Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010869
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1124010869.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr.
Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovanej V.. P. F., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej a prokurátora,
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I č.k. 0T/152/2024-58, zo dňa 14. mája 2024, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 26. marca 2025, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora a obžalovanej V.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/152/2024 zo 14.05.2024 bola obžalovaná V.. P. F.
uznaná vinnou z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že

dňa 27.02.2024 v čase asi o 03.00 hod. viedla v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila požitím
alkoholických nápojov osobné motorové vozidlo továrenskej značky P. P BT-XXXAR, kategórie Ml, štát
registrácie Slovenská republika po diaľnici D4 v smere jazdy od Bratislavy do Rakúska, pričom v kilometri
3, 100 jazdila nekoordinované, na čo ju zastavil svedok M. M. a privolal hliadku Policajného zboru, ktorá
obvinenú podrobila dychovej skúške, pričom jej bola dňa 27.02.2024 v čase o 03.19 hod. prístrojom

AlcoQuant 6020 plus č. A409982 zistená prítomnosť etanolu v dychu s výsledkom merania 1,23 mg/1
etanolu na liter vydychovaného vzduchu, opakovaným meraním jej bola dňa 27.02.2024 v čase o 03.44
hod. prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A409982 zistená prítomnosť etanolu v dychu s výsledkom 1,23
mg/1 etanolu na liter vydychovaného vzduchu a druhým opakovaným meraním jej bola dňa 27.02.2024
v čase o 04.26 hod. prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A409982 zistená prítomnosť etanolu v dychu s
výsledkom merania 1,16 mg/1 etanolu na liter vydychovaného vzduchu.

Za to bol obžalovanej podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace,
ktorého výkon bol obžalovanej podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v
trvaní 28 mesiacov, za súčasného uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanej uložil trest zákazu činnosti

spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel na dobu 48 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal odvolanie prokurátor
okresnej prokuratúry v neprospech obžalovanej a aj samotná obžalovaná.
V písomných dôvodoch odvolania doručených súdu dňa 09.07.2024 odvolateľ uviedol, že sa nemôže
stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa a uložením podmienečného trestu. Zdôraznil, že údaje

o osobných pomeroch obžalovanej (je na materskej dovolenke a stará sa o dieťa vo veku 18 mesiacov
a v súčasnosti je tehotná), čerpal súd prvého stupňa výlučne z vyjadrenia obžalovanej a uvedené nieje žiadnym spôsobom zdokladované, pričom v systéme REGOB nie je ohľadne obžalovanej uvedené
žiadne dieťa.

V ďalšom argumentoval: „Nesúhlasím s tvrdením, že pri uložení nepodmienečného trestu by išlo
v tomto prípade o neprimerané použitie trestnej represie. Domnievam sa totiž, že pri tak závažnej
protispoločenskej činnosti, akou je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s výškou hladiny
alkoholu nad 2 promile, je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu pre páchateľa. Mám za to,
že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti v uloženej výmere by

boloodôvodnenépotrebougenerálnejprevenciepripretrvávajúcomignorovanízákazujazdymotorovým
vozidlom pod vplyvom alkoholu spoločnosťou. Uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu po dobu 4 roky považujem za dostatočný.“

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol aby nadriadený súd zrušil napadnutý
rozsudok a sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

najmenej 2 mesiace zo zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Odvolanie podala aj obžalovaná V.. P. F. zahlásením do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré ani do
termínu konania verejného zasadnutia neodôvodnila.

Preskúmavaná vec bola tunajšiemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa
07.11.2024.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovanej V..
P. F. nie sú dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa ustanovenia § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý
si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život

alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, pred prednesom konečných návrhov predstúpila obžalovaná
V.. P. F., ktorá uviedla: „Chcela by som súdu predložiť rodný list dieťaťa a jeho fotokópiu založiť do
spisu. Starám sa o jedno dieťa, ohľadne ktorého predkladám rodný list. Čo sa týka tehotenstva, o ktorom
som hovorila na hlavnom pojednávaní, toto bolo predčasne ukončené. Čo sa týka spoločného dieťaťa s
bývalým priateľom o starostlivosť sa vedie momentálne súdny spor, ale na základe vzájomnej dohody ho

máme kvázi v striedavej starostlivosti. Vo veci bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým mi bolo dieťa
zverené do starostlivosti, ale toto rozhodnutie napadol otec dieťaťa.“Odvolaciemu súdu predložila rodný list dieťaťa (narodené 13.10.2022) a aj kópiu zmluvy o súčasnom
zamestnaní.

