Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368236
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6119368236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35
724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie 8.647,91 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5Csp/52/2024-225 zo dňa
14. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol
a žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Na vec aplikoval
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 53 ods. 9, Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu (C. D., E.) sa žalobou podanou na Okresnom

súde Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.011,01 eur
s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 0620956584 dňa 17.3.2015, na základe ktorej žalovanému poskytol úver v sume 10.000 eur, ktorej
súčasťou boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (obchodné podmienky). Nakoľko žalovaný
svoj dlh neplnil riadne a včas, žalobca ho v dôsledku omeškania so splnením úveru upozornil na možné
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný na upozornenie žalobcu nereagoval. Žalobca ku dňu
21.11.2016 vyhlásil úver za predčasne splatný. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na

zaplatenie istiny vo výške 9.328,47 eur, vyčíslený úrok z istiny v sume
612,49 eur do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 9.328,47 eur od 22.11.2016 do zaplatenia. V rámci upomínacieho konania súd prvej inštancie
uviedol, že v zmluve o úvere č. 620956584 zo dňa 18.3.2015 nie je korektným spôsobom akceptované
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
a úver je potrebné považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez
poplatkov. Zároveň vyzval žalobcu, aby oznámil, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej

sa netýka rozpor, t.j. v časti o zaplatenie istiny 8.647,91 eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne od
22.11.2016 do zaplatenia. Žalobca (jeho právny predchodca) na výzvu oznámil, že súhlasí s vydaním
platobného rozkazu tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Vzhľadom na späťvzatie žaloby vo zvyšnej
časti súd konanie v tejto časti zastavil podľa§ 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa
21.07.2020 platobný rozkaz sp.zn. 1Up/1158/2019, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do
vlastných rúk. Žalobca na výzvu oznámil, že navrhuje pokračovanie vo veci na miestne príslušnom súde,

v dôsledku čoho došlo zo zákona (ust. § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z.) k zrušeniu platobného
rozkazu a vec bola postúpená Okresnému súdu Prievidza. Aktuálny pobyt žalovaného sa nepodarilo
súdu zistiť, preto postupoval pri doručovaní žaloby v súlade
s ust. § 116 ods. 2 CSP a ďalšie zásielky boli žalovanému doručované v súlade s ust. § 112 CSP (resp.
§ 111 CSP). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Súd prvej inštancie vo

veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.1.2021 č.k. 5Csp/68/2020-111 tak, že žalobu z dôvodu premlčania
nároku zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom
zo dňa 15.7.2021 č.k. 6CoCsp/12/2021-145 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca podal
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
19.6.2024 sp.zn. 9Cdo/24/2022 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 103 Občianskeho zákonníka, keď premlčacia
doba celého zvyšného dlhu začne plynúť pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatným celý dlh s poukazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Po zrušení a vrátení
veci, odvolací súd uznesením zo dňa 21.8.2024 č.k. 5CoCsp/18/2024-207 rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil, aby opätovne posúdil
nárok žalobcu, zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov za účelom zistenia, či zmluva
o úvere obsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v akom rozsahu si účastníci zmluvy poskytli plnenia podľa
zmluvy, akým spôsobom boli započítané, či a kedy došlo k omeškaniu dlžníka, zistenia okolností

zosplatnenia úveru a vec znovu právne posúdil v súlade s názorom dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci, ale aj v súlade s aktuálnou judikatúrou týkajúcou sa spotrebiteľských úverov a vo veci
opätovnerozhodol.Súd prvejinštancievecznovuprejednal.Zvykonanéhodokazovaniazistil,žeprávny
predchodca žalobcu - C. D., E., uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 18.3.2015 zmluvu
o úvere lepšia splátka, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 eur, ktorú dlžnú

sumu sa zaviazal splácať
v 108. mesačných splátkach po 186,10 eur s dátumom prvej splátky splatnej dňa 25.4.2015 vždy k 25.
dňu v mesiaci a konečnou splatnosťou dňa 25.3.2024. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba
vo výške 15,9%, RPMN vo výške 17,11%, priemerná hodnota RPMN vo výške 10,28%, celková čiastka
úveru v sume 18.867,63 eur. V zmluve si strany dohodli poistenie schopnosti splácať úver tzv. základný

