Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4CdoR/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220201234
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:3220201234.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa W. C., narodeného
X. N. XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad
Bebravou, Bánovce nad Bebravou, Sládkovičova 60/6, dieťa rodičov - matky V.. Z. Y., narodenej XX. N.
XXXX, H. T. H., Y. C. XXX/X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s. r. o.,
Bánovce nad Bebravou, Jesenského 69, IČO: 36 789 925 a otca N. C., narodeného XX. Z. XXXX, H. H.,

U. XX, právne zastúpený advokátom Mgr. Petrom Luptákom, Banská Bystrica, Nám. Štefana Moyzesa
3, za účasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. BN-6P/14/2020,
o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. septembra 2024 sp. zn. 12CoP/17/2023,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou, v súčasnosti Okresný súd Prievidza, (ďalej len „súd prvej
inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 9. novembra 2022 č. k. 6P/14/2020-828 rozhodol,
že maloletý W. C.Y., narodený X. N. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia

budú maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, každý samostatne (I.),
otec maloletého W. C., narodeného X. N. XXXX je povinný od 19. novembra 2020 prispievať na výživu
maloletého vo výške 150 eur mesačne vždy do pätnásteho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa (II.), nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19. novembra 2020
do rozhodnutia súdu v sume 1.562,01 eura povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v mesačných
splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto

rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok (III.), otec maloletého je oprávnený stretávať sa s
maloletým v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa každý párny týždeň v sobotu v čase od 09:30 hod.
do 11:30 hod. a v čase od 14:30 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v nedeľu v čase od 09:30
hod. do 11:30 hod. a v čase od 14:30 hod. do 18:00 hod., každý týždeň v stredu v čase od 15:30
hod. do 18:00 hod. (IV.), matka maloletého dieťaťa je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne
pripraviť a maloletého W.Z. otcovi maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa riadne a

včas odovzdať. Otec maloletého dieťaťa je povinný maloletého po vykonaní stretnutia matke maloletého
dieťaťa riadne a včas odovzdať, a to v mieste bydliska maloletého dieťaťa (V.), podľa § 37 odsek 2
písmeno d) Zákona o rodine sa rodičom maloletého dieťaťa ukladá výchovné opatrenie - povinnosť
podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré bude realizované v Centre pre deti a rodiny, ul. Textilná,
Bánovce nad Bebravou, po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, pričom cieľom výchovného
opatrenia bude zlepšenie komunikácie medzi rodičmi maloletého dieťaťa, zlepšenie spolupráce a

rešpektovanie požiadaviek druhého rodiča pri realizácií rodičovských práv a povinností, upevňovanie
rodičovských zručností so zameraním sa na korekcie prístupu matky k maloletému dieťaťu zohľadňujúcdosiahnutý vek maloletým dieťaťom, so zameraním sa na korekcie správania otca maloletého dieťa,
so zameraním sa na zvládanie bežných či záťažových situácií otcom maloletého dieťaťa zohľadňujúc
dosiahnutý vek maloletým dieťaťom, všetko s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa (VI.),

žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania (VII.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 36 ods. 1, 24 ods. 4, § 28 ods. 1 a 2, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, §
37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že
na základe vykonaného dokazovania rodičia maloletého od mája 2020 nežijú v spoločnej domácnosti.
Matka spoločne so synom žije v jej byte v H. T. H., otec žije v jeho byte v H. H.. Ich vzájomná komunikácia

je obmedzená iba na komunikáciu týkajúcu sa maloletého dieťaťa, pričom táto je výrazne problematická
a konfliktná. Rodičia sa nevedeli zhodnúť v podstatných otázkach týkajúcich sa úpravy práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Maloletý mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 3 roky, od septembra
2022 začal navštevovať materskú školu, kde prebiehal proces adaptácie maloletého na predškolské
zariadenie, jeho socializáciu v kolektíve iných detí a taktiež na spôsob trávenia času v neprítomnosti
svojej matky, v prítomnosti ktorej od svojho narodenia maloletý žil a vyrastal. Matka sa o maloletého

riadne stará, zabezpečuje mu stabilné prostredie pre jeho zdravý vývoj, zabezpečuje mu všetky jeho
potreby, v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Súd prvej inštancie preto s prihliadnutím
na uvedené skutočnosti ako i vek maloletého, jeho vývinové a citové potreby a väzby, zohľadňujúc
doterajší stav realizácie starostlivosti o maloletého rozhodol tak, že v najlepšom záujme maloletého je,
aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky. S uvedenou úpravou vyjadril súhlas aj otec maloletého

dieťaťa. Obaja rodičia maloletého dieťaťa sú zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa, žiaden z nich
nebol obmedzený na rodičovských právach. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že potom ako otec už
nežije v spoločnej domácnosti s matkou a synom, s maloletým sa stretával dvakrát v týždni, po dobu 2
hodín v prítomnosti matky a po dobu 2 hodín v neprítomnosti matky. Počas konania bolo vykonaných
niekoľko psychologických konzultácií rodičov, uskutočnila sa mediácia, pričom zo záverov uvedených

stretnutí vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi bolo spočiatku konfliktná, čo negatívne vplývalo
na prežívanie maloletého, avšak aktuálne stretnutia prebiehali bez problémov a napätia, čo pozitívne
vplýva na prežívanie maloletého. Zo správ z poradenského procesu, ako aj z vykonaného znaleckého
dokazovania vyplynulo, že je vhodné, aby sa stretávanie otca s maloletým realizovalo v neprítomnosti
matky.Spoukazomajnadoburealizovanéhostretnutia,vychádzajúcajzozáverovznaleckéhoposudku,

