Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202097
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1219202097.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Bratislavská
správcovskáspoločnosť,s.r.o.,Rusovskácesta36,Bratislava-Petržalka,IČO:36838209,zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému : BSS,
spol. s r.o., Rebarborova 47, Bratislava - Vrakuňa, IČO: 17 311 918, zastúpená : JUDr. Erik Šablatúra,

advokát, Holíčska 13, Bratislava, o zaplatenie 137,52 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. 9. 2023 č.k. B2 - 52C/25/2019 - 472, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej potvrdzuje.
Výrok o trovách konania m e n í tak, že žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania 88,36 %.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi istinu 129,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 18.04.2019 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I). Vo zvyšnej časti súd žalobu
žalobcu zamietol (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy celkom vo výške 137,52 € s príslušenstvom)
zamietol (výrok II). Napokon rozhodol o trovách konania, a to tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 88,36 % a odvolacieho konania v rozsahu
100 % (výrok III). Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že mu žalovaný dlhuje titulom nedoplatkov

za nebytový priestor. Žalobca sám je právnickou osobou podnikajúcou na území SR, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu v Bratislave I, Oddiel: Sro, vložka : 48081/B. V zmysle § 8 zák.
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je žalobca
správcom bytového domu, súp. č. XXXXX na E. A.. XX - XX v J.. Dňa 23.10.2015 došlo k uzavretiu
Zmluvy o výkone správy č. 00/09/2015 medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome na E. A.. XX - XX E. J., súp. č. XXXXX s účinnosťou od 01.12.2015. Žalobca sa
touto zmluvou zaviazal pre vlastníkov vykonávať správu domu v dohodnutom rozsahu, zabezpečovať

prevádzku, údržbu a opravy spoločných časti, spoločných zariadení príslušenstva domu a pozemku
prislúchajúceho k domu, zabezpečovať plnenia spojené s užívaním spoločných častí a spoločných
zariadení a ďalších dojednaných služieb. V zmysle § 8b ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993 Z. z. ako aj v
zmysle článku III. ods. 2 písm. e) zmluvy o výkone správy je správca povinný stanoviť výšku mesačných
poplatkov a sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Žalovaný bol v čase

od 16.04.2010 do dňa 28.12.2017 výlučným vlastníkom časti nebytového priestoru č. X-S. (garáž) v
spoluvlastníckom podiele 1/128. ktorý sa nachádza v predmetnom bytovom dome v suteréne, pričom z
tohto titulu žalovaný užíval 1 garážové státie t.j. garáž evidovanú žalobcom pod číslom XXX. V zmysle čl.IV. ods. 4 Zmluvy o výkone správy je každý vlastník bytu/nebytového priestoru povinný platiť mesačné
platby do fondu služieb (prevádzky) a do fondu opráv, a to so splatnosťou do 15. dňa predchádzajúceho
mesiaca. Od mesiaca 7/16 je žalovaný povinný uhrádzať mesačné platby do fondu služieb vo výške 5,49

€ a do fondu opráv v nezmenenej výške 5,13 €. Od mesiaca 7/17 je žalovaný povinný uhrádzať mesačné
platby do fondu služieb vo výške 5,72 € a do fondu opráv v nezmenenej výške 5,13 €. Žalovaný si svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy nesplnil riadne a včas, a to tým, že do fondu opráv
bol žalovaný povinný v mesiacoch 1/17 až 11/17 uhradiť platby v celkovej výške 56,43 €. Žalovaný v
predmetnom období neuhradil žiadne platby. Do fondu opráv tak žalovaný v mesiacoch 1/17 až 11/17

neuhradil platby vo výške 5,13 € t.j. 56,43 € (11 x 5,13 €). Dlh žalovaného do fondu opráv za vyššie
špecifikované obdobie tak predstavuje sumu vo výške 56,43 €. Žalobca pre úplnosť uvádza, že
úhrady evidované v sumárnej analýze platieb vo fonde opráv v predmetnom období predstavujú úhrady
dlhu za predchádzajúce obdobie, ktorý žalobca vymáhal od žalovaného na tunajšom súde v právoplatne
skončenom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 51C/3/2017. Do fondu služieb bol žalovaný povinný v
mesiacoch 1/17 až 11/17 uhradiť platby v celkovej výške 61,54 €, pričom žalovaný bol taktiež povinný

uhradiť nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za služby za rok 2017 vo výške 11,55 € t. j. celkovo suma vo
výške 73,09 €. Žalovaný v predmetnom období neuhradil žiadne platby. Do fondu služieb tak
žalovaný neuhradil nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2017 vo výške 11,55 €, platby v mesiacoch
1/17 až 6/17 vo výške 5,49 € t.j. 32,94 € (6 x 5,49 €), a platby v mesiacoch 7/17 až 11/17 vo výške 5,72 €
t.j. 28,60 € (5 x 5,72 €). Dlh žalovaného do fondu služieb za vyššie špecifikované obdobie tak predstavuje

sumu vo výške 73,09 €. Žalobca pre úplnosť uvádza, že úhrady evidované v sumárnej analýze platieb vo
fonde služieb v predmetnom období predstavujú úhrady dlhu za predchádzajúce obdobie, ktorý žalobca
vymáhal od žalovaného na tunajšom súde v právoplatne skončenom súdnom konaní vedenom pod sp.
zn. 51 C/3/2017. Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi tak predstavuje ku dňu podania žaloby sumu
vo výške 137,52 € (129,52 € + 8 €). K omeškaným platbám si žalobca uplatňuje v zmysle § 517 ods. 2

