Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/169/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200513
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5820200513.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobkyne: A. B.
C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Dušan Šimún –
advokát, s. r. o., so sídlom Bajzova 2414/10, Žilina, IČO: 36 838 713, proti žalovaným: 1/ F. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom G. H. XXX/XX, I., 2/ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. H. XXX/X, J., žalovaní
1/, 2/ zastúpení právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel 177,
IČO: 36 135 101, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odstránenie oplotenia a vypratanie
nehnuteľností, o odvolaní žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.

k. 3C/7/2020-396 zo dňa 06. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., v časti výroku II. vo vzťahu k žalovanému 1/, výroku III. a v časti
výroku IV. o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku II. vo vzťahu k žalovanej 2/ mení tak, že žalobu žalobkyne
voči žalovanej 2/ zamieta.

Žalovaná 2/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 %

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 3C/7/2020-396 zo dňa 06. 05. 2022 žalobu v časti výrokov
I., III. a IV. zamietol (výrok I.). Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne na vlastné
náklady odstrániť z pozemku parcely registra „C" č. 693/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65

m2, vedeného Okresným úradom v Tvrdošíne, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, nachádzajúceho sa
v katastrálnom území I., oplotenie pozostávajúce z drevených kolov zapustených do zeme, tak ako
tieto zasahujú do pozemku žalobkyne parcely registra „C“ KN parc. č. 693/6 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 65 m2 a ich poloha je vyznačená červenou čiarou so slučkou v hraniciach medzi
parcelami reg. „C“ KN parc. č. 693/6 a reg. „C“ KN parc. č. 14253/64 v geometrickom pláne č. 180/2021
vypracovaným spoločnosťou GeoTerrain s. r. o., so sídlom Horná 2167/77, 02201 Čadca, IČO: 53 226
984 dňa 03. 06. 2021, autorizačne overeným A. K. J. dňa 03. 06. 2021 a úradne overeným Okresným

úradom v Tvrdošíne, katastrálnym odborom, dňa 15. 07. 2021 pod č. 251/21, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti výroku
II., v ktorej žalobca požadoval určiť, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne na vlastné náklady
odstrániť z pozemku parcely registra „C“ č. 14253/23 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2,nachádzajúceho sa ako novovytvorená parcela v k. ú. I., ktorý novovytvorený pozemok bol vytvorený
v geometrickom pláne č. 180/2021 vypracovaným spoločnosťou GeoTerrain s. r. o., so sídlom Horná
2167/77, 02201 Čadca, IČO: 53 226 984 dňa 03. 06. 2021, autorizačne overeným A. K. J. dňa 03. 06.

2021 a úradne overeným Okresným úradom v Tvrdošíne, katastrálnym odborom, dňa 15. 07. 2021 pod
č. 251/21, vedeného Okresným úradom v Tvrdošíne, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, nachádzajúceho
sa v katastrálnom území I. oplotenie pozostávajúce z drevených kolov zapustených do zeme, žalobu
zamietol (výrok III.). Žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
3/4-iny (výrok IV.).

2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 09. 03. 2020, v znení zmeny žaloby
pripustenej uznesením zo dňa 25. 10. 2021, sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/, 2/: I/ určenia,
že je výlučnou vlastníčkou pozemku, parcely registra „C“ č. 14253/23 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 83 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území I., vytvoreného geometrickým plánom
č. 180/2021, vypracovaným spoločnosťou GeoTerrain s. r. o., so sídlom v Čadci dňa 03. 06. 2021,
autorizačne overeným A. K. J. dňa 03. 06. 2021 a úradne overeným Okresným úradom v Tvrdošíne,

katastrálnym odborom dňa 15. 07. 2021 pod č. 251/21; II/ uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť z pozemku parcely registra „C“ č. 693/6, vedeného na
LV č. XXXX, kat. územie I. a z pozemku parcely registra „C“ č. 14253/23 - zastavaná plocha a
nádvorieovýmere83m2,kat.územieI.,vytvorenéhovyššieuvedenýmgeometrickýmplánom,oplotenie
pozostávajúce z drevených kolov zapustených do zeme, III/ uloženia povinnosti žalovaným spoločne a

nerozdielne na vlastné náklady vypratať pozemok parcelu registra „C“ č. 693/6, vedený na LV č. XXXX,
kat. územie I. a pozemok parcelu registra „C“ č. 14253/23 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
83 m2, kat. územie I., vytvorený vyššie uvedeným geometrickým plánom a IV/ určenia, že je výlučnou
vlastníčkou pozemku parcely registra „C“ č. 693/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území I., vytvoreného uvedeným geometrickým plánom.

3. Žalobkyňa mala vlastnícke právo k pozemku C-KN č. 14253/23, vytvorenému z časti pôvodnej C-KN
parcely č. 14253/23, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. I. na meno žalovaného 1/, nadobudnúť titulom
vydržania, kde titulom uchopenia sa držby mala byť Kúpna zmluva zo dňa 07. 03. 2001 uzatvorená
medzi žalobkyňou ako kupujúcou 2/ a A. F. L., nar. XX. XX. XXXX, ako predávajúcim, ktorej predmetom
bol prevod nehnuteľnosti popísanej v č. I. bod 3 zmluvy, ako „pozemok zapísaný v PK vložke č.

XXXX ako PK parc. č. 693/6, humno o výmere 65 m2 ešte na meno D. L., M. J., ale na základe
D-257/69 predávajúcemu v celosti patriaci, ktorému podľa identifikácie vyhotovenej Okresným úradom v
Tvrdošíne,katastrálnyodbordňa21.2.2001zodpovedáKNparc.č.693/6,zastavanéplochyovýmere65
m2“. Vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol povolený dňa 11. 07. 2001. Od uchopenia
sa držby danú parcelu v dobrej viere a nerušene užívala, keďže táto tvorila ohradený celok spolu E-

KN parc. č. 693/6, zastavené plochy a nádvoria o výmere 65 m2, ktorú E-KN parcelu kúpila od svojho
strýka, ktorý ju nadobudol ako dedič po svojej matke, pričom táto ju mala nadobudnúť ako náhradu
za iný jej vyvlastnený pozemok. Vo vzťahu k novovytvorenej parcele reg. C-KN č. 693/8 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 18 m2, vytvorenej z časti pôvodnej E-KN parcely č. 693/5 o výmere 98 m2,
zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. I., na meno žalovaného 1/, žalobkyňa tvrdila nadobudnutie vlastníckeho

práva kúpou, titulom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 07. 03. 2001, z dôvodu, že hranice sú v
katastrálnej mape zle zakreslené.
4. Žalovaní 1/, 2/ s podanou žalobou nesúhlasili s odôvodnením, že žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa
07. 03. 2001 nadobudla len parcelu C-KN č. 693/6 o výmere 65 m2 a nie aj predmet sporu. Vo vzťahu
k požadovanému vyprataniu pozemku C-KN parc. č. 693/6 popreli, že by na tomto vykonávali stavebnú