súd prvej inštancie toho času bolo reálne možné, aby sa stretávanie otca a maloletého realizovali už aj v
neprítomnosti matky. Pri určení rozsahu stretávania sa súd prvej inštancie zdôraznil nutnosť prihliadnuť
na vek, citové a vývinové potreby dieťaťa, jeho denný režim a aktuálne realizované stretávanie otca s
maloletým. Otec sa v konaní opakovane vyjadroval a domáhal stretávania s maloletým v takom rozsahu,
aby si mohol maloletého vziať do H. H., kde žije, a to na dobu dvoch nocí, v rozsahu od piatka do

nedele každý druhý víkend. Podľa súdu prvej inštancie okamih, kedy maloleté dieťa bude (psychicky)
pripravené na trávenie času v domácnosti otca aj na dobu celého víkendu, určite raz nastane, avšak
toho času, za daných okolností, s prihliadnutím na vek dieťaťa, citové a vývinové potreby dieťaťa mal
súd prvej inštancie za preukázané, že nie je v najlepšom záujme maloletého, aby tento čo i len jednu
noc strávil bez matky. Otcom navrhnutý spôsob považoval za nevhodný (a to v časti celého víkendu, či

špecifickej úpravy počas vianočných sviatkov). Matka v konaní pred súdom uviedla, že považuje otca
za schopného postarať sa o maloletého ako i to, že maloletý je s otcom rád, keď sú spolu. Zohľadňujúc
niekoľko faktorov dospel súd k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby realizácia
stretávania sa otca s maloletým prebiehala každý párny víkend v sobotu i v nedeľu v rozpätí doobedia i
poobedia, zohľadňujúc čas spánku maloletého a tiež každú stredu vo vymedzenom časovom rozsahu.

Čo sa týka určenia výživného matka dieťaťa spočiatku žiadala určiť výživné v sume 150 eur mesačne,
neskôr ho upravila na sumu 200 eur mesačne. Na strane otca bolo nutné zohľadniť, že má iba jednu
vyživovaciu povinnosť. Od marca 2020 je nezamestnaný pričom podľa názoru súdu nepreukázal, že by
si prácu aktívne hľadal. V súčasnosti má priznaný príspevok na opatrovanie svojich rodičov vo výške
699,15 eura. Rodičom pomáhal v rozsahu približne 6 hodín denne, ktorú dobu má rozvrhnutú na celý

deň, pričom v jeho neprítomnosti mu vie byť nápomocný aj jeho syn Z.. Rovnakú minimálne morálnu
povinnosť pomôcť svojim rodičom v starobe pri zabezpečovaní ich potrieb majú aj dvaja súrodenci
otca. Z dôvodu ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti Strabag, s. r. o. (k ukončeniu došlo na
základe žiadosti otca) mu bolo vyplatené odstupné vo výške 2-mesačného priemerného zárobku, ktorý si
podľa jeho vyjadrenia odložil. Následne poberal nemocenské dávky, dávku v nezamestnanosti a dávku

v hmotnej núdzi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec je vlastníkom bytu v H. H., vlastní ornú
pôdu,počaskonaniadisponovalsumou10.000eur.Maloletédieťabolovoveku3rokov,ktoréhovýdavky
predstavujú: plienky 7 eur, dojčenské mlieko 36 eur, oblečenie a obuv 20 eur, strava v domácnosti a
hygienické potreby 105 eur. Od 1. septembra 2022 začal navštevovať materskú školu a jeho výdavkypredstavuje: poplatok školné 18 eur, stravné 29 eur, poplatok ZRPŠ 1,66 eur. Jeho zdravotný stav je
dobrý. Príjem matky predstavuje 883,44 eur, vlastní nehnuteľnosť v ktorej býva s maloletým. Podľa
súdu otec disponuje s príjmom, z ktorého je schopný hradiť výživné a zároveň je schopný upraviť si

pomery tak, aby svoj príjem zvýšil. Nevyhovel návrhu na vykonanie dokazovania prehratím obrazovo
- zvukového záznamu, z ktorého malo vyplývať priebeh stretnutí otca a maloletého dieťaťa, nakoľko
z vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázaný skutkový stav a vykonanie tohto dôkazu
považoval za nadbytočné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“),kedyžiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,

ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie otca rozsudkom z 30. septembra 2024 č.
k. 12CoP/17/2023 - 1368, rozsudok okresného súdu vo výroku I. ponechal nedotknutý (I.), vo výrokoch
II. a III. rozsudok okresného súdu potvrdil (II.), vo výrokoch IV. a V. rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne: každý týždeň v kalendárnom roku

v stredu od 14.30 hod. do 18.30 hod., prvé dva mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku každý
párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a po uplynutí tejto doby
každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod., počas
vianočných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v danom
kalendárnom roku: každý párny kalendárny rok od 30. decembra od 15.30 hod. do 3. januára do 18.00

hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka a každý nepárny kalendárny rok od 22. decembra
od 15.30 hod. do 26. decembra do 18.00 hod. Počas osobitnej úpravy styku sa neuplatňuje všeobecná
úprava styku. Otec od matky prevezme maloleté dieťa v čase určenom ako začiatok styku v mieste
bydliska maloletého dieťaťa a maloleté dieťa matke odovzdá v mieste bydliska maloletého dieťaťa po
ukončení styku. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk s maloletým

dieťaťom umožniť. Rodičia sú povinní v prípade, ak sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať,
navzájom si oznámiť túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po
vzniku takejto skutočnosti (III.). Vo výroku VI. rozsudok okresného súdu zrušil (IV.) a žiaden z účastníkov
nemal nárok na náhradu trov konania (V.). Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že otec odvolaním
napadol rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a nedoplatku na výživnom (výroky II.