Obč. zák. úroky z omeškania vo výške určenej nariadením vlády č. 20/2013, t.j. ak došlo k omeškaniu
po 1. januári 2009 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
2/ Tamojší súd vydal dňa 09.05.2019 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený
odpor, preto súd platobný rozkaz uznesením zo dňa 29.05.2019 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Žalovaný v podanom odpore uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Z obsahu žaloby
vyplýva, že žalobca sa od žalovaného domáha zaplatenia 137,52 € s prísl. za neplatenie úhrad za
garážové státie č. XXX, ktoré sa nachádza v suteréne bytového domu na E. A.. č. XX, súp. č.: XXXXX
v J., ktorého bol žalovaný výlučným vlastníkom do 27. 12. 2017, keď dňa 28.12. 2017, kedy previedol
kúpnou zmluvou predmetné garážové státie na iného vlastníka. Podľa žalobného návrhu má žalovaný

za garážové státie č. XXX do fondu opráv za obdobie 1/17 až 11/17 dlhovať 56,43 €, keď v predmetnom
období neuhradil žiadne platby a do fondu služieb má mať za garážové státie č. XXX za obdobie 1/17
až 11/17 dlh 61,54 € a nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2017 vo výške 11,55 €, čo spolu je
dlh vo výške 73,09 €. Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje dlh vo
výške 137,52 €. Žalovaný sa s takto vyčísleným dlhom a jeho vymáhaním za garážové státie č. XXX

nestotožňuje, nakoľko nemá žiadne nedoplatky ku dňu podania žaloby. Žalovaný za obdobie mesiacov
1/17 - 11/17 uhradil platby do fondu opráv a do fondu služieb v celkovej výške 238,63 € a nie ako
žalobca v žalobnom návrhu vadne uvádza, že za uvedené obdobie neuhradil žalovaný žiadne platby.
Žalobca svojvoľne bez súhlasu žalovaného vykonal započítanie na úhradu dlhu za predchádzajúce
obdobie v právoplatne skončenom súdnom konaní spis. zn. 51C/3/2017. Žalobca konal v rozpore s

§ 580 ods. 1 a ods. 3 Obč. zák., keď vykonal započítanie bez súhlasu žalovaného a aj preto, že v
danom prípade sa nestretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, pretože žalovaný platil preddavky na
variabilný symbol : XXXXXXXXXX za obdobie 1/17 - 11/17. Podľa žalovaného mal žalobca dlh z konania
spis. zn. 51C/3/2017 po právoplatnosti rozsudku v prípade jeho nezaplatenia žalovaným vymáhať v
exekučnom konaní a nie vykonaním neoprávneného započítania, keď si takto účelovo pripravoval

podmienky na podanie tejto žaloby, aby sa takýmto spôsobom bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného
(súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia a pod.). Žalovaný s poukazom na LV č. XXXX, k.ú. G. J.
uvádza, že dňa 28. 12. 2017 garážové státie č. XXX kúpnou zmluvou previedol na iného vlastníka, a
preto podľa § 61 a nasl. CSP nemá procesnú subjektivitu byť účastníkom konania spis. zn. 52C/25/2019.
Navrhoval preto, aby konajúci súd z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity žalovaného konanie v

zmysle § 62 CSP zastavil. Žalovaný napádal aj procesnú subjektivitu žalobcu, keďže zo Zmluvy o výkone
správy uzavretej dňa 23.10.2015 medzi žalobcom a Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome na E. A.. č. XX - XX v Bratislave vyplýva, že zo 181 vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome platne podpísalo zmluvu len 84 vlastníkov. Keďže predmetná zmluva nebola podľa §8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome je neplatná a neúčinná. Neplatnosť a neúčinnosť Zmluvy o výkone správy
spôsobuje, že vlastníci nemohli platne splnomocniť žalobcu ako správcu na vymáhanie nedoplatkov

vlastníkovvzmyslečlánkuXIbod2Zmluvyovýkonesprávy.Žalovanýpretonavrhovalkonaniezdôvodu
nedostatku procesnej subjektivity žalobcu podľa § 62 CSP zastaviť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
považoval žalovaný žalobný návrh za nedôvodne podaný, nesúhlasil so zaplatením žalovanej sumy a
trov konania a navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3/ Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav : Žalobca je správcom bytového domu, súp. č.

XXXXX, na E. A.. Č.. XX - XX v J. na základe Zmluvy o výkone správy č. XX/XX/XXXX uzatvorenej
dňa 23.10.2015 medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na E. A..
Č.. XX - XX v J., s účinnosťou od 01.12.2015. Žalovaný bol do 27.12.2017 výlučným vlastníkom časti
nebytovéhopriestoruč.X-S.(garáž)vspoluvlastníckompodiele1/128,ktorýsanachádzavpredmetnom
bytovom dome v suteréne, pričom z tohto titulu žalovaný užíval garážové státie evidované pod č. XXX.
Z vyúčtovania nákladov za užívanie garáže a plnenia spojené s užívaním garáže na rok 2017 zo dňa

vyplýva, že za užívanie garáže č. XXX, vlastníka BSS, s.r.o. je k 31.12.2017 evidovaný nedoplatok
vo výške 11,55 €. Z mesačného zálohového predpisu platného od 01.08.2016 vystaveného žalobcom
vyplýva, že žalovanému bola predpísaná zálohová platba za užívanie garáže v sume 10,62 € mesačne, s
uvedeným VS žalovaného na zálohovom predpise : XXXXXXXXXX. Z mesačného zálohového predpisu
platného od 01.08.2017 vystaveného žalobcom vyplýva, že žalovanému bola a predpísaná zálohová

platba za užívanie garáže v sume 10,85 € mesačne s uvedeným VS žalovaného : XXXXXXXXXX. Z
emailovej korešpondencie zo dňa 19.08.2018 a 25.09.2018 vyplýva započítanie platieb žalovaného na
úhradu dlhu v konaní sp.zn. 51C/3/2017. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2017
v konaní 51C/3/2017 vyplýva, že žalovaný bol zaviazaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 348,26 € s
príslušenstvom žalobcovi.