činnosť, či mali uložené akékoľvek veci, pričom drevenými kolmi si žalovaný 1/ oplotil len svoj pozemok
po predchádzajúcom vytýčení jeho hranice.
5. Súd žalobu v časti určenia vlastníckeho práva voči žalovanej 2/ zamietol pre nedostatok jej pasívnej
vecnej legitimácie, nakoľko z LV č. XXXX pre k. ú. I., kde je zapísaná C-KN parcela č. 14253/23, ako
aj z LV č. XXX pre k. ú. I., kde je zapísaná E-KN parcela č. 693/5 vyplýva, že ako výlučný vlastník

uvedených pozemkov je zapísaný len žalovaný 1/. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti odstrániť hnuteľné
veci súd považoval žalovanú 2/ za pasívne vecne legitimovanú, nakoľko to žalobkyňa v konaní takto
tvrdila („žalovaní umiestnili .....“).
6.Citujúcust.§132ods.1,§39,§130ods.1,§134ods.1Občianskehozákonníkasúdžalobužalobkyne
v časti určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám ako nedôvodnú zamietol aj vo vzťahu

k žalovanému 1/.
7. V časti určenia vlastníckeho práva k parcele C-KN parc. č. 14253/23 o výmere 83 m2, vytvorenej
odčlenením z C-KN parcely 14253/23 o výmere 98 m2 súd nemal za preukázané vydržanie uvedenej
parcely žalobkyňou. Žalobkyňa ako nadobúdací právny titul uchopenia sa držby k uvedenému pozemkutvrdila Kúpnu zmluvu zo dňa 07. 03. 2001, keď uviedla, že sporný pozemok nadobudla v roku 2001
ako oplotený a užívala ho bez toho, že by jej v rozhodnej dobe 10 rokov, potrebnej na vydržanie,
žalovaní v užívaní bránili. Súd však dospel k záveru, že žalobkyňa so zreteľom ku všetkým okolnostiam

nemohla byť v dobrej viere, že je vlastníkom i tej časti susednej parcely, ktorej držby sa chopila, a to z
dôvodu, že táto v skutočnosti držala pozemok, ktorého výmera o 78 % presahovala výmeru kúpeného
pozemku. V prípade žalobkyne táto kúpnou zmluvou nadobudla výmeru 65 m2, pričom v skutočnosti
užívala a obhospodarovala záhradu, ktorá bola oplotená v celkovej výmere 148 m2. Z pohľadu
pomeru plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku išlo o značný nepomer vylučujúci dobrú vieru

žalobkyne, resp. to nenasvedčovalo objektívnej ospravedlniteľnosti omylu žalobkyne, že užíva svoje
vlastné pozemky. V danom prípade nešlo o pozemok nepravidelného tvaru, resp. umiestnenia, ktorý by
jej laický odhad výmery sťažoval, a teda táto mohla i pri minimálnej starostlivosti a minimálnej znalosti
plochu zakúpeného pozemku odhadnúť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že parcela, ktorú kupovala vo výmere
65 m2, a to v stave registra „E“, mala mať v skutočnosti vyššiu výmeru ako bola zapísaná na LV, súd
uvedené ako tolerovateľné pripustil do výšky 50 % výmery nadobúdaného pozemku, prípadne o niečo

viac, ale nie do výšky 78 % výmery nadobúdaného pozemku. Na uvedené nemá vplyv ani žalobkyňou
tvrdenánezáväznosťúdajovtýkajúcichsavýmeryparcielvedenýchvreg.„E“.Vkonanínebolpredložený
žiaden dôkaz o tom, že parcela C-KN č. 693/6 vedená na LV č. XXXX by mala v čase prevodu v roku
2001, resp. predtým, výmeru inú ako bola výmera vedená v katastri nehnuteľností.
8.VčastiurčeniavlastníckehoprávaknovovytvorenejparceleC-KNč.693/8ovýmere18m2,vytvorenej

z E-KN parcely č. 693/5 o výmere 98 m2 súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalobkyňou kúpnou zmluvou zo dňa 7. 3. 2001 nadobúdaná parcela mala mať väčšiu výmeru ako 65
m2, keďže táto ako pozemnoknižná parcela č. 693/6 bola zapísaná aj v pozemnoknižnej vložke č.
XXXX pre k. ú. I. o výmere 65 m2. Pri kúpe tejto parcely žalobkyňou bola táto parcela identifikovaná
Okresným úradom v Tvrdošíne, katastrálny odbor dňa 21. 02. 2001 a tejto zodpovedala KN parcela č.

693/6 - zastavené plochy o výmere 65 m2, kde za takúto výmeru žalobkyňa predávajúcemu aj zaplatila.
Uvedená výmera vyplývala aj z rozhodnutia Okresného úradu Žilina zo dňa 14. 11. 2019, z ktorého
jednoznačne vyplynulo, že po zápise schváleného ROEP k. ú. I. bola evidovaná parcela registra E-KN
693/6 zapísaná vo výmere 65 m2 a E-KN parcela č. 693/5 zapísaná vo výmere 98 m2.
9. Súd žalobu žalobkyne zamietol aj v časti uloženia povinnosti žalovaným vypratať stavebný materiál

z pozemkov parcely C-KN č. 693/6 a novovytvoreného pozemku C-KN parcely č. 14253/23, nakoľko
mal preukázané, že na parcele C-KN č. 693/6 nie je umiestnený žiadny stavebný materiál a vo vzťahu
k parcele C-KN č. 14253/23 bola žaloba žalobkyne v časti určenia vlastníckeho práva zamietnutá.
10.Súdžalobežalobkynevyhovelvčastiuloženiapovinnostižalovaným1/,2/odstrániťzpozemkuC-KN
č. 693/6 oplotenie pozostávajúce z drevených kolov zapustených do zeme, keď z geometrického plánu

č. 251/21 (správne 180/21, poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 03. 06. 2021 predloženého žalobkyňou
mal za preukázané, že časť oplotenia - drevené koly sa skutočne nachádzajú na parcele C-KN č. 693/6.
V časti novovytvorenej parcely C-KN č. 14253/23 o výmere 83 m2 súd žalobe žalobkyne nevyhovel, keď
nebolo preukázané, že by žalovaní mali umiestnené oplotenie mimo svojej parcely.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.

p.“) a porovnaním pomeru úspechu a neúspechu strán konania, kedy úspešnejšou stranou konania boli
žalovaní 1/, 2/, súd žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 3/4-ín.

12. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov II. a IV. podali žalovaní z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f), g) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny v tejto časti, spočívajúcej v zamietnutí žaloby

žalobkyne a priznaní im nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.
13. Žalovaná 2/ namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu konštatujúc, že v konaní nestačí len
označenie v žalobnom návrhu účastníka konania, ktorý nebol účastníkom oplotenia pozemku. Žalovaný
1/ si ohradzoval pozemok, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a žalovaná 2/ mu pri tom nepomáhala.
Uvedené nakoniec v žalobnom návrhu a na pojednávaní netvrdila a nepreukazovala ani samotná

žalobkyňa.
14. Žalovaný 1/ namietal tiež záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého ním osadené koly na jeho
pozemku zasahujú do pozemku žalobkyne. Uvedené nie je podporené ani pripojeným geometrickým
plánom, keď červenú čiaru, ktorá má byť na geometrickom pláne dôkazom o „zásahu“ do pozemku
žalobkyne, je potrebné akceptovať ako vymeranie v rámci tzv. povolenej odchýlky, ktorá sa podľa

doterajšej súdnej praxe v rámci geodetického zamerania toleruje až do 24 cm. Pripojený geometrický
plán nie je dôkazom tvrdení žalobkyne aj z dôvodu, že drevené koly osadzoval po vytýčení hranice
geodetom.15. Vzhľadom na to, že žalovaná 2/ nebola pasívne legitimovaná ani v jednom petite žalobného návrhu,
nesúhlasili ani s výrokom IV. o trovách konania, kedy im mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

16. Proti rozsudku okresného súdu čo do výrokov I., III. a IV. podala z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
d), e), f), h) C. s. p. odvolanie žalobkyňa, ktorá sa podaným odvolaním domáhala jeho zmeny v tejto
časti, spočívajúcej vo vyhovení jej žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

17. Žalobkyňa nesúhlasila so zamietnutím žaloby o určenie vlastníctva k pozemku parcely registra „C“
č. 693/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, v k.ú. I.. Uviedla, že opakovane v konaní
zdôrazňovala, že parcela registra „C“ č. 693/6, zapísaná na LV č. XXXX, pre k. ú. I., nikdy nebola
zapísaná v katastri nehnuteľností na základe zamerania geometrickým plánom, preto nemohla byť
zapísaná ako parcela registra „C“, ale mala byť zapísaná ako parcela registra „E“. V čase uzavretia
kúpnej zmluvy medzi ňou a jej strýkom bola uvedená parcela vedená v pozemkovoknižnej vložke č.

XXXX. Jediná preukázaná identifikácia predmetnej parcely sa vykonávala pri dedičskom konaní po D.
L., pričom identifikácia bola vykonaná Strediskom geodézie v Dolnom Kubíne dňa 20. 08. 1969, avšak
výsledkom identifikácie bolo, že stav parcely je neidentický. Od vypracovania uvedenej identifikácie
sa pozemok nemenil. Preto nemohlo byť urobené v roku 2001 nové parcelné stotožnenie stavu
pozemkovoknižného so stavom podľa evidencie nehnuteľností (identifikácia) s výsledkom stav identický,

nakoľko katastrálna mapa je v nesúlade s ostatnými grafickými znázorneniami parcely 693/6. Zápis a
zákres predmetnej parcely v katastri nehnuteľností je aj v rozpore s Meračským náčrtom vypracovaným
pre katastrálne územie I. dňa 20. 08. 1939. Z tohto meračského náčrtu je zrejmé, že parcela č. 693/6 má
väčšiu výmeru ako parcela č. 693/5, čo nekorešponduje so súčasným zápisom v katastri nehnuteľností.
18. Podľa žalobkyne Geometrický plán č. 180/2021 vypracovaný spoločnosťou GeoTerrain s. r. o.,

Čadca dňa 03. 06. 2021, tiež jasne preukazuje skutočnosť, že parcela č. 693/6 má v skutočnosti
väčšiu výmeru ako je zapísaná v katastri nehnuteľností. Podľa katastra nehnuteľností má parcela č.
693/6 výmeru 65 m2, avšak geometrický plán udáva výmeru 83 m2. Rozdiel je v geometrickom pláne
označený ako pozemok parcela registra „C“ č. 693/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2.
Humno postavené na susednej parcele č. 693/5 vždy tvorilo hranicu medzi parcelami č. 693/6 a 693/5,

a toto presne kopíruje hranicu medzi novovytvorenou parcelou č. 693/8 zo strany parcely č. 693/5.
Z fotodokumentácie pozemku, Geometrického plánu č. 180/2021, Geometrického plánu z roku 1997
(G.), oplotenia pozemku a polohy humna postaveného na parcele č. 693/5 je zrejmé a preukázané,
že ona a aj jej právni predchodcovia od nepamäti reálne užívali parcelu 693/6 v priestore v hraniciach
až po humno nachádzajúce sa na parcele č. 693/5. Žalovaní v konaní tieto skutočnosti nepopierali ani

nespochybňovali. Súd pri svojom rozhodovaní tieto skutočnosti nesprávne nebral do úvahy.
19. Pokiaľ okresný súd opiera svoje rozhodnutie o tvrdenie, že výmera 65 m2 bola pre pozemok 693/6
uvedená aj v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, poukázala nato, že výmera uvedená v pozemnoknižnej
vložke je nezáväzná, rovnako záväzné nie sú údaje zistené v ROEP. V tejto súvislosti žalobkyňa
uviedla, že výsledkom ROEPu bol zápis parcely registra „E“ č. 693/6 o výmere 48 m2, na LV č. XXXX,

na ňu ako vlastníčku, a teda zhotoviteľ ROEP zhotovil zákres ďalšej parcely registra „E“ č. 693/6
(vedľa pozemku registra „C“ parc. č. 693/6, ktorý už bol v jej vlastníctve od r. 2001). Okresný úrad
Tvrdošín, katastrálny odbor následne zrušil parcelu registra „E“ č. 693/6 (aj LV č. XXXX) a výmeru
tejto parcely pričlenil k parcele č. 693/5, čím táto parcela získala väčšiu výmeru ako parcela č. 693/6,
čo je v rozpore s historickými údajmi, leteckými meračskými snímkami, ortofotomapou, geometrickými

plánmi, geometrickým (polohopisným) plánom zo dňa 23. 11. 1947, fotografiami, Meračským náčrtom
vypracovaným pre katastrálne územie I. dňa 20. 08. 1939 a nakoniec aj s realitou a skutočným užívaním
týchto dvoch parciel v priestore. Nápravu chýb ROEP rieši ňou predložený geometrický plán, ktorý
súčasne stanovuje aj výmeru pozemku 693/5. Pri meraní v teréne bol zistený nesúlad v pôvodnej hranici
parcelyregistra„E“č.693/5,pričomgeometrickýmplánombolazakreslenásprávnahranica(medziC-KN