a III.), o úprave styku s maloletým (výrok IV. a súvisiaci výrok V.) a výrok o nariadení výchovného
opatrenia (výrok VI.). Výrok I., ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a obaja
rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, každý samostatne,
nebol napadnutý odvolaním a tak zostal nedotknutý a naviac po jeho preskúmaní podľa § 65 CMP
odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu vo výroku o

výživnom považoval otec za nesprávny tvrdiac, že si hľadal prácu a súčasné opatrovanie rodičov z
jeho strany, v dôsledku ktorého poberá príspevok za opatrovanie bolo potrebné považovať za riadny
výkon práce. Za primerané považoval preto výživné v sume 120 eur mesačne. Odvolací súd nezistil
okolnosti, ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu o určení sumy výživného vo výške
150 eur mesačne pre dieťa vyhodnotil námietky otca v odvolaní ako nedôvodné. Ním navrhnuté výživné

by slúžilo len na najzákladnejšie nevyhnutné potreby dieťaťa (bývanie, ošatenie, obuv, stravovanie)
pričom je potrebné, aby boli uspokojené aj jeho ďalšie odôvodnené výdavky dôležité pre výchovu a
vývoj (hlavne aktivity vo voľnom čase). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
výroku II. a súvisiacom výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom ako vecne správny potvrdil.
Otec odvolaním napadol rozhodnutie súdu aj do výroku o úprave styku s maloletým namietajúc jeho

rozsah. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým odvolací súd tiež konštatuje, že okresný súd správne
rozhodolopotrebeúpravystyku,keďžekdohodemedzirodičminedošlo.Nesprávnevšakposúdilrozsah
tohto stretávania keď sa sústredil len na to, že maloleté dieťa nebolo doposiaľ ani jeden deň a noc
bez matky pričom samotná matka v konaní uvádzala, že dieťa má s otcom dobrý vzťah a otec sa o
dieťa vie postarať. Znalkyňa v znaleckom posudku vyhotovenom 4. apríla 2022 považovala za možnú

a vhodnú aj návštevu maloletého v mieste bydliska otca (H. H.) a to vrátane kontaktu maloletého s
príbuzenstvom otca jedenkrát nateraz bez prespatia, počas 3 hodín cez víkend v nedeľu dopoludnia
(za prítomnosti matky aj prespatie vo výchovnom prostredí otca) a to aj napriek tomu, že dieťa malo
ešte len 3 roky. Súd si neuvedomil, že maloleté dieťa v čase jeho rozhodovania 9. novembra 2022 už
navštevovalo predškolské zariadenie, kde prespáva bez matky. Prerušovaná úprava styku počas dňa

kvôli spánku dieťaťa len v domácnosti matky narušuje kontakt dieťaťa s otcom a vytváranie vzájomného
puta. Okrem toho súd dostatočne neprihliadol na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov (cesta trvajúca
1,5 hodiny autom). Už v čase rozhodovania okresného súdu bola preto vhodná úprava styku v jeden
celý deň (napr. sobota) aj s poobedňajším spánkom a to aspoň po určitú dobu. Za nedôvodné odvolacísúd považoval aj neupravenie styku maloletého s otcom počas vianočných sviatkov. Zo správy z 21.
marca 2023 zo psychologickej konzultácie C.. Ľ. C., klinickej psychologičky, ktorá sa vyjadrovala na
základe požiadavky Agendy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a so súhlasom rodičov

vyplýva, že 16. marca 2023 bola realizovaná konzultácia s rodičmi za účelom zlepšiť ich vzájomnú
komunikáciu a stabilizovať životnú situáciu rodiny. Konzultácia prebiehala v napätej atmosfére, rodičia
maloletého si neustále skákali do reči, či už pri poskytovaní anamnestických údajov sa navzájom
obviňovali z klamstiev. Podľa psychologičky matka dieťa nie je ochotná korigovať svoje názory na
výchovné prístupy k dieťaťu, odmieta pripustiť možnosť popoludňajšieho spánku dieťaťa u otca, hoci

dieťa od septembra 2022 dokáže spať bez prítomnosti matky v materskej škole. Jej argumenty nie
sú racionálne, ani logicky podložené. Postoje matky dieťaťa majú výrazne majetnícky charakter. Zo
záveru správy z 11. septembra 2024 vyplýva, že v správaní dieťaťa dominuje pretrvávanie výchovne
nezvládnutého obdobia vzdoru, z toho dôvodu odporúča výchovný prístup rodičov zjednotiť, zaviesť aj
direktívne výchovné metódy a nevyhnutná sa javí dôslednosť vo výchove. Aktuálne dieťa neprejavuje
strach z otca, ani negatívny postoj k nemu, z toho dôvodu bolo vhodné predĺženie kontaktov otca s

dieťaťom na 1 - 3 dni počas víkendov. Otec každotýždňovým stretávaním s maloletým od mája 2020
udržiava vzťah s maloletým a prezentuje tak skutočný záujem o maloletého. V odvolacom konaní nebolo
z podaní účastníkov, ako aj výsluchu rodičov (opisujúcich jednotlivé situácie pri stretnutiach) zistené,
že by dieťa otca odmietalo alebo, že by sa otec k nemu správal nevhodne. Vulgárne vyjadrovanie otec
poprel. Aj keď tieto pod vplyvom nekonštruktívnej komunikácie medzi rodičmi nebolo možné vylúčiť.