4/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel po právnej stránke o ust. § 6 ods. 1 a ods. 3, § 8 ods. 1,
§ 8a ods. 7, § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
ďalej o ust. § 488, § 489, § 559 ods. 1, ods. 2, § 566 ods. 1, ods. 2, § 581 ods. 1, ods. 2, § 121 ods. 3,
§ 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Obč. zák., tiež § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ako aj o Zmluvu
o výkone správy, jej čl. III bod 7, čl. IV bod 4, bod 5, bod 6.

5/ V priebehu konania právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a uviedol, že pokiaľ ide o platnosť
Zmluvy o výkone správy v dome je celkom 178 bytov a NP. Zmluvu podpísalo 95 vlastníkov t.j.
nadpolovičná väčšina. V prípade vlastníctva v BSM neeviduje žiadnu námietku relatívnej neplatnosti
podpisu. K neexistencii vyhlásenia k prevádzanej nehnuteľnosti uviedol, že nakoľko išlo o prvoprevod,
v zmysle zákona sa nevyžaduje predloženie vyhlásenia o nedoplatkoch. Má za to, že zmluva o výkone

správy je platná a má aktívnu legitimáciu a to aj v prípade, že prišlo k prevodu, a to v zmysle § 9
ods. 7 zák. o vlastníctve bytov. Žalovaný ma pasívnu vecnú legitimáciu podľa § 8 a ods. 7 zákona o
vlastníctve bytov.
6/Vpriebehukonaniaprávnyzástupcažalovanéhozotrvalnasvojichdoterajšíchvyjadreniach.Poukázal
na neoprávnené započítanie platených preddavkov na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn.

51C/3/2017, a to bez súhlasu žalovaného, hoci tam mal viesť exekúciu. Tento postup je v rozpore so
zákonom, konkrétne § 10 ods. 1 ZVBNB a taktiež s § 581 ods. 1 a 3 Obč. zák. Žalovaný platil preddavky
v roku 2017 vo výške 141 €, žalobca žaluje sumu 137,52 € resp. sumu nižšiu, preto má žalovaný za to,
že mu za rok 2017 vznikol preplatok. Žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
7/ Súd prvej inštancie vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 16.10.2020 č.k. 52C/25/2019

- 324, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na
odvolanie žalobcu odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.12.2021 č.k. 9Co/35/2021
- 368 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd
vyslovil právny názor, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného a súd prvej inštancie má skúmať
a posúdiť opodstatnenosť žaloby. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie strany sporu

zotrvali na ich doterajšej argumentácii. S poukazom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu,
citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
žalobcu voči žalovanému je čiastočne dôvodná.
8/Vkonanímedzistranaminebolosporné,žežalovanýbolvrozhodnomobdobít.j.včaseod16.04.2010
do 28.12.2017 vlastníkom časti nebytového priestoru č. X-S. (garáž) v spoluvlastníckom podiele 1/128,

ktorý sa nachádza v predmetnom bytovom dome v suteréne, pričom z tohto titulu žalovaný užíval
garážové státie evidované pod č. XXX.
9/ Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, keď tvrdil, že Zmluva o
výkone správy zo dňa 23.10.2015 nie je platná a účinná, nakoľko ju nepodpísala nadpolovičná väčšinavšetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že ako
vyplýva z listu vlastníctva a Zmluvy o výkone správy, v bytovom dome je celkom 178 bytov a nebytových
priestorov, pričom Zmluvu o výkone správy podpísalo 95 vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Uzavrel preto, že žalovaný nepreukázal neplatnosť Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.10.2015. Nakoľko
predmetný bytový dom je v správe žalobcu, je tým daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.
10/ Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, pretože
od 27.12.2017 už nie je vlastníkom nebytového priestoru, súd prvej inštancie poukázal na právny
názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný a z ktorého vyplýva, že pasívna vecná

legitimácia žalovaného v spore je daná, nakoľko samotná skutočnosť, že vlastník predal byt resp.
nebytový priestor tretej osobe, ho nezbavuje záväzkov, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o výkone správy,
nakoľko tieto zanikajú expressis verbis až ich usporiadaním. S poukazom na uvedené teda v prípade
vzniku nedoplatkov na byte alebo nebytovom priestore, ktoré vznikli pred prevodom vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru je možné vymáhať od predchádzajú vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru, ktorým bezpochyby bol žalovaný (čo v konaní bolo preukázané a ani nebolo sporné) a

nedoplatky sa týkajú obdobia, kedy bol žalovaný vlastníkom predmetného nebytového priestoru. Preto
súd uzavrel, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore a námietky žalovaného o
nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie nie sú dôvodné.
11/Povyriešeníotázkypasívnejvecnejlegitimáciežalovanéhovsporesasúdďalejzaoberalnámietkami
žalovaného k existencii a výške vzniknutých nedoplatkov, nakoľko žalovaný tvrdil, že nemá nedoplatok

k predmetnému nebytovému priestoru č. XXX, ale naopak preplatok, nakoľko zaplatil v roku 2017
preddavky vo výške 141 €. Súd k tomu uvádza, že ako vyplýva z predložených listinných dôkazov -
mesačných zálohových predpisov žalovaný bol od mesiaca 7/2016 povinný uhrádzať mesačné platby
do fondu služieb vo výške 5,49 € a do fondu opráv vo výške 5,13 €. Od mesiaca 7/2017 bol žalovaný
povinný uhrádzať mesačné platby do fondu služieb vo výške 5,72 € a do fondu opráv v nezmenenej

výške 5,13 €. Žalovaný tak mal povinnosť do fondu opráv uhradiť za žalované obdobie od 1/2017
až 11/2017 platby v celkovej výške 56,43 € (t.j.11 x 5,13 €). Do fondu služieb mal žalovaný povinnosť
uhradiť platby za mesiace 1/17 až 6/17 vo výške 32,94 € (6 x 5,49 €) a platby za mesiace 7/17
až 11/17 vo výške 28,60 € (5 x 5,72 €), t.j. celkovo za žalované obdobie sumu vo výške 61,54 €.
Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2017 do