súbor poistenia s tým, že náklady spojené
s poistením schopnosti splácať úver sú vo výške 10,10 eur mesačne. V bode 2.2 zmluvy sú uvedené
poplatky spojené s poskytnutím úveru (napr. poplatok za zmenu zmluvných podmienok na žiadosť
žalovaného, poplatky za upomienky, poplatok za vyhotovenie mimoriadneho výpisu z úverového účtu a
pod.). Podľa článku VI. bodu 6.8 obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli možnosť vyhlásenia

okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak žalovaný bude v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením
splátky a žalobca ho upozornil na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z aktuálneho
stavu úveru ku dňu 31.7.2019 vyplynulo, že žalovaný splátky uhrádzal do 25.6.2016, ďalšie splátky už
neuhradil, teda celkovo tak žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) uhradil 15 splátok po 186,10 eur,
t.j. sumu 2.791,50 eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne neplnil, čím sa dostal so splátkami

do omeškania, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.10.2016 upozornil žalovaného, že ku
dňu 25.10.2016 je pohľadávka banky, vyplývajúca zo zmluvy o úvere, viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 770,55 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 704 eur, poplatkov v sume
36,25 eur a poistného v sume 30,30 eur s upozornením, že ak nedôjde k úhrade uvedenej sumy,
je žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Výzva bola žalovanému odoslaná poštou

dňa 26.10.2016. K úhrade dlhu žalovaným nedošlo. Banka ako právny predchodca žalobcu listom zo
dňa 21.11.2016, ktorý žalovaný neprevzal v úložnej dobe a ktorá zásielka sa žalobcovi vrátila späť dňa
15.12.2016, vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru ku dňu 21.11.2016. Predmetom konania (po
zohľadnení späťvzatia zvyšku žaloby) zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8.647,91 eur a úroku
z omeškania vo výške 5% ročne od 22.11.2016 do zaplatenia. Na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok č. I/2020 uzatvorenej dňa 9.4.2020 medzi právnym predchodcom žalobcu (C. D., E.,)
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu zo zmluvy č.
0620956584. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 1.12.2020 č.k. 5Csp/68/2020-89 pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu (C. D., E.) vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5,
IČO: 35 724 803 (akt. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská

časť Ružinov, IČO: 35 724 803). Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho
výsledkov dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8.647,91 eur s príslušenstvom nie je
dôvodný, v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

2. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená

zmluvu o úvere zo dňa 18.03.2015, ktorý záväzkový vzťah má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Preto
súd prvej inštancie na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, i ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k tomu, že
v konaní šlo o pohľadávku, ktorú žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 09.04.2020, súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách. Zistil, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu písomne vyzvaný na

zaplatenie dlžných splátok úveru, a to listom zo dňa 26.10.2016. Z uvedenej výzvy vyplynulo, že ku
dňu 25.10.2016 je pohľadávka banky, vyplývajúca zo zmluvy o úvere, viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 770,55 eur a pozostáva z omeškanej splátky vo výške 704 eur, poplatkov vo výške
36,25 eur a poistného 30,30 eur. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie uvedenej sumy do 15 dní od
doručenia výzvy s upozornením, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy, je banka oprávnená vyhlásiť

úver za predčasne splatný. Výzva bola žalovanému odovzdaná na poštovú prepravu v rovnaký deň,
t.j. 26.10.2016. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom
stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.
Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní

s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak
spotrebiteľ zaplatí omeškané splátky pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto
zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Súčasne súd prvej inštancie posúdil výzvu podľa ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že výzva musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ
nadobudolvedomosť,sktoroukonkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadným

zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. Súd prvej inštancie
skonštatoval, že výzva zo dňa 25.10.2016 nespĺňa zákonné požiadavky
v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže z jej obsahu nevyplýva, s ktorou splátkou
sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace. Žalobca dostatočným
spôsobom nepreukázal využitie práva svojho právneho predchodcu na predčasné zosplatnenie zvyšku