Výčitky matky podľa odvolacieho súdu súvisia s jej úzkostlivým prístupom k maloletému a keď otec
nepristupuje k maloletému podľa jej predstáv. Z toho potom pramení rozdielny výchovný prístup rodičov
k maloletému, ktorý napokon konštatovala aj psychologička C.. Ľ.O. C.. Z jej aktuálnej správy tiež
nevyplýva negatívny postoj dieťaťa k otcovi. Naopak za vhodné považuje predĺženie kontaktov otca s
dieťaťom. Na správy zo stretnutí maloletého u C.. N. C., klinickej psychologičky na základe iniciatívy

zo strany matky nebolo možné prihliadnuť, lebo tieto sa uskutočňovali z iniciatívy matky a na tieto
otec psychologičkou nebol prizývaný napriek jeho tvrdeniu, že mal záujem. Psychologičkou uvádzané
zistenia týkajúce sa maloletého nemohli byť preto posúdené ako objektívne. Z týchto dôvodov a s
prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa odvolací súd považoval za vhodné upraviť stretávanie otca
s maloletým v širšom rozsahu ako rozhodol okresný súd. Odvolací súd nevidel dôvod neupraviť styk

aj počas vianočných prázdnin. K nevykonaniu dôkazu navrhnutému matkou na doplnenie znaleckého
dokazovania a nahrávkami vyhotovenými matkou a k dôkazu navrhnutému otcom ohľadom výsluchu C..
Ľ. C., klinickej psychologičky, odvolací súd poukázal na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov
podľa návrhov alebo predstáv účastníkov nie je ani postupom, ktorým by účastníkom súd odňal možnosť

konať pred súdom, pretože rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu (§ 185
ods. 1 CSP) nie účastníkovi konania. Čo sa týka výsluchu psychologičky za dostatočné pre posúdenie
veci považoval oboznámenie sa s jej písomnými vyjadreniami. Nevidel dôvod na doplnenie znaleckého
dokazovania pretože nevnímal narušenie vzťahu medzi maloletým a otcom. Z týchto dôvodov odvolací
súd rozsudok okresného vo výrokoch IV. a V. zmenil. Otec v odvolaní napadol aj výrok VI. týkajúci sa

uloženia výchovného opatrenia s poukazom na to, že psychologickému poradenstvu, ako aj mediácii sa
počas konania pred súdom už podrobili bez akéhokoľvek reálneho pozitívneho výsledku. Toto by podľa
neho neprinieslo ani súdom uložené výchovné opatrenie a jednalo by sa len o zbytočne vynaložené
prostriedky, čas a energiu na strane všetkých zúčastnených. Z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie síce vyplynulo, že medzi rodičmi nie je konštruktívna komunikácia ohľadom výchovy a

starostlivosti o dieťa, rodičia sa však podrobovali aj v priebehu odvolacieho konania poradenstvu na
dobrovoľnej báze. Zo správy z 19. júna 2023 vyplýva, že počas doterajšej spolupráce s rodinou došlo k
čiastočnému naplneniu cieľa pričom k úplnému naplneniu cieľa je predovšetkým potrebný reálny záujem
oboch rodičov. V súčasnosti prípadné pokračovanie v spolupráci s rodinou považuje za neefektívne.
Rovnako sa rodičia podrobili aj mediácii, ktorá skončila neúspešne. Odvolací súd v súčasnej dobe

nevidel dôvod k opätovnému nariadeniu výchovného opatrenia rodičom a preto rozsudok okresného
súdu vo výroku VI. ako nedôvodný zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP). Podľa ustanovenia § 396 ods.
2 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov celého konania (prvoinštančné a odvolacie) a aplikáciou
ustanovenia § 57, § 58 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Návrh
na náhradu trov konania účastníkmi konania nebol podaný a neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu

ustanovenia § 55 CMP.

3. Protitomutorozsudkuodvolaciehosúdupodalamatka(ďalejaj„dovolateľka“)dovolanieprotivýrokom
IV. a V. rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré odôvodnila s poukazom na ustanovenia § 420 písm. f) CSPa § 421 ods. 1 CSP. Zároveň navrhla, aby najvyšší súd podľa § 444 ods. 1 CSP odložil vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v
nevyhnutnej potrebe zásahu súdnej moci do ochrany práv a právom chránených záujmov maloletého,

ktoré sú dovolaním napadnutého rozhodnutia ohrozené.

3.1. Dovolateľka poukázala, že maloletý doposiaľ nestrávil noc bez prítomnosti matky a k dovolaciemu
dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 CSP uviedla dve otázky:

1. Je možné pri rozhodovaní o rozsahu stretávania uprednostniť práva otca pred uplatnenými
participačnými právami dieťaťa a pred vyjadrením psychológa a znalca v znaleckom posudku?
2. Je možné považovať všeobecnú úpravu styku otca s maloletým, a to:
- každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 14.30 hod. do 18.30 hod.
- prvé dva mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu
od 09.00 hod. do 18.00 hod. a po uplynutí tejto doby každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku

od 15.30 hod. do nedele
do 18.00 hod. a osobitnú úpravu styku otca s maloletým a to počas vianočných prázdnin v danom
kalendárnom roku:
- každý párny kalendárny rok od 30.12. od 15.30 hod. do 03.01. do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho
kalendárneho roka a

- každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 15.30 hod. do 26.12. do 18. hod.
za zachovanie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami dieťaťa a otca
- napriek odmietavému postoju maloletého (bez ingerencie matky),
-napriekskutočnosti,žesúdodmietoldokazovanie,čimaloletémunebudenásilnýmoddelenímodmatky
na niekoľko dní spôsobená doživotná trauma,

- napriek tomu, že styk otca s maloletým W. je zo strany otca sprevádzaný fyzickým trestaním,
vulgarizmami, nadávkami a znevažovaním matky pred maloletým?
-
Dovolateľka k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 CSP ďalej uviedla, že odvolací
súdnerešpektovalvyjadreniepsychológa(ktoréhomaloletýpravidelnenavštevuje),znalcaamaloletého.

Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2021 sp. zn. 5Cdo/141/2021, na uznesenie
Ústavného súdu SR z 1. júla 2020 sp. zn. IV. ÚS 314/2020, z 8. apríla 2015 sp. zn. I. ÚS 173/2015, na
rozsudok najvyššieho súdu z 15. júla 2021 sp. zn. 5Cdo/53/2021. Riešenie právnej otázky odvolacím
súdom vo veci úpravy styku s maloletým sa odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe v tom, že
nerešpektovalo: najlepší záujem maloletého, uplatnené participačné práva dieťaťa, ktoré opakovane v

konaní vyjadrovalo svoju vôľu, zákonom určenú rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a otca. Odvolací
súd považoval za vhodné upraviť stretávanie otca s maloletým v širšom rozsahu ako rozhodol súd
prvej inštancie s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa, avšak nerešpektujúc vôľu maloletého, bez
konkrétnehoodôvodneniaavrozporespredloženýmidôkazmipreukazujúcimiúplnýopak.Konaniepred
odvolacím súdom tak vykazovalo výrazné deficity v dokazovaní: opomenutý dôkaz (nerešpektované

uplatnené participačné práva dieťaťa), deformovaný dôkaz (vytrhnuté vety z kontextu zo správy C..
C.), porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov (zaoberanie sa výlučne dôkazmi navrhnutými
otcom dieťaťa), nerešpektovanie návrhov na znalecké dokazovanie, svojvoľné a neudržateľné skutkové
závery prijaté odvolacím súdom bez opory v listinných dôkazoch. Podľa matky mal odvolací súd
správne vyriešiť právnu otázku tak, že mal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací súd

odmietol vyjadrenia maloletého a znalecké dokazovanie, napriek tomu, že mal za preukázané, že
práve matka je tým účastníkom konania, ktorá apelovala na otca, aby sa realizovali stretnutia v jej
neprítomnosti a že aj v auguste 2024 dokázal byť otec s maloletým sám bez matky. Tiež nevzal
pri svojom rozhodovaní do úvahy denný režim maloletého. Z výpovede matky mal odvolací súd za
preukázané, že maloletý cez víkendy od 12.30 hod. do 14.00 hod. spí. Rovnako tak kolízna opatrovníčka

v záverečnej reči na pojednávaní 30. septembra 2024 uviedla, že v materskej škôlke poobede maloletý
spí, niekedy leží. Napriek tomu odvolací súd bez ďalšieho konštatoval, že pre maloletého vo veku
5 rokov poobedňajší spánok nie je nevyhnutný, čím odvolací súd neprihliadal na najlepší záujem
maloletého. Ak by malo byť rozhodnutie odvolacieho súdu o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého, potom mal odvolací súd vziať

do úvahy pri rozhodovaní aj vlastný názor maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú
vyspelosť schopný pochopiť jeho význam. Dovolateľka vo svojom dovolaní poukázala na záverečnú
správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske z 20. a 21. augusta 2024. Odvolací súd
nesprávne vyhodnotil vhodnosť spôsobu realizácie participačných práv dieťaťa s ohľadom na jehovek a vyspelosť. V odvolacom konaní nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa s otázkou posudzovania
stretávania otca s maloletým v kontexte posudzovania najlepšieho záujmu maloletého a to s poukazom
na vyjadrené názory maloletého. Dovolateľka poukázala na záverečné správy z Úradu práce sociálnych

vecí a rodiny Partizánske a na lekárske správy C.. C. a C.. C.. Tiež uviedla, že nebolo možné akceptovať
právny záver vyslovený odvolacím súdom, že popretím vulgárnych vyjadrení otcom k nim nedošlo.
Odvolací súd nesprávne prehliadol fyzické napádanie, vulgárne nadávanie a zanedbávanie starostlivosti
počas realizovania stretnutí otca s maloletým. Odvolací súd nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, v
ktorých je tvrdenie maloletého o fyzickom napadaní otcom a vulgárnom vyjadrení otca opakovane

konštatované v správach, ktoré boli predložené odvolaciemu súdu v súlade s princípom právnej istoty
a princípom voľného hodnotenia dôkazov. Odvolací súd tiež neuviedol, že maloletý spontánne hovorí o
negatívnych zážitkoch, ktoré sa odohrali medzi matkou a otcom keď mal pol roka. Dovolateľka uviedla,
že odvolací súd neposudzoval správy zo stretnutí maloletého u klinickej psychologičky C.. N. C. za
postup odvolacieho súdu, ktorý je účelový tendenčný a neobjektívny, nakoľko na druhej strane prihliadol
na správu z poradenstva u C.. C., ktoré sa uskutočnilo na objednávku otca, bez súhlasu a vedomia

matky a trvalo len raz a niekoľko minút. Nerešpektovaním vyjadrených názorov maloletým, odvolací súd
výrazne porušil participačné práva maloletého. Vyjadrený názor mal byť pre odvolací súd relevantným
pri identifikácii najlepšieho záujmu maloletého. Zároveň z vykonaného dokazovania v odvolacom konaní
bolo jednoznačne preukázané, že otec fyzicky napadol maloletého počas stretnutí, otec maloletého na
stretnutí uvádzal, že ho zoberie do H. H. a už ho matke nevráti, otec sa opakovane vulgárne vyjadroval

na adresu matky pred maloletým a otec sa počas stretnutí s maloletým správal k nemu nezodpovedne.
Nebolo možné akceptovať právny názor vyslovený odvolacím súdom, že bolo s prihliadnutím na najlepší
záujem dieťaťa vhodné upraviť stretávanie otca s maloletým v širšom rozsahu, ako rozhodol súd prvej
inštancie. Takto upravené stretnutia matka považovala za vnucovanie styku maloletého, napriek jeho
opakovane vyjadreným názorom. V kontexte s vyššie uvedeným nie je možné akceptovať konštatovanie

odvolacieho súdu, ktoré sa obmedzilo iba na posudzovanie vzťahu maloletého k otcovi, s nepodloženým
záverom, že aktuálne maloletý údajne neprejavuje strach z otca, ani negatívny postoj k nemu, pričom
poukázala na aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2019 sp. zn. 8CoP/306/2018.