31.12.2017 vyplýva nedoplatok žalovaného na ročnom vyúčtovaní za služby za rok 2017 vo výške
11,55 € za nebytový priestor č. XXX. Z uvedeného potom vyplýva, že celkový dlh žalovaného je vo
výške 129,52 € (56,43 + 61,54 + 11,55). Vyššie uvedené skutočnosti má súd za preukázané a žalovaný
ich ničím relevantne v konaní nespochybnil.
12/ Podstatou námietok žalovaného v spore pokiaľ ide o výšku dlhu je skutočnosť, že žalobca vykonal

neoprávnené započítanie ním platených preddavkov za predmetný nebytový priestor (garáž č. XXX)
za žalované obdobie na dlh žalovaného za uvedený nebytový priestor vyplývajúci aj z právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 51C/3/2017 a to bez súhlasu žalovaného, hoci tam
mal podľa názoru žalovaného viesť exekúciu. Tento postup je preto podľa názoru žalovaného v
rozpore so zákonom, konkrétne § 10 ods. 1 ZVBNB a taktiež s § 581 ods. 1 a 3 Obč. zák. Žalovaný

platil preddavky v roku 2017 vo výške 141 €, žalobca žaluje sumu 137,52 € resp. sumu nižšiu, preto
má žalovaný za to, že mu za rok 2017 vznikol preplatok.
13/ K vyššie uvedeným námietkam žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že ako je zrejmé z
úhrad evidovaných v predloženej sumárnej analýze platieb za žalované obdobie, žalovaný uhradil
žalobcovi v roku 2017 sumu 187,33 €. Tieto úhrady však boli žalobcom použité (započítané) na úhradu

časti staršieho dlhu žalovaného, týkajúceho sa neuhradených platieb za ten istý nebytový priestor za
predchádzajúce obdobie, ktoré boli predmetom súdneho sporu a boli žalobcovi priznané aj rozsudkom v
konaní na Okresom súde Bratislava II sp. zn. 51C/3/2017. Skutočnosť, že žalobca započítal predmetné
platby uhradené žalovaným v roku 2017 na úhradu časti dlhu za predchádzajúce obdobie, vyplýva
aj zo žalobcom predloženej emailovej komunikácie medzi stranami zo dňa 19.08.2018, ktorú poslal

právny zástupca žalobcu (substitút JUDr. Štefančík) právnemu zástupcovi žalovaného (JUDr. Šablatúra)
a súčasne v kópii priamo žalovanému, kde je špecifikácia úhrad žalovaného, ktoré žalobca započítal
na dlh vzniknutý žalovanému za predchádzajúce obdobie na predmetnom nebytovom priestore a ktorý
nárok bol aj priznaný rozsudkom v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 51C/3/2017. V kontexte
predmetného započítania uhradených platieb bola tiež žalovanému oznámená zvyšná časť dlžnej

sumy, ktorú žalobca žiadal od žalovaného doplatiť. V nadväznosti na uvedené žalovaný vykonal úhrady
zvyšku staršieho dlhu presne v súlade so žalobcom uvedeným vyčíslením, t.j. uhradil na účet bytového
domu doplatok zvyšku dlhu vo výške 22,72 € (v sumárnej analýze platieb úhrada vykonaná do fondu
opráv dňa 25.09.2018 vo výške 22,72 €) a na číslo účtu právneho zástupcu uhradil trovy právnehozastúpenia. Žalovaný súčasne v emailovej odpovedi zo dňa 25.09.2018 informoval právneho zástupcu
žalobcu, že boli zrealizované platby za garáž č. XXX podľa jeho pokynov. Preto súd prvej inštancie
uzavrel, že výhrady žalovaného k započítaniu jeho platieb uhradených v roku 2017 za nebytový priestor

č. XXX na neuhradené platby, t.j. za existujúci starší dlh (navyše aj priznaný súdom) za predmetný
nebytový priestor, nie sú dôvodné. Naopak, z predloženej komunikácie žalobcu so žalovaným je úplne
zrejmé, že došlo k započítaniu o.i. aj predmetných platieb vykonaných žalovaným v roku 2017 na
úhradu časti staršieho dlhu za predchádzajúce obdobie žalovaného za predmetný nebytový priestor.
Žalovaný predmetný zápočet ním uhradených platieb v roku 2017 na časť úhrady staršieho dlhu za

predmetný nebytový priestor vzniknutý za obdobie predchádzajúce žalovanému obdobiu v tomto spore
ničím nenamietal, naopak vykonal zvyšné platby dlhu v súlade s vyčíslením zo strany žalobcu. Pokiaľ
ide o započítanie platieb vykonaných žalovaným na dlh za predchádzajúce obdobie, ako je žalované
obdobie v prejednávanej veci, súd uviedol, že tento postup žalobcu vyplýval aj zo skutočnosti, že
žalovaný, ktorý vykonal úhrady v roku 2017 neuvádzal konkrétny účel týchto platieb t.j., že ide o platby
za ten ktorý konkrétny mesiac, nakoľko úhrady nevykonával pravidelne mesačne a v stanovenej výške,