úveru, preto nemohlo dôjsť ani k predčasnej splatnosti peňažného dlhu. V tejto súvislosti poukázal na
právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024 v zmysle ktorého, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Vzhľadom na skutočnosť, že
právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 21.11.2016 mimoriadnu splatnosť úveru na základe výzvy, ktorá

nemohla vyvolať účinky zosplatnenia predmetného úveru z dôvodu absencie určitosti a zrozumiteľnosti,
z čoho súd prvej inštancie vyvodil neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Za stavu, že v tomto prípade nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nebolo možné ani platne postúpiť
žalovanú pohľadávku žalobcovi, nakoľko v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) nie je možné previesť práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu pred splatnosťou pohľadávky. V dôsledku
neplatného postúpenia pohľadávky pohľadávka voči žalovanému na žalobcu neprešla a žalobca nebol
v spore aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené závery sa
nezaoberal posúdením premlčania uplatneného nároku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa ust. § 255

ods. 1 CSP, keď žalovanému ako úspešnému v konaní by patril nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že výzva podľa§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neuvádza špecifikáciu splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní,
ktorá skutočnosť odôvodňuje neplatnosť právneho úkonu pre jej neurčitosť. Veriteľ nie je povinný (a
dokonca Občiansky zákonník takúto podmienku v žiadnom jeho ustanovení neustanovuje) uvádzať

konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru, pričom na posudzovanie
platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemá žiadny vplyv, aby veriteľ uviedol, pre ktorú splátku
podľa jeho právneho názoru k vyhláseniu splatnosti došlo. Platí zásada iura novit curia, podľa ktorej
súd pozná právo a len súd je splnomocnený vykladať a aplikovať právne predpisy v civilnom konaní.
Podstatnou právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to, či veriteľ mal splnené

podmienky pre vyhlásenie splatnosti podľa oboch dotknutých
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj § 565 Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade
nebolo sporné, že tieto podmienky splnené boli. Určenie rozhodnej splátky je totiž výsostne právnou
otázkou a závisí od právneho posúdenia súdu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyzodňa27.05.2020,sp.zn.4Cdo9/2017, rozhodnutiaKrajskéhosúduvNitrezodňa
31.08.2023, sp. zn. 12CoCsp/39/2022 a zo dňa 12.10.2022, sp. zn. 5CoCsp/44/2022, Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 29.04.2024, sp. zn. 3CoCsp/16/2023, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.12.2023,
sp. zn. 2CoCsp/21/2023, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.06.2024, sp. zn. 5CoCsp/6/2024, zo dňa
30.01.2024,
sp. zn. 27CoCsp/1/2024 alebo dňa 28.09.2022, sp. zn. 19CoCsp/13/2022, Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 13.03.2024, sp. zn. 15CoCsp/13/2023 a iné. V predmetnej výzve podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je číselne vyjadrené, s ktorými splátkami (v akej výške) bol žalovaný
v omeškaní ku dňu jej vyhotovenia. Ak výzva uvádza dlžnú sumu k tomuto dňu a zmluvne dohodnutá
splátka je známa, potom je jednoduchým matematickým prepočtom zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní
s plnením najmenej 3 splátok. Žalobca doručil žalovanému platobnú históriu (výpis z úveru) ako aj
špecifikáciu nároku. Ak súd žiadal uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou je v omeškaní, ktorá splátka

zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru“, tak toto uvedenie zo strany veriteľa je
nadbytočné a nelogické, nakoľko veriteľ nie je povinný vyhlásiť mimoriadnu splatnosť po odoslaní výzvy
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak by aj veriteľ „určil“ v podaní, ktorým si právo na vyhlásenie
splatnosti splátok uplatňuje, resp. vo výzve pred uplatnením si tohto práva, nesplnenú splátku, pre ktorú
toto právo uplatňuje a toto jeho právne posúdenie by sa nezhodovalo s posúdením tejto právnej otázky

súdom, nespôsobovalo by to automaticky neplatnosť právneho úkonu. Žalobca poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.09.2010
sp. zn. 5 Cdo 196/2009. Predmetnú problematiku posudzoval dovolací súd pri riešení právnej otázky
premlčania, výsledkom čoho bol judikát publikovaný pod č. R29/2023, uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, kedy dovolací súd posúdil náležitosti