č. 693/5 a C-KN č. 693/8). Z meraní jednoznačne vyplýva, že parcela registra „C“ č. 693/5 má výmeru 81
m2 (oproti výmere v pozemnoknižnej vložke 99 m2), ako aj to, že zistený rozdiel 18 m2, v geometrickom
pláne označený ako parcela č. 693/8, je súčasťou pozemku registra „C“ č. 693/6 a parcela 693/6 má
mať v registri „C“ správnu výmeru 83 m2.
20. Žalobkyňa tiež namietala postup súdu, keď tento v časti žaloby o odstránenie kolov prihliadal na

ňou predložený geometrický plán, avšak pri určení vlastníctva k spornej parcele č. 693/8, vytvorenej
tým istým geometrickým plánom, už k nemu neprihliadol. Nesúhlasila pritom s konštatovaním súdu, že
si dala vypracovať geometrický plán na základe fotografií a ortofotomapy, nakoľko geodet zameranie
uskutočnil na mieste samom.21. V súvislosti s odkazom okresného súdu na identifikáciu parcely 693/6 z roku 2001 uviedla, že
v súdnom a ani správnom spise sa takáto identifikácia nenachádza, preto súd v tomto smere nesprávne
vychádza z dôkazu, ktorý nevidel.

22. Vzhľadom na uvedené nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že nepredložila žiaden dôkaz o
tom, že parcela č. 693/6 by mala v čase prevodu v roku 2001 inú výmeru ako bola zapísaná v katastri.
23. Žalobkyňa nesúhlasila ani so zamietnutím žaloby v časti určenia vlastníckeho práva k pozemku
„C“ parc. č. 14253/23 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2. Parcela č. 693/6 bola v čase
jej nadobudnutia v stave neidentickom, preto jej výmera nebola záväzná. V tejto súvislosti žalobkyňa

dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 91/2007, ktorý judikoval,
že sama okolnosť, že sa kupujúci chopil užívania pozemkov o výmere väčšej, než uvedenej v kúpnej
zmluve, ešte nemusí znamenať, že kupujúci nebol zo zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,
že je vlastníkom celého držaného pozemku.
24. Nesúhlasila so záverom súdu, že pomer plochy nadobudnutej k ploche, ktorú by nadobudla
vydržaním, je 78 %, keď parcela č. 693/6, má v skutočnosti v priestore výmeru 83 m2 a v takejto

výmere bol pozemok ňou a jej právnymi predchodcami vždy užívaný (iba je výmera tejto parcely zle
zapísaná v katastri a zle zakreslená v katastrálnej mape). Vydržaný pozemok parc. č. 14253/23 má
výmeru 83 m2, a teda pozemok nadobudnutý kúpou (693/6, vrátane parcely č. 693/8) má rovnakú
výmeru ako pozemok nadobudnutý vydržaním (14253/23). Prejednávaný prípad je totožný s prípadom,
ktorý rozhodoval Najvyšší súd Českej republiky vo veci sp. zn. 22Cdo 496/2004.

25. Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne nezoberal individuálnosťou prejednávaného prípadu a túto
pri svojom rozhodovaní nijako nezohľadnil. Pozemok nadobúdala od svojej blízkej osoby (strýka, ktorý
ho zas nadobudol od svojej mamy, t. j. jej starej mamy), ide o pozemok užívaný bezprostredne jej rodinou
a získavala ho tak z ich dlhotrvajúcej držby (držba od roku 1961). Sporný pozemok parc. č. 14253/23
a parc. č. 693/6 boli spolu ohradené do jedného uceleného funkčného celku ako záhradka, vstup na

parcelu bol už od čias jej starej mamy možný len cez jednu bránu z jej pozemku, preto nemala dôvod
zaujímať sa o parametre pozemku. Pôvodný vlastník spornej parcely ju a ani jej právnych predchodcov
nikdy neupozornil, že užívajú jeho pozemok.
26. S poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky žalobkyňa uviedla, že
z judikatúry jasne vyplýva, že percentuálna výška pomeru nadobudnutého a skutočne držaného

pozemku nie je judikatúrou striktne stanovená, nakoľko je potrebné prípad posúdiť vždy individuálne a
navyše pomer plôch je len jedno z hľadísk, ktoré treba brať pri rozhodovaní do úvahy. Súd prvej inštancie
všaksvojzáveronedostatkujejdobromyseľnostiohľadomuchopeniasadržbyzaložilnesprávnevýlučne
na tomto jednom argumente. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení, keď v prejednávanom prípade boli splnené všetky

podmienky pre nadobudnutie spornej parcely č. 14253/23 vydržaním.
27. Žalobkyňa v ďalšom namietala nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov - obhliadky sporných parciel
a znaleckého dokazovania ohľadne výmery, umiestnenia a užívania jednotlivých sporných pozemkov,
výsluchu geodeta, ktorý vyhotovil geometrický plán č. 180/2021, v dôsledku ktorého nesprávneho
postupu jej bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.
28.Žalobkyňanamietalaajzáversúduprvejinštancieonedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovanej
2/ v časti určenia vlastníckeho práva. Uviedla, že žalovaní sú manželia, preto skutočnosť, že na
liste vlastníctva je uvedený len jeden z nich neznamená, že pozemok nepatrí do ich BSM. Pozemky
boli podľa listu vlastníctva nadobudnuté kúpou, pričom v zmysle Občianskeho zákonníka platí, že

ak boli nadobudnuté počas trvania manželstva, patria do BSM. Žalovaní netvrdili, že by pozemky
neboli nadobúdané do BSM, preto je rozhodnutie súdu nesprávne, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
29. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažovala žalobkyňa za riadne a presvedčivo odôvodnené,
najmä v otázke prečo sa súd odklonil od ustálenej judikatúry ohľadom vydržania. Súd sa

v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež nevysporiadal s listinnými dôkazmi založenými v spise
(Geometrickým plánom z roku 1997, Geometrickým plánom č. 180/2021, leteckými meračskými
snímkami, ortofotomapami, Geometrickým polohopisným plánom zo dňa 23. 11. 1947, fotografiami
pozemku, snímkami záhradky extrahovanými zo systému Google maps, identifikáciou pozemku z roku
1969), ktoré dôkazy preukazujú užívanie sporných pozemkov, ako aj existenciu oplotenia pozemku do

jedného uceleného funkčného celku. Právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia pritom
patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania.

30. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli odvolanie žalobkyne ako nedôvodné odmietnuť.31. K námietke žalobkyne o odklone súdu prvej inštancie od ňou citovaných rozhodnutí najvyššieho
súdu poukázali na to, že žalobkyňa poukazovala len na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky,
ktoré nie je možné na daný prípad aplikovať.