tak ako mu to vyplývalo zo zmluvy o výkone správy a z mesačných zálohových predpisov, ale platby
uhrádzal nepravidelne a v iných sumách. Preto nič nebránilo žalobcovi započítať predmetné platby
za nebytový priestor č. XXX na starší dlh žalovaného za predchádzajúce obdobie týkajúce sa tohto
nebytovéhopriestoru.Súdprvejinštanciesapretostotožnilsnámietkoužalobcu,žežalovanývsporelen
dodatočneúčelovouvádza požiadavku,abyjehoplatby(ktoréužboližalobcomzapočítanénakonkrétny

dlh žalovaného za predchádzajúce obdobie) predstavovali úhrady za obdobie 1/2017-11/2017, t.j.
za obdobie žalované v tomto spore. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca bol povinný
predchádzajúci dlh priznaný žalobcovi súdnym rozhodnutím sp. zn. 51C/3/2017 vymáhať vykonaním
exekúcie voči nemu, súd uviedol, že podať návrh na vykonanie exekúcie je právom a nie povinnosťou
oprávneného. Taktiež námietky žalovaného, že išlo o postup žalobcu v rozpore s § 10 ods. 1 zák.

č.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovas§581ods.1a2Obč.zák.niesúdôvodné.
Žalovaný mal povinnosť riadne a včas uhrádzať mesačne platby za nebytový priestor - garáž č.XXX, čo
nerobil. Pokiaľ žalovaný namietal postup žalobcu pri zápočte uhradených platieb v rozpore s § 581 ods.
1 a 2 Obč. zák., tak uvedené ustanovenie nie je aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko sa týka
započítania vzájomných pohľadávok, avšak v prejednávanej veci sa o takúto skutkovú situáciu nejedná.

14/ S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba
žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 129,52 € je dôvodná. Žalovaný ničím nepreukázal
úhradu žalovanej sumy nedoplatku za nebytový priestor v jeho vlastníctve č. X-S.-XXX (garáž č. XXX)
vo výške celkom 129,52 € (špecifikácia v bode 37 tohto odôvodnenia). Preto súd zaviazal žalovaného na
úhradu sumy vo výške 129,52 € žalobcovi. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj zaplatenie sumy výške

8 €, ktorý nárok však ničím nešpecifikoval a nepreukázal, preto súd žalobu vo zvyšnej časti t.j. v časti,
v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného úhrady 8 eur s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú.
15/ Žalobca si uplatnil popri istine v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. aj úroky z omeškania v zákonnej
výške 5 % ročne z istiny 137,52 € od 18.04.2019 do zaplatenia. Nakoľko splatnosť žalobcovi priznanej
sumy 129,52 € (preddavkov a nedoplatku vyplývala zo zmluvy o výkone správy, súd žalobcovi priznal aj

úrok z omeškania zo sumy 129,52 € od 19.04.2019 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu
na zaplatenie príslušenstva t.j. úrokov z omeškania zo sumy 8 € zamietol, nakoľko zamietol aj nárok
žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 8 €.
16/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP podľa
pomeru úspechu strán vo veci. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v priznaní sumy 129,52 € t.j. v

rozsahu 94,18 % a žalovaný úspešný v rozsahu 5,82 %, celkový úspech žalobcu tak v prvoinštančnom
konaní bol v rozsahu 88,36 % (94,18 % - 5,82%). Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
proinštančného konania proti žalovanému v rozsahu 88,36 %. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania
žalobca bol úspešný v rozsahu 100 %, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
17/ Podľa § 18n ods. 1 písm. d) a ods.2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky v znení platnom a účinnom ku dňu 01.06.2023, od 1. júna 2023 sa Okresný súd
Bratislava IV označuje ako Mestský súd Bratislava IV. Od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva
v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu

Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV. S poukazom na uvedené
preto o žalobách v občianskoprávnych veciach, ktoré boli podané na zaniknutý Okresný súd Bratislava
II do 31.05.2023, je príslušný konať a rozhodovať Mestský súd Bratislava IV.18/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, zjavne vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobe vyhovel a proti výroku o trovách konania. Odvolanie žalovaný odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a tiež podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie bol pri
svojom rozhodovaní o vecnej pasívnej legitimácii žalovaného viazaný právnym názorom odvolacieho
Krajského súdu v Bratislave, vysloveného v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 12. 2021 č.k.
9Co/35/2021 - 368. Názor Krajského súdu v Bratislave sa neopiera o ustanovenie zákona ani o záväzné

rozhodnutie praxe (Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR). Krajský súd pripustil vo svojom rozhodnutí, že
súdy pri svojom rozhodovaní o pasívnej legitimácii v prípade prechodu práv prechádzajúceho dlžníka na
nového dlžníka rozhodujú rozdielne a nie je ustálená rozhodovacia prax. Krajský súd v Bratislave aj vo
svojom rozhodnutí uviedol rozdielne rozhodnutia iných krajských súdov v obdobnej veci. Nakoniec sa
ale priklonil k názoru, že žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu aj napriek tomu, že už nie je vlastníkom
nehnuteľnosti. Žalovaný sa domnieva, že prechodom práv z prevodu nehnuteľností na nového vlastníka

prešli na neho všetky práva a záväzky z tohto vzťahu. Aj napriek tomu, že záväzok nezanikol,
žalobca sa mal domáhať uspokojenia svojej pohľadávky u nového vlastníka. Prechodom vlastníckych
práv k nehnuteľnosti na nového vlastníka zanikol aj žalovanému zmluvný vzťah založený zmluvou o
správe bytového domu. K tejto zmluve pristúpil nový vlastník, a preto si mal žalobca uplatňovať svoju
pohľadávku u zmluvného partnera. Tento postup nebol dodržaný. Žalobca sa nemohol dovolávať svojho

práva na plnenie odvádzaného od zmluvy o výkone správy, nakoľko žalovaný už nebol účastníkom
zmluvného vzťahu a do jeho práv vstúpil už nový vlastník (§ 8a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov). Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní nezohľadnil uvedené
skutočnosti a priklonil sa k názoru iného odvolacieho súdu, hoci mal možnosť vyjadriť aj právny názor,
že žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Týmto právnym názorom bol súd prvej inštancie viazaný

a rozhodoval už iba o pohľadávke. Tu však tiež nerobil rozdiely medzi záväzkami a pohľadávkami
vznikajúcimi v procese správy majetku. Na základe uvedených skutočností potom súd prvej inštancie
dospel k rozhodnutiu, ktoré nie je správne a žalovaného poškodzuje. Žalovaný navrhol odvolaciemu
súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému
prizná náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

