), poškodený uviedol, že bol
udretý fľašou po hlave inou osobou.
Obžalovaný ma 3 záznamy v registri trestov GP SR, v registri priestupkov nemá žiadny záznam (č.l.
49, 52).

Súd so súhlasom prokurátora, a obhajcu prečítal znalecký posudok znaleckej organizácie v odbore
Zdravotníctvo a farmácia forensic.sk č. 105/2022, z ktorého mal preukázané, že poškodený utrpel
pomliaždenie a odreninu o veľkosti 2x2 cm v oblasti čelovej časti tváre vľavo a odreninu pravého
dolného viečka. Jednalo sa o ľahké poranenie, ktorých objektívna doba liečby, poruchy zdravia
a práceneschopnosti do 7 dní, poranenia neohrozovali poškodeného na živote a nezanechávajú trvalé

následky.

Mechanizmus daného typu poranenia vzniká následkom pôsobenia tupého násilia na danú oblasť a to
buď aktívnym pohybom zraňujúceho predmetu voči zranenému (úder, zasiahnutie tupým predmetom)
alebo aktívnym pohybom zraneného, voči zraňujúcemu povrchu (teda pádom poškodeného na zem,

dlážku, cestu). K zraneniu mohlo dôjsť tak, ako uvádza poškodený vo svojich výpovediach, teda tak, že
bol udretý „fľaškou slivovice“ do oblasti čela nad ľavým okom. Všeobecne možno povedať, že každý úder
tvrdým tupým predmetom do oblasti hlavy pri eventuálnom poškodení oka, lebky, alebo mozgu môže
spôsobiť vážnejšie poranenia s dobou liečby viac ako 7 resp. 42 dní. Eventuélne, keby následkom úderu
došlo k rozbitiu sklenej fľaše, ako útočiaceho predmetu, a následne by črepiny poranili poškodeného na

tvári. Zranenia, ktoré obžalovaný utrpel si vyžadujú obvyklú dobu liečby a PN v bežnej praxi 3-5 dní.

Súd odmietol návrh obhajoby na výsluch svedkov – rodinných príslušníkov obžalovaného a tiež návrh
na vyžiadanie kamerového záznamu z budovy polície.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12
Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a skutok
vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkýchokolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
K výroku o vine

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 123 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
(1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.

(2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podmienkami ublíženia na zdraví sú:
a) porucha alebo poškodenie zdravia,
b) objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia,
c) nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie na krátky čas
sa rozumie doba okolo 7 dní.

Skutočný charakter poruchy alebo poškodenia zdravia sa skúma aj
a) príznakmi, bolesťami, ťažkosťami poškodeného,
b) intenzitou a dobou, po ktorú sa tieto prejavovali,
c) ktorý orgán a ktorá funkcia boli zasiahnuté, resp. narušené.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie.

Následkom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. musí byť vždy ublíženie na zdraví
v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák.
Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť, teda,

že k ublíženiu na zdraví poškodeného došlo práve konaním páchateľa.

Subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie
a to či už úmysel priamy, alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty,
teda nielen na konanie, ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok na hmotnom

predmete útoku. Úmyselné zavinenie sa musí vzťahovať aj na následok a účinok na hmotnom predmete
útoku.

Úmyselné zavinenie sa musí pri trestnom čine ublíženia na zdraví vzťahovať aj na následok a účinok na
hmotnom predmete útoku, aj keď páchateľ si nemusí byť úplne presne vedomý detailov, ktoré spôsobí

na hmotnom predmete útoku.

V praxi je pri vyšetrovaní a dokazovaní trestného činu ublíženia na zdraví veľmi dôležité dokazovanie
úmyslu páchateľa, aký následok svojim konaním chcel spôsobiť, resp. s akým následkom bol
uzrozumený. Na jednej strane rôzne vyjadrenia, ktorých slovný prejav prisľubuje spôsobenie smrti

či ťažkej ujmy na zdraví, nemusia byť v tomto smere rozhodujúce, pretože človek často v hneve,
namyslenosti alebo len tak povie niečo, čo nemyslí vážne. Dôležitý je skutočný úmysel. Okolnosti
subjektívneho charakteru je spravidla možné dokazovať iba nepriamo, z okolností objektívnej povahy,
z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu
alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom. Preto pri dokazovaní skutočného úmyslu je

potrebnévychádzaťzvonkajšíchprejavovtrestnéhočinu,tedazosamotnéhospôsobukonaniaaďalších
okolností prípadu.Ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné
stanovisko k obom možnostiam, potom možno dovodzovať jeho uzrozumenie s takým následkom
v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. a z hľadiska subjektívnej stránky tak ide o nepriamy úmysel. Stav

ľahostajnosti páchateľa k spôsobeniu ublíženia na zdraví a jeho uzrozumenie s týmto následkom sa
dovodzuje najmä s ohľadom na spôsob prevedenia útoku, jeho intenzitu, charakter zbrane, miesto na
tele poškodeného, do ktorého bol útok vedený, ako aj zistenie, že páchateľ nemohol počítať so žiadnou
konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla následku na zdraví zabrániť.
Pri zisťovaní subjektívnej stránky trestného činu nie je možné prísť k záveru o alternatívnom vzťahu

páchateľa k zamýšľanému následku, teda nemožno dospieť k záveru, že páchateľ mal buď priamy
úmysel, alebo aspoň nepriamy úmysel, forma úmyslu musí byť jasne stanovená (R 31/1998).