3.2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka uviedla, že rozsudok odvolacieho

súdu bol zaťažený vadou, keďže odvolací súd svojím procesným postupom znemožnil maloletému
uplatňovanie participačných práv, súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a matke znemožnil uskutočňovanie
procesnýchprávvtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Dovolateľkauviedla,že
vyvíjala proces smerujúci k tomu, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, aby odvolací
sú zistil názor maloletého, ktorý bol uvádzaný v správach klinickej psychologičky C.. C. a C.. C. a bolo

zámerom matky, aby odvolací súd prihliadol na najlepší záujem dieťaťa. Odvolací súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil maloletému a matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dokazovaním pred súdom prvej inštancie
ajodvolacímsúdombolipreukázanénedostatkyuotcavstarostlivostiomaloletého,nevhodnésprávanie
otca a to opakovanými verbalizovanými vulgarizmami, ktoré si od otca postupne osvojuje maloletý.

Dovolateľkauviedla,žejevrozporesozáujmamimaloletého,abybolautoritatívnevzatýzjehoprostredia
a išiel s otcom do rizika potenciálneho fyzického napadnutia, do rizika počúvania vulgarizmov vo
vyjadrovaní otca, buď všeobecne alebo na adresu matky, čo je možné považovať v rozpore s najlepším
záujmom maloletého podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Nekonzistentné sa javilo aj
vyjadrenie Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou z 27. decembra 2022 sp. zn. Pc 41/20/3301-57

k dovolaniu otca, ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletého Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Partizánske z 20. decembra 2022 sp. zn. PE2/ASPODASK/2022/3129. Odvolací súd žiadnym
spôsobom nezdôvodnil spôsob hodnotenia skutkových zistení, ako súd realizoval participačné práva
dieťaťa teda, že maloletý uvádzal, že ho otec na stretnutiach fyzicky napadol, otec pred maloletým
vulgárne nadával na matku, otec sa pred maloletým vyjadril, že ho zoberie do H. H. a už ho nevráti.

Maloletý mal obavu zo stretnutí s otcom. Odvolací súd napriek výslovnému návrhu účastníkov konania
odmietol opakovať znalecké dokazovanie, čím zasiahol do práva maloletého na súdnu ochranu. Na to,
aby tak významne zmenil styk otca s maloletým oproti dokazovaniu zistenému súdom prvej inštancie
bolo potrebné opakovať dokazovanie, čo v rozpore so záujmami maloletého nevykonal.

3.3. Z dôvodu ochrany najlepšieho záujmu maloletého pred nepriaznivými účinkami rozsudku
odvolacieho súdu napadnutého dovolaním na zachovaní participačných práv a v záujme maloletého
bolo potrebné odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pre dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré matka videla v tom, že maloletému môže byť spôsobená doživotnátrauma, keďže do konca augusta 2024 sa stretávanie uskutočňovalo za jej prítomnosti. Zásah do práv
maloletého tým, že by mal byť na niekoľko dní odlúčený od matky bez ktorej doposiaľ nestrávil jedinú
noc, je tak výrazný, že arbitrárnym rozhodnutím odvolacieho súdu bez zopakovaného dokazovania

znaleckým posudkom by na vývoji maloletého mohlo spôsobiť nenávratné negatívne škody.

3.4. Dovolateľka preto navrhla, aby najvyšší súd ako súd dovolací podľa § 449 ods. 3 CSP zmenil
rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a
V. potvrdí a súčasne do rozhodnutia dovolacieho súdu navrhla, aby najvyšší súd podľa § 444 ods.

1 CSP odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pre dôvody hodné osobitného
zreteľa. Zároveň navrhla, by dovolací súd odložil povinnosť nahradiť matke trovy právneho zastúpenia
dovolacieho konania v rozsahu 100 % a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

4. K dovolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že dovolateľka nekonkretizovala právnu otázku
v zmysle § 421 ods. 1 CSP ale otázku skutkovú, do ktorej navyše dovolateľka zahrnula viacero

svojich nepodložených a vymyslených tvrdení, ktoré neboli v konaní preukázané. Odvolací súd pri
rozhodovaní o rozsahu stretávania práva otca pred uplatnenými participačnými právami dieťaťa ani
pred vyjadrením psychológa a znalca v znaleckom posudku neuprednostnil. Medzi dňom, ku ktorému
bol vypracovaný znalecký posudok a dňom rozhodnutia odvolacieho súdu uplynuli dva roky a osem
mesiacov. Túto skutočnosť matka maloletého v dovolaní zámerne opomínala, opakovane sa odvolávala

na vyjadrenie znalca, ako keby malo dieťa dva roky a sedem mesiacov aj v čase rozhodovania
odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o vyjadrenie psychológa, matka maloletého na viacerých miestach svojho
dovolania poukazuje na vyjadrenie psychologičky C.. C., ktoré vychádzajú výlučne z opakovaných,
jednostranných, skreslených a vymyslených tvrdení matky maloletého, zameraných proti otcovi a taktiež
z niektorých vyjadrení maloletého, ktoré uviedol po manipulácii zo strany matky. Otec uviedol, že

psychologičku žiadal, aby si vypočula aj jeho, a aby svoje názory vyslovila až následne, čo odmietla,
pričom odvolací súd sa s vyjadrením psychológa C.. C. v odôvodnení svojho rozsudku vecne, logicky
a správne vysporiadal. Otec ďalej uviedol, že aj otázku č. 2, ktorú uviedla dovolateľka, považuje za
neprípustnú, pretože matka maloletého ňou dovolací súd navádza k odpovedi, akú si želá a to na
základe svojich ničím nepodložených a vymyslených tvrdení, ktoré neboli v konaní preukázané. Otec