32. Žalobkyňa sa podľa žalovaných ani v odvolaní nevysporiadala so skutočnosťou preukázania
právneho titulu nadobudnutia vlastníctva k pozemkom, ktoré sú predmetom žalobného návrhu. Tvrdeniu
žalobkyne, že právnym titulom bolo „uchopenie“ sa držby a pokračovanie v užívaní pozemkov, ktoré
dostala ako náhradu za vyvlastnenie jej právna predchodkyňa D. L. v r. 1961 alebo kúpa od rodinného
príslušníka podľa kúpnej zmluvy zaevidovanej príslušným správnym orgánom je v rozpore s tým, že

predmetom kúpnej zmluvy bol pozemok parc. KN-C č. 693/6 o výmere 65 m2 , ktorý má žalobkyňa na
LV č. XXXX, k. ú. I., zapísaný na svoje meno.
33. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii uviedli, že súdy sú viazané listinami preukazujúcimi zápis
vlastníctva na fyzické alebo právnické osoby. Takýmito listinami sú aj listy vlastníctva k predmetu žaloby,
na ktorých je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný 1/, ktorý ich nadobudol kúpou. Je prípustným
spôsobom kúpa veci jedným z manželov, na základe prehlásenia druhého manžela, že ich kupuje

z finančných prostriedkov nepatriacich do BSM. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ v časti žalobkyňou uplatneného nároku z dôvodu, že nie je
vedená ako podielová spoluvlastníčka na LV č. XXX N. XXXX, k. ú. I..
34. Pokiaľ ide o žalovanú 2/, nestačí len označenie osoby v žalobnom návrhu ako účastníka konania
na strane žalovaných, keď žalovaná 2/ nebola účastníčkou oplotenia pozemku, ktorý je vo výlučnom

vlastníctve žalovaného. Žalovaný 1/ si ohradzoval pozemok, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve
a žalovaná 2/ mu pri tom nepomáhala. Žalobkyňa to v žalobe, na pojednávaní a ani v odvolaní netvrdila
a nedokladovala.

35. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných nesúhlasila s ich tvrdením, že červenú čiaru,

ktorá má byť v ňou predloženom geometrickom pláne dôkazom o zásahu do jej pozemku je potrebné
akceptovať ako vymeranie v rámci tzv. povolenej odchýlky. Uvedené tvrdenie je nesprávne, nakoľko do
geometrických plánov sa žiadne zákonom povolené odchýlky nezakresľujú. Navyše žalovaní v odvolaní
uvádzajú, že sa toleruje odchýlka v rámci geodetického zamerania do 24 cm, však podľa geometrického
plánu je červená čiara vzdialená od čiernej čiary (ktorá stanovuje hranicu medzi parcelami) od 45 cm na

jednej strane do 20 cm na druhej strane, a teda väčšina je vo vzdialenosti väčšej ako 24 cm.
36. Z dôkazov predložených v konaní vyplýva, že odôvodnenie rozsudku týkajúce sa výroku II., podľa
ktorého drevené koly zasahujú do jej pozemku, je správne. Aj z odvolania žalovaných vyplýva, že
drevené koly umiestnili v trase, ktorá je vyznačená v geometrickom pláne červenou čiarou so slučkou,
čiže sa nachádzajú na jej pozemku. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že osadzoval drevené koly po vytýčení

hranice geodetom, žalovaní o uvedenom nepredložili žiaden dôkaz.
37. Pokiaľ ide o preukazovanie pasívnej legitimácie žalovanej 2/ a preukazovanie, že pozemok je
v BSM, zo zákona sa predpokladá, že pozemok nadobudnutý kúpou patrí automaticky do BSM, aj keď
je v katastri uvedený ako vlastník len jeden z manželov. Uviedla, že nemá ako zistiť, že žalovaní majú
rozdelené alebo zúžené BSM, preto dôkazné bremeno o tejto skutočnosti stojí na strane žalovaných.

38. Žalobkyňa v ďalšom poukázala na zjavnú chybu v písaní v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde
sa uvádza nesprávne číslo geometrického plánu vyhotoveného spoločnosťou GeoTerrain s. r. o., a to
č. 251/21, pričom správne má by č. 180/2021.

39. Žalovaní v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne k ich odvolaniu) zopakovali, že žalobkyňa

so vo svojich podaniach nevysporiadala so skutočnosťou preukázania právneho titulu nadobudnutia
vlastníctva k predmetu žaloby.
40. Súd prvej inštancie neporušil viazanosť listinami preukazujúcimi zápis vlastníctva, ktorými sú aj
listy vlastníctva k predmetu žaloby, na ktorých je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný 1/, ktorý ich
nadobudol kúpou.

41. Žalobkyňa v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných k jej odvolaniu) poukázala na rovnakú
právnu úpravu vydržania v Slovenskej a Českej republike, z ktorého dôvodu sa možno inšpirovať aj
rozhodnutiami Najvyššieho súdu Českej republiky.
42. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu žalovanej 2/, žalobkyňa poukázala na svoje vyjadrenie v odvolaní.

Uviedla, že ak by nemala kúpená vec patriť do BSM, musela by byť medzi manželmi uzatvorená dohoda
o zúžení BSM alebo o vyhradení vzniku BSM ku dňu zániku manželstva, či v prípade rozhodnutia súdu
o zrušení BSM počas trvania manželstva. Iný spôsob, ktorý by vylučoval kúpenú vec z BSM neexistuje.
Žalobcovia existenciu takejto dohody netvrdili a nepreukázali. Tvrdenie, že žalovaný 1/ kupoval vecz vlastných finančných prostriedkov je v tomto smere právne nepodstatné, a toto by mohlo byť dôležité
len v konaní o vyporiadanie BSM. V ďalšom žalobkyňa poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie.

43. Žalovaní v duplike (vyjadrenie k replike žalobkyne) zopakovali, že žalobkyňa nepreukázala právny
titul nadobudnutia vlastníctva k sporným pozemkom. Pokiaľ ide o preukázanie opaku toho, že nejaká
vec, ktorú počas trvania manželstva nadobudol len jeden z manželov do svojho vlastníctva patrí do BSM,
na to slúži žalobný návrh na určenie, že konkrétna vec patrí do BSM. Až po právoplatnosti takéhoto
rozsudku by bolo možné akceptovať tvrdenie, že vec patrí do majetku v BSM.

44. Žalobkyňa v duplike (vyjadrenie k replike žalovaných) odkázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia.

45. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané veas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnú? týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku II. vo vz?ahu k žalovanej 2/ pod3a § 388
C. s. p. zmenil, vyhodnotiac odvolanie žalovanej 2/ v tejto easti ako dôvodné, vo zvyšnej easti rozsudok
okresného súdu pod3a § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

46. Žalobkyoa sa v prejednávanom spore voei žalovaným 1/, 2/ domáhala jednak ureenia vlastníckeho
práva k nehnute3nostiam špecifikovaným v žalobe (v znení zmeny žaloby pripustenie uznesením zo doa
25. 10. 2021) a uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ odstráni? z pozemku parcely registra „C“ e. 693/6
a novovytvoreného pozemku parcely registra „C“ e. 14253/23, kat. územie I., oplotenie pozostávajúce
z drevených kolov zapustených do zeme a povinnosti vyprata? uvedené pozemky. Súd prvej inštancie

žalobu žalobkyne o ureenie vlastníckeho práva voei žalovanej 2/ zamietol pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie, nako3ko mal preukázané, že žalovaná 2/ nie je evidovaná ako vlastníeka sporných
nehnute3ností, resp. nehnute3ností, z ktorých bol vytvorený predmet sporu. Odvolací súd sa so záverom
súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ v tejto easti stotožouje.

47. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie úeastníka konania v hmotnoprávnom vz?ahu (niekedy
aj v procesnoprávnom vz?ahu), ktoré v koneenom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu
v konaní. Úeastník konania, ktorý je nosite3om hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu
legitimáciu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nosite3om
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nosite3om toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v

konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí,
že je nosite3om hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nosite3om hmotnoprávnej povinnosti, o
ktorú v konaní ide. Vecná legitimácia sa na zaeiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak
žalobca žaluje osobu, ktorá je nosite3om hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd
žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (pozri aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/214/2011)

48. Žalobkyoa pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/ odvodzovala od skutoenosti, že je manželkou
žalovaného 1/, ktorý je na príslušných listoch vlastníctva vedený ako výluený vlastník pozemkov,
ktoré sú predmetom konania a tieto nehnute3nosti žalovaný 1/ nadobudol poeas trvania manželstva.

Samotná skutoenos?, že nehnute3nos? je nadobúdaná niektorým z manželov poeas manželstva
však neznamená, že táto vždy musí patri? do BSM. Ust. § 143 Obeianskeho zákonníka síce do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaraiuje všetko, eo môže by? predmetom vlastníctva a eo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, upravuje však aj výnimku, v zmysle ktorej do BSM
nepatria veci získané dediestvom alebo darom, vecí, ktoré pod3a svoje povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. V zmysle ustálenej judikatúry (R 42/1972,
R 19/1960) veci získané výmenou za vec alebo z vý?ažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného
z manželov, sú naialej vo vlastníctve tohto manžela. V takomto prípade ide o transformáciu toho istého

majetku. Nejde o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania
manželstva, ale o obyeajnú zmenu predmetu vlastníctva, ktorá nemá vplyv na povahu doterajšieho
vlastníckeho vz?ahu.49. Žalovaní 1/, 2/ v priebehu konania zhodne uvádzali, že uvedené nehnute3nosti sú vo výluenom
vlastníctve žalovaného 1/, eomu zodpovedá aj zápis na liste vlastníctva e. XXX a e. XXXX, kat. úz. I..
Údaje katastra o právach k nehnute3nostiam sú v zmysle § 70 ods. 2 zákona e. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnute3ností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnute3nostiam (katastrálny zákon) hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Pokia3 žalobkyoa tvrdila, že žalovaná 2/ je vlastníekou sporných
nehnute3ností,bolojejpovinnos?ouuvedenúskutoenos?preukáza?.Nako3kožalobkyoavtomtosmere
neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nebolo preukázané vlastnícke právo žalovanej 2/ k predmetu
sporu, odvolací súd odvolanie žalobkyne vytýkajúce súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia

a nesprávne právne posúdenie sporu vo vz?ahu k záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej 2/ vo vz?ahu k ureovacím výrokom vyhodnotil ako nedôvodné.

50. Ako dôvodné v tomto smere odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovanej 2/ eo do výroku II.
o uložení povinnosti žalovanej 2/ odstráni? z pozemku parcely registra „C“ e. 693/6 vo vlastníctve
žalobkyne oplotenie pozostávajúce z drevených kolov zapustených do zeme. Žalobkyoa v žalobe

tvrdila, že žalovaní odstránili oplotenie, ktorým boli ohradené pozemky parc. e. 693/6 a 14253/23
a zaeali vykonáva? na oboch týchto pozemkoch stavebné práce a neoprávnene postavili nové oplotenie
pozostávajúce z hrubých drevených kolov. Pokia3 ide o žalovaného 1/, tento v priebehu konania potvrdil,
že uvedené oplotenie vybudoval (namietal len jeho umiestnenie na pozemku žalobkyne), avšak pokia3
ide o žalovanú 2/, žalovaní popreli, že by sa táto na výstavbe oplotenia podie3ala. Žalobkyoa pritom

na preukázanie oou tvrdenej skutoenosti oh3adne výstavby oplotenia žalovanou 2/ nenavrhla vykona?
žiaden dôkaz. Je potrebné konštatova?, že žalobkyoa produkovala predovšetkým dôkazy vo vz?ahu
k výrokom o ureení jej vlastníckeho práva k nehnute3nostiam tvoriacim predmet sporu, vrátane užívania
sporných nehnute3ností, vo vz?ahu k preukázaniu toho, kto postavil nové oplotenie nenavrhla vykona?
žiadne dôkazy. Rovnako v rámci výsluchu strán konania ei svedkov bol výsluch zameraný na otázku

vlastníckeho práva k predmetu sporu, okolnosti výstavby oplotenia zis?ované neboli. V tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania, kedy každá zo
strán konania má povinnos? oznaei? skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprie?
svoje tvrdenia dôkazmi.

51. Nako3ko v priebehu konania nebolo preukázané, že by žalovaná 2/ akýmko3vek spôsobom
participovala na výstavbe oplotenia, kei z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné oplotenie
staval žalovaný 1/ s tým, že si oplocoval pozemok vo svojom výluenom vlastníctve, nebola preukázaná
pasívna vecná legitimácia žalovanej 2/ ani vo vz?ahu k žalobkyoou požadovanej ochrane vlastníckeho
práva spoeívajúcej v uložení povinnosti odstráni? oplotenie vystavané žalovaným 1/ zasahujúce do jej

parcely.Pokia3tedasúdprvejinštanciemalpasívnuvecnúlegitimáciužalovanej2/zadanúlenzdôvodu,
že ju ako žalovanú oznaeila žalobkyoa, zakladá sa jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení
veci (vii aj bod 47. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Z uvedeného dôvodu odvolací súd, vychádzajúc
z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, v rámci ktorého však neboli navrhnuté ani vykonané
žiadne dôkazy vo vz?ahu k žalobkyoou tvrdenému zásahu od jej vlastníckych práv zo strany žalovanej

2/, rozsudok okresného súdu vo výroku II. vo vz?ahu k žalovanej 2/ zmenil tak, že žalobu žalobkyne
v tejto easti zamietol.

52. Vo vz?ahu k žalovanému 1/ odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II. ako
vecne správny potvrdil, vyhodnotiac odvolanie žalovaného 1/ ako nedôvodné.