Konečnými návrhmi strany predniesli:
Prokurátorka navrhla, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel a zároveň navrhla odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaná uviedla, že v súčasnosti pracuje ako zdravotná sestra na klinike M.. K odvolaniu

prokurátorky povedala, že nechce ísť do väzenia a čo sa týka odvolania, ktoré podala, prijala by nižší
trest.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového

materiálu, je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním zo strany obžalovanej
ako aj prokurátora okresnej prokuratúry a to len ohľadom výroku o treste. V nadväznosti na uvedené
potom odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, odvolávajúc sa na skutočnosť, že v ustanovení §
317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp, a odvolací súd preskúmava len

ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
napadnutému výroku. Na iné chyby by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej
veci bol napadnutý iba výrok o treste, s tým, že ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú
odvolaním napadnuté, nadriadený súd preskúmaval a posudzoval len výrok o treste a jeho zdôvodnenie,

pričom zistil, že odvolania obžalovanej a prokurátora nie sú dôvodné.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovanej na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a

následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku
podrobnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprel,akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako

sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto
smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaná Mgr. P. F. na hlavnom pojednávaní bola poučená o možnosti

urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a po poučení podľa
§ 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie
skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania
skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani
dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Po uvedenom poučení

obžalovaná urobila vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesla: „som vinná zo
spáchania skutku, pre ktorý som obžalovaná“ a na všetky otázky položené jej v súlade s ustanovením
§ 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedala „áno“,
prvostupňovýsúdvyhlásenieprijalazároveňrozhodol,ževovzťahukpriznanýmskutkovýmokolnostiam
dokazovanie nebude vykonané a budú vykonané len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade

škody alebo ochrannom opatrení.

Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovanú V.. P. F. za vinnú podľa podanej
obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovanej a následne prijatie tohto vyhlásenia
súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu

kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné,
vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku.Vzhľadom na správne zistený skutkový stav nepochybil mestský súd, keď konanie právne posúdil ako
prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a takto ju uznal
za vinnú.

Čo sa týka druhu a výmery trestu prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „K
osobe obžalovanej súd túto na hlavnom pojednávaní vypočul a oboznámil odpis z registra trestov a
priestupkový register. Obžalovaná uviedla, že je toho času na materskej dovolenke, kde sa stará o
dieťa vo veku rok a pól, pričom navyše je toho časti aj tehotná. Z aktuálneho odpisu z registra trestov

súd zistil, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri
rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona,
posudzoval spôsob spáchania činu, kedy v opitosti viedla motorové vozidlo, zvýšila tak nebezpečenstvo
škody na cudzom majetku prípadne ohrozila zdravie ľudí, pričom s poukazom na výšku promile u
nej prokuratúra bezpodmienečne navrhovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, sa
súd s týmto návrhom nestotožnil a to s poukazom na ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, kedy má

trest postihovať len páchateľa, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Obžalovaná sa stará o 1 a pol ročné dieťa, a je toho času tehotná, uloženie nepodmienečného
trestu by podľa názoru súdu malo negatívny vplyv práve na jej dcéru. Ak osoba vedúca motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu nafúka viac ako 2 promile, je už v súdnej praxi známou notorietou, že
prokuratúra navrhuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. S týmto návrhom nemožno

súhlasiť bezvýhradne, a generalizovať ho na všetkých páchateľov daného trestného činu. Trest má
postihnúťpáchateľalendotejmiery,abybolazabezpečenáúčinnáochranaspoločnosti,aabysatrestom
vytvorili podmienky pre prevýchovu páchateľa, aby viedol v budúcnosti riadny život. Podľa názoru
súdu uložením trestu podmienečného s probačným dohľadom sa práve takáto ochrana spoločnosti a
prevýchova dosiahne, nakoľko súčasne bol obžalovanej uložený i prísnejší trest zákazu činnosti na 4

roky, ktorý je v dnešnej dobe trestom citeľným, keďže znemožňuje sa osobe pohybovať motorovými
vozidlami slobodne kam chce, alebo potrebuje. Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanej uložil
trest ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku s tým, že ho považuje za dostatočný, adekvátny a
spravodlivý a ktorý splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona.“