ďalejuviedol,žetvrdenieonásilnomoddelenímaloletéhoodmatkyniejerelevantná,pretožemaloletého
by matke nikdy násilne neoddelil, maloletý absolvoval čas s otcom dobrovoľne a rád, tiež je nezmyselné
tvrdenie matky maloletého o jeho doživotnej traume. Odvolací súd sa pri svojom rozhodnutí od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu neodklonil. Jeho rozhodnutie nezáviselo ani od vyriešenia právnej
otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, ani od vyriešenia právnej

otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Rozsudok krajského súdu obsahuje úplné
a výstižné odôvodnenie, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Odvolacísúdvecne,logicky
a presvedčivo odôvodnil okrem iného aj to, prečo neprihliadol na správy matkinej psychologičky C..

C. a tiež prečo nedoplnil znalecké dokazovanie. Podľa otca je argumentácia dovolateľky vo vzťahu k
dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 CSP iba polemikou s rozhodnutím súdu, resp. ide o námietky,
ktoré sa týkajú spochybňovania správnosti skutkových zistení a nesprávneho procesného postupu.
Dovolateľa sa však de facto domáha opätovného právneho posúdenia ňou tvrdeného skutkového
stavu v jej prospech. To, že by u otca boli v starostlivosti o maloletého dokazovaním preukázané

nedostatky v poskytovaní stravovania, pitného režimu, vhodného obliekania, trávenia spoločného
času, nedostatočnej ostražitosti a nepozornosti v konkrétnych situáciách alebo nedostatky týkajúce sa
fyzických útokov a neprimeraných reakcií vo vzťahu k maloletému sa nezakladá na pravde. Rovnako
nebolopreukázanénevhodnésprávanieotcaopakovanýmiverbalizovanýmivulgarizmami.Knámietkam
matky ohľadom nekonzistentného vyjadrenia prokuratúry otec uviedol, že v čase vydania rozsudku súdu

prvej inštancie mal maloletý tri roky a štyri mesiace, ale v čase rozhodovania odvolacieho súdu mal
maloletý 5 rokov a dva mesiace, pričom odvolací súd rozhodol potom, ako doplnil dokazovanie. Na
základe uvedených skutočností otec navrhol, aby dovolací súd dovolanie dovolateľky ako neprípustné
odmietol a zaviazal ju na náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň uviedol, že rozsudok odvolacieho
súdu nemá nepriaznivé účinky na maloletého, je práve v najlepšom záujme maloletého a preto otec

nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku.5. K podanému dovolaniu sa vyjadril aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý uviedol, že stretávanie
otcasmaloletýmprebiehapravidelne,otecprejavujezáujemomaloletéhosynaapracujenaprehlbovaní
vzťahu s dieťaťom, pričom je v záujme maloletého, aby sa kontakt s otcom zachoval.

6. K podanému dovolaniu sa vyjadrila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá uviedla,
že matka v dovolaní v skutočnosti spochybňuje odvolacím súdom určený rozsah styku otca s
maloletým, ktorý nie v súlade s predstavou matky. Dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie
odvolacím súdom nespĺňa kritéria vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle CSP. Spochybňovanie

správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutiami
odvolacieho súdu alebo spochybňovanie rozhodnutia odvolacieho súdu, významovo nezodpovedajú
predpokladom prípustnosti dovolania. Správnosť skutkových zistení súdom alebo výsledok hodnotenia,
resp. nevyhodnotenia dôkazov je z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolacieho dôvodu v zmysle § 421
ods. 1 CSP otázkou irelevantnou. Na základe uvedeného tak dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1
CSPnebolvymedzenýprípustnýmspôsobom,keďželenzdôrazniťodlišnýpohľaddovolateľkynarozsah

styku otca s maloletým nemôže založiť tento dovolací dôvod. Generálna prokuratúra k namietanému
dovolaciemudôvoduvzmysle§420písm.f)CSPuviedla,žeajvtomtoprípadedovolateľkaspochybňuje
správnosť a spôsob hodnotenia skutkových zistení odvolacím súdom. Generálna prokuratúra však v
postupe odvolacieho súdu nevzhliadla dovolateľkou tvrdené porušenie procesných práv a ani práv
maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného tak považuje dovolanie matky za nedôvodné.

7. K vyjadreniu otca a k vyjadreniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadrila matka, ktorá vo
svojom podaní zopakovala už ňou uvádzané tvrdenia.

8. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý rovnako zopakoval už ním skôr uvádzané skutočnosti.

9. Posúdením návrhu dovolateľky o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia,
Najvyšší súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre vyhovenie návrhu v zmysle ustanovenia
§ 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné
rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný

súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania
zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie

vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je
potrebné odmietnuť.

11. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

12. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

14. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

15. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

16. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §

431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

17. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP s tým, že odvolací
súd svojim procesným postupom znemožnil maloletému uplatňovanie jeho participačných práv a súd

nesprávne vyhodnotil dôkazy a matke znemožnil uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv
na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady
súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na
spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj

porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia

spravodlivosti).

19. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý

proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,
bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na

právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a pod.).

20. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v

zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho
súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,
8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenostiargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na
spravodlivý proces.

21. Pokiaľ matka namietala vady zmätočnosti, keď odvolací súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil spôsob
hodnotenia skutkových zistení, ako realizoval participačné práva maloletého, dovolací súd v prvom
rade uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie
nedostatkov pri ustálení skutkového (resp. skutočného) stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom
konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy,
pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť
vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať
revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného
dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi

závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady
voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak
dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.

22. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že súdy nižších inštancií v rámci zisťovania skutočného
stavu veci (§ 35 CMP) postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania
a to v súlade s vyšetrovacím princípom, princípom oficiality, ako aj v súlade so zachovaním princípu
rovnostiúčastníkov,najmävovzťahukmaloletémudieťaťu(čl.4,čl.5ačl.6ZákladnýchprincípovCMP).

23. Dovolací súd má po dôkladnom preskúmaní obsahu spisu za to, že tak okresný súd ako aj
jeho nadriadený, odvolací, súd pri zisťovaní skutočného stavu rešpektovali ústavno-procesné zásady
(ako sú zákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti,
voľného hodnotenia dôkazov), náležitým spôsobom zistili skutočný stav veci a po výklade a použití

relevantných právnych noriem rozhodli tak, že ich skutkové a právne závery nemožno v konečnom
dôsledku považovať za svojvoľné, neudržateľné, ani prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces.

24. Pokiaľ teda matka namieta nedostatky v zistení skutkového stavu odvolacím súdom je potrebné

uviesť, že odvolací súd sa s danými námietky vysporiadal vo svojom rozhodnutí (konkrétne v bodoch
30., 31. a 34. rozsudku). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd prijaté rozhodnutie náležite
vysvetlil. Odôvodnenie jeho rozsudku zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia,
vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna

relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Odvolací súd sa primerane dostatočným spôsobom vysporiadal s
relevantnými odvolacími námietkami. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie
konzistentné. Závery, ku ktorým odvolací súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.
Dovolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

25. Vzhľadom na uvedené považoval dovolací súd námietky matky maloletého z hľadiska prípustnosti
a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené.

26. Matka prípustnosť podaného dovolania ďalej vyvodzovala aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
a) (prípadne písm. b)) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri
ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená).

27. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam
obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.
Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len otázkaprávna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto
ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku

procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

28. V preskúmavanej veci dovolateľka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) sa
vyššie uvedenými kritériami pre náležité uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP neriadila, keď
zodpovedajúcim spôsobom nevymedzila nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, tak ako

to predpokladá ustanovenie § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 tohto právneho predpisu. Dovolateľka
napriečcelýmdovolanímvyjadrovalazrôznychpohľadovnespokojnosťsrozhodnutímodvolaciehosúdu
(rozsah stretávania sa maloletého s otcom) pri vymedzení dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia §
421 ods. 1 písm. a) (prípadne písm. b)) CSP. Formálne síce uviedla dve otázky, ktoré podľa dovolateľky
neboli súdom vyriešené, avšak tieto otázky formulovala ako otázky skutkové (v prípade prvej otázky
čiastočne aj ako akademická otázka), nie ako otázky právne. Z týchto otázok je zrejmé, že dovolateľka

vyjadruje nesúhlas so skutkovými závermi odvolacieho súdu a pri vymedzení týchto otázky so závermi
súdu polemizuje.

29. Napokon aj samotný kontext, v akom dovolateľka uplatňovala dovolací dôvod § 421 CSP, svedčí
o snahe vyvolať procesne neprípustný dovolací prieskum. Dovolateľka rozporovala najmä nesprávne

hodnotenie dôkazov, ktoré podľa jej tvrdení sú v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, čím
implicitne vytýkala nedostatok či nesprávnosť skutkových podkladov pred súdmi vyvodený právny
záver. Správnosť úvahy, podľa ktorej takéto vymedzenie nesprávneho právneho posúdenia veci
nemožno preskúmavať prostredníctvom ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, potvrdzuje už vyššie naznačený
záver dovolacieho súdu, v zmysle ktorého nižšie súdy postupom súladným so základnými princípmi

civilného mimosporového konania náležite zistili skutočný stav veci (§ 35 CMP), pričom do odôvodnení
napadnutých rozhodnutí dostatočne premietli svoje úvahy korešpondujúce s požiadavkou, aby najlepší
záujem dieťaťa bol skutočne popredným hľadiskom pri rozhodovaní. Dovolací súd súčasne pripomína,
že nie je treťou inštanciou a dovolanie nie je koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok. Preto
sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej

inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

30. Relevantný je v tomto smere aj judikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 172/03),
v zmysle ktorého „ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu
vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípade zrušil, porušil by základné

právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane“. Aj z ďalších rozhodnutí ústavného
súdu (napr. nálezy sp. zn. I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) vyplýva požiadavka na náležité posúdenie
dovolania vo vzťahu k jeho prípustnosti - „pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu
otázku, je potrebné, aby sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako
celku, ale druhej strane nesmie ani dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o

právnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi
dokonalú formuláciu právnej otázky“.

31. Dovolateľka naprieč celým svojím dovolaním uvádzala, že odvolací súd nekonal v najlepšom záujme
dieťaťa. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že esenciálnym a primárnym kritériom pri všetkých

rozhodnutiach týkajúcich sa detí musí byť vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý sa podľa ESĽP
skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem
prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu
byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania
osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa,

aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru
umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (rozhodnutie vo
veci Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku zo 6. júla 2010, sťažnosť č. 41615/07, bod 136). Článok 8
dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi
záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná

najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže nad záujmami rodičov
prevážiť (rozhodnutie vo veci Sahin proti Nemecku z 8. 7. 2003, sťažnosť č. 30943/96, bod 66). I
dovolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa (v kontexte s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
citovaný i odvolací súd) musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, čiuž uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Podobná požiadavka vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR

sp. zn. I. ÚS 3135/19). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí
bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech
sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept
flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu,
v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom,

situácii a potrebám (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3226/16).

32. So zreteľom na všetko vyššie uvedené dovolací súd dovolanie matky v časti, v ktorej namietala vadu
zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne
posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, ktoré nie

je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.

33. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.