53. Žalovaný 1/ v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu, že ním osadené koly oplotenia zasahujú
do pozemku žalobkyne, dôvodiac, že eervenú eiaru v geometrickom pláne predloženom žalobkyoou,
ktorá má by? dôkazom o zásahu do pozemku žalobkyne, je potrebné akceptova? ako vymeranie
v rámci tzv. povolenej odchýlky s tým, že on osadzoval drevené koly po vytýeení hranice geodetom.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca nenamietal, že koly sú umiestnené tak ako vyplýva z geometrického
plánue.180/2021 predloženéhožalobkyoou(tuodvolacísúdkonštatujedôvodnos?námietkyžalobkyne
v odvolaní, že súd v odvolaní na niektorých miestach uvádza nesprávne eíslo geometrického plánu,
ktoré je však vo výroku rozsudku uvedené správne), nesúhlasil len s tým, že by došlo k zásahu do
vlastníckeho práva žalobkyne z dôvodu, že ide o primeranú odchýlku. Odvolaciu námietku žalovaného

odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, kei žalovaný 1/ nepreukázal, že koly osadzoval po vytýeení
hranice geodetom a na tejto hranici (vo vz?ahu k ureeniu ktorej možno hovori? o ureitej odchýlke), ani
ako túto hranicu geodet vytýeil. Z geometrického plánu predloženého žalobkyoou jednoznaene vyplýva,
že koly sú umiestnené na pozemku žalobkyne, z ktorého dôvodu bola žaloba žalobkyne v tejto eastidôvodná. Žalovaný 1/ zároveo uvedenú obranu neprodukoval v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 C. s. p.).

54. Ako nedôvodné napokon odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobkyne aj voei výrokom I. a III.
napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

55. Pokia3 ide o ureenie, že žalobkyoa je vlastníekou parcely C-KN e. 14253/23 o výmere 83 m2
vytvorenej z C-KN parcely e. 14253/23 o výmere 98 m2 vo vlastníctve žalovaného 1/, odvolací súd

v celom rozsahu odkazuje na závery súdu prvej inštancie v bode 18. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, ktoré považuje za správne.

56. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto easti odvolací súd
uvádza, že i kei sa v súdnej praxi vyskytujú aj prípady nadobudnutia vlastníctva k pozemku (ei jeho easti)
vydržaním na základe „prihradenia“ susedného pozemku, podmienkou pre vyhovenie takémuto návrhu

je podmienka dobromyse3nosti držite3a, že mu vec, v danom prípade nehnute3nos?, patrí. Posúdenie
toho, ei je držite3 v dobrej viere, že mu vec patrí so zrete3om na všetky okolnosti je treba vždy hodnoti?
objektívne a nie len zo subjektívneho h3adiska (osobného presvedeenia) samotného úeastníka, a je
treba vždy bra? do úvahy, ei držite3 pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s oh3adom na
okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadova?, mal, nemal, resp. nemohol ma? po celú

vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

57. V tomto smere nemožno nie vytknú? záverom súdu prvej inštancie, ktorý nedostatok
dobromyse3nosti žalobkyne vyvodzoval zo skutoenosti, že táto kúpnou zmluvou nadobudla pozemok
o výmere 65 m2, zatia3 eo vstúpila do užívania pozemku raz tak ve3kého. I kei žalobkyoa v súvislosti

so záverom súdu prvej inštancie oh3adne jej dobromyse3nosti s poukazom na výmeru nadobudnutého
pozemku a držaného pozemku v odvolaní (ale aj v priebehu prvoinštaneného konania), poukazovala
na to, že nadobúdala pozemok pod3a pozemnoknižného stavu, ktorého stav bol pod3a identifikácie
vykonanej pri dedieskom konaní po D. L.?N. doa 20. 08. 1969 neidentický, a teda výmera nebola
záväzná, v kúpnej zmluve zo doa 07. 03. 2001, od ktorej odvodzuje aj nadobudnutie pozemku, ktorý

je predmetom konania, je predmet zmluvy konkretizovaný ako pozemok zapísaný v PK vložke e.
XXXX ako PK parc. e. 693/6, humno o výmere 65 m2, prieom sa zároveo odkazuje na identifikáciu
vyhotovenú Okresným úradom v Tvrdošíne, katastrálny odbor doa 21. 02. 2001, pod3a ktorej tejto
parcele zodpovedá KN parc. e. 693/6, zastavané plochy o výmere 65 m2. Z vyjadrení žalobkyne v konaní
pritom vyplýva, že táto mala vedomos? kde sa humno pod3a pozemnoknižného stavu nachádzalo,

a to napriek tomu, že toto už v ease nadobudnutia pozemku žalobkyoou neexistovalo. Za daného
stavu možno akceptova? záver súdu prvej inštancie o absencii dobromyse3nosti žalobkyne vo vz?ahu
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k easti C-KN parcely e. 14253/23 vo vlastníctve žalovaného 1/. I
kei správne žalobkyoa v odvolaní poukázala na to, že identifikácia z roku 2001 nebola predložená, súd
prvej inštancie pri závere o dobromyse3nosti žalobkyne vychádzal práve z ustanovení kúpnej zmluvy, v

ktorej sa na uvedenú identifikáciu priamo odkazuje s tým, že sa v kúpnej zmluve uvádza, že prevádzaná
pozemnoknižnáparcela693/6zodpovedáKNparcelee.693/6stotožnouvýmerou,aleodlišnýmdruhom
pozemku.

58. Rozdiel výmery zmluvou nadobudnutého pozemku a výmery uchopeného pozemku je pritom

jedným z kritérií pri posudzovaní dobromyse3nosti nadobúdate3a aj pod3a rozhodnutia Najvyššieho
súdu Eeskej republiky sp. zn. 22Cdo 1273/2005, na ktoré žalobkyoa poukazovala. Pod3a uvedeného
rozhodnutia za ospravedlnite3ný omyl možno spravidla považova?, ak výmera omylom prevzatého
pozemku nepresahuje 50 % pozemku skutoene nadobudnutého (v prejednávanom spore mala
žalobkyoa nadobudnú? raz ak ve3ký pozemok). I kei najvyšší súd zároveo konštatoval, že možno

prelomi? aj túto hranicu, uviedol tiež, že je tak možné len vo výnimoených prípadoch s tým, že v každom
prípade treba prihliada? na konkrétnu situáciu. Pokia3 žalobkyoa v tejto situácii odkázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Eeskej republiky sp. zn. 22Cdo 1261/2007 majúc zato, že súd prvej inštancie sa
uvedeným neriadil, odvolací súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil. Z citovaného rozhodnutia
vyplýva,žeialšímiokolnos?ami,naktorésúdprihliadal,bolaskutoenos?nadobudnutianehnute3nostiod