19/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Odvolaniežalovanéhooznačilzanedôvodné,atopreto,žepokiaľsaodvolacísúdvosvojomzrušujúcom
uzneseníneopieralonálezyNSSRaleboÚSSR,takpreto,žemužiadnerozhodnutiavzmysleustálenej
rozhodovacej praxe NS SR alebo ÚS SR, ktoré by sa zaoberali predmetnou otázkou, neboli známe.

Taktiež žalovaný na žiadne rozhodnutia NS SR alebo ÚS SR nepoukázal. Krajský súd tiež poukázal vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí na to, že sú to práve všeobecné súdy všetkých stupňov, ktoré realizujú
výklad práva - tým priraďujú význam existujúcemu textu zákona, t.j. vykladajú zákon priamo na daný
konkrétny prípad; aplikácia zákona v konkrétnej veci sa tak vzťahuje len na túto konkrétnu vec. Odvolací
súd poukázal na rozdielne rozhodnutia iných krajských súdov, tieto rozhodnutia však boli skoršieho

dáta, pričom odvolací súd sa sám v tejto veci priklonil k novším, neskorším rozhodnutiam krajských
súdov, na ktoré poukazoval aj žalobca, s čím sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje. S tvrdením
žalovaného, že prechodom práv z prevodu vlastníckeho práva prešli na nového vlastníka aj všetky práva
a záväzky z tohto vzťahu, žalobca nesúhlasí. Žalobca opätovne poukázal na ust. § 8a ods. 7 zákona,
v zmysle ktorého platí, „že prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v

dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol
byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje
k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na
nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o

výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Žalobca zdôrazňuje, že zákonodarca diferencuje v
citovanom ustanovení práva a povinnosti a záväzky. Definuje rozdielny následok v súvislosti s prevodom

bytu osobitne pre práva a povinnosti a osobitne pre záväzky. Práva a povinnosti zo zmluvy o výkone
správy prechádzajú na nadobúdateľa bytu, pričom záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich
usporiadaním. Z opaku latinskej poučky lege non distinguente nec nostrum est distinguere (kde zákon
nerozlišuje, ani sám neprináleží rozlišovať) musí plynúť záver pre pravidlo konzistentnosti pojmov. „Preurčitú skutočnosť je používaný vždy iba jeden pojem a pokiaľ je použitý iný pojem, znamená to výskyt
inej skutočnosti. Slovám, výrazom a termínom použitým v texte zákona je treba rozumieť v tom zmysle,
ktorý majú vo všeobecnom základe spisového jazyka, pokiaľ nie sú relevantné dôvody na to, aby ako

základ interpretácie bol použitý osobitný právny význam“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR
sp. zn. 5 As 25/2003 zo dňa 30. 6. 2004). S poukazom na tento výklad musí platiť, že na nadobúdateľa
bytu v súvislosti s prevodom bytu neprechádzajú aj dlhy vzniknuté predchádzajúcemu vlastníkovi bytu.
Singulárna sukcesia totiž je „jednou z foriem právneho nástupníctva, kedy právny nástupca vstupuje do
určitéhopráva(povinnosti),resp.ibadourčitýchpresnevymedzenýchpráv(povinností)svojhoprávneho

predchodcu“ (Hendrych, D. a kol. Právnický slovník, Praha 2009).
20/ Podľa názoru žalobcu zákonodarca definuje iba prevod práv a povinností zo zmluvy o výkone správy
nanovéhonadobúdateľabytu,nestanovujevšaktoistéozáväzkochplynúcichztejtozmluvy;tiezanikajú
až ich usporiadaním. Žalobca ďalej poukazoval aj na dôvodovú správu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov znení zák. č. 367/2004 Z.z., účinný
od 1. 7. 2004, v ktorej sa uvádza, „že platby za poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu sú

viazané na konkrétneho vlastníka bytu.“ Dôvodová správa sama osebe bez aplikovania relevantných
ustanovenínevediekzáveru,žebytnadobúdanadobúdateľajsdlhmipredchádzajúcehovlastníkaalebo
dokonca predchádzajúcich vlastníkov bytu. Žalobca podporil svoje stanovisko poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/71/2019 zo dňa 26. 11. 2019, v ktorom súd uvádza, že
„záväzky na nového vlastníka bytu s novopristúpením k zmluve o výkone správy bytu neprechádzajú,

sú viazané in personam na pôvodných obligačných partnerov, a teda môžu si pôvodné zmluvné strany
vzájomne tieto plnenia od seba vyžadovať (resp. ich náhrady), alebo iným spôsobom usporiadať. Nároky
z takýchto záväzkov sú viazané na zmluvné záväzkové vzťahy na subjekty záväzkového práva, nie
na existenciu vlastníctva, ktoré založilo zánik pôvodného záväzku pôvodného vlastníka a vznik nového
záväzku a nového vlastníka so správcom bytu.“ Krajský súd v Prešove ďalej uviedol, že právny názor,

ktorý prezentoval žalobca v rozsudku Krajského súdu Trnava 24Co/191/2014 je právnym názorom
všeobecného súdu vyjadreného v konkrétnej veci, ktorý v súlade s ust. čl. 2 ods. 2 základných princípov
CSP nie je pre odvolací súd v tejto veci znakom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít. Preto odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu v tejto veci zhodne ako prvoinštančný súd a taktiež v
súlade s čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP a uviedol, že nie je v súlade so základnými princípmi