jednotlivých výziev (ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k záveru o
tom, že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej výzve. Predmetné
znenie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované, čím
zákonodarca s konečnou platnosťou vyriešil predmetnú problematiku tak, že ani po ich novelizácii
nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale

postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník
v omeškaní. Žalobca dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa
01.04.2015 a sp. zn. II. ÚS 796/2016-65 zo dňa 22. júna 2017. Na základe vyššie uvedeného mal za to,
že bol argumentačne vyvrátený záver súdu prvej inštancie o tom, že výzva podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak, ako bola koncipovaná, nespĺňa zákonné požiadavky, nakoľko

je neurčitá a nezrozumiteľná. Záverom dodal, že žalovaný sa argumentáciou (nezrozumiteľnosti,
neurčitosti právneho úkonu) ako zmluvná strana nebránil a žiadnu námietku nevzniesol. Navrhol, aby
odvolací súd vec v napadnutom rozsahu preskúmal
a v zmysle § 388 CSP rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel, resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP"), bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správny, a to z nasledovných dôvodov:6. Predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou
postúpená po jej zosplatnení na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.04.2020.
Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že žalobca v konaní

nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetného
úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s
ust § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ dlh
mienil zosplatniť vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani v oznámení
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neplatnosť

postúpenia pohľadávky s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v spojení s ust. § 17
ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

7. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná v tvrdení, že k postúpeniu pohľadávky
došlo platne, keď veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 21.11.2016, a to bez povinnosti
veriteľa uvádzať vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka alebo v oznámení o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti (ktorá vyhláseniu splatnosti predchádzala) konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ
pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, keď žiadny právny predpis takéto označenie splátky
v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľovi neukladá. Záver súdu prvej inštancie
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zosplatnenia

a následného postúpenia pohľadávky vychádza z nesprávneho skutkového zistenia
a nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP). V predmetnej výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je číselne vyjadrené,
s ktorými splátkami a v akej výške bol žalovaný v omeškaní ku dňu jej vyhotovenia. Žalobca uplatnil
odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj
z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných
právspojenýchsosúdnouochranoupráva.Idenapr.oprávonaverejnéprejednaniesporuzaprítomnosti

strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným
zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10. Ďalej vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávnosť skutkových
a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

11. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho

dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov

s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa inéhoprávneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

13. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne

zisteného skutkového stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil
predmetný návrh. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s
požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutéhorozsudku,konštatujesprávnosťjehodôvodovavpodrobnostiachnaňodkazuje(§387ods.
2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi
závermi súdu prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18.03.2015 bola medzi C. D., E. (právnym predchodcom žalobcu)

a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 0620956584 (ďalej len
„ zmluva“), na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 10.000 eur. Súd prvej inštancie
správne dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (t.j. 18.03.2015). Súd prvej
inštancie aplikoval na daný vzťah príslušné právne normy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

15. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka).
Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť
o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej

splátky. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti
najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú - ktorú splátku
zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ust. § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z.), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o postúpenie
pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, nevyhnutná je aj aplikácia ustanovenia § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je možné postúpiť pohľadávku z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa oprávneného poskytovať úvery,

a to na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska (písm. a/) za súčasného splnenia
ďalšej podmienky, ktorou je postúpenie pohľadávky po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávky,
ktorá sa stala splatnou (písm. b/).

21. Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný, hoci aj nebankový subjekt, je v

prípade práv vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy nevyhnutné splniť podmienky vyplývajúce jednak
z ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

22. Medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom zo zmluvy o úvere v rámci ich zmluvných vzťahov
existovala dohoda o možnosti vyhlásiť úver za predčasne splatný podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka (v danom prípade čl. VI bodu 6.8 Obchodných podmienok pre
spotrebiteľské úvery právneho predchodcu žalobcu s účinnosťou od 28.06.2014), a preto právny
predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru za dohodnutých podmienok v

prípade, ak bol dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky
a banka ho upozornila na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