Pokiaľ úmysel nesmeruje k ublíženiu na zdraví, ale iba k uskutočneniu tzv. demonštratívneho pokusu
prostriedkami, o ktorých páchateľ vie, že nie sú spôsobilé vyvolať taký účinok nemôže ísť ani o pokus
trestného činu ublíženia na zdraví pre nedostatok subjektívnej stránky.

K naplneniu trestného činu ublíženia na zdraví nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo
spôsobilo ublíženie na zdraví, ale je treba, aby jeho úmysel smeroval aj k vlastnému ublíženiu na zdraví.
(R 19/1963).

Nie každé poškodenie zdravia musí byť ublížením na zdraví. Ublíženie na zdraví nie sú drobné
poškodenia zdravia ako napríklad ľahké odreniny kože, prechodné svalové kŕče bežnej intenzity,
ľahké vykĺbenie ramena, prechodné bolesti, nevoľnosť, nepatrné ranky, hučanie v ušiach, krátkodobé
zhoršenie zraku a podobne (viď R II/195, NR 9 Tz 59/1967, R 5/ 1995). V zmysle zaužívanej judikatúry
doba liečenia pri ublížení na zdraví musí byť minimálne sedem dní.

Platí teda, že pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu občana, nie je
možné vychádzať len z toho, ako ujma na zdraví poškodeného bola týmto útokom spôsobená, ale
je treba prihliadať aj k okolnostiam, za akých sa útok stal, akým predmetom bolo zaútočené a aké
nebezpečie pre napadnutého z útoku hrozilo (R16/1964)

Pokus trestného činu v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. je všeobecne charakterizovaný cieľavedomým
zameraním konania páchateľa na dokonanie trestného činu, t.j. musí tu byť vôľa páchateľa spôsobiť
zamýšľaný následok.

V konaní mal súd preukázané, že obžalovaný konal spôsobom ako je uvedené vo výroku rozsudku.
V konaní boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane dôkazy svedčiace v neprospech
obžalovaného: výpovede poškodeného B. C., svedkyne I. J., svedka H. K., svedka L. M., na strane
druhej, dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného: výpovede obžalovaného A. B..

Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že
v inkriminovaný deň došlo ku konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným.

Obžalovaný počas celého konania (prípravného, aj konania pred súdom) popiera spáchanie skutku,
tvrdiac, že poškodeného B. C. neudrel.

Z výpovedí obžalovaného, poškodených a svedkov mal súd jednoznačne preukázané, že v daný
deň došlo medzi obžalovaným a poškodeným ku fyzickému konfliktu, pričom obžalovaný prišiel
k poškodenému a svedkom k stolu, vyškubol svedkovi M. cigaretu a udrel poškodeného fľašou.
Poškodený B. C. opísal priebeh skutku rovnako v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,

jednoznačne a nemenne označil za páchateľa skutku obžalovaného.
Výpoveď poškodeného je potvrdená aj odborným vyjadrením znaleckej organizácie forensic.sk
a lekárskymi správami.
Výpoveď obžalovaného súd považoval za jeho obhajobu, pričom tejto neuveril, nakoľko je v rozpore so
závermi odborného vyjadrenia znalca a ďalšími dôkazmi vykonanými pred súdom.

Je zrejmé, že boli takmer všetci pod vplyvom alkoholu a došlo k roztržke, ktorú vyvolal A. B., avšak
reakcia obžalovaného bola zjavne neprimeraná.Pokiaľ ide prečin výtržníctva, súd je toho názoru, že došlo aj ak naplneniu skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva. Z výpovedí svedkov vyplýva, že obžalovaný, ktorý napadol poškodeného, na mieste
verejnosti prístupnom.