CSP a spravodlivosťou v prejednávanej veci, aby za dlhy pôvodného vlastníka zodpovedala na základe
názoru žalobcu nová vlastníčka bytu, ktorá túto nehnuteľnosť nadobudla po vzniku žalobcom tvrdených
nedoplatkov pôvodného vlastníka.
21/ Žalobca tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/74/2016 zo dňa 11.
4. 2016 zo dňa 11. 4. 2016, v ktorom sa obdobne riešila pasívna vecná legitimácia žalovaného t.j.

pôvodného vlastníka bytu. Krajský súd v Bratislave v danom rozhodnutí vyslovil jednoznačný záver, že
„žalovaný prevodom vlastníctva bytu ku dňu 9. 10. 2006 na tretiu osobu (p. A.) odstúpil (zo zákona)
od zmluvy o výkone správy uzavretej so žalobcom. Uvedené odstúpenie od zmluvy o výkone správy
je svojou podstatou osobitným druhom odstúpenia (lex specialis vo vzťahu k § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) pri ktorom, na rozdiel od účinkov odstúpenia podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka

platí, že záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy zanikajú až ich usporiadaním. Uvedené
znamená, že v takýchto prípadoch nedochádza k zrušeniu Zmluvy o výkone správy od počiatku, ale
účinky odstúpenia (aj to iba vo vzťahu ku konkrétnemu vlastníkovi) nastávajú až prevodom vlastníctva
bytu s tým, že samotným odstúpením nezanikajú záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. Tieto zanikajú až
ich usporiadaním. Samotná skutočnosť, že vlastník bytu tento predal tretej osobe, nezbavuje pôvodného

vlastníka záväzkov, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o výkone správy, nakoľko tieto zanikajú až ich
usporiadaním. Zo zmluvy o výkone správy vyplýva, že vlastník bytu je povinný zaplatiť nedoplatok z
vyúčtovania do tridsiatich dní od doručenia vyúčtovania. V danom prípade žalovaný bol vlastníkom bytu
do 9. 10. 2006. Do tohto obdobia bol teda povinný znášať náklady spojené s užívaním bytu a uhrádzať
platby do fondu údržby a opráv, pričom samotným prevodom vlastníctva bytu mu tieto záväzky (t.j.

prípadný nedoplatok do doby prevodu bytu) zo Zmluvy o výkone správy nezanikli. Povinnosť uhradiť
nedoplatok z vyúčtovania za obdobie do 9. 10. 2006 mu v prípade prevodu bytu zaniká až jeho
usporiadaním.“ Krajský súd v Bratislave v danej veci taktiež vyslovil názor, že pod usporiadaním treba
rozumieť vyrovnanie nedoplatku jeho zaplatením, príp. jeho započítanie s prípadným preplatkom resp.
uzatvorenie inej dohody o vysporiadaní tohto nedoplatku so správcom bytového domu. Podľa krajského

súdu nemožno požadovať od nového vlastníka bytu, aby tento znášal nedoplatky za pôvodného
vlastníka resp. nedoplatky, ktoré vznikli v období kedy tento ešte nebol vlastníkom bytu. Žalobca sa tak
domnieva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v plnom súlade s platnou právnou úpravou
a existujúcim skutkovým stavom.22/ Na vyjadrenie žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku (č.l. 505, 506 spisu), v ktorom stručne
zopakoval, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvádzaných v odvolaní a navrhuje odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne a prizná

mu nárok na náhradu trov ako prvoinštančného tak aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
23/ Žalobca odvolaciu dupliku nepodal.
24/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku, ktorým súd
žalobe vyhovel a vo výroku o trovách konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a §

219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné, pretože
súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu v zmysle § 215 ods. 1
CSP, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§
220 ods. 2 CSP). Nesprávne rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania, v ktorom výroku je nutné
jeho rozhodnutie zmeniť.

25/ V danom prípade sa žalobca voči žalovanému ako bývalému vlastníkovi nehnuteľnosti - nebytového
priestoru č. X-S. v spoluvlastníckom podiele 1/128, ktorý sa nachádza v suteréne bytového domu na E.
A.. XX-XX v J., z ktorého titulu žalovaný užíval 1 garážové státie (garáž evidovanú žalobcom pod č. XXX)
- domáha zaplatenia nedoplatku za nebytový priestor. Nedoplatok vznikol tým, že žalovaný neuhrádzal
mesačné platby do fondu služieb (prevádzky ) a do fondu opráv riadne a včas (t.j. tieto neplatil pravidelne

mesačne a v stanovenej výške); žalovanému tak vznikol dlh za obdobie 1/2017 až 11/2017, ktorý súd
prvej inštancie ustálil v celkovej výške 129,52 €, na úhradu ktorej istiny spolu s úrokom z omeškania 5
% ročne od 18. 4. 2019 do zaplatenia, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal.

26/ V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v čase od 16.04.2010 do dňa 28.12.2017 výlučným

vlastníkom dotknutého nebytového priestoru (garáž, č. XXX).

27/ Obrana žalovaného v konaní a následne aj v odvolaní proti (v poradí druhému) rozsudku súdu prvej
inštancie v danej veci spočívala v námietke nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie, keďže kúpnou
zmluvou zo dňa 28. 12. 2017 previedol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti (garážové státie č.

XXX) na iného vlastníka, na ktorého tým prešli všetky práva a záväzky z predmetného právneho vzťahu;
žalobca sa tak podľa jeho názoru mal domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči novému vlastníkovi.