23. Žalobca v odvolaní namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobcu
uviesť v upozornení (výzve) pred zosplatnením úveru tú ktorú omeškanú splátku, v súvislosti s ktorou

zvažuje uplatniť právo zosplatniť úver ako podmienku na to, aby bolo vyhlásenie predčasnej
splatnosti považované za platný právny úkon a tiež nie je potrebné konkretizovať splátku v oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu, vo vzťahu k splneniu
podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že aj
keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva

zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Výzva prezumovaná
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti
musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ

(v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
splatnostiúveru.Ideobezpodmienečnúnáležitosťtakejtovýzvy,ktorejúčelomjeinformovaťspotrebiteľa
o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou uplatní svoje právo
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
24. Vo vzťahu k určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že

posúdenie náležitosti takejto výzvy bolo v rozhodnutiach odvolacieho súdu v obdobných skutkových
základoch vykladané tak, ako uvádzal žalobca v podanom odvolaní. V rozhodnutiach ako napr.
27CoCsp/1/2024 zo dňa 30.01.2024, či v rozhodnutí 19CoCsp/13/2022 zo dňa 28.09.2024 odvolací súd
zastával názor, že pokiaľ ide o určitosť právneho úkonu výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a zosplatnenia úveru právneho predchodcu žalobcu z pohľadu neuvedenia konkrétnej omeškanej

splátky úveru, pre ktorú veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, podľa odvolacieho súdu žiaden
všeobecne záväzný právny predpis ani ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neustanovuje takéto
osobitné náležitosti uvedených právnych úkonov, teda údaj alebo identifikáciu tej ktorej splátky, pre ktorú
došlo k uplatneniu práva dodávateľa (veriteľa) na zosplatnenie úveru.25. V predmetnej veci, vo vzťahu k náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaujal
stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach – sp. zn. 5Cdo/2/2023

zo dňa 25.01.2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“... resp.
v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 zotrval na svojich záverov, pričom svoju

argumentáciu doplnil, keď uviedol, že „ identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého
dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu
a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy
by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť

zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený.“

26. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd v predmetnej veci
prehodnotil svoju doterajšiu rozhodovaciu prax v skutkovo podobných veciach, na ktoré žalobca

v odvolaní poukázal a vo vzťahu k výzve podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka uzavrel, že pre platné predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka a tým aj platné postúpenie pohľadávky podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa od
žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti výzvy podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v podobe identifikácie splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní a pre
ktorú splátku mal žalobca v úmysle požadovať mimoriadne zosplatnenie úveru.

27. V predmetnej veci za takúto výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá by spĺňala
vyššie uvedené náležitosti, t.j. špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore

žalovaný)vomeškaní,aktorápredchádzalazosplatneniukudňu21.11.2016,nemožnopovažovaťvýzvu
označenú ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 26.10.2016. Z konštrukcie
predmetného upozornenia, resp. výzvy je možné vyvodiť závery o tom, že právny predchodca žalobcu
upozornením, resp. výzvou na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 26.20.2016 upozornil žalovaného,
že ku dňu 25.10.2016 je pohľadávka banky, vyplývajúca zo zmluvy o úvere, viac ako tri mesiace po

lehote splatnosti vo výške 770,55 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 704 eur, poplatkov
v sume 36,25 eur a poistného v sume 30,30 eur. Zároveň upozornil žalovaného, že ak nedôjde k
úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, je žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný.
Nebolo sporné, že uvedená listina je výzvou v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako
predpoklad pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Uvedenie splátky úveru a v akej výške,

pre ktorú sa žalovaný dostal do omeškania a pre ktorú mimoriadnu splatnosť vyvolala, zo znenia výzvy
nevyplýva. Taktiež zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu listom označením ako „Výzva na
úhradudlžnejsumy“zodňa21.11.20216, neobsahovalouvedeniesplátky,prektorúpredchodcažalobcu
pristúpil k zosplatneniu úveru, pričom tento vo vzťahu k nezaplateniu splátok odkazoval na ustanovenia
zmluvy o úvere a obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktoré bližšie neuviedol.