(1) Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti
alebo výtržnosti najmä tým, že
a) napadne iného,
b) hanobí štátny symbol,

c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku,
d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického
výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie
sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia
alebo
e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho

exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)Odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1
a) z osobitného motívu,

b) závažnejším spôsobom konania,
c) v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov,
d) na chránenej osobe, alebo
e)hocibolzatakýaleboobdobnýčinvpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochodsúdenýalebo
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Aby išlo o trestný čin , musí ísť o taký zásah do medziľudských vzťahov či zásad slušného správania,
ktoré ich narušuje hrubo, to znamená vo zvýšenej miere, pričom nestačia menej závažné, bežné alebo
obvyklé prejavy takéhoto rušenia (napr. bežné fyzické strkanie či hlasnejšia výmena názorov).
Pri fyzických napadnutiach treba pri posúdení na základe materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.)

brať do úvahy najmä tieto kritériá (a to kumulatívne, ale i jednotlivo):
a)páchateľpoužijezbraň,pričomakpoužijestrelnúalebobodnúzbraň,atočoajibanaúčelyvyhrážania,
musí ísť o trestný čin výtržníctva,
b) páchateľ svoj útok vedie dlhší čas, pričom stačí niekoľko minút, aby šlo o trestný čin výtržníctva,
c)presila útočníkov voči poškodeným

d) poškodenému je spôsobená výraznejšia ujma na zdraví
e) samotný spôsob prevedenia útoku pôsobí značne brutálne, aj keď skutočná ujma na zdraví je
minimálna.
Ktomuabybolspáchanýtrestnýčinvýtržníctvapodľa§364Tr.zák.tak,žepáchateľsadopustívýtržnosti
tým, že napadne iného, musí mať napadnutie iného skutočne povahu výtržnosti, t.j. konanie, závažným

spôsobom narúšajúce verejný pokoj a poriadok. Preto každé napadnutie , hoci k nemu dôjde verejne
alebo na verejnosti prístupnom, nie je nevyhnutne výtržnosť.

V danom prípade ide aj o trestný čin výtržníctva, nakoľko došlo ku konaniu pred viac ako tromi osobami
a na mieste verejnosti prístupnom, a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že to obžalovaný vyvolal

incident, ktorý inicioval fyzický konflikt a to najmä udretím sklenenou fľašou.

Po skutkovej stránke bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaný od začiatku spáchanie skutku popiera. Na svoju obhajobu
uviedol, že poškodeného nenapadol, naopak uviedol, že poškodený mu vzal obálku s peniazmi.

Poškodený B. C. podrobne popísal, akým spôsobom došlo ku spáchaniu skutku. Pravdivosť jeho
výpovedí potvrdzuje aj odborné vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk o možnom mechanizme
vzniku poranení poškodeného.

Je jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Podľa § 25 Tr. zák.:(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto
zákonom, nie je trestným činom.

(2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu,
miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

(3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v
silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

(4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú
zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok,
priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku sa

stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu dvoch trestných činov
a to prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. Zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák.

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda

musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 156 od.s 1 Tr. zák. Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. b) Tr. zák.“
1) kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti

alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, a hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia,
potrestá sa odňatím slobody až tri roky.
2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1, b) závažnejším spôsobom konania,

V konaní súd nemal preukázané poľahčujúce okolnosti ani priťažujúce okolnosti.
Súd teda ukladal trest v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,
čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú
v zásade súčasne v každom treste.Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol

riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa §56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.: (1) Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 300 000 eur
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za
prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu spáchaného
trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy nepodmienečný
trest odňatia slobody neukladá.

Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť alternatívnym trestom nespojeným
s odňatím slobody je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.
Obligatórne súd zisťoval splnenie podmienok uvedených v ust. § 56 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák., a síce, že
peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom..

Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), ani pojem účinná ochrana
spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) a ani rozdiel medzi týmito pojmami. Práve tu je
priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne úvahy
o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej
strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej.

Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým
zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť
s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných
práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel,
ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných

relevantnýchprávnychprincípochuznávanýchdemokratickýmiprávnymištátmi,medziktorésazaraďuje
aj Slovenská republika.

Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. B. peňažný trest vo
výmere 500 ,-€, ktorý považuje za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie .

Podľa § 57 ods. 3 ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s
uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o náhradný trest odňatia slobody v prípade, že výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovil tento vo výmere 15 dní. Teda v prípade, že obžalovaný peňažný trest úmyselne
neuhradí, nastáva dôvod pre premenu peňažného trestu na trest nepodmienečný a to vo výmere 15 dní.

Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku

a následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho názoru, že
pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných postačujúcim.

K výroku o náhrade škody

Podľa§ 287ods.1Tr.por.aksúdodsudzujeobžalovanéhopretrestnýčin,ktorýmspôsobilinémuškodu,
uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť

škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným
činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.
Poškodená sociálna poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody v rozsahu 63,70 €.Nakoľko trestným činom obžalovaného bola poškodenej sociálnej poisťovni spôsobená škoda, súd
uložil obžalovanému nahradiť poškodenej sociálnej poisťovni škodu v sume 63,70 €, ktorá škoda bola
verifikovaná vyplatením dávky nemocenského poistenia poškodenému.

Podľa § 288 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
1) Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by
bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne
na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom,

dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť
jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom
registri, živnostenskom registri alebo inom registri.
(2) Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so
zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania,
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému úmyselne ublížiť na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.