28/ Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o

výkone správy obsahuje najmä :
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri zabezpečovaní
prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob správy spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku,
c) spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv.

29/ Podľa § 8a ods. 7 cit. zák., s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru
v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol
byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje
k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na

nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o
výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

30/ Podľa § 10 ods. 1 cit. zák., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so
zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy prispievať na náklady spojené s prevádzkou,
údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne
pozemku. Ak zmluva neustanovuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady
podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu [§ 5 ods. 1 písm. b)].

31/ Podľa § 10 ods. 2 cit. zák., na účel uvedený v odseku 1 poukazujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidlavždy na jeden rok dopredu tak, aby boli pokryté predpokladané náklady spojené s prevádzkou domu,
údržbou, opravami, prípadne zlepšením spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Spôsob
a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a

nebytových priestorov v dome v zmluve o spoločenstve [§ 7 ods. 4 písm. f)] alebo v zmluve o výkone
správy [§ 8 ods. 1 písm. c)].
32/ Odvolací súd v predmetnej právnej veci otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní už
riešil, a to vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí - uznesení zo dňa 30. 12. 2021 č.k. 9Co/35/2021
- 368, ktorým v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, aj

s usmernením, že žalovaný, hoci už nie je vlastníkom dotknutého nebytového priestoru, je v tomto
konaní vecne pasívne legitimovaný, pričom dôvody svojho právneho názoru vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí aj vysvetlil. Zároveň tým súd prvej inštancie v otázke vecnej pasívnej legitimácie žalovaného
v konaní aj usmernil, keď týmto jeho právnym názorom bol súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 CSP
viazaný. Odvolací súd zastal názor, že s prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu alebo
nebytovému priestoru dochádza k prechodu práv a povinností zo zmluvy o výkone správy na nového

vlastníka bytu alebo nebytového priestoru zo zákona, bez potreby vykonania ďalšieho právneho úkonu,
avšak potrebné je rozlišovať medzi povinnosťami vyplývajúcimi vlastníkovi zo zmluvy o výkone správy
a záväzkami vzniknutými porušením týchto povinností predchádzajúcim vlastníkom, ktorých prechod
ust. § 8a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. neupravuje, ale upravuje len ich zánik, a to usporiadaním. T.z.,
okolnosť, že vlastník predal byt (či nebytový priestor) tretej osobe, ho nezbavuje tých záväzkov, ktoré

mu vyplývali zo zmluvy o výkone správy, nakoľko tieto zanikajú až ich usporiadaním.
33/ Úhrady jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov zhromaždené vo fonde prevádzky,
údržby a opráv slúžia na financovanie výdavkov, ktoré sú spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a
opravy spoločných častí, zariadení, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva domu a priľahlého
pozemku. T.j. z uvedeného fondu sa financujú výdavky na zabezpečenie starostlivosti o dom, jeho

spoločné časti, spoločné zariadenia, pravidelný výkon činností rôzneho druhu, t.j. všetko, čo si vyžaduje
zabezpečenie bezchybnej prevádzky domu. Z výkonu týchto činností teda profitujú (predovšetkým)
existujúci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Potom v období, kedy bol žalovaný vlastníkom
dotknutého nebytového priestoru, bol to on, kto mal osoh z výkonu vyššie spomínaných činností a
úkonov (napr. údržby, výmeny či opravy technických zariadení - vykurovacej sústavy, klimatizácie,

potrubí, ventilov, tesnení, tiež výťahov, požiarnych alarmov, antén, ale aj údržby a opravy okien, dverí na
spoločných častiach a zariadeniach domu, zabezpečovania zimnej údržby prístupových komunikácií k
domu,upratovaniaspoločnýchpriestorov,čisteniaodkvapov,odtokovčikomínov,kontrolybleskozvodov,
odvozu a likvidácie komunálneho odpadu a pod.). Zároveň to bol žalovaný, kto si neplnil svoju povinnosť
platiť úhrady do fondu služieb (prevádzky) a do fondu opráv riadne a včas za výkon spomínaných

činností a služieb, následkom čoho mu vznikol na spomínaných úhradách dlh. Odvolací súd je preto
názoru, že keďže vznik dlhu spôsobil žalovaný tým, že si ako vlastník dotknutého nebytového priestoru
riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone správy, pritom ako (výlučný)
vlastník nebytového priestoru konzumoval výkon poskytovaných služieb a činností, je on vecne pasívne
legitimovaný v konaní o jeho zaplatenie, a teda, že by nový vlastník nemal znášať nedoplatky za

pôvodného vlastníka, resp. tie nedoplatky, ktoré vznikli v období, kedy tento nový vlastník ešte nebytový
priestor nevlastnil (a tým ani nijako neprofitoval z poskytovaných služieb a činností).
34/ Žalovaný v odvolaní zotrval na svojom názore o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní,
neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a
právneho posúdenia. Skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného

súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho
súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú
predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa pri svojom
rozhodovaní riadil právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bol
viazaný. Neodchýlil sa od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a

význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre
rozhodnutie (porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08). Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05).35/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
(vyhovujúcom) výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), keď v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nesprávne však súd prvej

inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného a predchádzajúceho odvolacieho
konania v danej veci, keď tieto nemal členiť, ale rozhodnúť o nich spoločne. Súd zároveň (vzhľadom na
nie plný ale čiastočný úspech žalobcu v konaní) tento nárok správne ustálil v rozsahu 88,36 %. Odvolací
súd tak s poukazom na ust. § 388 CSP výrok o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania
zmenil a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 88,36

% (§ 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods.2, § 262 ods. 1 CSP).
36/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§
3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).