blízkychosôb,uktorýchnadobúdate3nemaldôvodkväešejopatrnostioh3adnerozsahunadobúdaného
majetku, avšak v danom prípade išlo o darovanie nehnute3nosti, t. j. bezodplatný prevod. Zároveo
zoh3adnil, že nešlo o pozemky na seba nadväzujúce, ale jeden z nich bol zakoneený stavbou, eo
z vizuálneho h3adiska mohlo ovplyvni? možnos? laika rozpozna?, že fakticky užívaný pozemok jepodstatne väeší ako pozemok skutoene nadobudnutý. V konaní, ktoré je predmetom preskúmania
odvolacím súdom, žalobkyoa nadobudla nehnute3nos?, od nadobudnutia ktorej odvodzuje dobrú vieru
aj vo vz?ahu k pozemku, ktorý je predmetom konania, na základe kúpnej zmluvy, teda odplatného

právneho úkonu. Súd prvej inštancie pritom pri posudzovaní dobromyse3nosti žalobkyne vyhodnotil
aj uvedenú skutoenos?, kei poukázal na to, že žalobkyoa zaplatila kúpnu cenu za pozemok len vo
výmere 66 m2. Tiež zoh3adnil to, že nešlo o pozemok nepravidelného tvaru, resp. umiestnenia, ktorý by
žalobkyni laický odhad výmery s?ažoval, a teda táto mohla pri minimálnej starostlivosti a znalosti plochu
zakúpeného pozemku odhadnú?.

59. Pokia3 žalobkyoa v odvolaní poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Eeskej republiky sp.
zn. 22Cdo 496/2004 s tým, že ide o totožný prípad ako je v prejednávanom spore, odvolací súd
s uvedeným nesúhlasí. V uvedenej veci boli na nadobúdate3a, ktorý mal v ease uzavretia prvej zmluvy
len 15 rokov prevedené nehnute3nosti na základe zmluvy, v ktorej nebola uvedená výmera pozemkov
a zmluva neobsahovala ani odkaz na znalecký posudok, z ktorého by bolo možno výmeru zisti? a tiež

darovacou zmluvu, t. j. bezodplatne, zatia3 eo v prejednávanom spore, ako už bolo vyššie uvedené,
žalobkyoa nadobúdala nehnute3nos? na základe kúpnej zmluvy, v ktorej bola uvedená výmera pozemku
v pozemnoknižnom stave a táto obsahovala aj odkaz na identifikáciu pod3a KN stavu.

60. Vo vz?ahu k odvolaniu žalobkyne eo do zamietnutia žaloby v easti ureenia vlastníckeho práva

k novovytvorenej parcele e. 693/8 odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na vecne správne závery
súdu prvej inštancie v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokia3 žalobkyoa vlastnícke
právo k uvedenej parcele odvodzuje od toho, že parcela e. 693/6 v jej vlastníctve má väešiu výmeru
s poukazom na umiestnenie humna na parcele e. 693/5, kat. úz. I., ktoré tvorilo hranicu medzi parcelami
e. 693/6 a 693/5, uvedené v konaní nebolo preukázané. Pod3a geometrického plánu, ktorý žalobkyoa

predložila, a na ktorý v tejto súvislosti odkázala, vyplýva že parcela e. 693/6 má výmeru 65 m2, prieom
parcela e. 693/8 bola vytvorená z E-KN parcely e. 693/5 vo vlastníctve žalovaného 1/. Žalobkyoa pritom
v konaní nepredložila dôkaz, z ktorého by vyplývalo akým súeasným parcelám zodpovedá pk parcela e.
693/6, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo doa 07. 03. 2001, ktorý dôkaz by mohol vies? k záveru,
že parcela e. 693/8 zodpovedá, a teda bola vytvorená z pk parcely e. 693/6, ktorá bola predmetom

kúpnej zmluvy medzi žalobkyoou a jej právnym predchodcom.

61. V súvislosti s námietkou žalobkyne oh3adne nevykonanie oou navrhnutých dôkazov – obhliadky
sporných parciel a znaleckého dokazovania oh3adne výmery, umiestnenia a užívania jednotlivých
pozemkov a výsluchu geodeta, odvolací súd uvádza, že pokia3 ide o vykonanie dôkazov vo vz?

ahu k užívaniu pozemkov, vykonanie uvedených dôkazov nebolo potrebné a ich vykonanie by bolo
nehospodárne, kei súd prvej inštancie nezaložil svoje závery na nepreukázaní užívania pozemkov
žalobkyoou, ale na nedostatku dobromyse3nosti, pokia3 ide o nadobudnutie presvedeenia, že jej tieto
vlastnícky patria (t. j. vo vz?ahu k nadobúdaciemu titulu). Návrh na znalecké dokazovanie oh3adne
výmery a umiestnenia jednotlivých dôkazov zároveo žalobkyoa nevzniesla veas (uvedený znalecký

posudok alebo návrh na jeho vykonanie mohli by? už súeas?ou žaloby, resp. návrhu na pripustenie
zmenyžaloby),keižalobkyoavykonanieuvedenéhodôkazunavrhlaažnapojednávanídoa06.04.2022,
prieom už v predvolaní na pojednávanie doa 27. 10. 2021 (predvolanie realizované po pripustení zmeny
žaloby) boli strany konania poueené v zmysle § 153 ods. 1, 2 C. s. p. Pokia3 teda súd prvej inštancie
návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním zamietol, nemožno takýto postup

pod3a názoru odvolacieho súdu považova? za odoatie možnosti kona? pred súdom.

62. Pokia3 ide o námietku žalobkyne vo vz?ahu k nevysporiadaniu sa súdu prvej inštancie s listinnými
dôkazmi v spise, ktoré preukazujú užívanie sporných pozemkov a existenciu oplotenia pozemku do
jedného uceleného celu, ako už uviedol odvolací súd vyššie, otázka užívania sporných nehnute3ností

nebola rozhodujúcou pre zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie.

63. S poukazom na uvedené skutoenosti a závery odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie žalovanej 2/
ako dôvodné, rozsudok okresného súdu vo výroku II. zmenil a žalobu žalobkyne v tejto easti zamietol
a vyhodnotiac odvolania žalobkyne a žalovaného 1/ ako nedôvodné rozsudok okresného súdu vo

zvyšnej easti ako vecne správny potvrdil.

64. Vzh3adom na zmenu žaloby vo vz?ahu k žalovanej 2/ odvolací súd pod3a § 396 ods. 2 C. s.
p. opätovne rozhodol o trovách konania a pod3a § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s.p. žalovanej 2/ ako úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov konania (prvoinštaneného
i odvolacieho) v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobkyoou a žalovaným 2/ rozhodol odvolací
súd pri aplikácii ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 C. s. p. a nako3ko každá zo strán bola v odvolanom
konaní eiastoene úspešná (vo vz?ahu k odvolaniu protistrany) aj neúspešná (vo vz?ahu k vlastnému
odvolaniu), žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

66. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)