Odvolací súd vo vzťahu k výrokom o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto
si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Vo vzťahu k prokurátorom namietanému neuloženiu trestu spojeného s odňatím slobody, t.j.

nepodmienečného trestu, i keď kratšieho trvania, krajský súd poukazuje na zásadu úmernosti pri
ukladaní trestov. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom, že čím prísnejší trest bude uložený, tým
bude účinnejšia aj ochrana spoločnosti pred páchateľom. Zohľadňovanie viacerých hľadísk pri určovaní
konečného trestu (druhu a výmery) je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou celého procesu nápravy
páchateľa. Súdna prax ukazuje, že neprimerane prísnym trestom ešte nikdy nikto nikoho neprevychoval,

atedajepotrebnédaťdopopredianajmävýchovnýúčeltrestu.Zhistorickéhohľadiskatrestaniaspočíval
účel trestu v odplate za spáchaný trestný čin, čo v súčasnosti absolútne odporuje základným princípom
a hodnotám dnešnej spoločnosti a jej potrebám, kedy sa dostáva do popredia skôr ujma spočívajúca
resp. pôsobiaca na také záujmy odsúdeného, ktoré pri ich obmedzení ho pozitívne ovplyvňujú páchateľa
do budúcnosti. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že trest pre obžalovaného vyjadruje aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Práve táto skutočnosť napomáha pri prevýchove páchateľov,
nakoľko človek žijúci v spoločnosti, ktorá uznáva primát práva, sa pre svoje antisociálne správanie a
následný trest dostáva na jej okraj a jeho opätovné začlenenie sa je z väčšej časti ovplyvnené najmä
jeho snahou po náprave. Krajský súd zdôrazňuje, že prílišné až exemplárne trestanie tzv. „za každú
cenu“ nie je primárnym účelom trestu, ale je to práve náprava páchateľa.

Ak sa prokurátor domáha uloženia trestu nepodmienečného s odkazom na generálno-preventívnu
funkciu trestov, je potrebné zdôrazniť, že trest nemá pôsobiť ako pomyslený druh pomsty za trestný čin,
nakoľko sa tým dáva do popredia výlučne zastrašujúci účel trestu (generálno-preventívna funkcia trestu)
na úkor resocializácie obžalovaného.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť

rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež
primeraný.

Teda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery
vo vzťahu k obžalovanej V.. P. F., prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre
rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokmi o trestoch a prihliadol na zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal
najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona.

Taktiež vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jej pomery
a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste vo vzťahu
k obžalovanej, keď s prihliadnutím na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona
- tj. priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, v spojení s ustanovením §

38 ods. 3 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov, ktorého výkon
podmienečne odložil počas trvania skúšobnej doby dvadsaťosem mesiacov s probačným dohľadom nad
jej správaním, za súčasného uloženia zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky (počas
plynutia skúšobnej doby - § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona). Krajský súd
v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že výška uloženého trestu zákazu činnosť po dobu 48

mesiacov bola uložená v zákonom upravenej trestnej sadzbe a považuje ju za účelnú a postačujúcu na
nápravu obžalovanej.
K uvedenej argumentácii pristupujú aj zistenia ohľadne osobných pomerov, kedy bolo preukázané, že
má v starostlivosti maloleté dieťa a v súčasnosti je riadne zamestnaná a potom podľa zákonodarcu
má byť páchateľovi trestného činu uložený trest, ktorý bude postihovať výlučne jeho osobu a nie blízke

osoby, najmä nie maloleté.

K uvedenému konajúci senát dodáva, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového
súdu pritom nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (primerane
pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 336/2016).

Tedavdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutiasúduprvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,apreto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne závery súdu prvého stupňa
pri úvahách a druhu a výmere trestu.

Záverom uložené tresty považuje krajský súd nielen za zákonné ale aj za spravodlivé, ktoré zodpovedajú
nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu
vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa
ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona.S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu,
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolania obžalovanej V.. P. F. a prokurátora,

ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.