28. Opačnou argumentáciou, ktorú je potrebné odmietnuť ako nedostatočnú, by sa prijal záver
prezentovaný žalobcom v odvolaní, podľa ktorého by na platné predčasné zosplatnenie úveru stačilo
číselné vyjadrenie splátok, s ktorými je žalovaný v omeškaní, výška žalovaným nezaplatenej splatnej
sumy (pohľadávka banky) ako i ku ktorému dátumu. Ani uvedenie výšky nezaplatenej sumy vo výzve

pred zosplatnením, resp. v samotnom zosplatnení nezbavuje žalobcu povinnosti uvádzať konkrétnu
splátku, pre ktorú pristupuje k mimoriadnemu zosplatneniu. Uvedenie konkrétnej splátky nepredstavuje
formálnu podmienku, ale sa jedná
o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o
hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.

Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi
určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje
podstatnú mieru abstrakcie
a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môžev budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy
si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

29. Uvedené právne závery boli prijaté aj na zasadnutí občianskoprávnej sekcie v obvode Krajského
súdu v Trenčíne dňa 10.10.2024, poukazom na iné rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022,
so závermi, že označenie presnej, konkrétnej splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje je nevyhnutné
i z hľadiska počítania premlčacej doby poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa

25.1.2024. Pokiaľ odvolateľ (žalobca) poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.1Cdo/123/2022zodňa30.01.2024,odvolacísúdprimárnepoukazujenato,žedošlokzjednoteniu
predmetnej otázky, na ktorú nadväzujú rozhodnutia NS SR, od ktorých záverov sa odvolací súd nemieni
odkloniť a je pre rozhodnutie záväzné. Rovnako na daný prípad nemožno posudzovať v intenciách
odvolateľom citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2022, sp.zn. 7Cdo/268/2020,
publikovanéhopodč.R29/2023,nakoľkodanérozhodnutieriešiprávnuotázkupremlčania.Dovolacísúd

v predmetnej veci nerieši otázku náležitosti výzvy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ odvolateľ
poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR vedené pod
sp.zn. I.ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015 a č. k. II.ÚS 796/2016-65 zo dňa 22. júna 2017, s odôvodnením
ústavnoprávnych východísk priority platnosti právnych úkonov a právomoci súdu zákonné predpisy
aplikovať, nie však novelizovať, odvolací súd uvádza, že názor vyslovený ústavným súdom môže plne

akceptovať a prikloniť sa k nemu v prípadoch, kedy by v prejednávanom prípade šlo o skutkovo a právne
obdobnú vec, v ktorej sa rieši rovnaká právna otázka. V danom prípade si odvolací súd závery vyslovené
ústavným súdom v predmetných rozhodnutiach nemôže osvojiť. V konečnom dôsledku za právne
nevýznamné vzhľadom
k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov,

týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích
súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.
30. Odvolací súd identicky ako správne konštatoval súd prvej inštancie zotrváva na už vyslovenom
názore, že výzva ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre nezaplatenie
ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, súd ani z dostupných údajov (ani zo znenia

žaloby či iných vyjadrení žalobcu uskutočnených v konaní) nie je schopný overiť, či došlo k splneniu
podmienok definovaných v § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti je potrebné výzvu
obsahujúcu upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako aj samotné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považovať pre neurčitosť za neplatné právne úkony v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka.

31. Odvolateľ namietal, že žalovaný sa argumentáciou /nezrozumiteľnosti a neurčitosti právneho
úkonu/ nebránil a žiadnu námietku nevzniesol. V tomto smere odvolací súd poukazuje na postavenie
žalovaného - spotrebiteľa ako slabšej strany v spore s poukazom na postavenie súdu, ktorý pozná právo.

V danom prípade došlo k zmene judikatúry a posunu v rozhodovacej činnosti, ktorá skutočnosť nemôže
byť na ujmu žalovaného.

32. Právnym následkom neplatného zosplatnenia úveru je neplatnosť postúpenia pohľadávky
s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 17

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tzv. nedôvodnosť nároku žalobcu, resp.
nedostatok aktívnej vecnej legitimácia žalobcu ako postupníka.

33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34.Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1,
§ 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému by patrili trovy odvolacieho konania. Žalovaný si trovy
odvolacieho konania neuplatnil a tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu, preto odvolací súd žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)